Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 30. júna 2005 boli v Haagu prijaté zmeny Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. júla 1955.

Národná rada Slovenskej republiky so zmenami štatútu vyslovila súhlas svojím uznesením č. 2149 z 15. marca 2006 a prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prijatí zmien štatútu 29. marca 2006.

Zmeny nadobudli platnosť 1. januára 2007 v súlade s článkom 14 ods. 1.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 63/2007 Z. z.

ŠTATÚT HAAGSKEJ KONFERENCIE MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA SÚKROMNÉHO (platný od 15. júla 1955, zmenený a doplnený 1. januára 2007)

Vlády uvedených štátov:

Nemecká spolková republika, Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švédsko a Švajčiarsko

Článok 1

Účelom Haagskej konferencie je pracovať na progresívnej harmonizácii noriem medzinárodného práva súkromného.

Článok 2

1.

Členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného sú štáty, ktoré sa zúčastnili jedného zasadnutia alebo viacerých zasadnutí konferencie a ktoré prijali tento štatút.

2.

Členom sa môže stať aj každý iný štát, ktorého účasť je z právneho hľadiska dôležitá pre prácu konferencie. O prijatí nových členských štátov rozhodujú vlády zúčastnených štátov na návrh jedného alebo viacerých z nich, a to väčšinou odovzdaných hlasov v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa tento návrh vládam predložil.

3.

Prijatie za člena nadobudne platnosť prijatím tohto štatútu dotknutým štátom.

Článok 3

1.

Členské štáty konferencie môžu na zasadnutí o všeobecných otázkach a zameraniach, na ktorom je prítomná ich väčšina, rozhodnúť väčšinou odovzdaných hlasov o prijatí ktorejkoľvek regionálnej organizácie ekonomickej integrácie za člena, ak predložila žiadosť o členstvo generálnemu tajomníkovi. Ak nie je osobitne v štatúte ustanovené inak, každý odkaz na členov sa vzťahuje aj na tieto členské organizácie. Prijatie za člena nadobudne platnosť prijatím štatútu dotknutou regionálnou organizáciou ekonomickej integrácie.

2.

O členstvo v konferencii môže požiadať len regionálna organizácia ekonomickej integrácie zložená výlučne zo zvrchovaných štátov, ktoré na ňu preniesli právomoc v rade otázok spadajúcich do pôsobnosti konferencie vrátane oprávnenia prijímať rozhodnutia, ktoré sú v týchto otázkach záväzné pre jej členské štáty.

3.

Každá regionálna organizácia ekonomickej integrácie musí spolu so žiadosťou o členstvo predložiť aj vyhlásenie o právomoci, ktoré vymedzuje otázky, v ktorých na ňu členské štáty preniesli právomoc.

4.

Každá členská organizácia a jej členské štáty zabezpečia, aby sa každá zmena týkajúca sa právomocí alebo zloženia členskej organizácie oznámila generálnemu tajomníkovi, ktorý túto informáciu zašle ostatným členom konferencie.

5.

Platí domnienka, že členské štáty členskej organizácie si zachovávajú právomoc vo všetkých otázkach, v ktorých nedošlo k vyhláseniu alebo oznámeniu o prenesení právomoci.

6.

Každý člen konferencie môže požiadať členskú organizáciu alebo jej členské štáty o poskytnutie informácie, či členská organizácia má právomoc v konkrétnej otázke, ktorou sa konferencia zaoberá. Členská organizácia a jej členské štáty musia zabezpečiť poskytnutie tejto požadovanej informácie.

7.

Členská organizácia vykonáva svoje členské práva na alternatívnom základe so svojimi členskými štátmi, ktoré sú členmi konferencie, podľa ich právomocí v konkrétnych otázkach.

8.

Členská organizácia je v otázkach, ktoré patria do jej právomoci, oprávnená odovzdať na každom zasadnutí konferencie, ktorého má právo zúčastniť sa, počet hlasov zodpovedajúci počtu jej členských štátov, ktoré na ňu preniesli právomoc v danej otázke a ktoré sú oprávnené hlasovať na tomto zasadnutí a zaregistrovali sa na ňom. Ak členská organizácia uplatní svoje hlasovacie právo, jej členské štáty svoje právo hlasovať neuplatnia a naopak.

9.

„Regionálna organizácia ekonomickej integrácie“ označuje medzinárodnú organizáciu, ktorá je zložená výlučne zo zvrchovaných štátov a na ktorú jej členské štáty preniesli právomoc v rade otázok vrátane oprávnenia prijímať rozhodnutia, ktoré sú v týchto otázkach záväzné pre jej členské štáty.

Článok 4

1.

Činnosť konferencie riadi Rada pre všeobecné otázky a zameranie (ďalej len „rada“) zložená zo všetkých členov. Zasadnutia rady sa v zásade konajú raz ročne.

2.

Rada zabezpečuje túto činnosť prostredníctvom stáleho byra, ktorého prácu usmerňuje.

3.

Rada posudzuje všetky návrhy určené na zaradenie do programu konferencie. Má právo určiť, ako sa s návrhmi naloží.

4.

Holandská stála vládna komisia, zriadená kráľovským dekrétom z 20. februára 1897 s cieľom podporiť kodifikáciu medzinárodného práva súkromného, určuje po konzultácii s členmi konferencie termín diplomatických zasadnutí.

5.

Stála vládna komisia pozýva členov prostredníctvom holandskej vlády. Predseda stálej vládnej komisie predsedá zasadnutiam konferencie.

6.

Riadne zasadnutia konferencie sa v zásade konajú každé štyri roky.

7.

V prípade potreby môže rada po konzultácii so stálou vládnou komisiou požiadať holandskú vládu o zvolanie mimoriadneho zasadnutia konferencie.

8.

Rada môže od stálej vládnej komisie požadovať vyjadrenie o akejkoľvek otázke relevantnej pre konferenciu.

Článok 5

1.

Stále byro má sídlo v Haagu. Skladá sa z generálneho tajomníka a štyroch tajomníkov, ktorých vymenuje holandská vláda na návrh stálej vládnej komisie.

2.

Generálny tajomník a tajomníci musia mať primerané právne vedomosti a praktické skúsenosti. Pri ich vymenovaní sa zohľadní aj rôznosť zemepisného zastúpenia a odborných právnych skúseností.

3.

Počet tajomníkov sa môže zvýšiť po konzultácii s radou a podľa článku 9.

Článok 6

Pod dohľadom rady je stále byro zodpovedné za

a)

prípravu a organizáciu zasadnutí Haagskej konferencie a stretnutí rady a zvláštnych komisií,

b)

výkon úloh sekretariátu už uvedených zasadnutí a stretnutí,

c)

všetky činnosti, ktoré boli zverené sekretariátu.

Článok 7

1.

Na účely uľahčenia komunikácie medzi členskými štátmi konferencie a stálym byrom určí vláda každého členského štátu národný orgán a každá členská organizácia vymenuje styčný orgán.

2.

Stále byro smie korešpondovať so všetkými takto určenými národnými orgánmi a s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

Článok 8

1.

Zasadnutia a v období medzi zasadnutiami rada môžu zriaďovať zvláštne komisie na prípravu návrhov dohovorov alebo na štúdium všetkých otázok medzinárodného práva súkromného, ktoré patria do pôsobnosti konferencie.

2.

Zasadnutia, rada a zvláštne komisie v maximálnom možnom rozsahu konajú na základe konsenzu.

Článok 9

1.

Rozpočtové prostriedky konferencie sa delia medzi členské štáty konferencie.

2.

Členská organizácia nemusí prispievať do ročného rozpočtu konferencie navyše k príspevkom svojich členských štátov, ale zaplatí sumu, ktorej výšku určí konferencia po konzultácii s členskou organizáciou, na pokrytie dodatočných administratívnych nákladov spojených s jej členstvom.

3.

Cestovné a pobytové náklady delegátov rady a zvláštnych komisií vždy znáša zúčastnený člen konferencie.

Článok 10

1.

Rozpočet konferencie sa každý rok predkladá na schválenie rade diplomatických zástupcov členských štátov v Haagu.

2.

Títo zástupcovia určujú aj proporcionálne rozdelenie rozpočtových nákladov medzi jednotlivé členské štáty.

3.

Diplomatickí zástupcovia sa na tento účel stretnú za predsedníctva ministra zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Článok 11

1.

Náklady riadneho aj mimoriadneho zasadnutia konferencie hradí holandská vláda.

2.

Cestovné a pobytové náklady delegátov vždy znáša príslušný člen konferencie.

Článok 12

Vo všetkých otázkach sa aj naďalej budú dodržiavať zvyklosti konferencie, ak nie sú v rozpore s týmto štatútom alebo so smernicami.

Článok 13

1.

Zmeny tohto štatútu musia schváliť konsenzom členské štáty, ktoré boli prítomné na zasadnutí o všeobecných otázkach a zameraniach.

2.

Zmeny nadobudnú platnosť pre všetkých členov tri mesiace od ich schválenia dvoma tretinami členských štátov v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi postupmi, najskôr však deväť mesiacov odo dňa ich prijatia.

3.

Na zasadnutí uvedenom v odseku 1 možno konsenzom prijať rozhodnutie o zmene lehôt uvedených v odseku 2.

Článok 14

Na vykonávanie ustanovení tohto štatútu sa prijmú smernice. Smernice vypracuje stále byro a predložia sa na schválenie diplomatickému zasadnutiu, rade diplomatických zástupcov alebo rade pre všeobecné otázky a zameranie.

Článok 15

1.

Tento štatút podlieha prijatiu vládami štátov, ktoré sa zúčastnili na jednom zasadnutí alebo na niekoľkých zasadnutiach konferencie. Platnosť nadobudne, len čo ho prijala väčšina štátov zastúpených na siedmom zasadnutí.

2.

Listina o prijatí sa uloží u holandskej vlády, ktorá o tom informuje vlády uvedené v prvom odseku tohto článku.

3.

V prípade prijatia nového člena holandská vláda informuje všetkých členov o vyhlásení tohto nového člena o prijatí štatútu.

Článok 16

1.

Každý členský štát môže vypovedať tento štatút po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti podľa článku 14 ods. 1.

2.

Výpoveď sa predkladá Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najmenej šesť mesiacov pred uplynutím rozpočtového roka konferencie a stane sa účinnou uplynutím toho roka, ale len vo vzťahu k členskému štátu, ktorý štatút vypovedal.

Anglické znenie a francúzske znenie tohto štatútu, zmenené 1. januára 2007, majú rovnakú platnosť.