NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 93/2008 Z. z., zákonom č. 498/2008 Z. z., zákonom č. 461/2012 Z. z. a zákonom č. 370/2013 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

§ 1a

Účel výkonu trestu

Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,

b)

ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,

c)

základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku, písacie potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku sa odsúdenému poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,

d)

blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa a jeho manžel alebo manželka, osvojiteľ, starý rodič, vnuk alebo vnučka, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu.

§ 3

Základné zásady výkonu trestu

(1)

Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

(2)

Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.1)

(3)

Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.

(4)

Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.

(5)

Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.

(6)

Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované oddiely.

§ 4

Obmedzenie základných práv a slobôd

(1)

Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

(2)

Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

(3)

Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

§ 5

Miesto výkonu trestu

(1)

Trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia,2) v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých3) a v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (ďalej len „ústav“), ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

(2)

Pri ústave a pri ústave na výkon väzby môže generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“) zriadiť otvorené oddelenie. Otvorené oddelenie je organizačnou súčasťou príslušného ústavu alebo ústavu na výkon väzby.

(3)

Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.

§ 6

Orgán zabezpečujúci výkon trestu

(1)

Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis4) neustanovuje inak.

(2)

Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.4)

(3)

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.

DRUHÁ HLAVA

PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE A ZMENA SPÔSOBU VÝKONU TRESTU

§ 7

Prijímanie

(1)

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colníkmi nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.

(2)

Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženom odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom, poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému Policajného zboru;5a) obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.

(3)

Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej prehliadke, zdravotnej prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a iným výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.6)

(4)

Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo narušovaný ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky audiovizuálnej techniky, návykové látky7) a veci uvedené v § 40 písm. i).

(5)

Odsúdený musí byť pri prijímaní do výkonu trestu poučený o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a o možnostiach prepustenia z výkonu trestu. Ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného alebo iné závažné dôvody, odsúdený sa poučí ihneď po odpadnutí takýchto dôvodov.

§ 8

Umiestňovanie

(1)

Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného.

(2)

Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného odkladu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.

(3)

Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene

a)

ženy od mužov,

b)

mladiství od dospelých odsúdených,

c)

odsúdení podľa stupňa stráženia, ktorý určil súd,8)

d)

odsúdení podľa vnútornej diferenciácie.

(4)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených prípadoch pri umiestňovaní odsúdených postupovať odlišne od zásad uvedených v odseku 3 písm. b) až d). Mladistvého možno umiestniť s dospelým odsúdeným len výnimočne a len, ak takéto umiestnenie bude v záujme mladistvého, dospelý odsúdený nebude na mladistvého nepriaznivo vplývať, ohrozovať jeho zdravie alebo zneužívať jeho prítomnosť v cele alebo v izbe a mladistvý a dospelý odsúdený s tým súhlasia. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. Opodstatnenosť takéhoto umiestnenia preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.

(5)

Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby samostatne, ak

a)

o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b)

tak rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu,

c)

mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom.

§ 9

Zmena spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.9)

(2)

Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

(3)

Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

(4)

O zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní

a)

tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,

b)

tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia,

c)

polovice trestu, ak bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

(5)

Odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov, po uplynutí troch mesiacov.

(6)

Ďalší návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do nižšieho stupňa stráženia môže odsúdený podať až po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým jeho predchádzajúcu žiadosť zamietol.

(7)

Riaditeľ ústavu navrhne súdu zaradenie mladistvého do ústavu s príslušným stupňom stráženia po dovŕšení 18 rokov jeho veku.

§ 10

Premiestňovanie

(1)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu na výkon väzby na

a)

písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní10) alebo súdu,

b)

návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu väzby,

c)

návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej zborom.

(2)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu s rovnakým stupňom stráženia

a)

na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať inú formu vzdelávania alebo sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej zborom,

b)

na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,

c)

ak Generálne riaditeľstvo zboru (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) tak rozhodlo z iných dôvodov.

(3)

Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy, ak

a)

súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia,

b)

generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu,

c)

generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.

(4)

Odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi ústavu. Ustanovenie § 25 ods. 6 sa použije primerane.

DRUHÁ ČASŤ

ZAOBCHÁDZANIE

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZAOBCHÁDZANIA

§ 11

Vymedzenie zaobchádzania

Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

DRUHÁ HLAVA

VONKAJŠIA DIFERENCIÁCIA A VNÚTORNÁ DIFERENCIÁCIA

Vonkajšia diferenciácia

§ 12

Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.

§ 13

(1)

Výkonom trestu v jednotlivých stupňoch stráženia sa sleduje aj regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia ich primeranej izolácie. Využívajú sa pritom spravidla

a)

stavebné, ženijné a technické prostriedky,

b)

spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,

c)

informačný systém.

(2)

V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla

a)

ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo bezpečnosť,

b)

odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,

c)

odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu,

d)

odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu.

(3)

V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla

a)

odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb,

b)

odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,

d)

odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.

(4)

V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla

a)

cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,

b)

odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách alebo izbách,

d)

návštevy odsúdených vykonávajú bez priameho kontaktu.

§ 14

Vnútorná diferenciácia

(1)

Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými.

(2)

Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.

TRETIA HLAVA

PROGRAM A PROSTRIEDKY ZAOBCHÁDZANIA

§ 15

Program zaobchádzania

(1)

Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

(2)

Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania.

(3)

Program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

(4)

Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

§ 16

Prostriedky zaobchádzania

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť.

§ 17

Poradný zbor

Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, ktoré napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu riaditeľ ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov a iných odborníkov.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI

Prvý oddiel

Základné sociálne práva

§ 18

Ubytovanie

(1)

Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m2. Ak sa nadmerne zvýši počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť.

(2)

Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas, elektrické osvetlenie.

(3)

Na uloženie osobných vecí, odevu a bielizne sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.

(4)

Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor určený na ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.

(5)

Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou.

(6)

Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby si odsúdený nemohol spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni odsúdený na dobu do skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. Kompenzačná miestnosť neslúži na ubytovanie odsúdeného; na vybavenie kompenzačnej miestnosti sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5. Kompenzačná miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom.11)

(7)

Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou.

(8)

Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie, požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené osobitným predpisom.11)

(9)

Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. V cele určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno zabezpečiť oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore.

§ 19

Stravovanie

Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.

§ 20

Odievanie

(1)

Odsúdenému sa poskytuje odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými účinkami týchto podmienok. Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem.

(2)

Riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník môže odsúdenému povoliť používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve.

(3)

Ak je odsúdenému podľa tohto zákona povolené používať vlastný odev a obuv, musia byť hygienicky nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady. Dodanie a následnú obmenu vlastného odevu a obuvi je možné vykonať individuálnou donáškou do ústavu v čase a termíne určených riaditeľom ústavu.

(4)

Ak bol odsúdený prijatý do výkonu trestu v odeve a obuvi, ktoré nezodpovedajú klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou donáškou do ústavu alebo balík s vhodným odevom a obuvou; v iných odôvodnených prípadoch môže prijatie vhodného odevu a obuvi povoliť riaditeľ ústavu. Prijatý odev a obuv sa až do prepustenia odsúdeného z výkonu trestu uschovajú v určenom priestore ústavu.

§ 21

Spánok

Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené.

§ 22

Osobná hygiena

(1)

Odsúdený má právo na základné potreby osobnej hygieny, ktoré mu poskytne ústav.

(2)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky a predchádzajúci kalendárny mesiac nenakupoval v predajni zriadenej v ústave, ústav zabezpečí odsúdenému aj ďalšie potreby osobnej hygieny. Peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny alebo ich časť sa stanú nenávratnými.

(3)

Odsúdený má právo na sprchovanie najmenej dvakrát v kalendárnom týždni. Ak to vyžaduje výkon práce, do ktorej je odsúdený zaradený, alebo iné okolnosti, umožní sa mu sprchovanie podľa potreby.

§ 23

Veci osobnej potreby

(1)

Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo izbe fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, ako aj písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci zakúpené podľa § 30, v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele alebo izbe elektrická zásuvka a spĺňa podmienky podľa odseku 3, a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu.

(2)

Riaditeľ ústavu určuje veci osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe mimo cely alebo izby.

(3)

Elektrický spotrebič musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie mať inštalované zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií. Vykonanie technickej kontroly zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná opätovná technická kontrola. Náklady spojené s vykonaním technickej kontroly a používaním vlastného elektrického spotrebiča znáša odsúdený.

(4)

Ak odsúdený nemôže podľa § 24 ods. 7 pri návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ich účel držania v ústave skončil, riaditeľ ústavu môže odsúdenému povoliť tieto veci odoslať na vlastné náklady balíkom prostredníctvom poštového podniku11a) na adresu určenú odsúdeným. Ak ústav nemôže zabezpečiť bezpečné skladovanie týchto vecí, tie sa odošlú na náklady ústavu. Ak vec osobnej potreby odsúdeného nemožno podľa osobitných predpisov11b) považovať za bezpečnú, ústav ju znehodnotí podľa osobitného predpisu.11c)

Druhý oddiel

Ostatné práva

§ 24

Návštevy

(1)

Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Neuplatnené právo prijať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy.

(2)

Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného.

(3)

V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.

(4)

Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.

(5)

Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode umožnia návštevu medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne o manželov, súrodencov, rodičov a deti, starých rodičov a vnúčatá, odsúdený alebo obvinený má peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených s jej vykonaním a s návštevou súhlasí; súčasne sa dohodnú o tom, či sa návšteva vykoná priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť aj návštevu iných odsúdených a obvinených.

(6)

Príslušník zboru preruší alebo predčasne skončí návštevu, ak odsúdený alebo návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť ústavu.

(7)

Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ ústavu môže povoliť odsúdenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktorých účel držania sa v ústave skončil.

(8)

Na požiadanie sa blízkej osobe odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podáva oznámenie o správaní odsúdeného, ak s tým odsúdený preukázateľne súhlasí. V prípade mladistvého alebo odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, sa zákonnému zástupcovi podáva aj oznámenie o ukončených konaniach súvisiacich s výkonom trestu od poslednej návštevy vykonanej zákonným zástupcom; súhlas odsúdeného podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje.

§ 25

Korešpondencia

(1)

Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe (ďalej len „korešpondencia“) bez obmedzenia, ak sa ďalej neustanovuje inak. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.11d)

(2)

Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti.

(3)

Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu

a)

medzi odsúdeným a jeho obhajcom,

b)

medzi odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky alebo verejným ochrancom práv,

c)

medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzi odsúdeným a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,

d)

medzi odsúdeným a súdom,

e)

zaslanú odsúdenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.12)

(4)

Odosielaná korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému zadrží a založí do osobného spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.

(5)

Došlá korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému nevydá a postúpi sa príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo sa zadrží určeným spôsobom. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.

(6)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac.

(7)

Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie.

(8)

Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane použije osobitný predpis upravujúci poštové služby.13)

(9)

Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa § 23 ods. 4.

(10)

Okrem korešpondencie podľa odseku 1 môže odsúdený poistenou zásielkou13a) prijímať aj poštové známky. Pri nakladaní s poštovou zásielkou obsahujúcou poštové známky sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 9.

§ 25a

(1)

Písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie

a)

oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo na obálke,

b)

účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré súvisia so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a obvineným,

c)

kresba, fotografia.

(2)

Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny a iná periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí aj o ich kópii.

§ 26

Prijímanie balíkov

(1)

Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac prijať balík s vecami osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.11a)

(2)

Ak balík obsahuje vec osobnej potreby, ktorá nie je uvedená v odseku 1, alebo vec osobnej potreby, ktorá nebola povolená riaditeľom ústavu, postupuje sa primerane podľa § 23 ods. 4. Ak je podozrenie, že vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom, príslušník zboru je povinný vec bezodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu.

§ 27

Používanie telefónu

(1)

Odsúdený má právo najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať v trvaní najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou ako blízkou osobou.

(2)

Odsúdený môže s obhajcom telefonovať raz za kalendárny týždeň; na písomnú žiadosť odsúdeného môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať obhajcovi aj častejšie.

(3)

Ústav je oprávnený elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume.

(4)

Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.

Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

§ 28

(1)

Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho konte peňažné prostriedky. Konto odsúdeného pozostáva z

a)

osobného konta a

b)

vreckového konta.

(2)

Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné konto. Informáciu o doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet cudzích prostriedkov ústavu odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť odsúdeného. Náklady spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných prostriedkov.

(3)

Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú a evidujú na jeho osobnom konte

a)

peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,

b)

peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok13b) a úrazových dávok13c) podľa § 45 ods. 3 písm. a),

c)

zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov13d) (ďalej len „dôchodok“) podľa § 29 ods. 8,

d)

iné úrazové dávky,13e)

e)

peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2 prvej vety.

(4)

Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho vreckovom konte

a)

peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. b),

b)

dôchodok podľa § 29 ods. 8,

c)

peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa § 45 ods. 11 z udelenej finančnej odmeny podľa § 50 ods. 3 písm. e).

(5)

Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.

(6)

V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na jeho konte aj

a)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1,

b)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané inak ako spôsobom podľa odseku 2 prvej vety,

c)

ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(7)

Ústav odsúdenému blokuje na jeho osobnom konte peňažné prostriedky potrebné v dobe prepustenia z výkonu trestu na zabezpečenie

a)

stravného na jeden deň,14)

b)

cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu vo výške 10 % zo sumy životného minima.14a)

(8)

Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady

a)

výživného,

b)

pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,

c)

v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.

(9)

Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň.

(10)

Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa odseku 8 a písomne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov z jeho osobného konta, môže peňažné prostriedky čerpať len na

a)

nákup základných potrieb osobnej hygieny,

b)

nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

c)

nákup základných potrieb na korešpondenciu,

d)

úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,

e)

nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitného predpisu,15) úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.16)

(11)

Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať pri sebe hotovosť nepresahujúcu trojnásobok životného minima.14a)

§ 29

Rozdelenie dôchodku

(1)

Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť ústavu skutočnosť, že poberá dôchodok. Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne nárok na dôchodok alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému prizná dôchodok so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

(2)

Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50 % dôchodku, najviac však za kalendárny mesiac v sume rovnajúcej sa výške časti mzdy nepostihnuteľnej výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.17) Trovy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

(3)

Po nástupe odsúdeného na výkon trestu, ktorý je poberateľom dôchodku, zašle ústav príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu18) oznámenie o začatí výkonu trestu poberateľa dôchodku. Od doručenia tohto oznámenia nie je možné poukazovať dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo na výplatu v hotovosti.

(4)

Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý mesiac bezhotovostným prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení oznámenia podľa odseku 3. Zvyšok dôchodku sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.

(5)

Ak bol odsúdený počas výkonu trestu premiestnený do iného ústavu, zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa už poukázali dôchodok na účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku nenachádza, ústav dôchodok zašle na účet ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku premiestnený.

(6)

Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu18) prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.

(7)

Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar sociálneho zabezpečenia.

(8)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4, ústav dôchodok rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 12 % a zostatok z dôchodku zaeviduje na osobné konto. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

(9)

Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa odseku 1 v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 8.

(10)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa primerane podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.

(11)

Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle do piatich pracovných dní po rozúčtovaní pracovnej odmeny po prepustení príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle dôchodok na konto osoby, ktorej výkon trestu bol ukončený, dôchodok odošle ústav späť odosielateľovi.

(12)

Ustanovenia odsekov 1, 5 až 7 a 11 sa primerane vzťahujú na poberanie nemocenskej dávky a úrazovej dávky.

§ 30

Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)

Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke a v súlade s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v odôvodnených prípadoch najneskôr do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu trestu alebo premiestnenia z iného ústavu. Nákup je povolený len formou bezhotovostného styku okrem otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti v ústave alebo mimo ústavu. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok sumy životného minima podľa osobitného predpisu.14a)

(2)

V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom.

(3)

V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo zdravia odsúdeného.

§ 31

Zdravotná starostlivosť

(1)

Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.20)

(2)

Ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.21) Peňažný príspevok je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní zrážok z poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý ústavom alebo jeho časť sa stanú nenávratnými.

(3)

O vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného informuje ústav na žiadosť odsúdeného blízku osobu, ktorú odsúdený určí, alebo aj bez takejto žiadosti, ak zdravotný stav odsúdeného neumožňuje jeho komunikáciu s okolím.

§ 31a

Vychádzka

Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v odôvodnených prípadoch obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Príslušník zboru zabezpečujúci dozor alebo dohľad preruší alebo predčasne ukončí vychádzku, ak odsúdený napriek upozorneniu porušuje ústavný poriadok, ohrozuje bezpečnosť v ústave alebo je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie osôb v priestore vychádzok.

§ 32

Vzdelávanie

(1)

Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej účasti odsúdeného a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje tak, aby v súlade s osobitnými predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním príslušného dokladu akreditovanou inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

(2)

Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady, sa umožní, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo sa zúčastnil iných foriem vzdelávania, ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.

(3)

Negramotnému odsúdenému sa umožní, aby absolvoval kurz pre negramotných. Ak je odsúdený zaradený do takéhoto kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.

Kultúrno-osvetová činnosť

§ 33

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.

(2)

Odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia v ústave.

§ 34

(1)

Odsúdený môže na vlastné náklady používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky uvedené v § 23 ods. 3. Ak to umožňujú podmienky v ústave, môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie rádioprijímača a televízneho prijímača do elektrickej siete na náklady odsúdeného.

(2)

Odsúdený môže rozhlasové vysielanie počúvať a televízne vysielanie sledovať v čase určenom v časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok. Odsúdenému sa tiež umožní počúvanie rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu inštalovaného v cele a v stanovenom rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo programu zo záznamu.

§ 35

(1)

Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.11a)

(2)

Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu, vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.

Ochrana práv odsúdených

§ 36

(1)

Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

(2)

Ak o to odsúdený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo s príslušníkom zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

§ 37

(1)

Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti.

(2)

Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu porušenia práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

§ 38

Styk s advokátom a inou osobou

(1)

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom24) alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach svojho splnomocnenia korešpondovať a hovoriť s odsúdeným.

(2)

Rozhovor medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok. Riaditeľ ústavu určí podmienky a spôsob vykonania rozhovoru a zabezpečí, aby určený príslušník zboru rozhovor medzi odsúdeným a advokátom videl, nie však počul. Pri rozhovore medzi odsúdeným a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby bol určený príslušník zboru pri rozhovore prítomný a tento videl a počul jeho obsah.

(3)

U odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol o uložení obmedzení podľa osobitného predpisu,53) sa na korešpondovanie, návštevy a rozhovor odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť. Postup podľa prvej vety sa uplatní aj na odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, voči ktorému podal prokurátor návrh na obmedzenie vo výkone trestu podľa osobitného predpisu53) z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora.

Tretí oddiel

Základné povinnosti a ústavný poriadok

Základné povinnosti a zákazy

§ 39

Odsúdený je povinný

a)

plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom,

b)

plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,

c)

plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,

d)

odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu, množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí majetok,

e)

pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ invalidného, starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby,

f)

zúčastňovať sa na činnostiach podľa § 46 ods. 1 a výkone prospešných prác mimo ústavu,

g)

dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

h)

podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a iným úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov,6) strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí,25)

i)

podrobiť sa psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave,

j)

podrobiť sa úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov,

k)

podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom návykových látok,

l)

uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj s výkonom trestu a bez zbytočného odkladu oznámiť ústavu zmenu zdravotnej poisťovne,

m)

v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,

n)

nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi zboru,

o)

bez zbytočného odkladu osobne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ak utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz alebo bol svedkom pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti, alebo sa o nich dozvedel,25a)

p)

byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem.

§ 40

Odsúdenému sa zakazuje

a)

nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore s týmto zákonom alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona,

b)

vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených priestoroch, najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor výkonu trestu a pracoviska,

c)

vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,

d)

vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie,

e)

tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing sebe alebo inému alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú integritu alebo telesnú integritu iného,

f)

predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať lieky nepredpísané, nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo povolil lekár alebo odovzdávať lieky iným odsúdeným,

g)

zúčastňovať sa hazardných hier,26) hrať hry o peňažné prostriedky, veci a služby,

h)

vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,

i)

prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce zhotovenie zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by mohol mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií,

j)

fajčiť mimo vyhradených priestorov,

k)

zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného.

§ 40a

Preukaz odsúdeného

Preukaz odsúdeného je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu pohybu a uplatnenie niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín a vecí osobnej potreby. Preukaz obsahuje fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód odsúdeného.

§ 41

Ústavný poriadok

(1)

Riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje spôsob výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.

(2)

Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.

(3)

Ústavný poriadok je k dispozícii na mieste bežne prístupnom odsúdenému alebo sa poskytne odsúdenému na požiadanie.

PIATA HLAVA

ZARAĎOVANIE DO PRÁCE

§ 42

Základné zásady zaraďovania do práce

(1)

Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom sa prihliada na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania.

(2)

Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do práce odsúdených sa primerane použijú ustanovenia § 85, § 85a, § 93 až 95, § 97, § 98, § 133 ods. 1 a 2, § 147, § 148, § 174, § 175, § 176 a § 193 až 198 Zákonníka práce.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení, plní povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitnými predpismi a zmluvou s ústavom.

Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka

§ 43

(1)

Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce odsúdenými27) v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“) a vo vnútornej prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Príjmy strediska sú príjmami štátneho rozpočtu.

(2)

Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb. Výrobky, práce a služby strediska sú poskytované odberateľom odplatne. Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu. Vlastná výroba strediska je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na základe zmluvy poskytuje stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V zmluve sa určia tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

(3)

Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami27a) môže odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru.

(4)

Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány zboru; tým nie je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.

(5)

Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe uzatvorenej zmluvy pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním práce odsúdenými.

§ 44

(1)

Za práce a služby vykonané odsúdenými v stredisku poskytuje právnická osoba a fyzická osoba ústavu zmluvne dohodnuté plnenie.

(2)

Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako pre ostatných zamestnancov. Riaditeľ ústavu môže nariadiť skrátenie pracovného času odsúdeného; ten však v jednom dni nesmie byť kratší ako päť hodín. Riaditeľ ústavu môže nariadiť odsúdenému prácu nadčas a prácu v dňoch pracovného pokoja.

§ 45

Pracovná odmena

(1)

Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(2)

Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných predpisov;28) zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,14a) vo výške a v poradí na úhradu

a)

výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,14a) pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent,

b)

trov výkonu trestu u odsúdeného

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu14a) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu14a) v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu14a) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu14a) v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny,

c)

pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny,

d)

pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny.

(3)

Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na

a)

osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií, v rozsahu

1.

5 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu,14a)

2.

40 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu,14a)

b)

vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu trestu, v rozsahu 12 %.

(4)

Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,14a) ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije podľa odseku 2 písm. b).

(5)

Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a d) je rozhodujúci deň, keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. c) a d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva v ústave nezmenené.

(6)

Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do výkonu trestu, postupuje sa podľa Občianskeho súdneho poriadku;29) za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.

(7)

Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných pohľadávok.

(8)

Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy podľa všeobecného predpisu o občianskom súdnom konaní29a) okrem platenia poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne a plnenia odvodovej povinnosti.

(9)

Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky13b) alebo úrazové dávky13c) odsúdeného.

(10)

Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.30)

(11)

Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm. e) ústav vykoná zrážky podľa osobitných predpisov.28)

§ 46

Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného

(1)

Odsúdený, ktorý spravidla nie je zaradený do práce, sa zaradí do vzdelávacích a osvetových činností, alebo mu ústav umožní prehlbovať svoje záujmy a zručnosti formou činností v prospech ústavu zameraných najmä na oblasť životného prostredia, činnosti súvisiacej s úpravou majetku štátu v správe ústavu a iných činností vykonávaných v ústave a vonkajších priestoroch, ktoré sú súčasťou ústavu alebo sú v jeho trvalej alebo dočasnej správe alebo v priestoroch v správe inej štátnej rozpočtovej organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom.

(2)

Za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa považujú aj činnosti na udržiavanie a rozvoj hygienických návykov najmä udržiavaním svojho zovňajška a oblečenia, čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu a činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu.

(3)

Čas, keď je odsúdený zaradený do vzdelávacích a osvetových činností alebo iných činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, sa nezapočítava do pracovného času.

(4)

Činnosti v prospech ústavu vykonávané v priestore v správe inej štátnej rozpočtovej organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom sa vykonávajú so súhlasom odsúdeného. Činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu je odsúdený povinný vykonávať bezplatne v rozsahu najviac štyroch hodín denne.

(5)

Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného podľa tohto zákona sa nepovažujú za výkon všeobecne prospešných činností podľa osobitného predpisu.31)

§ 47

Výkon prospešných prác mimo ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže v osobitných prípadoch mimoriadnej situácie32) alebo krízovej situácie32a) zaradiť odsúdeného na výkon prospešných prác mimo ústavu; v takom prípade nesmie byť ohrozené zdravie a život odsúdeného.

(2)

Výkon prospešných prác mimo ústavu podľa tohto zákona sa nepovažuje za výkon všeobecne prospešných činností podľa osobitného predpisu.31)

§ 48

Povinnosti odsúdeného zaradeného do práce

(1)

Odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Pritom je povinný najmä

a)

riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, ktorý organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,

b)

využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,

c)

plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na odsúdeného zaradeného na výkon prospešných prác mimo ústavu.

§ 49

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia odsúdených pri práci a ochranu pred požiarmi zaisťuje ústav. Odsúdený je povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi.

ŠIESTA HLAVA

DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ

§ 50

Disciplinárne odmeny

(1)

Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.

(2)

Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav odvahy a úsilia.

(3)

Disciplinárnou odmenou je

a)

pochvala,

b)

mimoriadne povolenie návštevy,

c)

mimoriadne povolenie telefonického volania,

d)

povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len „povolenie balíka“),

e)

finančná odmena do výšky 70 eur,

f)

mimoriadne voľno na opustenie ústavu.

(4)

O udelení disciplinárnej odmeny príslušník zboru vykoná záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive, ktoré založí do osobného spisu odsúdeného.

§ 51

Výkon disciplinárnych odmien

(1)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec intervalu alebo trvania návštevy alebo inej ako blízkej osoby podľa § 24 ods. 1. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia k návšteve. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania tejto disciplinárnej odmeny.

(2)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa týka len jedného telefonického volania nad rámec určeného intervalu alebo doby trvania hovoru alebo inej ako blízkej osobe podľa § 27 ods. 1. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.

(3)

Disciplinárna odmena povolenia balíka sa týka len jedného balíka. Disciplinárna odmena povolenia balíka sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia na prijatie balíka. Balík nemôže obsahovať

a)

cennosti,

b)

alkoholické nápoje,

c)

lieky,

d)

jedy,

e)

omamné látky, psychotropné látky a prekurzory,

f)

tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť,

g)

zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave,

h)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné potraviny11b) alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať,

i)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne,

j)

akékoľvek potravinové doplnky a výživové doplnky32b) alebo

k)

cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je adresovaný mladistvému.

(4)

Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na päť dní, a to aj opakovane; voľno sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.

(5)

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

(6)

Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu, ďalšie mimoriadne voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov. Čas, po ktorý sa odsúdený neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

§ 52

Disciplinárne tresty

(1)

Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

(2)

Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.33)

(3)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty:

a)

pokarhanie,

b)

zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,

c)

zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

d)

zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dva mesiace,

e)

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,

f)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,

g)

umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní,

h)

prepadnutie veci.

(4)

Uložením disciplinárneho trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej podstaty trestného činu.

§ 52a

Zásady ukladania disciplinárnych trestov

(1)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny trest; to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.

(2)

Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav. Odsúdenému musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží odsúdenému na podpis. Ak odsúdený vyjadrenie odmietne podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis.

(3)

Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného disciplinárneho previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam, za ktorých bolo spáchané, a doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených týmto zákonom.

(4)

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou právomocou, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie odsúdeného, ktoré vykazuje znaky disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho trestu sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie orgán činný v trestnom konaní a orgány oprávnené vykonávať dozor a kontrolu nad výkonom trestu (§ 96 a 97); iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným s disciplinárnou právomocou, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho trestu.

(5)

Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota neplynie počas práceneschopnosti odsúdeného, prechodného premiestnenia odsúdeného do iného ústavu alebo podmienečného odkladu výkonu disciplinárneho trestu.

(6)

Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí, ak možno obnovenie poriadku a nápravu správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia, odsúdený sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto postupe urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

(7)

Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.

§ 53

Ukladanie a výkon disciplinárnych trestov

(1)

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; oznámi sa ústne, a to buď individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Ak sa odsúdený v priebehu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho trestu dopustí opakovane disciplinárneho previnenia, uloží sa mu disciplinárny trest prísnejší ako pokarhanie.

(2)

Doba zákazu telefonického volania sa začína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho trestu. Ak pred uložením disciplinárneho trestu zákazu telefonického volania bola odsúdenému uložená disciplinárna odmena podľa § 50 ods. 3 písm. c), táto sa vykoná až po vykonaní uloženého disciplinárneho trestu. V obzvlášť závažných prípadoch možno počas výkonu tohto disciplinárneho trestu postupovať podľa § 27 ods. 3.

(3)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý vzniká odsúdenému nárok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho trestu.

(4)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača sa začína odňatím televízneho prijímača alebo rádioprijímača, ktorý odsúdený používa v cele alebo izbe podľa § 34. Počas výkonu disciplinárneho trestu prevezme ústav televízny prijímač alebo rádioprijímač do úschovy. O odňatí alebo opätovnom vydaní televízneho prijímača alebo rádioprijímača príslušník zboru spíše záznam, ktorý podpíšu príslušník zboru a odsúdený. Výkonom disciplinárneho trestu nie je dotknuté právo odsúdeného televízne vysielanie sledovať a rozhlasové vysielanie počúvať z televízneho prijímača ústavu alebo rádioprijímača ústavu v miestnosti určenej na tento účel.

(5)

Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne previnenie, a táto vec bola

a)

použitá na spáchanie disciplinárneho previnenia alebo bola na to určená,

b)

disciplinárnym previnením získaná alebo

c)

nadobudnutá ako odmena za vec získanú disciplinárnym previnením.

(6)

Na postup pri prepadnutí veci sa vzťahujú ustanovenia § 56a.

Výkon disciplinárnych trestov v uzavretom oddiele

§ 54

(1)

Počas výkonu disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. e) až g) sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových, vzdelávacích činnostiach a činnostiach vo voľnom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu okrem obhajcu, telefonovať, fajčiť, prechovávať cigarety, tabak, tabakové výrobky a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom.

(2)

Mimopracovným časom na účely výkonu disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. e) je čas od 15.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa a dni pracovného pokoja; na odsúdeného zaradeného do práce sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)

S výkonom disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby možno začať, až keď lekár zistí, že odsúdený je schopný podrobiť sa výkonu takého disciplinárneho trestu. Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje. Rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, odsúdený je však povinný upratovať na uzavretom oddiele a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstránenie havarijného stavu v ústave.

(4)

Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom oddiele alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať disciplinárny trest; tým nie je dotknuté právo odsúdeného na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti.

(5)

Ak bol odsúdenému počas výkonu disciplinárneho trestu opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, možno odsúdeného podrobiť takémuto disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac po dobu 30 dní; zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu odsúdený vykoná najskôr po uplynutí desiatich dní.

§ 55

(1)

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cela uzavretého oddielu musí zodpovedať hygienickým a stavebno-technickým podmienkam.

(2)

Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby používa odsúdený určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne. Odsúdený v uzavretom oddiele sa musí podrobiť osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníka zboru. Odsúdenému sa odoberú všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby. Strava sa odsúdenému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu.

(3)

Počas výkonu niektorého z disciplinárnych trestov uvedených v odseku 2 odsúdený môže byť z bezpečnostných dôvodov umiestnený na cele sám alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

(4)

Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

(5)

Výkon disciplinárnych trestov uvedených v § 52 ods. 3 písm. e) až g) sa odloží alebo preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného alebo jeho prechodného premiestnenia do iného ústavu.

§ 56

Zhabanie veci

(1)

Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.

§ 56a

(1)

Vec zaistená alebo nájdená34) v priestoroch ústavu, prepadnutá vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej republiky.

(2)

Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.34a) Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.