Porovnanie znení zákona

Zmeny
1/1

Znenie účinné od:
(Zvoľte novšie znenie)

Znenie účinné od:
(Zvoľte staršie znenie)

Výsledok porovnania:

ministra zahraničných vecí

o Dohovore medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájemnon zraidení domov kultúry

Dňa 26. marca 1971 bol v Prahe podpísaný Dohovor medzi  vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájomnom zriadení domov kultúry.

Podľa svojho článku 18 nadobudol Dohovor platnoť 25. júnom 1971.

České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

DOHOVOR

medzi vládou Československej socialistickej repubiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájomnom zriadení domov kultúry

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Rumunskej socialistickej republiky, vedené snahou prehlbovať vzájomné poznávanie politického, hospodárskeho a kultúrneho života národov Československej socialistickej republiky a Rumunskej socialistickej republiky, sa rozhodli v súlade s článkom 17 Dohody uzavretej medzi oboma vládami o kultúrnej spolupráci 23. novembra 1968 uzavrieť tento Dohovor a za tým účelom sa dohodli takto:

Článok 1

Československá strana zriaďuje v Bukurešti „Dom českej a slovenskej kultúry“ a rumunská strana zriaďuje v Prahe „Dom rumunskej kultúry“.

Článok 2

Poslaním domov kultúry je prispievať k lepšiemu poznaniu kultúrnych a materiálnych hodnôt národov oboch krajín organizovaním kultúrnych akcií, poskytovaním informácií.

Domy kultúry budú tiež prispievať k plneniu ustanovení vykonávacích plánov Dohody o kultúrnej spolupráci, platných medzi oboma štátmi.

Článok 3

Domy kultúry sú právnickými osobami, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy platné v prijímajúcom štáte.

Článok 4

Dom českej a slovenskej kultúry v Bukurešti bude vykonávať svoju činnosť pod záštitou Štátneho výboru pre kultúru a umenie Rumunskej socialistickej republiky, Dom rumunskej kultúry v Prahe bude vykonávať svoju činnosť pod záštitou Federálneho ministerstva zahraničných vecí Československej socialistickej republiky.

Článok 5

Vedenie domu kultúry patrí riaditeľovi, ktorého vymenuje zo svojich štátnych občanov zriaďujúci štát.

Okrem riaditeľa môže zriaďujúci štát vyslať na pôsobenie do domu kultúry aj ďalších pracovníkov.

O vymenovaní riaditeľov domov kultúry sa obe strany navzájom upovedomia.

Článok 6

Riaditelia organizujú a riadia všetku činnosť domov kultúry a nesú za ňu plnú zodpovednosť.

Rovnako nesú zodpovednosť za dodržiavanie právnych predpisov a zásad vnútornej a zahraničnej politiky prijímajúceho štátu.

Článok 7

Na plnenie administratívno-technických úloh môžu byť v domoch kultúry zamestnávaní miestni pracovníci, občania prijímajúceho štátu alebo občania zriaďujúceho štátu, ktorí majú trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte.

Títo pracovníci sa budú najímať prostredníctvom Správy služieb diplomatického zboru a vzťahuje sa na nich sociálne a pracovné zákonodarstvo prijímajúceho štátu.

Článok 8

Riaditelia domov kultúry budú vopred predkladať mesačný program kultúrnej a informačnej činnosti, a to v Československej socialistickej republike príslušnému orgánu Federálneho ministerstva zahraničných vecí a v Rumunskej socialistickej republike Štátnemu výboru pre kultúru a umenie a prerokujú ho s nimi.

Akcie nezaradené do programu sa prerokujú osobitne.

Článok 9

Domy kultúry vyvíjajú:

a)

činnosť v oblasti literatúry, divadla, filmu, hudby, výtvarného umenia, vedy, školstva a osvety, a to formou výstav, koncertov, recitálov, filmových predstavení, literárnych večerov, stretnutí s vedcami a kultúrnymi pracovníkmi, jazykových kurzov a ďalšími formami;

b)

informačnú činnosť o kultúrnom, hospodárskom a politickom živote zriaďujúceho štátu formou konzultácií, vypožičiavania kníh a periodík z fondu knižnice, usporadúvania prednášok a besied, rozširovania informačných materiálov, vydávania informačného bulletinu a ďalšími formami.

Článok 10

Činnosť domov kultúry sa vykonáva v miestnostiach na ten účel určených.

Usporadúvanie akcií mimo sídla domov kultúry, a to tak v hlavnom meste, ako aj mimo hlavného mesta, bude možné so súhlasom a za prispenia orgánov uvedených v článku 8 tohto Dohovoru.

Článok 11

Diplomatická misia štátu zriaďujúceho dom kultúry môže v jeho miestnostiach usporadúvať akcie pri dodržiavaní predpisov platných pre činnosť diplomatických misií v prijímajúcom štáte.

Článok 12

Verejnosť má voľný prístup na akcie usporadúvané domami kultúry a do ich knižníc.

Článok 13

Obe strany si navzájom poskytujú priestory zodpovedajúce z hľadiska rozlohy a polohy činnosti domov kultúry zriaďovaných podľa tohto Dohovoru.

Vo veciach týkajúcich sa poskytnutia miestností určených domom kultúry sa príslušné orgány oboch strán dohodnú osobitne.

Článok 14

Domy kultúry si môžu zriadiť bežné účty v Kčs, respektíve v Lei v štátnych bankách prijímajúceho štátu v súlade s jeho platnými predpismi.

Článok 15

Štát zriaďujúci dom kultúry uhrádza všetky náklady spojené s jeho prevádzkou a zabezpečuje na svoj náklad jeho vnútorné vybavenie.

Vybavenie domov kultúry a fondy kultúrnych materiálov sú majetkom zriaďujúceho štátu.

Pri prípadnom ukončení činnosti domov kultúry sa zmluvné strany dohodnú o spôsobe prevodu majetku a finančných prostriedkov zriaďujúceho štátu.

Článok 16

Vnútorné vybavenie a potreby pre bežnú činnosť domov kultúry, ako aj materiály určené na kultúrnu a informačnú činnosť sa prepúšťajú bez cla za podmienky, že sa nepredajú.

Článok 17

Príslušné orgány zmluvných strán môžu k tomuto Dohovoru dojednávať vykonávacie protokoly.

Článok 18

Tento Dohovor podlieha schváleniu v súlade s príslušnými právnymi predpismi zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót o tomto schválení.

Tento Dohovor sa uzaviera na obdobie piatich rokov a môže sa mlčky predlžovať vždy na ďalšie päťročné obdobia, pokiaľ ho jedna zo zmluvných strán písomne nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím každého obdobia platnosti.

Dojednané v Prahe 26. marca 1971 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a rumunskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Dr. Zdeněk Trhlík v. r.

Za vládu

Rumunskej socialistickej republiky:

Vasile Gliga v. r.

[]

Poznámky

[]*)  Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.
ministra zahraničných vecí

o Dohovore medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájemnon zraidení domov kultúry

Dňa 26. marca 1971 bol v Prahe podpísaný Dohovor medzi  vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájomnom zriadení domov kultúry.

Podľa svojho článku 18 nadobudol Dohovor platnoť 25. júnom 1971.

České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

DOHOVOR

medzi vládou Československej socialistickej repubiky a vládou Rumunskej socialistickej republiky o vzájomnom zriadení domov kultúry

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Rumunskej socialistickej republiky, vedené snahou prehlbovať vzájomné poznávanie politického, hospodárskeho a kultúrneho života národov Československej socialistickej republiky a Rumunskej socialistickej republiky, sa rozhodli v súlade s článkom 17 Dohody uzavretej medzi oboma vládami o kultúrnej spolupráci 23. novembra 1968 uzavrieť tento Dohovor a za tým účelom sa dohodli takto:

Článok 1

Československá strana zriaďuje v Bukurešti „Dom českej a slovenskej kultúry“ a rumunská strana zriaďuje v Prahe „Dom rumunskej kultúry“.

Článok 2

Poslaním domov kultúry je prispievať k lepšiemu poznaniu kultúrnych a materiálnych hodnôt národov oboch krajín organizovaním kultúrnych akcií, poskytovaním informácií a predajom kultúrnych statkov.

Domy kultúry budú tiež prispievať k plneniu ustanovení vykonávacích plánov Dohody o kultúrnej spolupráci, platných medzi oboma štátmi.

Článok 3

Domy kultúry sú právnickými osobami, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy platné v prijímajúcom štáte.

Článok 4

Dom českej a slovenskej kultúry v Bukurešti bude vykonávať svoju činnosť pod záštitou Štátneho výboru pre kultúru a umenie Rumunskej socialistickej republiky, Dom rumunskej kultúry v Prahe bude vykonávať svoju činnosť pod záštitou Federálneho ministerstva zahraničných vecí Československej socialistickej republiky.

Článok 5

Vedenie domu kultúry patrí riaditeľovi, ktorého vymenuje zo svojich štátnych občanov zriaďujúci štát.

Okrem riaditeľa môže zriaďujúci štát vyslať na pôsobenie do domu kultúry aj ďalších pracovníkov.

O vymenovaní riaditeľov domov kultúry sa obe strany navzájom upovedomia.

Článok 6

Riaditelia organizujú a riadia všetku činnosť domov kultúry a nesú za ňu plnú zodpovednosť.

Rovnako nesú zodpovednosť za dodržiavanie právnych predpisov a zásad vnútornej a zahraničnej politiky prijímajúceho štátu.

Článok 7

Na plnenie administratívno-technických úloh môžu byť v domoch kultúry zamestnávaní miestni pracovníci, občania prijímajúceho štátu alebo občania zriaďujúceho štátu, ktorí majú trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte.

Títo pracovníci sa budú najímať prostredníctvom Správy služieb diplomatického zboru a vzťahuje sa na nich sociálne a pracovné zákonodarstvo prijímajúceho štátu.

Článok 8

Riaditelia domov kultúry budú vopred predkladať mesačný program kultúrnej a informačnej činnosti, a to v Československej socialistickej republike príslušnému orgánu Federálneho ministerstva zahraničných vecí a v Rumunskej socialistickej republike Štátnemu výboru pre kultúru a umenie a prerokujú ho s nimi.

Akcie nezaradené do programu sa prerokujú osobitne.

Predajná činnosť domov kultúry podlieha právnym predpisom prijímajúceho štátu a jeho orgány majú právo ju kontrolovať.

Článok 9

Domy kultúry vyvíjajú:

a)

činnosť v oblasti literatúry, divadla, filmu, hudby, výtvarného umenia, vedy, školstva a osvety, a to formou výstav, koncertov, recitálov, filmových predstavení, literárnych večerov, stretnutí s vedcami a kultúrnymi pracovníkmi, jazykových kurzov a ďalšími formami;

b)

informačnú činnosť o kultúrnom, hospodárskom a politickom živote zriaďujúceho štátu formou konzultácií, vypožičiavania kníh a periodík z fondu knižnice, usporadúvania prednášok a besied, rozširovania informačných materiálov, vydávania informačného bulletinu a ďalšími formami;

c)

predajnú činnosť kultúrneho tovaru.

Článok 10

Činnosť domov kultúry sa vykonáva v miestnostiach na ten účel určených.

Usporadúvanie akcií mimo sídla domov kultúry, a to tak v hlavnom meste, ako aj mimo hlavného mesta, bude možné so súhlasom a za prispenia orgánov uvedených v článku 8 tohto Dohovoru.

Článok 11

Diplomatická misia štátu zriaďujúceho dom kultúry môže v jeho miestnostiach usporadúvať akcie pri dodržiavaní predpisov platných pre činnosť diplomatických misií v prijímajúcom štáte.

Článok 12

Verejnosť má voľný prístup na akcie usporadúvané domami kultúry a do ich knižníc.

Článok 13

Obe strany si navzájom poskytujú priestory zodpovedajúce z hľadiska rozlohy a polohy činnosti domov kultúry zriaďovaných podľa tohto Dohovoru.

Vo veciach týkajúcich sa poskytnutia miestností určených domom kultúry sa príslušné orgány oboch strán dohodnú osobitne.

Článok 14

Domy kultúry si môžu zriadiť bežné účty v Kčs, respektíve v Lei v štátnych alebo obchodných bankách prijímajúceho štátu v súlade s jeho platnými predpismi.

Článok 15

Štát zriaďujúci dom kultúry uhrádza všetky náklady spojené s jeho prevádzkou a zabezpečuje na svoj náklad jeho vnútorné vybavenie.

Vybavenie domov kultúry a fondy kultúrnych materiálov sú majetkom zriaďujúceho štátu.

Pri prípadnom ukončení činnosti domov kultúry sa zmluvné strany dohodnú o spôsobe prevodu majetku a finančných prostriedkov zriaďujúceho štátu.

Článok 16

Vnútorné vybavenie a potreby pre bežnú činnosť domov kultúry, ako aj materiály určené na kultúrnu a informačnú činnosť sa prepúšťajú bez cla za podmienky, že sa nepredajú.

Článok 17

Príslušné orgány zmluvných strán môžu k tomuto Dohovoru dojednávať vykonávacie protokoly.

Článok 18

Tento Dohovor podlieha schváleniu v súlade s príslušnými právnymi predpismi zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót o tomto schválení.

Tento Dohovor sa uzaviera na obdobie piatich rokov a môže sa mlčky predlžovať vždy na ďalšie päťročné obdobia, pokiaľ ho jedna zo zmluvných strán písomne nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím každého obdobia platnosti.

Dojednané v Prahe 26. marca 1971 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a rumunskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Dr. Zdeněk Trhlík v. r.

Za vládu

Rumunskej socialistickej republiky:

Vasile Gliga v. r.

[]

Poznámky

[]*)  Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.