Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2018 zo 4. novembra 2020 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 388/2020 účinný od 18.12.2020
| Platnosť od: | 18.12.2020 |
| Účinnosť od: | 18.12.2020 |
| Autor: | Ústavný súd Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Ústavné súdnictvo |
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2018 zo 4. novembra 2020 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 388/2020 účinný od 18.12.2020
- O d ô v o d n e n i e :
- I. - Odôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
- 1.
- 2.
- 3.
- Navrhovatelia poukázali na odôvodnenie spoločnej správy výborov k napadnutému ustanoveniu, podľa ktorej «Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov na starobné sporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené uplatniť aj pri stanovení zásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa...
- Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje na možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine poistencov - sporiteľov. V prípade nižšie príjmovej skupiny sporiteľov by totiž po zavedení minimálneho dôchodku v podobe predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov daňovníkov (v podobe garancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade, že by riziková investičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z II. piliera vyšší dôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny garantovaný dôchodok)...
- Navrhované zmeny prispievajú k posilneniu potreby aktívneho prístupu sporiteľa k svojim úsporám v II. pilieri, ako aj k motivácii dôchodkových správcovských spoločností dosahovať také zhodnotenie majetku vo fondoch II. piliera, ktoré by nielen v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte jasne porážalo úroveň inflácie a prinášalo sporiteľom reálny výnos.».
- 4.
- Podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenie „... spôsobuje, že právo na minimálny dôchodok bude občanom prístupné na základe nerovných a diskriminačných podmienok. Okrem toho Napadnuté ustanovenie spôsobí niektorým občanom ujmu na ich práve na minimálny dôchodok iba z tohto dôvodu, že uplatnili svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe jedným zo zákonom aprobovaných spôsobov. Podľa nášho názoru na takéto rozdielne zaobchádzanie s dôchodcami iba preto, že sa rozhodli uplatniť svoje základné právo a nerovnosť však neexistuje žiaden legitímny a ospravedlniteľný dôvod.“.
- 5.
- 6.
- (b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania dôchodkového poistenia;
- (c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania dôchodkového poistenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky príjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“
- 6.1
- Povedané inak, na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho dôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas svojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný dôchodok sporil aj v II. pilieri podľa ZoSDS...
- Keďže teda sporitelia podľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných na financovanie minimálneho dôchodku (resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako osoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich minimálneho dôchodku zaobchádzať menej priaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú...
- Doplatok do výšky minimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako napríklad prídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým, že sú priznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery prispievania poberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“
- 6.2
- Znížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie aj k situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje úroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je naplnený.».
- 6.3
- 7.
- Navrhovatelia súhlasne s prezidentom argumentujú, že „deklarovaným cieľom inštitútu minimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom definovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb z pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri dôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej situácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré predstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť na starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa odvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych obdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú penalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu (keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania, pre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je neprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom s nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho dôchodku“.
- 8.
- 9.
- 10.
- Ak sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme starobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.“
- Podľa názoru navrhovateľov „Napadnuté ustanovenie teda v rozpore s ústavným zákazom podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zavádza (nepriaznivý) dôsledok (dopad) využitia základného práva občana podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky určitým spôsobom (účasťou v obidvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia) na právo toho istého občana na minimálny dôchodok v nezníženej výške.“.
- 11.
- II. - Priebeh konania
- III. - Vyjadrenia národnej rady, vlády, ministerstva a navrhovateľov
- III.1 Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky
- 15.
- Národná rada súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.
- 16.
- 17.
- Oproti tomu, starobné dôchodkové sporenie, je podľa § 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení sporením, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Ide teda o systém sporenia, teda vytvárania si úspor, ktoré si sporiteľ ukladá na svojom osobnom dôchodkovom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.“
- 18.
- 19.
- 20.
- Predseda národnej rady poznamenal, že minimálny dôchodok má jeho poberateľovi zabezpečiť príjem nad hranicou životného minima a aj jeho valorizácia je previazaná so zvyšovaním hranice životného minima.
- 21.
- III.2 Vyjadrenie vlády Slovenskej republiky
- 22.
- 23.
- Z uvedeného vyplýva, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe nemusí nevyhnutne dosahovať štátom garantovanú minimálnu príjmovú úroveň, umožňujúcu zabezpečenie základných životných podmienok. Poskytnutie pomoci nevyhnutnej na zabezpečenie základných životných podmienok fyzickej osoby, ktorá sa ocitne v hmotnej núdzi, je predmetom ďalšieho základného práva (čl. 39 ods. 2 ústavy) pôsobiaceho nezávisle od práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“
- Vláda ako podporný argument vo vzťahu k sledovanému cieľu minimálneho dôchodku uviedla práve spôsob jeho financovania. Zdôraznila skutočnosť, že minimálny dôchodok financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu len podčiarkuje fakt, že nie je nástrojom na dosiahnutie primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe.
- Podľa názoru vlády „... je možné v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotviť aj také právne normy práva sociálneho zabezpečenia, ktoré nevyhnutne neslúžia na vykonanie ústavou garantovaných práv uvedených v čl. 39 ústavy. Naopak, štát môže v záujme sledovania iného legitímneho cieľa, než aký sleduje ústavná garancia, ustanoviť právne normy, ktoré neodporujú ústave, avšak ani nemajú ambíciu vykonávať práva v nej garantované. Takým prípadom sú aj právne normy zakotvujúce inštitút minimálneho dôchodku.“.
- 24.
- 25.
- 26.
- «1. rozhodnutie vstúpiť do II. piliera (a počas otvorenia aj vystúpiť) je výlučne na vôli poistenca,
- 2. napadnutým ustanovením nestrácajú poistenci sporitelia nárok na minimálny dôchodok ako taký, naopak, ich nárok zodpovedá ich „účasti“ v I. pilieri,
- 3. dôchodkový príjem z II. piliera sa nezapočítava do úhrnu príjmov relevantných pre vznik nároku na minimálny dôchodok (s výnimkou pozostalostných dôchodkov),
- 4. spôsob krátenia sumy zvýšenia sumy starobného dôchodku do sumy minimálneho dôchodku je nastavený principiálne rovnako, ako je nastavený spôsob krátenia samotného základného I. pilierového starobného dôchodku,
- 5. ak by sa poistenci – sporitelia ocitli v hmotnej núdzi, ich základné životné podmienky budú zabezpečené v zásade rovnako, akoby boli zabezpečené, ak by neboli v II. pilieri (rovnako to platí pre poistencov, ktorí nespĺňajú podmienku získania aspoň 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia).»
- 27.
- 28.
- Vláda tiež zdôraznila, že poistenci – sporitelia neprichádzajú o nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, táto sa im za obdobie účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia len znižuje.
- 29.
- V závere stanoviska vláda kritizovala výsledok diskriminačného testu, najmä v časti vyčlenenia porovnateľnej skupiny jednotlivcov, a uviedla, že „... na jednej strane považuje za vyčlenenú porovnateľnú skupinu všetkých sporiteľov, keďže kvalifikačným kritériom tejto skupiny je voľba medzi piliermi. Na druhej strane sám uznáva... že minimálny dôchodok ovplyvní takto definovanú skupinu sporiteľov diferencovane, pričom právne účinky budú, pozitívne, negatívne aj neutrálne. Nesprávne definovanie vyčlenenej porovnateľnej skupiny spôsobuje, že ďalšie roviny diskriminačného testu majú nesprávny základ a z toho vyplývajúci nesprávny výsledok.“.
- III.3 Vyjadrenie navrhovateľov
- 30.
- Prípisom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 29. októbra 2020, právny zástupca navrhovateľov oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.
- 31.
- Podľa názoru navrhovateľov je dôležité, z akých zdrojov sa minimálny dôchodok financuje, a preto považujú argument národnej rady („vo vzťahu k ustanoveniu minimálneho dôchodku, jeho výšky, ako i k samotnému doplatku irelevantná, nakoľko aj fondy Sociálnej poisťovne sú súčasťou verejných financií podľa zákona č. 523/2004 Z. z.“) za „absurdný“. Navrhovatelia uviedli: „Na jednej strane NR SR tvrdí, že dôchodca – sporiteľ má mať nižší minimálny dôchodok práve preto, že odviedol menej (menšie percento) peňazí do fondov Sociálnej poisťovne. Na druhej strane NR SR tvrdí, že je bezpredmetné, že minimálny dôchodok sa nehradí z fondov Sociálnej poisťovne, ale zo štátneho rozpočtu. Do štátneho rozpočtu, ktorý je zdrojom financovania minimálneho dôchodku, však každý dôchodca prispieval rovnakou mierou.“
- 32.
- 33.
- 34.
- Navrhovatelia zopakovali, že rozpor napadnutého ustanovenia s čl. 39 ods. 1 ústavy nenamietajú izolovane, ale v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy.
- Navrhovatelia kritizovali postoj vlády, ktorá v stanovisku uviedla, že cieľom zavedenia inštitútu minimálneho dôchodku nebolo naplnenie základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, a poukázali na protirečivosť tohto tvrdenia s dôvodovou správou, ako aj so stanoviskom národnej rady. Navrhovatelia zároveň načrtli pochybnosť o existencii „dodatočných analýz“, na ktoré sa vo svojom stanovisku odvolávala vláda.
- 35.
- Naproti tomu znižovanie doplatku do výšky minimálneho dôchodku pre dôchodcu – sporiteľa nemožno takto odôvodniť, pretože tento doplatok sa financuje zo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa dôchodca – sporiteľ podieľal podľa rovnakých pravidiel ako dôchodca – nesporiteľ (najmä platením daní a poplatkov) a účasť dôchodcu – sporiteľa v II. pilieri nijakým spôsobom neznižuje mieru jeho participácie na tvorbe zdrojov financovania minimálneho dôchodku. Okrem toho, na rozdiel od starobného dôchodku výpadok na doplatku do výšky minimálnom dôchodku nebude kompenzovaný dôchodkom z II. piliera, pretože doplatok do výšky minimálneho dôchodku sa vypláca až vtedy, keď celkový nárok na starobný dôchodok (z I. a II. piliera) nedosahuje zákonodarcom stanovenú výšku minimálneho dôchodku.“
- 36.
- 37.
- (a) zohľadňuje predošlé uplatnenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky určitým spôsobom (jedným z dvoch rovnocenných a právom aprobovaných spôsobov);
- (b) premieta túto skutočnosť do nadobúdania a uplatňovania práva na minimálny dôchodok, pričom to robí takým spôsobom, že právna úprava nadobúdania a uplatňovania práva na minimálny dôchodok (v jeho nezníženej výške) je odlišná (menej priaznivá) pre osoby, ktoré si uplatnili základné právo podľa 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky účasťou v obidvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia než pre osoby, ktoré si toto základné právo uplatnili účasťou len v I. pilieri dôchodkového zabezpečenia.
- Napadnuté ustanovenie teda v rozpore s ústavným zákazom podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zavádza (nepriaznivý) dôsledok (dopad) využitia základného práva občana podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy určitým spôsobom (účasťou v obidvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia) na právo toho istého občana na minimálny dôchodok v nezníženej výške.“
- III.4 Stanovisko ministerstva
- 38.
- Ministerstvo doručilo ústavnému súdu svoje stanovisko 29. júna 2020.
- 39.
- Zavedenie inštitútu minimálneho dôchodku bolo prijaté ako sociálno-ekonomické opatrenie. Podľa ministerstva cieľ prijatia úpravy minimálneho dôchodku bol iný ako naplnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a tomu zodpovedal aj spôsob financovania minimálneho dôchodku. Vo vzťahu k nerovnakému prístupu fyzických osôb k minimálnemu dôchodku ministerstvo uviedlo: „... pri koncipovaní právnej úpravy obsahujúcej nerovnaký prístup fyzických osôb k minimálnemu dôchodku Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vychádzalo z predpokladu, že existuje širší priestor pre realizáciu sociálno-ekonomickej politiky štátu súvisiacej s motiváciou poistencov vstupovať do systému starobného dôchodkového sporenia, ako by to bolo pri realizácii sociálneho práva patriaceho do II. generácie základných práv garantovaných ústavou.“ Účelom napadnutého ustanovenia bolo teda vytvoriť právne prostredie, ktoré by zachovalo princípy II. piliera a zároveň vytvorilo motivačný tlak na to, aby v II. pilieri boli takí sporitelia, ktorí sa o svoje úspory aktívne zaujímajú a pre ktorých je to výhodné.
- 40.
- V súvislosti s uvedenými novelami ministerstvo poukázalo na to, že ich prijatím došlo k úplnému popretiu východísk minimálneho dôchodku z roku 2015. Novelami bola podmienka získania tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (30 rokov dôchodkového poistenia, keď osobný mzdový bod poistenca za príslušný kalendárny rok dosiahol hodnotu najmenej 0,241) odstránená.
- Posudzovanie hranice zárobku – kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia – bolo administratívnou prekážkou pre rýchle prepočítanie a vyplatenie dôchodkov v kontexte prijatého zvýšenia minimálneho dôchodku podľa prvej novely. Ministerstvo uvádza: „Uvedené zmeny právnej úpravy minimálneho dôchodku jednoznačne destabilizovali východiská, na ktorých bol tento inštitút postavený v roku 2015. Extrémny rozsah príjmovej úrovne dôchodcov, ktorým vznikne nárok na minimálny dôchodok, a to tak na spodnej ako aj na hornej hranici, zakladá tak významnú prevalenciu princípu solidarity nad princípom zásluhovosti dôchodkového zabezpečenia v I. pilieri, že je otázne, či možno naďalej považovať systém 1. piliera za poistný systém.“
- III.5 Vyjadrenie navrhovateľov k stanovisku ministerstva
- 41.
- IV. - Relevantná právna úprava
- 42.
- 43.
- 44.
- 45.
- Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon č. 38/1993 Z. z. S účinnosťou od 1. marca 2019 je týmto zákonom zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
- 46.
- Podľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
- 47.
- 48.
- Referenčné právne normy
- 49.
- 50.
- 51.
- 52.
- Navrhovateľmi napadnutá právna úprava
- 53.
- 54.
- Napadnuté ustanovenie novelami nebolo dotknuté, je stále platné a účinné, a teda podstata argumentácie navrhovateľov je aktuálna, a to aj napriek zmenám, ktoré sa dotkli § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ústavný súd preto pristúpil k prieskumu súladu napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy.
- V. - Vlastný meritórny prieskum ústavného súdu
- 55.
- 56.
- V tejto súvislosti však už ústavný súd vyslovil právny názor, že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva už svojou povahou síce nabádajú na právnu úpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah), ten však nesmie zasiahnuť samotnú podstatu týchto práv ani sa dotknúť iných práv zakotvených v ústave a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd môže v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak dotknutá právna norma nerešpektuje konkrétne ústavné garancie niektorého zo základných práv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 11/2013).
- 57.
- Pokiaľ zákonodarca zaviedol inštitút minimálneho dôchodku ako jeden z nástrojov sociálneho zabezpečenia, bolo nevyhnutné, aby zároveň určil jeho ciele a podmienky. V súlade s koncepciou sociálnej politiky štátu cieľom minimálneho dôchodku je, aby sa dôchodcovia nedostali s príjmom do sumy životného minima, ale, naopak, aby sa v starobe neocitli v stave hmotnej núdze. Napriek uvedenému cieľu je nevyhnutné v záujme zachovania zásad určovania dôchodkov zohľadniť všetky okolnosti vplývajúce na sumu príjmu v starobe. Jednou z týchto okolností je bezpochyby aj možnosť každého jednotlivca ovplyvniť sumu svojho príjmu v starobe prostredníctvom II. piliera.
- 58.
- 59.
- 60.
- 61.
- 62.
- 63.
- 64.
- 65.
- 66.
- 67.
- 68.
- V.1 Aplikovateľnosť čl. 39 ods. 1 ústavy
- 69.
- 70.
- 71.
- Dôchodkový systém založený na sociálnom poistení (I. pilier) sa spravuje všeobecnými zásadami, ktorými sú poistný princíp, osobná participácia poistenca, zohľadnenie tzv. zásluhovosti, princíp solidarity a garancia štátu.
- Oproti tomu v starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) ide o vytváranie úspor ukladajúcich sa na osobnom dôchodkovom účte, ktorého cieľom je spolu s dôchodkovým poistením zabezpečiť relevantný príjem v starobe a pre prípad smrti.
- 72.
- Ústavný súd súhlasí s tvrdením navrhovateľov, že právo na minimálny dôchodok z hľadiska jeho vymedzenia a legislatívneho začlenenia sa stalo súčasťou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy), i keď nie je primárnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, keďže nárok na minimálny dôchodok vzniká až po splnení podmienok na priznanie starobného dôchodku, ako aj ďalších „nadstavbových“ podmienok.
- 73.
- V.2 Nesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy
- 74.
- 75.
- 76.
- 77.
- 78.
- 79.
- a)
- b)
- c)
- d)
- Testovanie týchto otázok pritom nemusí byť striktne kaskádovité ako pri klasickom teste proporcionality (kladené zodpovedanie jednej otázky nie je striktne predpokladom na položenie ďalšej otázky, PL. ÚS 16/09), pretože sa tu značne prelínajú jednotlivé parametre, napr. porovnateľnosť s otázkou statusu, kvalifikovaného kritéria (PL. ÚS 17/2014).
- 80.
- 81.
- 82.
- 83.
- 84.
- 85.
- 86.
- 87.
- 88.
- 89.
- 90.
- 91.
- 92.
- 93.
- V.3 Nesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy
- VI. - Vyhlásenie a účinky nálezu ústavného súdu
- 99.
- 100.
- 101.
- 102.
- 103.
- 104.
- V tomto prípade je však náprava (uvedenie do súladu s ústavou) dosiahnutá samotnými účinkami vyhlásenia nálezu ústavného súdu bez potreby ďalšieho legislatívneho zásahu. Náprava totiž spočíva v redukcii znenia zákona o napadnuté ústavne nesúladné ustanovenie.
- 105.
- Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
- V Košiciach 4. novembra 2020
- I. - Odôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Nález 388/2020 s účinnosťou od 18.12.2020
Neevidujeme žiadne dôvodové správy k tomuto predpisu
Načítavam znenie...