Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 14. decembra 1959 bol v Paríži dojednaný Európsky dohovor o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie (č. 32).

V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol dohovor podpísaný v Štrasburgu 26. marca 1991.

Listina o schválení dohovoru Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 26. marca 1991.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 10 ods. 2 dňom 27. novembra 1961 a pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku na základe odseku 3 toho istého článku 27. aprílom 1991.

Český preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)

[]

Prílohy

EURÓPSKY DOHOVOR o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie č. 32

Vlády členských štátov Rady Európy, ktoré podpísali tento dohovor,

berúc do úvahy Európsky kultúrny dohovor podpísaný v Paríži 19. decembra 1954,

berúc do úvahy Európsky dohovor o rovnocennosti dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy podpísaný v Paríži 11. decembra 1953,

berúc do úvahy Európsky dohovor o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách podpísaný v Paríži 15. decembra 1956,

berúc do úvahy účelnosť doplnenia týchto dohovorov zabezpečením akademického uznávania dokladov o vysokoškolskom vzdelaní získanom v zahraničí,

dohodli sa takto:

Článok 1

Na účely tohto dohovoru:

a)

pojem „univerzity“ znamená

i)

univerzity a

ii)

inštitúcie, ktoré zmluvná strana, na ktorej území sa nachádzajú, pokladá za zariadenia poskytujúce vzdelanie univerzitnej úrovne, ktoré sú oprávnené vydávať doklady o vzdelaní univerzitnej úrovne;

b)

pojem „doklad o vysokoškolskom vzdelaní“ znamená akýkoľvek doklad o udelení hodnosti, diplomu alebo vysvedčenia vydané univerzitou nachádzajúcou sa na území zmluvnej strany a potvrdzujúci získanie úplného vysokoškolského vzdelania;

c)

doklady o udelení hodnosti, diplomu a vysvedčenia vydávané na základe výsledkov skúšok po absolvovaní neúplného štúdia sa nepovažujú za doklady o vysokoškolskom vzdelaní v zmysle bodu b) tohto článku.

Článok 2

1.

Na účely tohto dohovoru sa zmluvné strany delia na kategórie podľa toho, či je na ich území orgánom príslušným vo veci uznávania dokladov o vysokoškolskom vzdelaní:

a)

štát;

b)

univerzita;

c)

štát alebo univerzita podľa konkrétneho prípadu.

2.

Každá zmluvná strana do jedného roka odo dňa, keď tento dohovor pre ňu nadobudne platnosť, informuje generálneho tajomníka Rady Európy o tom, do koho kompetencie na jej území spadá riešenie otázok uznávania dokladov o vysokoškolskom vzdelaní.

Článok 3

1.

Zmluvné strany spadajúce do kategórie a) uvedenej v odseku 1 čl. 2 tohto dohovoru zabezpečia akademické uznávanie dokladov o vysokoškolskom vzdelaní vydaných univerzitou nachádzajúcou sa na území druhej zmluvnej strany.

2.

Také akademické uznanie dokladu o vysokoškolskom vzdelaní získanom v zahraničí oprávňuje jeho držiteľa na to, aby:

a)

pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu a vo vykonávaní skúšok po ukončení takých kurzov za účelom získania vyššej hodnosti, včítane doktorátu, za rovnakých podmienok ako občania zmluvnej strany, ak je podmienkou pre prijatie na také štúdium a pripustenie na skúšky vlastníctvo obdobného národného dokladu o vysokoškolskom vzdelaní;

b)

používal vedeckú hodnosť udelenú cudzou univerzitou s uvedením jej pôvodu.

Článok 4

V súvislosti s písmenom a) ods. 2 článku 3 tohto dohovoru môže každá zmluvná strana:

a)

v prípadoch, že skúšky pre získanie dokladu o vysokoškolskom vzdelaní v zahraničí nezahŕňajú niektoré predmety povinné pre získanie obdobného národného dokumentu, odmietnuť uznať cudzí doklad, pokiaľ sa nevykonajú dodatočné skúšky z týchto predmetov;

b)

žiadať od držiteľov cudzieho dokladu o vysokoškolskom vzdelaní, aby vykonali skúšku z jej oficiálneho jazyka alebo z jedného z jej oficiálnych jazykov v prípade, že vyučovanie prebiehalo v inom jazyku.

Článok 5

Zmluvné strany spadajúce do kategórie b) uvedenej v odseku 1 čl. 2 tohto dohovoru odovzdajú text tohto dohovoru orgánom, do ktorých kompetencie na jej území patrí riešenie otázok týkajúcich sa uznávania dokladov o vysokoškolskom vzdelaní, a napomáhajú priaznivé posúdenie a uplatnenie týmito orgánmi zásad zakotvených v článkoch 3 a 4 dohovoru.

Článok 6

Zmluvné strany spadajúce do kategórie c) uvedenej v odseku 2 čl. 1 tohto dohovoru uplatňujú ustanovenia článkov 3 a 4 tohto dohovoru v tých prípadoch, keď je príslušným orgánom, do ktorého kompetencie patria otázky uznávania dokladov o vysokoškolskom vzdelaní, štát, a uplatňujú ustanovenia článku 5 dohovoru v tých prípadoch, keď štát nie je príslušným orgánom, do ktorého kompetencie patria tieto otázky.

Článok 7

Generálny tajomník Rady Európy môže z času na čas požiadať zmluvné strany, aby písomne informovali o opatreniach a rozhodnutiach prijatých v záujme plnenia ustanovení tohto dohovoru.

Článok 8

Generálny tajomník Rady Európy odovzdá ostatným zmluvným stranám informáciu, ktorú dostal od každej zmluvnej strany podľa článkov 2 a 7 tohto dohovoru, a informuje Výbor ministrov o pokroku dosiahnutom pri plnení tohto dohovoru.

Článok 9

Nič v tomto dohovore sa nesmie pokladať za:

a)

dotýkajúce sa priaznivejších ustanovení o uznávaní dokladov o vysokoškolskom vzdelaní získanom v zahraničí, obsiahnutých v niektorom existujúcom dohovore, ktorý môže podpísať zmluvná strana, alebo znižujúce účelnosť uzavretia akéhokoľvek nového podobného dohovoru ktoroukoľvek zo zmluvných strán; alebo

b)

meniace povinnosť ktorejkoľvek osoby dodržiavať zákony a predpisy o príchode, pobyte a odchode cudzincov platné na území zmluvnej strany.

Článok 10

1.

Tento dohovor je otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy. Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď bola odovzdaná do úschovy tretia ratifikačná listina.

3.

Pre ktorýkoľvek štát, ktorý podpísal dohovor a ratifikoval ho po nadobudnutí platnosti, dohovor nadobudne platnosť po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď bola odovzdaná do úschovy jeho ratifikačná listina.

4.

Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov vyzvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady, aby sa pripojil k dohovoru. Každý štát môže po dôjdení tejto výzvy pristúpiť k dohovoru uložením u generálneho tajomníka Rady listiny o prístupe. Pre štát, ktorý k dohovoru pristúpil, nadobúda tento dohovor platnosť po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď bola uložená jeho listina o prístupe.

5.

Generálny tajomník Rady Európy informuje všetky členské štáty Rady a každý štát, ktorý k dohovoru pristúpil, o uložení do úschovy všetkých ratifikačných listín a listín o prístupe.

Článok 11

Každá zmluvná strana môže pri odovzdaní do úschovy svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe alebo kedykoľvek potom oznámiť tajomníkovi Rady Európy, že tento dohovor sa vzťahuje na niektoré alebo na všetky územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedná.

Článok 12

1.

Každá zmluvná strana môže vypovedať tento dohovor kedykoľvek po uplynutí piatich rokov jeho platnosti oznámením generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý o tom informuje ostatné zmluvné strany.

2.

Taká výpoveď nadobudne platnosť pre príslušnú zmluvnú stranu po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník rady Európy dostal oznámenie.

Na dôkaz čoho podpísaní, náležite splnomocnení svojimi príslušnými vládami, podpísali tento dohovor.

Dané v Paríži štrnásteho decembra roku tisíc deväťsto päťdesiatdeväť v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník zasiela overené kópie dohovoru každej vláde, ktorá ho podpísala alebo k nemu pristúpila.

[]

Poznámky

[]1)  Tu sa uverejňuje slovenský preklad.