Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 9. októbra 2003 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 776 zo 4. februára 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 26. marca 2004.

Zmluva nadobudla platnosť 13. septembra 2004 na základe článku 30 a predbežne sa vykonávala od 1. mája 2004.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy skončila sa platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej kontrole na štátnych hraniciach podpísanej v Prahe 18. júna 1976 (oznámenie č. 57/1977 Zb.).

K oznámeniu č. 695/2004 Z. z.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave

Slovenská republika a Maďarská republika (ďalej len „zmluvné strany“),

vedené úmyslom ďalej upevniť hraničnú spoluprácu a rozvoj dobrých susedských vzťahov,

s cieľom uľahčiť a urýchliť kontrolu osôb, tovaru a dopravných prostriedkov prekračujúcich slovensko-maďarskú štátnu hranicu (ďalej len „štátna hranica“) v cestnej, železničnej a vodnej doprave,

dohodli sa takto:

Článok 1

(1)

Táto zmluva upravuje zásady a pravidlá spolupráce pri hraničnom vybavovaní osôb, tovaru a dopravných prostriedkov prekračujúcich štátnu hranicu.

(2)

Zmluvné strany vykonajú všetky potrebné opatrenia na uľahčenie a urýchlenie hraničného vybavovania na štátnej hranici v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

Článok 2

Na účely tejto zmluvy nasledujúce pojmy znamenajú:

a)

„hraničné vybavovanie“ – vykonávanie všetkých úkonov podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán, ktoré sa uplatňujú pri prekračovaní štátnej hranice osobami, pri dovoze, vývoze a tranzite hodnôt,

b)

„kontrolné orgány“ – policajné orgány a colné orgány vykonávajúce hraničné vybavovanie, orgány zabezpečujúce rastlinnolekársku, veterinárnu, hygienickú kontrolu a osoby oprávnené a poverené vykonávaním kontrolnej činnosti,

c)

„pracovníci“ – fyzické osoby alebo právnické osoby vrátane ich zamestnancov, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s hraničným vybavovaním (predovšetkým špeditérske činnosti, zmenárenské činnosti a činnosti súvisiace s vážením dopravných prostriedkov),

d)

„územný štát“ – zmluvná strana, na ktorej území kontrolné orgány a pracovníci druhej zmluvnej strany vykonávajú svoju činnosť,

e)

„susedný štát“ – druhá zmluvná strana,

f)

„vybavovací priestor“ – časť územného štátu, v ktorej rámci sú kontrolné orgány a pracovníci susedného štátu oprávnení vykonávať hraničné vybavovanie alebo činnosti s ním súvisiace,

g)

„hraničné vybavovacie miesto“ – objekt hraničného priechodu alebo jeho časť zriadená na účely hraničného vybavovania,

h)

„telekomunikačné zariadenia a zariadenia na prenos dát“ – komunikačné prostriedky káblových a bezdrôtových rozvodov, siete, zariadenia pre satelitnú komunikáciu a rádiokomunikačnú techniku vrátane anténových systémov,

i)

„hodnoty“ – tovar, dopravné prostriedky a iné veci podliehajúce devízovým predpisom.

Článok 3

(1)

Kontrolné orgány zmluvných strán môžu vykonávať hraničné vybavovanie vo vybavovacom priestore na území vlastného štátu alebo vo vybavovacom priestore na území susedného štátu.

(2)

Vlády zmluvných strán upravia dohodou

a)

zriadenie, zmenu alebo zrušenie hraničného priechodu a jeho charakter,

b)

trasy, po ktorých môžu kontrolné orgány susedného štátu vykonávať hraničné vybavovanie v územnom štáte počas prepravy v prostriedkoch železničnej dopravy a vodnej dopravy,

c)

vybavovacie priestory a ich zmenu,

d)

pravidlá ochrany a stráženia hraničných vybavovacích miest s obmedzeným prevádzkovým časom zriadených v územnom štáte orgánmi susedného štátu mimo prevádzkového času,

e)

pravidlá zriaďovania a činnosti kontaktných bodov.

(3)

Zmluvné strany si vyhradzujú právo vo výnimočných prípadoch prechodne, na určitý čas presunúť hraničné vybavovanie z územia susedného štátu na vlastné územie. Zmluvné strany sa budú o takom presune neodkladne informovať.

Článok 4 - (1) Pri uplatňovaní tejto zmluvy vybavovací priestor v cestnej doprave môže zahŕňať

a)

určené služobné miestnosti susedného štátu zriadené na účely hraničného vybavovania,

b)

určené iné objekty,

c)

úsek cesty medzi štátnou hranicou a hraničným vybavovacím miestom,

d)

cestné dopravné prostriedky počas státia a počas jazdy.

(2)

Vybavovací priestor v železničnej doprave môže zahŕňať

a)

služobné miestnosti zriadené susedným štátom na určených železničných staniciach na účel hraničného vybavovania,

b)

určené koľaje na území železničnej stanice a k nim patriace nástupištia,

c)

miestnosti na hraničnom vybavovacom mieste určené na vybavovanie osôb a tovaru,

d)

vlakové súpravy počas státia a počas jazdy.

(3)

Vybavovací priestor vo vodnej doprave môže zahŕňať

a)

služobné miestnosti zriadené susedným štátom určené na účely hraničného vybavovania,

b)

určené vodné cesty,

c)

určené pobrežné objekty a prístavné objekty,

d)

vodný úsek medzi štátnou hranicou a kontrolným miestom hraničného vybavovania vyznačený na prechod štátnej hranice,

e)

plavidlá počas státia a počas plavby.

(4)

Slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre hraničné vybavovanie uvedená v článku 25 v zhode s orgánmi železnice a lodnej dopravy určí, v ktorých vlakoch osobnej dopravy alebo plavidlách možno vykonávať hraničné vybavovanie počas jazdy alebo počas plavby. Železnice a plavebné orgány zmluvných strán sú povinné zabezpečiť podmienky potrebné na vykonávanie hraničného vybavovania počas jazdy alebo počas plavby.

Článok 5

(1)

Kontrolné orgány susedného štátu vykonávajú hraničné vybavovanie podľa ustanovení tejto zmluvy vo vybavovacom priestore podľa vlastných vnútroštátnych právnych predpisov v takom istom rozsahu a s rovnakými právnymi následkami, ako keby ho vykonávali na území svojho štátu.

(2)

Úkony vykonávané vo vybavovacom priestore kontrolnými orgánmi susedného štátu sa považujú za úkony vykonané v obci susedného štátu, na ktorej území sa nachádza hraničný priechod.

(3)

Ak vo vybavovacom priestore dôjde k spáchaniu činu porušujúceho vnútroštátne právne predpisy susedného štátu týkajúce sa prekračovania štátnej hranice osobami, vývozu, prevozu a tranzitu hodnôt, treba tento čin považovať za čin spáchaný v tej obci susedného štátu, na ktorej území sa nachádza hraničný priechod.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa obdobne vzťahujú aj na pracovníkov a nimi vykonávané úkony.

(5)

V ostatných prípadoch sa uplatňujú vnútroštátne právne predpisy územného štátu.

Článok 6

(1)

Kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany vykonávajú hraničné vybavovanie vo vybavovacom priestore pred kontrolnými orgánmi vstupnej zmluvnej strany.

(2)

Po ukončení hraničného vybavovania kontrolnými orgánmi výstupnej zmluvnej strany môžu kontrolné orgány vstupnej zmluvnej strany vykonať hraničné vybavovanie už vybavených osôb a hodnôt. To platí aj v prípade, ak kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany upustili od hraničného vybavovania.

(3)

Po začatí hraničného vybavovania kontrolnými orgánmi vstupnej zmluvnej strany už kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany nie sú oprávnené vykonávať hraničné vybavovanie. V odôvodnených prípadoch sú kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany oprávnené po predchádzajúcom súhlase kontrolných orgánov vstupnej zmluvnej strany opätovne vykonať hraničné vybavovanie.

Článok 7

(1)

Kontrolné orgány zmluvných strán sa po vzájomnom súhlase môžu odchýliť od poradia uvedeného v článku 6 ods. 1, ak to prispeje k uľahčeniu alebo urýchleniu hraničného vybavovania. V týchto prípadoch môžu kontrolné orgány vstupnej zmluvnej strany zaistiť alebo vrátiť osobu až po ukončení hraničného vybavovania kontrolnými orgánmi výstupnej zmluvnej strany. V takom prípade odovzdajú túto osobu kontrolným orgánom výstupnej zmluvnej strany, ak nie je hraničné vybavovanie osoby týmito orgánmi ukončené. Kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany majú prednosť pri zaistení tejto osoby.

(2)

Opatrenia uvedené v odseku 1 sa použijú obdobne v prípade zadržania, zaistenia a odovzdania hodnôt.

Článok 8

(1)

Pri hraničnom vybavovaní podľa článku 6 sú kontrolné orgány susedného štátu oprávnené zaistiť alebo vrátiť osobu späť alebo ju donútením prepraviť na územie vlastného štátu.

(2)

Kontrolné orgány susedného štátu pri hraničnom vybavovaní nie sú oprávnené zaistiť občana územného štátu na jeho území ani ho prepraviť na územie susedného štátu; sú však oprávnené predviesť ho na vlastné hraničné vybavovacie miesto.

(3)

K opatreniam vykonávaným podľa odsekov 1 a 2 je potrebné neodkladne prizvať kontrolné orgány územného štátu.

(4)

Vnútroštátne právne predpisy územného štátu upravujúce právo na azyl zostávajú nedotknuté.

Článok 9

(1)

Peniaze a ceniny úradne vybrané pri hraničnom vybavovaní kontrolnými orgánmi susedného štátu v územnom štáte alebo peniaze a ceniny dovezené kontrolnými orgánmi na služobné účely, ako aj hodnoty nimi zadržané alebo zaistené môžu byť prevezené na územie susedného štátu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa obdobne použije aj na peniaze a iné ceniny prevezené a vybrané pracovníkmi pri výkone im povolenej činnosti.

Článok 10

(1)

Osobe, ktorej nebolo kontrolnými orgánmi vstupnej zmluvnej strany povolené prekročiť štátnu hranicu, nesmie sa brániť v návrate na územie výstupnej zmluvnej strany. V prípade potreby bude táto osoba dopravená späť kontrolnými orgánmi výstupnej zmluvnej strany aj s použitím donucovacích prostriedkov.

(2)

Kontrolné orgány výstupnej zmluvnej strany nemôžu odmietnuť prijatie a spätný prevoz hodnôt, ktorých dovoz kontrolné orgány vstupnej zmluvnej strany nepovolili.

(3)

Na hodnoty, ktoré kontrolné orgány susedného štátu pri výstupnej kontrole vrátia späť do susedného štátu alebo ktoré územný štát pred začatím vstupnej kontroly na žiadosť zainteresovaných osôb vráti na územie susedného štátu, sa nevzťahujú ustanovenia vývozných predpisov ani postup výstupnej kontroly územného štátu.

(4)

O vykonávaní opatrení uvedených v odsekoch 1 až 3 sa kontrolné orgány zmluvných strán vzájomne informujú.

Článok 11

(1)

Kontrolné orgány zmluvných strán sa navzájom informujú o zavedených dočasných obmedzeniach dopravy, ako aj o dopravných prekážkach.

(2)

Kontrolné orgány zmluvných strán v záujme zníženia čakacích dôb pri preprave osôb a tovaru na cestných, železničných a vodných hraničných priechodoch predchádzajú vzniku dopravných prekážok, odstraňujú ich a zosúlaďujú spoločné opatrenia prostredníctvom pracovných skupín zriadených na tento účel.

Článok 12

(1)

V prípadoch odôvodnených ekonomickými alebo spoločenskými záujmami môžu príslušné orgány zmluvných strán povoliť prekročenie štátnej hranice mimo hraničných priechodov.

(2)

Žiadosť o povolenie na prekročenie štátnej hranice mimo hraničných priechodov sa musí podať najneskôr tridsať (30) dní pred plánovaným prekročením štátnej hranice.

Článok 13

(1)

Kontrolné orgány susedného štátu musia disponovať dvojjazyčným hraničným preukazom (ďalej len „preukaz“) vystaveným v slovenskom jazyku a v maďarskom jazyku. Preukaz obsahuje údaje uvedené v prílohe k tejto zmluve. O orgánoch oprávnených vydávať preukazy a o forme preukazu sa zmluvné strany navzájom písomne informujú diplomatickou cestou najneskôr tridsať (30) dní pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy. Preukaz oprávňuje na neobmedzený počet prekročenia hraníc. Spôsob vydania preukazov a dobu ich platnosti určia zmluvné strany v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán.

(2)

Držiteľ preukazu môže na účel výkonu služby a v záujme prístupu na hraničné vybavovacie miesto prekročiť slovensko-maďarskú štátnu hranicu na ktoromkoľvek hraničnom priechode.

(3)

Držiteľ preukazu je oprávnený počas výkonu služby zdržiavať sa vo vybavovacom priestore a v priestoroch otvorených pre verejnosť.

(4)

Príslušní vedúci hraničných priechodov si vzájomne oznámia mená kontrolných orgánov a čísla ich preukazov a na požiadanie potvrdia dôvod ich zdržiavania sa vo vybavovacom priestore.

(5)

Po odvolaní kontrolného orgánu z funkcie príslušný orgán, ktorý preukaz vydal, preukaz bezodkladne odoberie.

(6)

O vydaní, ako aj o odobratí preukazu musí vydávajúci orgán bezodkladne informovať orgán susedného štátu uvedený v odseku 1.

(7)

Príslušné orgány zmluvných strán sa bezodkladne informujú o zákaze vstupu nariadenom voči jednotlivým kontrolným orgánom.

(8)

Preukazy vydané pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy sa môžu používať najdlhšie počas dvoch (2) rokov od nadobudnutia jej platnosti. Platnosť preukazov sa nemôže predlžovať.

(9)

Vo zvlášť odôvodnenom služobnom záujme môžu kontrolné orgány zmluvných strán prekročiť slovensko-maďarskú štátnu hranicu aj na základe služobného preukazu opatreného fotografiou a môžu sa zdržiavať počas výkonu služby vo vybavovacom priestore. Vzory služobných preukazov si ministerstvá vnútra zmluvných strán vzájomne vymenia do tridsiatich (30) dní od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Článok 14

Kontrolné orgány susedného štátu môžu v územnom štáte na účel výkonu služby, ako aj na ceste do vybavovacieho priestoru a odtiaľ späť nosiť služobnú rovnošatu, služobný odznak, služobnú zbraň (krátku guľovú zbraň) a potrebné služobné vybavenie a vodiť služobných psov. V územnom štáte môžu služobnú zbraň použiť len v prípade nutnej obrany.

Článok 15

(1)

Kontrolné orgány územného štátu poskytujú kontrolným orgánom susedného štátu vo vybavovacom priestore pri výkone služby rovnakú ochranu a pomoc ako vlastným kontrolným orgánom. Územný štát je povinný uplatňovať ustanovenia trestného práva vzťahujúce sa na ochranu verejných činiteľov a na tie trestné činy, ktoré budú spáchané v územnom štáte voči kontrolným orgánom susedného štátu pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou.

(2)

Služobné miestnosti susedného štátu môžu kontrolné orgány územného štátu prehľadať iba so súhlasom príslušných orgánov susedného štátu.

(3)

O trestných činoch a priestupkoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov územného štátu spáchaných kontrolnými orgánmi susedného štátu na území územného štátu je potrebné neodkladne vyrozumieť ich nadriadený orgán.

Článok 16

Kontrolné orgány susedného štátu zabezpečujúce v územnom štáte úlohy zahrnuté v tejto zmluve sú v súvislosti s touto činnosťou oslobodené od všetkých verejnoprávnych, osobných a vecných povinností.

Článok 17

Na určenie súdnej právomoci na uplatňovanie nárokov náhrady škody spôsobenej kontrolnými orgánmi a na výkon právoplatných súdnych rozhodnutí o týchto nárokoch sa pri vykonávaní tejto zmluvy použijú ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach podpísanej v Bratislave 28. marca 1989 a po pristúpení zmluvných strán k Európskej únii sa použijú príslušné predpisy komunitárneho práva.

Článok 18 - (1) Od cla, daní, poplatkov a iných platieb, od ekonomických zákazov dovozu a vývozu, ako aj od obmedzení dovozu a vývozu sú oslobodené

a)

predmety (najmä materiály, prostriedky a zariadenia slúžiace na zabezpečenie služby a dopravy), ktoré sú určené pre potreby spoločného hraničného priechodu a slúžia účelom hraničného vybavovania,

b)

predmety, ktoré slúžia na služobné používanie kontrolných orgánov a pracovníkov alebo na osobné potreby kontrolných orgánov a pracovníkov susedného štátu počas výkonu služby v územnom štáte,

c)

vozidlá (osobné vozidlá a motocykle), ktoré používajú kontrolné orgány a pracovníci na výkon služby v územnom štáte.

(2)

Predmety uvedené v odseku 1 písm. a) sa môžu dočasne vyviezť z colného územia jednej zmluvnej strany na colné územie druhej zmluvnej strany pri povinnosti ich spätného dovozu. O predmetoch takto vyvezených treba vyhotoviť zoznam v troch exemplároch, z ktorých jeden treba odovzdať príslušnému colnému orgánu druhej zmluvnej strany.

(3)

Kontrola služobných vozidiel a vozidiel používaných na služobné účely (osobné vozidlá, mikrobusy a motorky), ktoré boli dovezené/vyvezené na dočasné používanie na čas nepresahujúci šesť (6) mesiacov, sa uskutoční na základe ústneho vyhlásenia bez formalít.

(4)

Spisy, dokumenty, nosiče dát, ako aj služobné zásielky a potrebná služobná výbava, ktoré sa nachádzajú u kontrolných orgánov susedného štátu na výkon služby v územnom štáte, sú oslobodené od kontroly a zhabania.

Článok 19

(1)

Miestnosti slúžiace pre kontrolné orgány susedného štátu treba označiť úradnými označeniami, štátnym znakom a vlajkou.

(2)

Nápisy v služobných miestnostiach kontrolných orgánov susedného štátu treba vyznačiť v slovenskom jazyku a v maďarskom jazyku.

Článok 20

Kontrolné orgány susedného štátu sú oprávnené použiť donucovacie prostriedky a vykázať zo služobných miestností osoby, ktoré svojím správaním narúšajú poriadok v týchto miestnostiach. O opatrení je potrebné bezodkladne informovať kontrolné orgány územného štátu, ktoré na požiadanie poskytnú pomoc.

Článok 21

(1)

Služobné zásielky, ktoré zasielajú kontrolné orgány pre vlastné orgány v územnom štáte alebo naopak, môžu byť doručené akýmkoľvek spôsobom bezplatne.

(2)

Tieto zásielky sú oslobodené od kontroly a zhabania okrem prípadu, ak existuje odôvodnené podozrenie, že súvisia so spáchaním trestnej činnosti. Pri tejto kontrole je potrebná účasť kontrolných orgánov oboch zmluvných strán.

(3)

Služobné zásielky sa označujú odtlačkom služobnej pečiatky odosielajúceho kontrolného orgánu.

Článok 22

(1)

Územný štát povoľuje kontrolným orgánom susedného štátu zriaďovanie, zmenu, údržbu a likvidáciu telekomunikačných zariadení a zariadení na prenos dát potrebných na vykonávanie úloh v územnom štáte, ako aj ich pripojenie k zodpovedajúcim zariadeniam susedného štátu bez cla, daní a iných poplatkov.

(2)

Zriadenie, údržba a prevádzka telekomunikačných zariadení a zariadení na prenos dát sa okrem výnimiek uvedených v odseku 1 riadi právnymi predpismi zmluvnej strany, na ktorej území sa nachádzajú.

(3)

Priame spojenie medzi kontrolnými orgánmi susedného štátu určené v odseku 1 sa uskutočňuje iba na služobné účely.

(4)

Spojenia takého druhu sa považujú za vnútroštátny kontakt susedného štátu.

Článok 23

(1)

Na činnosť pracovníkov súvisiacu s hraničným vybavovaním susedného štátu sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie od príslušných úradov územného štátu. Pracovníci v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ohlásia svoju činnosť príslušnému orgánu územného štátu bez povinnosti zaplatiť správny poplatok. Činnosť možno začať až po vydaní nespoplatneného potvrdenia týmto orgánom.

(2)

Na prekročenie hranice pracovníkmi a na ich pobyt v územnom štáte sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy územného štátu, pričom tieto osoby musia byť označené menovkou s fotografiou nosenou na dobre viditeľnom mieste, na ktorej je vyznačená zamestnávateľská firma a uvedený odtlačok jej pečiatky.

(3)

Územný štát umožní pracovníkom susedného štátu prevádzkovať telekomunikačné zariadenia a zariadenia na prenos dát zriadené na hraničných vybavovacích miestach druhej zmluvnej strany, a tým zabezpečiť pomocou siete susedného štátu potrebné spojenie.

(4)

Pracovníci susedného štátu môžu na účel inštalácie telekomunikačných zariadení a zariadení na prenos dát vstúpiť na územie územného štátu. Na ten účel prevádzkovatelia môžu prekročiť dopravným prostriedkom štátne hranice a zobrať so sebou náradie potrebné na výkon činnosti. Prevádzkovatelia sú pred začatím činnosti povinní ohlásiť sa v služobnej miestnosti orgánu územného štátu vykonávajúceho hraničné vybavovanie. To sa vzťahuje aj na údržbu zariadení.

Článok 24

(1)

O používaní objektov a miestností hraničných vybavovacích miest susedného štátu nachádzajúcich sa v územnom štáte, poskytovaní služieb a ich úhrade sa príslušné kontrolné orgány a pracovníci zmluvných strán dohodnú s prevádzkovateľom osobitne.

(2)

Prevádzkovatelia železnice a prostriedkov vodnej dopravy sú povinní zabezpečiť pre kontrolné orgány bezplatné používanie častí vozňov alebo vyhradených priestorov plavidiel potrebných na výkon služby počas jazdy.

Článok 25

(1)

Na účel vykonania tejto zmluvy vlády zmluvných strán zriadia zo zástupcov príslušných orgánov slovensko-maďarskú zmiešanú komisiu pre hraničné vybavovanie (ďalej len „zmiešaná komisia“).

(2)

Zmiešaná komisia si stanoví podrobný rozpis úloh a prijme pracovný poriadok obsahujúci podrobné pravidlá činnosti.

(3)

Zasadnutia zmiešanej komisie sa uskutočnia podľa potreby, najmenej jedenkrát ročne, striedavo na území zmluvných strán.

Článok 26

Zmluvné strany sa budú najneskôr tridsať (30) dní odo dňa výmeny ratifikačných listín informovať diplomatickou cestou, ktoré orgány zmluvných strán sa považujú za príslušné na vykonávanie tejto zmluvy.

Článok 27

Ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv.

Článok 28

Spory spojené s výkladom alebo vykonávaním tejto zmluvy budú riešiť zmluvné strany rokovaním zmiešanej komisie, v prípade neúspechu diplomatickou cestou.

Článok 29

Vykonávanie tejto zmluvy alebo jej časti môže ktorákoľvek zo zmluvných strán dočasne pozastaviť z dôvodov ochrany verejného poriadku, bezpečnosti obyvateľstva alebo verejného zdravia. O zavedení a zrušení tohto opatrenia druhú zmluvnú stranu bezodkladne upovedomí diplomatickou cestou.

Článok 30

(1)

Táto zmluva podlieha ratifikácii v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán. Zmluva nadobúda platnosť deväťdesiaty (90.) deň po dni výmeny ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Budapešti.

(2)

Táto zmluva sa uzaviera na neurčitý čas. Každá zo zmluvných strán môže zmluvu vypovedať písomne diplomatickou cestou. Platnosť zmluvy sa skončí nasledujúci deň po uplynutí šiestich (6) mesiacov po dni doručenia oznámenia o výpovedi.

(3)

Túto zmluvu môžu zmluvné strany meniť po vzájomnej dohode písomnou formou.

Článok 31

Nadobudnutím platnosti tejto zmluvy sa skončí platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej kontrole na štátnych hraniciach podpísanej v Prahe 18. júna 1976.

Dané v Bratislave 9. októbra 2003 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a maďarskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Vladimír Palko v. r.

Za Maďarskú republiku:

Mónika Lamperth v. r.