Úplné znenie zákona o výkone trestu odňatia slobody. 84/1969 účinný od 25.07.1969

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch podriadených Ministerstvu spravodlivosti. Zriaďuje a zrušuje ich minister spravodlivosti.

Pri nápravnovýchovnom ústave sa spravidla zriadi poradný zbor, zložený z pedagógov, psychológov a iných odborníkov: pri Ministerstve spravodlivosti je ako poradný orgán na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie účinnosti nápravnovýchovnej činnosti zriadená vedecká rada zložená zo zástupcov vedeckých a spoločenských organizácií a štátnych orgánov.

Trest sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhodne súd.

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa v nápravnovýchovnej činnosti u odsúdených, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia, uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení; obdobne diferencovane sú upravené aj formy a metódy pracovnej výchovy a kultúrno-výchovnej práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

Ak odsúdený, ktorý bol zaradený do vyššej nápravnovýchovnej skupiny, prejavuje vzorným správaním a statočným pomerom k práci po dlhší čas snahu po náprave, môže ho súd preradiť do nižšej nápravnovýchovnej skupiny.

Ak odsúdený porušuje sústavne a závažným spôsobom ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu alebo ak spácha počas výkonu trestu trestný čin, môže ho súd preradiť do vyššej nápravnovýchovnej skupiny.

O preradení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takého podnetu. Odsúdený môže podať žiadosť o preradenie do nižšej nápravnovýchovnej skupiny po vykonaní tretiny trestu, a ak je zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny, po vykonaní polovice trestu, vždy však najskôr po uplynutí 6 mesiacov od nastúpenia výkonu trestu; ďalšiu žiadosť môže odsúdený podať až po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho predchádzajúcej žiadosti.

Ak odsúdený zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny má zjavne záporný postoj k vykonávaniu nápravnovýchovnej činnosti a ak doterajšie výchovné prostriedky, včítane disciplinárnych trestov, zostávajú uňho neúčinné, môže súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo aj bez takého návrhu rozhodnúť, že odsúdený má byť umiestnený do zostrenej izolácie. Také rozhodnutie môže súd urobiť aj vtedy, ak je odsúdený zvlášť silne narušený a ak ho zároveň zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej skupiny, alebo ak bol odsúdenému trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody.

Dobu, po ktorú bude trest vykonávaný v zostrenej izolácii, určí súd, a to v rozmedzí od 6 mesiacov až do 2 rokov.

Odsúdeným umiestneným do zostrenej izolácie sa nepriznáva vreckové, čítanie sa im obmedzuje na vybrané knihy a časopisy, smú si písať a prijímať návštevy v menšom rozsahu, ako je inak ustanovené pre odsúdených zaradených do tretej nápravnovýchovnej skupiny, a nesmú prijímať balíčky. Odsúdení sa tu zaraďujú do práce, len pokiaľ sa tým nenarúša pôsobenie zostrenej izolácie na ich nápravu.

Ak odsúdený prejavuje svojím správaním po dobu najmenej 6 mesiacov účinnú snahu po náprave, môže súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo i bez takého návrhu rozhodnúť, že sa umiestnenie odsúdeného do zostrenej izolácie zrušuje.

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým sa určia najmä náležitosti a podmienky stravovania, ubytovania a vystrojovania odsúdených.

Odsúdeným sa zabezpečuje osemhodinový spánok, čas potrebný na osobnú hygienu a upratovanie, najmenej jednohodinová vychádzka a primerané osobné voľno.

Odsúdeným sa poskytujú zdravotnícke služby v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu; organizáciu a výkon zdravotníckych služieb poskytovaných odsúdeným upraví minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odsúdených, ako aj odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania odsúdených upravujú všeobecné predpisy.

Odsúdený si smie písať s príslušníkmi svojej rodiny a prijímať ich návštevy v rozsahu určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť písomný styk aj s inou osobou, prípadne prijatie jej návštevy. Na zabezpečenie účelu výkonu trestu sa listy odsúdených cenzurujú.

Na požiadanie sa príslušníkom rodiny odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podávajú oznámenia o stave a správaní odsúdeného.

Odsúdený smie odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie, a to v rozsahu určenom v súlade s účelom výkonu trestu.

V nápravnovýchovnom ústave je zriadená knižnica, v ktorej si odsúdený môže požičiavať knihy podľa vlastného výberu.

Odsúdený si smie za vreckové nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby.

Odsúdený smie prijímať balíčky s potravinami a s inými vecami osobnej potreby v rozsahu určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený.

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť, prípadne žiadosť sa musí orgánu, ktorému je adresovaná, bez meškania odoslať. V tej istej veci však nesmie podávať sťažnosť niekoľkým orgánom súčasne ani ju opakovať pred jej vybavením.

Ak odsúdený o to žiada, umožní sa mu rozhovor s náčelníkom nápravnovýchovného ústavu, prokurátorom, sudcom alebo orgánom, ktorý vykonáva kontrolu nápravnovýchovného ústavu.

Odsúdený si môže zaistiť poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má právo v medziach svojho plnomocenstva s odsúdeným si písať a hovoriť s ním. Ak sa proti odsúdenému vedie ďalšie trestné stíhanie, použije sa na jeho styk s obhajcom ustanovenie Trestného poriadku o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní dbať o zachovávanie práv, ktoré majú odsúdení vo výkone trestu.

Odsúdený je vo výkone trestu povinný dodržiavať ustanovený poriadok a disciplínu, plniť pokyny a príkazy príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, riadne plniť pracovné úlohy, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, dodržiavať zásady slušného konania s osobami, s ktorými prichádza do styku, a aj inak zachovávať ustanovenia ústavného poriadku (§ 18).

Odsúdeného, ktorý neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, treba donútiť k ich plneniu prostriedkami podľa zákona dovolenými.

Pre každý nápravnovýchovný ústav ustanoví jeho náčelník so súhlasom Ministerstva spravodlivosti ústavný poriadok, ktorým sa spravuje chod života a činnosti odsúdených. Ústavným poriadkom sa najmä vymedzuje čas na pracovnú činnosť, odpočinok, jedlo a kultúrno-výchovnú prácu.

Za vzorné správanie, statočný pomer k práci alebo príkladný čin môže sa odsúdenému udeliť disciplinárna odmena.

Disciplinárnymi odmenami sú najmä:

pochvala,

mimoriadne povolenie listu,

mimoriadne povolenie návštevy,

mimoriadne povolenie balíčka,

zvýšenie vreckového,

peňažná alebo vecná odmena,

prerušenie výkonu trestu podľa § 35.

Porušenie ustanoveného poriadku alebo disciplíny pri výkone trestu je disciplinárnym priestupkom, za ktorý sa môže odsedenému uložiť disciplinárny trest.

Disciplinárnymi trestami sú:

pokarhanie,

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 3 mesiacov,

zníženie vreckového až do 3 mesiacov,

zákaz prijatia balíčka,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní,

umiestnenie do zvláštneho oddelenia.

Pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia a pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie mu je dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby (§ 14). Umiestnenie do samoväzby možno uložiť len odsúdenému zaradenému do druhej alebo tretej nápravnovýchovnej skupiny. Disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia, prípadne umiestnenie do samoväzby nemožno znovu uložiť skôr ako po uplynutí aspoň 20 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov.

Umiestnenie do zvláštneho oddelenia možno uložiť len odsúdenému, ktorý sústavne alebo závažným spôsobom porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu a u ktorého miernejšie disciplinárne tresty nepostačujú na nápravu; tento disciplinárny trest možno uložiť až do 3 mesiacov, a ak ide o odsúdeného zaradeného do tretej nápravnovýchovnej skupiny, až do 6 mesiacov. Odsúdení, ktorí boli umiestnení do zvláštneho oddelenia, pracujú pod zvýšeným dozorom a oddelene od ostatných odsúdených. Pri výkone tohto disciplinárneho trestu je odsúdený obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a v možnostiach nákupu vecí osobnej potreby a je mu znížené vreckové.

Disciplinárny trest možno uložiť, len ak sú náležite objasnené okolnosti disciplinárneho priestupku a dokázaná vina odsúdeného. Pred uložením disciplinárneho trestu musí sa odsúdenému umožniť, aby sa k veci vyjadril.

Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku a musí byť v súlade so záujmom na nápravu odsúdených. Za disciplinárny priestupok možno uložiť len jeden disciplinárny trest.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak od spáchania disciplinárneho priestupku uplynula doba 1 roku.

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj previnenia a priestupky. Ustanovenia zákona, ktorým sa upravuje postih previnení a priestupkov osôb opätovne sa dopúšťajúcich výtržníctva, násilností a príživníctva, nie sú dotknuté.

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je jeho skutok činom.

zaraďovanie odsúdených do spoločensky prospešnej práce a ich odmeňovanie za prácu,

vytváranie podmienok pre to, aby odsúdení mohli získať a zvyšovať svoju pracovnú kvalifikáciu a

výchovu k pracovnej aktivite, a to najmä rozvíjaním pracovného súťaženia a zlepšovateľského a vynálezeckého hnutia.

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce v hospodárskych organizáciách alebo v nápravnovýchovných ústavoch, a to s prihliadnutím najmä na ich zdravotný stav a pracovné schopnosti.

Hospodárske organizácie a nápravnovýchovné ústavy, v ktorých sú odsúdení zaradení do práce, sú povinné vytvárať predpoklady pre riadne plnenie pracovných úloh odsúdených v súlade so záujmom na ich náprave. Najmä sú povinné starať sa o zaškolenie odsúdených na výkon určených prác a o zvyšovanie ich pracovnej kvalifikácie a dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri ich práci.

Zaradenie odsúdených do práce v hospodárskej organizácii sa uskutoční na základe zmluvy medzi nápravnovýchovným ústavom a hospodárskou organizáciou; určia sa v nej najmä podrobnejšie podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

Pracovný čas, podmienky pre uloženie nadčasovej práce a pracovné podmienky žien sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov.

Do pracovného času sa nepočíta práca pri upratovaní a iná obdobná práca odsúdených potrebná na zaistenie bežnej prevádzky nápravnovýchovného ústavu. Tieto práce sa však nesmú nariadiť na úkor času potrebného na odpočinok odsúdených.

Odsúdeným patrí za prácu rovnaká odmena ako ostatným pracovníkom; nepatrí im náhrada pracovnej odmeny za čas, po ktorý nepracovali.

Z pracovnej odmeny odsúdeného sa vykonajú zrážky jednak na úhradu výživného pre jeho deti, jednak na úhradu nákladov výkonu trestu. Okrem týchto zrážok možno z pracovnej odmeny odsúdeného vykonávať ďalšie zrážky, ktoré pripúšťajú pracovnoprávne predpisy ako zrážky zo mzdy, a to obdobne podľa pracovnoprávnych predpisov. Rozsah, prípadne aj poradie zrážok z pracovnej odmeny odsúdených ustanoví minister spravodlivosti; pritom prihliadne najmä na to, aby sa podporoval záujem odsúdeného na výsledkoch jeho práce, ako aj záujem na zabezpečení výživy jeho detí.

Ak však súd nariadi výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny odsúdeného, postupuje sa podľa Občianskeho súdneho poriadku a predpisov vydaných na jeho základe.

Časť pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá zvyšuje po vykonaní zrážok podľa odseku 2, prípadne podľa odseku 3, sa rozdelí na vreckové a úložné spôsobom, ktorý určí minister spravodlivosti. Výška sumy, do ktorej možno odsúdenému priznať vreckové z pracovnej odmeny, sa určí pre jednotlivé nápravnovýchovné skupiny odlišne.

Z úložného môže odsúdený poskytovať príspevky svojej rodine a plniť svoje záväzky; rozsah a podmienky určí minister spravodlivosti. Zvyšok úložného sa odsúdenému vyplatí bez meškania po prepustení z výkonu trestu.

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil hospodárskej organizácii alebo nápravnovýchovnému ústavu zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to obdobne ako ostatní pracovníci.

Ak sa škoda spôsobila hospodárskej organizácii, výšku požadovanej náhrady prerokuje hospodárska organizácia aj s nápravnovýchovným ústavom.

Pre naliehavé rodinné dôvody môže náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť odsúdenému výkon trestu až do 15 dní, a to i opätovne. Čas prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

Ak odsúdenému treba neodkladne poskytnúť liečebnú starostlivosť, ktorú nemožno zaistiť v zdravotníckom zariadení nápravnovýchovného ústavu, môže mu náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť výkon trestu až do 30 dní, a to i opätovne. Čas prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest, postihnutý ťažkou chorobou, môže súd výkon trestu na potrebný čas prerušiť; súd preruší výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkonom trestu bolo ohrozené jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo novorodeného dieťaťa.

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, súd prerušenie výkonu trestu odvolá.

Ak odsúdený, ktorému bol výkon trestu prerušený podľa § 38, vo výkone základnej vojenskej služby nespáchal žiadny trestný čin a túto službu riadne vykonával, upustí súd od výkonu zvyšku trestu; inak rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.

Ak sa od výkonu zvyšku trestu upustilo, považuje sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon prerušený (§ 38).

O podmienečnom prepustení rozhoduje súd podľa ustanovení § 331 až 333 Trestného poriadku.

Oprávnenie náčelníka nápravnovýchovného ústavu navrhnúť podmienečné prepustenie odsúdeného treba čo najúčinnejšie využívať na výchovné pôsobenie na odsúdených.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva trest, vykonáva prokurátor podľa ustanovení zákona o prokuratúre.

Orgány Zboru nápravnej výchovy sú povinné:

umožniť prokurátorovi vstup do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby,

odoslať prokurátorovi do 24 hodín jemu určenú sťažnosť alebo žiadosť odsúdeného,

oznamovať prokurátorovi bez meškania udalosti a skutočnosti, ktoré by mohli byť na ujmu úspešnému vykonávaniu nápravnovýchovnej činnosti,

vykonávať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov o výkone trestu a na jeho žiadosť mu podávať potrebné vysvetlenia a predkladať mu spisy a iné písomnosti týkajúce sa výkonu trestu.

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonávajú komisie volené Národným zhromaždením a zložené z poslancov Národného zhromaždenia. V nápravnovýchovných ústavoch na Slovensku vykonávajú kontrolu v úzkej súčinnosti so Slovenskou národnou radou.

Členovia komisií uvedených v odseku 1 sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby.

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdený pracoval pred nástupom trestu, i spoločenské organizácie miesta jeho bydliska, a to najmä tým, že počas výkonu trestu môžu udržiavať s ním písomný i osobný styk, zaujímať sa o jeho správanie vo výkone trestu a pomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok pre jeho budúci život.

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdení počas výkonu trestu pracujú.

V spolupráci so spoločenskými organizáciami starajú sa národné výbory o vytváranie vhodných podmienok pre dovŕšenie nápravy odsúdených po ich prepustení z výkonu trestu. Prepusteným osobám sú nápomocné pri voľbe vhodného pracovného prostredia a aj inak im uľahčujú prechod do života na slobode.

Národné výbory sú povinné osobám prepusteným z výkonu trestu bez meškania zaistiť pracovné miesto, prípadne aj dočasné ubytovanie.

Hospodárske organizácie nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ na výkon určitej funkcie nie je potrebná občianska bezúhonnosť.

Hospodárska organizácia je povinná na odporúčanie okresného národného výboru prijať prepustenú osobu, ak má pre ňu voľné pracovné miesto.

Hospodárske organizácie sú povinné v spolupráci so spoločenskými organizáciami venovať prepusteným osobám zvýšenú starostlivosť a pozornosť, a to najmä tým, že ich zaraďujú do vhodných pracovných kolektívov.

Trest u mladistvých, ktorí neprekročili 18. rok svojho veku, sa vykoná vždy oddelene od ostatných odsúdených, a to v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých. Súd môže rozhodnúť, že v takýchto ústavoch vykonajú trest aj mladiství, ktorí už prekročili 18. rok svojho veku.

Na prehĺbenie účinku nápravnovýchovnej činnosti je pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých vždy zriadený poradný sbor (§ 3 ods. 2).

Ak mladistvý dovŕšil vo výkone trestu 18. rok svojho veku, rozhodne súd, či mladistvý vykoná zvyšok trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, či sa preradí do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených; pri tomto rozhodovaní sa prihliada najmä na dosiahnutý stupeň nápravy mladistvého a na dĺžku zvyšku trestu. V prípade preradenia do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených súd spravidla zároveň rozhodne, že sa mladistvý zaradí do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Ak mladistvý, ktorý prekročil 18. rok svojho veku, porušuje sústavne a závažným spôsobom ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých alebo ak spácha za výkonu takého trestu trestný čin, môže ho súd preradiť do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených, a to spravidla do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Mladistvý vykonávajúci trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých si smie s príslušníkmi svojej rodiny písať bez časového obmedzenia.

Rozsah, v ktorom takýto mladistvý smie prijímať návštevy, sa určí so zreteľom na záujem na upevnení vzťahov mladistvého k rodine a na posilnení výchovného vplyvu výkonu trestu.

Disciplinárnymi trestami u mladistvých vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých sú:

pokarhanie,

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 2 mesiacov,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

umiestnenie do zvláštneho oddelenia až do 2 mesiacov.

Pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia je mladistvému dovolené čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie.

U mladistvých, u ktorých sú pre to najmä vzhľadom na dĺžku trestu predpoklady, sa zaisťuje príprava na budúce povolanie v učilišti zriadenom pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. V tomto učilišti môže mladistvý vstúpiť do učebného pomeru; pre vznik učebného pomeru nie je potrebný súhlas zákonného zástupcu mladistvého.

Pri zaraďovaní mladistvých, ktorí dosiaľ neprekročili 18. rok svojho veku, do práce sa prihliada aj na zaistenie ich prípravy na budúce povolanie. Pracovné podmienky takýchto mladistvých vo výkone trestu sú rovnaké ako u ostatných mladistvých pracovníkov.

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch, kde sa vykonáva väzba, vykonáva Zbor nápravnej výchovy.

Zbor nápravnej výchovy je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor, podriadený ministrovi spravodlivosti; podrobnosti o jeho organizácii ustanovuje a predpisy upravujúce jeho činnosť v súlade s jeho poslaním vydáva minister spravodlivosti.

Minister spravodlivosti je priamym, nadriadeným všetkých príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní správať sa podľa rozkazov ministra spravodlivosti a príslušných veliteľov a náčelníkov.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sa pri plnení svojich úloh dôsledne spravujú ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi; pri všetkej svojej činnosti, najmä vo svojom vystupovaní a pri zákrokoch sú povinní zachovávať požiadavky ľudskej a občianskej dôstojnosti a dbať na dobré meno a česť príslušníka Zboru.

Základnou úlohou Zboru nápravnej výchovy je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu odsúdených a pre ich normálne zaradenie sa do života socialistickej spoločnosti.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v záujme zabezpečenia účelu výkonu trestu odňatia slobody a väzby, najmä pri zákrokoch proti rušiteľom ustanoveného poriadku a disciplíny a proti mareniu služobného úkonu a pri odvracaní útoku na osobu, ak nestačila predchádzajúca výzva či dohovárame, použiť v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zákroku obušok, priložiť putá, prípadne použiť iné prostriedky; podrobnejšie podmienky a pravidlá pre použitie obuška, pút a iných prostriedkov ustanoví minister spravodlivosti osobitnými predpismi.

Strelnú zbraň je príslušník Zboru nápravnej výchovy oprávnený použiť pri výkone svojej právomoci len výnimočne, a to v týchto prípadoch:

aby v prípade nutnej obrany odvrátil útok vedený proti jeho osobe alebo mu bezprostredne hroziaci alebo útok na život inej osoby;

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho závažného služobného zákroku;

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť svoj úkryt;

podľa príslušných predpisov, najmä pri výkone strážnej a eskortnej služby, na zamedzenie úteku nebezpečného páchateľa, ktorého nemožno zadržať inak, alebo na odvrátenie nebezpečného útoku, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo stanovište, po márnej výzve, aby sa od útoku upustilo.

Pri použití strelnej zbrane je príslušník Zboru nápravnej výchovy povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a dbať, aby nebol ohrozený život iných osôb.

Ak to okolnosti prípadu dovolia, je príslušník Zboru nápravnej výchovy pred použitím strelnej zbrane povinný použiť prostriedky podľa ustanovenia odseku 1.

Ak príslušníci Zboru nápravnej výchovy zakročujú pod jednotným velením a vedením, správajú sa podľa rozkazu veliteľa, ktorý rozhoduje o použití strelnej zbrane podľa zásad uvedených v odsekoch 2 až 4.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou a ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami; minister spravodlivosti ustanoví, kedy príslušník Zboru nápravnej výchovy môže byť tejto povinnosti zbavený.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy požívajú pri výkone svojej právomoci zákonnú ochranu ako verejní činitelia. Kto ruší alebo sťažuje výkon ich právomoci, zodpovedá sa podľa zákona.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy majú právo bezprostredne prenasledovať osobu utekajúcu z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby a robiť potrebné opatrenia na jej zadržanie, najmä sú oprávnení zisťovať totožnosť podozrivých osôb a vykonať prehliadku objektu alebo dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich utekajúca osoba zdržiava; v rozsahu tohto oprávnenia majú práva a povinnosti orgánov Zboru národnej bezpečnosti.

Príslušníkom Zboru nápravnej výchovy sa môže stať bezúhonný, socialistickému zriadeniu oddaný československý občan, ak spĺňa i ostatné predpoklady pre výkon služby.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy vykonajú pri nastúpení služby služobnú prísahu. Znenie prísahy ustanoví minister spravodlivosti.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy musia byť na výkon svojej služby náležité vycvičení a vyškolení a sú povinní ďalej prehlbovať svoje vzdelanie, kvalifikáciu a politické i odborné znalosti.

Na zabezpečenie úspešného plnenia úloh nápravnovýchovnej činnosti ustanoví minister spravodlivosti pre každú funkciu vykonávanú v Zbore nápravnej výchovy príslušné kvalifikačné predpoklady.

Minister spravodlivosti môže po dohode a inými ministrami dočasne poveriť alebo splnomocniť iné orgány plnením úloh Zboru nápravnej výchovy na úseku stráženia.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy podliehajú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o vojenských trestných činoch; ich hodnosti zodpovedajú rovnakým vojenským hodnostiam.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy, ktorí vykonali vojenskú základnú službu, sú po dobu činnej služby v tomto Zbore oslobodení od služobných povinností podľa branného zákona, ktoré by inak boli povinní vykonávať.

Na služobné pomery príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, na ich materiálne a finančné zabezpečenie, na nemocenskú starostlivosť a sociálne zabezpečenie sa vzťahujú doterajšie predpisy; splnomocnenia upravovať tieto otázky podrobnejšími predpismi, zverené skôr vydanými zákonmi ministrovi vnútra, pokiaľ ide o Zbor nápravnej výchovy, prenášajú sa na ministra spravodlivosti, ktorý pri tom bude dbať, aby úprava služobných pomerov a zabezpečenie príslušníkov Zboru nápravnej výchovy zodpovedala spoločenskej funkcii Zboru nápravnej výchovy a obdobným úpravám v iných ozbrojených zboroch.*)

Postupne uložené dosiaľ celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu za jediný trest.

Kde sa v tomto zákone hovorí o hospodárskej organizácii, rozumie sa ňou aj iná socialistická organizácia.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na výkon trestov, ktoré boli právoplatne uložené pred účinnosťou tohto zákona. Zaradenie odsúdených do diferenciačných skupín vykonané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za zaradenie do zodpovedajúcich im nápravnovýchovných skupín podľa tohto zákona.

Ustanovenia oddielu 4 tohto zákona sa primerane použijú aj na výkon disciplinárnych trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona.

Tresty odňatia slobody neprevyšujúce 2 roky, uložené vojakom v základnej službe, sa môžu vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch.

Predpisy o výkone trestu vykonávaného vo vojenských nápravných útvaroch vydá minister národnej obrany po dohode s ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom. Na prerušenie výkonu takého trestu, upustenie od výkonu zvyšku takého trestu a podmienečné prepustenie z výkonu takého trestu sa obdobne použijú ustanovenia oddielov 8 a 9 tohto zákona.

Ak odsúdený vo vojenskom nápravnom útvare sústavne a závažným spôsobom porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu alebo ak spácha pri výkone trestu trestný čin, môže súd rozhodnúť, že zvyšok trestu sa vykoná v nápravnovýchovnom ústave; v takom prípade súčasne rozhodne, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí.