Porovnanie znení zákona

Zmeny
1/1

Znenie účinné od:
(Zvoľte novšie znenie)

Znenie účinné od:
(Zvoľte staršie znenie)

Výsledok porovnania:

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. júna 1990 bol v Dubline prijatý Dohovor určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 861 z 11. marca 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru 11. mája 2004. Listina o prístupe bola uložená u vlády Írska, depozitára dohovoru, 3. júna 2004.

Dohovor nadobudol platnosť 1. septembra 1997 na základe čl. 22 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2004 na základe čl. 21 ods. 2.

K oznámeniu č. 694/2004 Z. z.

DOHOVOR

určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl

podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev

(97/C 254/01)

Jeho veličenstvo kráľ Belgičanov,

jej veličenstvo kráľovná Dánska,

prezident Spolkovej republiky Nemecko,

prezident Helénskej republiky,

jeho veličenstvo kráľ Španielska,

prezident Francúzskej republiky,

prezident Írska,

prezident Talianskej republiky,

jeho kráľovská výsosť veľkovojvoda Luxemburska,

jej veličenstvo kráľovná Holandska,

prezident Portugalskej republiky,

jej veličenstvo kráľovná Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

so zreteľom na cieľ vytýčený na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu 8. a 9. decembra 1989 harmonizovať svoje azylové politiky,

súc rozhodnutí pri zachovaní svojej spoločnej humanitárnej tradície zaručovať primeranú ochranu utečencom v súlade s podmienkami Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 v platnom znení Newyorského protokolu z 31. januára 1967, týkajúceho sa postavenia utečencov, ďalej uvádzaný ako „Ženevský dohovor“, respektíve „Newyorský protokol“,

považujúc za spoločný cieľ zónu bez vnútorných hraníc, kde bude zaručený predovšetkým voľný pohyb osôb v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, zmenenej a doplnenej Spoločným európskym aktom,

uvedomujúc si, že v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijať opatrenia, aby sa predišlo situáciám vznikajúcim z toho dôvodu, že žiadatelia o azyl sú ponechaní v neistote príliš dlho, pokiaľ ide o pravdepodobný výsledok preskúmania ich žiadosti, aby všetci žiadatelia o azyl dostali záruku, že ich žiadosti preskúma jeden z členských štátov, a aby sa zabezpečilo, že žiadatelia o azyl nebudú odkazovaní postupne z jedného štátu do druhého bez toho, aby ani jeden z týchto štátov neuznal sám seba zodpovedným za preskúmanie žiadosti o azyl,

želajúc si pokračovať v dialógu s vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov na účel dosiahnutia vyššie uvedených cieľov,

rozhodnutí úzko spolupracovať pri uplatňovaní tohto dohovoru rôznymi prostriedkami vrátane vzájomnej výmeny informácií,

rozhodli sa uzavrieť tento dohovor a na tento cieľ určili ako svojich zmocnencov:

jeho veličenstvo kráľ Belgičanov,

Melchior Wathelet

podpredseda vlády, minister pre spravodlivosť, malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby

jej veličenstvo kráľovná Dánska,

Hans Engell

minister spravodlivosti

prezident Spolkovej republiky Nemecko,

Dr. Helmut Ruckriegel

veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v Dubline

Wolfgang Schiuble

spolkový minister vnútra

prezident Helénskej republiky,

Ioannis Vassiliades

minister pre verejný poriadok

jeho veličenstvo kráľ Španielska,

José Luis Corcuera

minister vnútra

prezident Francúzskej republiky,

Pierre Joxe

minister vnútra

prezident Írska,

Ray Burke

minister spravodlivosti a minister spojov

prezident Talianskej republiky,

Antonio Gava

minister vnútra

jeho kráľovská výsosť veľkovojvoda Luxemburska

Marc Fischbach

minister školstva, minister spravodlivosti, minister pre štátnu službu

jej veličenstvo kráľovná Holandska,

Ernst Maurits Hirsch Ballin

minister spravodlivosti

prezident Portugalskej republiky,

Manuel Pereira

minister vnútra

jej veličenstvo kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

David Waddington

minister vnútra

Sir Nicholas Maxted Fenn,

veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie

a Severného Írska v Dubline

ktorí, vymeniac si navzájom svoje plné moci v náležitej forme,

dohodli sa takto:

Článok 1

1.

Na účely tohto dohovoru:

a)

„cudzinec“ znamená: každá osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom členského štátu,

b)

„žiadosť o azyl“ znamená: žiadosť, ktorou cudzinec požaduje od členského štátu ochranu na základe Ženevskej dohody vyhlásením postavenia utečenca v znení článku 1 Ženevského dohovoru v platnom znení Newyorského protokolu,

c)

„žiadateľ o azyl“ znamená: cudzinec, ktorý podal žiadosť o azyl, o ktorej sa nerozhodlo s konečnou platnosťou,

d)

„preskúmanie žiadosti o azyl“ znamená: všetky opatrenia na preskúmanie, rozhodnutia alebo súdne rozhodnutia k žiadosti o azyl dané príslušnými orgánmi okrem postupov na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl v súlade s týmto dohovorom,

e)

„povolenie na pobyt“ znamená: akékoľvek oprávnenie vydané orgánmi členského štátu, oprávňujúce cudzinca zdržiavať sa na jeho území, s výnimkou víz a povolení na pobyt vydaných počas skúmania žiadosti o povolenie na pobyt alebo o azyl,

f)

„vstupné vízum“ znamená: oprávnenie alebo rozhodnutie členského štátu umožniť cudzincovi vstup na jeho územie za predpokladu, že ostatné podmienky na vstup sú splnené,

g)

„tranzitné vízum“ znamená: oprávnenie alebo rozhodnutie členského štátu umožniť cudzincovi tranzit cez jeho územie alebo prechod cez tranzitnú zónu prístavu alebo letiska za predpokladu, že ostatné podmienky na tranzit sú splnené.

2.

Charakter víza sa vyhodnotí z hľadiska definícií ustanovených v odseku 1 písm. f) a g).

Článok 2

Členské štáty znovu potvrdzujú svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru v platnom znení Newyorského protokolu bez akéhokoľvek zemepisného obmedzenia pôsobnosti týchto nástrojov a svoj záväzok spolupracovať so službami vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov pri uplatňovaní týchto nástrojov.

Článok 3

1.

Členské štáty sa zaväzujú preskúmať žiadosti o azyl každého cudzinca, ktorý požiadal na hranici alebo na ich území o azyl do ktoréhokoľvek z nich.

2.

Takúto žiadosť preskúma jeden členský štát, ktorý bude na to určený podľa kritérií definovaných v tomto dohovore. Kritériá ustanovené v článkoch 4 až 8 sa budú uplatňovať v takom poradí, ako sa vyskytnú.

3.

Túto žiadosť preskúma určený štát v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi a medzinárodnými záväzkami.

4.

Každý členský štát musí mať právo preskúmať žiadosť o azyl, ktorú mu predložil cudzinec, dokonca aj vtedy, keď nie je zodpovedný za takéto preskúmanie, podľa kritérií definovaných v tomto dohovore za predpokladu, že žiadateľ s tým súhlasí.

Členský štát zodpovedný podľa vyššie uvedených kritérií je potom zbavený svojich záväzkov, ktoré sa prenesú na ten členský štát, ktorý prejavil vôľu preskúmať danú žiadosť. Druhý spomenutý štát musí informovať členský štát, ktorý je zodpovedný podľa vyššie uvedených kritérií, či mu bola žiadosť postúpená.

5.

Každý členský štát si v súlade so svojím vnútroštátnym právom ponechá právo poslať žiadateľa o azyl do tretej krajiny v súlade s ustanoveniami Ženevskej dohody v platnom znení Newyorského protokolu.

6.

Proces určovania členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podľa tohto dohovoru sa začne ihneď po tom, ako bola žiadosť podaná v členskom štáte.

7.

Žiadateľ o azyl, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte a tam podá žiadosť o azyl po tom, ako stiahol svoju žiadosť v priebehu procesu určovania zodpovedného štátu, bude vrátený naspäť podľa podmienok ustanovených v článku 13 tým členským štátom, ktorému podal žiadosť o azyl, aby sa ukončil proces určovania štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl.

Táto povinnosť prestane platiť, ak žiadateľ o azyl odvtedy opustil územie členských štátov na dobu najmenej troch mesiacov, alebo získal od niektorého členského štátu povolenie na pobyt s platnosťou dlhšou ako tri mesiace.

Článok 4

Keď má žiadateľ o azyl rodinného príslušníka, ktorému bolo v členskom štáte priznané postavenie utečenca podľa Ženevského dohovoru v platnom znení Newyorského protokolu a ktorý tam má právoplatný pobyt, tento štát bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti za predpokladu, že si to dotyčná osoba praje.

Dotyčný rodinný príslušník môže byť iba manžel/ka žiadateľa o azyl alebo jeho slobodné neplnoleté dieťa vo veku do osemnástich rokov, alebo jeho otec, alebo matka, ak sám žiadateľ je slobodné neplnoleté dieťa vo veku do osemnástich rokov.

Článok 5

1.

Keď je žiadateľ o azyl držiteľom platného povolenia na pobyt, členský štát, ktorý vydal toto povolenie, musí byť zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl.

2.

Keď je žiadateľ o azyl držiteľom platného víza, členský štát, ktorý vízum vydal, bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl okrem nasledujúcich situácií:

a)

ak vízum bolo vydané na základe písomného splnomocnenia iného členského štátu, tento štát bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl. Keď členský štát najskôr konzultuje centrálny orgán iného členského štátu, okrem iného aj z bezpečnostných dôvodov, súhlas druhého zmieneného nebude predstavovať písomné splnomocnenie v zmysle tohto ustanovenia,

b)

keď je žiadateľ o azyl držiteľom tranzitného víza a podá svoju žiadosť v inom členskom štáte, v ktorom nemá vízovú povinnosť, za preskúmanie žiadosti o azyl bude zodpovedný tento štát,

c)

keď žiadateľ o azyl je držiteľom tranzitného víza a podá svoju žiadosť v štáte, ktorý mu vydal toto vízum a ktorý prijal písomné potvrdenie od diplomatických alebo konzulárnych úradov cieľového členského štátu, že cudzinec, pre ktorého bola zrušená vízová povinnosť, splnil podmienky na vstup na územie tohto štátu, za preskúmanie žiadosti o azyl bude zodpovedný tento druhý zmienený štát.

3.

Keď je žiadateľ o azyl držiteľom viacerých platných povolení na pobyt alebo viacerých víz, zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl prevezmú členské štáty v nasledujúcom poradí:

a)

štát, ktorý vydal povolenie na pobyt udeľujúce právo na najdlhšiu dobu pobytu, alebo ak doba platnosti všetkých povolení je rovnaká, štát, ktorý vydal povolenie s najneskorším dátumom uplynutia platnosti,

b)

v prípade viacerých víz rovnakého typu štát, ktorý vydal vízum s najdlhšou lehotou platnosti,

c)

keď majú víza rovnakú dobu platnosti, potom štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom uplynutia platnosti. Toto ustanovenie nebude platiť, keď je žiadateľ držiteľom jedného víza alebo viacerých tranzitných víz vydaných na základe predloženia vstupného víza do iného členského štátu. V takom prípade bude zodpovedný tento členský štát.

4.

Keď je žiadateľ o azyl držiteľom iba jedného povolenia alebo viacerých povolení na pobyt, ktorých platnosť uplynula pred viac ako dvoma rokmi, alebo jedného víza, alebo viacerých víz, ktorých platnosť uplynula pred viac ako šiestimi mesiacmi, a skutočne mu umožnili vstup na územie členského štátu, ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa budú uplatňovať iba dovtedy, pokým cudzinec neopustí územie členských štátov.

Keď je žiadateľ o azyl držiteľom iba jedného povolenia alebo viacerých povolení na pobyt, ktorých platnosť uplynula pred viac ako dvoma rokmi, alebo jedného víza, alebo viacerých víz, ktorých platnosť uplynula pred viac ako šiestimi mesiacmi, a umožnili mu vstup na územie členského štátu, a keď cudzinec neopustil územie spoločenstva, zodpovedný bude ten členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť.

Článok 6

Keď možno dokázať, že žiadateľ o azyl neregulárne prekročil hranicu do členského štátu pozemnou, morskou alebo vzdušnou cestou z nečlenského štátu Európskych spoločenstiev, členský štát, do ktorého takto vstúpil, bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl.

Tento štát však prestane byť zodpovedný, ak sa dokáže, že žiadateľ o azyl býval v členskom štáte, kde bola daná žiadosť o azyl, najmenej šesť mesiacov predtým, ako podal svoju žiadosť o azyl. V takom prípade bude za preskúmanie žiadosti zodpovedný druhý zmienený členský štát.

Článok 7

1.

Zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl bude povinnosťou toho členského štátu, ktorý je zodpovedný za kontrolu vstupu cudzinca na územie členských štátov, okrem prípadu, keď po legálnom vstupe do členského štátu, v ktorom bola dotyčnému cudzincovi zrušená vízová povinnosť, podal tento svoju žiadosť o azyl v inom členskom štáte, v ktorom mu bola vízová povinnosť tiež zrušená. V takom prípade posledný zmienený štát bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl.

2.

Až do nadobudnutia platnosti dohody medzi členskými štátmi o režime prekračovania vonkajších hraníc členský štát, ktorý povoľuje tranzit bez víza cez zónu svojich letísk, nebude mať zodpovednosť za kontrolu pri vstupe vo vzťahu k cestujúcim, ktorí neopúšťajú tranzitnú zónu.

3.

Keď je žiadosť o azyl podaná pri tranzite na letisku členského štátu, tento štát bude zodpovedný za jej preskúmanie.

Článok 8

Keď nemožno určiť žiaden štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl na základe iných kritérií vymenovaných v tomto dohovore, za preskúmanie žiadosti bude zodpovedný ten štát, ktorému bola podaná ako prvému.

Článok 9

Ktorýkoľvek členský štát, aj keď nie je zodpovedný podľa kritérií ustanovených v tomto dohovore, môže z humanitárnych dôvodov založených predovšetkým na rodinných alebo kultúrnych základoch preskúmať žiadosť o azyl na žiadosť iného členského štátu za predpokladu, že si to žiadateľ praje.

Ak takto požiadaný členský štát pristúpi k zmienenej žiadosti, zodpovednosť za jej preskúmanie sa prenesie na tento štát.

Článok 10

1.

Členský štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl podľa kritérií ustanovených v tomto dohovore bude mať povinnosť:

a)

podľa podmienok ustanovených v článku 11 prevziať zodpovednosť za žiadateľa, ktorý podal žiadosť o azyl v inom členskom štáte,

b)

ukončiť preskúmanie žiadosti o azyl,

c)

podľa podmienok ustanovených v článku 13 znovu prijať žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese preskúmania a ktorý sa nelegálne nachádza v inom členskom štáte,

d)

podľa podmienok ustanovených v článku 13 vrátiť žiadateľa, ktorý stiahol žiadosť v procese preskúmania a podal žiadosť v inom členskom štáte,

e)

podľa podmienok ustanovených v článku 13 prijať cudzinca, ktorého žiadosť bola zamietnutá a ktorý sa nelegálne nachádza v inom členskom štáte.

2.

Ak členský štát vydá žiadateľovi povolenie na pobyt s platnosťou dlhšou ako tri mesiace, povinnosti ustanovené v odseku 1 písm. a) až e) budú prenesené na tento členský štát.

3.

Povinnosti ustanovené v odseku 1 písm. a) až d) prestanú platiť, ak dotyčný cudzinec opustí územie členských štátov na dobu dlhšiu ako tri mesiace.

4.

Povinnosti ustanovené v odseku 1 písm. d) až e) prestanú platiť, ak štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl po jej stiahnutí alebo zamietnutí prijme alebo uplatní potrebné opatrenia voči cudzincovi, aby bol vrátený do svojej krajiny pôvodu alebo do inej krajiny, do ktorej môže podľa zákona vstúpiť.

Článok 11

1.

Ak členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o azyl, považuje iný členský štát za zodpovedný za preskúmanie tejto žiadosti, môže v každom prípade čo najrýchlejšie do šiestich mesiacov od dátumu podania žiadosti vyzvať tento druhý členský štát, aby prevzal zodpovednosť za žiadateľa.

Ak žiadosť o prevzatie zodpovednosti nebude daná v lehote do šiestich mesiacov, zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl ostane na tom štáte, v ktorom bola žiadosť podaná.

2.

Žiadosť o prevzatie zodpovednosti musí obsahovať také údaje, ktoré umožnia orgánom druhého členského štátu rozhodnúť, či je zodpovedný na základe kritérií ustanovených v tomto dohovore.

3.

Štát zodpovedný podľa týchto kritérií bude určený na základe situácie existujúcej, keď žiadateľ po prvý raz podal žiadosť členskému štátu.

4.

Členský štát vydá rozhodnutie o žiadosti do troch mesiacov od prijatia požiadavky. Ak tak neurobí v danej lehote, bude sa to považovať za prijatie požiadavky.

5.

Presun žiadosti o azyl z členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, do členského štátu zodpovedného za jej preskúmanie sa musí vykonať najneskôr do jedného mesiaca od prijatia žiadosti o prevzatie zodpovednosti alebo do jedného mesiaca od ukončenia akéhokoľvek súdneho konania začatého cudzincom, ktorý vzniesol námietky proti presunu, ak konanie má odkladný účinok.

6.

Opatrenia prijaté podľa článku 18 môžu následne určiť podrobnosti postupu, podľa ktorého budú žiadatelia prevzatí na zodpovednosť.

Článok 12

Keď žiadosť o azyl podal príslušným orgánom členského štátu žiadateľ, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, členský štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl musí byť určený tým štátom, na ktorého území sa žiadateľ nachádza. Posledný zmienený členský štát musí byť bezodkladne informovaný tým členským štátom, ktorý prijal žiadosť, a potom sa bude, na účely tohto dohovoru, považovať za členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o azyl.

Článok 13

1.

Žiadateľ o azyl bude prijatý späť v prípadoch ustanovených v článku 3 ods. 7 a v článku 10 takto:

a)

žiadosť o prijatie žiadateľa späť musí obsahovať údaje, ktoré umožnia členskému štátu, ktorému bola podaná žiadosť, rozhodnúť, že on je zodpovedný podľa článku 3 ods. 7 a článku 10,

b)

štát, ktorý bol vyzvaný na prijatie žiadateľa, musí odpovedať na žiadosť do ôsmich dní odo dňa, keď mu bola daná záležitosť postúpená. Ak uzná zodpovednosť, prijme späť žiadateľa čo najrýchlejšie, najneskôr do jedného mesiaca odvtedy, ako dal na to svoj súhlas.

2.

Opatrenia prijaté podľa článku 18 môžu neskôr ustanoviť podrobnosti postupu na opätovné prijatie žiadateľa.

Článok 14 - 1. Členské štáty uskutočnia vzájomné výmeny týkajúce sa

– vnútroštátnej legislatívy alebo regulačných opatrení, alebo postupov v oblasti azylu,

– štatistických údajov o mesačných prírastkoch žiadateľov o azyl a ich rozložení podľa štátnej príslušnosti. Takéto informácie budú odosielané štvrťročne cez generálny sekretariát Rady Európskych spoločenstiev, ktorá bude dohliadať na to, aby boli distribuované do členských štátov, Komisii Európskych spoločenstiev a vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre utečencov.

2.

Členské štáty môžu uskutočňovať vzájomné výmeny týkajúce sa

– všeobecných informácií o nových trendoch v oblasti žiadostí o azyl,

– všeobecných informácií o situácii v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl.

3.

Ak si členský štát poskytujúci informácie uvedené v paragrafe 2 želá, aby bola zachovaná dôvernosť, ostatné členské štáty sa musia podriadiť tomuto želaniu.

Článok 15 - 1. Každý členský štát zašle ktorémukoľvek inému členskému štátu, ak o to požiada, informácie o jednotlivých prípadoch, pretože sú potrebné na

– určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl,

– preskúmanie žiadosti o azyl,

– implementáciu akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto dohovoru.

2.

Tieto informácie sa môžu vzťahovať iba na

– podrobné osobné údaje o žiadateľovi, a ak je to potrebné, o jeho rodinných príslušníkoch (celé meno, a ak je to potrebné, predchádzajúce meno; prezývky alebo pseudonymy; štátnu príslušnosť terajšiu a predchádzajúcu; dátum a miesto narodenia),

– doklady totožnosti a cestovné doklady (čísla, platnosť, dátum vydania, ktorý orgán a kde ich vydal a pod.),

– iné informácie potrebné na zistenie totožnosti žiadateľa,

– miesta pobytu a trasy ciest,

– povolenie na pobyt alebo víza vydané členským štátom,

– miesto, kde bola žiadosť podaná,

– dátum podania akejkoľvek predchádzajúcej žiadosti o azyl, dátum podania súčasnej žiadosti, stupeň dosiahnutý v konaní a prípadné prijaté rozhodnutie.

3.

Okrem toho môže jeden členský štát požiadať druhý členský štát, aby mu dal vedieť, na akých dôvodoch založil žiadateľ svoju žiadosť, a ak je to vhodné, aké boli dôvody prijatých rozhodnutí týkajúcich sa žiadateľa. O tom, či informácie budú poskytnuté, rozhodne ten členský štát, od ktorého sa informácie požadujú. V každom prípade sprostredkovanie požadovaných informácií podlieha súhlasu žiadateľa o azyl.

4.

Takáto výmena informácií sa vykoná na žiadosť členského štátu a môže sa uskutočniť iba medzi úradmi, ktoré boli na to určené a ktorých vymenovanie oznámil každý členský štát výboru tak, ako ustanovuje článok 18.

5.

Informácie získané výmenou možno použiť iba na účely ustanovené v odseku 1. V každom členskom štáte možno tieto informácie sprostredkovať iba orgánom a súdom a tribunálom, ktoré boli poverené

– určením členského štátu, ktorý je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl,

– preskúmaním žiadosti o azyl,

– implementáciou akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto dohovoru.

6.

Členský štát, ktorý odosiela informácie, musí zabezpečiť, aby boli tieto presné a aktuálne.

Ak sa ukáže, že tento členský štát poskytol informácie, ktoré sú nepresné alebo ktoré nemali byť odoslané, prijímajúci členský štát musí byť o tom bezodkladne informovaný. Tieto štáty sú povinné opraviť takéto informácie, alebo ich vymazať.

7.

Žiadateľ o azyl musí mať právo dostať na požiadanie informácie získané výmenou, ktoré sa ho týkajú, počas ich prístupnosti.

Ak žiadateľ zistí, že takéto informácie sú nepresné alebo nemali byť odoslané, musí mať právo ich opraviť alebo vymazať. Toto právo sa bude uplatňovať v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 6.

8.

V každom zainteresovanom členskom štáte sa musí zaznamenať odoslanie alebo prijatie vymieňaných informácií.

9.

Takéto informácie sa uchovajú po dobu nepresahujúcu čas potrebný na účely, pre ktoré sa uskutočnila ich výmena. Potrebu uchovávať tieto informácie preskúma dotyčný členský štát v primeranom čase.

10.

V každom prípade takto sprostredkované informácie budú mať prinajmenšom takú ochranu, aká je poskytovaná podobným informáciám v členskom štáte, ktorý ich prijíma.

11.

Ak údaje nie sú spracované automaticky, ale manipuluje sa s nimi iným spôsobom, každý členský štát musí urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie ich súladu s týmto článkom prostredníctvom účinných kontrol. Ak má členský štát monitorovací orgán takého typu, ako je uvedené v odseku 12, môže ho poveriť úlohou kontroly.

12.

Ak si jeden štát alebo viac štátov želá počítačom spracovať všetky informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 alebo ich časť, takáto automatizácia je možná iba vtedy, keď dotknuté štáty majú prijaté zákony uplatniteľné na takéto spracovanie, ktoré implementujú princípy Štrasburského dohovoru z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k automatickému spracovaniu osobných údajov, a ak poverili vhodný štátny orgán nezávislým monitorovaním spracovania a použitia údajov doručených v súlade s týmto dohovorom.

Článok 16

1.

Ktorýkoľvek členský štát môže predložiť výboru uvedenému v článku 18 návrhy na revíziu tohto dohovoru zamerané na odstránenie prekážok pri jeho uplatňovaní.

2.

Ak sa potvrdí potreba revízie alebo doplnenia tohto dohovoru na základe plnenia cieľov ustanovených v článku 18a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a úspešnosť dosahovania týchto cieľov súvisí predovšetkým s ustanovením harmonizovanej azylovej a spoločnej vízovej politiky, členský štát predsedajúci Rade európskych spoločenstiev zorganizuje zasadnutie výboru uvedeného v článku 18.

3.

Každá revízia alebo zmena a doplnenie tohto dohovoru musí byť prijatá výborom uvedeným v článku 18. Úpravy alebo dodatky nadobudnú účinnosť v súlade s ustanoveniami článku 22.

Článok 17

1.

Ak členský štát čelí prekážkam v dôsledku zásadnej zmeny v okolnostiach vznikajúcich na základe uzavretia tohto dohovoru, môže zmienený štát predložiť danú záležitosť výboru uvedenému v odseku 18, aby tento mohol dať členským štátom opatrenia na vyriešenie tejto situácie alebo aby mohol prijať také úpravy alebo zmeny a doplnky k tomuto dohovoru, ak sa ukázali byť potrebné, a ktoré nadobudnú platnosť, ako je ustanovené v článku 16 ods. 3.

2.

Ak po šiestich mesiacoch situácia uvedená v odseku 1 stále pretrváva, výbor, konajúc v súlade s článkom 18 ods. 2, môže splnomocniť členský štát dotknutý takouto zmenou, aby dočasne pozastavil uplatňovanie ustanovení tohto dohovoru s tým, že takéto pozastavenie nemôže brániť úspešnému plneniu cieľov uvedených v článku 8a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva alebo porušovať ostatné medzinárodné záväzky členských štátov.

3.

V čase takéhoto pozastavenia bude výbor pokračovať vo svojej diskusii s cieľom revidovať ustanovenia tohto dohovoru, ak ešte nedosiahol dohodu.

Článok 18

1.

Bude zostavený výbor zložený z jedného zástupcu každej z vlád členských štátov.

Výboru bude predsedať členský štát, ktorý predsedá Rade Európskych spoločenstiev.

Komisia Európskych spoločenstiev sa môže zúčastňovať na diskusiách výboru a pracovných skupín, ako je uvedené v odseku 4.

2.

Výbor bude na žiadosť jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov skúmať akúkoľvek otázku všeobecného charakteru týkajúcu sa uplatňovania alebo výkladu tohto dohovoru.

Výbor určí opatrenia uvedené v článku 11 ods. 6 a článku 13 ods. 2 a bude udeľovať povolenia, ako je uvedené v článku 17 ods. 2.

Výbor bude prijímať rozhodnutia, ktorými sa reviduje alebo mení a dopĺňa tento dohovor v súlade s článkami 16 a 17.

3.

Výbor musí prijať svoje rozhodnutia jednomyseľne okrem prípadu, keď koná v súlade s článkom 17 ods. 2 a vtedy prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov.

4.

Výbor určí svoj rokovací poriadok a môže vytvoriť pracovné skupiny.

Sekretariát výboru a pracovných skupín bude zabezpečovaný generálnym sekretariátom Rady európskych spoločenstiev.

Článok 19

Pokiaľ ide o Dánske kráľovstvo, ustanovenia tohto dohovoru nebudú platiť pre Faerské ostrovy ani pre Grónsko, pokým Dánske kráľovstvo neurobí protikladné vyhlásenie. Takéto vyhlásenie možno urobiť kedykoľvek prostredníctvom oznámenia vláde Írska, ktorá bude o tom informovať vlády ostatných členských štátov.

Pokiaľ ide o Francúzsko, ustanovenia tohto dohovoru budú platiť iba na európske územie Francúzskej republiky.

Pokiaľ ide o Holandské kráľovstvo, ustanovenia tohto dohovoru budú platiť iba na územie Holandského kráľovstva v Európe.

Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ustanovenia tohto dohovoru budú platiť iba pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Nebudú platiť na európske územia, za ktorých vonkajšie vzťahy je Spojené kráľovstvo zodpovedné, pokým Spojené kráľovstvo neurobí protikladné vyhlásenie. Takéto vyhlásenie možno urobiť kedykoľvek prostredníctvom oznámenia vláde Írska, ktorá bude o tom informovať vlády ostatných členských štátov.

Článok 20

Tento dohovor nie je predmetom žiadnych výhrad.

Článok 21

1.

Tento dohovor bude otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členom Európskych spoločenstiev. Listiny o pristúpení budú uložené u vlády Írska.

2.

Dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu ku každému štátu, ktorý k nemu pristúpi, prvý deň tretieho mesiaca od uloženia jeho listín o pristúpení.

Článok 22

1.

Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u vlády Írska.

2.

Vláda Írska oznámi vládam ostatných členských štátov uloženie ratifikačných listín, listín o prijatí alebo schválení.

3.

Tento dohovor nadobudne účinnosť prvý deň tretieho mesiaca od uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení posledného signatárskeho štátu, ktorý urobil tento krok.

Štát, u ktorého sú uložené ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení, oznámi členským štátom dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.

Na dôkaz toho dolu podpísaní zmocnenci pripájame svoje podpisy.

V Dubline pätnásteho júna tisícdeväťstodeväťdesiat v jednom origináli v dánskom, holandskom, anglickom, francúzskom, nemeckom, gréckom, írskom, talianskom, portugalskom a španielskom jazyku, ktorých text je rovnako autentický a ostáva uložený v archívoch vlády Írska, ktorá sprostredkuje overenú kópiu ostatným členským štátom.

Prevziať prílohu - Anglické znenie textu