Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 12. augusta 2008 boli v Ženeve podpísané Akty Svetovej poštovej únie - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách.Národná rada Slovenskej republiky s aktmi vyslovila súhlas uznesením č. 1740 z 29. októbra 2009.Národná rada Slovenskej republiky zároveň rozhodla o tom, že Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.Prezident Slovenskej republiky akty ratifikoval 14. decembra 2009. Ratifikačná listina bola 22. decembra 2009 uložená u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie, depozitára aktov.Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2010 - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie v súlade s článkom X, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie v súlade s článkom XXVI, Svetový poštový dohovor v súlade s článkom 37 a Dohoda o poštových platobných službách v súlade s článkom 28.

[]

Prílohy

Akty Svetovej poštovej únie

1. Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie 104 2. Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie 109 3. Svetový poštový dohovor 131 4. Dohoda o poštových platobných službách 155

Článok     I. (čl. 1a pozmenený) Definície II. (čl. 4 pozmenený) Osobitné vzťahy III. (čl. 8 pozmenený) Užšie únie. Osobitné dohody IV. (čl. 11 pozmenený) Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup V. (čl. 22 pozmenený) Akty Únie VI. (čl. 25 pozmenený) Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie VII. (čl. 29 pozmenený) Predkladanie návrhov VIII. (čl. 32 pozmenený) Rozhodcovské konanie IX.   Pristúpenie k Dodatkovému protokolu a ostatným Aktom Únie X.   Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie

AKTY SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE:

ÔSMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

OBSAH

ÔSMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

Splnomocnenci vlád členských krajín Svetovej poštovej únie na kongrese v Ženeve vzhľadom na článok 30 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 prijali s výhradou ratifikácie nasledujúce zmeny uvedenej Ústavy.

Článok I

Definície

1.

Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto:

Článok II

Osobitné vzťahy

Členské krajiny, ktorých určené poštové podniky zabezpečujú styk s územiami, ktoré nie sú začlenené do Únie, musia byť prostredníkmi iných členských krajín. Na tieto osobitné vzťahy sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov.

Článok III

Užšie únie. Osobitné dohody

1.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky môžu, ak tomu nebráni legislatíva týchto členských krajín, vytvárať užšie únie a osobitné dohody, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby, ale s podmienkou, že v nich nebudú uvedené ustanovenia menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú obsiahnuté v Aktoch, ku ktorým členské krajiny pristúpili.

2.

Užšie únie môžu vysielať na kongresy, konferencie a zasadnutia Únie, Správnej rady, ako aj Rady pre poštovú prevádzku pozorovateľov.

3.

Únia môže vysielať pozorovateľov na kongresy, konferencie a zasadnutia užších únií.

Článok IV

Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup

1.

Do Únie môže vstúpiť každý člen Organizácie Spojených národov.

2.

Každý zvrchovaný štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, môže požiadať o prijatie za člena Únie.

3.

Pristúpenie do Únie alebo žiadosť o prijatie musí obsahovať oficiálne vyhlásenie o pristúpení k Ústave a k povinným Aktom Únie. Toto vyhlásenie adresuje vláda príslušnej krajiny generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý podľa prípadu buď oznámi pristúpenie, alebo konzultuje žiadosť o prijatie s členskými krajinami.

4.

Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Spojených národov, sa pokladá za prijatú členskú krajinu vtedy, ak jej žiadosť je schválená aspoň dvoma tretinami členských krajín Únie. Členské krajiny, ktoré neodpovedali v lehote štyroch mesiacov počnúc od dátumu konzultácie, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania.

5.

Pristúpenie alebo prijatie za člena úradne oznamuje generálny riaditeľ Medzinárodného úradu vládam členských krajín. Pristúpenie alebo prijatie nadobúda účinnosť od dátumu tohto úradného oznámenia.

Článok V

Akty Únie

1.

Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrady.

2.

Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrady.

3.

Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny. Členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov.

4.

Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto členské krajiny. Signatárske členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohôd a z ich vykonávacích poriadkov.

5.

Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom.

6.

Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom.

Článok VI

Podpisovanie, overovanie, ratifikáciaa iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie

1.

Akty Únie prijaté kongresom podpisujú splnomocnenci členských krajín.

2.

Vykonávacie poriadky sú overované predsedom a generálnym tajomníkom Rady pre poštovú prevádzku.

3.

Signatárske krajiny ratifikujú Ústavu čo najskôr.

4.

Okrem Ústavy sa schválenie Aktov Únie riadi právnymi predpismi každej signatárskej krajiny.

5.

Ak niektorá členská krajina neratifikuje Ústavu alebo neschváli ostatné Akty, ktoré podpísala, nie sú tým Ústava a ostatné Akty menej platné pre členské krajiny, ktoré ich ratifikovali alebo schválili.

Článok VII

Predkladanie návrhov

1.

Každá členská krajina má právo predložiť buď kongresu, alebo v období medzi dvoma kongresmi návrhy k Aktom Únie, ku ktorým pristúpila.

2.

Návrhy týkajúce sa Ústavy a Generálneho poriadku môžu byť však predložené len kongresu.

3.

Okrem toho návrhy k vykonávacím poriadkom sa predkladajú priamo Rade pre poštovú prevádzku, ale predtým musia byť zaslané prostredníctvom Medzinárodného úradu všetkým členským krajinám a všetkým určeným poštovým podnikom.

Článok VIII

Rozhodcovské konanie

V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými členskými krajinami, ktorý sa týka výkladu Aktov Únie alebo zodpovednosti, ktorá vyplýva pre členskú krajinu z používania Aktov, sa sporná otázka rieši rozhodcovským nálezom.

Článok IX

1.

Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu pristúpiť kedykoľvek.

2.

Ak členské krajiny, ktoré sú stranami Aktov obnovených kongresom, tieto Akty nepodpísali, majú k nim pristúpiť čo najskôr.

3.

Listiny o pristúpení týkajúce sa prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 musia byť odoslané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oboznamuje vlády členských krajín s ich uložením.

Článok X

Tento Dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na neurčitý čas.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotnej Ústavy, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Ženeve 12. augusta 2008

PRVÝ DODATKOVÝ PROTOKOL KU GENERÁLNEMU PORIADKU SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

Článok     I. (čl. 101a nový) Funkcie kongresu II. (čl.102 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady III. (čl. 103 pozmenený) Informácia o činnostiach Správnej rady IV. (čl. 104 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku V. (čl. 105 pozmenený) Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku VI. (čl. 106 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru VII. (čl. 107 pozmenený) Informácia o činnostiach Konzultačného výboru VIII. (čl. 110 pozmenený) Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie IX. (čl. 112 pozmenený) Pôsobnosť generálneho riaditeľa X. (čl. 114 pozmenený) Sekretariát orgánov Únie XI. (čl. 116 pozmenený) Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov XII. (čl. 118 pozmenený) Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom XIII. (čl. 119 pozmenený) Akty užších únií a osobitné dohody XIV. (čl. 121 pozmenený) Dvojročná správa o činnostiach Únie XV. (čl. 122 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov kongresu XVI. (čl. 123 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom XVII. (čl. 124 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi XVIII. (čl. 125 pozmenený) Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi XIX. (čl. 126 pozmenený) Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi XX. (čl. 128 pozmenený) Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada XXI. (čl. 130 pozmenený) Príspevkové triedy XXII. (čl. 131 pozmenený) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu XXIII. (čl. 132 pozmenený) Postup pri rozhodcovskom konaní XXIV. (čl. 135 pozmenený) Zmena, nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku XXV. Pristúpenie k dodatkovému protokolu XXVI. Nadobudnutie účinnosti a platnosť dodatkového protokolu ku Generálnemu poriadku

OBSAH

PRVÝ DODATKOVÝ PROTOKOL KU GENERÁLNEMU PORIADKU SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie na kongrese v Ženeve vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 dohodli v Generálnom poriadku v vzájomnej zhode a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy nasledujúce zmeny.

Článok I

Funkcie kongresu

1.

Na základe návrhov členských krajín, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku kongres:

2.

Kongres ako najvyšší orgán Únie rieši aj iné otázky, ktoré sa týkajú najmä poštových služieb.

Článok II

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady (Ústava čl. 17)

1.

Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

2.

Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej členskej krajine kongresu. Ak sa táto členská krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takom prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská členská krajina.

3.

Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch.

4.

Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti.

5.

Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie.

6.

Správna rada má nasledujúcu pôsobnosť:

7.

Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví si rokovací poriadok.

8.

Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie.

9.

Predseda, podpredsedovia a predsedovia komisií Správnej rady tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje dvojročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania.

10.

Náklady na cestovné zástupcu každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu, hradí jeho členská krajina. Zástupca každej z členských krajín zaradených medzi rozvojové krajiny alebo menej rozvinuté podľa zoznamov vytvorených Organizáciou Spojených národov má však právo s výnimkou zasadnutí konaných počas kongresu na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady.

11.

Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi.

12.

Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor.

13.

Na zabezpečenie účinného spojenia medzi prácou oboch orgánov Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov.

14.

Ak členská krajina, kde sa stretáva Správna rada, nie je členom Správnej rady, je pozývaná na zasadnutia v úlohe pozorovateľa.

15.

Správna rada môže pozvať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať, každú medzinárodnú inštitúciu, každého zástupcu združenia alebo podniku alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác. Rovnako môže pozývať za rovnakých podmienok jednu členskú krajinu alebo viacero členských krajín, ktorých sa týkajú otázky uvedené na programe rokovania Rady.

16.

Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady sa môžu zúčastňovať, na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať, nasledujúci pozorovatelia:

17.

Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

18.

Členovia Správnej rady sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

19.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

Článok III

Informácia o činnostiach Správnej rady

1.

Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí.

2.

Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju členským krajinám, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok IV

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku (Ústava čl. 18)

1.

Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

2.

Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové členské krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté členské krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu.

3.

Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie.

4.

Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov členských krajín, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia tieto členské krajiny. Zástupca každej z členských krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má však právo okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy.

5.

Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu a predsedov komisií.

6.

Rada pre poštovú prevádzku si stanoví rokovací poriadok.

7.

Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

8.

Predseda, podpredseda a predsedovia komisií Rady pre poštovú prevádzku tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania.

9.

Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť:

10.

Na základe stratégie Únie prijatej kongresom a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority.

11.

Na zabezpečenie účinného prepojenia medzi prácami oboch orgánov Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov.

12.

Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku sa môžu zúčastňovať na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

13.

Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

14.

Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

15.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

16.

Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor.

17.

Rada pre poštovú prevádzku môže pozývať na svoje zasadnutia bez práva hlasovať:

Článok V

Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku

1.

Po každom zasadnutí Rada pre poštovú prevádzku informuje členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia.

2.

Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti.

3.

Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok VI

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru

1.

Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec na účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Pozostáva z mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia v odvetví poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré si želajú prispieť k uskutočneniu poslania a cieľov Únie. Ak ide o registrované organizácie, musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie. Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku určia svojich príslušných členov, ktorí budú členmi Konzultačného výboru. Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 102 ods. 6.31.

2.

Každý člen Konzultačného výboru si určí vlastného zástupcu.

3.

Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada.

4.

Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu.

5.

Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru.

6.

Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie, Konzultačný výbor si určuje vlastnú vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku.

7.

Konzultačný výbor zasadá dvakrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

8.

Konzultačný výbor si stanovuje vlastný program v rámci zoznamu nasledujúcich pôsobností:

9.

Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány.

10.

Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

11.

Na základe žiadosti môžu byť členovia Konzultačného výboru prítomní na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkami 102 ods. 16 a 104 ods. 12. Môžu sa tiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 102 ods. 18 a 104 ods. 14. Členovia Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať kongresu ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

12.

Na zasadnutiach Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

13.

Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

14.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo z jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

15.

Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ, je sekretariátom Konzultačného výboru.

Článok VII

Informácia o činnostiach Konzultačného výboru

1.

Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory.

2.

Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 103 členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a užším úniám.

3.

Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok VIII

Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie

1.

Na dokumentáciu Únie sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady.

2.

Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o iný než úradný jazyk, tvoria jazykovú skupinu.

3.

Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru.

4.

Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch.

5.

Korešpondencia medzi členskými krajinami alebo ich určenými poštovými podnikmi a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu.

6.

Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu.

7.

Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené členské krajiny sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny.

8.

Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky.

9.

Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky - francúzsky, anglický, španielsky a ruský prostredníctvom prekladacieho systému - s elektronickým vybavením alebo bez neho - ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami.

10.

Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky.

11.

Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov.

12.

Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia.

13.

Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština.

Článok IX

Pôsobnosť generálneho riaditeľa

1.

Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom. Je oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností. Pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných členskými krajinami, ktorých sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo uvedeného rámca. Pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie. Túto zásadu nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5. Okrem toho, po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov, nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov. Generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2.

2.

Generálny riaditeľ má nasledujúcu pôsobnosť:

Článok X

Sekretariát orgánov Únie (Ústava čl.14, 15, 17 a 18)

Sekretariát orgánov Únie zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Sekretariát zasiela všetky dokumenty, ktoré boli publikované pri príležitosti každého zasadnutia členským krajinám, ktoré sú členmi orgánu a ich určeným poštovým podnikom, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré spolupracujú na vykonávaných štúdiách bez toho, aby boli členmi orgánu, užším úniám, ako aj iným členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré o to požiadajú.

Článok XI

Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 124, 125 a 126)

1.

Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby.

2.

Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o výklad a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty, alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie.

3.

Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú členské krajiny a ich určené poštové podniky na účely poznania názoru iných členských krajín a ich určených poštových podnikov na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje.

4.

Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby.

Článok XII

Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20)

Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, ktoré o ne požiadajú.

Článok XIII

Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8)

1.

Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd, uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán.

2.

Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie a informuje členské krajiny a ich určené poštové podniky o existencii týchto únií a vyššie uvedených dohôd. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia.

Článok XIV

Dvojročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 102 ods. 6.17)

Medzinárodný úrad vypracúva dvojročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Správnou radou zasielaná členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, užším úniám a Organizácii Spojených národov.

Článok XV

Postup pri predkladaní návrhov kongresu (Ústava čl. 29)

1.

S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom členských krajín, nasledujúci postup:

a)

prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu;

b)

počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru;

c)

návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma členskými krajinami;

d)

návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi členskými krajinami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú;

e)

podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú.

2.

Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1.

3.

Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. Rovnako každý návrh, ktorý môže Únii spôsobiť značné náklady, musí byť doplnený o finančný vplyv, ktorý pripraví členská krajina, ktorá je jeho autorom, a to po konzultácii s Medzinárodným úradom, aby sa určili finančné zdroje potrebné na jeho uskutočnenie.

4.

Návrhy redakčného charakteru označia členské krajiny, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu.

5.

Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom.

Článok XVI

Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom

1.

Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu.

2.

Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať jedna členská krajina bez podpory iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom.

3.

Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom.

4.

Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú členské krajiny, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku.

Článok XVII

Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116)

1.

Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohody a je predložený nejakou členskou krajinou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými členskými krajinami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné.

2.

Tieto návrhy sa zasielajú ostatným členským krajinám prostredníctvom Medzinárodného úradu.

3.

Návrhy, ktoré sa týkajú vykonávacích poriadkov, nepotrebujú podporu, ale Rada pre poštovú prevádzku o nich rokuje len vtedy, ak schváli ich naliehavú potrebu.

Článok XVIII

Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116 a 124)

1.

Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala členská krajina návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým členským krajinám na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad členským krajinám všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve každú členskú krajinu, aby hlasovala za návrh alebo proti návrhu. Členské krajiny, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu.

2.

Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku.

3.

Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.

Článok XIX

Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 124 a 125)

1.

Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.

2.

Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 35 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd.

Článok XX

Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada (Ústava čl. 21)

1.

S výhradou odsekov 2 až 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v roku 2009 a v ďalších rokoch tieto sumy: 37 000 000 švajčiarskych frankov na roky 2009 a 2010, 37 235 000 švajčiarskych frankov na roky 2011 a 2012. Základný limit na rok 2012 sa môže aplikovať aj na nasledujúce roky, a to v prípade, že kongres stanovený na rok 2012 sa odloží.

2.

Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov.

3.

Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve.

4.

Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu.

5.

Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne.

6.

Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, možno tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť.

7.

Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo účinnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie.

8.

Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to šiestimi percentami ročne počnúc od štvrtého mesiaca.

9.

Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou.

10.

Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov.

11.

Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií.

12.

Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov.

13.

Členská krajina môže byť tiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov.

14.

Rezervný fond, ktorého výška je stanovená Správnou radou, bol vytvorený s cieľom vykryť finančné ťažkosti Únie. Tento fond sa v prvom rade tvorí z prebytkov rozpočtu. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín.

15.

Ak ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré treba stanovovať spoločnou dohodou. Táto vláda bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom.

16.

Ustanovenia uvedené v odsekoch 9 až 13 sa uplatňujú analogicky ako výdavky za preklady fakturované Medzinárodným úradom členským krajinám, ktoré sú začlenené do jazykových skupín.

Článok XXI

Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 115 a 128)

1.

Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce:

2.

Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než je príspevková trieda, do ktorej je zaradená počas obdobia minimálne sa rovnajúcemu obdobiu medzi dvoma kongresmi. Táto zmena sa oznamuje najneskôr počas kongresu. Na konci obdobia medzi dvoma kongresmi sa členská krajina automaticky vráti k svojmu pôvodnému počtu príspevkových jednotiek, a to ak sa nerozhodne pokračovať v platení vyššieho počtu príspevkových jednotiek. Platenie doplnkových príspevkov sa zvyšuje tak ako výdavky.

3.

Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried.

4.

Členské krajiny sa môžu neskôr zaradiť do nižšej príspevkovej triedy s podmienkou, že žiadosť o zmenu bola zaslaná Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kongres poskytuje na tieto žiadosti o zmenu príspevkovej triedy svoj nezáväzný názor. Členská krajina nie je viazaná názorom kongresu. Konečné rozhodnutie členskej krajiny musí byť zaslané sekretariátu Medzinárodného úradu pred koncom kongresu. Táto žiadosť o zmenu, ktorá sa predkladá kongresu, nadobúda účinnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým.

5.

Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz.

6.

Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky.

7.

Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy.

8.

Na rozdiel od odsekov 4 a 5 preradenie do vyššej triedy nie je obmedzené.

Článok XXII

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 118)

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty.

Článok XXIII

Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32)

1.

V prípade sporu, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, si každá z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, vyberie členskú krajinu, ktorá nie je priamo zúčastnená na spore. Ak tvorí spoločný prípad viacero členských krajín, sú v zmysle tohto ustanovenia považované len za jednu krajinu.

2.

V prípade, že jedna z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, neprijme návrh rozhodcovského konania v šesťmesačnej lehote, počnúc od dátumu jeho zaslania, Medzinárodný úrad, ak je o to požiadaný, vyzve túto, aby určila rozhodcu alebo ho z moci úradnej určí on sám.

3.

Sporné strany sa môžu dohodnúť na určení jedného rozhodcu, ktorým môže byť Medzinárodný úrad.

4.

Rozhodnutie rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov.

5.

Pri rovnosti hlasov, aby sa o spore rozhodlo, vyberú rozhodcovia ďalšiu členskú krajinu, ktorá nie je zúčastnená na spore. Ak nie je dosiahnutý súhlas vo výbere, určí túto členskú krajinu Medzinárodný úrad spomedzi členských krajín, ktoré neboli navrhované rozhodcami.

6.

Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.

7.

V prípade sporu, ktorý treba rozhodnúť rozhodcovským konaním medzi určenými poštovými podnikmi, príslušné poštové podniky sa obrátia na svoju členskú krajinu, aby konala podľa postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6.

Článok XXIV

Zmena, nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku.

Zmeny prijaté na kongrese sú predmetom dodatkového protokolu a nadobudnú platnosť v rovnakom čase ako Akty obnovené počas toho istého kongresu, ak tento kongres nerozhodol inak.

Tento Generálny poriadok nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti na dobu neurčitú.

Článok XXV

Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu kedykoľvek pristúpiť. Príslušné nástroje pristúpenia musia byť predložené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu. Tento ho úradne oznámi vládam členských krajín.

Článok XXVI

Tento dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na dobu neurčitú.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotného Generálneho poriadku, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Ženeve 12. augusta 2008

ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV

OBSAH

Článok

1.

Všeobecné ustanovenia

2.

Delegácie

3.

Plná moc delegátov

4.

Zasadací poriadok

5.

Pozorovatelia z titulu práva

6.

Hostia

7.

Doyen kongresu

8.

Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií

9.

Predsedníctvo kongresu

10.

Členovia komisií

11.

Pracovné skupiny

12.

Sekretariát kongresu a komisií

13.

Rokovacie jazyky

14.

Jazyky kongresových dokumentov

15.

Návrhy

16.

Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách

17.

Rokovania

18.

Organizačné a procedurálne návrhy

19.

Kvórum

20.

Zásada a postup hlasovania

21.

Podmienky schvaľovania návrhov

22.

Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku

23.

Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu

24.

Správy

25.

Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu

26.

Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)

27.

Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku

28.

Výhrady k Aktom

29.

Podpis Aktov

30.

Zmeny poriadku

Rokovací poriadok kongresov

Článok 1

Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov.

Článok 2

1.

Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného delegáta alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného sprevádzajúceho úradníka alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.).

2.

Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku.

3.

Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie.

Článok 3

1.

Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak.

2.

Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený.

3.

Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov.

4.

Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1.

5.

Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci.

6.

Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom rokovaní alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej členskej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej členskej krajiny iba jednu ďalšiu členskú krajinu.

7.

Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody.

Článok 4

1.

Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín.

2.

Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme pri zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu.

Článok 5

1.

Zástupcovia Organizácie Spojených národov sú pozývaní, aby sa zúčastňovali rokovaní kongresu ako pozorovatelia.

2.

Užšie únie sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

3.

Liga arabských štátov a Africká únia (AÚ) sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

4.

Členovia Konzultačného výboru sú prijatí na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

5.

Pozorovatelia uvedení v odsekoch 1 až 4 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

6.

Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov uvedených v odseku 4 zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje Úrad kongresu, ktorý je oprávnený ich potvrdiť, alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou.

Článok 6

1.

Zástupcov špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov a medzivládnych organizácií, ktorí sa majú zúčastniť odborných zasadnutí kongresu a komisií, ak sa rokuje o otázkach zaujímajúcich tieto organizácie, určuje Správna rada.

2.

Na osobitné zasadnutia kongresu a komisií sú prijatí zástupcovia každého medzinárodného orgánu a každého združenia alebo podniku, alebo každá kvalifikovaná osoba, ktorých riadne určí Správna rada.

3.

Hostia uvedení v odseku 1 a 2 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

Článok 7

1.

Členská krajina, v ktorej bude zasadať kongres, navrhne po dohode s Medzinárodným úradom doyena kongresu. Správna rada pristúpi vo vhodnom čase k schváleniu tohto návrhu.

2.

Počas otvorenia prvého plenárneho zasadnutia každého kongresu zastáva doyen funkciu predsedu kongresu, až kým kongres nezvolí svojho predsedu. Okrem toho vykonáva funkcie, ktorými ho poveruje tento poriadok.

Článok 8

1.

Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh doyena predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako aj predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, ak je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín.

2.

Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí.

3.

Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí.

4.

Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, ak nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

5.

Ak nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi.

Článok 9

1.

Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako aj predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu.

2.

Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 12 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva.

Článok 10

1.

Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, Generálnemu poriadku a k Dohovoru.

2.

Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami.

3.

Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohôd, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach bez práva hlasovať.

Článok 11

Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok.

Článok 12

1.

Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu.

2.

Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a na rokovaniach sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť na zasadnutiach komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu.

3.

Práce sekretariátu kongresu, Úradu kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s hostiteľskou členskou krajinou.

4.

Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, Úradu kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ.

5.

Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov.

Článok 13

1.

S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môžu používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština.

2.

Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine.

3.

Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi.

4.

Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia.

5.

Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie.

Článok 14

1.

Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine.

2.

Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu.

3.

Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov.

Článok 15

1.

Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov.

2.

Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu.

3.

Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov.

4.

Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu, alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia.

5.

Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať.

6.

Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.), ak tieto návrhy vyplynú z činnosti kongresu.

7.

Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme, s výhradou spresnenia redakčnou komisiou.

Článok 16

1.

Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, potom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takýchto návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až potom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ktoré však majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie.

2.

Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

3.

Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene.

4.

Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh.

5.

Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

6.

Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov.

7.

Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii.

Článok 17

1.

Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní.

2.

Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedený čas. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy.

3.

V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie.

4.

Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada.

5.

So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu.

Článok 18

1.

Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie, môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje:

Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku 3.

2.

Predseda okamžite podá požadované spresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu.

3.

Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:

Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi okrem organizačných návrhov uvedených v odseku 1.

a)

prerušenie zasadnutia;

b)

ukončenie zasadnutia;

c)

odloženie diskusie o prerokúvanej otázke;

d)

ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke.

4.

O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje.

5.

Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje.

6.

Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte pred tým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený.

Článok 19

1.

S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať.

2.

Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.

3.

Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať.

4.

Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné.

Článok 20

1.

O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním.

2.

Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií.

3.

Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:

a)

zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín;

b)

podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia;

c)

tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tomto prípade určí predseda troch skrutátorov, berúc do úvahy zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia a úroveň hospodárskeho rozvoja členských krajín, a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania.

4.

Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:

a)

nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky;

b)

zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií;

c)

tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami.

5.

Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania.

6.

Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť, s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva.

7.

Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili.

Článok 21

1.

Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:

a)

v prípade Ústavy: najmenej dvoma tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať;

b)

v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať;

c)

v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať;

d)

v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať.

2.

V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak.

3.

S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky.

4.

Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

5.

Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

Článok 22

Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom.

Článok 23

1.

Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebné, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu.

2.

Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky.

3.

Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

4.

Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený.

5.

V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom.

6.

Kandidáti na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu môžu byť, na základe ich žiadosti, zastúpení pri sčítaní hlasov.

Článok 24

1.

V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní.

2.

Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril.

3.

Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia.

4.

Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu dvadsaťštyri hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia.

5.

Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote štyridsiatich dní od odoslania uvedených správ.

6.

Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5.

Článok 25

1.

Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí.

2.

Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania.

Článok 26

1.

Spravidla každý návrh aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 21 ods. 1.

2.

Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov.

3.

Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí.

Článok 27

Na odporúčanie svojho Úradu kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 102 a 104 Generálneho poriadku.

Článok 28

1.

Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady.

2.

Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám.

3.

Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres.

Článok 29

Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom.

Článok 30

1.

Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať.

2.

Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.

SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR

OBSAH

Časť I

Jediná kapitola

Všeobecné ustanovenia

Článok

1.

Definície

2.

Určenie subjektu alebo subjektov plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru

3.

Univerzálna poštová služba

4.

Sloboda tranzitu

5.

Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi

6.

Sadzby

7.

Oslobodenie od poštových sadzieb

8.

Poštové známky

9.

Bezpečnosť pošty

10.

Trvalo udržateľný rozvoj

11.

Porušenie pravidiel

Časť II

Kapitola 1

12.

Základné služby

13.

Doplnkové služby

14.

Elektronická pošta, EMS, integrovaná logistika a nové služby

15.

Nepovolené zásielky. Zákazy

16.

Dovolené rádioaktívne materiály a nákazlivé látky

17.

Reklamácie

18.

Colná kontrola. Clo a iné poplatky

19.

Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami

20.

Normy a ciele kvality služby

Kapitola 2

21.

Zodpovednosť určených poštových podnikov. Náhrady

22.

Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti

23.

Zodpovednosť odosielateľa

24.

Výplata náhrady

25.

Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta

Kapitola 3

26.

Podávanie listových zásielok v zahraničí

Časť III

Kapitola 1

27.

Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia

28.

Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok medzi určenými poštovými podnikmi krajín

cieľového systému

29.

Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom k určeným poštovým podnikom,

od určených poštových podnikov a medzi určenými poštovými podnikmi prechodného systému

30.

Fond na zlepšovanie kvality služby

31.

Tranzitné odmeny

Kapitola 2

32.

Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu

33.

Pozemné a námorné podiely poštových balíkov

34.

Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov

Časť IV

35.

Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom

36.

Výhrady predložené počas kongresu

37.

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru

Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru

Článok

I.

Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy

II.

Sadzby

III.

Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky

IV.

Základné služby

V.

Doručenka

VI.

Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS)

VII.

Zákazy (listová pošta)

VIII.

Zákazy (poštové balíky)

IX.

Dovolené rádioaktívne materiály a nákazlivé látky

X.

Veci podliehajúce clu

XI.

Reklamácie

XII.

Sadzba za predloženie colnici

XIII.

Podávanie listových zásielok v zahraničí

XIV.

Výnimočné príchodné pozemné podiely

XV.

Osobitné sadzby

SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 3 Ústavy Svetovej poštovej únie, uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Dohovore vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy všeobecné pravidlá pre medzinárodnú poštovú službu.

Časť I

Jediná kapitola

Článok 1

1.

Na účely Svetového poštového dohovoru boli definované nasledujúce odborné výrazy:

1.8 určený poštový podnik: každá štátna alebo neštátna entita úradne určená členskou krajinou na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie príslušných povinností, ktoré vyplývajú na jej území z Aktov Únie;

1.9 balíček: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o listovej pošte;

1.10 príchodný pozemný podiel: odmena, ktorú je dlžný určený poštový podnik odosielajúcej krajiny určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov za spracovanie poštového balíka v krajine určenia;

1.11 tranzitný pozemný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného a/alebo leteckého tranzitu za spracovanie poštového balíka na jej území;

1.12 námorný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorý sa zúčastňuje na námornej doprave poštového balíka;

1.13 univerzálna poštová služba: trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb všetkým zákazníkom na celom území členskej krajiny za prijateľné ceny;

1.14 otvorený tranzit: tranzit zásielok prostredníctvom sprostredkujúcej krajiny, ktorých počet alebo hmotnosť nevyžaduje vytvorenie priameho záveru pre krajinu určenia.

Článok 2

Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu, ktorý dohliada na poštové veci. Okrem toho členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov úradne určených na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie povinností vyplývajúcich z Aktov Únie na ich území. V období medzi dvoma kongresmi musí byť Medzinárodnému úradu čo najskôr úradne oznámená každá zmena týkajúca sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov.

Článok 3

1.

S cieľom podporiť pojem jednotné poštové územie Únie členské krajiny zabezpečia, aby mali všetci používatelia/zákazníci právo na univerzálnu poštovú službu, ktorému zodpovedá trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb na všetkých miestach ich územia za prijateľné ceny.

2.

V tejto súvislosti členské krajiny zabezpečia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo inými obvyklými prostriedkami rozsah ponúkaných poštových služieb, ako aj podmienky kvality a prijateľné ceny, berúc do úvahy súčasne potreby obyvateľstva a národné podmienky členských krajín.

3.

Členské krajiny zabezpečia, aby prevádzkovatelia zodpovední za poskytovanie univerzálnej poštovej služby dodržiavali ponuku poštových služieb a normy kvality.

4.

Členské krajiny zabezpečia, aby univerzálna poštová služba bola poskytovaná takým účinným spôsobom, ktorý zaručí jej trvalosť.

Článok 4

1.

Sloboda tranzitu je vyjadrená v článku 1 Ústavy. Zaväzuje každú členskú krajinu zabezpečiť, aby jej určené poštové podniky prepravovali priame závery a listové zásielky v otvorenom tranzite, ktoré jej odovzdá iný určený poštový podnik, vždy najrýchlejšími cestami a najbezpečnejšími prostriedkami, ktoré používa pre vlastné zásielky. Táto zásada sa rovnako vzťahuje aj na nesprávne smerované zásielky alebo závery.

2.

Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na výmene listov obsahujúcich nákazlivé látky alebo rádioaktívne látky, majú možnosť nepovoliť prevážanie týchto zásielok v otvorenom tranzite cez ich územie. To isté sa týka listových zásielok, iných ako sú listy, lístky a slepecké zásielky. To sa rovnako vzťahuje na tlačivá, periodickú tlač, časopisy, balíčky a vrecia M, ktoré nevyhovujú vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim podmienky ich uverejnenia alebo obehu v prechádzanej krajine.

3.

Sloboda tranzitu poštových balíkov, ktoré majú byť smerované pozemnými a námornými cestami, je obmedzená na územie krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto službe.

4.

Sloboda tranzitu leteckých balíkov je zaručená na celom území Únie. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na službe poštových balíkov, nie sú povinné smerovať letecké balíky pozemnou cestou.

5.

Ak členská krajina nedodržuje ustanovenia o slobode tranzitu, môžu ostatné členské krajiny zastaviť poštovú službu s touto členskou krajinou.

Článok 5

1.

Každá poštová zásielka zostáva vlastníctvom odosielateľa až dovtedy, kým nie je dodaná oprávnenej osobe, okrem prípadu, keď táto zásielka bola zhabaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu alebo krajiny určenia a v prípade uplatnenia článku 15 ods. 2.1.1 alebo ods. 3 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v tranzitnej krajine.

2.

Odosielateľ poštovej zásielky môže žiadať vrátenie zásielky, zmenu alebo opravu adresy. Sadzby a ostatné podmienky sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

3.

Členské krajiny sa ubezpečia, že ich určené poštové podniky doposielajú poštové zásielky v prípade zmeny adresy adresáta a vracajú nedoručiteľné zásielky odosielateľovi. Sadzby a ostatné podmienky sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.

Článok 6

1.

Sadzby za rôzne medzinárodné poštové a osobitné služby stanovujú členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od národnej legislatívy a podľa zásad uvedených v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch. V zásade sa musia vzťahovať na náklady poskytovania týchto služieb.

2.

Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik určuje v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sadzby výplatného za dopravu listových zásielok a poštových balíkov. Sadzby výplatného zahŕňajú dodanie zásielok do bydliska adresátov, pokiaľ je v krajine určenia zabezpečená služba dodávania príslušných zásielok.

3.

Používané sadzby vrátane tých, ktoré sú v Aktoch stanovené ako orientačné, sa musia prinajmenšom rovnať tým, ktoré sa vyberajú za zásielky vnútroštátneho styku rovnakých vlastností (druh, množstvo, čas spracovania atď.).

4.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sú oprávnené prekročiť všetky sadzby, ktoré sú v Aktoch uvedené ako orientačné.

5.

Nad minimálnu úroveň sadzieb stanovenú v odseku 3 môžu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, vychádzajúc zo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, povoľovať znížené sadzby pre listové zásielky a pre poštové balíky podané na území členskej krajiny. Predovšetkým majú možnosť poskytovať osobitné sadzby pre používateľov pošty s veľkým objemom zásielok.

6.

Je zakázané vyberať od zákazníkov akékoľvek iné poštové sadzby než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch.

7.

Okrem prípadov stanovených v Aktoch inak ponecháva si každý určený poštový podnik tie sadzby, ktoré vybral.

Článok 7

1.

Zásada

1.1 Prípady oslobodenia od poštových sadzieb sú výslovne uvedené v Dohovore. Vykonávacie poriadky však môžu určiť ustanovenia, ktoré predpokladajú tak oslobodenie od zaplatenia výplatného, ako aj oslobodenie od zaplatenia tranzitných odmien, terminálnych odmien a príchodných podielov pre listové zásielky a poštové balíky, ktoré sa týkajú poštovej služby a boli zaslané členskými krajinami, určenými poštovými podnikmi a užšími úniami. Okrem toho listové zásielky a poštové balíky odoslané Medzinárodným úradom SPÚ smerom k užším úniám, členským krajinám a určeným poštovým podnikom sú považované za zásielky poštovej služby a sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik má však možnosť vyberať letecké príplatky za zásielky uvedené v poslednom prípade.

2.

Vojnoví zajatci a internované civilné osoby

2.1 Okrem leteckých príplatkov sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb adresované vojnovým zajatcom alebo posielané vojnovými zajatcami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Bojujúce osoby, prijaté a internované v neutrálnej krajine, sú postavené na roveň vojnovým zajatcom, pokiaľ ide o príslušné uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení.

2.2 Ustanovenia uvedené v odseku 2.1 platia aj pre listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb pochádzajúce z iných krajín a adresované internovaným civilným osobám alebo posielané internovanými civilnými osobami vymedzenými v Ženevskom dohovore z 12. augusta 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.

2.3 Úrady uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách sú oslobodené aj od poštových sadzieb za listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb týkajúce sa osôb uvedených v odsekoch 2.1 a 2.2, ktoré posielajú alebo dostávajú, a to buď priamo, alebo ako sprostredkovatelia.

2.4 Balíky sú oslobodené od poštových sadzieb až do hmotnosti päť kilogramov. Hranica hmotnosti sa zvyšuje na desať kilogramov, ak ide o balíky, ktorých obsah je nedeliteľný, a ak ide o balíky, ktoré sú adresované táboru alebo táborovým dôverníkom („hommes de confiance“), s tým, aby boli dodané zajatcom.

2.5 Vo vyúčtovaní medzi určenými poštovými podnikmi sa za služobné balíky a balíky vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb nepočíta s podielmi s výnimkou odmien za leteckú dopravu používanú pre letecké balíky.

3.

Slepecké zásielky

3.1 Okrem leteckých príplatkov sú slepecké zásielky oslobodené od všetkých poštových sadzieb.

Článok 8

1.

Označenie „poštová známka“ je chránené týmto Dohovorom a je výlučne vyhradené pre známky, ktoré plnia podmienky tohto článku a vykonávacích poriadkov.

2.

Poštová známka:

2.1 je vydávaná a uvádzaná do obehu výlučne pod autoritou členskej krajiny alebo územia v súlade s Aktmi Únie;

2.2 je prejavom suverenity a predstavuje dôkaz zaplatenia výplatného, ktoré zodpovedá jej nominálnej hodnote, keď je nalepená na poštovú zásielku, v súlade s Aktmi Únie;

2.3 musí byť v obehu v členskej krajine alebo na vydávajúcom území a používa sa na účely výplatného alebo filatelie v súlade s vnútroštátnymi predpismi;

2.4 musí byť dostupná všetkým obyvateľom členskej krajiny alebo vydávajúceho územia.

3.

Poštová známka obsahuje:

3.1 latinkou1) napísaný názov členskej krajiny alebo vydávajúceho územia;

3.2. nominálnu hodnotu vyjadrenú:

3.2.1 v zásade v úradnej mene členskej krajiny alebo vydávajúceho územia alebo predstavenú vo forme písmena alebo symbolu;

3.2.2 inými špecifickými identifikačnými znakmi.

4.

Štátne znaky, úradné kontrolné znaky a symboly medzivládnych organizácií uvedené na poštových známkach sú chránené podľa Parížskeho dohovoru na ochranu duševného vlastníctva.

5.

Námety a motívy poštových známok:

5.1 musia byť v súlade s duchom preambuly Ústavy Únie a s rozhodnutiami prijatými orgánmi Únie;

5.2 musia mať úzky vzťah s kultúrnou identitou členskej krajiny alebo územia alebo prispievať k šíreniu kultúry alebo udržiavaniu mieru;

5.3 musia mať, ak ide o spomienky na osobnosti alebo udalosti, ktoré nie sú z členskej krajiny alebo vydávajúceho územia, úzke prepojenie s uvedenou členskou krajinou alebo územím;

5.4 nesmú mať politický charakter alebo byť hanlivé voči osobnosti alebo krajine;

5.5 musia mať dôležitý význam pre členskú krajinu alebo pre územie.

6.

Poštové výplatné značky, odtlačky výplatných strojov a odtlačky urobené tlačiarenským lisom alebo inými tlačiarenskými alebo pečiatkovacími postupmi podľa ustanovení Aktov Únie sa môžu používať len s povolením členskej krajiny alebo územia.

Článok 9

Členské krajiny a ich určené poštové podniky musia prijať a zaviesť na účely zachovania a zvýšenia dôvery verejnosti k poštovým službám akčnú stratégiu poštovej bezpečnosti pre všetky úrovne poštovej prevádzky, a to v záujme všetkých dotknutých strán. Táto stratégia bude zahŕňať výmenu informácií, ktoré sa týkajú udržania bezpečnosti a ochrany dopravy a tranzitu záverov medzi členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi.

Článok 10

Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky musia prijať a zaviesť dynamickú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja týkajúcu sa osobitne environmentálnych, sociálnych a ekonomických činností na všetkých úrovniach poštovej prevádzky a podporovať v rámci poštových služieb vzťah k otázkam trvalo udržateľného rozvoja.

Článok 11

1.

Poštové zásielky

1.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia na zamedzenie ďalej uvedeným činom a stíhanie a potrestanie osôb, ktoré tieto činy spáchajú:

1.1.1 vkladanie narkotík, psychotropných látok alebo zápalných, výbušných alebo inak nebezpečných látok, ktoré nie sú výslovne povolené týmto Dohovorom, do poštových zásielok;

1.1.2 vkladanie takých vecí do poštových zásielok, ktoré majú pedofilný charakter alebo pornografický charakter s použitím detí.

2.

Výplatné všeobecne a osobitne prostriedky výplatného

2.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia, aby zamedzili, stíhali a potrestali porušenie pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore, a to:

2.1.1 poštové známky v obehu alebo stiahnuté z obehu;

2.1.2 výplatné značky;

2.1.3 odtlačky výplatných strojov alebo iné odtlačky urobené tlačiarenským lisom;

2.1.4 medzinárodné odpovedky.

2.2 Na účely tohto Dohovoru sa porušením pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného rozumie jeden z ďalej uvedených činov, ktoré boli spáchané so zámerom nezákonne obohatiť seba alebo iné osoby. Potrestané musia byť nasledujúce činy:

2.2.1 falšovanie, napodobňovanie alebo zneužitie prostriedkov výplatného, alebo každý nedovolený alebo nezákonný čin spojený s ich neoprávnenou výrobou;

2.2.2 používanie, uvedenie do obehu, obchodovanie, distribúcia, rozširovanie, doprava, dovážanie, vyvážanie, predstavovanie alebo vystavovanie vrátane propagačných účelov, falšovaných, napodobňovaných alebo zneužitých prostriedkov výplatného;

2.2.3 používanie alebo uvedenie do obehu prostriedkov výplatného, ktoré už boli použité na poštové účely;

2.2.4 pokusy smerujúce k spáchaniu jedného z uvedených porušení pravidiel.

3.

Reciprocita

3.1 Ak ide o sankcie, nemožno robiť žiadny rozdiel medzi činmi uvedenými v odseku 2, či už ide o národné, alebo zahraničné prostriedky výplatného; toto ustanovenie nesmie byť predmetom žiadnych zákonných alebo zmluvných podmienok reciprocity.

Časť II

Kapitola 1

Článok 12

1.

Členské krajiny musia dbať o to, aby ich určené poštové podniky zabezpečovali prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie listových zásielok.

2.

Listové zásielky sú:

2.1 prednostné zásielky a neprednostné zásielky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;

2.2 listy, lístky, tlačoviny a balíčky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;

2.3 slepecké zásielky s hmotnosťou do sedem kilogramov;

2.4 osobitné vrecia obsahujúce noviny a časopisy, periodickú tlač, knihy a podobné tlačou vyhotovené dokumenty adresované tomu istému adresátovi na tú istú adresu, nazývané „vrecia M“ s hmotnosťou do tridsať kilogramov.

3.

Listové zásielky sa klasifikujú podľa rýchlosti ich spracovania alebo podľa ich obsahu, a to v súlade s Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.

4.

Hmotnostné limity vyššie ako limity uvedené v odseku 2 sa používajú pre niektoré kategórie listových zásielok nepovinne, a to podľa podmienok stanovených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

5.

S výhradou ustanovení odseku 8 musia členské krajiny taktiež dbať na to, aby ich určené poštové podniky zabezpečovali prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie poštových balíkov do hmotnosti dvadsať kilogramov, a to buď podľa ustanovení Dohovoru, alebo ak ide o vystupujúce balíky, podľa dvojstrannej dohody, použijúc spôsob výhodnejší pre ich zákazníka.

6.

Hmotnostné limity vyššie ako dvadsať kilogramov sa používajú pre niektoré kategórie poštových balíkov nepovinne, a to podľa podmienok uvedených vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

7.

Každá členská krajina, ktorej určený poštový podnik sa nezaoberá prepravou balíkov, môže povoliť vykonávanie ustanovení Dohovoru dopravným spoločnostiam. Zároveň môže obmedziť túto službu na balíky pochádzajúce z miest alebo adresované na miesta obsluhované týmito spoločnosťami.

8.

Na rozdiel od ustanovení uvedených v odseku 5 členské krajiny, ktoré pred 1. januárom 2001 neboli stranami Dohody o poštových balíkoch, nie sú povinné zabezpečiť službu poštových balíkov.

Článok 13

1.

Členské krajiny povinne zabezpečujú poskytovanie nasledujúcich doplnkových služieb:

1.1 služba doporučene pre vystupujúce letecké a prednostné listové zásielky;

1.2 služba doporučene pre vystupujúce neprednostné a pozemné listové zásielky pre smery, v ktorých sa nepredpokladá letecká alebo prednostná služba;

1.3 služba doporučene pre všetky vstupujúce listové zásielky.

2.

Poskytovanie služby doporučene pre vystupujúce neprednostné a pozemné listové zásielky pre smery, v ktorých je zabezpečená prednostná alebo letecká služba, je nepovinné.

3.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky môžu zabezpečiť nasledujúce nepovinné doplnkové služby, a to v rámci vzťahov medzi určenými poštovými podnikmi, ktoré sa dohodli poskytovať tieto služby:

3.1 službu poistenie zásielok pre listové zásielky a balíky;

3.2 službu overenie dodania pre listové zásielky;

3.3 službu dobierka pre listové zásielky a balíky;

3.4 službu expresné dodávanie pre listové zásielky a balíky;

3.5 službu do vlastných rúk pre doporučené listové zásielky, zásielky s overením dodania alebo poistené listové zásielky;

3.6 službu oslobodenie listových zásielok a balíkov od sadzieb a poplatkov;

3.7 službu krehké a neskladné balíky;

3.8 službu „Consignment“ pre združené zásielky do cudziny, ktoré sú od jedného odosielateľa.

4.

Nasledujúce tri doplnkové služby obsahujú súčasne povinné aj nepovinné časti:

4.1 služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS - Medzinárodná obchodná odpovedná služba), ktorá je v podstate nepovinná, ale všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky sú povinné zabezpečiť vrátenie zásielok CCRI/IBRS;

4.2 služba medzinárodných odpovediek, ktoré sa môžu vymieňať v každej členskej krajine, ale ich predaj je nepovinný;

4.3 služba doručenka pre listové doporučené zásielky alebo zásielky s overením dodania, balíky a poistené zásielky; všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky prijímajú doručenky pre vstupujúce zásielky, avšak poskytovanie služby doručenka pre vystupujúce zásielky je nepovinné.

5.

Tieto služby a ich sadzby sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.

6.

Ak niektoré z nasledujúcich služieb sú predmetom osobitných sadzieb vo vnútroštátnom styku, určené poštové podniky sú oprávnené vyberať rovnaké sadzby za medzinárodné zásielky, a to podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:

6.1 dodávanie balíčkov nad 500 gramov;

6.2 podávanie listových zásielok po rozhodujúcom čase;

6.3 podávanie zásielok mimo bežných otváracích hodín priehradky;

6.4 zber zásielok u odosielateľa;

6.5 vrátenie listovej zásielky mimo bežných otváracích hodín priehradky;

6.6 poste restante;

6.7 uloženie listových zásielok nad 500 gramov a poštových balíkov;

6.8 dodávanie balíkov podľa oznámenia o príchode;

6.9 úhrada za riziko vyššej moci.

Článok 14

1.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky sa môžu medzi sebou dohodnúť o poskytovaní nasledujúcich služieb, ktoré sú opísané vo vykonávacích poriadkoch:

1.1 elektronická pošta je služba, ktorá zahŕňa elektronický prenos správ; určené poštové podniky môžu zlepšovať službu elektronickej pošty ponukou služby doporučenej elektronickej pošty, ktorá dopĺňa prvú dôkazom o odoslaní a dôkazom o odovzdaní a prechádza chránenou komunikačnou cestou medzi overenými užívateľmi;

1.2 EMS je expresná poštová služba pre dokumenty a tovar, ktorá je opísaná vo vykonávacích poriadkoch a ktorá je, pokiaľ je to možné, najrýchlejšou z poštových služieb uskutočnenou fyzickým prostriedkom; táto služba môže byť poskytovaná na základe Mnohostrannej štandardnej dohody o EMS alebo na základe dvojstranných dohôd;

1.3 integrovaná logistika je služba, ktorá plne zodpovedá potrebám zákazníkov v oblasti logistiky a zahŕňa etapy pred fyzickým prenosom tovarov a dokumentov a po ňom;

1.4 elektronická certifikovaná poštová pečiatka, ktorá preukázateľne potvrdzuje skutočnosť, že v danej podobe a danom čase došlo k elektronickému deju, na ktorom sa podieľala jedna strana alebo viac strán.

2.

Členské krajiny alebo určené poštové podniky môžu po vzájomnej dohode vytvoriť novú službu, ktorá nie je výslovne uvedená v Aktoch Únie. Sadzby, ktoré sa týkajú novej služby, stanovuje príslušný určený poštový podnik, berúc do úvahy výdavky na prevádzkovanie tejto služby.

Článok 15

1.

Všeobecné ustanovenia

1.1 Zásielky, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch, sa neprijímajú. Vôbec sa neprijímajú zásielky, ktoré sú odosielané s podvodným úmyslom alebo s úmyslom vyhnúť sa úplnému zaplateniu príslušných sadzieb.

1.2 Výnimky zo zákazov, ktoré sú obsiahnuté v tomto článku, sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

1.3 Všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky majú možnosť rozšíriť zákazy obsiahnuté v tomto článku, ktoré sa môžu uplatniť ihneď po ich zahrnutí do príslušnej zbierky.

2.

Zákazy, ktoré sa týkajú všetkých druhov zásielok

2.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať nasledujúce veci:

2.1.1 narkotiká a psychotropné látky definované Medzinárodným orgánom na kontrolu narkotík (OICS) alebo iné nedovolené drogy zakázané v krajine určenia;

2.1.2 obscénne a nemravné veci;

2.1.3 falšované a odcudzené veci;

2.1.4 iné veci, ktorých dovoz alebo obeh sú v krajine určenia zakázané;

2.1.5 veci, ktoré môžu svojou povahou alebo balením vystaviť poštových zamestnancov alebo širokú verejnosť nebezpečenstvu, znečistiť alebo poškodiť iné zásielky, poštové zariadenie alebo majetok patriaci tretím osobám;

2.1.6 dokumenty, ktoré majú charakter aktuálnej a osobnej korešpondencie vymieňanej medzi inými osobami, ako sú odosielateľ a adresát alebo osoby bývajúce s nimi.

3.

Výbušné, zápalné alebo rádioaktívne materiály a nebezpečný tovar

3.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať výbušné a zápalné materiály alebo iný nebezpečný tovar, ako aj rádioaktívne materiály.

3.2 Do všetkých kategórií zásielok je zakázané vkladať výbušné zariadenia a inertné vojenské materiály vrátane inertných granátov, inertných nábojov a iných analogických prvkov, ako aj napodobeniny takých zariadení a prvkov.

3.3 Výnimočne je povolený nasledujúci nebezpečný tovar:

3.3.1 rádioaktívne materiály zasielané v listových zásielkach a poštových balíkoch podľa článku 16 ods.1;

3.3.2 nákazlivé látky zasielané v listových zásielkach a v poštových balíkoch podľa článku 16 ods. 2.

4.

Živé zvieratá

4.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať živé zvieratá.

4.2 V listových zásielkach okrem poistených zásielok sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:

4.2.1 včely, pijavice a hodvábniky;

4.2.2 cudzopasníky a ničitelia škodlivého hmyzu určené na kontrolu tohto hmyzu a vymieňané medzi úradne uznanými inštitúciami;

4.2.3 muchy z čeľade drosophilidae používané na lekársky biologický výskum medzi úradne uznanými inštitúciami.

4.3 V balíkoch sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:

4.3.1 živé zvieratá, ktorých doprava poštou je povolená poštovými predpismi príslušných krajín.

5.

Vkladanie korešpondencie do balíkov

5.1 Do poštových balíkov je zakázané vkladať nasledujúce veci:

5.1.1 korešpondenciu s výnimkou archívnych kusov vymieňanú medzi osobami inými než odosielateľ a adresát alebo osoby bývajúce s nimi.

6.

Mince, bankovky a iné cenné veci

6.1 Je zakázané vkladať mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, spracované alebo nespracované, drahokamy, klenoty alebo iné cenné veci:

6.1.1 do listových zásielok bez služby poistenie;

6.1.1.1 ak to však vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia povoľujú, môžu byť tieto veci odosielané v zatvorenej obálke ako doporučené zásielky;

6.1.2 do balíkov bez služby poistenie okrem prípadov, ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia;

6.1.3 do balíkov bez služby poistenie vymieňaných medzi krajinami, ktoré povoľujú balíky so službou poistenie;

6.1.3.1 okrem uvedeného každá členská krajina alebo určený poštový podnik môže zakázať vkladanie zlatých prútov do balíkov so službou poistenie alebo bez služby poistenie pochádzajúcich z jej územia alebo na jej územie, určených alebo prevážaných cez jej územie v otvorenom tranzite; môže obmedziť aj skutočnú hodnotu týchto zásielok.

7.

Tlačoviny a slepecké zásielky

7.1 Tlačoviny a slepecké zásielky:

7.1.1 nemôžu mať nijaké poznámky alebo obsahovať dokument, ktorý má charakter korešpondencie;

7.1.2 nemôžu obsahovať nijakú poštovú známku alebo inú formu výplatného s pečiatkou alebo bez pečiatky ani nijaký dokument predstavujúci peňažnú hodnotu s výnimkou prípadov, keď zásielka obsahuje predplatený lístok, obálku alebo pásku na účely jej návratu, na ktorej je vytlačená adresa odosielateľa zásielky alebo jeho zástupcu v krajine podania alebo určenia pôvodnej zásielky.

8.

Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami

8.1 Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami je uvedené vo vykonávacích poriadkoch. Zásielky, ktoré obsahujú veci uvedené v odsekoch 2.1.1, 2.1.2, 3.1 a 3.2, sa však za žiadnych okolností nesmú prepravovať na miesto ich určenia, dodávať adresátom alebo vracať na miesto pôvodu. Ak veci uvedené v odsekoch 2.1.1, 3.1 a 3.2 budú objavené počas tranzitu, bude sa s nimi zaobchádzať v súlade s vnútroštátnymi predpismi tranzitnej krajiny.

Článok 16

1.

Rádioaktívne materiály sú dovolené v listových zásielkach a v poštových balíkoch v styku medzi členskými krajinami, ktoré vyhlásili, že s takými zásielkami súhlasia, buď v oboch smeroch, alebo v jednom smere, a to podľa nasledujúcich podmienok:

1.1 rádioaktívne materiály upravené a zabalené podľa príslušných ustanovení vykonávacích poriadkov;

1.2 ak sú zasielané v listových zásielkach, platí sa za ne sadzba ako za prednostné zásielky alebo ako za listy so službou doporučene;

1.3 rádioaktívne materiály obsiahnuté v listových zásielkach alebo poštových balíkoch musia byť dopravované najrýchlejšou cestou, obvykle letecky, a to s výhradou vyberania príslušných príplatkov;

1.4 rádioaktívne materiály môžu podávať len riadne oprávnení odosielatelia.

2.

Nákazlivé látky s výnimkou látok kategórie A nákazlivých pre človeka (č. OSN 2814) a nákazlivých pre zvieratá (č. OSN 2900) sú dovolené v listových zásielkach a v poštových balíkoch iba za nasledujúcich podmienok:

2.1 Nákazlivé látky kategórie B (č. OSN 3373) sa môžu vymieňať poštovou cestou jedine medzi úradne uznanými odosielateľmi, ktorí sú určení ich príslušnými autoritami. Tento nebezpečný tovar môže byť povolený v pošte s výhradou ustanovení platných vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov a aktuálneho vydania odporúčaní OSN o doprave nebezpečného tovaru, ako je to uvedené Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo (OACI).

2.2 Nákazlivé látky kategórie B (č. OSN 3373) musia byť spracúvané, zabalené a označené podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch. Tieto zásielky sa vyplácajú ako prednostné zásielky alebo ako doporučený list. Dodatočný manipulačný príplatok za tieto zásielky je povolený.

2.3 Vzorky odobraté chorým (ľuďom alebo zvieratám) môžu byť vymieňané poštovou cestou jedine medzi úradne uznanými odosielateľmi, ktorí sú určení ich príslušnými autoritami. Tieto látky môžu byť povolené v pošte s výhradou ustanovení platných vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov a aktuálneho vydania odporúčaní OSN o doprave nebezpečného tovaru, ako to uvádza OACI.

2.4 Vzorky odobraté chorým (ľuďom alebo zvieratám) musia byť spracúvané, zabalené a označené podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte. Tieto zásielky sa vyplácajú ako prednostné zásielky alebo ako doporučený list. Dodatočný manipulačný príplatok za tieto zásielky je povolený.

2.5 Povolenie nákazlivých látok a vzoriek odobratých chorým (ľuďom alebo zvieratám) je obmedzené na tie členské krajiny, ktoré vyhlásili, že povoľujú takéto zásielky buď vo vzájomnom styku, alebo len v jednom smere.

2.6 Povolené nákazlivé látky a vzorky odobraté chorým (ľuďom alebo zvieratám) sa prepravujú najrýchlejšou cestou, obvykle letecky, s tým, že podliehajú zaplateniu príslušných leteckých príplatkov a sú prednostne doručované.

Článok 17

1.

Každý určený poštový podnik je povinný prijímať reklamácie týkajúce sa balíkov a doporučených zásielok, so službou poistenie a s overením dodania, podaných vo vlastnej službe alebo v inom určenom poštovom podniku, za predpokladu, že reklamácie sú podané v lehote do šiestich mesiacov, začínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni podania zásielky. Reklamácie sa prepravujú prednostnou cestou, službou EMS alebo elektronickými prostriedkami. Obdobie šiestich mesiacov sa týka vzťahov medzi reklamujúcimi osobami a určenými poštovými podnikmi a nezahŕňa odovzdávanie reklamácií medzi určenými poštovými podnikmi.

2.

Reklamácie sa prijímajú podľa podmienok, ktoré sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

3.

Vybavovanie reklamácií je bezplatné. Ak sa však požaduje použitie služby EMS, dodatočné náklady znáša spravidla žiadateľ.

Článok 18

1.

Určený poštový podnik krajiny pôvodu a určený poštový podnik krajiny určenia sú oprávnené predkladať zásielky na colnú kontrolu, a to podľa vnútroštátnych právnych predpisov týchto krajín.

2.

Zásielky predložené na colnú kontrolu môžu byť zaťažené poplatkom za predloženie colnici, ktorého orientačná výška je uvedená vo vykonávacích poriadkoch. Tieto poplatky sa vyberajú iba za predloženie colnici a preclenie tých zásielok, ktoré boli zaťažené clom alebo podobným poplatkom.

3.

Určené poštové podniky, ktoré sú poverené colne prerokovať zásielky za zákazníkov, sú oprávnené vyberať sadzbu od zákazníkov za colné prerokovanie, ktorá je stanovená na základe skutočných nákladov na činnosť. Túto sadzbu možno vyberať za všetky zásielky predložené colnici podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane tých, ktoré sú oslobodené od colných poplatkov. Zákazníci musia byť o príslušnej sadzbe vopred dôsledne informovaní.

4.

Určené poštové podniky sú oprávnené vyberať podľa okolností od odosielateľov alebo od adresátov zásielok clo a všetky iné prípadné poplatky.

Článok 19

1.

Priame listové závery sa môžu vymieňať prostredníctvom pozemných, námorných alebo leteckých služieb iných krajín:

1.1 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi vojenských jednotiek daných k dispozícii Organizácii Spojených národov;

1.2 medzi veliteľmi takých vojenských jednotiek;

1.3 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi námorných, leteckých alebo pozemných jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny nachádzajúcich sa v zahraničí;

1.4 medzi veliteľmi námorných, pozemných alebo leteckých jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny.

2.

Listové zásielky, ktoré tvoria obsah záverov uvedených v odseku 1, sa obmedzujú jedine na zásielky adresované alebo odosielané príslušníkmi vojenských jednotiek alebo dôstojníkmi a posádkami lodí alebo lietadiel, pre ktoré sú závery určené alebo z ktorých sa odosielajú. Sadzby a zasielacie podmienky na tieto zásielky stanoví podľa svojich predpisov určený poštový podnik členskej krajiny, ktorá dala vojenskú jednotku k dispozícii alebo ktorej lode alebo lietadlá patria.

3.

Ak neexistuje osobitná dohoda, hradí určený poštový podnik členskej krajiny, ktorá dala k dispozícii vojenskú jednotku alebo ktorej patria lode alebo lietadlá, príslušným určeným poštovým podnikom tranzitné odmeny za závery, terminálne odmeny a odmeny za leteckú dopravu.

Článok 20

1.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky musia určiť a publikovať svoje normy a ciele distribúcie pre vstupujúce listové zásielky a balíky.

2.

Normy a ciele zvýšené o čas bežne požadovaný na preclenie nesmú byť nevýhodnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú na porovnateľné zásielky vnútroštátneho styku.

3.

Členské krajiny pôvodu alebo ich určené poštové podniky musia tak isto stanoviť a publikovať normy času dopravy prednostných a leteckých listových zásielok, ako aj balíkov a neprednostných/pozemných balíkov medzi koncovými bodmi.

4.

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky hodnotia uplatňovanie noriem kvality.

Kapitola 2

Článok 21

1.

Všeobecné ustanovenia

1.1 Okrem prípadov uvedených v článku 22 určené poštové podniky zodpovedajú za:

1.1.1 stratu, vykradnutie alebo poškodenie doporučených zásielok, obyčajných balíkov a poistených zásielok;

1.1.2 stratu zásielok s overením dodania;

1.1.3 vrátenie doporučených zásielok, poistených zásielok a obyčajných balíkov bez udania dôvodu ich nedoručenia.

1.2 Určené poštové podniky sú viazané zodpovednosťou len za zásielky uvedené v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.

1.3 V každom inom prípade, ktorý nie je v tomto Dohovore, určené poštové podniky nezodpovedajú.

1.4 Ak strata alebo úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka a poistenej zásielky je zapríčinené vyššou mocou, za ktoré sa nevypláca náhrada škody, odosielateľ má právo na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie zásielky s výnimkou sadzby za poistenie.

1.5 Výška náhrady, ktorá má byť zaplatená, nemôže byť vyššia ako sumy, ktoré sú uvedené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

1.6 V prípade zodpovednosti sa vo výške náhrady, ktorá má byť vyplatená, neberú do úvahy nepriame škody a ušlý zisk.

1.7 Všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú zodpovednosti určených poštových podnikov, musia byť presné, povinné a úplné. Určené poštové podniky nepreberajú v žiadnom prípade - ani v prípade vážnej chyby - zodpovednosť nad hranice uvedené v Dohovore a vykonávacích poriadkoch.

2.

Doporučené zásielky

2.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia doporučenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu vo výške, ktorá je uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je suma uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, určené poštové podniky vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundácie od príslušných určených poštových podnikov.

2.2 Ak je doporučená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote poškodenia alebo vykradnutia.

3.

Zásielky s overením dodania

3.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia zásielky s overením dodania má odosielateľ právo iba na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie zásielky.

4.

Obyčajné balíky

4.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia obyčajného balíka má odosielateľ právo na náhradu škody vo výške stanovenej vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je uvedená vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, určené poštové podniky vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundáciu od príslušných určených poštových podnikov.

4.2 Ak je obyčajný balík čiastočne vykradnutý alebo čiastočne poškodený, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote poškodenia alebo vykradnutia.

4.3 Určené poštové podniky sa môžu dohodnúť, že budú vo svojom vzájomnom styku uplatňovať sumu za balík uvedenú vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch bez ohľadu na jeho hmotnosť.

5.

Poistené zásielky

5.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia poistenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu zodpovedajúcu v zásade výške poistenia v DTS.

5.2 Ak je poistená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote vykradnutia alebo poškodenia. Tá však nesmie v žiadnom prípade prekročiť výšku poistenia v DTS.

6.

V prípade vrátenia listovej zásielky so službou doporučene alebo poistenie, pri ktorej nie je uvedený dôvod nedoručenia, má odosielateľ právo iba na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie zásielky.

7.

V prípade vrátenia balíka, pri ktorom nie je uvedený dôvod nedoručenia, má odosielateľ právo na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie balíka v krajine pôvodu a na výdavky spojené s vrátením balíka z krajiny určenia.

8.

V prípadoch uvedených v odsekoch 2, 4 a 5 sa náhrada vypočíta podľa bežnej ceny, prepočítanej na DTS, vecí alebo tovarov tej istej povahy v mieste a v čase podania zásielky na dopravu. Ak sa bežná cena nedá zistiť, náhrada sa vypočíta podľa obvyklej hodnoty vecí alebo tovarov odhadnutej podľa tých istých podkladov.

9.

Ak sa poskytuje náhrada za stratu, úplné vykradnutie alebo za úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka alebo poistenej zásielky, má odosielateľ alebo prípadne adresát tiež právo na vrátenie sadzieb a poplatkov zaplatených za podanie zásielky s výnimkou sadzby za službu doporučene alebo poistenie. To isté platí pre doporučené zásielky, obyčajné balíky alebo poistené zásielky odmietnuté adresátmi pre ich zlý stav, ak možno zodpovednosť za tento stav pripísať poštovej službe.

10.

Napriek ustanoveniam v odsekoch 2, 4 a 5 má adresát právo na náhradu po dodaní vykradnutej alebo poškodenej doporučenej zásielky, obyčajného balíka alebo poistenej zásielky.

11.

Určený poštový podnik krajiny pôvodu môže odosielateľom vo svojej krajine poskytovať náhrady určené jej vnútroštátnymi právnymi predpismi za doporučené zásielky a balíky bez služby poistenie s podmienkou, že tie nebudú nižšie ako náhrady stanovené v odsekoch 2.1 a 4.1. To isté platí pre určený poštový podnik krajiny určenia, ak sa náhrada vypláca adresátovi. Sumy stanovené v odsekoch 2.1 a 4.1 sa však uplatňujú:

11.1 v prípade postihu zodpovedného určeného poštového podniku;

11.2 ak sa odosielateľ zriekne svojich nárokov v prospech adresáta alebo naopak.

12.

K tomuto článku sa neuznáva žiadna výhrada týkajúca sa prekročenia lehoty reklamácií a platenia náhrady určeným poštovým podnikom vrátane lehôt a podmienok určených vo vykonávacích poriadkoch s výnimkou prípadu dvojstrannej dohody.

Článok 22

1.

Určené poštové podniky sú oslobodené od zodpovednosti za doporučené zásielky, zásielky s overením dodania, balíky a poistené zásielky, ak ich dodali podľa podmienok stanovených ich predpismi pre zásielky rovnakého druhu. Zodpovednosť však trvá,

1.1 ak sa zistilo vykradnutie alebo poškodenie buď pred dodaním zásielky, alebo po ňom;

1.2 ak adresát alebo odosielateľ v prípade vrátenia zásielky do miesta pôvodu vysloví výhrady pri prevzatí vykradnutej alebo poškodenej zásielky, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;

1.3 ak doporučená zásielka bola dodaná do poštovej schránky a adresát v priebehu reklamácie vyhlási, že zásielku nedostal, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;

1.4 ak adresát alebo v prípade vrátenia na miesto pôvodu odosielateľ balíka alebo poistenej zásielky oznámi bez meškania určenému poštovému podniku, ktorý mu zásielku dodal, že zistil škodu, aj keď mu bola zásielka správne odovzdaná; musí však dokázať, že k vykradnutiu alebo k poškodeniu nedošlo po doručení; výraz „bez meškania“ sa musí vysvetľovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.

Členské krajiny a určené poštové podniky nezodpovedajú:

2.1 v prípadoch vyššej moci v súlade s článkom 13 ods. 6.9;

2.2 ak nemôžu podať vysvetlenie o zásielkach, pretože služobné doklady boli zničené vyššou mocou s tým, že ich zodpovednosť nebola dokázaná inak;

2.3 ak škoda bola spôsobená chybou alebo nedbalosťou odosielateľa alebo vznikla z povahy obsahu zásielky;

2.4 ak ide o zásielky, na ktorých obsah sa vzťahujú zákazy uvedené v článku 15;

2.5 ak podľa úradného oznámenia členskej krajiny určenia alebo určeného poštového podniku tejto krajiny boli zásielky zhabané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tejto krajiny;

2.6 ak v prípade poistených zásielok tie boli podvodne poistené na vyššiu sumu, ako je skutočná hodnota obsahu;

2.7 ak zásielku odosielateľ nereklamoval v lehote do šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni jej podania;

2.8 v prípade balíkov vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb;

2.9 ak je odosielateľ podozrivý, že konal podvodne s cieľom získať náhradu škody.

3.

Členské krajiny a určené poštové podniky nepreberajú nijakú zodpovednosť za colné vyhlásenia, aj keď majú akúkoľvek formu, a za rozhodnutia colných orgánov pri prerokovaní zásielok predložených na colnú kontrolu.

Článok 23

1.

Odosielateľ zásielky zodpovedá za všetky materiálne ujmy, ktoré utrpeli zamestnanci pôšt, a za všetky škody spôsobené na iných poštových zásielkach a na poštovom zariadení v dôsledku podania vecí nedovolených na dopravu alebo v dôsledku nedodržania zasielacích podmienok.

2.

V prípade škôd spôsobených na iných poštových zásielkach zodpovedá odosielateľ za každú poškodenú zásielku v rovnakom rozsahu ako určené poštové podniky.

3.

Odosielateľ zostáva zodpovedný, aj keď podacia pošta takú zásielku prijala.

4.

Ak odosielateľ dodržal zasielacie podmienky, nie je zodpovedný, ak došlo k chybe alebo k nedbalosti zo strany určených poštových podnikov alebo dopravcov pri spracovaní zásielok po ich prijatí.

Článok 24

1.

Predmetom právneho postihu voči zodpovednému určenému poštovému podniku je povinnosť vyplatiť náhradu a vrátiť sadzby a poplatky podľa prípadu buď určenému poštovému podniku krajiny pôvodu, alebo určenému poštovému podniku krajiny určenia.

2.

Odosielateľ sa môže zriecť práva na náhradu škody v prospech adresáta. Aj naopak, adresát sa môže zriecť svojich práv v prospech odosielateľa. Ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy, môžu odosielateľ alebo adresát splnomocniť na prevzatie náhrady škody tretiu osobu.

Článok 25

1.

Ak sa po vyplatení náhrady škody nájde doporučená zásielka, balík alebo poistená zásielka, alebo časť obsahu, ktoré boli predtým považované za stratené, oznámi sa odosielateľovi alebo adresátovi, že zásielka mu je k dispozícii počas troch mesiacov, ak vráti sumu vyplatenej náhrady škody. Zároveň sa požiada, aby oznámil, komu sa má zásielka dodať. Ak odmietne zásielku prevziať alebo neodpovie v stanovenej lehote, postupuje sa podľa prípadu rovnako u adresáta alebo u odosielateľa, pričom sa dá na odpoveď rovnaká lehota.

2.

Ak odosielateľ a adresát odmietnu zásielku prevziať alebo neodpovedia do termínu určeného v odseku 1, stáva sa táto zásielka vlastníctvom určeného poštového podniku, prípadne určených poštových podnikov, ktoré znášali škodu.

3.

Ak sa neskôr nájde poistená zásielka, ktorej obsah má nižšiu hodnotu, ako je suma vyplatenej náhrady škody, musí odosielateľ alebo adresát, podľa prípadu, vrátiť sumu tejto náhrady škody oproti vráteniu zásielky, a to bez ohľadu na dôsledky vyplývajúce z podvodného udania ceny.

Kapitola 3

Článok 26

1.

Nijaký určený poštový podnik nemusí dopravovať ani dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia zdržujúci sa na území členskej krajiny podali alebo dali podať v cudzej krajine s cieľom využiť jej priaznivejšie cenové podmienky.

2.

Ustanovenia odseku 1 platia bez rozdielu tak na listové zásielky vyhotovené v krajine sídla odosielateľa a potom dopravované cez hranice, ako aj na listové zásielky vyhotovené v cudzej krajine.

3.

Určený poštový podnik krajiny určenia môže vyžadovať od odosielateľa, a ak nie je uvedený, od určeného poštového podniku krajiny podania zaplatenie sadzieb vnútroštátneho styku. Ak ani odosielateľ, ani určený poštový podnik krajiny podania nesúhlasia so zaplatením týchto sadzieb v lehote stanovenej určeným poštovým podnikom krajiny určenia, môže určený poštový podnik krajiny určenia buď vrátiť zásielky určenému poštovému podniku krajiny podania, pričom je oprávnený požadovať úhradu nákladov na vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

4.

Nijaký určený poštový podnik nie je povinný bez primeranej odmeny dopravovať alebo dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia podali alebo dali podať vo veľkých množstvách v inej krajine než v tej, v ktorej sídlia, ak hodnota terminálnych odmien je nižšia ako hodnota, ktorá by vznikla, keby boli zásielky podané v krajine sídla odosielateľov. Určené poštové podniky krajiny určenia majú právo požadovať od určeného poštového podniku krajiny podania odmenu úmernú vynaloženým nákladom, ktorá nesmie presiahnuť vyššiu z týchto dvoch hodnôt: buď 80 % sadzby vnútroštátneho styku platnej pre rovnocenné zásielky, alebo sadzby uplatňované podľa článku 28 ods. 3 až 7 alebo podľa článku 29 ods. 7, a to podľa prípadu. Ak určený poštový podnik krajiny podania nesúhlasí so zaplatením požadovanej sumy v lehote stanovenej určeným poštovým podnikom krajiny určenia, môže určený poštový podnik krajiny určenia buď vrátiť zásielky určenému poštovému podniku krajiny podania, pričom je oprávnený požadovať zaplatenie nákladov za vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Časť III

Kapitola 1

Článok 27

1.

S výhradou oslobodení, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, má každý určený poštový podnik, ktorý prijíma od iného určeného poštového podniku listové zásielky, právo vyberať od odosielajúceho poštového podniku odmenu za náklady vyvolané prijatou medzinárodnou poštou.

2.

Pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa platby terminálnych odmien určeným poštovým podnikom sú krajiny a územia klasifikované v súlade so zoznamom, ktorý zaviedol kongres na tento účel svojou Rezolúciou C18/2008, a to nasledujúcim spôsobom:

2.1 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou cieľového systému do roku 2010;

2.2 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou cieľového systému od roku 2010 do roku 2012 (nové krajiny cieľového systému);

2.3 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou prechodného systému.

3.

Ustanovenia tohto Dohovoru o platbách terminálnych odmien predstavujú dočasné opatrenia, ktoré by mali vyústiť do prijatia systému platieb založeného na špecifických nákladoch danej krajiny, počnúc prechodným obdobím.

4.

Prístup k vnútroštátnej službe. Priamy vstup.

4.1 V zásade každý určený poštový podnik má sprístupniť iným určeným poštovým podnikom údaje o svojich sadzbách a podmienkach platných vo vnútroštátnom styku, ponúknuť rovnaké podmienky, ako platia pre jej domácich zákazníkov. Určenému poštovému podniku krajiny určenia prináleží posúdiť, či určený poštový podnik krajiny pôvodu splnil alebo nesplnil podmienky a spôsoby priameho vstupu.

4.2 Určené poštové podniky krajín cieľového systému musia sprístupniť ostatným určeným poštovým podnikom sadzby a poštové podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku za podmienok rovnocenných s podmienkami poskytovanými domácim zákazníkom.

4.3 Určené poštové podniky nových krajín cieľového systému si môžu vybrať nesprístupniť iným určeným poštovým podnikom sadzby a poštové podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku za rovnakých podmienok poskytovaných domácim zákazníkom. Tieto určené poštové podniky si môžu súčasne zvoliť sprístupniť obmedzenému počtu určených poštových podnikov podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku na základe reciprocity, a to na skúšobnú lehotu 2 rokov. Po tomto termíne si musia vybrať z dvoch možností: ukončiť sprístupnenie podmienok ponúkaných v rámci vnútroštátneho styku, alebo pokračovať v tomto spôsobe a sprístupniť podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku všetkým určeným podnikom. Ak však určené poštové podniky nových krajín cieľového systému žiadajú od určených poštových podnikov krajín cieľového systému, aby na ne uplatňovali podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku, musia sprístupniť všetkým určeným poštovým podnikom sadzby a poštové podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku za rovnakých podmienok ako domácim zákazníkom.

4.4 Určené poštové podniky prechodných krajín si môžu vybrať nesprístupniť iným určeným poštovým podnikom podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku. Môžu si však vybrať sprístupniť obmedzenému počtu určených poštových podnikov podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku na základe reciprocity, a to na skúšobnú lehotu 2 rokov. Po tomto termíne si musia vybrať z dvoch možností: ukončiť sprístupnenie podmienok ponúkaných v rámci vnútroštátneho styku, alebo pokračovať v tomto spôsobe a sprístupniť podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku všetkým určeným podnikom.

5.

Celková výška terminálnych odmien sa zakladá na výkonnosti kvality služby v krajine určenia. Rada pre poštovú prevádzku je splnomocnená, aby zosúladila odmeny uvedené v článkoch 28 a 29 na účel podpory účasti v systémoch sledovania a odmeňovania určených poštových podnikov, ktoré dosiahnu svoje ciele kvality. Rada pre poštovú prevádzku môže v prípade nedostatočnej kvality stanoviť aj postihy, ale odmena určeným poštovým podnikom nemôže byť nižšia ako minimálna odmena, ktorá je uvedená v článkoch 28 a 29.

6.

Každý určený poštový podnik sa môže úplne alebo čiastočne zriecť odmeny uvedenej v odseku 1.

7.

Sadzba terminálnych odmien, ktorá sa má uplatňovať pre vrecia M, je 0,793 DTS za kilogram. Vrecia M s hmotnosťou nižšou ako päť kilogramov sa považujú na účely platenia terminálnych odmien za päťkilogramové.

8.

Pre doporučené zásielky je stanovená doplnková odmena 0,55 DTS za zásielku, a to na roky 2010 a 2011, a 0,6 DTS na roky 2012 a 2013. Pre poistené zásielky je stanovená doplnková odmena 1,1 DTS za zásielku, a to na roky 2010 a 2011, a 1,2 DTS na roky 2012 a 2013. Rada pre poštovú prevádzku je oprávnená zvýšiť odmenu za tieto služby a iné doplnkové služby, ak poskytované služby obsahujú dodatočné prvky, ktoré musia byť spresnené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

9.

Každý určený poštový podnik môže na základe dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody používať iné platobné systémy na vyrovnávanie účtov terminálnych odmien.

10.

Určené poštové podniky môžu fakultatívne vymieňať neprednostnú poštu so zľavou 10 % zo sadzby terminálnych odmien uplatňovaných pre prednostnú poštu.

11.

Určené poštové podniky môžu fakultatívne vymieňať zásielky oddelené podľa formátu pri uplatňovaní zníženej sadzby terminálnych odmien.

12.

Ustanovenia, ktoré platia medzi určenými poštovými podnikmi cieľového systému, sa uplatňujú na každý určený poštový podnik prechodného systému, ktorý vyhlási, že chce vstúpiť do cieľového systému. Rada pre poštovú prevádzku môže vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte určiť prechodné opatrenia. Ustanovenia cieľového systému sa môžu uplatňovať v plnom rozsahu na nové určené poštové podniky cieľového systému, ktoré vyhlásia, že sa chcú úplne podriadiť uvedeným ustanoveniam bez prechodných opatrení.

Článok 28

1.

Odmeny za listové zásielky vrátane hromadných zásielok, ale bez vriec M a zásielok CCRI/IBRS, sú uplatňované na základe sadzieb za zásielku a za kilogram, odrážajúc náklady na spracovanie v krajine určenia. Tieto náklady musia byť spojené s vnútroštátnymi sadzbami. Sadzby sú vypočítané podľa podmienok, ktoré sú určené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

2.

Odmeňovanie za zásielky CCRI/IBRS sa uskutočňuje podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte.

3.

Sadzby za zásielku a za kilogram sa vypočítavajú na základe percentuálneho podielu sadzby 20-gramovej prednostnej listovej zásielky vnútroštátneho styku týmto spôsobom: 70 % pre krajiny v cieľovom systéme pred rokom 2010 a 100 % pre krajiny, ktoré pristúpia k cieľovému systému od roku 2010 alebo 2012 (nové krajiny cieľového systému).

4.

V rokoch 2009 a 2010 Rada pre poštovú prevádzku uskutoční štúdiu o nákladoch na spracovanie prichádzajúcej pošty. Ak z tejto štúdie vyplynie percento iné ako 70 % (odsek 3), Rada pre poštovú prevádzku rozhodne, či treba na roky 2012 a 2013 zmeniť percento sadzby za prednostnú 20-gramovú listovú zásielku.

5.

Na roky 2010 a 2011 bude odpočítané od sadzby používanej na výpočet v odseku 3 50 % DPH alebo iných uplatňovaných sadzieb. Toto zníženie bude na roky 2012 a 2013 100 %.

6.

Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami cieľového systému pred rokom 2010 nesmú prekročiť:

6.1 v roku 2010: 0,253 DTS za zásielku a 1,980 DTS za kilogram;

6.2 v roku 2011: 0,263 DTS za zásielku a 2,059 DTS za kilogram;

6.3 v roku 2012: 0,274 DTS za zásielku a 2,141 DTS za kilogram;

6.4 v roku 2013: 0,285 DTS za zásielku a 2,227 DTS za kilogram.

7.

Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami cieľového systému pred rokom 2010 nemôžu byť nižšie než sadzby na rok 2009, a to pred uplatnením spojenia s kvalitou služby. Tieto sadzby nebudú môcť byť v žiadnom prípade nižšie než nasledujúce hodnoty:

7.1 v roku 2010: 0,165 DTS za zásielku a 1,669 DTS za kilogram;

7.2 v roku 2011: 0,169 DTS za zásielku a 1,709 DTS za kilogram;

7.3 v roku 2012: 0,173 DTS za zásielku a 1,750 DTS za kilogram;

7.4 v roku 2013: 0,177 DTS za zásielku a 1,792 DTS za kilogram.

8.

Sadzby uplatňované na toky zásielok do nových krajín, medzi novými krajinami a z nových krajín cieľového systému s výnimkou hromadných zásielok sú:

8.1 v roku 2010: 0,155 DTS za zásielku a 1,562 DTS za kilogram;

8.2 v roku 2011: 0,159 DTS za zásielku a 1,610 DTS za kilogram;

8.3 v roku 2012: 0,164 DTS za zásielku a 1,648 DTS za kilogram;

8.4 v roku 2013: 0,168 DTS za zásielku a 1,702 DTS za kilogram.

9.

Odmeňovanie za hromadné zásielky je stanovené podľa uplatňovaných sadzieb za zásielku a kilogram, ako je uvedené v článku 28 ods. 3 až 7.

10.

Dodatočná odmena 0,5 DTS za zásielku je pre doporučené zásielky a poistené zásielky s identifikátorom s čiarovým kódom alebo identifikátorom s čiarovým kódom, ktorý nie je v súlade s normou S10 SPÚ, a to vtedy, ak nie je dvojstrannou dohodou stanovené inak.

11.

K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.

Článok 29

1.

Odmeňovanie za listové zásielky vrátane hromadných zásielok, ale s výnimkou vriec M a zásielok CCRI/IBRS, pre určené poštové podniky krajín prechodného systému terminálnych odmien (pripravujúcich sa na vstup do cieľového systému) je stanovené na základe ročných prírastkov 2,8 % sadzieb roku 2009 upravených podľa svetového priemerného počtu 14,64 zásielok na kilogram.

2.

Odmeňovanie za zásielky CCRI/IBRS sa uskutočňuje podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte.

3.

Sadzby uplatňované do krajín, z krajín a medzi krajinami prechodného systému sú:

3.1 v roku 2010: 0,155 DTS za zásielku a 1,562 DTS za kilogram;

3.2 v roku 2011: 0,159 DTS za zásielku a 1,610 DTS za kilogram;

3.3 v roku 2012: 0,164 DTS za zásielku a 1,648 DTS za kilogram;

3.4 v roku 2013: 0,168 DTS za zásielku a 1,702 DTS za kilogram.

4.

Pre toky nižšie ako 100 ton ročne zložky za kilogram a za zásielku sú prevedené na celkovú sadzbu za kilogram, a to na základe svetového priemerného počtu 14,64 zásielky na kilogram. Tieto sadzby sa uplatňujú takto:

4.1 v roku 2010: 3,831 DTS za kilogram;

4.2 v roku 2011: 3,938 DTS za kilogram;

4.3 v roku 2012: 4,049 DTS za kilogram;

4.4 v roku 2013: 4,162 DTS za kilogram.

5.

Pre toky, ktoré sú vyššie ako 100 ton ročne, sa uplatňujú sadzby určené za kilogram uvedené vyššie, ak ani určený poštový podnik krajiny pôvodu ani určený poštový podnik krajiny určenia nežiadajú v rámci revízneho mechanizmu skôr úpravu základnej sadzby skutočného počtu zásielok za kilogram než na základe svetového priemerného počtu. Vzorkovanie na účely uplatnenia revízneho mechanizmu sa uplatňuje podľa podmienok uvedených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

6.

Krajina cieľového systému sa môže dovolávať voči krajine tranzitného systému úpravy celkovej sadzby uvedenej v odseku 4 nadol, len ak táto krajina nežiada úpravu smerom dole.

7.

Odmeňovanie za hromadné zásielky určených poštových podnikov krajín cieľového systému je stanovené podľa uplatňovania sadzieb za zásielku a za kilogram podľa článku 28. Za prijaté hromadné zásielky môžu určené poštové podniky krajín prechodného systému žiadať odmenu podľa ustanovení uvedených v odseku 3.

8.

K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.

Článok 30

1.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť všetky krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 5, pre terminálne odmeny a Fond na zlepšovanie kvality služby, zvýšené o 20 % zo sadzieb uvedených v článku 29, na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupiny 5. Platba takého druhu sa nekoná medzi krajinami skupiny 5 .

2.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 4, zvýšené o 10 % zo sadzieb uvedených v článku 29, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 4.

3.

Od 1. januára 2012 s výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 2 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 4, zvýšené o 10 % zo sadzieb uvedených v článku 29, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 4.

4.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1, ktoré sú v cieľovom systéme pred rokom 2010, krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 3, zvýšené o 8 % zo sadzieb uvedených v článku 29, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 4.

5.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1, ktoré vstúpia do cieľového systému v roku 2010, krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 3, zvýšené o 4 % zo sadzieb uvedených v článku 29, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 3.

6.

Od 1. januára 2012 s výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 2 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 3, zvýšené o 4 % zo sadzieb uvedených v článku 29, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 3.

7.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 2, ktoré získavajú 8-percentné zvýšenie pred rokom 2010, zvýšené o 4 % zo sadzieb uvedených v článku 29 v roku 2010 a v roku 2011 a zvýšené o 2 % zo sadzieb uvedených v článku 28 ods. 8 v roku 2012 a 2013, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 2.

8.

S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 2, ktoré získavajú 1-percentné zvýšenie pred rokom 2010, zvýšené o 1 % zo sadzieb uvedených v článku 29 v roku 2010 a v roku 2011, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 2.

9.

Kumulované terminálne odmeny, ktoré sa majú zaplatiť na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupín 2 až 5, sú ohraničené stropom vo výške 12 565 DTS ročne pre každú prijímajúcu krajinu. Dodatočné sumy žiadané na dosiahnutie tohto stropu sú fakturované krajinám cieľového systému pred rokom 2010, a to v pomere k vymieňaným množstvám.

10.

Regionálne projekty by mali podporovať najmä uskutočňovanie programov SPÚ na prospech zlepšovania kvality služby a uplatňovanie systémov nákladového účtovníctva v rozvojových krajinách. Rada pre poštovú prevádzku prijme najneskôr v roku 2010 postupy na financovanie týchto projektov.

Článok 31

Priame závery a zásielky v otvorenom tranzite vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi alebo medzi dvomi poštami tej istej členskej krajiny prostredníctvom služieb jedného alebo viacerých iných určených poštových podnikov (služby tretích strán) podliehajú zaplateniu tranzitných odmien. Tie predstavujú odmenu za služby týkajúce sa pozemného, námorného a leteckého tranzitu. Táto zásada sa uplatňuje rovnako na nesprávne smerované zásielky a nesprávne prepravené závery.

Kapitola 2

Článok 32

1.

Základnú sadzbu, ktorá sa používa na vyúčtovanie medzi určenými poštovými podnikmi za leteckú dopravu, schvaľuje Rada pre poštovú prevádzku. Túto sadzbu vypočítava Medzinárodný úrad podľa vzorca, ktorý je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

2.

Výpočet odmeny za leteckú dopravu priamych záverov, prednostných zásielok, leteckých zásielok a leteckých balíkov v otvorenom tranzite, nesprávne smerovaných zásielok a nesprávne prepravených záverov, rovnako ako príslušné spôsoby vyúčtovania je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

3.

Odmeny za každú dopravu letecky sú:

3.1 na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu, ak ide o priame závery vrátane záverov, ktoré prechádzajú cez jednu alebo viacero sprostredkujúcich určených poštových podnikov;

3.2 na ťarchu určeného poštového podniku, ktorý odovzdáva zásielky inému poštovému podniku, ak ide o prednostné zásielky a letecké zásielky v otvorenom tranzite vrátane nesprávne smerovaných zásielok.

4.

Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na letecky dopravované zásielky, ktoré sú oslobodené od pozemných a námorných tranzitných odmien.

5.

Každý určený poštový podnik krajiny určenia, ktorá zabezpečuje leteckú dopravu medzinárodnej pošty v rámci svojej krajiny, má právo na úhradu dodatočných nákladov vynaložených na túto dopravu za predpokladu, že vážený priemer vzdialeností uskutočnených prepráv presahuje 300 km. Rada pre poštovú prevádzku môže nahradiť vážený priemer vzdialeností iným náležitým kritériom. S výnimkou dohôd o neplatení odmien musia byť odmeny rovnaké pre všetky vstupujúce prednostné a letecké závery bez ohľadu na to, či sa táto pošta ďalej dopravuje leteckou cestou alebo nie.

6.

Ak sú však terminálne odmeny vyberané určeným poštovým podnikom krajiny určenia založené výslovne na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku, nevykonáva sa nijaká dodatočná úhrada za vnútroštátnu leteckú dopravu.

7.

Pri výpočte váženého priemeru vzdialeností vylúči určený poštový podnik krajiny určenia hmotnosť všetkých záverov, pri ktorých je výpočet úhrady terminálnych odmien založený na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku určeného poštového podniku krajiny určenia.

Článok 33

1.

Za balíky vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi sa vyberajú príchodné pozemné podiely vypočítané kombináciou základnej sadzby za balík a základnej sadzby za kilogram, ktoré sú určené vo vykonávacom poriadku.

1.1 S prihliadnutím na uvedené základné sadzby sú určené poštové podniky oprávnené využívať doplnkové sadzby za balík a kilogram, a to podľa ustanovení vykonávacieho poriadku.

1.2 Podiely uvedené v odseku 1 a 1.1 sú na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

1.3 Príchodné pozemné podiely musia byť jednotné pre celé územie každej krajiny.

2.

Za balíky vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi alebo medzi dvoma poštami tej istej krajiny prostredníctvom pozemných služieb jednej alebo viacerých iných určených poštových podnikov sa vyberajú v prospech určených poštových podnikov, ktorých služby sa zúčastňujú na pozemnej preprave, tranzitné pozemné podiely, ktoré sú stanovené vo vykonávacom poriadku podľa príslušného stupňa vzdialenosti.

2.1 Za balíky v otvorenom tranzite sú sprostredkujúce určené poštové podniky oprávnené vyberať paušálnu sadzbu za zásielku, ktorá je stanovená vo vykonávacom poriadku.

2.2 Tranzitné pozemné podiely sú na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

3.

Každý určený poštový podnik, ktorého služby sa zúčastňujú na námornej doprave balíkov, je oprávnený požadovať námorné podiely. Tieto podiely znáša určený poštový podnik krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

3.1 Za každú použitú námornú dopravu sú námorné podiely stanovené vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, a to podľa príslušného stupňa vzdialenosti.

3.2 Určené poštové podniky môžu námorný podiel vypočítaný podľa odseku 3.1 zvýšiť maximálne o 50 %. Na druhej strane ho môžu ľubovoľne znížiť.

Článok 34

1.

Rada pre poštovú prevádzku je oprávnená stanoviť nasledujúce odmeny a podiely, ktoré musia zaplatiť určené poštové podniky podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:

1.1 tranzitné odmeny za spracovanie a dopravu listových záverov aspoň jednou treťou krajinou;

1.2 základné sadzby a odmeny za leteckú dopravu uplatňované pre letecké zásielky;

1.3 príchodné pozemné podiely za spracovanie vstupujúcich balíkov;

1.4 tranzitné pozemné podiely za spracovanie a dopravu balíkov prostredníctvom jednej tretej krajiny;

1.5 námorné podiely za námornú dopravu balíkov.

2.

Úprava, ktorú bude možné vykonať vďaka metodike zabezpečujúcej spravodlivé odmeňovanie určených poštových podnikov poskytujúcich služby, sa musí opierať o reprezentatívne a spoľahlivé finančné a ekonomické údaje. Prípadná zmena, o ktorej by sa rozhodlo, nadobudne účinnosť od dátumu určeného Radou pre poštovú prevádzku.

Časť IV

Článok 35

1.

Návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tohto Dohovoru nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať. Pri hlasovaní musí byť prítomná najmenej polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.

2.

Návrhy týkajúce sa Vykonávacieho poriadku o listovej pošte a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí majú právo hlasovať.

3.

Aby nadobudli platnosť návrhy podané v období medzi dvoma kongresmi a týkajúce sa tohto Dohovoru a jeho Záverečného protokolu, musia získať:

3.1 dve tretiny hlasov aspoň polovice členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať a sú zúčastnené na hlasovaní, ak ide o zmeny;

3.2 väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení.

4.

Napriek ustanoveniu v odseku 3.1 môže ktorákoľvek členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú ešte stále nezlučiteľné s navrhovanými zmenami, do deväťdesiatich dní odo dňa ich úradného oznámenia uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu prijať.

Článok 36

1.

Nepovoľuje sa žiadna výhrada, ktorá nie je kompatibilná s predmetom a cieľom Únie.

2.

Všeobecne platí, že členské krajiny, ktorých názory sa nestotožňujú s názormi iných členských krajín, sa musia snažiť, pokiaľ je to možné, prispôsobiť sa názoru väčšiny. Výhrada sa má vykonať len v absolútne nevyhnutnom prípade a má byť náležitým spôsobom odôvodnená.

3.

Výhrada k článkom tohto Dohovoru musí byť predložená kongresu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku kongresov.

4.

Aby sa stala výhrada predložená kongresu platnou, musí byť schválená predpísanou väčšinou, a to v každom prípade zmeny článku, na ktorý sa vzťahuje.

5.

V zásade sa výhrada uplatňuje na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá ju dáva, a ostatnými členskými krajinami.

6.

Výhrada k tomuto Dohovoru bude zaradená do Záverečného protokolu tohto Dohovoru na základe schválenia návrhu kongresom.

Článok 37

Tento Dohovor nadobúda účinnosť 1. januára 2010 a zostane v platnosti až do nadobudnutia účinnosti Aktov nasledujúceho kongresu.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dohovor v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Ženeve 12. augusta 2008

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL SVETOVÉHO POŠTOVÉHO DOHOVORU

Pristupujúc k podpisu Svetového poštového dohovoru uzavretého dnes, podpísaní splnomocnenci sa dohodli takto:

Článok I

1.

Ustanovenia článku 5 ods.1 a 2 neplatia pre Antiguu a Barbudu, Bahrajn, Barbados, Belize, Botswanu, Brunej, Čínu, Dominiku, Egypt, Fidži, Gambiu, Grenadu, Guayanu, Hongkong, Írsko, Jamajku, Kanadu, Keňu, Kiribati, Kuvajt, Lesotho, Malajziu, Malawi, Maurícius, Nauru, Nigériu, Nový Zéland, Papuu-Novú Guineu, Západnú Samou, Seychely, Sierru Leone, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Svazijsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätú Luciu, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tanzániu, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Ugandu, Vanuatu, Zambiu.

2.

Ustanovenia článku 5 ods. 1 a 2 neplatia vôbec pre Rakúsko, Dánsko a Irán, ktorých vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa od okamihu, keď adresát bol informovaný o príchode zásielky na jeho adresu.

3.

Článok 5 ods. 1 neplatí pre Austráliu, Ghanu a Zimbabwe.

4.

Článok 5 ods. 2 neplatí pre Bahamy, Belgicko, Irak, Mjanmarsko a KĽDR, ktorých vnútroštátne právne predpisy neumožňujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa.

5.

Článok 5 ods. 2 neplatí pre Spojené štáty americké.

6.

Článok 5 ods. 2 platí pre Austráliu do tej miery, v akej je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto krajiny.

7.

Na rozdiel od článku 5 ods. 2 Salvador, Panama, Filipíny, Demokratická republika Kongo a Venezuela sú oprávnené nevracať balíky po tom, ako adresát požiadal o ich preclenie, keďže to nie je v súlade s ich colnými právnymi predpismi.

Článok II

Na rozdiel od článku 6 sú Austrália, Kanada a Nový Zéland oprávnené vyberať iné poštové sadzby, ako sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, ak sú tieto sadzby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ich krajín.

Článok III

1.

Na rozdiel od článku 7 môžu Indonézia, Svätý Vincent a Grenadíny a Turecko, ktoré vo svojom vnútroštátnom styku nepovoľujú oslobodenie od poštových sadzieb za slepecké zásielky, vyberať výplatné a sadzby za osobitné služby, ktoré však nesmú byť vyššie ako sadzby v ich vnútroštátnom styku.

2.

Na rozdiel od článku 7 môžu Austrália, Japonsko, Kanada, Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko a Spojené štáty americké vyberať sadzby za osobitné služby, ktoré používajú pre slepecké zásielky vo svojom vnútroštátnom styku.

Článok IV

1.

Napriek ustanoveniam článku 12 Austrália nesúhlasí s rozšírením základných služieb aj na poštové balíky.

2.

Ustanovenia článku 12 ods. 2.4 neplatia pre Veľkú Britániu, ktorej vnútroštátne právne predpisy stanovujú nižší hmotnostný limit. Legislatíva týkajúca sa zdravia a bezpečnosti obmedzuje hmotnosť vriec s obsahom zásielok na 20 kg.

3.

Na rozdiel od článku 12 ods. 2.4 môžu Kazachstan a Uzbekistan obmedziť maximálnu hmotnosť prichádzajúcich a odchádzajúcich vriec M na 20 kilogramov.

Článok V

Kanada je oprávnená neuplatňovať článok 13 ods. 4.3, ak ide o balíky, keďže vo svojom vnútroštátnom styku neposkytuje službu doručenka pre balíky.

Článok VI

Na rozdiel od článku 13 ods. 4.1 Bulharsko bude zabezpečovať službu CCRI/IBRS po dohode s príslušnou členskou krajinou.

Článok VII

1.

KĽDR a Libanon výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy, šperky alebo iné cenné veci. Nie sú povinní dôsledne dodržiavať ustanovenia Vykonávacieho poriadku o listovej pošte, ak ide o ich zodpovednosť v prípade vykradnutia alebo poškodenia doporučených zásielok, rovnako aj pri zásielkach obsahujúcich veci zo skla alebo krehké veci.

2.

Bolívia, Čína s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu, Irak, Nepál, Pakistan, Saudská Arábia, Sudán a Vietnam výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy, šperky a iné cenné veci.

3.

Mjanmarsko si vyhradzuje právo neprijímať poistené zásielky obsahujúce cenné veci uvedené v článku 15 ods. 6, pretože je to v rozpore s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4.

Nepál neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce papierové peniaze alebo mince s výnimkou osobitnej dohody, ktorá to umožní.

5.

Uzbekistan neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, šeky, poštové známky alebo zahraničnú menu a zrieka sa zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takýchto zásielok.

6.

Irán neprijíma zásielky obsahujúce predmety, ktoré sú v rozpore s princípmi islamského náboženstva.

7.

Filipíny si vyhradzujú právo neprijímať žiadny druh listových zásielok (obyčajné, doporučené alebo poistené) obsahujúci mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci.

8.

Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky. Navyše neprijíma doporučené zásielky na doručenie v Austrálii alebo zásielky v otvorenom tranzite obsahujúce cennosti ako šperky, drahé kovy, drahokamy alebo polodrahokamy, cenné papiere, mince alebo inú formu prevoditeľného cenného papiera. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za poštové zásielky, ktoré nespĺňajú túto výnimku.

9.

Čína s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi neprijíma poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

10.

Lotyšsko a Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzujú právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

11.

Brazília si vyhradzuje právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky v obehu alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa.

12.

Vietnam si vyhradzuje právo neprijímať listy obsahujúce veci a tovar.

13.

Indonézia neprijíma doporučené zásielky alebo poistené zásielky s obsahom mincí, bankoviek, šekov, poštových známok, zahraničných devíz alebo akýchkoľvek cenných papierov na doručiteľa a zrieka sa pre prípad straty alebo vykradnutia týchto zásielok každej zodpovednosti.

14.

Kirgizsko si vyhradzuje právo neprijímať listové zásielky (obyčajné, doporučené alebo poistené a balíčky) s obsahom mincí, bankoviek alebo cenných papierov na doručiteľa, cestovných šekov, platiny, zlata alebo striebra, spracovaného alebo nespracovaného, drahých kameňov, šperkov a iných vzácnych predmetov. Pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

15.

Kazachstan neprijíma doporučené zásielky alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

16.

Moldavsko a Rusko neprijímajú doporučené zásielky a poistené zásielky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

Článok VIII

1.

Mjanmarsko a Zambia sú oprávnené neprijímať poistené balíky obsahujúce cenné predmety uvedené v článku 15 ods. 6.1.3.1, pretože je to v rozpore s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.

Libanon a Sudán výnimočne neprijímajú balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci, alebo balíky obsahujúce tekutiny a ľahko skvapalňujúce látky, alebo veci zo skla a podobných materiálov, alebo iné krehké veci. Nie sú povinní dodržiavať príslušné ustanovenia Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch.

3.

Brazília je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, ako aj akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4.

Ghana je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5.

Okrem vecí uvedených v článku 15 je Saudská Arábia oprávnená neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato, striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy alebo iné cenné veci. Neprijíma balíky obsahujúce lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom, výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny alebo veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

6.

Ako doplnok k článkom odvolávajúcim sa na článok 15 Omán neprijíma zásielky, ktoré obsahujú:

6.1 lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom;

6.2 výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny;

6.3 veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

7.

Okrem vecí uvedených v článku 15 Irán je oprávnený neprijímať balíky obsahujúce veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

8.

Filipíny sú oprávnené neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci alebo balíky, ktoré obsahujú kvapalné alebo ľahko skvapalniteľné látky, výrobky zo skla alebo podobných krehkých materiálov.

9.

Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky.

10.

Čína neprijíma obyčajné balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci. S výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu neprijímajú sa poistené balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

11.

Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzuje právo neprijímať balíky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

12.

Lotyšsko neprijíma obyčajné balíky a poistené balíky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa (šeky) alebo cudziu menu a nenesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie takýchto zásielok.

13.

Moldavsko, Uzbekistan, Rusko a Ukrajina neprijímajú obyčajné balíky a poistené balíky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zrieka každej zodpovednosti.

14.

Kazachstan neprijíma obyčajné balíky ani poistené balíky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zrieka každej zodpovednosti.

Článok IX

Napriek ustanoveniam článku 16 si Mongolsko vyhradzuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo neprijímať zásielky obsahujúce rádioaktívne materiály alebo nákazlivé látky.

Článok X

1.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Bangladéš a Salvádor poistené zásielky obsahujúce veci podliehajúce clu.

2.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Afganistan, Albánsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Estónsko, Chile, Kambodža, Kazachstan, KĽDR, Kolumbia, Kuba, Lotyšsko, Moldavsko, Nepál, Peru, Rusko, Salvador, San Marino, Taliansko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan a Venezuela obyčajné a doporučené listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

3.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Benin, Burkina Faso, Džibutsko, Mali, Mauretánia a Pobrežie Slonoviny obyčajné listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

4.

Napriek ustanoveniam odsekov 1 až 3 povoľuje sa vo všetkých prípadoch posielanie sér, očkovacích látok a naliehavo potrebných liekov, ktoré nemožno ľahko zaobstarať.

Článok XI

1.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si Bulharsko, Čad, Egypt, Filipíny, Gabon, Grécko, Irán, Kapverdské ostrovy, Kirgizsko, KĽDR, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Sýria, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan, Zambia a zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzby za podané reklamácie listových zásielok.

2.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si Argentína, Azerbajdžan, Rakúsko a Slovensko vyhradzujú právo vyberať osobitnú sadzbu, ak po skončení prešetrovania reklamácie vyjde najavo, že bola neoprávnená.

3.

Afganistan, Bulharsko, Egypt, Gabon, Irán, Kapverdské ostrovy, Kirgizsko, Kongo, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Surinam, Sýria, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu balíkov.

4.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 Brazília, Panama a Spojené štáty americké si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu listových zásielok a balíkových zásielok podaných v krajinách, ktoré uplatňujú tento druh sadzby podľa ustanovení odsekov 1 až 3.

Článok XII

1.

Gabon si vyhradzuje právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie colnici.

2.

Kongo a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie balíkov colnici.

Článok XIII

1.

Austrália, Grécko, Nový Zéland, Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké si vyhradzujú právo vyberať od každého určeného poštového podniku sadzbu na úhradu nákladov, ktoré jej každý určený podnik spôsobil tým, že mu podľa článku 26 ods. 4 vrátil zásielky, ktoré pôvodne neboli vypravené ich službami ako poštové zásielky.

2.

Na rozdiel od článku 26 ods. 4 si Kanada vyhradzuje právo vyberať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu takú sumu, ktorá jej pokryje minimálne náklady vynaložené na spracovávanie takýchto zásielok.

3.

Článok 26 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku členskej krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku členskej krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie zásielok listovej pošty podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Austrália a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si vyhradzujú právo obmedziť takú náhradu na príslušnú sadzbu vnútorného styku za rovnocenné zásielky v krajine určenia.

4.

Článok 26 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie listových zásielok podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Tieto členské krajiny si vyhradzujú právo obmedziť takúto odmenu do výšky povolenej vo vykonávacom poriadku pre hromadne podávané zásielky: Bahamy, Barbados, Brunej, Čína, Grenada, Guyana, Holandské Antily a Aruba, Holandsko, India, Malajzia, Nepál, Nový Zéland, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Spojené štáty americké, Srí Lanka, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Thajsko.

5.

Napriek výhradám v odseku 4 si tieto členské krajiny vyhradzujú právo úplne uplatňovať ustanovenia článku 26 Dohovoru na zásielky prijímané z členských krajín Únie: Argentína, Benin, Brazília, Burkina Faso, Cyprus, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Guinea, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kamerun, Libanon, Luxembursko, Mali, Maroko, Mauretánia, Monako, Nemecko, Nórsko, Pobrežie Slonoviny, Portugalsko, Rakúsko, Saudská Arábia, Senegal, Sýria, Taliansko a Togo.

6.

Uplatnením článku 26 ods. 4 si Nemecko vyhradzuje právo požadovať od zasielajúcej krajiny kompenzáciu v takej výške, akú by dostala od krajiny, v ktorej sídli odosielateľ.

7.

Napriek výhradám uvedeným v článku XIII si Čína vyhradzuje právo obmedziť každú platbu z dôvodu dodávania listových zásielok podaných v cudzine vo veľkom množstve na limity povolené pre hromadné zásielky Dohovorom SPÚ a Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.

Článok XIV

Na rozdiel od článku 33 si Afganistan vyhradzuje právo vyberať dodatočný výnimočný príchodný pozemný podiel vo výške 7,50 DTS za balík.

Článok XV

1.

Belgicko, Nórsko a Spojené štáty americké môžu za letecké balíky vyberať vyššie pozemné podiely ako za pozemné balíky.

2.

Libanon je oprávnený vyberať za balíky do 1 kilogramu sadzbu uplatňovanú na balíky od 1 do 3 kilogramov.

3.

Panama je oprávnená vyberať za pozemné balíky dopravované v tranzite letecky (S. A. L.) sadzbu 0,20 DTS za 1 kilogram.

Na dôkaz toho uvedení splnomocnenci vyhotovili tento Protokol, ktorý bude mať rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby boli jeho ustanovenia v texte Dohovoru, a podpísali jedno jeho vyhotovenie, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Ženeve 12. augusta 2008

OBSAH

Časť I

Kapitola I

Článok

1.

Predmet Dohody

2.

Definície

3.

Určenie podniku

4.

Funkcie členských krajín

5.

Prevádzkové funkcie

6.

Vlastníctvo peňažných prostriedkov v poštových platobných službách

7.

Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu

a finančnými trestnými činmi

8.

Tajomstvo

9.

Technologická neutrálnosť

Kapitola II

10.

Všeobecné princípy

11.

Kvalita služby

Kapitola III

12.

Interoperabilita

13.

Zaručenie bezpečnosti elektronických výmen

14.

Sledovanie a lokalizácia

Časť II

Kapitola I

15.

Podanie, vpísanie a prenos poštových poukazov

16.

Kontrola a uvoľnenie peňažných prostriedkov

17.

Maximálna suma

18.

Úhrady

Kapitola II

19.

Reklamácie

20.

Zodpovednosť určených poštových podnikov vo vzťahu k používateľom

21.

Vzájomné povinnosti a vzájomná zodpovednosť určených poštových podnikov

22.

Oslobodenie určených poštových podnikov od zodpovednosti

23.

Výhrady k zodpovednosti

Kapitola III

24.

Finančné a účtovné pravidlá

25.

Vyúčtovanie a clearing

Časť III

26.

Výhrady kongresu

27.

Záverečné ustanovenia

28.

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohody o poštových platobných službách

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád zmluvných krajín podpísali túto Dohodu v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu.Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jej kópiu.V Ženeve 12. augusta 2008

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 sa dohodli v vzájomnej zhode a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy na nasledujúcej Dohode, ktorá v súlade s princípmi uvedenej Ústavy má cieľ zaviesť bezpečnú a prístupnú platobnú službu prispôsobenú čo najväčšiemu počtu používateľov na základe systémov zabezpečujúcich interoperabilitu sietí určených poštových podnikov.

Časť I

Kapitola I

Článok 1

1.

Každá členská krajina zabezpečí na základe svojho najlepšieho úsilia, aby na jej území bola poskytovaná najmenej jedna z nasledujúcich služieb:

1.1 Poštový poukaz v hotovosti: odosielateľ odovzdá peňažnú sumu na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku a požiada o vyplatenie celej sumy príjemcovi v hotovosti bez akéhokoľvek zníženia.

1.2 Vyplatenie poštového poukazu: odosielateľ dá príkaz na odpísanie sumy zo svojho účtu vedeného v určenom poštovom podniku a požiada o vyplatenie plnej sumy príjemcovi v hotovosti bez akéhokoľvek zníženia.

1.3 Vplatenie poštového poukazu: odosielateľ odovzdá peňažnú sumu na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku a požiada o vplatenie plnej sumy bez akéhokoľvek zníženia na účet príjemcu.

1.4 Poštový prevod: odosielateľ zadá pokyn na odpísanie z účtu vedeného v určenom poštovom podniku a požiada o jej pripísanie v rovnakej výške bez akéhokoľvek zníženia na účet príjemcu, ktorý vedie vyplácajúci poštový podnik.

2.

Vykonávanie tejto Dohody je definované v postupoch stanovených vo Vykonávacom poriadku.

Článok 2

1.

Príslušný orgán: štátny orgán členskej krajiny, ktorý na základe pôsobnosti zverenej zákonom alebo vládnymi nariadeniami dohliada nad činnosťou určeného poštového podniku alebo nad osobami, na ktoré sa vzťahuje tento článok. Príslušný orgán môže kontaktovať orgány štátnej správy alebo zákonom určené orgány pôsobiace pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a osobitne orgán slúžiaci ako štátna spravodajská jednotka a iné príslušné orgány.

2.

Zálohy: čiastočné predbežné platby poukázané vydávajúcim určeným poštovým podnikom vyplácajúcemu poštovému podniku na účel uľahčenia situácie s hotovosťou pri poskytovaní platobných služieb vyplácajúceho určeného poštového podniku.

3.

Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti: získavanie alebo prevod peňažných prostriedkov s vedomím, že tieto prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti alebo z účasti na takej činnosti, s cieľom zakryť alebo zamaskovať nezákonný pôvod peňažných prostriedkov alebo pomáhať akejkoľvek osobe na účasti v takej činnosti s cieľom vyhnúť sa zákonným následkom; o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti ide aj vtedy, ak k legalizácii trestnej činnosti dochádza na území ktorejkoľvek členskej krajiny alebo tretej krajiny.

4.

Účelovosť prostriedkov: povinné oddelenie používateľských peňažných prostriedkov od platieb určeného poštového podniku, ktoré chráni pred použitím platieb používateľov na iné účely než na výkon prevádzky poštových platobných služieb.

5.

Clearingové centrum: clearingové centrum riadi v rámci štruktúry mnohostranných výmen vzájomné dlhy a pohľadávky, ktoré vznikli určeným poštovým podnikom pri vzájomnom poskytovaní služieb. Jeho úloha je pripisovať na účet výmeny medzi podnikmi, ktoré poukázali prostredníctvom bánk, a prijímať potrebné opatrenia v prípade nepravidelností pri platbách.

6.

Clearing: systém, ktorý umožňuje množstvu platieb, aby boli udržané na minime prostredníctvom zostavenia pravidelnej aktívnej a pasívnej bilancie zúčastnených strán. Clearing pozostáva z dvoch fáz: určenie vzájomnej bilancie a spočítaním týchto sáld, vypočítanie celkovej pozície každej jednotky s ohľadom na celú spoločnosť v súlade s tým, že sa realizuje len tá platba, ktorá je založená na dlžníckej alebo veriteľskej pozícii uvedenej jednotky.

7.

Zberný účet: úhrnný účet platieb z rozličných zdrojov zhrnutých na jeden účet.

8.

Spojovací účet: bežný poštový účet otvorený určenými poštovými podnikmi recipročne ako súčasť bilaterálnych vzťahov, prostredníctvom ktorého sú zúčtované vzájomné debetné a kreditné operácie.

9.

Trestná činnosť: akýkoľvek druh účasti na trestnom čine alebo spáchanie trestného činu, zločinu alebo priestupku podľa definície stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi.

10.

Záručný vklad: vložená suma vo forme hotovosti alebo v zárukách ako garancia platieb medzi určenými poštovými podnikmi.

11.

Príjemca: fyzická osoba alebo právnická osoba určená odosielateľom ako príjemca platobného poukazu alebo poštového prevodu.

12.

Tretia mena: sprostredkovateľská mena používaná v prípadoch nekonvertibility medzi dvoma menami alebo pre clearing/vyrovnávanie účtov.

13.

Osobitná pozornosť vo vzťahu k používateľom: všeobecný záväzok na strane určených poštových podnikov, ktorý pozostáva z nasledujúcich povinností:

14.

Elektronické údaje týkajúce sa poštových poukazov: údaje prenesené elektronickými prostriedkami od jedného určeného poštového podniku k inému, týkajúce sa poštových poukazov, reklamácií, zmeny alebo opravy adresy, alebo náhrady; ide o údaje dané určenými poštovými podnikmi alebo automaticky generované ich informačným systémom; súčasne môže ísť o údaje, ktoré znamenajú zmenu v štatúte poštového poukazu alebo o zmenu inej požiadavky.

15.

Osobné údaje: osobné identifikačné údaje, ktoré sa vzťahujú na odosielateľa alebo príjemcu, ktoré môžu byť použité iba na tie účely, na ktoré boli vydané.

16.

Poštové údaje: údaje potrebné na smerovanie a prepravu poštového poukazu alebo na štatistické účely, alebo pre centralizovaný clearingový systém.

17.

Elektronická výmena údajov (EDI): vzájomná počítačová výmena prevádzkových údajov využívajúca sieť a štandardy kompatibilné so systémom Únie.

18.

Odosielateľ: fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dáva určenému poštovému podniku pokyn na vykonanie poštovej platobnej služby v súlade s Aktmi Únie.

19.

Financovanie terorizmu: zahŕňa financovanie teroristických činov, teroristov a teroristických organizácií.

20.

Peňažné prostriedky používateľov: sumy podané odosielateľom vydávajúcemu určenému poštovému podniku v hotovosti alebo odpísané z odosielateľovho účtu, zapísané do účtovných kníh vydávajúceho určeného poštového podniku alebo akoukoľvek inou bezpečnou metódou elektronického bankovníctva, ktoré je dané k dispozícii odosielateľovi, a to vydávajúcim určeným poštovým podnikom alebo akýmkoľvek iným finančným operátorom na výplatu príjemcovi platby, ktorého určí odosielateľ v súlade s touto Dohodou a jej vykonávacím poriadkom.

21.

Mena vydania: mena krajiny určenia alebo tretia mena povolená krajinou určenia, v ktorej je vydaný poštový poukaz.

22.

Vydávajúci určený poštový podnik: určený poštový podnik, ktorý v súlade s Aktmi Únie zasiela poštový poukaz vyplácajúcemu určenému poštovému podniku.

23.

Vyplácajúci určený poštový podnik: určený poštový podnik, ktorý je v súlade s Aktmi Únie, zodpovedný za realizáciu poštového poukazu v krajine určenia.

24.

Platnosť: časové obdobie, počas ktorého môže byť poštový poukaz realizovaný alebo zrušený.

25.

Služobné prístupové miesto: fyzické alebo virtuálne miesto, kde môže používateľ podať alebo prijať poštový poukaz.

26.

Odmeňovanie: suma, ktorú vydávajúci určený poštový podnik dlhuje vyplácajúcemu určenému poštovému podniku za vyplatenie príjemcu.

27.

Zrušenie: právo odosielateľa zrušiť jeho poštový platobný príkaz (poštový poukaz alebo prevod) do vyplatenia alebo do konca doby platnosti, ak nebola platba realizovaná.

28.

Riziko zmluvnej strany: riziko, ktoré spôsobí jedna zo zmluvných strán a ktoré vedie k strate alebo k riziku nelikvidity.

29.

Riziko likvidity: riziko, keď účtovný systém účastníka alebo protistrany je dočasne neschopný splniť záväzok komplexne v požadovanom čase.

30.

Hlásenie neobvyklej obchodnej operácie: povinnosť určeného poštového podniku založená na vnútroštátnych všeobecne záväzných právnych predpisoch a na rezolúciách Únie poskytnúť jeho príslušným národným orgánom informácie o neobvyklých obchodných operáciách.

31.

Sledovanie a lokalizácia: systém, ktorý umožňuje sledovanie presunu poštového poukazu tak, aby kedykoľvek mohla byť určená jeho poloha a aktuálny stav.

32.

Cena: suma zaplatená odosielateľom vydávajúcemu určenému poštovému podniku za službu poštového poukazu.

33.

Neobvyklá obchodná operácia: jednorazový alebo opakovaný poštový poukaz alebo požadovaná náhrada za poštový poukaz spájaná s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti alebo s financovaním terorizmu.

34.

Používateľ: fyzická osoba alebo právnická osoba, odosielateľ alebo príjemca, ktorý používa poštové platobné služby v súlade s touto Dohodou.

Článok 3

1.

Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu zodpovedného za dohľad nad poštovými platobnými službami. Členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu tiež meno a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov na prevádzkovanie poštových platobných služieb prostredníctvom ich siete a plnenie požiadavky vyplývajúcej z Aktov Únie na jeho alebo ich území. Zmeny týkajúce sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov, ku ktorým dôjde v období medzi dvoma kongresmi, musia byť čo najskôr úradne oznámené Medzinárodnému úradu.

2.

Určené poštové podniky poskytujú poštové platobné služby v súlade s touto Dohodou.

Článok 4

1.

Členské krajiny prijmú potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili kontinuitu poštových platobných služieb v prípade zlyhania ich určeného poštového podniku/ov bez ujmy na zodpovednosti tohto/týchto podniku/ov voči iným určeným poštovým podnikom na základe Aktov Únie.

2.

V prípade zlyhania jej určeného poštového podniku členská krajina informuje prostredníctvom Medzinárodného úradu ostatné členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody:

2.1 o zrušení ich medzinárodnej poštovej platobnej služby od určeného dátumu až do času ďalšieho oznámenia;

2.2 o opatreniach prijatých na znovuobnovenie jej služby so zodpovednosťou nového určeného poštového podniku.

Článok 5

1.

Určené poštové podniky sú zodpovedné za realizáciu poštovej platobnej služby voči ostatným poštovým podnikom a používateľom.

2.

Sú zodpovedné za prevádzkové riziká, riziká likvidity a riziká zmluvnej strany v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3.

V súlade so zavedením poštových platobných služieb, ktorých ustanovenia sú im zverené príslušnou členskou krajinou, určené poštové podniky uzatvoria jednostranné alebo mnohostranné dohody s určenými poštovými podnikmi podľa svojho výberu.

Článok 6

1.

Každá peňažná suma podaná v hotovosti alebo odpísaná z účtu na realizáciu poštového poukazu patrí odosielateľovi až do jeho vyplatenia príjemcovi alebo pripísania na účet príjemcu.

2.

Počas platnosti poštového poukazu môže odosielateľ zrušiť poukaz až do jeho vyplatenia príjemcovi alebo do jeho pripísania na účet príjemcu.

Článok 7

1.

Určené poštové podniky prijmú všetky potrebné kroky na to, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z vnútroštátnych a medzinárodných všeobecne záväzných právnych predpisov zameraných na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi.

2.

Určené poštové podniky musia informovať o neobvyklých obchodných operáciách v súlade s národnými všeobecne záväznými právnymi predpismi svoje príslušné štátne orgány.

3.

Vykonávací poriadok obsahuje podrobnosti o záväzkoch určených poštových podnikov týkajúce sa identifikácie používateľa, povinnej starostlivosti a postupov pri zavedení predpisov na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi.

Článok 8

1.

Určené poštové podniky zabezpečia dôvernosť údajov a ich použitie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to podľa prípadu aj v súlade s medzinárodnými záväzkami a vykonávacím poriadkom. Ustanovenia tohto článku neobmedzujú poskytnutie osobných údajov na požiadanie, ktoré je založené na základe vnútroštátnych právnych predpisov každej členskej krajiny.

2.

Údaje, ktoré sa vyžadujú na realizáciu poštového poukazu, sú dôverné.

3.

Určené poštové podniky sú viazané poskytnúť na žiadosť Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie poštové údaje minimálne raz ročne, a to na štatistické účely a podľa možnosti aj na meranie kvality služby a centrálneho clearingu. Medzinárodný úrad bude zaobchádzať so všetkými individuálnymi poštovými údajmi ako s dôvernými.

Článok 9

1.

Výmena údajov potrebných na poskytovanie služieb definovaných v tejto Dohode sa riadi princípom technologickej neutrality, čo znamená, že poskytovanie takých služieb nezávisí od použitia osobitnej technológie.

2.

Postupy na realizáciu poštových poukazov vrátane podmienok na podanie, vstup, zaslanie, zaplatenie a úhradu poukazov a na spracovanie reklamácií a čas vyhradený na sprístupnenie finančných prostriedkov príjemcovi sa môžu odlišovať podľa technológie používanej na prevod poukazu.

3.

Poštové platobné služby môžu byť poskytované na základe kombinácií rôznych technológií.

Kapitola II

Článok 10

1.

Prístupnosť prostredníctvom siete

1.1 Poštové služby sú poskytované určeným poštovým podnikom prostredníctvom ich siete/sietí alebo prostredníctvom inej partnerskej siete s cieľom zabezpečiť prístupnosť k týmto službám čo najväčšiemu počtu používateľov.

1.2 Všetci používatelia majú prístup k poštovým platobným službám bez ohľadu na akýkoľvek existujúci vzájomný zmluvný alebo obchodný vzťah k určenému poštovému podniku.

2.

Oddelenie peňažných prostriedkov

2.1 Peňažné prostriedky používateľov musia byť oddelené. Tieto prostriedky a peňažné toky, ktoré generujú, musia byť oddelené od peňažných prostriedkov a peňažných tokov určeného podniku, obzvlášť od jeho vlastných finančných prostriedkov.

2.2 Predpisy, ktoré platia pre odmeňovanie medzi určenými poštovými podnikmi, sú oddelené od predpisov, ktoré sa vzťahujú na prostriedky používateľov.

3.

Vydávajúca mena a vyplácajúca mena vo vzťahu k poštovým platobným službám

3.1 Suma poštového poukazu je vyjadrená a vyplatená v mene krajiny určenia alebo v akejkoľvek inej mene schválenej krajinou určenia.

4.

Nepopierateľnosť

4.1 Elektronické prevody poštových poukazov sú predmetom princípu nepopierateľnosti v tom význame, že vydávajúci určený poštový podnik nespochybňuje existenciu poukazov a vyplácajúci určený poštový podnik nepopiera prijatie poukazov, ak je elektronická správa v súlade s uplatňovanými normami.

4.2 Nepopierateľnosť elektronických poštových poukazov je zaistená technologickými prostriedkami bez ohľadu na systém používaný určeným poštovým podnikom.

5.

Realizácia platobných poukazov

5.1 Poštové poukazy medzi určenými poštovými podnikmi musia byť realizované v súlade s ustanoveniami tejto Dohody a vnútroštátnych právnych predpisov.

5.2 Suma, ktorú odosielateľ odovzdal určenému poštovému podniku, musí v sieti určeného poštového podniku byť tou istou sumou ako suma vyplatená vyplácajúcim určeným poštovým podnikom príjemcovi.

5.3 Vyplatenie príjemcu nie je podmienkou na to, aby vyplácajúci určený poštový podnik dostal zodpovedajúce peňažné prostriedky od odosielateľa. Musí byť urobené v súlade s plnením záväzkov vydávajúceho určeného podniku k vyplácajúcemu určenému poštovému podniku, čo sa týka záloh alebo poskytnutia spojovacieho účtu.

6.

Stanovenie sadzieb

6.1 Sadzbu za poštové platobné služby stanoví vydávajúci určený poštový podnik.

6.2 Za každú doplnkovú alebo fakultatívnu službu na žiadosť odosielateľa môže byť požadovaná ďalšia sadzba.

7.

Oslobodenie od sadzieb

7.1 Ustanovenia Svetového poštového dohovoru, ktoré sa týkajú oslobodenia poštových zásielok určených vojnovým zajatcom a civilným internovaným osobám od poštových sadzieb, sa môžu uplatniť na poštové platobné služby pre uvedený druh príjemcov.

8. Odmeňovanie vyplácajúceho určeného poštového podniku

8.1 Za realizáciu poštového poukazu je vyplácajúci určený poštový podnik odmeňovaný vydávajúcim určeným poštovým podnikom.

9.

Intervaly na poukazovanie platieb medzi určenými poštovými podnikmi

9.1 Intervaly na poukazovanie platieb medzi určenými poštovými podnikmi na úhradu alebo pripísanie príjemcovi platby v mene odosielateľa môže byť odlišné od poukazovania odmien medzi určenými poštovými podnikmi. Platby na úhradu súm, ktoré boli vyplatené príjemcom alebo pripísané na účet príjemcov, sú poukázané najmenej raz mesačne.

10.

Povinnosť informovať používateľov

10.1 Používatelia majú nárok na nasledujúce informácie, ktoré sa publikujú a sprístupňujú všetkým používateľom: podmienky na poskytovanie poštových platobných služieb, ceny, sadzby, výmenné kurzy a úpravy, podmienky uplatnenia zodpovednosti a adresy na poskytnutie informácií a podanie reklamácie vo veci služby.

10.2 Prístup k týmto informáciám je bezplatný.

Článok 11

Určené poštové podniky sa môžu rozhodnúť identifikovať poštové platobné služby prostredníctvom spoločnej značky.

Kapitola III

Článok 12

1.

Siete

1.1 Určené poštové podniky použijú v súlade s výmenou údajov potrebnou na realizáciu poštových platobných služieb medzi určenými poštovými podnikmi a na sledovanie kvality služby systém Svetovej poštovej únie na výmenu elektronických údajov alebo akýkoľvek iný systém zabezpečujúci interoperabilitu poštových platobných služieb v súlade s touto Dohodou.

Článok 13

1.

Určené poštové podniky sú zodpovedné za správne fungovanie svojich zariadení.

2.

Prenos elektronických údajov musí byť zabezpečený tak, aby zaistil totožnosť a celistvosť prenášaných údajov.

3.

Určené poštové podniky sú povinné realizovať bezpečné prevody údajov v súlade s medzinárodnými normami.

Článok 14

Systémy, ktoré určené poštové podniky používajú, musia umožniť sledovanie spracovania poukazu a jeho zrušenie odosielateľom až dovtedy, kým je vyplatený príjemcovi alebo pripísaný na jeho účet, alebo podľa okolností vyplatený odosielateľovi.

Časť II

Kapitola I

Článok 15

1.

Podmienky na podanie, vpísanie a prenos poštových platobných poukazov sú stanovené vo vykonávacom poriadku.

2.

Platnosť poštových platobných poukazov nesmie byť predĺžená a je stanovená vo vykonávacom poriadku.

Článok 16

1.

Po potvrdení príjemcovej totožnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a po overení správnosti informácií, ktoré poskytol príjemca, uskutoční určený poštový podnik vyplatenie v hotovosti. Na vplatenie alebo prevod poukazu musí byť táto platba pripísaná na účet príjemcu.

2.

Čas určený na uvoľnenie finančných prostriedkov je stanovený medzi určenými poštovými podnikmi na základe jednostranných alebo mnohostranných dohôd.

Článok 17

Určené poštové podniky oznámia Medzinárodnému úradu Svetovej poštovej únie maximálne sumy na zaslanie alebo prijatie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 18

1.

Rozsah úhrad

1.1 Úhrady v rámci organizácie poštových platobných služieb musia pokrývať celú výšku sumy poštového platobného poukazu uvedenú v mene vydávajúcej krajiny. Výška úhrady musí byť rovnaká ako suma vplatená odosielateľom alebo výška sumy odpísaná z jeho účtu. Cena za poštovú platobnú službu sa pripočíta k výške úhrady v prípade pochybenia určeného poštového podniku.

Kapitola II

Článok 19

1.

Reklamácie musia byť vybavené v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol poštový poukaz prijatý.

2.

Určené poštové podniky majú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi právo vyberať od zákazníkov sadzby za reklamáciu poštového poukazu.

Článok 20

1.

Zaobchádzanie s peňažnými prostriedkami

1.1 Vydávajúci určený poštový podnik je zodpovedný za odosielateľove peňažné prostriedky, ktoré odovzdal pri priehradke alebo ktoré odpísal z odosielateľovho účtu, až dovtedy, kým je poštový poukaz riadne vyplatený alebo poukázaný na príjemcov účet alebo kým prostriedky neboli vrátené odosielateľovi v hotovosti alebo pripísané na jeho účet.

Článok 21

1.

Každý určený poštový podnik je zodpovedný za vlastné chyby.

2.

Podmienky a postupy týkajúce sa zodpovednosti a jej rozsahu sú stanovené vo vykonávacom poriadku.

Článok 22

1.

Určené poštové podniky nenesú zodpovednosť:

1.1 v prípade omeškania výkonu služby;

1.2 ak v dôsledku zničenia údajov o poštovej platobnej službe v prípade vyššej moci nemôže uskutočniť platbu poštového poukazu s výnimkou prípadu, ak by dôkaz o ich zodpovednosti bol preukázaný iným spôsobom;

1.3 ak sa dokázala škoda, ktorá bola spôsobená chybou alebo nedbalosťou odosielateľa, najmä čo sa týka jeho zodpovednosti za poskytnutie správnych informácií na poštovom poukaze vrátane skutočnosti, že poukázané prostriedky sú z legitímnych zdrojov a že poštový poukaz je na zákonné účely;

1.4 ak boli poukázané prostriedky zadržané;

1.5 v prípade peňažných prostriedkov vojnových zajatcov alebo civilných internovaných osôb;

1.6 ak používateľ nepodal žiadnu sťažnosť v rámci lehoty stanovenej vo vykonávacom poriadku;

1.7 ak čas vymedzený na reklamáciu pri poskytovaní poštových platobných služieb vo vydávajúcej krajine uplynul.

Článok 23

K ustanoveniam, ktoré sa týkajú zodpovednosti v článkoch 19 až 21, nemôže byť podaná žiadna iná výhrada; výnimkou sú prípady bilaterálnej dohody.

Kapitola III

Článok 24

1.

Pravidlá účtovania

1.1 Určené poštové podniky musia konať v súlade s účtovnými predpismi, ktoré sú definované vo vykonávacom poriadku.

2.

Príprava mesačných a hlavných účtov

2.1 Vyplácajúci určený poštový podnik pripraví pre každý vydávajúci určený poštový podnik mesačný účet s uvedenými sumami vyplatenými za poštové poukazy. Mesačné účty sú v tých istých intervaloch vložené do hlavného vyrovnávacieho účtu vrátane hotovostných záloh s uvedením salda.

3.

Zálohy

3.1 V prípade nerovnováhy pri výmenách medzi určenými poštovými podnikmi vydávajúci určený poštový podnik vyplatí zálohu vyplácajúcemu určenému poštovému podniku najmenej jedenkrát mesačne na začiatku účtovacieho obdobia. V prípadoch, keď sa nárast frekvencie poukazovania výmen skráti na menej než týždeň, podniky môžu odsúhlasiť upustenie od záloh.

4.

Zberný účet

4.1 Každý určený poštový podnik musí mať pre platobné prostriedky používateľov v zásade jeden zberný účet. Tieto prostriedky sa používajú výlučne na zúčtovanie poukazov vyplatených príjemcom alebo na vrátenie nerealizovaných poukazov odosielateľom.

4.2 Každá záloha uhradená vydávajúcim určeným poštovým podnikom je pripísaná na zberný účet v prospech vyplácajúceho určeného poštového podniku. Tieto zálohy slúžia výlučne na platby príjemcom.

5.

Bezpečnostný vklad

5.1 Úhrada bezpečnostného vkladu môže byť požadovaná v súlade s podmienkami, ktoré sú stanovené vo vykonávacom poriadku.

Článok 25

1.

Centrálne účtovanie

1.1 Vyúčtovania medzi určenými poštovými podnikmi môžu v súlade s postupmi stanovenými vo vykonávacom poriadku prechádzať cez centrálu účtovných pohľadávok a sú realizované zo zberného účtu určených poštových podnikov.

2.

Dvojstranné účtovanie

2.1 Vystavenie účtov na základe salda hlavného účtu

2.1.1 Všeobecne platí, že určené poštové podniky, ktoré nie sú členmi centrálneho zúčtovacieho systému, vystavia účty na základe salda hlavného účtu.

2.2 Spojovací účet

2.2.1 Ak majú určené poštové podniky poštovú bankovú inštitúciu, môžu si otvoriť spojovací účet, ktorého prostredníctvom vyrovnávajú svoje vzájomné dlhy a pohľadávky vyplývajúce zo vzájomnej výmeny poštových platobných služieb.

2.2.2 Ak vyplácajúci určený poštový podnik nemá poštovú bankovú inštitúciu, spojovací účet si môže otvoriť v inom peňažnom ústave.

2.3 Mena vzájomného účtovania

2.3.1 Účtovanie salda sa vykoná v mene krajiny určenia alebo v tretej mene dohodnutej medzi určenými poštovými podnikmi.

Časť III

Článok 26

1.

Každá výhrada, ktorá nie je zlučiteľná s predmetom a cieľom Únie, nie je povolená.

2.

Všeobecne platí, že členské krajiny, s ktorých návrhmi sa nestotožňujú iné členské krajiny, sa snažia, ak možno, prispôsobiť názoru väčšiny. Výhrady sa podajú iba v prípadoch absolútnej nutnosti a musia byť dôkladne posúdené.

3.

Výhrady k článkom tejto Dohody musia byť predložené kongresu vo forme návrhu napísaného v jednom z rokovacích jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušným ustanovením Rokovacieho poriadku kongresov.

4.

Na to, aby sa akákoľvek výhrada predložená kongresu stala platnou, musí byť schválená väčšinou, aká sa žiada v každom prípade pri zmene článku, ktorého sa výhrada týka.

5.

Výhrada sa uplatňuje v zásade na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá podala výhradu, a ostatnými členskými krajinami.

6.

Výhrady k tejto Dohode sú na základe návrhov schválených kongresom vložené do záverečného protokolu.

Článok 27

1.

Vo všetkom, čo nie je výslovne upravené touto Dohodou, sa obdobne použije v prípade potreby Dohovor.

2.

Na túto Dohodu sa nevzťahuje článok 4 Ústavy.

3.

Podmienky schvaľovania návrhov k tejto Dohode a jej vykonávaciemu poriadku:

3.1 Návrhy k tejto Dohode predložené kongresu nadobudnú platnosť, ak sú schválené väčšinou zúčastnených a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať. V čase hlasovania musí byť prítomná aspoň polovica týchto členských krajín zastúpených na kongrese s právom hlasovať.

3.2 Návrhy vzťahujúce sa na vykonávací poriadok tejto Dohody nadobudnú platnosť, ak sú schválené väčšinou členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať.

3.3 Na to, aby návrhy predložené v období medzi dvoma kongresmi k tejto Dohode nadobudli platnosť, musia získať:

3.3.1. dve tretiny hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o doplnenie nových ustanovení;

3.3.2. väčšinu hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o zmeny v ustanoveniach tejto Dohody;

3.3.3. väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení tejto Dohody.

3.4 Napriek ustanoveniu odseku 3.3.1 má každá členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú zatiaľ nezlučiteľné s navrhovanou zmenou, možnosť uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu akceptovať, a to v lehote 90 dní odo dňa úradného oznámenia tejto zmeny.

Článok 28

Táto Dohoda nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a zostane platná až do nadobudnutia účinnosti Aktov nasledujúceho Kongresu.

Prevziať prílohu - Francúzske znenie textu