ministra zahraničných vecí

o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Gréckej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu

[]

Prílohy

Článok 1 - Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Článok 2 - Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje

1.

Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zo zmluvných štátov, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.

2.

Za dane z príjmu sa považujú dane vyberané z celkového príjmu alebo z častí príjmu, včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a daní z prírastku hodnoty.

3.

Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:

a)

v Československej socialistickej republike:

1.

dane zo zisku;

2.

daň zo mzdy;

3.

daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;

4.

poľnohospodárska daň;

5.

daň z príjmov obyvateľstva;

6.

domová daň

(ďalej nazývané „československá daň“);

b)

v Gréckej republike:

1.

daň z príjmu fyzických osôb;

2.

daň z príjmu právnických osôb;

3.

príspevok vodárenským organizáciám určený podľa hrubého výnosu z budov

(ďalej nazývané „grécka daň“).

4.

Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú vyberať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si koncom každého roka vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonajú v ich príslušných daňových zákonoch.

Článok 3 - Všeobecné definície

1.

Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

a)

výraz „Grécko“ označuje Grécku republiku a v geografickom zmysle zahŕňa územie Gréckej republiky a časť morského dna a jeho podložie pod Stredozemným morom, nad ktorým Grécka republika vykonáva svoje suverénne práva v súlade s medzinárodným právom;

b)

výraz „Československo“ označuje Československú socialistickú republiku;

c)

výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Československú socialistickú republiku alebo Grécku republiku;

d)

výraz „osoba“ zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné združenia osôb;

e)

výraz „spoločnosť“ označuje organizačné útvary, osoby alebo nositeľov práv, považované na účely zdanenia za organizačné útvary;

f)

výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podnik prevádzkovaný osobou majúcou bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, alebo podnik prevádzkovaný osobou majúcou bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;

g)

výraz „štátni príslušníci“ označuje:

1.

všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,

2.

všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré boli zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;

h)

výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik, ktorého miesto skutočného vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, alebo loďou, ktorá je registrovaná alebo vybavená dokladmi v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;

i)

výraz „príslušný úrad“ označuje:

1.

v prípade Gréckej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu;

2.

v prípade Československej socialistickej republiky ministra financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.

2.

Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Článok 4 - Daňový domicil

1.

Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje podľa tejto Zmluvy každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osoby, ktoré sú podrobené zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov umiestnených v tomto štáte.

2.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, bude jej postavenie určené nasledovne:

a)

Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).

b)

Ak nemôže byť určené, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.

c)

Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.

d)

Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou dohodou.

3.

Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom je miesto jej skutočného vedenia.

Článok 5 - Stála prevádzkáreň

1.

Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.

2.

Výraz „stála prevádzkáreň“ zahŕňa najmä:

a)

miesto vedenia;

b)

závod;

c)

kanceláriu;

d)

továreň;

e)

dielňu;

f)

baňu, nálezisko nafty alebo plynu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

3.

Stavenisko alebo montáž alebo inštalácia zariadenia, ak trvajú dlhšie ako 9 mesiacov.

4.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkáreň“ nezahŕňa:

a)

zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie tovaru patriaceho podniku;

b)

zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia, vystavenia alebo dodania;

c)

zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným podnikom;

d)

trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;

e)

trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom vykonávania iných činností, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter;

f)

trvalé zariadenie pre podnikanie používané výlučne pre kombináciu činností uvedených v odsekoch a) až e), za predpokladu, že výsledná činnosť trvalého zariadenia vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.

5.

Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného štátu - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - sa považuje za „stálu prevádzkáreň“ v prv spomenutom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na nákupy tovaru pre podnik.

6.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

7.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (nech už prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo nie), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Článok 6 - Príjmy z nehnuteľného majetku

1.

Príjmy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov) umiestneného v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Výraz „nehnuteľný majetok“ sa definuje v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom tento majetok leží. Tento výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý inventár poľnohospodárskych a lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo požívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3.

Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.

Článok 7 - Zisky podnikov

1.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pričitovať tejto stálej prevádzkárni.

2.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

3.

Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov vedenia a všeobecných správnych výdavkov, nech už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.

4.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenia odseku 2, aby tento štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia ziskov musí však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.

5.

Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

6.

Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody pre iný postup.

7.

Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8 - Lodná a letecká doprava

1.

Zisky z prevádzkovania lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

2.

Zisky z prevádzkovania lodí v medzinárodnej doprave sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom sú lode registrované alebo v ktorom sa vydali ich dokumenty.

3.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Článok 9 - Združené podniky

Ak

a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu byť do ziskov tohto podniku včlenené a následkom toho zdanené zisky, ktoré by bez týchto podmienok bol docielil jeden z podnikov, ktoré však vzhľadom na tieto podmienky nemohli byť docielené.

a)

sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo imaní podniku druhého zmluvného štátu, alebo

b)

tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu,

Článok 10 - Dividendy

1.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v oboch zmluvných štátoch.

2.

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín, požitkových účastín alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských podielov alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s podielom na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátov, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca rezidentom, postavené na roveň príjmov z účastín.

3.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný príjemca dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

4.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Článok 11 - Úroky

1.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Také úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Príslušné úrady zmluvných štátov ustanovia po vzájomnej dohode spôsob uplatnenia tohto obmedzenia.

3.

Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, úroky plynúce z pôžičky poskytnutej vládou jedného zmluvného štátu alebo bankou alebo akoukoľvek inou inštitúciou v mene alebo na účet tejto vlády, budú podliehať zdaneniu iba v zmluvnom štáte, v ktorom je príjemca rezidentom.

4.

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a obzvlášť príjmy z vládnych dlhopisov a obligácií, včítane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi.

Penále za oneskorené platenie sa na účely tohto článku nepovažuje za úrok.

5.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

6.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je ich platcom tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platca, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, na ktorého základe sa úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

7.

Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným príjemcom úrokov, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dohodol platca so skutočným príjemcom, keby neboli také vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Článok 12 - Licenčné poplatky

1.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Licenčné poplatky uvedené v odseku 3a) sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Daň takto určená však nemôže presiahnuť 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov.

Príslušné úrady zmluvných štátov ustanovia po vzájomnej dohode spôsob uplatnenia tohto obmedzenia.

3.

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie na použitie:

a)

patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti;

b)

autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických a televíznych filmov.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú, alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade sa môžu použiť ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

5.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platcom tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platca licenčných poplatkov, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na základe ktorej sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

6.

Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dohodol dlžník so skutočným príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Článok 13 - Zisky zo scudzenia majetku

1.

Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

2.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

3.

Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel využívaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdaňujú príjmy z týchto lodí alebo lietadiel v súlade s ustanovením článku 8 tejto Zmluvy.

4.

Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Článok 14 - Nezávislé povolania

1.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti, sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ dotyčný nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojej činnosti. Ak má k dispozícii takú stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pričitovať tejto stálej základni.

2.

Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávisle vykonávané vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Článok 15 - Zamestnanie

1.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ zamestnanie nie je vykonávané v druhom zmluvnom štáte. Ak je tam zamestnanie vykonávané, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak:

a)

príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v daňovom roku, a

b)

odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom štáte, a

c)

odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktoré má zamestnávateľ v druhom štáte.

3.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdaňujú príjmy z týchto lodí alebo lietadiel v súlade s ustanoveniami článku 8 tejto Zmluvy.

Článok 16 - Tantiémy

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Článok 17 - Umelci a športovci

1.

Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu, ako na verejnosti vystupujúci umelci, ako napríklad divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci, zo svojej činnosti vykonávanej osobne v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva športovec alebo umelec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3.

Príjmy z činností definovaných v odseku 1 sa bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúcich odsekov oslobodzujú od zdanenia v štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, ak sa tieto činnosti vykonávajú v rámci kultúrnej dohody dojednanej medzi zmluvnými štátmi.

Článok 18 - Penzie

Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu sa môžu s výhradou ustanovenia článku 19 ods. 2 zdaniť iba v tomto štáte.

Článok 19 - Verejné funkcie

a)

Odmeny, iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukazované tomuto štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu sa môžu zdaniť iba v tomto štáte.

b)

Také odmeny sa však zdania iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby vykonávajú v tomto štáte a príjemca, ktorý je rezidentom tohto štátu

(i)

je štátnym občanom tohto štátu, alebo

(ii)

nezískal bydlisko v tomto štáte len z dôvodu vykonávania týchto služieb.

a)

Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu môžu sa zdaniť len v tomto štáte.

b)

Také penzie však budú zdanené iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.

3.

Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Článok 20 - Profesori a študenti

1.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu dostane za študijnú alebo výskumnú činnosť na vysokej škole alebo za vyučovanie na univerzite, výskumnom ústave alebo obdobnom zariadení pre vyššie vzdelanie po dobu dočasného pobytu nepresahujúcu dva roky v druhom zmluvnom štáte, nebudú sa zdaňovať v tomto druhom štáte.

2.

Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v prv spomenutom štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na výživu, štúdium alebo výcvik, nebudú zdanené v tomto štáte za predpokladu, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Článok 21 - Iné príjmy

1.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých sa výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, môžu sa zdaniť len v tomto štáte.

2.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného majetku podľa článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a právo alebo majetok, pre ktoré sa príjmy platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Článok 22 - Ustanovenia o vylúčení dvojakého zdanenia

1.

V Grécku sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:

Ak osoba, ktorá je rezidentom v Grécku, poberá príjmy, ktoré sa môžu v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy zdaniť v Československu, povolí Grécko tomuto rezidentovi odpočítať sumu zodpovedajúci dani zaplatenej v Československu z jeho daňovej povinnosti.

Suma, ktorá sa odpočíta, nemôže však presiahnuť podiel dane vypočítanej pred tým, než sa odpočet vykoná, ktorá pripadá na príjem, ktorý sa môže zdaniť v Československu.

2.

V Československu sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:

a)

Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v Grécku, vyjme Československo s výhradou ustanovení uvedených pod písmenom b) tohto odseku tieto príjmy zo zdanenia, môže však pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov tejto osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby takto vyňaté príjmy neboli zo zdanenia vyňaté.

b)

Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré sú rezidentmi v Československu, zahrnúť do základu daní príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť aj v Grécku, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanej z tohto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Grécku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť československej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa v súlade s ustanoveniami článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy môžu zdaniť v Grécku.

3.

Pokiaľ sa podľa zákonov v jednom zmluvnom štáte poskytne čiastočné alebo úplné oslobodenie od dane, na ktorú sa vzťahuje táto Zmluva, bude sa v druhom zmluvnom štáte na účely výpočtu sumy povolenej na odpočet z dane, ako je uvedené v predchádzajúcich odsekoch, táto daň považovať za zaplatenú.

Článok 23 - Zákaz diskriminácie

1.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na ustanovenie článku 1 aj pre osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

2.

Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.

3.

Pokiaľ sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 7 a článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, odpočítateľné pre určenie zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako by sa platili osobe, ktorá je rezidentom v prv spomenutom štáte.

4.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie úplne alebo sčasti, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo väčším počtom takých osôb, nebudú podrobené v prv spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobené ostatné podobné podniky prv spomenutého štátu.

5.

Ustanovenia tohto článku sa použijú bez ohľadu na ustanovenia článku 2 na dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.

Článok 24 - Riešenie prípadov cestou dohody

1.

Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle na opravných prostriedkoch, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, korého je rezidentom, alebo pokiaľ jej prípad patrí pod ustanovenie článku 23 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť počas dvoch rokov po tom, keď bolo po prvý raz oznámené opatrenie vedúce k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.

2.

Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na premlčanie podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.

3.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v prípadoch neupravených v Zmluve.

4.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov konať v komisii zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

Článok 25 - Výmena informácií

1.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto Zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Informácie prijaté zmluvným štátom budú udržiavané v tajnosti rovnako ako informácie prijaté podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych úradov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na tieto účely. Môžu uplatniť tieto informácie pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú zmluvnému štátu povinnosť:

a)

vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého štátu;

b)

oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;

c)

oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske alebo výrobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 26 - Diplomatickí a konzulárni úradníci

Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria diplomatickým a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.

Článok 27 - Nadobudnutie platnosti

1.

Vlády zmluvných štátov si navzájom oznámia, že ústavné požiadavky pre nadobudnutie platnosti Zmluvy sú splnené.

2.

Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia uvedeného v odseku 1 a jej ustanovenia nadobudnú účinnosť v oboch zmluvných štátoch na príjmy za každý daňový rok začínajúci sa 1. januárom alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť.

Článok 28 - Výpoveď

V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať v oboch zmluvných štátoch na príjmy za každý daňový rok začínajúci sa 1. januárom alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.

Táto Zmluva zostane v platnosti dokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať diplomatickou cestou v lehote najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka.

Dané v dvojakom vyhotovení v Aténách 23. októbra 1986 v anglickom jazyku.

[]

Poznámky

[]*)  Tu sa uverejňuje slovenský preklad.