Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 2/2020-130 z 2. februára 2022 vo veci nevyhovenia návrhu skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2017, pozn.) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2017, pozn.) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania 70/2022 účinný od 11.03.2022
Platnosť od: | 11.03.2022 |
Účinnosť od: | 11.03.2022 |
Autor: | Ústavný súd Slovenskej republiky |
Oblasť: | Zdravotné poistenie, Ústavné súdnictvo |
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 2/2020-130 z 2. februára 2022 vo veci nevyhovenia návrhu skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2017, pozn.) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2017, pozn.) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania 70/2022 účinný od 11.03.2022
- Odôvodnenie:
- I. - Návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov
- 1.
- 2.
- 3.
- I.1. K namietanému nesúladu zákona o sociálnom poistení:
- 4.
- 5.
- 6.
- 6.1.
- 6.2.
- Navrhovatelia považujú výrazné zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálneho poistenia za náhle a zásadné porušenie legitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy, ktorými sú zamestnanec, zamestnávateľ a SZČO, pretože v prostredí slovenského právneho poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom. Jeho neúmerným zvyšovaním sa de facto potláča jeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je nezaťažovať nad únosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať poistný princíp sociálneho poistenia, t. j. ekvivalenciu medzi plateným poistným a následným poistným plnením. Zamestnávatelia a SZČO ako priami platitelia poistného nemohli pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci kalendárny rok predpokladať navýšenie maximálneho vymeriavacieho základu z 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo predstavuje 40 % zvýšenie.
- 6.3.
- Poukázali na to, že jedným z bodov, ktoré ústavný súd zakomponoval do svojho ústavného testu ústavnosti daní a poplatkov, je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle Národnej rady Slovenskej republiky pri zásahu do práv adresátov daňových, resp. poplatkových právnych noriem. Tento test bol ústavným súdom skonštruovaný pre posúdenie daňovej povinnosti, podľa nálezu ústavného súdu z 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky. Podľa názoru navrhovateľov predkladateľ novely ako ani zákonodarca a príslušné rezortné ministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi. Úlohou ústavného súdu, samozrejme, nie je posudzovať správnosť či praktickosť prijatých zmien, avšak je jeho povinnosťou zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem iného aj do majetkových práv občanov, ktoré sú chránené čl. 20 ods. 1 ústavy, nevyžaduje jasnejšie a rozsiahlejšie zdôvodnenie svojho prijatia, pretože bez takéhoto zdôvodnenia napĺňa definíciu svojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu.
- 6.4.
- Navrhovatelia namietajú, že pozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna národnej rady predložil gestorský výbor, ktorým bol výbor národnej rady pre sociálne veci, v skutočnosti nemal povahu pozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol kvázi novým návrhom zákona, pretože zásadným spôsobom menil vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní predkladateľ obišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy), § 70 ods. 2 (poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na prerokovanie a zaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78 zákona (prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch, ako aj vypracovať stanovisko výborov národnej rady k návrhu zákona) č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“), čím zmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne národnej rady v prvom čítaní, prerokovanie návrhu zákona vo výboroch národnej rady, ako aj medzirezortný pripomienkový proces. Obdobne prišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
- Národná rada mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom pozmeňujúcom návrhu. Tým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru národnej rady pre sociálne veci, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich ústavu o postup pléna národnej rady, ktorý tiež nebol v súlade s ústavou.
- Predložením pozmeňovacieho návrhu výbor národnej rady naplnil svoje oprávnenie, ktoré mu priznáva zákon o rokovacom poriadku, avšak svojím konaním obišiel povinnosť vlády (keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície) predložiť návrh zákona na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo k obmedzeniu dotknutých orgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene systému sociálneho poistenia, akou je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.
- Navrhovatelia dospeli k záveru, že postupom gestorského výboru došlo (i) k vedomému obídeniu povinnosti predložiť vládny návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a (ii) k zásadnej zmene vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola svojou povahou predložením nového návrhu zákona, čím došlo k obídeniu povinnosti prerokovať návrh zákona v 1. čítaní, ako aj prerokovať ho výbormi národnej rady, čo predstavuje zásadné porušenie pravidiel legislatívneho procesu, a teda porušenie základných princípov materiálneho právneho štátu.
- 7.
- Navrhovatelia poukázali na to, že ústavný súd pristúpil vo svojom náleze z 19. júna 2013 pod sp. zn. PL. ÚS 13/2012 týkajúcom sa minimálnych mzdových nárokov zdravotných sestier k ochrane majetku súkromných zamestnávateľov zdravotných sestier, keď nárazové a skokové zvýšenie miezd na základe zákona posúdil za rozporné s čl. 20 ods. 1 ústavy. V danom náleze považoval za neústavnú kombináciu ekonomického a časového tlaku, ktorý pôsobil na súkromných poskytovateľov zdravotných služieb.
- S prihliadnutím na to je podľa názoru navrhovateľov novelu možné pokladať za značný zásah do majetkových práv zamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO, ku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia novely. Táto náhla a nečakaná zmena zasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je chránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.
- 8.
- S poukazom na tento nález sú navrhovatelia presvedčení, že zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie došlo k narušeniu ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným plnením.
- Vo vzťahu k disproporčnosti a neekvivalencii sociálneho poistenia vo vzťahu k zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie navrhovatelia tvrdia, že pri aktuálnom nastavení výplaty starobných dôchodkov predstavuje najvyšší možný vyplatený mesačný starobný dôchodok pre poistenca, ktorý 40 rokov odvádza do systému sociálneho zabezpečenia odvody z maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie len 22 % z maximálneho vymeriavacieho základu, čo pri mzde výrazne presahujúcej maximálny vymeriavací základ predstavuje ešte väčší rozdiel medzi mzdou a vyplateným dôchodkom, pričom poukazujeme na to, že podľa nálezu ÚS ČR 8/07 je nárok na sociálne zabezpečenie vo výške 19 % z predchádzajúcich príjmov v rozpore s ústavným právom na sociálne zabezpečenie.
- 9.
- I.2. K namietanému nesúladu zákona o zdravotnom poistení:
- 10.
- 11.
- 12.
- 12.1.
- Navrhovatelia vychádzajú z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorej môže byť príliš krátka legisvakančná lehota vo vzťahu k daňovým zákonom dôvodom neústavnosti zákona. V náleze č. k. PI. ÚS 31/13 z 10. júla 2014 ÚS ČR uviedol, že pri zohľadnení, čoho sa právna úprava dotýka a aké sú legitímne očakávania adresátov právnej úpravy, je pri otázkach úpravy daní štvordňová legisvakančná lehota materiálne v rozpore s ústavnou požiadavkou predvídateľnosti právnej úpravy. Napriek tomu, že sa predmetný nález dotýka otázky daní, podľa nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 109/2011 z 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky.
- Obdobne ako ÚS ČR, rozhodol ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 13/2012, keď posúdil legisvakančnú lehotu 60 dní ako nedostatočnú vo vzťahu k závažnosti spoločenského dopadu, ktorý bol preukázaný počtom dotknutých zmluvných vzťahov a závažnosťou zmeny.
- Podľa presvedčenia navrhovateľov argumenty uvedené v rozhodnutiach ÚS ČR a ústavného súdu platia rovnako pre novelu. Stanovená 4-dňová legisvakančná lehota nemôže byť vzhľadom na zásah do majetkových práv dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov dostatočná, keďže priami platitelia zdravotného poistenia dostali len extrémne krátku lehotu na prehodnotenie svojich ročných rozpočtov (de facto nemali k dispozícii žiadnu lehotu), a to najmä vo vzťahu k vplyvu nákladov na budúce ekonomické aktivity. Zásah do majetkových práv je závažný, keďže sa dotýka viac ako 15000 poistencov, z čoho významnú časť tvoria zamestnanci.
- 12.2.
- Navrhovatelia prezentujú názor, že úplným zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie v nesmierne krátkej dobe došlo k zásadnému porušeniu legitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy, ktorými sú zamestnanec, zamestnávateľ a SZČO.
- Poukázali na to, že v slovenskom právnom poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom, pretože v rozličných podobách a výškach existuje minimálne už od účinnosti pôvodného zákona o zdravotnom poistení, t. j. od 1. januára 1995. Zrušením maximálneho vymeriavacieho základu sa de facto potláča jeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je nezaťažovať nad únosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať primeranú mieru solidarity v systéme zdravotného poistenia.
- Zamestnávatelia a SZČO ako priami platitelia poistného nemohli predpokladať prijatie takejto zásadnej zmeny pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci kalendárny rok. Aj v prípade, ak by niektorí z nich očakávali možnosť zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu, nikto nemohol predpokladať, že príde k jeho úplnému zrušeniu. Navyše, v situácii, keď samotné rezortné ministerstvo konštatovalo v revízii výdavkov, že v sektore zdravotníctva je de facto dostatok zdrojov, keďže primárnym problémom je nízka efektivita využívania existujúcich zdrojov.
- 12.3.
- S poukazom na rozhodnutie sp. zn. Pl. ÚS 22/92 Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý uviedol, že v oblasti daňovej je potrebné požadovať, aby zákonodarný orgán podložil svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi kritériami, sú navrhovatelia toho názoru, že predmetom ústavného prieskumu noriem v oblasti daní a poplatkov je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle národnej rady pri zásahu do práv adresátov daňových, resp. poplatkových právnych noriem. Preto je odôvodnené tvrdiť, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, ako ani zákonodarca a príslušné rezortné ministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.
- V rámci rozpravy predstúpil predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, ako aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. V prípade zrušenia maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie minister zdravotníctva obhajoval tieto zmeny potrebou financovania rekonštrukcie a modernizácie nemocníc. Samotné Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ale v revízií výdavkov konštatuje: „Verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako celkové verejné výdavky... Slovensko dáva na zdravotníctvo väčší podiel HDP ako priemer krajín V3, vo výsledkoch však zaostáva... Jednou z príčin je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva v porovnaní s OECD a krajinami V3... Pri platbe štátu do systému verejného zdravotného poistenia chýba diskusia o potrebných výdavkoch a účeloch, na ktoré má byť použité.“ Z revízie výdavkov je preto zrejmé, že prostriedky na financovanie rekonštrukcie a modernizácie nemocníc je možné získať aj iným spôsobom ako zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie, a to napr. zefektívnením slovenského zdravotníctva. Je verejne známe, že sektor zdravotníctva je zaťažený veľkým množstvom zmlúv, ktoré sú nevýhodné pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
- Navrhovatelia poukázali na právny názor vyjadrený v náleze ÚS ČR č. k. Pl. ÚS 2/08 z 23. apríla 2008, kde ústavný súd kritizoval zákonodarcu, resp. štát, ktorý „nezačal s úsporami sám u sebe rozborem, zda je současná správa věcí verejných účelná, efektívní a hospodárná, zda nedochází k plýtvání verejnými prostředky. Pokud by štát začal, alespoň částečně, nejprve u sebe, presvedčil by do jisté míry značnou část obyvatelstva o nutnosti a účelnosti zmeň i v oblasti sociálních dávek, která je samozrejmé vázána na možnosti státního rozpočtu.
- Úlohou Ústavného súdu samozrejme nie je posudzovať správnosť či praktickosť prijatých zmien, avšak je potrebné zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem iného aj do majetkových práv občanov, ktoré sú chránené čl. 20 ods. 1 Ústavy, nevyžaduje existenciu vecného dôvodu svojho prijatia, nakoľko bez takéhoto zdôvodnenia napĺňa definíciu svojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu.“
- 12.4.
- Navrhovatelia vyjadrili presvedčenie, že pozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna národnej rady predložil gestorský výbor, ktorým bol výbor národnej rady pre zdravotníctvo, v skutočnosti nemal povahu pozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol de facto novým návrhom zákona, pretože zásadným spôsobom menil vládny návrh novely zákona o zdravotnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní predkladateľ obišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy), § 70 ods. 2 (poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na prerokovanie a zaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78 (prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch, ako aj vypracovať stanovisko výborov národnej rady k návrhu zákona) zákona o rokovacom poriadku, čím zmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne národnej rady v prvom čítaní, prerokovanie návrhu zákona vo výboroch národnej rady, ako aj medzirezortný pripomienkový proces. Obdobne prišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
- Zároveň navrhovatelia namietli, že národná rada mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom pozmeňujúcom návrhu. Tým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru národnej rady pre zdravotníctvo, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich ústavu o postup pléna národnej rady, ktorý tiež nebol v súlade s ústavou.
- Navrhovatelia si uvedomujú, že predložením pozmeňovacieho návrhu výbor národnej rady pre zdravotníctvo naplnil svoje oprávnenie, ktoré mu priznáva zákon o rokovacom poriadku, avšak svojím konaním obišiel povinnosť vlády (keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície) predložiť návrh zákona na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo k obmedzeniu dotknutých orgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene systému zdravotného poistenia, akou je zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie.
- Navrhovatelia tiež uviedli, že spoločná správa, ktorou došlo k predloženiu pozmeňovacieho návrhu do druhého čítania vládnej novely zákona o zdravotnom poistení, bola schválená a predložená národnou radou 29. novembra 2016 (ďalej len „spoločná správa“). Novela v znení pozmeňovacieho návrhu bola schválená už 30. novembra 2016. V tejto súvislosti tvrdia, že v prípade spoločnej správy došlo k rokovaniu o návrhu zákona hneď na druhý deň bez toho, aby gestorský výbor navrhol skrátenie lehoty a aby národná rada tento návrh schválila. Zároveň poznamenali, že novela nemá charakter jednoduchého návrhu zákona.
- Navrhovatelia dospeli k záveru, že postupom gestorského výboru, v ktorom majú väčšinu poslanci vládnej koalície, došlo (i) k vedomému obídeniu povinnosti predložiť vládny návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a (ii) k zásadnej zmene vládneho návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola svojou povahou predložením nového návrhu zákona. V tom vzhliadli obídenie povinnosti prerokovať návrh zákona v 1. čítaní, ako aj prerokovať ho výbormi národnej rady. Národná rada zároveň nedodržala ani lehotu na rokovanie o predloženom pozmeňovacom návrhu prostredníctvom spoločnej správy. Postupom gestorského výboru a samotnej národnej rady tak došlo k zásadnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu v intenzite odporujúcej materiálnemu právnemu štátu.
- 13.
- Navrhovatelia pripomenuli, že vo sfére otázok primeranosti daní a poplatkov ústavný súd stanovil ústavný test, ktorý by mal zahŕňať preskúmanie:
- a)
- b)
- c)
- d)
- Prijatie novely hodnotia navrhovatelia ako zásadne rozporné s bodom b) tohto ústavného testu, keďže dôvody, ktorými obhajovalo ministerstvo zdravotníctva zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu (november 2016), sú v rozpore so zisteniami toho istého ministerstva v revízii výdavkov (október 2016), ktoré poukazuje na dostatočné množstvo zdrojov v systéme v spojení s ich neefektívnymi využívaním. Neodôvodnené zväčšovanie odvodovej záťaže pri deklarovanej vedomosti rezortného ministerstva o problematickom využívaní zdrojov zo zdravotného poistenia v tom istom čase predstavuje rozpor so základným rámcom práva na ochranu majetku.
- Novelu je preto podľa ich názoru možné pokladať za značný zásah do majetkových práv zamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO, ku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia novely. Táto náhla a nečakaná zmena zasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je chránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.
- 14.
- Poukázali na judikatúrou ÚS ČR, podľa ktorej je výsledkom porušenia ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následným poistným plnením neústavná neprimeranosť hmotného zabezpečenia poskytnutého zo sociálneho poistenia. Toto zdôvodnenie považujú navrhovatelia za aplikovateľné aj na poistné na zdravotné poistenie.
- Uviedli tiež, že ÚS ČR vo svojom náleze č. k. Pl. ÚS 8/07 z 23. marca 2010 stanovil, že poistencovi plynie základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie (primeranosti) vo verejnom dôchodkovom, nemocenskom a zdravotnom poistení, a to v takej miere, že si zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ho v daň.
- Z uvedeného navrhovatelia vyvodili, že zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného, na zdravotné poistenie došlo k narušeniu ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným plnením, ako aj úvahu, že zákonodarca by pri realizácii ochrannej a prerozdeľovacej funkcie sociálnej politiky nemal potláčať ďalšie esenciálne funkcie sociálnej politiky, teda ani funkciu stimulačnú, ktorá by mala žiaducim spôsobom ovplyvňovať ekonomické správanie poistencov a vo svojom dôsledku viesť k zvyšovaniu celkových príjmov daného systému.
- Navrhovatelia zdôraznili údaje uvedené v revízii výdavkov, z ktorej vyplýva, že priemerné výdavky zdravotných poisťovní na poistenca boli v roku 2015 vo výške cca 700 eur ročne. Zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet poistného na zdravotné poistenie v prípade niektorých vysokopríjmových osôb dôjde k situácii, že do systému zdravotného poistenia odvedú ročne mnohonásobne viac než je suma priemerných výdavkov zdravotných poisťovní na jedného poistenca, a tým dôjde k jasnej neekvivalencii systému zdravotného poistenia, tak ako je chápaná nálezom ÚS ČR Pl. ÚS 8/07.
- 15.
- 16.
- II. - Stanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania
- III. - Posúdenie dôvodnosti návrhu
- III.1. K namietanému nesúladu noviel s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a s právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa čl. 40 ústavy:
- 21.
- 22.
- 23.
- 24.
- 25.
- Iba pri prípadnom zistení, že zákon svojím obsahom zasahuje do samotného esenciálneho obsahu základného práva, by mal prísť na rad test proporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva je odôvodnený úplnou výnimočnosťou aktuálnej situácie, ktorá by taký zásah ospravedlňovala.
- 26.
- 27.
- 28.
- 29.
- 30.
- 31.
- 32.
- 33.
- 34.
- 35.
- 36.
- 37.
- III.2. K namietanému nesúladu namietaných právnych úprav s právom na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu:
- 38.
- 39.
- 40.
- 41.
- 42.
- 43.
- 44.
- 45.
- III.3. K namietanému porušeniu zásad právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu vád v legislatívnom procese:
- 46.
- 47.
- 48.
- 49.
- 50.
- 51.
- 52.
- 53.
- 54.
- 55.
- 56.
- 57.
- 58.
- 59.
- 60.
- 61.
- Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
- V Košiciach 2. februára 2022
- I. - Návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Nález 70/2022 s účinnosťou od 11.03.2022
Načítavam znenie...