Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

(1)

Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.

(2)

Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2)

§ 2

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,

b)

podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,

c)

časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,

d)

zložkou majetku podniku

1.

hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

2.

nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

e)

iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,

f)

cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,

g)

všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,

h)

objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,

i)

východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,

j)

účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,

k)

odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

(2)

Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.

§ 3

(1)

Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu

a)

majetkovou metódou,

b)

podnikateľskou metódou,

c)

kombinovanou metódou,

d)

likvidačnou metódou alebo

e)

porovnávacou metódou.

(2)

Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.

(3)

Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.

(4)

Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(5)

Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(6)

Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou,5) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(7)

Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(8)

Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celých desať eur.

§ 4

(1)

Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

(2)

Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

(3)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.

(4)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

§ 5

Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.

Daniel Lipšic v. r.

[]

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto:

kde:

VŠHM – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [€],

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€].

2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HP [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

HP – hodnota pokračujúca [€].

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Miera kapitalizácie (i) sa stanoví takto:

CK = PK + VK [€],

kde je

i – vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

DS – sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

NPK – náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

PK – objem požičaného kapitálu; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],

NVK – náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

VK – objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [€],

CK – celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

HP – hodnota pokračujúca [€],

OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornej praxe, napríklad Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady, a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.

b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HK [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódu pri časovo obmedzenej životnosti podniku [€],

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období [€].

Hodnota konečná sa stanoví takto:

kde je

HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [€],

LPn+1 – predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia.

3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa takto:

kde:

VŠHL – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou [€],

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠHNL – všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [€].

b) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:

Príloha č. 2 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU

1.

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov.

2.

Všeobecná hodnota softvéru

Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.

3.

Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv

Stanoví sa

a)

 metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo

b)

 metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov,

podľa vzťahu

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],

kde

VŠHNIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.

kde

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

4.

Iný nehmotný majetok

Člení sa na goodwill a know-how.

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako

a)

 rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou

VŠHG = VŠHP – VŠHM [€],

kde

VŠHG – všeobecná hodnota goodwillu [€],

VŠHP – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

alebo ako

b)

 súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku

kde

OZt – objem odčerpateľných zdrojov v čase t [€],

VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

i1 – rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i2 – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku.

Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],

kde

VŠHNIM – všeobecná hodnota know-how podniku,

kde

n – počet rokov používania know-how podniku [rok],

SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

A.

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1.

Všeobecná hodnota (VŠH)

Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

2.

Východisková hodnota stavieb (VH)

Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

3.

Technická hodnota (TH)

Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.

4.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.

5.

Stavby1)

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

B.

ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:

a)

 porovnávacia metóda,

b)

 kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),

c)

 výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),

d)

metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav.

C.

TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB

C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)

Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.

Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu

VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [€],

kde

M – počet merných jednotiek.

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

RU – rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.

kCU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien

Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.

kV – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.

Vypočíta sa podľa vzťahu

kde

kSi – koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,

cpi – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,

cpnj – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.

Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.

kZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.

kVP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.

kK – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky

Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.

kM – koeficient vyjadrujúci územný vplyv

Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.

Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.

Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.

Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.

Nedokončené a poškodené stavby

Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu.

C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)

TS = 100 – O [%],

kde

O – opotrebenie stavby [%].

Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.

Opotrebenie stavby sa vypočíta

a)

lineárnou metódou,

b)

 analytickou metódou.

Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku.

Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty.

Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom.

Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:

Vek stavby (V) – vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.

Základná životnosť stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch.

Životnosť stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.

Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah

Z = V + T [rok],

kde

V – vek stavby [rok],

T – znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].

Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu

kde

Oi – opotrebenie i-tej časti stavby [%],

VHi – východisková hodnota i-tej časti stavby [€],

n – počet častí stavby [–].

C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)

alebo

TH = VH – HO [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

TS – technický stav stavby [%],

VH – východisková hodnota stavby [€],

HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [€].

D.

VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS)

D.1 Porovnávacia metóda

Hlavné faktory porovnávania:

a)

 ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

b)

 polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),

c)

 konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

D.2 Kombinovaná metóda

kde

HV – výnosová hodnota stavieb [€],

TH – technická hodnota stavieb [€],

a – váha výnosovej hodnoty [–],

b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].

Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z  pozemkov.

V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu

kde

OK – kapitalizovaný odpis [€/rok],

ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZt – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [€/rok],

n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

HL – likvidačná hodnota stavieb [€].

Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu

HL = VŠH – NL [€],

kde

VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [€],

NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.

Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)

Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.

Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2 podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť.

Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.

D.3 Metóda polohovej diferenciácie

a)

 stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,

b)

 byty a nebytové priestory.

D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov

VŠHS= TH . kPD [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom.

Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

D.3.2 Byty a nebytové priestory

VŠHB = TH . kPD [€],

kde

TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [€],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–].

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

D.4 Stavby určené na odstránenie

Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.

E.

VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)

E.1 Porovnávacia metóda

Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku)s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).

Hlavné faktory porovnávania:

d)

 ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

e)

 polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),

f)

 fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

E.2 Výnosová metóda

Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky

Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:

E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí,2) pozemky v zriadených záhradkových osadách,3) pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu,4) pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch4a)

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2, VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],

kde

VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky:

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov VHMJ €/m2 a) Bratislava 66,39 b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice 26,56 c) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 16,60 d) Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov 9,96 e) Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov 6,64 f) Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov 4,98 g) Ostatné obce do 5 000 obyvateľov 3,32

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza.

kPD – koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu

kPD = kS . kV . kD . kF . kI . kZ . kR [–],

kde

kS – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa určí takto:

Všeobecná situácia ks 1. oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou 0,70 – 0,80 2. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové´a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov 0,80 – 0,90 3. obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a rekreačné oblasti pre individuálnu rekreáciu, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest do 50 000 obyvateľov 0,90 – 1,00 4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov 1,00 – 1,30 5. veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov 1,20 – 1,60 6. veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami 1,50 – 1,80 7. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov 1,70 – 1,90 8. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov 1,80 – 2,00

kV – koeficient intenzity využitia (0,50 – 2,00) sa určí takto:

Intenzita využitia kv 1. – záhradkové osady, – chatové osady, – hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, – sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva 0,50 – 0,70 2. – inžinierske stavby, chránené ložiskové územia 0,70 – 0,90 3. – nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, – poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia 0,90 – 0,95 4. – rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardom vybavenia, – nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu 0,95 – 1,00 5. – rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením, – rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením 1,00 – 1,05 6. – rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením – nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia 1,05 – 1,10 7. – exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru so štandardným vybavením 1,10 – 1,15 8. – nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením, viacpodlažné budovy 1,15 – 1,30 9. – využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 – 2,00

Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu.

kD – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa určí takto:

Dopravné vzťahy kD 1. pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. pri bežnej premávke 0,80 2. obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca 0,85 3. pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, pozemky v mestách bez možnosti využitia mestskej hromadnej dopravy 0,90 4. pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy 1,00 5. pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách obytných zón, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka) 1,05 6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou 1,05 – 1,20

kF – koeficient funkčného využitia územia (0,80 – 2,00) sa určí takto:

Funkčné využitie územia kF 1. plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná poloha) 1,50 – 2,00 2. zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty) 1,20 – 1,50 3. plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha) 1,00 – 1,30 4. výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie 0,90 – 1,10 5. výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva 0,80– 1,00

Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky.

kI – koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa určí takto:

Technická infraštruktúra kI 1. bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete) 0,80 – 1,00 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny) 1,00 – 1,20 3. dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu) 1,20 – 1,30 4. veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí) 1,30 – 1,50

Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

kZ – koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 – 3,00) sa určí takto:

Povyšujúce faktory kZ – nevyskytujú sa 1,00 – pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), – obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, – pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.) 1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

kR – koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa určí takto:

Redukujúce faktory kR – nevyskytujú sa 1,00 – ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, – spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., – rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, – ekologické zaťaženie pozemku, – ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, – pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, – ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, – stavba pod povrchom pozemku, – závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), – vplyv časového vývoja minulých období, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.) 0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom na predpokladanú hodnotu závady.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu orná pôda alebo trvalý trávny porast

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2,

VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],

kde

VHMJ– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona6) v závislosti od katastrálneho územia a okresu. V prípade, že v osobitnom zákone je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast, ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [€/m2],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].

E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2, prípadne v ha,

VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2, prípadne v €/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], [€/ha],

kde

VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.6) V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].

E.3.1.4 Lesné pozemky8) mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov

VŠHLPOZ = M . VŠHLMJ [€],

VŠHLMJ = VHLMJ . kPD [€/ha], [€/m2],

VHLMJ = Hpz + fp [€/ha], [€/m2],

Hpz = Hpzjk . zstcjk [€/ha], [€/m2],

fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2) [€/ha], [€/m2],

kde

VŠHLPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,

M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m2),

VŠHLMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód stanovenia hodnoty lesov,

VHLMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m2) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č.14 tab. č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č.14 tab. č.II,

Hpz – základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením,

fp – hodnota faktora polohy v €/ha,

Hpzjk – základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín – k, j-tej bonity, príloha č. 14, tab. č.I,

zstcjk – cieľové zastúpenie drevín – k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),

Hv1, Hv2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 14, tab. č.II,

Zcujk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín – k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č.III,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu

kPD = kS.kV.kL [-]

kde

kS – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:

Ukazovateľ hustoty obyvateľstva okresu na km2 Hodnota koeficienta ks lesný pozemok lesný porast nad 1 000 1,5 1,3 500 – 1 000 1,4 1,2 250 – 500 1,3 1,1 100 – 250 1,0 1,0 50 – 100 0,9 0,9 do 50 0,7 – 0,9 0,8 – 0,9

Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého územného obvodu príslušný okres patrí.

kV – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:

Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie Hodnota koeficienta kv lesný pozemok lesný porast Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie 1,3 1,20 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,3 1,15 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie 1,2 1,10 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,2 1,00 Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore 1,3 1,05 Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole 1,2 0,95 – 1,0 Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody 1,0 0,90 – 0,95 Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody 0,8 – 0,9 0,85 – 0,90 Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach 0,7 – 0,8 0,80 – 0,85

Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a pod.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.

kL – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:

Lesnatosť časti krajiny v % Hodnota koeficienta kL lesný pozemok lesný porast do 5 % 1,3 1,2 5 – 10 % 1,1 – 1,2 1,1 10 – 20 % 1,0 1,0 20 – 30 % 0,9 0,95 30 – 40 % 0,8 0,9 40 – 60 % 0,6 – 0,7 0,85 nad 60 % 0,4 – 0,6 0,8

Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.

Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 eura.

Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.

E.3.2 Trvalé porasty

E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu

VŠHP = VHP . kPD [€],

kde

VHP – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde

Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obcí sa vypočíta podľa vzťahov

VŠHLP = M . VŠHLPMJ [€]

VŠHLPMJ =VHLPa . kPD [€/ha], [€/m2]

VHLPa = Hporzijk . (1-kP) + fP [€/ha], [€/m2]

Hporzijk = [(Hutjk – cjk) . faijk + cjk] kd – zstijk . z [€/ha], [€/m2]

fP = Zsijk . (Hv1+Hv2) [€/ha], [€/m2]

kde:

VŠHLPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VHLpa a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),

VHLPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,

Hporzijk – základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (faijk), príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v €/ha,

Huťjk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. V,

cjk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,

faijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV. 1 – IV. 6,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

kP – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,

fP – hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII, a skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk),

M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),

kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,

zstijk – skutočné zastúpenie drevín – k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,

Zsijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín – k,

Hv1, Hv2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.

Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 – IV. 6, sa ohodnotia podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.

V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa jednotková východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov.

Skutočná celková zásoba porastu v m3, ktorá sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.

F.

VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD

F.1 Vecné bremeno

Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou

a)

konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),

b)

zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),

c)

strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).

Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.

F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:

a)

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

b)

Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZt – trvalo odčerpateľný zdroj [eur/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

G.

VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK

Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

kde:

VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

1)

§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2)

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

3)

Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

4)

§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

4a)

§ 2 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

5)

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6)

Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z. z.

7)

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

8)

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

9)

Napríklad § 87a zákona č. 511/1992 Zb., § 139 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL

Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá.

A.

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

A.1 Strojové zariadenia

Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo.

A.2 Dráhové vozidlá

Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná.

A.3 Lietadlá

Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu.2) Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.

A.4 Plavidlá

Plavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné lode, plávajúce stroje alebo plávajúce zariadenia3) a námorné rekreačné plavidlá.4) Podľa ďalej uvedeného postupu môže určovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná.

A.5 Základné pojmy

(1)

Na účely tejto prílohy

a)

skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,

b)

príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a  evidencie,

c)

 štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,

d)

 mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,

e)

 medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,

f)

 opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,

g)

 fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,

h)

 morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,

i)

 údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,

j)

opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,

k)

bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

l)

 celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

m)

generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

n)

 záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,

o)

 renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,

p)

modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,

r)

 rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,

s)

 nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,

t)

 výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej  všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj  predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,

u)

 všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,

v)

 likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.

(2)

Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:

a)

zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v eurách,

b)

 zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,

c)

 zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,

d)

 zložky majetku nové, poškodené,

e)

 jednoúčelové zložky majetku,

f)

 zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,

g)

 zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,

h)

 zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,

i)

 technologické celky,

j)

 modernizované a rekonštruované zložky majetku,

k)

 zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,

l)

 morálne opotrebované zložky majetku,

m)

 príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,

n)

 zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.

A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS

(1)

 Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložky majetku PDS.

(2)

 PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov

kde

VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [€],

VH – východisková hodnota zložky majetku [€],

VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [€],

VC – vstupná cena zložky majetku [€],

PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [€].

VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.

(3)

 Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.

(4) Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.

A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]

(1)

 Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených v časti B.2.

(2)

 Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabuľkách časti B.2.

(3)

 Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.

(4)

 Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok 365 dní).

A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]

Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.

A.9 Koeficient zmennosti kZ) [–]

Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví kZ = 1.

A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.2.

A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov5) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.

(1)

 VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100 %.

(2)

 VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 % továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100 %.

(3)

 VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100 %.

(4)

 Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu

kde

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,

n – počet skupín zložky majetku.

(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTSMV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.

(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:

a)

 ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,

b)

 ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.

(7)

 Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(8)

 Východiskový technický stav linky sa stanoví:

a)

 ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,

b)

 ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav linky [ %],

n – počet strojov linky,

i – i-tý stroj linky, i = 1 až n,

VTSi – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%],

kli – koeficient podľa vzťahu [–],

kde

VHi – východisková hodnota i-tého stroja linky [€],

VHl – východisková hodnota linky [€].

Platí: súčet hodnôt kli = 1.

Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.

(9)

 Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:

a)

ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,

b)

ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTSS menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%],

VTSS – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie, ich VTSS = 100 % [%],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%],

VTStz – východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTStz

PDStz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, pričom PDStz = (100 – PDS) [%].

VTStz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(10)

 Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec na základe

a)

 obhliadky zložky majetku,

b)

 informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),

c)

 odborným odhadom.

(11)

 Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.

A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.

A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]

je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.

(1) Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.

(2)

 Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.

(3)

 Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený v časti B.3.

A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.

A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – kMO [–]

Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.

A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [€, cudzia mena]

Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať

(1)

Obstarávacia cena – OC [€, cudzia mena]

Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:

(2)

Vlastné náklady – VN [€]

Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.

Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou.

Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.

A.17 Východisková hodnota (VH) [€]

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku  TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.1.

A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [€]

(1)

 Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.

(2)

 Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.

(3)

 Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou. Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné, znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.

(4)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.).

(5)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekčným koeficientom kK.

(6)

Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá cenovú kalkuláciu.

A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [€]

(1)

Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v eurách k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.

(2)

 Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.4.

A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [€]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku.

A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (kP) [–]

Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní.

A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [€]

Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [€]

Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.6.

A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠHLO [€]

(1)

 Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď

a)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,

b)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,

c)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.

(2)

 Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.

(3)

 Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.7.

A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov

Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:

a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny kCM a koeficienty predajnosti zložky majetku kP na tri desatinné miesta,

b) indexy cien IC, koeficient indexov cien kIC, koeficient zmennosti zložky majetku kZ, koeficient využiteľnosti kV, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku kMO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,

c)

východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na 50 centov,

d)

východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 50 centov vrátane sa nezaokrúhľujú,

e)

všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na 50 centov a v úrovni s DPH na centy.

B.

POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY

Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:

B.1 Východisková hodnota (VH)

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.

B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v €

a)

Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

b)

východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

c)

východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

a)

Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

b)

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

c)

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

a)

ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň východiskového technického stavu VTS = 100 %,

b)

ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa určí podľa tohto postupu:

1.

podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,

2.

vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v eurách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,

3.

zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO,

4.

vypočíta sa východisková hodnota nákladov VHN na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly,

5.

východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:

VH = TH*) + VHN [€],

kde

VH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumu ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [€],

VHN – východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže ich cena je zahrnutá vo VHN), TH sa vypočíta len pre zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa časti A.6 a VTS podľa časti A.11.

Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO.

Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to však v posudku zdôvodniť.

Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 € a VH = VHN zložky majetku, kde VHN je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.

c)

východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,

d)

ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku.

B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala

a)

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v eurách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%],

kV – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–],

VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [€]; prípadný koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [€],

b)

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

VH = TH + VHN [€],

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [€],

Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.

c)

ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm. b) sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto prílohy.

B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)

B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá

B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej

a)

pre r.kZ ≤ Ž:

b)

pre r.kZ > Ž:

ZA = VTS - ZO[%],

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky],

kz – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá kZ =1 [–],

Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],

VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].

Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:

1.

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre

r ∙ kZ ≤ Ž,

2.

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. kz > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu

ZA = 100 - ZO [%],

3.

pre zložku majetku, ktorej VTS

4.

ak pre zložku majetku, ktorej VTS

pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZAs (stroje, dráhové vozidlá a plavidlá) a zložky majetku členenej na skupiny

a)

základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZAS sa vypočíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade s časťami A.7 a A.10,

b)

pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu:

kde

n – počet skupín zložky majetku,

ZASi – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm. a) [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA

Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.

B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA

a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti kZ určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,

b)

 pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet ZA,

B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZAmv

Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti kZ sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.

B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZA

a)

ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom čase, tak ZA sa určí podľa vzťahov pre celú linku. Celú linku znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených ďalej, ktorá charakterizuje výrobné zameranie linky,

b)

v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia do prevádzky, tak sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

kde

ZA – základná amortizácia linky [%],

ZAli – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená podľa časti B.2.1.1 [%],

kli – koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov v linke,

i – i-tý stroj linky.

B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZA

a)

 vypočíta sa podľa časti B.2.1.1, pričom doba prevádzky r sa počíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej, modernizovanej, resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,

b)

pre zložku majetku opravenú v zahraničí sa r počíta od dátumu jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteľa zložky majetku po repasácii podľa časti B.2.1.8.

B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]

Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti B.2.1.10 tejto prílohy),

a)

doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohľadu na zmennosť zložky majetku,

b)

doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky majetku stanoví na základe hodnoverného dokladu o prvotnom zaradení zložky majetku do prevádzky,

c)

v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky majetku vykonanej v zahraničí, ak zložka majetku po vykonaní zásahu v zahraničí nepracovala, doba prevádzky sa počíta od dátumu zaradenia hodnotenej zložky majetku do prevádzky u prvého prevádzkovateľa v Slovenskej republike,

d)

dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutočne odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepočíta na roky (r = doba prevádzky v mesiacoch/12), pričom do doby prevádzky sa započítava každý mesiac i započatý, v ktorom bola zložka majetku v prevádzke,

e)

ak nemožno stanoviť dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, znalec postupuje takto:

1.

 ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,

2.

 ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,

3.

 ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa predpokladanej životnosti zložky majetku,

Tieto skutočnosti znalec uvedie v príslušných kapitolách posudku.

f)

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepočíta na roky podľa časti A7 ods. 4,

g)

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť danú počtom výrobných cyklov, sa doba prevádzky nahrádza počtom odpracovaných cyklov.

B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti kZ pre strojové zariadenia [–]

Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:

a)

ak stroj pracoval počas celej doby prevádzky r nepretržite v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime 250 osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa stanoví v úrovni kZ = 1, 2 alebo 3 podľa toho, či išlo o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,

b)

ak počas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennosť (v rôznych rokoch mal rôznu zmennosť), znalec vypočíta priemernú zmennosť za dobu prevádzky r (kZ nemusí byť celé číslo),

c)

pre stroj, pri ktorom sa nedá preukázať zmennosť, stanoví znalec hodnotu kZ = 1,

d)

koeficient zmennosti kZ = 1 (pozri tabuľky pre Ž a ZO v časti B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre stroj s charakteristickou trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladničky, mraziace boxy, turbíny a pod., nádrže, zásobníky, niektoré druhy tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané zariadenia nepretržite pracujúce v chemickom priemysle a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárne konštruované,

e)

ak stroj pracoval počas zmeny prerušovane alebo pracoval v inom v pracovnom režime ako 250 osemhodinových pracovných dní do roka, znalec stanoví kZ podľa skutočného pracovného režimu zložky majetku, napríklad ak ide o zložku majetku, ktorá je náročná na údržbu; taká zložka majetku môže mať ročný pracovný časový fond aj nižší, ako je uvedený v časti A.7 ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu; v takých prípadoch koeficient zmennosti môže byť kZ

B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení

(1)

 Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení

Znalec pri zaraďovaní strojového zariadenia rešpektuje tieo zásady:

a)

hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihuje jeho poslanie (určenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnosť i zostatkové percento prevádzkyschopnosti a pod.,

b)

každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa vzťahuje nielen na stroj, ktorý je úplne dohotovený, ale aj na taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo nedokončený. Nekompletný alebo nedohotovený stroj sa zaraďuje zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu ohodnotenia má tento nekompletný alebo nedokončený stroj charakteristické znaky kompletného alebo dohotoveného stroja,

c)

ak zistí, že zložka majetku môže byť zaradená do dvoch alebo viacerých položiek, potom pre zaradenie má položka s najpresnejšou špecifikáciou prednosť pred položkami so všeobecnejším významom,

d)

ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho charakteru, potom sa hodnotená zložka majetku zaradí podľa komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.

Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho v posudku neuvádza.

Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich určenia.

(2)

Kategorizácia strojových zariadení

2.1

Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje

Kód Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 7 zdrojové agregáty pre pohonné elektrické sústavy 20 20 20 čerpadlá a čerpacie strojovne na kvapaliny, elevátory na kvapaliny 10 25 1 14 vzduchové čerpadlá, objemové kompresory a vývevy 12 25 1 10 turbokompresory 17 25 1 14 priemyselné chladiace a mraziace zariadenia, tepelné čerpadlá 12 25 1 13 piestové motory 14 25 10 priemyselné a lodné kotly 17 25 1 4 zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody 25 20 1 4 kogeneračné jednotky 25 20 1 10 pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, prehrievače pary, kondenzátory, rekuperátory a pod.) 17 25 1 4 plynové generátory, vyvíjače acetylénu vrátane čističov plynu 25 20 1 9 kachle a obdobná tepelná technika 17 5 4 parné turbíny a turboagregáty 25 20 1 4 plynové turbíny a turboagregáty 25 20 1 4 vodné turbíny a generátory 25 20 1 1 vodné turbíny a generátory do 10 MW 50 5 1 13 prenosné a pojazdné zariadenia 14 25 v tomto odvetví 29 stroje a zariadenia používané na výrobu v elektrotechnickom priemysle 4 30 20 prenosné a pojazdné energetické stroje 10 25 20 ostatné strojové zariadenia 10 25

2.2

Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá

Kód Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, zdvíhacie rámy 17 25   20 stavebné žeriavy 10 25   13 zdvíhacie, nakladacie, vykladacie a manipulačné zariadenia (výťahy, lanovky, eskalátory a pod.) 14 25   13 výťahy 14 25   14 transportné zariadenia na prepravu sypkých materiálov 12 25   10 zariadenia na dopravu po lane 17 25   14 zariadenia pre ložné operácie 12 25   22 zariadenia pre stavebné montážne práce 7 25   25 dopravné vozíky 6 30   16 transportné zariadenia na prepravu kusových materiálov 11 25   25 koľajové banské a malodráhové vozíky 6 30   25 veľkopriestorové banské vozy 6 30   29 dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie 4 30   20 banské lokomotívy 10 25   24 špeciálne lesné traktory bez evid. č. 6 25   21 kolesové a pásové traktory bez evid. č. 8 25   16 manipulačné zariadenia 11 25   7 kontajnery 20 20 1 21 kovové prepravné prostriedky na paletizáciu a kontajnerizáciu 8 25   10 skladové zakladače 17 25   10 regály 17 25 1 14 drobné prepravné prostriedky 12 25   5 žeriavové a podvesné dráhy 25 25   20 ostatné stroje 10 25  

2.3

Vzduchotechnika a klimatizácia

Kód Vzduchotechnika a klimatizácia Ž[r] ZO[%] Stanovený kZ 13 vzduchotechnické zariadenia 14 25 1 14 klimatizačné zariadenia 12 25 1 13 sušiarne 14 25   13 ventilačné alebo recirkulačné odsávače s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom 14 25   13 odsávacie zariadenia 14 25   20 filtre 10 25 1 13 pneumatická doprava 14 25   13 pneumatické pohony a motory 14 25   14 odlučovače (cyklóny) 12 25 1 21 kovové rúrkové odlučovače 8 25 1 14 ostatné strojové zariadenia 12 25  

2.4

Jemná mechanika

Kód Jemná mechanika Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 16 mechanické meracie prístroje 11 25   14 váhy a zariadenia na zisťovanie hmotnosti (bez váh pre domácnosť) 12 25   6 váhy pre domácnosť 20 5   16 časomerné mechanické prístroje 11 25   15 mechanika prístrojov 11 20             21 predajné automaty, napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín a nápojov, automaty na rozmieňanie mincí 8 25 1 20 zdravotnícka mechanická technika vrátane mechanických prístrojov 10 25   9 mechanické stabilné a prenosné zabezpečovacie zariadenia a systémy 17 5 1 9 mechanické zariadenia na automatické zatváranie dverí 17 5 1 21 rozmnožovacie stroje a prístroje, reprografické zariadenia, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, orezávače ceruziek, dierkovacie a spínacie stroje 8 25   20 opticko-mechanické prístroje vrátane zariadení na spracovanie filmového a fotografického materiálu 10 25   20 fotodokumentačné zariadenia 10 25             16 mechanické prístroje na zisťovanie vlastností a chýb materiálov 11 25   21 mechanické prístroje na vedecký výskum 8 25   18 mechanické prístroje a laboratórne zariadenia 10 5   20 mechanické meradlá a meracie zariadenia na meranie geometrických veličín 10 25   6 prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. hladinomery, prietokomery aj manometre, merače tepla okrem bytových a domových meradiel vody) 20 5 1 15 otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače dráhy, krokomery, rýchlomery a tachometre 11 20             21 kancelárske stroje, prístroje a zariadenia 8 25   21 mechanické stroje na spracovanie dát 8 25   12 bytové a domové meradlá teplej úžitkovej vody, podľa ktorých sa fakturuje 14 5 1 6 bytové a domové meradlá studenej vody, podľa ktorých sa fakturuje 20 5 1 12 bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK, podľa ktorých sa fakturuje 14 5 1           19 ostatné mechanické zariadenia 10 20  

2.5

Ostatné stroje, zariadenia a súčasti

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 priemyselné palivové pece a neelektrické laboratórne pece (okrem pekárenských pecí) a plynové horáky 17 25   14 priemyselné tepelné zariadenia 12 25             16 plniace a baliace stroje a stroje na úpravu obalov 11 25             14 zariadenia na čerpanie a meranie kvapalných palív 12 25   13 zariadenia na úpravu vody 14 25 1 14 hydraulické agregáty, hydromotory 12 25             25 stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie 6 30   10 ťažné zariadenia hlbinných baní 17 25   14 stroje a zariadenia na úpravu uhlia, rúd a nerastov 12 25   7 kolesové rýpadlá a zakladače 20 20   20 rýpadlá lopatové a korčekové 10 25   14 stroje a zariadenia na spracovanie nerastných surovín 12 25   13 zariadenia na ťažbu a spracovanie rašeliny 14 25   21 strojové zariadenia na geologický prieskum 8 25             10 strojové zariadenia na prípravu vsádzky a výrobu surového železa 17 25   7 stroje a zariadenia koksární 20 20   10 stroje a zariadenia oceliarní 17 25   7 valcovacie zariadenia 20 20   13 stroje a zariadenia zlievární 14 25             24 stroje a zariadenia na zemné, stavebné a cestné práce (planírovacie, škrabacie, hĺbiace, utĺkacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov, baranidlá a vyťahovače pilótov) 6 25   25 zariadenia na stavebné montážne práce 6 30   20 poľnohospodárske a záhradnícke strojové zariadenia okrem ďalej uvedených 10 25   27 stroje na hnojenie a ochranu kultúr 5 30   19 strojové zariadenia na chov hydiny, hospodárskych zvierat a rýb 10 20   27 strojové zariadenia na odstránenie, skladovanie a spracovanie výkalov hydiny a hospodárskych zvierat 5 30   20 ostatné strojové zariadenia pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie, umelé liahne a umelé kvočky 10 25   14 stroje a zariadenia pre verejné stravovanie a predaj 12 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 20 čistiace, pracie, žmýkacie, žehliace, sušiace, upratovacie, holičské a kadernícke stroje 10 25   20 holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov 10 25   13 šijacie stroje pre domácnosť 14 25   23 pletacie stroje pre domácnosť 7 30   21 zariadenia na kúrenie a varenie 8 25   21 chladničky a mrazničky pre domácnosť 8 25 1 16 stroje na čistenie a sušenie fliaš a iných obalov 11 25   13 pekárenské pece 14 25   14 umývačky riadu 12 25   14 spoločné zariadenia pre chemický priemysel 12 25   10 prístroje na filtrovanie a čistenie kvapalín 17 25   10 stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie celulózy, papiera a lepenky 17 25   14 stroje a zariadenia na spracovanie gumy, kaučuku a plastických hmôt a výrobkov z nich 12 25             4 zásobníky na stabilné plyny (plynojemy)     1   s premenným obsahom plynov 25 20             7 stroje a zariadenia plynární a na spracovanie plynných palív 20 20             13 obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo neriadené 14 25   20 obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo riadené 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie kovov účelové inde neuvedené 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie materiálov elektrofyzikálnymi metódami 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku 10 25   20 obrábacie stroje na nekovové materiály 10 25   20 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo riadené 10 25   13 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo neriadené 14 25   20 tvárniace stroje na kovy a cermety pracujúce inak ako úberom materiálu 10 25   20 stroje na opracovanie kameňa, keramických látok, betónu, azbestocementu, nerastných materiálov, skla za studena 10 25   16 stroje a zariadenia na zváranie, spájkovanie         a rezanie kovov tepelným procesom 11 25   16 zariadenia na povrchovú úpravu 11 25             20 zariadenia na montáž súčiastok 10 25             20 stroje a zariadenia pre lesnú výrobu 10 25   20 stroje a zariadenia pre drevospracujúci priemysel 10 25   14 stroje a zariadenia pre sklársky priemysel 12 25   13 stroje a zariadenia pre textilný priemysel 14 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 13 stroje na úpravu textílií 14 25   22 stroje a zariadenia pre konfekčnú výrobu 7 25   13 stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel 14 25   21 strojové zariadenia pre polygrafický a knihársky priemysel 8 25   13 stroje na čistenie, triedenie a preosievanie semien, zrna alebo sušených strukovín, stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín 14 25   13 stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel 14 25   13 strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, sladovne, liehovary, pálenice, likérky, 14 25     spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní,         octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu       13 stroje na čistenie, triedenie a spracovanie mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovocia a iných poľnohospodárskych produktov, rýb, tabaku, výroby čokolády, cukroviniek a konzervovanie potravín 14 25             13 stroje na prípravu a spracovanie tabaku 14 25             10 hasiace zariadenia a hasiaca technika 17 25   13 stroje na technickú obsluhu dopravných prostriedkov 14 25   21 priemyslové mazacie zariadenia 8 25   13 stabilné a pojazdné umývacie zariadenia 14 25   10 mechanické a hydraulické závory a brány 17 25 1           6 oceľové potrubia z ocelí tried 10 až 16 20 5 1 4 oceľové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí 25 20 1 3 potrubia z plastov 25 5 1 6 armatúry 20 5 1           7 sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16 20 20 1 5 zásobníky na plyny 25 25 1 5 sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí 25 25 1 7 tlakové oceľové nádoby 20 20 1 8 sklady a zásobníky z iných kovových materiálov 20 25 1 3 sklady, zariadenia a zásobníky z plastov 25 5 1 4 ťažké oceľové konštrukcie 25 20 1 7 ľahké a prenosné oceľové konštrukcie 20 20 1 – hutnícke výrobky a polotovary – –             20 mechanické polohovadlá a manipulátory 10 25   21 priemyselné roboty a programovateľné manipulátory 8 25             20 športové potreby strojového charakteru 10 25   20 športová a rehabilitačná technika 10 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 javiskové a divadelné zariadenia mechanického charakteru 17 25   14 technické prostriedky na hromadnú zábavu (zariadenia pre lunaparky, spoločenské hry, zariadenia kolkární a pod.) 12 25             3 kancelársky kovový nábytok 25 5 1 9 lekársky, zubolekársky, zverolekársky a nemocničný kovový nábytok 17 5 1 20 lekárske, zubolekárske, zverolekárske a nemocničné kreslá, kreslá pre holičstvá, kaderníctva so sklápacím, resp. so zdvíhacím mechanizmom 10 25             28 upínacie, rezné, ručné náradie 4 5   27 ručné mechanizované náradie 5 30   – nástroje, spojovacie prvky, konštrukčné prvky – –   18 drobné kovové súčiastky a výrobky, kovanie a zámky 10 5   17 drobné inštalačné armatúry 10 0 1 19 kovové obaly 10 20 1 19 kovový riad 10 20 1 19 ručné kuchynské stroje, nožiarsky tovar 10 20 1           18 lekárske, chirurgické, zubolekárske, zverolekárske nástroje 10 5   18 spojovacie materiály 10 5 1           – špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie – –             – zásoby strojového charakteru – –   20 ostatné strojové zariadenia 10 25  

B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru, ktorá má predpokladanú životnosť Ž uvedenú počtom výrobných cyklov – ZA

Vypočíta sa podľa vzťahov:

a)

pre P  ≤ Ž:

b)

pre P > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

P – počet kusov výrobkov zložky,

Ž – počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].

B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá

a)

pre r  ≤ Ž:

znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla

a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu

kde

i = 1 až n = r,

b)

pre r > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav lietadla [%],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],

q – podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0

Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],

r – doba prevádzky [roky].

B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)

B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

kMO – koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].

B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

TS – technický stav zložky majetku rozčlenenej na skupiny [%],

TSi – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.3.2 [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],

VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená podľa časti A.17 [€],

n – počet všetkých skupín zložky majetku,

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé stroje – TS

TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:

a)

ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy TS sa vypočíta podľa časti B.3.1,

b)

ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy sa TS vypočíta podľa vzťahu:

kde

TSli – technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené

hodnoty TSli, Zi a kmoi pre i-tý stroj [%],

kli – koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov linky,

i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.

B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]

Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takému technickému stavu, aký by mala mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami, napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku, kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť konštrukcie – kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.

Hodnotu parametra Z stanoví znalec

a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom Z Є ( – 100 ; 100> %,

b)

 v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady a obhliadku nemožno vykonať, znalec zvolí hodnotu parametra Z = 0, resp. na základe údajov majiteľa.

Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:

a)

 morálne opotrebenie I – vzniká pre rast produktivity práce, keď sa nová zložka majetku vyrába a predáva lacnejšie, preto klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr, pričom technická úroveň zložiek vyrobených skôr je v podstate rovnaká ako technická úroveň novej zložky majetku,

b)

 morálne opotrebenie II – vzniká pre technický pokrok, keď sa už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosťou, pričom nové zložky zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie, efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,

c) pri voľbe číselnej úrovne kMO znalec zohľadní:

1)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 250/1997 Z. z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.

2)

§ 2 písm. b) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3)

§ 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)

§ 2 písm. f) zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.

5)

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

6)

Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

7)

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8)

Zákon č. 264/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

9)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP PRI STANOVENÍ VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ

A.

 ZÁKLADNÉ POJMY

1.

Elektrotechnické zariadenie (EZ) – akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče.

2.

Počet odpracovaných rokov EZ – doba prevádzky (r) – skutočná doba, počas ktorej bolo EZ v prevádzke, stanovená v mesiacoch, prepočítaná na roky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po rozhodujúci dátum, t. j. dátum, ku ktorému sa elektrotechnické zariadenie hodnotí.

r = Počet mesiacov prevádzky /12 [rok]

Vypočítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.

V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví podľa iných dostupných údajov alebo zdôvodneným odborným odhadom.

3.

Východisková hodnota (VH) – cena zariadenia, za akú je možné obstarať hodnotené zariadenie alebo zariadenie s rovnakými alebo porovnateľnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami k rozhodujúcemu dátumu v mieste používania zariadenia.

4.

Východiskový technický stav (VTS) – preukázateľným spôsobom definovaný, technický stav v čase prvotného alebo opätovného uvedenia zariadenia do prevádzky. Je vyjadrením miery schopnosti zariadenia plniť funkcie a účel, pre ktoré bolo zariadenie vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou a pokynmi výrobcu na začiatku doby prevádzky zariadenia (v okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, zaradenia do evidencie, resp. po vykonanej generálnej oprave či modernizácii – technickom zhodnotení).

V prípade, ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskový technický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovateľa alebo iného hodnoverného dokladu. Keď zariadenie nemožno obhliadnuť a nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie, znalec stanoví VTS zdôvodneným odborným odhadom.

5.

Základná amortizácia (ZA) – miera skutočného fyzického opotrebenia ohraničená časovým intervalom uvedenia zariadenia do prevádzky a rozhodujúcim dátumom.

6.

Technická životnosť (Ž) – doba, počas ktorej je zariadenie schopné plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami a pokynmi výrobcu alebo dodávateľa.

7.

Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) – miera schopnosti zariadenia plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami výrobcu alebo dodávateľa, po skončení prognózovanej technickej životnosti.

8.

Rozhodujúci dátum – dátum, ku ktorému je stanovená všeobecná hodnota.

9.

Technický stav (TS) – skutočný technický stav zariadenia stanovený k rozhodujúcemu dátumu, zodpovedajúci základnej amortizácii určenej pre skutočnú dobu prevádzky zariadenia, priamo úmerný spôsobu prevádzky a morálnemu opotrebeniu zariadenia.

10.

Zmena technického stavu (Z) – percentuálne vyjadrenie odchýlky skutočného technického stavu hodnoteného zariadenia od stavu definovateľného technickou, sprievodnou, resp. inou dokumentáciou alebo stavu určeného optimálnym používaním zariadenia v reálnom čase.

11.

Koeficient morálneho opotrebenia (kMO) – vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zariadenia, pričom v praxi sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:

a)

 Morálne opotrebenie I – vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, keď sa nové EZ vyrábajú lacnejšie, v dôsledku čoho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr, pričom technická úroveň EZ vyrobených skôr je rovnaká ako technická úroveň nových EZ.

b)

Morálne opotrebenie II – vzniká v dôsledku technického pokroku, keď sa vyrábajú EZ s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s menšou výkonnosťou, pričom nové EZ zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie (napr. výpočtová technika a pod.). Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty kMO Є (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta kMO.

V prípade, že pri hodnotenom EZ nemožno vykonať obhliadku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu kMO podľa porovnateľných EZ predávaných na trhu v období obstarávania hodnoteného EZ v kontexte so súčasnými technicky porovnateľnými výrobkami.

12.

Technická hodnota (TH) – peňažné vyjadrenie technického stavu hodnoteného EZ.

13.

Všeobecná hodnota (VŠH) – výsledná objektivizovaná hodnota EZ stanovená k rozhodujúcemu dátumu pri rešpektovaní trhových podmienok v mieste hodnotenia, kompletnosti zariadenia, technického stavu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie. Pri stanovení VŠH znalec vždy uvedie, či je stanovená s daňou z pridanej hodnoty alebo bez.

14.

Koeficient predajnosti EZ (kp) – vyjadruje stav trhového prostredia v mieste hodnotenia pri rešpektovaní rozhodujúceho dátumu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie, spôsobu údržby a prevádzkovania EZ, jeho úplnosti, kompletnosti a iných faktorov, ktoré môžu mať preukázateľný vplyv na hodnotu EZ.

15.

Výška škody (VŠ) – finančným vyjadrením priamych i nepriamych nákladov vynaložených na odstránenie javov, ktoré spôsobili alebo spôsobujú nefunkčnosť EZ alebo zmenu technických a projektovaných parametrov EZ.

B.

POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY EZ

Znalec zatriedi hodnotené EZ podľa časti C tejto prílohy.

1.

Základná amortizácia

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky]

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]

Ž – prognózovaná technická životnosť EZ [roky]

Základnou podmienkou na použitie tohto vzťahu je: r ≤ Ž

V prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako je prognózovaná technická životnosť, t. j. r > Ž, základná amortizácia sa vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS – ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

2.

Technický stav

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TS – technický stav EZ [%]

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

ZA – základná amortizácia EZ [%]

Z – zmena technického stavu EZ [%]

kMO – koeficient morálneho opotrebenia [ - ]

Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty z intervalu (0; 1>

3.

Technická hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TH – technická hodnota [€]

TS – technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]

VH – východisková hodnota EZ [€]

4.

Všeobecná hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠH = TH . kP [€],

kde

TH – technická hodnota EZ [€]

kP – koeficient predajnosti EZ [ - ]

Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu:

kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [ - ],

kde

kPT– koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku EZ – kPT є (0; 1>

P. č. Dokumentácia kPT 1. Dokumentácia je úplná, kompletná a platná 1,00 2. Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov 1) 0,85 – 1,00 3. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení v rozsahu: – neúplné doklady podľa osobitného predpisu 2), 3) – neúplné doklady o odborných skúškach podľa osobitného predpisu 1) 0,50 – 0,85 4. Od EZ nejestvuje žiadna technická dokumentácia, prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu 0,10 – 0,50

kPS – koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu

EZ – kPS є (0; 1>

P. č. ND, služby, opravy, údržba kPS 1. V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú vyrábané a dostupné 1,00 2. Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu do 100 km, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné 0,90 – 1,00 3. EZ hodnoteného typu sú ťažko opravovateľné, nejestvuje bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo 0,50 – 0,90 4. EZ nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia, ND nie sú v SR k dispozícii 0,30 – 0,50 5. EZ je neopraviteľné 0,10 – 0,30

kPD– koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu – kPD є R+

P. č. Dopyt kPD 1. EZ je nepredajné, nevyužiteľné v podnikateľskej činnosti iného subjektu 0,01 – 0,20 2. EZ je nepredajné, využiteľnosť je len na náhradné diely pre opravy iných EZ 0,20 – 0,40 3. Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú EZ podobného typu, ale výkonnejšie, EZ morálne zastarané, jednoúčelové EZ, EZ poškodené a pod. 0,40 – 0,80 4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenom EZ 0,80 – 1,00 5. Hodnotené EZ je možné predať vopred určenému záujemcovi 1,00 6. Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, EZ je využiteľné v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod. > 1,00

kPL– tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty technologického celku pozostávajúceho z viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého EZ z technologického celku – kPL є (0; 1>

P. č. Stav technologického celku kPL 1. Technologický celok je kompletný a úplný 1,00 2. Technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,85 – 1,00 3. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné s minimálnym dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,70 – 0,85 4. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné so závažným dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,50 – 0,70 5. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa nedá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné 0,01 – 0,50

kPI – koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.). – kPI (0; 1>

P. č. Iné vplyvy kPI 1. EZ je kompletné, plne funkčné, zodpovedne ošetrované, používané v súlade s odporúčaniami výrobcov, resp. dovozcov 1,00 2. EZ je využívané intenzívne s občasným prekročením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na životnosť, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ (EZ nie je v prevádzke) je toto zodpovedajúcim spôsobom uložené a ošetrované v predpísaných priestoroch 0,85 – 1,00 3. EZ je využívané intenzívne s trvalým prekračovaním projektovaných parametrov a výkonu s podstatným vplyvom na životnosť EZ, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ je toto uložené v uzatvorených priestoroch, avšak ďalej neošetrované 0,60 – 0,85 4. EZ je využívané neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov). V prípade skladovania EZ je toto skladované nevhodným spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom okolitého prostredia na EZ 0,01 – 0,60

5.

Výška škody

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠ = NO + (VŠHPP – VŠHPZ) – VŠHZ [€],

kde

VŠ – výška škody [€]

VŠHPP – všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia EZ [€]

VŠHPZ – všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu, resp. po predpokladanom vykonaní zásahu s cieľom uvedenia EZ do pôvodného prevádzkyschopného stavu [€]

VŠHZ – všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú po vykonaní zásahu a je predpoklad ich ďalšieho speňaženia [€]

NO – náklady na opravu [€]

6.

Likvidačná hodnota EZ sa stanovuje len v nasledujúcich prípadoch:

7.

Vypočítaná hodnota VŠH EZ, výšky škody a likvidačnej hodnoty EZ sa zaokrúhľuje na 50 centov.

C.

KATEGORIZÁCIA EZ A MATERIÁLOV POUŽÍVANÝCH NA ICH VÝROBU

Podľa tejto prílohy sa môžu hodnotiť elektrotechnické zariadenia, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých kategóriách v tabuľke pod číselným znakom jednotného triedenia. Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektuje nasledujúce zásady:

a)

 Každé EZ uvedené v niektorej položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumu tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má charakteristické znaky kompletného alebo hotového výrobku.

b)

 Ak má byť EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším významom.

c)

 Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov a EZ dodávané v súboroch sa zaradia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva ich podstatný charakter.

d)

 EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky, ktorá zahŕňa najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie alebo materiál.

e)

 Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého výrobku alebo súboru výrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieďujú s týmito výrobkami.

2.1

 Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia

2.1.1

Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kód KP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8402 28.30.11 28.30.13 Kotly na výrobu vodnej alebo inej pary – parné kotly (iné ako nízkotlakové kotly na ústredné kúrenie schopné dodávať tak teplú vodu, ako aj paru); kotly na „prehriatu“ paru – len elektrokotly 17 25 8407 34.10.11 34.10.12 35.30.11 Kogeneračné jednotky 20 5 8502 31.10.32 31.10.61 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče (konvertory), elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým spaľovacím motorom (dieselové motory alebo motory so žiarovou hlavou) 20 25

2.1.2

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8534 32.10.30 Tlačené obvody 20 5 8535 25.24.90 31.20.10 31.20.40 Elektrické prístroje na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. odpájače, spínače, poistky, bleskoistky, obmedzovače prúdových nárazov, zásuvky, rozvodné skrine) na napätie presahujúce 1000 V 20 20 8536 31.20.24 31.20.25 31.20.26 31.20.27 31.20.21 31.20.22 31.20.23 Elektrické zariadenia na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. vypínače, spínače, relé, poistky, obmedzovače prúdových nárazov, zástrčky, zásuvky, objímky žiaroviek, rozvodné skrine) na napätie nepresahujúce 1000 V 20 20 8537 25.24.90 31.20.40 31.20.32 31.20.31 Rozvádzače, rozvodové panely, ovládacie (dispečerské) stoly, pulty, skrine a ostatné základne vybavené dvoma alebo viacerými zariadeniami položky 8535 alebo 8536, na elektrické riadenie alebo na rozvod elektrického prúdu vrátane zabudovaných nástrojov a prístrojov a číslicové riadiace zariadenia, okrem spínacích prístrojov a zariadení položky 8517 20 20 8538 25.24.90 31.20.40 Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na použitie s prístrojmi a zariadeniami položiek 8535, 8536 alebo 8537 20 20 8544 31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10 Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami 20 20 8545 31.62.15 Uhlíkové elektródy, uhlíkové kefky, osvetľovacie uhlíky, uhlíky na elektrické batérie a ostatné výrobky zhotovené z grafitu alebo z iného uhlíku, tiež spojené s kovom, druhov používaných na elektrické účely 4 5 8546 26.15.25 26.23.10 31.62.14 Elektrické izolátory z ľubovoľného materiálu 25 20 8547 25.24.26 26.23.10 31.62.14 Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom 20 10

2.1.3

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8302 60 28.63.14 Zariadenia na automatické zatváranie dverí (elektrické) 17 10 8403 28.22.12 28.22.13 28.30.12 Kotly na ústredné kúrenie, iné ako položky 8402 – elektrické 25 20 8404 28.30.12 28.30.13 Pomocné prístroje a zariadenia na kotly položky 8402 alebo 8403 (napr. ohrievače vody, tzv. ekonomizéry, prehrievače pary, odstraňovače sadzí, zariadenia na rekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo iné pomocné jednotky – elektrické 17 25 8413 28.40.20 29.12.21 29.12.23 29.12.24 Čerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením; elevátory na kvapaliny 10 25 8414 29.12.38 Vzduchové čerpadlá, kompresory a ventilátory 12 25 8415 29.23.30 29.23.12 Klimatizačné stroje a prístroje, skladajúce sa z ventilátora so vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu teploty a vlhkosti, vrátane strojov a prístrojov, v ktorých môže byť vlhkosť regulovaná oddelene 12 25 8418 29.23.13 29.23.30 29.71.11 Chladničky, mraziace boxy a ostatné chladiace alebo mraziace zariadenia, elektrické, tepelné čerpadlá, iné ako klimatizačné stroje a prístroje položky 8415 – elektrické 8 25 8419 29.23.11 29.23.30 29.24.40 29.53.15 29.56.22 29.72.14 33.10.14 Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia s elektrickým ohrevom, na spracovávanie materiálu výrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na zmene teploty, ako je ohrievanie, varenie, praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie, sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie, okrem prístrojov a zariadení pre domácnosť; prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody 12 25 8421 29.23.14 29.24.31 29.24.52 Odstredivky, vrátane sušiacich odstrediviek, prístroje na filtrovanie alebo na čistenie tekutín 10 25 8422 29.24.60 Umývačky riadu 11 25 8425 29.22.11 29.22.19 Kladkostroje a iné zdvíhacie zariadenia s elektrickým pohonom 17 25 8428 29.22.18 29.22.16 29.22.17 29.52.11 Ostatné zdvíhacie, nakladacie a vykladacie a manipulačné zariadenia (napr. výťahy, lanovky, eskalátory, dopravníky) s elektrickým pohonom 17 25 8431 29.22.19 29.52.61 29.22.20 Elektrické časti a súčasti vhodné na použitie výhradne na stroje a zariadenia položiek 8425 až 8430 10 20 8434 29.53.12 29.32.62 29.53.21 Dojacie stroje a mliekarenské stroje a ostatné stroje v potravinárskom priemysle s elektrickým pohonom a riadením 8 25 8447 29.54.14 29.54.41 29.54.12 29.54.15 Pletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím, opriadacie stroje, stroje na výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek a prámikov, pletených alebo sieťovinových a stroje na výrobu strapcov – riadené elektronicky 14 25 8451 29.54.21 29.71.13 29.54.22 Stroje a zariadenia na pranie, čistenie, žmýkanie, sušenie, žehlenie 10 25 8456 29.40.11 29.40.12 29.40.21 29.40.22 29.40.23 29.40.31 Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ich úberom mechanicky, pomocou lasera alebo pomocou iných svetelných alebo fotónových zväzkov, ultrazvuku, elektroerózie, elektrochemických reakcií, elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebo oblúkových výbojov v plazme 10 25 8467 19 29.40.76 29.40.77 Náradie s vlastným zabudovaným elektrickým motorom 10 20 8501 31.10.22 31.10.61 31.10.23 31.10.24 31.10.10 31.10.26 31.10.25 31.10.21 Elektrické motory a generátory (okrem generátorových agregátov) 20 25 8504 31.10.50 31.10.62 31.10.42 31.10.43 31.10.41 Elektrické transformátory, statické meniče (napr. usmerňovače) a induktory 20 20 8505 31.62.12 Elektromagnety; permanentné magnety a výrobky určené na zmagnetizovanie; upínacie dosky, skľučovadlá a iné podobné upínacie zariadenia s elektromagnetmi alebo permanentnými magnetmi 8 10 8508 25.24.90 29.40.77 Elektromechanické ručné nástroje so vstavaným elektrickým motorom 5 20 8509 25.24.90 29.71.21 29.71.30 Elektromechanické zariadenia pre domácnosť so vstavaným elektrickým motorom 10 10 8510 29.71.22 29.71.30 Holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov so vstavaným elektrickým motorom: 6 10 8514 27.51.12 27.51.11 27.51.13 27.52.10 27.53.10 27.54.10 29.21.13 29.21.14 Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátane indukčných alebo dielektrických); ostatné priemyselné alebo laboratórne indukčné alebo dielektrické ohrievacie zariadenia 12 25 8503 31.10.61 Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na stroje položky 8501 alebo 8502 20 10 8515 29.40.60 29.40.78 Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn), laserové alebo používajúce iné svetelné či fotónové zväzky, ultrazvukové, využívajúce elektrónové zväzky, magnetické impulzy alebo plazmové výboje na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania; elektrické stroje a prístroje na striekanie kovov alebo cermetov za tepla 11 25 8516 25.24.90 29.71.28 29.71.24 29.71.27 29.71.23 29.71.25 29.71.26 29.71.29 29.71.30 Elektrické prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody a ponorné ohrievače; elektrické zariadenia na vykurovanie miestností, pôdy a na podobné účely; elektrotepelné zariadenia na ošetrovanie vlasov (napr. sušiče vlasov, vlničky na vlasy [kulmy], prístroje na trvalú onduláciu) a sušiče rúk; žehličky; ostatné elektrotepelné prístroje používané v domácnostiach; elektrické vykurovacie odpory, iné ako položky 8545 10 10 8539 31.50.11 31.50.12 31.50.13 31.50.14 31.50.15 31.50.41 Elektrické žiarovky alebo výbojky, vrátane žiaroviek na svetlomety a ultrafialové alebo infračervené žiarovky; oblúkovky 5 5 8607 35.20.40 Časti a súčasti železničných a električkových vozidiel alebo iných koľajových vozidiel – len elektrotechnické zariadenie 12 20 9405 25.24.24 26.15.24 31.50.34 31.50.23 31.50.33 31.50.25 31.50.32 31.50.42 31.50.22 Svietidlá (vrátane svetlometov) a ich časti a súčasti inde neuvedené ani nezahrnuté; svetelné reklamy, svetelné znaky a značky; svetelné oznamovacie tabule a podobné výrobky s pevným osvetľovacím zdrojom a ich časti a súčasti inde nešpecifikované alebo nezahrnuté 6 20

2.2

Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia

2.2.1

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8544 31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10 Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami 20 20 8547 25.24.26 26.23.10 31.62.14 Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom 20 10 9001 33.40.21 33.40.11 Optické vlákna a zväzky optických vlákien; káble optických vlákien, iné ako zaradené do položky 8544; polarizačný materiál v tvare listov alebo dosiek; šošovky (tiež kontaktné), hranoly, zrkadlá a iné optické články z akéhokoľvek materiálu, nezasadené, iné ako z opticky neopracovaného skla: 20 10

2.2.2

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kód Popis položky Ž ZO [r] [%] 8506 31.40.12 Galvanické články a batérie 6 10 8507 31.40.23 31.40.22 31.40.24 31.40.21 Elektrické akumulátory, vrátane separátorov, tiež s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového) 5 10 8511 31.61.21 31.61.24 31.61.22 Elektrické zapaľovacie alebo spúšťacie zariadenie na zážihové a vznetové spaľovacie motory (napr. magnetické zapaľovače [magnetá], zapaľovacie cievky, zapaľovacie a žeraviace sviečky, spúšťače); generátory (napr. dynamá, alternátory) a regulačné spínače používané s týmito motormi 8 20 8512 31.61.24 31.61.23 Elektrické prístroje osvetľovacie a signalizačné (okrem výrobkov položky 8539), stierače, rozmrazovače a odhmlievače, elektrické, na bicykle a motorové vozidlá 12 25 8513 31.50.21 31.50.42 Prenosné elektrické svietidlá s vlastným zdrojom elektrickej energie (napr. na suché články, akumulátory, magnetá), okrem svietidiel položky 8512 4 5 8532 32.10.12 32.10.13 32.10.71 32.10.11 Elektrické kondenzátory, pevné, otočné a dolaďovacie 7 10 8533 32.10.20 32.10.72 Elektrické odpory (vrátane reostatov a potenciometrov), okrem vykurovacích odporov 7 10 8540 32.10.41 32.10.42 32.10.73 Elektrónky a trubice so studenou katódou, so žeravenou katódou alebo s fotokatódou (napr. vákuové či parami alebo plynmi plnené elektrónky a trubice, ortuťové usmerňovacie výbojky a trubice, katódové trubice, televízne obrazovky a snímacie elektrónky televíznych kamier) 5 5 8541 32.10.51 32.10.52 32.10.73 Diódy, tranzistory a podobné polovodičové prvky, fotocitlivé polovodičové zariadenia, vrátane fotovoltických článkov, tiež zostavených do modulov alebo zabudovaných do panelov; diódy vyžarujúce svetlo (LED); zabudované piezoelektrické kryštály 10 5 8542 32.10.60 32.10.73 Elektronické integrované obvody a mikrozostavy 10 5 8548 31.62.16 Odpad a zvyšky galvanických článkov, batérií a elektrických akumulátorov, nepoužívateľné galvanické články, batérie a elektrické akumulátory; elektrické časti a súčasti strojov a prístrojov nešpecifikované ani nezahrnuté inde v tejto kapitole 4 2 8709 29.22.15 29.22.19 Vozíky s elektrickým pohonom 12 25 8805 35.30.14 Pozemné prístroje pre letecký výcvik, ich časti a súčasti 8 15 9207 36.30.15 36.30.18 Hudobné nástroje, ktorých zvuk sa tvorí alebo sa musí zosilniť elektricky (napr. organy, gitary, akordeóny) 10 20 9209 36.30.17 36.30.18 Časti, súčasti a príslušenstvo hudobných nástrojov (napr. mechanizmy hracích skriniek, metronómy a ladičky všetkých druhov – elektronické 12 10 9503 36.50.33 36.50.20 36.50.12 Ostatné hračky; zmenšené modely, podobné modely na hranie; skladačky všetkých druhov – elektronické 7 10 9613 36.63.61 36.63.62 Zapaľovače cigariet a iné zapaľovače, elektrické a ich časti a súčasti 5 10 9019   Mechanoterapeutické zariadenia, masážne prístroje, prístroje na testovanie psychologickej spôsobilosti, prístroje na liečbu ozónom, kyslíkom, aerosólom, dýchacie prístroje, oživovacie prístroje, elektrické vibračné masážne strojčeky 7 20

2.2.3

Elektrotechnické zariadenia na prenos informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8517 32.20.20 32.20.30 Elektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo telegrafiu, vrátane drôtových telefónnych prístrojov s batériovými mikrotelefónmi a telekomunikačné prístroje na nosnú frekvenciu alebo na digitálne drôtové systémy; videotelefóny 5 5 8518 32.30.41 32.30.42 32.30.43 32.30.51 Mikrofóny a ich stojany; reproduktory, tiež vstavané; slúchadlá všetkých druhov a kombinované rečnícke súpravy; elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače; súpravy elektrických zosilňovačov zvuku 5 10 8526 32.30.52 33.20.20 Rádiolokačné a rádiosondážne prístroje (radary), rádionavigačné prístroje a rádiové prístroje na diaľkové riadenie 6 20

2.2.4

Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8469 30.01.11 30.01.12 30.01.14 30.02.19 Písacie stroje (iné ako tlačiarne položky 8471); stroje na spracovanie textu – okrem mechanických 8 25 8470 30.01.13 Počítacie stroje a vreckové prístroje na záznam, vyvolanie a zobrazenie údajov výpočtovými funkciami 8 25 8471 30.02.17 30.02.14 30.02.16 30.02.18 30.02.19 30.02.11 30.02.15 32.02.12 32.02.13 Stroje na automatické spracovanie údajov a ich jednotky; magnetické alebo optické snímače, stroje na prepis údajov v kódovanej forme na pamäťové médiá a stroje spracovávajúce tieto údaje, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté 5 5 8472 30.01.23 Iné kancelárske stroje a prístroje (napr. rozmnožovacie stroje hektografické alebo blanové, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, prístroje na orezávanie ceruziek, dierkovacie alebo spínacie stroje) – elektronické 8 25 8473 30.01.24 30.01.14 30.02.19 Časti, súčasti a príslušenstvo (okrem krytov, kufríkov a podobných výrobkov) používané výhradne alebo hlavne na strojoch položiek 8469 až 8472 – len elektrické zostavy 5 5 8476 29.24.33 29.24.53 Predajné automaty (napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín alebo nápojov), vrátane automatov na rozmieňanie mincí – elektronické 8 25

2.2.5

Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8519 25.24.90 32.30.31 32.30.51 Gramofóny, tiež prenosné, gramofónové šasi, kazetové prehrávače a iné zvukové reprodukčné prístroje, bez zariadenia na záznam zvuku 7 20 8520 32.30.32 32.30.51 Magnetofóny a iné prístroje na záznam zvuku, tiež s reprodukčným zariadením 7 20 8521 32.30.33 32.30.51 Videofonické prístroje na záznam a reprodukciu, tiež so zabudovaným videotunerom 7 20 8522 25.24.90 32.30.51 Časti, súčasti a príslušenstvo vhodné na použitie výhradne alebo hlavne s prístrojmi položiek 8519 až 8521 7 20 8523 24.65.10 25.22.15 Hotové nenahraté médiá na záznam zvuku alebo podobný záznam 7 20 8524 22.14.11 22.14.12 25.22.15 Gramofónové platne, magnetické pásky a iné nahraté médiá na záznam zvuku alebo na podobné záznamy, vrátane matríc a galvanických odtlačkov na výrobu platní 7 20 8525 25.24.90 32.20.12 32.20.11 32.30.52 32.30.33 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie, tiež s prijímacím zariadením alebo so zariadením na záznam alebo reprodukciu zvuku; televízne kamery; stabilné videokamery a ostatné videokamery 5 10 8527 32.30.11 32.30.12 32.30.44 32.30.52 Prijímacie prístroje na rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu alebo rozhlasové vysielanie tiež kombinované v jednej skrini s prístrojom na záznam alebo reprodukciu zvuku alebo s hodinami 5 10 8528 32.30.20 25.24.90 32.30.52 Televízne prijímače tiež so vstavanými rozhlasovými prijímačmi alebo prístrojmi na záznam či reprodukciu zvuku alebo obrazu; videomonitory a videoprojektory 7 20 8529 32.30.52 Časti a súčasti vhodné výlučne alebo hlavne na prístroje položiek 8525 až 8528: 6 10 9005 33.40.22 33.40.24 Binokulárne i monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné, astronomické prístroje a rádioastronomické prístroje 10 25 9006 33.40.32 33.40.33 31.50.31 33.40.38 33.40.36 Fotografické prístroje, prístroje na letecké fotografovanie, lekárske a chirurgické vyšetrovanie, prístroje a žiarovky na bleskové svetlo na fotografické účely 8 25 9007 33.40.34 33.40.38 33.40.35 Kinematografické kamery a projektory, tiež so vstavanými prístrojmi na záznam alebo reprodukciu zvuku 8 25 9008 33.40.35 33.40.36 33.40.37 33.40.38 Projektory statických snímkov (iné ako kinematografické); fotografické (iné ako kinematografické) prístroje zväčšovacie alebo zmenšovacie 8 25 9009 30.01.21 30.01.25 Fotokopírovacie prístroje s optickým alebo kontaktným systémom a termokopírovacie prístroje 7 20 9010 25.24.90 33.40.36 33.40.37 33.40.38 Prístroje a vybavenie pre fotografické alebo kinematografické laboratóriá (vrátane prístrojov na premietanie alebo realizáciu predlôh obvodov) 6 20 9011 33.40.22 33.40.24 Združené optické mikroskopy, vrátane mikroskopov na mikrofotografiu, mikrokinematografiu alebo mikroprojekciu 7 5 9013 25.24.90 33.40.23 Výrobky s tekutými kryštálmi, ktoré nie sú špecifikované v iných položkách; lasery, iné ako laserové diódy; ostatné optické prístroje a nástroje 6 10

2.2.6

Meracie zariadenia

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8423 29.24.22 29.24.23 29.24.53 Prístroje a zariadenia na váženie, váhy spojené s počítacími a kontrolnými prístrojmi 12 25 9012 33.20.61 33.20.82 Mikroskopy iné ako optické; difraktografy 10 5 9014 33.20.11 Buzoly, vrátane navigačných kompasov; iné navigačné prístroje a zariadenia 10 10 9015 33.20.12 33.20.81 Vymeriavacie (vrátane fotogrammetrických meraní), hydrografické, oceánografické, hydrolologické, meteorologické alebo geofyzikálne prístroje a zariadenia, okrem kompasov; zameriavacie zariadenia 7 10 9018 33.10.15 33.10.12 33.20.13 Lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske nástroje a prístroje vrátane scientigrafických prístrojov, ostatné elektrolekárske prístroje, ako aj prístroje na skúšanie zraku 7 10 9017   Kresliace, rysovacie alebo počítacie prístroje (napr. kresliace stroje, pantografy, uhlomery, matematické počítacie stroje, súradnicové zapisovače, mikrometre, posuvné meradlá a pod.) 7 10 9021   Načúvacie pomôcky, stimulátory srdcového svalu 5 5 9022 33.10.11 Röntgenové prístroje a prístroje využívajúce žiarenie alfa, beta alebo gama, tiež na lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske účely vrátane rádiografických alebo rádioterapeutických prístrojov, röntgenoviek a iných zariadení na výrobu röntgenových lúčov, generátorov vysokého napätia, ovládacích panelov a pultov, presvetľovacích štítov, vyšetrovacích a liečebných stolov, kresiel a podobne 10 10 9025 33.20.51 33.20.81 Hydrometre a podobné plávajúce prístroje, teplomery, žiaromery, barometre, vlhkomery a psychrometre, tiež registračné i navzájom kombinované: 10 25 9026 33.20.52 33.20.81 Prístroje a nástroje na meranie alebo na kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. prietokomery, hladinomery, manometre, merače tepla) – elektrické a elektronické, okrem prístrojov a nástrojov položiek 9014, 9015 alebo 9032 4 25 9027 25.24.90 33.20.53 33.20.81 Prístroje, zariadenia a nástroje na fyzikálne alebo na chemické rozbory (napr. polarimetre, spektrometre, refraktometre, analyzátory plynov alebo dymu); prístroje a nástroje na určovanie viskozity, pórovitosti, rozťažnosti, povrchového napätia alebo podobné prístroje a nástroje na kalorimetrické, akustické alebo fotometrické merania alebo kontrolu (vrátane expozimetrov); mikrotómy: 7 20 9028 33.20.63 33.20.83 Merače dodávky alebo produkcie plynov, kvapalín a elektrickej energie, vrátane meračov na ich kalibrovanie 10 20 9029 33.20.64 33.20.83 Otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače ubehnutej dráhy, krokomery a pod.; rýchlomery a tachometre, okrem patriacich do položky 9014 alebo 9015; stroboskopy 11 20 9030 25.24.90 33.20.43 33.20.41 33.20.45 33.20.81 Osciloskopy, analyzátory spektra a ostatné prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu elektrických veličín, okrem meračov položky 9028; prístroje a nástroje na meranie alebo zisťovanie žiarenia alfa, beta, gama, X-lúčov kozmického alebo iného ionizujúceho žiarenia 8 20 9031 33.20.65 33.20.81 Meracie alebo kontrolné prístroje, nástroje a stroje, inde nešpecifikované ani nezahrnuté v tejto kapitole 12 25 9102 33.50.12 Náramkové hodinky, vreckové hodinky a ostatné hodinky (vrátane stopiek), iné ako zaradené do položky 9101 – elektrické a elektronické 14 25 9105 33.50.14 Ostatné hodiny – elektrické a elektronické 14 25 9106 33.50.15 Časové kontrolné prístroje a časové počítadlá s hodinovým alebo hodinkovým strojčekom alebo synchrónnym motorom (napr. kontrolné časové registračné hodiny, záznamové hodiny) – elektrické a elektronické 14 25 9108 33.50.21 Hodinkové strojčeky, úplné a zmontované – elektrické a elektronické 11 25 9109 33.50.22 Hodinové stroje, úplné a zmontované – elektrické a elektronické 11 25

2.2.7

Riadiace zariadenia

Číselný znakColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8530 24.66.48 31.62.16 31.62.11 33.50.28 Elektrické prístroje signalizačné, bezpečnostné alebo na kontrolu a riadenie železničnej, električkovej, cestnej a riečnej dopravy, na parkovacie zariadenia a na vybavenie prístavov a letísk 10 10 8531 31.62.16 31.62.11 Elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (napr. zvončeky, sirény, návestné panely, poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži alebo proti požiaru), iné ako položky 8512 alebo 8530 10 10 8802 35.30.40 35.30.31 35.30.32 35.30.33 35.30.34 Ostatné letúne (napr. vrtuľníky, lietadlá); kozmické lode (vrátane družíc) a ich štartovacie nosiče – len elektrotechnické zariadenia 12 20 9032 25.24.90 33.20.84 Automatické regulačné alebo riadiace prístroje a nástroje 17 10

2.2.8

Iné elektrotechnické zariadenia

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8543 31.62.13 31.62.16 Elektronické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré majú individuálne funkcie a nie sú špecifikované alebo zahrnuté inde v tejto kapitole 10 10 9504 36.50.42 36.50.43 Potreby na lunaparkové a spoločenské hry, špeciálne stoly pre herne a automatické zariadenia do kolkární – elektrická časť 7 25 9999   Softvér dodávaný s výpočtovou technikou 4 5

1)

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

2)

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3)

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL

A.

Základné pojmy a názvoslovie

1.

Cestné vozidlo

Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.1) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich hodnoty sú vozidlá zaradené do ďalších kategórií, pozri časť B tejto prílohy.

2.

Základné časti vozidla – technická skupina

Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.

3.

Životnosť vozidla

Životnosť vozidla je čas, počas ktorého je vozidlo pri dodržaní určeného systému údržby a opráv schopné bezpečne plniť požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.

Medzný stav je stav vozidla, keď sa musí jeho ďalšie používanie prerušiť. Dôvodom môže byť ohrozenie bezpečnosti prevádzky, neodstrániteľné prekročenie medzných tolerancií a parametrov vozidla, zníženie efektívnosti prevádzky pod prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnosť vykonania opravy, ktorej náklady presahujú jeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia tohto medzného stavu.

Životnosť vozidla závisí od doby prevádzky, počtu najazdených kilometrov, prípadne od odpracovaného počtu prevádzkových hodín. Na účely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav vozidla rovná zostatkovému percentu technickej životnosti vozidla.

4.

Prognózovaná životnosť vozidla

Prognózovaná životnosť vozidla je predpokladaná technická životnosť vozidla určená na základe jeho zatriedenia do príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.

5.

Údržba a oprava vozidla

5.1

Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne.

5.2

Oprava je súhrn úkonov, ktorými sa odstraňujú následky mechanického poškodenia alebo opotrebenia celku, skupín, prípadne dielov vozidla. Opravou sa obnovujú správne a predpísané funkcie vozidla, pričom opravované diely nemusia mať vždy predpísané rozmery nových dielov.

5.3

Celková oprava – CO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti skupín alebo súčiastkových celkov vozidla. Rozumie sa ňou výmena všetkých poškodených alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Opravované skupiny sa obvykle z vozidla demontujú.

5.4

Generálna oprava – GO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti vozidla. Rozumie sa ňou  úplná demontáž vozidla na diely alebo až na súčiastky, výmena chybných dielov za nové, opravené alebo renovované a opätovná montáž vozidla vrátane obnovenia jeho povrchovej úpravy. Generálnu opravu (GO) tvoria celkové opravy (CO) všetkých hlavných skupín vozidla. Ak sa niektorá hlavná skupina neopravuje, nejde o GO, ale len o CO. GO sa môže vykonať aj výmenou niektorých skupín za nové.

5.5

Záručná oprava (prehliadka) je oprava (prehliadka predpísaná výrobcom alebo predajcom) vozidla, skupiny, dielu, súčiastky alebo mimoriadnej výbavy vykonaná výrobcom, predajcom alebo oprávnenou dielňou v záručnej dobe.

6.

Modernizácia a prestavba

6.1

Modernizácia je úprava vozidla, skupiny, dielu alebo mimoriadnej výbavy vykonaná s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť, spoľahlivosť alebo životnosť. Pri motorových vozidlách je to napríklad zníženie spotreby paliva a exhalátov výfukových plynov výmenou niektorých dielov motora za novšie, ale pre daný typ vozidla použiteľné modifikácie, výmena klasického zapaľovania za bezkontaktové elektronické zapaľovanie, dodatočná montáž katalyzátora výfukových plynov a podobne.

6.2

Prestavba podľa § 101 vyhlášky znamená zmenu niektorej podstatnej časti mechanizmu vozidla alebo konštrukcie alebo takú úpravu vozidla, pri ktorej nastala zmena

a)

podvozkovej časti, hmotnosti, rozmerov a obsaditeľnosti vozidla, riadenia alebo bŕzd a kategórie vozidla,

b)

druhu pohonu,

c)

druhu alebo typu motora,

d)

druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.

7.

Mimoriadna výbava vozidla

Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.

Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

8.

Doba prevádzky – T

Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky od 1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby. Tu znalec zohľadní dobu prevádzky od skutočného uvedenia vozidla do prevádzky.

Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, znalec ho stanoví na 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.

9.

Predpokladaný ročný jazdný výkon – PKV

PKV vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie podľa kapitoly B tejto prílohy.

10.

Predpokladaný zostatkový technický stav ­– PZTS

Predpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnosti vozidla (skupiny) určitej kategórie pri určenej dobe prevádzky a pre niektoré kategórie vozidiel aj pri určenom počte najazdených kilometrov.

11.

Predpokladaná efektívna životnosť – PEZ

Predpokladaná efektívna životnosť vozidla (skupiny) je predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo (skupina) je schopné (schopná) plniť svoju funkciu do dosiahnutia predpokladaného zostatkového technického stavu.

12.

Predpokladaný počet najazdených kilometrov – PRKM

Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

Ak je predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) väčší ako súčin predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) sa rovná súčinu predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV).

Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],

keď:

PRKMmax n – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKVn – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZn – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

13.

Počet skutočne najazdených kilometrov – PSKM

Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy, po dátum ohodnotenia.

Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.

14.

Rozdiel v počte najazdených kilometrov – RKM

Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).

RKM = PSKM - PRKM  [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

15.

Koeficient najazdených kilometrov – kKM

Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených kilometrov.

16.

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre – kAM

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa tisícine súčinu rozdielu v počte najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (kKM).

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

kKM – koeficient najazdených kilometrov [%].

17.

Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) – ZAV

Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technického stavu (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky. Určuje sa pomocou amortizačných stupníc a vzorcov určených pre jednotlivé kategórie vozidiel na základe doby prevádzky ohodnocovaného vozidla.

Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).

ZAVmax n = 100 - PZTS n [%].

18.

Celková základná amortizácia vozidla – ZA

Celková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe. Pretože každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia.

Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených kilometrov.

keď:

VTSV – východiskový technický stav vozidla [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, že VTSV = 100 %, možno použiť zjednodušený vzorec výpočtu celkovej základnej amortizácie:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Pri ostatných kategóriách vozidiel sa celková základná amortizácia vozidla rovná základnej amortizácii za dobu prevádzky vozidla (ZA = ZAV). Obdobne znalec postupuje pri výpočte celkovej základnej amortizácie jednotlivých skupín vozidla.

19.

Obstarávacia cena vozidla – OC

Obstarávacia cena vozidla je cena, za ktorú bolo vozidlo obstarané. Obstarávacia cena starších vozidiel mohla byť napríklad

VOC – bývalá veľkoobchodná cena bez dane z obratu,

MOC – bývalá maloobchodná cena s daňou z obratu.

Obstarávacia cena vozidla nemusí byť totožná s jeho východiskovou hodnotou.

20.

Východisková hodnota vozidla – VH

Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej hodnoty vozidla (TH), všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).

21.

Východiskový technický stav skupiny – VTSS

Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav v porovnaní s novou skupinou.

Skupina sa začína amortizovať od svojho prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak východiskový technický stav sa rovná 100 %.

Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy sú uvedené v kapitole B tejto prílohy.

22.

Východiskový technický stav vozidla – VTSV

Je to východiskový technický stav vozidla vyjadrený v percentách. Je váženým aritmetickým priemerom východiskových technických stavov jednotlivých technických skupín vozidla.

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny [%].

23.

Zrážka, prirážka za technický stav – ZP

Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla.

24.

Technický stav skupiny – TSS

TSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZAi – celková základná amortizácia i-tej skupiny [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny[%].

25.

Pomerný diel i-tej skupiny – PDSi

Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.

keď:

HNSi – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

26.

Pomerný technický stav i-tej skupiny – PTSSi

Je to pomerný diel, ktorý predstavuje hodnota konkrétnej i-tej technickej skupiny z nového vozidla.

keď:

TSSi – technický stav i-tej skupiny [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny [%].

27.

Technický stav vozidla – TSV

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Určuje ju súčet pomerných technických stavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.

keď:

PTSSi – pomerný technický stav i-tej skupiny [%].

28.

Technická hodnota vozidla – TH

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách.

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

29.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy – THMV

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.

keď:

TSMV – technický stav mimoriadnej výbavy [%],

VH – východisková hodnota mimoriadnej výbavy [€].

30.

Koeficient predajnosti vozidla – kP

kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu.

kP = k1 • k2 • k3 • k4 • k5 [–],

keď:

k1 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k3 – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k5 – koeficient dopytu trhu [–].

31.

Koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla – k1

Vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia.

32.

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k2

Vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť.

33.

Koeficient počtu držiteľov vozidla – k3

Vyjadruje vplyv počtu predchádzajúcich držiteľov vozidla na jeho predajnosť.

34.

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k4

Zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla na jeho predajnosť.

35.

Koeficient dopytu trhu – k5

Vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k5 – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

36.

Všeobecná hodnota vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu.

Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti (kP).

VŠH = TH • kP [€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

kP – koeficient predajnosti vozidla [–].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

37.

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla – ROH

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v eurách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie.

Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ).

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€],

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase, napríklad obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

38.

Výška škody – VŠ

VŠ je podľa Občianskeho zákonníka skutočná škoda, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením.

Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená.

B.

Výpočet hodnoty cestných vozidiel

1.

Identifikácia vozidla

Identifikácia vozidla sa vykonáva overením údajov v dokumentácii vozidla (napríklad technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, pri vozidlách bez evidenčného čísla v technickej dokumentácii) a ich porovnaním so skutočne zistenými údajmi pri obhliadke vozidla.

Znalec zistí, či typ vozidla zodpovedá typu uvedenému v dokumentácii. Ďalej sa zameria najmä na výrobné číslo vozidla (VIN), čísla karosérie, rámu, motora a porovná, či tieto čísla v skutočnosti sú zhodné s číslami uvedenými v dokumentácii.

Znalec v znaleckom posudku uvedie zhodnosť alebo nezhodnosť typu a výrobných čísel hodnoteného vozidla s údajmi uvedenými v dokumentácii. Identifikácia vozidla obsahuje nasledujúce údaje:

2.

Údaje o opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene

Údaje o predchádzajúcich opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene majú podstatný vplyv na následné vyhodnotenie ich technického stavu. V znaleckom posudku je potrebné uviesť, či na vozidle boli vykonávané opravy a či údaje o nich existujú

3.

Výbava vozidla

V znaleckom posudku je potrebné uviesť opis a zoznam výbavy a to, či táto výbava podľa údajov výrobcu zodpovedá alebo nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla, prípadne či výbava nie je úplná.

Znalec takisto uvedie druh a stav mimoriadnej výbavy, pokiaľ ju vozidlo má.

4.

Obhliadka vozidla

Obhliadka vozidla pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých skupín a častí vozidla, spravidla bezdemontážnou diagnostikou skupín; v prípade potreby aj s demontážou a s použitím diagnostických prístrojov.

Obhliadka slúži na zistenie technického stavu vozidla a jeho skupín v potrebnom rozsahu. Z obhliadky znalec vykoná zápis. Pri obhliadke posudzuje aj výbavu vozidla, či zodpovedá údajom výrobcu daného typu a modelu v zmysle bodu 3 tejto kapitoly.

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde obhliadku ohodnocovaného vozidla vykonal.

5.

Skúšobná jazda vozidla

Ak technický stav vozidla umožňuje vykonať skúšobnú jazdu, znalec ju vykoná v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie požadovaných údajov. Pri skúšobnej jazde vedie vozidlo podľa možností znalec sám, čo je na subjektívne hodnotenie správania vozidla veľmi dôležité. Údaje z hodnotenia jednotlivých skupín pri jazde sú súčasťou celkového hodnotenia skupiny (vozidla).

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde skúšobnú jazdu s vozidlom vykonal.

6.

Technický stav skupín vozidla

Znalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých skupín vozidla podľa rozdelenia vozidla na skupiny tak, aby vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.

7.

Stanovenie východiskovej hodnoty vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec podľa nasledujúceho postupu:

a)

 pre vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VH údaj zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Pri určovaní východiskovej hodnoty je potrebné dbať na zhodnosť typu, ako aj výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z cenníka;

b)

 pre vozidlá, ktoré sa v SR ako nové predávali, ale sa už k rozhodnému dátumu nepredávajú, je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov k rozhodnému dátumu;

c)

 pre vozidlá vyrobené v ČSSR, ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do roku výroby 1992 je východiskovou hodnotou posledná predajná cena uvedeného typu nového vozidla na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR. Pokiaľ ohodnocovaný typ vozidla nebol predávaný na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR, stanoví sa jeho východisková hodnota podľa písmena d) alebo e) tohto bodu. Pri určovaní východiskovej hodnoty podľa tohto písmena znalec prihliada na prípadné technické zlepšenia a modernizáciu príslušného typu;

d)

pre vozidlá, ktoré sa v sieti predajcov SR, resp. ČSSR, ČSFR nepredávajú a ani nepredávali, je východiskovou hodnotou VH posledná predajná cena nového vozidla predmetného typu a predmetnej výbavy na trhu v SRN zistená z cenníka autorizovaných predajcov, prípadne z iných preskúmateľných zdrojov, prepočítaná na eurá. Pokiaľ je k dispozícii iba údaj o cene vozidla v DEM, prepočíta sa tento údaj hodnotou kurzu NBS DEM k EUR k 30. 12. 2001. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla na trhu v SRN nepredával, určí znalec VH vozidla na základe cenníkov autorizovaných predajcov iných krajín Európskej únie, prípadne pomocou iných hodnoverných a preskúmateľných prameňov, ktoré v znaleckom posudku uvedie. Ak je cena vozidla v pôvodnej mene krajiny EÚ, ktorá sa stala členom Európskej menovej únie, prepočíta túto menu konverzným kurzom ku dňu vstupu tejto krajiny do Európskej menovej únie. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, zohľadní východiskovú hodnotu vozidla vrátane DPH v krajine, ktorej cenu uvažoval. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie, znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta daň z pridanej hodnoty a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, prípadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla;

e)

 vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné jednoznačne použiť určenie východiskovej hodnoty podľa písmen a) až d), použije znalec na výpočet hodnoty vozidla tzv. porovnateľnú východiskovú hodnotu. Pri jej určovaní dodržiava nasledujúci postup:

f)

Pri určovaní všetkých východiskových hodnôt je potrebné vychádzať z cien nových vozidiel.

8.

Rozdelenie vozidiel do kategórií

Cestné vozidlá sa na účely stanovenia ich hodnoty rozdeľujú do kategórií podľa nasledujúcej tabuľky (v zátvorke je uvedená príslušná kategorizácia podľa § 2 vyhlášky):

Kate- gória Názov(označenie v zmysle vyhlášky č. 116/1997 Z. z.) ZAV[%] kKM[-] PKV[km/rok] PZTS[%] PEZ[roky] 1. Ostatné nemotorové vozidlá a invalidné motorové vozíky (R)           1.1 Bicykle detské a bez prevodov, kolobežky - - 25 7 1.2 Bicykle s prevodmi a špeciálne (športové) - - 20 10 1.3 Ručné nemotorové vozíky - - 25 8 1.4 Nemotorové a motorové invalidné vozíky - - 20 9 2. Motocykle(L)           2.1 Malé motocykle nepodliehajúce dopravnej evidencii s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a trojkolky a štvorkolky s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a s ľubovoľným druhom pohonu - - 10 10 2.2 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora do 125 cm3 a trojkolky a štvorkolky s ľubovoľným druhom pohonu a s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 50 km/h * 1.69 4 200 15 12 2.3 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora 125 1.13 5 000 15 15 2.4 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora V > 500 cm3 * 0.9 6 200 15 15 3. Osobné motorové vozidlá, dodávkové motorové vozidlá, mikrobusy a ich modifikácie(M1)           3.1 Vozidlá vyrobené v ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do 31. 12. 1991 0.708 12 000 15 10 3.2 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V ≤ 1100 cm3 0.586 14 500 15 10 3.3 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 100 0.5 13 500 15 12 3.4 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 600 0.36 16 500 10 15 3.5 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 000 cm3 0.28 18 800 10 17 3.6 Luxusné vozidlá vybraných výrobcov so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 500 cm3 0.350 20 000 30 10 3.7 Vozidlá s elektrickým druhom pohonu (elektromobily) 0.533 15 000 20 10 3.8 Vozidlá s hybridným druhom pohonu a vozidlá s motorom typu Wankel 0.607 14 000 15 10 4. Úžitkové vozidlá, špeciálne úžitkové vozidlá a ich modifikácie na podvozkoch uvedených vozidiel (N)           4.1 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg 0.40 30 000 15 7 4.2 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou od 3 501 kg do 12 000 kg 0.36 36 000 10 7 4.3 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg 0.21 60 000 10 7 4.4 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg používané v diaľkovej doprave a spĺňajúce medzinárodné normy a predpisy 0.11 120 000 10 7 5. Traktory, pojazdné a účelové stroje (T, S, R)           5.1 Kolesové traktory - - 20 10 5.2 Pásové traktory ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.3 Pojazdné stroje na zemné, stavebné a cestné práce ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.4 Pojazdné poľnohospodárske stroje ZAV = 0,625 ∙ T - - 25 10 5.5 Pojazdné žeriavy ZAV = 0,368 ∙ T - - 25 17 5.6 Pojazdná manipulačná technika na ložné a skladové operácie ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.7 Stroje na báze ručných motorových vozíkov a traktorov ZAV = 0,625 ∙ T - - 25 10 6. Autobusy, ich modifikácie, trolejbusy a ich modifikácie (M2, M3)           6.1 Autobusy s celkovou hmotnosťou do 5 000 kg a do 19 miest na sedenie 0.45 22 000 20 8 6.2 Autobusy mestskej prepravy osôb 0.138 65 000 10 10 6.3 Autobusy linkovej prímestskej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg) 0.100 90 000 10 10 6.4 Autobusy diaľkovej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg) 0.064 110 000 15 12 6.5 Trolejbusy 0.063 110 000 10 13 7. Prívesy a návesy k vozidlám 2. a 3. kategórie (O)           7.1 Prívesy za motocykle a postranné vozíky k motocyklom - - 15 15 7.2 Nákladné prívesy za osobné a terénne osobné automobily a ich modifikácie - - 15 12 7.3 Obytné prívesy a návesy za osobné a terénne automobily a ich modifikácie - - 15 15 8. Prívesy a návesy na vozidlá 4., 5. a 6. kategórie (O)           8.1 Valníkové prívesy a návesy - - 10 10 8.2 Vyklápacie prívesy a návesy - - 10 7 8.3 Špeciálne prívesy a návesy - - 10 11 8.4 Obytné prívesy a návesy - - 15 15

*

Pri motocykloch s evidenčným číslom ide o motocykle podliehajúce evidencii vozidiel. Pod pojmom trojkolky sa myslia vozidlá s poháňanou zadnou nápravou. Vozidlá na báze motocyklov s postranným vozíkom znalec zaradí do kategórie podľa zdvihového objemu valcov ich motora.

9.

Výpočet základnej amortizácie vozidla

a) Znalec vypočíta základnú amortizáciu za dobu prevádzky vozidla (ZAV) podľa amortizačnej stupnice a vzorca pre príslušnú kategóriu vozidla podľa tabuľky uvedenej v bode 8. Pri kategóriách vozidiel, kde nie je uvedený koeficient najazdených kilometrov (kKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV), základná amortizácia vozidla za dobu prevádzky (ZAV) sa súčasne rovná jeho celkovej základnej amortizácii (ZA). Pri kategóriách vozidiel s určeným koeficientom najazdených kilometrov a predpokladaným ročným jazdným výkonom ďalej znalec postupuje podľa písmen b) až e).

b) Znalec podľa  amortizačnej stupnice príslušnej kategórie vozidla vypočíta predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) k dátumu ohodnotenia a koeficient počtu najazdených kilometrov (kKM). Dbá na to, aby nebola prekročená maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM), ktorá je obmedzená technickou podmienkou uvedenou v bode 10 tejto kapitoly.

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

c)

 Na základe zisteného skutočného počtu najazdených kilometrov (PSKM) znalec vypočíta rozdiel v počte najazdených kilometrov (RKM) podľa vzorca

RKM = PSKM - PRKM [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

d) Znalec vypočíta koeficient vplyvu skutočne najazdených kilometrov (kAM):

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

kKM – koeficient najazdených kilometrov [%].

e) Z týchto vstupných údajov ďalej znalec vypočíta celkovú základnú amortizáciu (ZAi) jednotlivých skupín:

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, ak VTHV = 100 %, postupuje podľa zjednodušeného vzorca:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Ak pri obhliadke vozidla alebo jeho skupiny zaradeného do kategórie s určeným koeficientom najazdených kilometrov (kKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) nemožno hodnoverne zistiť počet skutočne najazdených kilometrov (PSKM), základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (ZAV) sa rovná celkovej základnej amortizácii (ZA). Znalec v takomto prípade musí venovať zvýšenú pozornosť prehliadke jednotlivých skupín vozidla a pri ďalších výpočtoch zrážkou alebo prirážkou za technický stav vyjadriť ich skutočný technický stav.

Pokiaľ sú na vozidle technické skupiny, ktoré majú rozdielne vstupné parametre pre výpočet celkovej základnej amortizácie (ZA), musí ju znalec vypočítať pre každú skupinu zvlášť. Postupuje podľa bodu 12 tejto kapitoly.

10.

Amortizačné stupnice

Každá kategória vozidiel má na účely ich ohodnocovania stanovený vzorec pre výpočet základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) a hodnotu predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS). Taktiež má uvedenú predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) a niektoré vybrané kategórie vozidiel majú určený aj koeficient najazdených kilometrov (KKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV). Tieto údaje sú uvedené v tabuľke rozdelenia vozidiel do kategórií v bode 8 tejto kapitoly.

Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).

ZAVmax n = 100 - PZTS n [%],

keď:

ZAVmax n – maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky pre n-tú kategóriu vozidla [%],

PZTS n – predpokladaný zostatkový technický stav pre n-tú kategóriu vozidla [%].

Znalec pri použití amortizačnej stupnice dbá pri kategóriách vozidiel s určeným predpokladaným ročným jazdným výkonom (PKV) na správny výpočet predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM). Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],

keď:

PRKMmax n – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKVn – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZn – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

11.

Rozdelenie vozidiel na technické skupiny (stanovenie hodnôt pomerných dielov skupín – PDS)

a)

 Znalec pre potreby stanovenia hodnoty rozdelí vozidlo na pomerné diely skupín PDS. Hodnota PDS musí zodpovedať približnému cenovému podielu predmetnej skupiny z celého nového vozidla.

keď:

HNSi – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

Ak je technický stav všetkých skupín vozidla rovnaký, možno použiť zjednodušený spôsob výpočtu TSV (pozri ďalej bod 12). V tomto prípade vozidlo nie je potrebné rozdeliť na jednotlivé technické skupiny a určiť jednotlivé pomerné diely každej skupiny (PDS), ale do 1. stĺpca tabuľky na výpočet TSV uvedenej v bode 12 sa namiesto jednotlivých skupín vozidla uvedie „vozidlo ako celok“. Vzhľadom na odlišný priebeh životnosti však možno oddeliť skupinu pneumatiky a zvlášť vypočítať pomerný technický stav (PTSS) vozidla ako celku bez pneumatík a zvlášť PTSS pneumatík.

12.

Stanovenie a výpočet technického stavu vozidla – TSV a technického stavu skupín – TSS

Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) znalec vyplní nasledujúcu tabuľku:

Skupina PDS [%] VTSS [%] ZA [%] ZP [%] TSS [%] PTSS [%] Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie 1 2 3 4 5 6             Pneumatiky   – – –     Spolu 100 VTSV = – – – TSV =

V úvode výpočtu technického stavu vozidla (TSV) znalec rozdelí ohodnocované vozidlo na technické skupiny podľa bodu 11.

Stanovenie technického stavu vozidla (TSV) sa zakladá na posúdení skutočného technického stavu jeho skupín a porovnaní s predpokladaným stavom (určeným na základe celkovej základnej amortizácie) za rovnakú dobu prevádzky pri rovnakom počte najazdených kilometrov príslušnými skupinami.

Predpokladaným stavom sa rozumie priemerný porovnateľný technický stav skupín vozidla rovnakej ohodnocovanej kategórie s rovnakou dobou prevádzky i rovnakým počtom najazdených kilometrov (t. j. na základe skúseností a poznatkov stanovený porovnávací etalón).

Znalec ďalej zrážkou alebo prirážkou za technický stav (ZP) zhodnotí skutočný technický stav skupiny, prípadne celého vozidla a postupne vypočíta technický stav jednotlivých skupín vozidla (TSS) pomocou vzorca

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

ZAi – celková základná amortizácia i-tej skupiny vozidla [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Na základe vypočítaných technických stavov skupín (TSS) vypočíta ich pomerné technické stavy (PTSS). Použije vzorec

keď:

TSSi – technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny vozidla [%].

Technický stav vozidla (TSV) sa rovná súčtu pomerných technických stavov jeho skupín.

keď:

PTSSi – pomerný technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Ak znalec ohodnocuje vozidlo (prípadne samostatnú technickú skupinu vozidla) s mimoriadne vysokým počtom najazdených kilometrov, môže sa stať, že jeho (jej) základná amortizácia, prípadne základná amortizácia niektorej technickej skupiny vozidla, presahuje 100 %. V takom prípade znalec nepoužije zrážky ani prirážky za technický stav (ZP), ale priamo na základe výsledkov obhliadky vozidla (skupiny), skúšobnej jazdy a prípadnom vyhodnotení iných podkladov (napr. dokladov o opravách) určí technický stav jednotlivých technických skupín vozidla (alebo samostatnej technickej skupiny).

12.1

Stanovenie technického stavu skupiny pneumatiky

Pretože priebeh životnosti pneumatík je odlišný od priebehu životnosti ostatných skupín vozidla, ich TSS stanoví znalec nasledujúcim spôsobom:

a)

 pri skupine pneumatiky nestanoví východiskový technický stav (VTSS) ani základnú amortizáciu (ZA) a nepoužije zrážky ani prirážky (ZP),

b)

 pri obhliadke vozidla zistí celkový stav skupiny pneumatiky, pričom sa zameria hlavne na to, či ide o pneumatiky určené pre daný typ vozidla; ďalej zistí zhodnosť použitých pneumatík, výšku dezénu, rovnomernosť opotrebenia, prípadné poškodenia a vek pneumatík,

c)

 na základe vyššie uvedených údajov stanoví priemerný technický stav pneumatík, pričom dbá na platné právne predpisy a technické normy,

d)

 v prípade použitia pneumatík vyššej kvality, ako sú pneumatiky štandardne dodávané pre daný typ vozidla, musí túto skutočnosť zohľadniť.

13.

Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (THMV)

Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeľuje do dvoch základných skupín:

a)

mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca jeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,

b)

mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto vzťahov:

keď:

TSMVi – technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZAi – základná amortizácia i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

VHi – východisková hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€],

THMV i – technická hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€].

14.

Stanovenie východiskového technického stavu skupiny – VTSS

Východiskový technický stav skupiny (VTSS) sa uvádza v 2. stĺpci tabuľky na výpočet technického stavu vozidla (v zmysle bodu 12). Rozumie sa ňou technický stav skupiny na začiatku jej uvedenia do nového cyklu prevádzky (ako novej alebo po CO) v porovnaní s novou skupinou.

VTSS = 100 %, iba ak ide o skupinu, ktorá bola daná do prevádzky ako nová, bez celkovej opravy.

VTSS jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy (CO) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Druh vykonanej opravy Preukázateľné vykonanie CO Vykonanie CO výrobcom poverenou opravovňou, príp. na preukázateľne veľmi vysokej odbornej úrovni, za použitia originálnych náhradných dielov, tesniacich hmôt a montáž nych technológií Skupina VTSS [%] VTSS [%] Motor + spojka 50 80 Prevodovka, rozvodovka, prídavná prevodovka, hnacie hriadele zadnej/prednej nápravy, spojovací hriadeľ (vždy iba ako príslušný celok) 50 80 Predná náprava + mech. riadenia 60 85 Stredná alebo zadná náprava 60 85 Rám 65 85 Valníková nadstavba 50 85 Skriňa karosérie 40 50 Výbava karosérie individuálne* individuálne* Mechanická alebo mechanicko- -hydraulická nadstavba 60 80

*

Určuje sa individuálne podľa množstva a pomeru nových a renovovaných dielov skupiny výbava karosérie.

15.

Výpočet technickej hodnoty vozidla – TH

Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky.

Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto vzťahu:

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV– východisková hodnota vozidla [€],

THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

16.

Výpočet koeficientu predajnosti – kP

Koeficient predajnosti znalec vypočíta ako súčin koeficientov platnosti kontroly technického stavu (k1), poškodenia vozidla haváriou (k2), počtu držiteľov vozidla (k3), spôsobu prevádzky vozidla (k4) a dopytu trhu (k5). Postupy náležite zdôvodní.

kP = k1 • k2 • k3 • k4 • k5 [–],

keď:

k1 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k3 – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k5 – koeficient dopytu trhu [–].

16.1

Koeficient platnosti kontroly technického stavu – k1

k1 vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia. Hodnota k1 sa stanovuje nasledujúcim spôsobom:

a)

Vozidlá kategórie 2.1

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca:

k1 = 0.93 + 0.002 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

b)

Vozidlá kategórií 2.2, 2.3, 3, 4.1, 5.1 a 7

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.91 + 0.005 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

c)

Vozidlá kategórií 4.2, 4.3, 4.4, 6, 8, vozidlá používané na zdravotnícku službu, banskú záchrannú službu, poruchovú službu plynárenských zariadení, vozidlá používané na taxislužbu, vozidlá požičovne automobilov a vozidlá autoškoly schválené na cvičné účely

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.92 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

d)

Vozidlá kategórie 6.4 používané na medzinárodnú prepravu osôb

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do evidencie k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.96 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

e)

Pri vozidlách ostatných kategórií k1 = 1.00 [–].

16.2

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k2

k2 vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť. Jeho hodnota sa stanovuje nasledujúcim postupom:

1.

Oprava poškodenia skupín (okrem pneumatík a brzdového systému) haváriou výmenou dielov len za použitia rozoberateľných spojov predpísanou technológiou:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 1 rok k2 = 0,98 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 1 rok a kratšou ako 3 roky k2 = 0,99 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky k2 = 1,0 [–].

2.

Oprava výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k2 = 0,97 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 4 roky k2 = 0,99 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 4 roky k2 = 1,0 [–].

3.

Oprava nosných častí skeletu karosérie na vyrovnávacom zariadení:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k2 = 0,95 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 8 rokov k2 = 0,97 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 8 rokov k2 = 0,98 [–].

4.

Žiadna významnejšia oprava k2 = 1,00 [–].

16.

3 Koeficient počtu držiteľov vozidla – k3

k3 vyjadruje vplyv počtu držiteľov na jeho predajnosť, pri jeho stanovení postupuje znalec podľa vzorca:

k3 =1.01 – 0.01D [–],

keď:

D – počet držiteľov vozidla [–].

V prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov (neuskutočnené prepisy, krádež vozidla a podobne), k3 = 0,95 [–].

16.4

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k4

k4 zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla. Určuje sa podľa nasledujúcich tabuliek:

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 3. kategórie:

  Kategória 3.1 Kategória 3.2 Kategória 3.3 Kategória 3.4 Kategória 3.5 Kategória 3.6 Kategória 3.7 Kategória 3.8 Referentské vozidlo 0,96 0,94 0,94 0,93 0,95 1 0.96 0.94 Vozidlo používané na zásobovanie 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 1 0.95 0.93 Vozidlo autoškoly 0.94 0.92 0.92 0.91 0.94 1 0.94 0.92 Vozidlo používané na taxislužbu 0.97 0.95 0.95 0.94 0..96 0.98 0.97 0.95 Vozidlo požičovne automobilov 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 0.96 0.95 0.93 Vozidlo používané len na reprezentáciu 1 1 1 1,06 1,05 1,02 1 1 Motorové vozidlo používané na súkromné účely 1 1 1 1 1 1 1 1

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 4. kategórie:

  Kategória 4.1 Kategória 4.2 Kategória 4.3 Kategória 4.4 Normálne podmienky 1 1 1 1 Sťažené podmienky 0,93 0,95 0,97 1

Koeficient spôsobu použitia vozidla zaradeného do ostatných kategórií sa rovná 1 (k4 = 1).

16.

5 Koeficient dopytu trhu – k5

k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k5i – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

Pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov.

17.

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v eurách, ktorej výpočet zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).

Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti kP.

VŠH = TH . kP [€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

kP – koeficient predajnosti [–].

V znaleckom posudku musí byť vždy uvedené, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet VŠH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]   TSV [%]   TH [€]   KP [–]   VŠH [€]  

Túto tabuľku znalec v znaleckom posudku uviesť nemusí, pokiaľ počíta aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu a zostaví tabuľku podľa bodu 18 tejto kapitoly.

18.

Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla – ROH

V prípade, že je to potrebné, vypočíta znalec aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jej výpočte vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem.

ROH sa rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na obstaranie vozidla (NZ):

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase; napr. obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€],

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota je vrátane  DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet ROH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]   TSV [%]   TH [€]   KP [–]   VŠH [€]   ROH [€]  

V prípade výpočtu ROH a zostavenia vyššie uvedenej tabuľky už tabuľku podľa bodu 17 zostavovať nemusí.

19.

Výpočet hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec môže na základe postupu uvedeného v bodoch 1 až 18 tejto kapitoly vypočítať hodnotu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla.

19.1

Určenie východiskovej hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty skupiny alebo dielu vozidla postupuje znalec takto:

a)

 Zistí cenu skupiny, resp. dielu, za ktorý sa tieto predávajú ako náhradné diely k rozhodnému dátumu u autorizovaného predajcu. Táto cena je potom východisková hodnota.

b)

 Ak sa predmetný náhradný diel nepredáva, východiskovou hodnotou je jeho posledná predajná cena u autorizovaného predajcu (cena, za ktorú sa k rozhodnému dátumu predával diel nový, nepoškodený).

c)

 Ak sa diel ako nový v ČSSR, ČSFR ani SR nepredával, postupuje znalec pri určovaní východiskovej hodnoty v zmysle bodu 7 písmena d) alebo e).

d)

 Pokiaľ znalec ohodnocuje väčšiu ucelenú časť vozidla, pozostávajúcu z viacerých kompletných alebo aj nekompletných technických skupín vozidla, určí východiskovú hodnotu celého vozidla. Pri výpočte potom zohľadní v tabuľke výpočtu technického stavu vozidla (bod 12) chýbajúce technické skupiny a aj kompletnosť a zodpovedajúci technický stav ohodnocovanej časti vozidla.

19.2

Výpočet základnej amortizácie skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte základnej amortizácie použitých (ojazdených) samostatných skupín alebo dielov vychádza z amortizačných stupníc vozidla kategórie, pre ktoré sú diel alebo skupina určené. Pri skupinách a dieloch, ktoré je možné použiť pre viaceré kategórie vozidiel, tieto znalec zaradí do tej kategórie, ktorá má najdlhšiu predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) podľa tabuľky v bode 8. Pri samostatných častiach vozidiel, pri ktorých neexistujú údaje o ich prevádzke a znalec nemôže vypočítať ich základnú amortizáciu, postupuje podľa bodu 19.3.

19.3

Výpočet technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla postupuje rovnako ako pri výpočte technického stavu skupín kompletného vozidla. Pri skupinách alebo dieloch, kde neexistujú údaje o ich prevádzke, môže znalec priamo na základe obhliadky a prípadného preskúšania v potrebnom rozsahu určiť hodnotu technického stavu ohodnocovanej samostatnej časti vozidla. V takom prípade nepočíta základnú amortizáciu častí vozidla.

20.

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

C.

STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda.

Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.

1.

Výpočet výšky škody na vozidle

Na účely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla podľa kapitoly B.

Pri výpočte výšky škody znalec

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením (VŠH1 a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy; pri výpočte uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho poškodením;

b)

 stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (ROH1). Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), ide o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO

d)

 stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;

e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH2). Pri výpočte VŠH2 venuje zvýšenú pozornosť technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla;

f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), vypočíta výšku škody (VŠ) podľa vzorca:

VŠ = (ROH1 + NL) - HZ [€],

keď:

VŠ – výška škody na cestnom vozidle [€],

ROH1 – reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [€].

g)

 V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezpro- stredne pred jeho poškodením, postupuje podľa vzorca:

VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2) - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

VŠH1 – všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

VŠH2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH1 = VŠH2, vypočíta

výšku škody podľa zjednodušeného vzorca:

VŠ = NO - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

2.

Stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla – NO

Náklady na opravu poškodenia (NO) sa rovnajú súčtu nákladov na opravárske práce (NP), nákladov na materiál (NM) potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla (NL).

NO = NM + NP + NL [€],

keď:

NM – náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia [€],

NP – náklady na opravárske práce potrebné na opravu poškodenia [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave [€].

Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.

2.1

Náklady na materiál – NM

Ide o náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia. Znalec odborným posúdením vyhodnotí, ktoré diely vozidla je možné ekonomicky opraviť a ktoré je potrebné vymeniť.

2.2

Náklady na opravárske práce – NP

Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj) a sadzby za 1 Nh , čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.

NP = TONh • SNh [€],

alebo

NP = TOčj • Sčj [€],

alebo

NP = TOčj • Spj [€],

keď:

NP – náklady na opravárske práce [€],

TONh – čas opravy v normohodinách [Nh],

SNh – sadzba za 1 normohodinu [€],

TOčj – čas opravy v časových jednotkách [čj],

Sčj – sadzba za 1 časovú jednotku [€],

Spj – sadzba za 1 pracovnú jednotku [€].

2.3

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla – NL

NL predstavujú náklady spojené s likvidáciou nepoužiteľných častí vozidla. Možno ich však uplatniť len vtedy, ak už nie sú zahrnuté do opravárskeho úkonu.

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu môžu vzniknúť aj pri získavaní predajných zvyškov z totálne zničeného vozidla. Znalec pri ich stanovení uvedie podrobnú špecifikáciu.

3.

Stanovenie hodnoty predajných zvyškov vozidla – HZ

Znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla ako celku alebo jednotlivých predajných zvyškov. Hodnota predajných zvyškov vozidla je priemerná výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. Pri stanovení hodnoty jednotlivých predajných zvyškov je potrebné odpočítať náklady na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.

4.

Výpočet technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia – TSS2

Výpočet technického stavu skupín po oprave poškodenia (TSS2i) vychádza z reálnych zhodnotení, prípadne znehodnotení skupín po oprave poškodenia. V praxi možno iba veľmi ťažko dosiahnuť, aby technický stav vozidla po oprave poškodenia bol presne taký istý ako pred poškodením.

Pri výpočte zhodnotenia či znehodnotenia skupín vozidla opravou znalec najprv vypočíta technický stav vozidla pred poškodením (TSV1). Na výpočet technického stavu vozidla pred poškodením (TSV1) slúži nasledujúca tabuľka:

Skupina PDS % VTSS1 [%] ZA1 [%] ZP [%] TSS1 [%] PTSS1 [%] 1 2 3 4 5 6 Technické skupiny             Pneumatiky             Spolu 100 VTSV =       TSV1

Znalec dôkladne vyhodnotí technológiu opravy vozidla a percentuálne určí, či sa opravou technická skupina zhodnotí alebo znehodnotí. Parameter, ktorý určuje zhodnotenie, resp. znehodnotenie skupiny, sa nazýva vplyv opravy – VO.

Znalec potom vypočíta technický stav skupiny po oprave poškodenia (TSS2i):

keď:

TSS1i – technický stav i-tej skupiny pred poškodením [%],

VOi – vplyv opravy na i-tú skupinu [%].

Týmto spôsobom znalec vypočíta technický stav všetkých skupín vozidla, ktoré boli opravované. Výpočet zostaví do nasledujúcej tabuľky:

Skupina PDS [%] TSS1 [%] VO [%] TSS2 [%] PTSS2 [%] Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie           Pneumatiky   – –     Spolu 100 VTSV1 = – – TSV2 =

Ďalej bežným spôsobom vypočíta všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia (VŠH2). Pri jej výpočte dbá najmä na to, aby pri výpočte boli správne použité hodnoty koeficientu platnosti kontroly technického stavu (k12), koeficientu poškodenia vozidla haváriou (k22), koeficientu počtu držiteľov vozidla (k32), koeficientu spôsobu prevádzky vozidla (k42) a koeficientu dopytu trhu (k52) po oprave poškodenia.

Spôsobom uvedeným v kapitole B tejto prílohy postupuje pri výpočte technického stavu vozidla po poškodení (TSV2) a jeho všeobecnej hodnoty po poškodení (VŠH2).

5.

Neštandardné opravy

V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.

6.

Výpočet technickej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – TH2

Technická hodnota vozidla po oprave poškodenia (TH2) vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrenej v € po oprave poškodenia.

Pri výpočte TH2 postupuje znalec podľa vzorca:

keď:

TSV2 – technický stav vozidla po oprave [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

THMV2 – technická hodnota mimoriadnej výbavy po oprave [€].

7.

Stanovenie koeficientu predajnosti po oprave poškodenia – kp

Pri výpočte koeficientu predajnosti vozidla po oprave poškodenia kp2 znalec počíta s prípadnými zmenenými hodnotami koeficientov platnosti osvedčenia o evidencii vozidla (k11), poškodenia haváriou (k22), počtu držiteľov vozidla (k32), spôsobu prevádzky vozidla (k42), ako aj dopytu trhu (k52).

kp2 = k12 • k22 • k32 • k42 • k52 [–],

keď:

k12 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla po oprave poškodenia [–],

k22 – koeficient poškodenia vozidla haváriou po oprave poškodenia [–],

k32 – koeficient počtu držiteľov vozidla po oprave poškodenia [–],

k42 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla po oprave poškodenia [–],

k52 – koeficient dopytu trhu po oprave poškodenia [–].

8.

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – VŠH2

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalec zoradí do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€] TH2 [€] kp2 [–] VŠH2 [€]

VŠH2 = TH2 • kp2 [€],

keď:

VŠH2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

TH2 – technická hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

kp2 – koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia [–].

Znalec vždy uvedie, či vypočítané hodnoty sú vrátane DPH alebo bez DPH.

9.

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

1)

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CENNÝCH PAPIEROV

Všeobecná hodnota cenných papierov1) sa stanoví podnikateľskou metódou, majetkovou metódou, kombinovanou metódou, porovnávacou metódou alebo likvidačnou metódou.

Všeobecnú hodnotu podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti vyšším ako 20 % stanovuje znalec právnická osoba. Všeobecná hodnota sa stanoví spravidla použitím viacerých metód. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia cenných papierov a vkladov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu.

Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví metódou, ktorej výber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných podielových cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje výnos plynúci majiteľovi podielových cenných papierov a vkladov a speňažiteľnosť ohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec zohľadní výšku vlastného imania.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj zabezpečenie vymožiteľnosti úverového cenného papiera.

Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou.

1)

§ 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB

Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii.

Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie:

VŠHZ = VHZ . kO [€],

kde:

VŠHZ – všeobecná hodnota zásob [€],

VHZ – východisková hodnota zásob [€],

kO – koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť [–].

Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na

a)

 zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

b)

 zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

c)

 neupotrebiteľné zásoby.

1.

Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

a)

 Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí:

b)

 Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.

c)

 Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

d)

 Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

e)

Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

2.

Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia a náklady spojené s ich predajom.

3.

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK

Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota.

Účtovná hodnota pohľadávky v eurách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto:

VŠHPO = VHPO . kV [€],

kde:

VŠHPO – všeobecná hodnota pohľadávky [€],

VHPO – východisková hodnota pohľadávky [€],

kV – koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [–].

Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.

a) Neklasifikované pohľadávky kV = 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

b) Klasifikované pohľadávky triedy I kV = 0,60 – 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

c) Klasifikované pohľadávky triedy II kV = 0,20 – 0,60.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný.

d) Klasifikované pohľadávky triedy III kV = 0,00 – 0,20.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.

e) Premlčané pohľadávky kV = 0,00.

f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kV = 0,00 – 1,00.

g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze kV = 0,00 – 1,00.

h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kV = 0,00 – 1,00.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom.

K pohľadávkam vzhľadom na svoj charakter patria aj všetky preddavky, poskytnuté pôžičky, ako aj príjmy budúcich období bez ohľadu na lehotu splatnosti.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH ÚČTOV

1.

Všeobecná hodnota peňazí a cenín

Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

2.

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady hodnota sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU

1.

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výšky nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Všeobecná hodnota sa stanoví len pri tých nákladoch budúcich období, ktoré možno považovať za zložky majetku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie.

2.

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty príjmov budúcich období sa postupuje metodicky obdobne ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH ZDROJOV

Všeobecná hodnota cudzích zdrojov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku takto:

VŠHCZ = VŠHZ + VŠHČR [€],

kde:

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠHZ – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VŠHČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€].

1.

Všeobecná hodnota záväzkov

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu splatiteľnosti.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Východisková hodnota záväzkov v eurách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty záväzkov v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví takto:

VŠHZ = VHZ . kS [€],

kde:

VŠHZ – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VHZ – východisková hodnota záväzkov [€],

kS – koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [–].

2.

Všeobecná hodnota časového rozlíšenia

VŠHČR = VHČR . kO [€],

kde:

VŠHČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€],

VHČR – východisková hodnota časového rozlíšenia [€],

kO – koeficient objektivizácie, ktorý zohľadňuje opodstatnenosť týchto zložiek pasív a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky [–].

a)

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov budúcich období sa zohľadní fakt, že majú charakter záväzkov.

b)

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška environmentálneho dlhu.

Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane.

Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súčasný stav životného prostredia.

V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia.

Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnúť náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti

Príloha č. 14 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

LESNÉ POZEMKY

Tabuľka č. I

Základná hodnota lesného pozemku pri priemernej polohe v € za ha

Drevina Absolútna bonita do 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 Smrek 132,78 132,78 132,78 132,78 305,38 653,92 1 055,57 1 467,17 1 825,67 2 081,26 2 356,77 2 632,28 2 924,38 Jedľa 132,78 132,78 132,78 239,00 484,63 843,13 1 248,09 1 646,42 2 091,22 2 482,91 2 940,98 3 395,74 Borovica lesná 132,78 132,78 132,78 132,78 139,41 411,60 780,06 1 141,87 1 513,64 Borovica čierna, vejmutovka, limba 132,78 132,78 132,78 132,78 132,78 328,62 624,05 912,83 1 211,58 Borovica horská 132,78 Smrekovec 132,78 132,78 132,78 132,78 265,55 597,50 965,94 1 387,51 1 848,90 2 366,73 2 947,62 3 574,99 Dub 132,78 132,78 361,81 783,38 1 191,66 1 613,22 2 101,18 2 592,45 3 133,51 3 677,89 Dub cer 132,78 132,78 199,16 431,52 653,92 889,60 1 155,15 1 424,02 1 722,76 2 021,51 Brest, orech, ostatné tvrdé listnáče 132,78 132,78 252,27 547,70 833,17 1 131,91 1 470,49 1 815,71 2 194,12 2 572,53 Buk 132,78 132,78 132,78 192,52 474,67 746,86 1 015,73 1 341,03 1 659,70 2 008,23 2 303,66 Javor 132,78 132,78 132,78 132,78 189,21 544,38 912,83 1 254,73 1 589,99 1 958,44 2 263,83 Jaseň 132,78 132,78 132,78 132,78 192,52 554,34 929,43 1 281,29 1 619,86 1 994,95 2 306,98 Lipa 132,78 132,78 132,78 132,78 142,73 318,66 531,10 733,59 926,11 1 141,87 1 321,12 Pagaštan, gaštan jedlý, čerešňa, višňa, jabloň, hruška 132,78 132,78 132,78 132,78 152,69 341,90 574,25 790,02 999,14 1 234,81 1 427,34 Breza 132,78 132,78 132,78 786,70 1 457,21 2 127,73 2 798,25 3 468,76 Jelša 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70 Jarabina 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70 2 184,16 2 705,30 Topoľ domáci, vŕba, osika 132,78 132,78 152,69 693,75 1 397,46 2 270,46 3 140,14 4 013,14 Topoľ šľachtený 132,78 132,78 371,77 2 453,03 3 717,72 4 979,09 7 070,30 8 298,48 Agát 132,78 132,78 132,78 590,85 1 092,08 1 596,63 Hrab 132,78 132,78

Tabuľka č. II

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného pozemku

Približovanie Odvoz priemerná vzdialenosť sadzba priemerná vzdialenosť sadzba m € za m3 € za m3 1 – 100 0,2977 -11 0,4601 101 – 200 0,2646 11,1 – 12 0,4040 201 – 300 0,2314 12,1 – 13 0,3505 301 – 400 0,1978 13,1 – 14 0,2997 401 – 500 0,1660 14,1 – 15 0,2516 501 – 600 0,1358 15,1 – 16 0,2068 601 – 700 0,1036 16,1 – 17 0,1636 701 – 800 0,0727 17,1 – 18 0,1235 801 – 900 0,0435 18,1 – 19 0,0856 901 – 1 000 0,0136 19,1 – 20 0,0505 1 001 – 1 100 -0,0156 20,1 – 21 0,0176 1 101 – 1 200 -0,0441 21,1 – 22 -0,0126 1 201 – 1 300 -0,0727 22,1 – 23 -0,0402 1 301 – 1 400 -0,999 23,1 – 24 -0,0647 1 401 – 1 500 -0,1265 24,1 – 25 -0,0873 1 501 – 1 600 -0,1537 25,1 – 26 -0,1069 1 601 – 1 700 -0,1792 26,1 – 27 -0,1238 1 701 – 1 800 -0,2055 27,1 – 28 -0,1384 1 801 – 1 900 -0,2304 28,1 – 29 -0,1517 1 901 – 2 000 -0,2549 29,1 – 30 -0,1617 2 001 – 2 100 -0,2798 30,1 – 31 -0,1683 2 101 – 2 200 -0,3031 31,1 – 32 -0,1736 2 201 – 2 300 -0,3256 32,1 – 33 -0,1753 2 301 a viac -0,3489 33,1 a viac -0,1763

Hodnota faktora polohy sa určí vynásobením celkovej produkcie dreva stanovenej podľa podielu cieľového zastúpenia drevín z prílohy č. 14 tabuľky č. III jednotkovou hodnotou sadzby faktora polohy. Priemerná približovacia vzdialenosť je vzdialenosť v metroch od stredu lesného pozemku po miesto odvozu. Priemerná odvozná vzdialenosť je vzdialenosť v kilometroch z miesta nakladania na odvozný prostriedok po miesto spracovania, spotreby alebo expedície surového dreva.

Tabuľka č. III

Celková produkcia hrubiny v m3 na ha v rubnej dobe (Zcuj,k)

 Drevina (k) Priemerná rubná doba (u) Absolútna bonita (j) 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 Smrek 95   206 278 357 437 522 608 700 792 891 993 1 094 1 199 1 306 1 417 1 529 1 641 Jedľa (tis) 10 247 324 407 491 580 673 768 865 967 1 072 1 180 1 294 1 408 1 526 1 642 Duglaska 100   649 704 762 826 88 952 1 015 Borovica 105   232 305 377 454 531 606 686 852 844 920 1 001 1 080   Smrekovec 10   409 484 553 629 704 784 864 946 1 032 1 118 1 205   Dub (cer, brest) 120 216 277 334 398 465 527 588 658 723 788 855 915 978 1 039   Buk (javor, jaseň, lipa, gaštan jedlý, ost. tvrdé listnáče) 110 277 361 433 508 578 647 714 788 853 924 998 1 070 1 142 1 215 1 296   Hrab 80 75 112 160 217 280   Agát 50 51 87 115 142 172 207 243 281 322 365   Breza (jarabina, ost. mäkké listnáče) 60 59 99 149 201 256 325 393 468 543 618 693 768   Jelša 60   155 195 233 278 318 30 402 441     Topoľ (osika, vŕba) 40 147 186 241 297 351 413 476 558 645

Príloha č. 15 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU

Tabuľka č. I

OVOCNÉ STROMY

Druh Tvar V rokuvýsadby Jednotková hodnota v € za 1 ks po roku výsadby Hodnota sa znižuje ročne 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok 6. rok 7. rok 8. rok 9. rok 10. rok 11. rok 12. rok 13. rok 14. rok po roku veku o € Jabloň a hruška VK + PK 5,875 8,498 11,153 13,775 16,431 19,087 21,709 23,103 24,563 26,024 27,485 28,945 30,406 31,866 20 1,228 ŠK 4,747 6,705 8,664 10,655 12,614 14,605 15,734 16,863 17,991 19,120 20,248 21,410 18 0,929 voľný ZK 2,921 3,917 4,946 5,975 6,639 7,303 7,967 8,630 12 0,498 vreteno kordón palmeta 2,921 3,917 4,946 5,676 6,406 7,170 9 0,498 Čerešňa VK + PK 6,141 8,896 11,684 14,439 17,194 19,983 22,771 25,427 28,115 30,771 33,459 36,148 38,804 41,492 20 1,295 nízkokmeň 5,145 7,469 9,825 12,149 14,506 15,966 17,460 18,921 20,414 21,908 15 1,095 Višňa 5,045 7,236 9,427 11,618 13,809 15,004 16,232 17,427 18,655 19,916 15 1,328 Slivka a poloslivka 4,315 5,909 7,502 9,095 10,688 12,315 13,012 13,742 14,439 15,170 15,867 16,597 18 0,863 Mirabelka, ringlota 4,149 5,543 6,971 8,365 9,792 11,220 11,585 11,950 12,315 12,680 13,045 13,444 18 0,697 Marhuľa 4,946 7,502 10,058 12,614 15,203 17,128 19,053 20,979 22,904 24,895 15 2,490 Broskyňa 4,747 7,535 10,323 13,112 15,037 16,962 18,887 20,912 12 2,987 Orech vlašský Gaštan jedlý 6,440 8,531 10,622 12,713 14,804 16,896 18,987 21,078 23,169 25,261 27,352 29,543 Do veku 20 rokov sa hodnota zvyšuje o 3,054 eura ročne 35 1,792 Egreš krík/strom 0,830 0,963 1,162 1,461 1,759 8 0,332 Ríbezľa – červená krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,593 1,759 10 0,299 biela krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,892 2,324 10 0,365 čierna krík/strom 1,129 1,261 1,427 2,124 2,855 10 0,465 Malinčie, černice m2 0,498 0,597 0,664 0,763 6 0,133 Ostatné ovocné druhy (dula, mandľa, lieska, jarabina atď.) 3,651 4,182 4,714 5,245 5,809 6,307 6,805 7,303 7,801 8,298 15 0,664

Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 3,319 eura, pri štvrťkmenných 1,66 eura, pri zákrpkoch 0,664 eura, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 0,332 eura. Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Tabuľka č. II

VINIČNÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)

Druh Tvar Jednotková hodnota v € za 1 kus po Hodnota sa znižuje ročne výsadbe 1. roku 2. roku 3. roku 4. – 9. roku po roku veku o € Vinič štepený vedenie na hlavu 1,6265 1,8257 2,0248 2,2240 2,4232 0,2987 0,0996 vedenie stredové a vysoké 1,8257 2,1576 2,4232 3,9833 4,3152 0,2987 0,1992 Vinič pravokorenný vedenie na hlavu 1,5269 1,7261 1,9252 2,1244 2,3236 0,2987 0,0996 vedenie stredové a vysoké 1,7261 2,0580 2,3236 3,8837 4,2156 0,2987 0,1992

Vinice s vysokým a so stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa jednotkové hodnoty za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20 %.

Tabuľka č. III

CHMEĽOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMEĽNÍC

Jednotková hodnota v € za 1 m2 Chmeľový porast Zariadenie chmeľnice Spolu a) Bežné výsadby – novozaložené chmeľnice27) 0,1394 0,8298 0,9692 – zrážka za každý rok 0,0070 0,0415 0,0485 b) Bezvirózne výsadby – novozaložené chmeľnice27) 0,2324 0,8298 1,0622 – zrážka za každý rok veku 0,0116 0,0415 0,0531

27)

Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.

Tabuľka č. IV.1

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREK

Vek Rubná doba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,597 0,178 0,087 0,077 0,056 0,043 0,035 0,030 0,025 0,022 100 0,544 0,544 0,544 0,544 0,544 0,373 0,139 0,081 0,057 0,043 0,035 0,029 0,025 0,022 0,019 0,017 120 0,490 0,490 0,490 0,490 0,248 0,112 0,072 0,051 0,039 0,032 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 0,015 20 80 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,652 0,268 0,168 0,151 0,118 0,094 0,077 0,064 0,055 0,049 100 0,592 0,592 0,592 0,592 0,592 0,405 0,152 0,122 0,110 0,085 0,074 0,063 0,054 0,047 0,042 0,038 120 0,533 0,533 0,533 0,533 0,270 0,122 0,079 0,077 0,076 0,062 0,056 0,050 0,044 0,039 0,035 0,032 30 80 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,708 0,367 0,261 0,237 0,191 0,155 0,126 0,106 0,091 0,080 100 0,640 0,640 0,640 0,640 0,640 0,438 0,165 0,167 0,172 0,133 0,119 0,104 0,089 0,077 0,069 0,062 120 0,577 0,577 0,577 0,577 0,292 0,132 0,085 0,105 0,119 0,098 0,091 0,082 0,072 0,064 0,058 0,053 40 80 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,764 0,474 0,370 0,337 0,278 0,227 0,186 0,155 0,134 0,118 100 0,689 0,689 0,689 0,689 0,689 0,472 0,178 0,215 0,243 0,189 0,173 0,152 0,130 0,114 0,101 0,091 120 0,621 0,621 0,621 0,621 0,314 0,142 0,092 0,136 0,168 0,139 0,133 0,121 0,106 0,094 0,085 0,077 50 80 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,822 0,590 0,495 0,452 0,380 0,314 0,257 0,240 0,307 0,358 100 0,739 0,739 0,739 0,739 0,739 0,506 0,191 0,268 0,325 0,253 0,237 0,210 0,180 0,175 0,232 0,277 120 0,666 0,666 0,666 0,666 0,337 0,152 0,099 0,169 0,225 0,187 0,182 0,167 0,146 0,145 0,195 0,235 60 80 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,880 0,716 0,640 0,586 0,502 0,417 0,458 0,521 0,568 0,601 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,541 0,205 0,325 0,420 0,328 0,313 0,279 0,321 0,381 0,428 0,464 120 0,712 0,712 0,712 0,712 0,360 0,162 0,106 0,205 0,291 0,242 0,240 0,221 0,262 0,316 0,359 0,394 70 80 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,940 0,852 0,807 0,741 0,646 0,708 0,748 0,776 0,797 0,812 100 0,841 0,841 0,841 0,841 0,841 0,576 0,219 0,387 0,530 0,415 0,403 0,474 0,524 0,567 0,601 0,628 120 0,758 0,758 0,758 0,758 0,383 0,173 0,113 0,244 0,367 0,306 0,309 0,376 0,426 0,470 0,504 0,533 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,893 0,893 0,893 0,893 0,893 0,612 0,233 0,455 0,657 0,560 0,624 0,669 0,700 0,731 0,754 0,773 120 0,805 0,805 0,805 0,805 0,407 0,184 0,121 0,287 0,455 0,413 0,478 0,531 0,570 0,606 0,633 0,656 90 100 0,946 0,946 0,946 0,946 0,946 0,648 0,465 0,661 0,804 0,793 0,826 0,844 0,858 0,872 0,883 0,891 120 0,853 0,853 0,853 0,853 0,431 0,194 0,241 0,417 0,557 0,584 0,632 0,670 0,698 0,723 0,742 0,757 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,901 0,901 0,901 0,901 0,456 0,300 0,518 0,630 0,693 0,736 0,765 0,793 0,814 0,829 0,840 0,850 110 120 0,950 0,950 0,950 0,950 0,480 0,665 0,771 0,822 0,853 0,875 0,890 0,903 0,913 0,920 0,926 0,932 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.2

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

JEDĽA

Vek Rubná doba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,595 0,595 0,595 0,595 0,595 0,441 0,171 0,111 0,088 0,073 0,055 0,043 0,036 0,030 0,026 100 0,530 0,530 0,530 0,530 0,530 0,204 0,109 0,072 0,053 0,042 0,035 0,029 0,025 0,022 0,020 120 0,476 0,476 0,476 0,373 0,146 0,087 0,062 0,047 0,038 0,031 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 20 80 0,651 0,651 0,651 0,651 0,651 0,514 0,261 0,197 0,169 0,149 0,117 0,096 0,081 0,071 0,063 100 0,579 0,579 0,579 0,579 0,579 0,238 0,166 0,127 0,102 0,086 0,074 0,065 0,058 0,052 0,047 120 0,520 0,520 0,520 0,408 0,159 0,102 0,095 0,083 0,072 0,064 0,057 0,051 0,047 0,043 0,039 30 80 0,707 0,707 0,707 0,707 0,707 0,590 0,360 0,294 0,263 0,239 0,191 0,159 0,137 0,121 0,108 100 0,629 0,629 0,629 0,629 0,629 0,272 0,229 0,189 0,159 0,138 0,121 0,107 0,097 0,088 0,081 120 0,565 0,565 0,565 0,443 0,173 0,117 0,131 0,124 0,112 0,102 0,093 0,085 0,078 0,073 0,068 40 80 0,764 0,764 0,764 0,764 0,764 0,667 0,467 0,403 0,371 0,345 0,280 0,235 0,205 0,182 0,165 100 0,679 0,679 0,679 0,679 0,679 0,308 0,297 0,259 0,225 0,198 0,176 0,159 0,145 0,133 0,123 120 0,610 0,610 0,610 0,479 0,187 0,132 0,169 0,170 0,159 0,148 0,136 0,126 0,117 0,109 0,103 50 80 0,821 0,821 0,821 0,821 0,821 0,747 0,584 0,527 0,496 0,469 0,385 0,327 0,287 0,257 0,314 100 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,345 0,372 0,338 0,300 0,270 0,243 0,221 0,203 0,188 0,235 120 0,656 0,656 0,656 0,515 0,201 0,148 0,212 0,221 0,212 0,201 0,187 0,175 0,164 0,154 0,196 60 80 0,880 0,880 0,880 0,880 0,880 0,829 0,711 0,666 0,641 0,614 0,510 0,437 0,467 0428 0,374 100 0,783 0,783 0,783 0,783 0,783 0,583 0,453 0,427 0,388 0,354 0,321 0,295 0,330 0,386 0,430 120 0,703 0,703 0,703 0,551 0,215 0,164 0,258 0,280 0,274 0,263 0,248 0,234 0,267 0,317 0,358 70 80 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,913 0,849 0,823 0,808 0,786 0,659 0,570 0,749 0,779 0,803 100 0,836 0,836 0,836 0,836 0,836 0,422 0,541 0,528 0,489 0,452 0,415 0,385 0,530 0,570 0,601 120 0,751 0,751 0,751 0,589 0,230 0,181 0,308 0,346 0,345 0,337 0,321 0,306 0,429 0,468 0,500 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,890 0,890 0,890 0,890 0,890 0,462 0,636 0,642 0,605 0,575 0,630 0,676 0,707 0,731 0,748 120 0,799 0,799 0,799 0,627 0,245 0,198 0,363 0,421 0,427 0,428 0,487 0,536 0,572 0,601 0,623 90 100 0,944 0,944 0,944 0,944 0,944 0,503 0,741 0,771 0,756 0,799 0,827 0,849 0,863 0,874 0,881 120 0,848 0,848 0,848 0,665 0,260 0,216 0,422 0,505 0,534 0,595 0,639 0,673 0,699 0,719 0,734 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,898 0,898 0,898 0,704 0,275 0,428 0,570 0,655 0,706 0,744 0,772 0,793 0,809 0,822 0,833 110 120 0,949 0,949 0,949 0,744 0,291 0,727 0,796 0,836 0,860 0,878 0,892 0,902 0,909 0,915 0,920 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.3

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

BOROVICA

Vek Rubnádoba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 3 80-120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,540 0,540 0,540 0,540 0,540 0,359 0,199 0,126 0,126 0,108 0,078 0,061 100 0,474 0,474 0,474 0,474 0,474 0,297 0,153 0,123 0,085 0,063 0,050 0,041 120 0,420 0,420 0,420 0,420 0,420 0,202 0,119 0,080 0,061 0,047 0,039 0,033 20 80 0,603 0,603 0,603 0,603 0,603 0,442 0,294 0,219 0,219 0,187 0,135 0,106 100 0,529 0,529 0,529 0,529 0,529 0,366 0,226 0,214 0,148 0,110 0,087 0,072 120 0,469 0,469 0,469 0,469 0,469 0,249 0,176 0,140 0,105 0,082 0,067 0,057 30 80 0,667 0,667 0,667 0,667 0,667 0,528 0,394 0,321 0,321 0,274 0,198 0,155 100 0,585 0,585 0,585 0,585 0,585 0,437 0,304 0,314 0,217 0,161 0,127 0,105 120 0,519 0,519 0,519 0,519 0,519 0,298 0,237 0,205 0,154 0,120 0,098 0,083 40 80 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,617 0,501 0,433 0,433 0,370 0,268 0,210 100 0,641 0,641 0,641 0,641 0,641 0,510 0,386 0,424 0,293 0,217 0,172 0,142 120 0,569 0,569 0,569 0,569 0,569 0,348 0,301 0,276 0,208 0,163 0,133 0,112 50 80 0,797 0,797 0,797 0,797 0,797 0,709 0,615 0,556 0,556 0,475 0,344 0,269 100 0,699 0,699 0,699 0,699 0,699 0,586 0,473 0,544 0,376 0,278 0,220 0,182 120 0,620 0,620 0,620 0,620 0,620 0,399 0,369 0,355 0,267 0,209 0,171 0,144 60 80 0,864 0,864 0,864 0,864 0,864 0,803 0,736 0,690 0,690 0,590 0,427 0,411 100 0,757 0,757 0,757 0,757 0,757 0,664 0,566 0,676 0,468 0,346 0,274 0,279 120 0,672 0,672 0,672 0,672 0,672 0,452 0,442 0,441 0,332 0,259 0,212 0,220 70 80 0,931 0,931 0,931 0,931 0,931 0,900 0,864 0,838 0,838 0,717 0,679 0,728 100 0,817 0,817 0,817 0,817 0,817 0,744 0,665 0,821 0,568 0,420 0,435 0,493 120 0,725 0,725 0,725 0,725 0,725 0,507 0,519 0,535 0,403 0,315 0,337 0,390 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,877 0,877 0,877 0,877 0,877 0,827 0,770 0,980 0,677 0,585 0,641 0,678 120 0,778 0,778 0,778 0,778 0,778 0,563 0,600 0,639 0,481 0,439 0,496 0,535 90 100 0,938 0,938 0,938 0,938 0,938 0,912 0,882 1,154 0,798 0,801 0,828 0,843 120 0,832 0,832 0,832 0,832 0,832 0,621 0,687 0,752 0,567 0,601 0,641 0,666 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,887 0,887 0,887 0,887 0,887 0,681 0,780 0,652 0,711 0,750 0,774 0,790 110 120 0,943 0,943 0,943 0,943 0,943 0,743 0,878 0,833 0,857 0,880 0,892 0,899 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.4

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREKOVEC

Vek Rubnádoba Bonita 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,545 0,545 0,190 0,103 0,071 0,054 0,043 0,033 0,026 0,021 0,018 100 0,478 0,344 0,116 0,069 0,048 0,036 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 120 0,425 0,126 0,068 0,046 0,034 0,027 0,022 0,018 0,015 0,013 0,012 20 80 0,607 0,607 0,285 0,194 0,154 0,131 0,113 0,095 0,080 0,069 0,061 100 0,533 0,384 0,174 0,129 0,104 0,087 0,074 0,065 0,057 0,051 0,046 120 0,473 0,140 0,102 0,087 0,075 0,066 0,058 0,052 0,047 0,043 0,039 30 80 0,670 0,670 0,387 0,295 0,251 0,222 0,198 0,171 0,148 0,131 0,117 100 0,588 0,424 0,236 0,197 0,169 0,148 0,129 0,117 0,106 0,097 0,089 120 0,523 0,155 0,138 0,132 0,122 0,112 0,101 0,095 0,087 0,081 0,076 40 80 0,734 0,734 0,495 0,407 0,362 0,330 0,301 0,266 0,235 0,211 0,190 100 0,645 0,464 0,302 0,272 0,243 0,220 0,196 0,182 0,168 0,155 0,145 120 0,573 0,170 0,177 0,182 0,176 0,166 0,154 0,147 0,138 0,130 0,123 50 80 0,799 0,799 0,610 0,533 0,489 0,458 0,425 0,383 0,343 0,319 0,370 100 0,702 0,505 0,372 0,356 0,329 0,305 0,277 0,263 0,245 0,235 0,281 120 0,623 0,185 0,218 0,238 0,238 0,230 0,217 0,212 0,202 0,197 0,239 60 80 0,865 0,865 0,732 0,672 0,636 0,609 0,575 0,528 0,514 0,562 0,594 100 0,760 0,547 0,447 0,449 0,428 0,406 0,375 0,362 0,367 0,414 0,452 120 0,675 0,200 0,262 0,301 0,310 0,307 0,294 0,292 0,302 0,347 0,384 70 80 0,932 0,932 0,862 0,827 0,805 0,788 0,757 0,736 0,768 0,790 0,809 100 0,818 0,589 0,526 0,553 0,542 0,525 0,494 0,505 0,549 0,583 0,616 120 0,727 0,215 0,308 0,370 0,392 0,397 0,387 0,408 0,451 0,488 0,523 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,878 0,632 0,611 0,668 0,673 0,666 0,652 0,686 0,715 0,738 0,761 120 0,780 0,231 0,357 0,448 0,487 0,503 0,511 0,554 0,588 0,618 0,647 90 100 0,939 0,676 0,700 0,796 0,824 0,814 0,837 0,850 0,864 0,926 0,889 120 0,834 0,247 0,410 0,534 0,596 0,616 0,655 0,686 0,711 0,776 0,755 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,888 0,365 0,585 0,670 0,723 0,756 0,783 0,807 0,822 0,838 0,849 110 120 0,944 0,678 0,792 0,841 0,871 0,886 0,899 0,910 0,916 0,924 0,932 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.5

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 120, 140 a 160 ROKOV

DUB

Vek Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 160 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 120 0,437 0,437 0,437 0,437 0,239 0,102 0,060 0,043 0,033 0,027 0,022 0,019 0,0163 0,014 140 0,393 0,393 0,393 0,393 0,128 0,067 0,043 0,032 0,025 0,021 0,017 0,015 0,013 0,012 160 0,356 0,356 0,356 0,356 0,104 0,058 0,038 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 0,012 0,011 20 120 0,484 0,484 0,484 0,484 0,265 0,156 0,099 0,079 0,070 0,060 0,052 0,046 0,041 0,037 140 0,435 0,435 0,435 0,435 0,142 0,103 0,071 0,059 0,053 0,046 0,041 0,037 0,033 0,030 160 0,394 0,394 0,394 0,394 0,116 0,089 0,063 0,053 0,048 0,042 0,037 0,034 0,031 0,028 30 120 0,532 0,532 0,532 0,532 0,292 0,214 0,141 0,120 0,113 0,098 0,087 0,078 0,071 0,065 140 0,479 0,479 0,479 0,479 0,156 0,141 0,101 0,089 0,086 0,076 0,068 0,062 0,057 0,053 160 0,433 0,433 0,433 0,433 0,127 0,122 0,090 0,080 0,078 0,069 0,063 0,057 0,053 0,049 40 120 0,581 0,581 0,581 0,581 0,318 0,276 0,187 0,166 0,163 0,144 0,129 0,117 0,107 0,099 140 0,522 0,522 0,522 0,522 0,171 0,152 0,134 0,123 0,123 0,111 0,101 0,093 0,087 0,081 160 0,473 0,473 0,473 0,473 0,139 0,157 0,119 0,111 0,112 0,101 0,093 0,086 0,080 0,075 50 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,346 0,343 0,237 0,218 0,220 0,197 0,178 0,163 0,151 0,141 140 0,567 0,567 0,567 0,567 0,185 0,227 0,170 0,162 0,168 0,152 0,140 0,130 0,122 0,115 160 0,513 0,513 0,513 0,513 0,151 0,195 0,151 0,145 0,152 0,139 0,129 0,120 0,113 0,106 60 120 0,681 0,681 0,681 0,681 0,373 0,415 0,292 0,275 0,287 0,259 0,237 0,219 0,205 0,235 140 0,612 0,612 0,612 0,612 0,200 0,274 0,209 0,204 0,218 0,201 0,187 0,175 0,165 0,192 160 0,554 0,554 0,554 0,554 0,163 0,236 0,186 0,183 0,198 0,183 0,171 0,160 0,152 0,177 70 120 0,733 0,733 0,733 0,733 0,401 0,492 0,352 0,340 0,364 0,332 0,307 0,306 0,341 0,368 140 0,658 0,658 0,658 0,658 0,215 0,325 0,252 0,252 0,277 0,257 0,242 0,244 0,275 0,300 160 0,596 0,596 0,596 0,596 0,175 0,280 0,223 0,226 0,251 0,234 0,221 0,224 0,253 0,277 80 120 0,784 0,784 0,784 0,784 0,430 0,575 0,417 0,412 0,454 0,418 0,421 0,450 0,478 0,499 140 0,705 0,705 0,705 0,705 0,230 0,380 0,299 0,306 0,345 0,324 0,331 0,359 0,386 0,407 160 0,638 0,638 0,638 0,638 0,187 0,327 0,265 0,274 0,313 0,295 0,303 0,329 0,355 0,376 90 120 0,837 0,837 0,837 0,837 0,459 0,664 0,488 0,493 0,557 0,538 0,572 0,596 0,615 0,629 140 0,752 0,752 0,752 0,752 0,246 0,438 0,350 0,366 0,424 0,417 0,450 0,475 0,496 0,513 160 0,681 0,681 0,681 0,681 0,200 0,378 0,310 0,328 0,384 0,380 0,412 0,436 0,457 0,473 100 120 0,891 0,891 0,891 0,891 0,488 0,759 0,565 0,630 0,677 0,696 0,719 0,734 0,747 0,756 140 0,800 0,800 0,800 0,800 0,262 0,501 0,405 0,468 0,515 0,539 0,566 0,586 0,603 0,617 160 0,725 0,725 0,725 0,725 0,213 0,432 0,359 0,420 0,467 0,491 0,518 0,537 0,556 0,569 110 120 0,945 0,945 0,945 0,945 0,518 0,862 0,786 0,817 0,839 0,853 0,864 0,871 0,877 0,882 140 0,849 0,849 0,849 0,849 0,278 0,569 0,563 0,606 0,639 0,660 0,680 0,694 0,708 0,719 160 0,769 0,769 0,769 0,769 0,226 0,491 0,499 0,543 0,578 0,602 0,622 0,637 0,652 0,663 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 140 0,899 0,899 0,899 0,899 0,536 0,661 0,717 0,742 0,761 0,775 0,787 0,797 0,807 0,815 160 0,814 0,814 0,814 0,814 0,436 0,570 0,635 0,665 0,689 0,706 0,720 0,732 0,743 0,752 130 120                             140 0,949 0,949 0,949 0,949 0,780 0,836 0,860 0,872 0,883 0,890 0,896 0,902 0,906 0,909 160 0,859 0,859 0,859 0,859 0,634 0,720 0,762 0,782 0,799 0,811 0,820 0,828 0,834 0,839 140 120                             140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 160 0,905 0,905 0,905 0,905 0,812 0,862 0,886 0,897 0,905 0,911 0,915 0,918 0,921 0,922 150 120                             140                             160 0,952 0,952 0,952 0,952 0,908 0,934 0,947 0,951 0,955 0,957 0,960 0,962 0,963 0,963 160 120                             140                             160 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.6

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 100, 120 a 140 ROKOV

BUK

Vek Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 3 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 100 0,399 0,399 0,399 0,399 0,399 0,316 0,106 0,064 0,046 0,037 0,030 0,026 0,023 0,021 0,019 120 0,348 0,348 0,348 0,348 0,348 0,085 0,056 0,041 0,034 0,029 0,026 0,023 0,021 0,020 0,019 140 0,308 0,308 0,308 0,308 0,308 0,061 0,046 0,036 0,032 0,029 0,027 0,025 0,024 0,023 0,023 20 100 0,462 0,462 0,462 0,462 0,462 0,366 0,163 0,123 0,101 0,088 0,078 0,070 0,065 0,061 0,057 120 0,403 0,403 0,403 0,403 0,403 0,099 0,086 0,080 0,074 0,070 0,066 0,063 0,061 0,059 0,057 140 0,356 0,356 0,356 0,356 0,356 0,070 0,070 0,071 0,070 0,068 0,068 0,067 0,068 0,069 0,069 30 100 0,525 0,525 0,525 0,525 0,525 0,416 0,224 0,189 0,162 0,146 0,133 0,122 0,115 0,109 0,103 120 0,458 0,458 0,458 0,458 0,458 0,112 0,118 0,123 0,119 0,116 0,112 0,109 0,107 0,106 0,104 140 0,405 0,405 0,405 0,405 0,405 0,080 0,097 0,109 0,112 0,114 0,116 0,117 0,120 0,123 0,125 40 100 0,590 0,590 0,590 0,590 0,590 0,467 0,288 0,261 0,231 0,212 0,196 0,183 0,174 0,166 0,158 120 0,515 0,515 0,515 0,515 0,515 0,126 0,152 0,170 0,170 0,169 0,166 0,163 0,162 0,162 0,159 140 0,455 0,455 0,455 0,455 0,455 0,090 0,124 0,150 0,159 0,166 0,171 0,175 0,181 0,188 0,192 50 100 0,656 0,656 0,656 0,656 0,656 0,519 0,355 0,340 0,307 0,288 0,270 0,254 0,244 0,235 0,225 120 0,572 0,572 0,572 0,572 0,572 0,140 0,188 0,221 0,226 0,229 0,229 0,226 0,227 0,229 0,227 140 0,506 0,506 0,506 0,506 0,506 0,100 0,154 0,195 0,212 0,225 0,235 0,243 0,254 0,266 0,274 60 100 0,722 0,722 0,722 0,722 0,722 0,572 0,426 0,426 0,393 0,375 0,355 0,338 0,326 0,318 0,372 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,631 0,155 0,225 0,277 0,289 0,298 0,301 0,301 0,304 0,309 0,375 140 0,557 0,557 0,557 0,557 0,557 0,110 0,184 0,245 0,271 0,293 0,309 0,322 0,341 0,359 0,453 70 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,626 0,501 0,521 0,489 0,474 0,453 0,435 0,484 0,559 0,619 120 0,690 0,690 0,690 0,690 0,690 0,169 0,265 0,338 0,359 0,376 0,384 0,388 0,452 0,543 0,624 140 0,610 0,610 0,610 0,610 0,610 0,120 0,217 0,299 0,337 0,370 0,395 0,416 0,505 0,631 0,753 80 100 0,859 0,859 0,859 0,859 0,859 0,680 0,581 0,624 0,596 0,586 0,584 0,651 0,713 0,762 0,803 120 0,750 0,750 0,750 0,750 0,750 0,184 0,307 0,406 0,438 0,466 0,495 0,580 0,665 0,741 0,809 140 0,663 0,663 0,663 0,663 0,663 0,131 0,251 0,359 0,411 0,458 0,510 0,622 0,744 0,861 0,976 90 100 0,929 0,929 0,929 0,929 0,929 0,736 0,664 0,738 0,716 0,813 0,825 0,855 0,886 0,909 0,928 120 0,811 0,811 0,811 0,811 0,811 0,199 0,351 0,479 0,527 0,645 0,699 0,762 0,826 0,883 0,936 140 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,142 0,287 0,424 0,494 0,634 0,720 0,817 0,925 1,026 1,129 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,873 0,873 0,873 0,873 0,873 0,270 0,529 0,650 0,735 0,794 0,848 0,890 0,933 0,972 1,008 140 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,192 0,432 0,575 0,690 0,780 0,872 0,955 1,044 1,129 1,216 110 100                               120 0,936 0,936 0,936 0,936 0,936 0,679 0,795 0,849 0,895 0,926 0,946 0,963 0,985 1,007 1,027 140 0,827 0,827 0,827 0,827 0,827 0,484 0,650 0,751 0,840 0,910 0,973 1,033 1,103 1,170 1,239 120 100                               120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 140 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,712 0,818 0,885 0,939 0,983 1,029 1,073 1,119 1,162 1,206 130 100                               120                               140 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,890 0,942 0,970 0,991 1,010 1,031 1,052 1,079 1,101 1,126 140 100                               120                               140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. V

HODNOTA ŤAŽBOVÉHO VÝNOSU HUŤ V RUBNEJ DOBE (u) PRI PLNOM ZAKMENENÍ

Drevina Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42   Smrek 80   99936 99936 99936 99936 99936 99936 100427 159741 248659 269640 343540 421500 499836 582940 665791 750400 100 102873 102873 102873 102873 102873 115564 183236 260963 339199 422074 504949 592759 681369 769946 858917 949200 120 105897 105897 105897 105897 135824 209467 283609 369914 456073 546198 636734 727745 819474 913541 1008625 1103800   Jedľa 80 113818 113818 113818 113818 113818 123910 185152 238507 279558 319780 397348 481527 565302 651254 737323   100 117374 117374 117374 117374 117374 169101 242305 324032 406378 492951 580355 671865 764288 859437 956629 120 121040 121040 121040 130923 202391 281161 360986 449777 540040 632983 726544 825048 924636 1027034 1131228   Borovica 80 135810 135810 135810 135810 135810 150802 186676 233475 233475 255003 311962 368999   100 139970 139970 139970 139970 139970 160141 210700 236100 294083 360353 426995 493863 120 144258 144258 144258 144258 144258 185387 240215 305460 370564 445080 520745 597000   Smrekovec 80   129162 129162 180162 246754 312699 379532 448684 553367 669288 795958 936602 100 132961 145073 230145 318845 415284 518955 633482 759899 895479 1042356 1198119 120 136872 220245 321006 425644 535120 653588 780553 91744 1066765 1224632 1392450   Buk 100 120672 120672 120672 120672 120672 127650 194540 261134 322429 383199 442248 501116 554607 607991 659920   120 124540 124540 124540 124540 124540 218301 284066 351226 404591 458147 504789 551288 587720 622819 655460 140 128531 128531 128531 128531 128531 268493 326359 384711 424881 464538 493163 520223 535040 549192 559531   Dub 120 159431 159431 159431 159431 194959 301114 430024 559038 690995 824073 967674 1112543 1266687 1421532   140 164283 164283 164283 164283 262883 396001 554024 712907 871211 1029968 1197939 1365953 1541256 1716990 160 169281 169281 169281 169281 296704 440741 610294 781546 949987 1119017 1298063 1477709 1663638 1851774

Tabuľka č. VI

Celkové pestovné náklady založenia lesného porastu (c) vo veku 3 rokov podľa drevín

Celkové náklady v € na ha drevín Smrek Jedľa Borovica Smrekovec Dub Buk 2 499,50 2 824,80 3 525,19 3 379,14 3 863,77 3 123,55

Tabuľka č. VII

KOEFICIENTY NA STANOVENIE ZÁKLADNEJ HODNOTY PORASTOV OSTATNÝCH ZASTÚPENÝCH DREVÍN (kd)

Drevina Priradené dreviny Koeficient smrek smrek obyčajný, pichľavý, čierny, omorika, ostatné druhy rodu „smrek“ 1,00 jedľa jedľa biela, obrovská, kaukazská, vznešená, ostatné druhy rodu „jedľa“ 1,00 duglaska tisolistá, sivá 0,67 tis obyčajný 1,00 borovica borovica lesná 1,00 borovica čierna, Banksova, hladká (vejmutovka), balkánska, ťažká, tuhá, limba ostatné druhy rodu „borovica“ 0,80 borovica horská (kosodrevina, absolútna bonita 12) - smrekovec smrekovec opadavý, ostatné druhy rodu „smrekovec“ 1,00 buk buk lesný 1,00 hrab obyčajný 0,60 javor horský, mliečny, poľný, jaseňolistý, ostatné druhy rodu „javor“ 1,08 jaseň štíhly, americký, ostatné druhy rodu „jaseň“ 1,10 lipa malolistá, veľkolistá, striebristá, ostatné druhy rodu „lipa“ 0,63 pagaštan konský, gaštan jedlý 0,68 čerešňa vtáčia, čremcha strapcovitá, višňa mahalebka 0,68 hruška obyčajná, jabloň planá 0,68 dub dub letný, zimný, červený, močiarny, ostatné druhy rodu „dub“ 1,00 dub, cer 0,50 brest horský, hrabolistý, väz, ostatné druhy rodu „brest“ 0,70 orech čierny, vlašský 0,70 platan východný, západný, javorolistý 0,70 breza bradavičnatá, biela, ostatné druhy rodu „breza“ 0,80 jelša lepkavá, sivá, zelená, ostatné druhy rodu „jelša“ 0,70 jarabina vtáčia, mukyňa, brekyňa 0,70 agát biely 0,70 ostatné mäkké listnáče 0,80 topoľ čierny, biely, ostatné domáce topole 1,05 šľachtené topole 1,75 topoľ osika 0,95 vŕba biela, krehká, rakyta, ostatné druhy rodu „vŕba“ 0,75

Tabuľka č. VIII

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného porastu

Priemerná približovacia vzdialenosť Priemerná odvozná vzdialenosť m € za m3 km € za m3 1 – 100 1,5604 – 11 2,4099 101 – 200 1,3845 11,1 – 12 2,1178 201 – 300 1,2116 12,1 – 13 1,8396 301 – 400 1,0413 13,1 – 14 1,5741 401 – 500 0,8723 14,1 – 15 1,3221 501 – 600 0,7084 15,1 – 16 1,0844 601 – 700 0,5447 16,1 – 17 0,8594 701 – 800 0,3847 17,1 – 18 0,6486 801 – 900 0,2270 18,1 – 19 0,4498 901 – 1 000 0,0727 19,1 – 20 0,2646 1 001 – 1 100 – 0,0807 20,1 – 21 0,0943 1 101 – 1 200 – 0,2307 21,1 – 22 – 0,0641 1 201 – 1 300 – 0,3781 22,1 – 23 – 0,2085 1 301 – 1 400 – 0,5231 23,1 – 24 – 0,3396 1 401 – 1 500 – 0,6649 24,1 – 25 – 0,4567 1 501 – 1 600 – 0,8040 25,1 – 26 – 0,5620 1 601 – 1 700 – 0,9414 26,1 – 27 – 0,6536 1 701 – 1 800 – 1,0755 27,1 – 28 – 0,7279 1 801 – 1 900 – 1,2076 28,1 – 29 – 0,7957 1 901 – 2 000 – 1,3371 29,1 – 30 – 0,8464 2 001 – 2 100 – 1,4635 30,1 – 31 – 0,8843 2 101 – 2 200 – 1,5878 31,1 – 32 – 0,9082 2 201 – 2 300 – 1,7082 32,1 – 33 – 0,9195 2 300 a viac – 1,8280 33,1 a viac – 0,9235

Tabuľka č. IX

ZRÁŽKY Z HODNOTY LESNÉHO PORASTU V DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIA

Stupeň poškodenia Odlisteniev % Zrážka zo základnej ceny v % podľa dosiahnutého vekového stupňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16   0 do 10 – – – – – – – – – – – – – – – – 1 11 – 25 – – – – 2 4 4 6 5 4 3 2 2 2 1 – 2 26 – 60 50 50 50 4 4 10 11 16 12 9 8 5 5 4 3 2 3 61 – 95 80 80 80 6 7 15 18 25 19 15 12 8 7 6 5 4 4 96 – 100 100 100 100 7 8 19 22 32 24 18 15 11 9 8 7 6

Údaje v tabuľke sa vzťahujú spravidla na poškodenie imisiami. Primerane ich možno použiť aj pri poškodení iným škodlivým činiteľom, ak ho charakterizuje odlistenie.

Tabuľka č. X

OKRASNÉ DREVINY

Pol. č. Druh Jednotková hodnota v € za kus, pri živých plotoch za 1 bm do do do do do do do nad 5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30 rokov 35 rokov 35 rokov 1 Listnaté stromy 4,78 5,97 7,30 8,80 11,22 13,68 16,60 18,26 2 Listnaté stromy 7,17 8,96 10,95 13,18 16,83 20,51 24,90 27,38 tvarované previsnuté, popínavé, farebné 3 Ihličnaté stromy 4,32 5,48 6,31 7,80 9,63 11,62 13,11 15,93 4 Ihličnaté stromy 6,90 8,76 10,09 12,28 15,40 18,59 20,98 25,23 tvarované previsnuté, popínavé, zákrpky farebné 5 Kry 2,99 3,98 – – – – – – 6 Živé ploty – listnaté 3,32 3,98 – – – – – – ihličnaté 2,99 3,65 – – – – – – 7 Rastliny – pivonky, 1,99 – – – – – – – ruže, stálozelené, otáčavé, clematis 8 Azalky, rhododendróny 1,99 3,32 3,98 5,31 – – – –

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri neošetrovaných, poškodených alebo prestarnutých drevinách.

Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných drevín.

Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1 000 m2, ohodnotia sa ako lesný porast.

Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta len 50 % z takto zistenej jednotkovej hodnoty.

Príloha č. 16 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z. z. O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa osobitného zákona1) sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Všeobecná hodnota podniku ako celku sa stanoví majetkovou metódou alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný zákon2) neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou.

Ak osobitný zákon2) ustanovuje znalcovi povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, použijú sa obidve metódy, pričom v závere znaleckého posudku sa uvedú obidve všeobecné hodnoty podniku stanovené majetkovou metódou aj podnikateľskou metódou vrátane z nich vyplývajúcich všeobecných hodnôt akcií. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie pomocou všetkých relevantných podkladov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie podľa osobitného zákona2) (ďalej len „navrhovateľ“).

Podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu.

Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského zámeru.

1.

Majetková metóda sa použije podľa § 3 ods. 3 tejto vyhlášky takto:

kde je

pričom všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku a záväzkov podniku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie stanovia znalci z príslušných znaleckých odborov.

2.

Podnikateľská metóda sa použije vždy s ohľadom na časovo neobmedzenú životnosť podniku takto:

VŠHP = HOZ + HP [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€], HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€], HP – hodnota pokračujúca [€].

Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou sa metodicky rozlíši stanovenie všeobecnej hodnoty podnikov od stanovenia všeobecnej hodnoty finančných inštitúcií.

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€], OZt – odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€], i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

HP – hodnota pokračujúca [€], OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€]; ak odčerpateľný zdroj na rok n+1 nie je vopred odhadnutý navrhovateľom, stanoví sa na základe vypočítanej trvale udržateľnej miery rastu (g), i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyplýva z historického a prognózovaného vývoja výnosov, pričom sa abstrahuje od mimoriadnych a extrémnych hodnôt. Ak nie je možné vzhľadom na minulý a budúci vývoj podniku stanoviť trvale udržateľnú mieru rastu odčerpateľných zdrojov (g) uvedeným spôsobom, je možné použiť údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ako priemernú hodnotu rastu príslušného odvetvia za predchádzajúce obdobie spravidla piatich rokov. Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sa použijú aj v prípade, že po odvodení z historických údajov vychádza trvale udržateľná miera rastu (g) vyššia ako miera kapitalizácie (i). Ak výsledky na základe vyššie uvedených postupov nie je možné aplikovať, hraničnou hodnotou trvale udržateľnej miery rastu (g) je predpokladaná miera inflácie k dátumu ohodnotenia.

Na stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja sa použijú nasledujúce modely:

a)

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja pre podnik s výnimkou finančných inštitúcií, ktorý využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál alebo vlastný kapitál aj požičaný kapitál

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti po zdanení zvýšený o

b)

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja finančných inštitúcií

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie čistý úrokový výnos zvýšený o

1)

§ 118g ods. 5, § 118i ods. 7 a § 118i ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 209/2007 Z. z.

2)

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 17 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ SPOLOČNOSTÍ PODIEĽAJÚCICH SA NA ZLÚČENÍ ALEBO SPLYNUTÍ SPOLOČNOSTÍ A HODNOTY AKCIÍ NÁSTUPNÍCKEJ SPOLOČNOSTI NA ÚČELY ZISTENIA HODNOTY PEŇAŽNÉHO DOPLATKU ALEBO HODNOTY PRIMERANÉHO PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA č. 513/1991 Zb. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota jednej akcie sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty spoločnosti ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Na stanovenie peňažného doplatku1) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a tiež hodnota nástupníckej spoločnosti. Hodnota peňažného doplatku sa určí ako rozdiel všeobecnej hodnoty akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecnej hodnoty akcie nástupníckej spoločnosti pri zachovaní výmenného pomeru akcií.

Na stanovenie primeraného protiplnenia2) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí. Všeobecná hodnota hodnotených spoločností sa stanoví použitím metód uvedených v § 3 tejto vyhlášky, pričom na stanovenie peňažného doplatku alebo primeraného protiplnenia pri zlúčení alebo splynutí spoločností nie je možné použiť likvidačnú metódu. Znalec zhodnotí na základe predložených podkladov vhodnosť a možnosť použitia metód podľa predchádzajúcej vety, pričom v časti posudok3) znaleckého posudku náležite zdôvodní výber metódy alebo metód, ktoré v znaleckom posudku použil, rovnako aj prípadnú nemožnosť alebo nevhodnosť použitia ostatných metód. Po aplikácii viacerých metód sa určenie jednej výslednej všeobecnej hodnoty v závere4) znaleckého posudku zdôvodní.

Všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecná hodnota nástupníckej spoločnosti, ktoré vstupujú do vzťahu pre výpočet hodnoty peňažného doplatku, musia byť stanovené rovnakou metódou.

Znalec zohľadní špecifiká hodnotenej spoločnosti a samotného zlúčenia alebo splynutia spoločností pomocou všetkých relevantných podkladov, ktoré požaduje od spoločnosti, ktorej vznikla povinnosť ich poskytnúť.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty spoločnosti sa vychádza z podkladov, ktoré boli znalcovi poskytnuté na vypracovanie znaleckého posudku a ktoré sú platné k požadovanému dňu, pričom

a)

pri spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému valné zhromaždenie schválilo návrh zmluvy o zlúčení spoločností,

b)

pri spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému bolo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď v čase zadania znaleckého posudku ešte nedošlo k zápisu cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností,

c)

pri nástupníckej spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia spoločností, je týmto dňom deň, ku ktorému bolo zlúčenie alebo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď ešte nedošlo v čase zadania znaleckého posudku k zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností.

1)

§ 218i a 218ja zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

2)

§ 218j a 218jb zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

3)

§ 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)

§ 17 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.

[]

Poznámky

[]1)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

[]2)  Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

[]3)  § 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

[]4)  Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

[]5)  § 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

[]6)  Zákon č. 554/2003 Z. z.

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

(1)

Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.

(2)

Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2)

§ 2

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,

b)

podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,

c)

časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,

d)

zložkou majetku podniku

1.

hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

2.

nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

e)

iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,

f)

cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,

g)

všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,

h)

objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,

i)

východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,

j)

účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,

k)

odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

(2)

Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.

§ 3

(1)

Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu

a)

majetkovou metódou,

b)

podnikateľskou metódou,

c)

kombinovanou metódou,

d)

likvidačnou metódou alebo

e)

porovnávacou metódou.

(2)

Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.

(3)

Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.

(4)

Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(5)

Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(6)

Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou,5) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(7)

Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(8)

Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celých desať eur.

§ 4

(1)

Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

(2)

Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

(3)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.

(4)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

§ 5

Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.

Daniel Lipšic v. r.

[]

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto:

kde:

VŠHM – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [€],

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€].

2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HP [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

HP – hodnota pokračujúca [€].

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Miera kapitalizácie (i) sa stanoví takto:

CK = PK + VK [€],

kde je

i – vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

DS – sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

NPK – náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

PK – objem požičaného kapitálu; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],

NVK – náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

VK – objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [€],

CK – celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

HP – hodnota pokračujúca [€],

OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornej praxe, napríklad Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady, a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.

b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HK [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódu pri časovo obmedzenej životnosti podniku [€],

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období [€].

Hodnota konečná sa stanoví takto:

kde je

HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [€],

LPn+1 – predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia.

3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa takto:

kde:

VŠHL – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou [€],

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠHNL – všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [€].

b) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:

Príloha č. 2 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU

1.

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov.

2.

Všeobecná hodnota softvéru

Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.

3.

Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv

Stanoví sa

a)

 metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo

b)

 metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov,

podľa vzťahu

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],

kde

VŠHNIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.

kde

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

4.

Iný nehmotný majetok

Člení sa na goodwill a know-how.

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako

a)

 rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou

VŠHG = VŠHP – VŠHM [€],

kde

VŠHG – všeobecná hodnota goodwillu [€],

VŠHP – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

alebo ako

b)

 súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku

kde

OZt – objem odčerpateľných zdrojov v čase t [€],

VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

i1 – rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i2 – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku.

Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],

kde

VŠHNIM – všeobecná hodnota know-how podniku,

kde

n – počet rokov používania know-how podniku [rok],

SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

A.

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1.

Všeobecná hodnota (VŠH)

Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

2.

Východisková hodnota stavieb (VH)

Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

3.

Technická hodnota (TH)

Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.

4.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.

5.

Stavby1)

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

B.

ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:

a)

 porovnávacia metóda,

b)

 kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),

c)

 výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),

d)

metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav.

C.

TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB

C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)

Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.

Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu

VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [€],

kde

M – počet merných jednotiek.

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

RU – rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.

kCU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien

Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.

kV – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.

Vypočíta sa podľa vzťahu

kde

kSi – koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,

cpi – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,

cpnj – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.

Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.

kZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.

kVP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.

kK – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky

Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.

kM – koeficient vyjadrujúci územný vplyv

Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.

Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.

Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.

Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.

Nedokončené a poškodené stavby

Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu.

C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)

TS = 100 – O [%],

kde

O – opotrebenie stavby [%].

Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.

Opotrebenie stavby sa vypočíta

a)

lineárnou metódou,

b)

 analytickou metódou.

Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku.

Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty.

Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom.

Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:

Vek stavby (V) – vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.

Základná životnosť stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch.

Životnosť stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.

Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah

Z = V + T [rok],

kde

V – vek stavby [rok],

T – znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].

Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu

kde

Oi – opotrebenie i-tej časti stavby [%],

VHi – východisková hodnota i-tej časti stavby [€],

n – počet častí stavby [–].

C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)

alebo

TH = VH – HO [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

TS – technický stav stavby [%],

VH – východisková hodnota stavby [€],

HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [€].

D.

VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS)

D.1 Porovnávacia metóda

Hlavné faktory porovnávania:

a)

 ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

b)

 polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),

c)

 konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

D.2 Kombinovaná metóda

kde

HV – výnosová hodnota stavieb [€],

TH – technická hodnota stavieb [€],

a – váha výnosovej hodnoty [–],

b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].

Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z  pozemkov.

V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu

kde

OK – kapitalizovaný odpis [€/rok],

ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZt – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [€/rok],

n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

HL – likvidačná hodnota stavieb [€].

Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu

HL = VŠH – NL [€],

kde

VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [€],

NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.

Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)

Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.

Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2 podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť.

Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.

D.3 Metóda polohovej diferenciácie

a)

 stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,

b)

 byty a nebytové priestory.

D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov

VŠHS= TH . kPD [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom.

Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

D.3.2 Byty a nebytové priestory

VŠHB = TH . kPD [€],

kde

TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [€],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–].

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

D.4 Stavby určené na odstránenie

Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.

E.

VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)

E.1 Porovnávacia metóda

Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku)s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).

Hlavné faktory porovnávania:

d)

 ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

e)

 polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),

f)

 fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

E.2 Výnosová metóda

Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky

Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:

E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí,2) pozemky v zriadených záhradkových osadách3) a pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu4)

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2,

VŠHMJ– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],

kde

VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky:

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov VHMJeura/m2 a) Bratislava 66,39 b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice 26,56 c) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 16,60 d) Ostatné okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov 9,96 e) Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov 6,64 f) Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov 4,98 g) Ostatné obce do 5 000 obyvateľov 3,32

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

kPD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu

kPD = kS . kV . kD . kP . kI . kZ . kR [–],

kde

kS – koeficient všeobecnej situácie (0,50–2,00) sa stanoví takto:

Všeobecná situácia kS 1. záhradkové osady, chatové osady a hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov 0,50 – 0,70 2. poľnohospodárske oblasti značne vzdialené od obcí, 0,70 – 0,80 3. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov 0,80 – 0,90 4. obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov 0,90 – 1,10 5. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných domčekov v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov 1,00 – 1,30 6. veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov 1,20 – 1,60 7. veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami 1,50 – 1,80 8. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov 1,70 – 1,90 9. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov 1,80 – 2,00

kV – koeficient intenzity využitia (0,90 – 2,0) sa stanoví takto:

Intenzita využitia kV 1. veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2 – 3-podlažné stavby rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby v širšom okolí 0,90 2. rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové domy s podštandardným vybavením, 3 – 4-podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby 0,95 3. rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením 1,00 4. nadštandardné rodinné domy; nadštandardné bytové domy, viacpodlažné nebytové stavby pre priemysel so štandardným technickým zariadením 1,05 – 1,10 5. exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy so štandardným vybavením, 5 – 7-podlažné, vysoké využitie pozemku 1,10 – 1,15 6. obchodné domy a administratívne budovy s nadštandardným vybavením, viacpodlažné obchody (5 – 7 podlaží a 1 – 2-podzemné podlažia), veľmi vysoké využitie pozemku 1,15 – 1,30 7. využitie ako v položke 6, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 – 2,0

kD – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa stanoví takto:

Dopravné spojenie s obcou kD 1. pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min 0,80 2. pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca 0,85 3. pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min 0,90 4. pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min), územie mesta 1,00 5. pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách väčších predmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka) 1,05 6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou 1,05 – 1,20

kP – koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90 – 2,00) sa stanoví takto:

Obchodná poloha alebo priemyselná poloha kP 1. obchodná poloha 1,50 – 2,00 2. obchodná poloha a byty 1,20 – 1,50 3. obytná alebo rekreačná poloha 1,00 – 1,20 4. priemyselná poloha 0,90 – 1,00 5. poľnohospodárska poloha 0,90

kI – koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa stanoví takto:

Vybavenie pozemku kI 1. bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje) 0,80 – 1,00 2. stredná vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny) 1,00 – 1,20 3. dobrá vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu) 1,20 – 1,30 4. veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v bode 3) 1,30 – 1,50

Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napr. komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

kZ – koeficient povyšujúcich faktorov (1,01 – 3,00) sa stanoví takto:

Povyšujúce faktory kZ – pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), 1,01 – 3,00 – pozemky na chránených územiach, – obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, – pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote, – iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.).

Povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

V prípade, že sa povyšujúci faktor nevyskytuje, koeficient povyšujúcich faktorov je 1.

kR – koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa stanoví takto:

Redukujúce faktory kR – ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, 0,20 – 0,99 – spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., – rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, – ekologické zaťaženie pozemku, – ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, – pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), – svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, – ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, – stavba pod povrchom pozemku, – závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), – iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.).

Redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

V prípade, že sa redukujúci faktor nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov je 1.

E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu orná pôda alebo trvalý trávny porast

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2,

VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],

kde

VHMJ– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona6) v závislosti od katastrálneho územia a okresu. V prípade, že v osobitnom zákone je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast, ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [€/m2],

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].

E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m2, prípadne v ha,

VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2, prípadne v €/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], [€/ha],

kde

VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.6) V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].

E.3.1.4 Lesné pozemky8) mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov

VŠHLPOZ = M . VŠHLMJ [€],

VŠHLMJ = VHLMJ . kPD [€/ha], [€/m2],

VHLMJ = Hpz + fp [€/ha], [€/m2],

Hpz = Hpzjk . zstcjk [€/ha], [€/m2],

fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2) [€/ha], [€/m2],

kde

VŠHLPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,

M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m2),

VŠHLMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód stanovenia hodnoty lesov,

VHLMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m2) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č.14 tab. č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č.14 tab. č.II,

Hpz – základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením,

fp – hodnota faktora polohy v €/ha,

Hpzjk – základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín – k, j-tej bonity, príloha č. 14, tab. č.I,

zstcjk – cieľové zastúpenie drevín – k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),

Hv1, Hv2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 14, tab. č.II,

Zcujk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín – k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č.III,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu

kPD = kS.kV.kL [-]

kde

kS – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:

Ukazovateľ hustoty obyvateľstva okresu na km2 Hodnota koeficienta ks lesný pozemok lesný porast nad 1 000 1,5 1,3 500 – 1 000 1,4 1,2 250 – 500 1,3 1,1 100 – 250 1,0 1,0 50 – 100 0,9 0,9 do 50 0,7 – 0,9 0,8 – 0,9

Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého územného obvodu príslušný okres patrí.

kV – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:

Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie Hodnota koeficienta kv lesný pozemok lesný porast Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie 1,3 1,20 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,3 1,15 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie 1,2 1,10 Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,2 1,00 Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore 1,3 1,05 Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole 1,2 0,95 – 1,0 Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody 1,0 0,90 – 0,95 Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody 0,8 – 0,9 0,85 – 0,90 Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach 0,7 – 0,8 0,80 – 0,85

Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a pod.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.

kL – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:

Lesnatosť časti krajiny v % Hodnota koeficienta kL lesný pozemok lesný porast do 5 % 1,3 1,2 5 – 10 % 1,1 – 1,2 1,1 10 – 20 % 1,0 1,0 20 – 30 % 0,9 0,95 30 – 40 % 0,8 0,9 40 – 60 % 0,6 – 0,7 0,85 nad 60 % 0,4 – 0,6 0,8

Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.

Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 eura.

Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.

E.3.2 Trvalé porasty

E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu

VŠHP = VHP . kPD [€],

kde

VHP – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde

Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obcí sa vypočíta podľa vzťahov

VŠHLP = M . VŠHLPMJ [€]

VŠHLPMJ =VHLPa . kPD [€/ha], [€/m2]

VHLPa = Hporzijk . (1-kP) + fP [€/ha], [€/m2]

Hporzijk = [(Hutjk – cjk) . faijk + cjk] kd – zstijk . z [€/ha], [€/m2]

fP = Zsijk . (Hv1+Hv2) [€/ha], [€/m2]

kde:

VŠHLPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VHLpa a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),

VHLPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,

Hporzijk – základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (faijk), príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v €/ha,

Huťjk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. V,

cjk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,

faijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV. 1 – IV. 6,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

kP – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,

fP – hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII, a skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk),

M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),

kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,

zstijk – skutočné zastúpenie drevín – k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,

Zsijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín – k,

Hv1, Hv2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII,

kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.

Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 – IV. 6, sa ohodnotia podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.

V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa jednotková východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov.

Skutočná celková zásoba porastu v m3, ktorá sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.

F.

VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD

F.1 Vecné bremeno

Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou

a)

konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),

b)

zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),

c)

strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).

Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.

F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:

a)

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

b)

Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZt – trvalo odčerpateľný zdroj [eur/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

G.

VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK

Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

kde:

VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

1)

§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2)

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

3)

Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

4)

§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

5)

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6)

Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z. z.

7)

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

8)

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

9)

Napríklad § 87a zákona č. 511/1992 Zb., § 139 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL

Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá.

A.

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

A.1 Strojové zariadenia

Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo.

A.2 Dráhové vozidlá

Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná.

A.3 Lietadlá

Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu.2) Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.

A.4 Plavidlá

Plavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné lode, plávajúce stroje alebo plávajúce zariadenia3) a námorné rekreačné plavidlá.4) Podľa ďalej uvedeného postupu môže určovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná.

A.5 Základné pojmy

(1)

Na účely tejto prílohy

a)

skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,

b)

príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a  evidencie,

c)

 štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,

d)

 mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,

e)

 medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,

f)

 opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,

g)

 fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,

h)

 morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,

i)

 údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,

j)

opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,

k)

bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

l)

 celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

m)

generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

n)

 záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,

o)

 renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,

p)

modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,

r)

 rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,

s)

 nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,

t)

 výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej  všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj  predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,

u)

 všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,

v)

 likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.

(2)

Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:

a)

zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v eurách,

b)

 zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,

c)

 zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,

d)

 zložky majetku nové, poškodené,

e)

 jednoúčelové zložky majetku,

f)

 zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,

g)

 zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,

h)

 zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,

i)

 technologické celky,

j)

 modernizované a rekonštruované zložky majetku,

k)

 zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,

l)

 morálne opotrebované zložky majetku,

m)

 príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,

n)

 zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.

A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS

(1)

 Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložky majetku PDS.

(2)

 PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov

kde

VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [€],

VH – východisková hodnota zložky majetku [€],

VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [€],

VC – vstupná cena zložky majetku [€],

PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [€].

VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.

(3)

 Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.

(4) Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.

A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]

(1)

 Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených v časti B.2.

(2)

 Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabuľkách časti B.2.

(3)

 Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.

(4)

 Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok 365 dní).

A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]

Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.

A.9 Koeficient zmennosti kZ) [–]

Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví kZ = 1.

A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.2.

A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov5) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.

(1)

 VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100 %.

(2)

 VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 % továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100 %.

(3)

 VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100 %.

(4)

 Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu

kde

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,

n – počet skupín zložky majetku.

(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTSMV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.

(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:

a)

 ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,

b)

 ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.

(7)

 Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(8)

 Východiskový technický stav linky sa stanoví:

a)

 ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,

b)

 ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav linky [ %],

n – počet strojov linky,

i – i-tý stroj linky, i = 1 až n,

VTSi – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%],

kli – koeficient podľa vzťahu [–],

kde

VHi – východisková hodnota i-tého stroja linky [€],

VHl – východisková hodnota linky [€].

Platí: súčet hodnôt kli = 1.

Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.

(9)

 Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:

a)

ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,

b)

ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTSS menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%],

VTSS – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie, ich VTSS = 100 % [%],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%],

VTStz – východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTStz

PDStz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, pričom PDStz = (100 – PDS) [%].

VTStz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(10)

 Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec na základe

a)

 obhliadky zložky majetku,

b)

 informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),

c)

 odborným odhadom.

(11)

 Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.

A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.

A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]

je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.

(1) Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.

(2)

 Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.

(3)

 Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený v časti B.3.

A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.

A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – kMO [–]

Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.

A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [€, cudzia mena]

Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať

(1)

Obstarávacia cena – OC [€, cudzia mena]

Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:

(2)

Vlastné náklady – VN [€]

Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.

Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou.

Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.

A.17 Východisková hodnota (VH) [€]

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku  TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.1.

A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [€]

(1)

 Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.

(2)

 Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.

(3)

 Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou. Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné, znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.

(4)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.).

(5)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekčným koeficientom kK.

(6)

Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá cenovú kalkuláciu.

A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [€]

(1)

Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v eurách k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.

(2)

 Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.4.

A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [€]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku.

A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (kP) [–]

Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní.

A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [€]

Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [€]

Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.6.

A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠHLO [€]

(1)

 Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď

a)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,

b)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,

c)

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.

(2)

 Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.

(3)

 Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.7.

A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov

Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:

a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny kCM a koeficienty predajnosti zložky majetku kP na tri desatinné miesta,

b) indexy cien IC, koeficient indexov cien kIC, koeficient zmennosti zložky majetku kZ, koeficient využiteľnosti kV, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku kMO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,

c)

východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na 50 centov,

d)

východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 50 centov vrátane sa nezaokrúhľujú,

e)

všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na 50 centov a v úrovni s DPH na centy.

B.

POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY

Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:

B.1 Východisková hodnota (VH)

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.

B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v €

a)

Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

b)

východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

c)

východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

a)

Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

b)

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

c)

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

a)

ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň východiskového technického stavu VTS = 100 %,

b)

ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa určí podľa tohto postupu:

1.

podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,

2.

vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v eurách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,

3.

zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO,

4.

vypočíta sa východisková hodnota nákladov VHN na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly,

5.

východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:

VH = TH*) + VHN [€],

kde

VH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumu ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [€],

VHN – východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže ich cena je zahrnutá vo VHN), TH sa vypočíta len pre zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa časti A.6 a VTS podľa časti A.11.

Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO.

Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to však v posudku zdôvodniť.

Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 € a VH = VHN zložky majetku, kde VHN je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.

c)

východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,

d)

ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku.

B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala

a)

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v eurách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%],

kV – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–],

VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [€]; prípadný koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [€],

b)

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

VH = TH + VHN [€],

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [€],

Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.

c)

ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm. b) sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto prílohy.

B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)

B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá

B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej

a)

pre r.kZ ≤ Ž:

b)

pre r.kZ > Ž:

ZA = VTS - ZO[%],

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky],

kz – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá kZ =1 [–],

Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],

VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].

Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:

1.

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre

r ∙ kZ ≤ Ž,

2.

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. kz > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu

ZA = 100 - ZO [%],

3.

pre zložku majetku, ktorej VTS

4.

ak pre zložku majetku, ktorej VTS

pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZAs (stroje, dráhové vozidlá a plavidlá) a zložky majetku členenej na skupiny

a)

základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZAS sa vypočíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade s časťami A.7 a A.10,

b)

pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu:

kde

n – počet skupín zložky majetku,

ZASi – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm. a) [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA

Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.

B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA

a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti kZ určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,

b)

 pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet ZA,

B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZAmv

Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti kZ sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.

B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZA

a)

ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom čase, tak ZA sa určí podľa vzťahov pre celú linku. Celú linku znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených ďalej, ktorá charakterizuje výrobné zameranie linky,

b)

v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia do prevádzky, tak sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

kde

ZA – základná amortizácia linky [%],

ZAli – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená podľa časti B.2.1.1 [%],

kli – koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov v linke,

i – i-tý stroj linky.

B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZA

a)

 vypočíta sa podľa časti B.2.1.1, pričom doba prevádzky r sa počíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej, modernizovanej, resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,

b)

pre zložku majetku opravenú v zahraničí sa r počíta od dátumu jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteľa zložky majetku po repasácii podľa časti B.2.1.8.

B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]

Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti B.2.1.10 tejto prílohy),

a)

doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohľadu na zmennosť zložky majetku,

b)

doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky majetku stanoví na základe hodnoverného dokladu o prvotnom zaradení zložky majetku do prevádzky,

c)

v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky majetku vykonanej v zahraničí, ak zložka majetku po vykonaní zásahu v zahraničí nepracovala, doba prevádzky sa počíta od dátumu zaradenia hodnotenej zložky majetku do prevádzky u prvého prevádzkovateľa v Slovenskej republike,

d)

dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutočne odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepočíta na roky (r = doba prevádzky v mesiacoch/12), pričom do doby prevádzky sa započítava každý mesiac i započatý, v ktorom bola zložka majetku v prevádzke,

e)

ak nemožno stanoviť dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, znalec postupuje takto:

1.

 ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,

2.

 ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,

3.

 ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa predpokladanej životnosti zložky majetku,

Tieto skutočnosti znalec uvedie v príslušných kapitolách posudku.

f)

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepočíta na roky podľa časti A7 ods. 4,

g)

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť danú počtom výrobných cyklov, sa doba prevádzky nahrádza počtom odpracovaných cyklov.

B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti kZ pre strojové zariadenia [–]

Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:

a)

ak stroj pracoval počas celej doby prevádzky r nepretržite v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime 250 osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa stanoví v úrovni kZ = 1, 2 alebo 3 podľa toho, či išlo o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,

b)

ak počas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennosť (v rôznych rokoch mal rôznu zmennosť), znalec vypočíta priemernú zmennosť za dobu prevádzky r (kZ nemusí byť celé číslo),

c)

pre stroj, pri ktorom sa nedá preukázať zmennosť, stanoví znalec hodnotu kZ = 1,

d)

koeficient zmennosti kZ = 1 (pozri tabuľky pre Ž a ZO v časti B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre stroj s charakteristickou trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladničky, mraziace boxy, turbíny a pod., nádrže, zásobníky, niektoré druhy tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané zariadenia nepretržite pracujúce v chemickom priemysle a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárne konštruované,

e)

ak stroj pracoval počas zmeny prerušovane alebo pracoval v inom v pracovnom režime ako 250 osemhodinových pracovných dní do roka, znalec stanoví kZ podľa skutočného pracovného režimu zložky majetku, napríklad ak ide o zložku majetku, ktorá je náročná na údržbu; taká zložka majetku môže mať ročný pracovný časový fond aj nižší, ako je uvedený v časti A.7 ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu; v takých prípadoch koeficient zmennosti môže byť kZ

B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení

(1)

 Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení

Znalec pri zaraďovaní strojového zariadenia rešpektuje tieo zásady:

a)

hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihuje jeho poslanie (určenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnosť i zostatkové percento prevádzkyschopnosti a pod.,

b)

každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa vzťahuje nielen na stroj, ktorý je úplne dohotovený, ale aj na taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo nedokončený. Nekompletný alebo nedohotovený stroj sa zaraďuje zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu ohodnotenia má tento nekompletný alebo nedokončený stroj charakteristické znaky kompletného alebo dohotoveného stroja,

c)

ak zistí, že zložka majetku môže byť zaradená do dvoch alebo viacerých položiek, potom pre zaradenie má položka s najpresnejšou špecifikáciou prednosť pred položkami so všeobecnejším významom,

d)

ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho charakteru, potom sa hodnotená zložka majetku zaradí podľa komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.

Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho v posudku neuvádza.

Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich určenia.

(2)

Kategorizácia strojových zariadení

2.1

Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje

Kód Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 7 zdrojové agregáty pre pohonné elektrické sústavy 20 20 20 čerpadlá a čerpacie strojovne na kvapaliny, elevátory na kvapaliny 10 25 1 14 vzduchové čerpadlá, objemové kompresory a vývevy 12 25 1 10 turbokompresory 17 25 1 14 priemyselné chladiace a mraziace zariadenia, tepelné čerpadlá 12 25 1 13 piestové motory 14 25 10 priemyselné a lodné kotly 17 25 1 4 zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody 25 20 1 4 kogeneračné jednotky 25 20 1 10 pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, prehrievače pary, kondenzátory, rekuperátory a pod.) 17 25 1 4 plynové generátory, vyvíjače acetylénu vrátane čističov plynu 25 20 1 9 kachle a obdobná tepelná technika 17 5 4 parné turbíny a turboagregáty 25 20 1 4 plynové turbíny a turboagregáty 25 20 1 4 vodné turbíny a generátory 25 20 1 1 vodné turbíny a generátory do 10 MW 50 5 1 13 prenosné a pojazdné zariadenia 14 25 v tomto odvetví 29 stroje a zariadenia používané na výrobu v elektrotechnickom priemysle 4 30 20 prenosné a pojazdné energetické stroje 10 25 20 ostatné strojové zariadenia 10 25

2.2

Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá

Kód Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, zdvíhacie rámy 17 25   20 stavebné žeriavy 10 25   13 zdvíhacie, nakladacie, vykladacie a manipulačné zariadenia (výťahy, lanovky, eskalátory a pod.) 14 25   13 výťahy 14 25   14 transportné zariadenia na prepravu sypkých materiálov 12 25   10 zariadenia na dopravu po lane 17 25   14 zariadenia pre ložné operácie 12 25   22 zariadenia pre stavebné montážne práce 7 25   25 dopravné vozíky 6 30   16 transportné zariadenia na prepravu kusových materiálov 11 25   25 koľajové banské a malodráhové vozíky 6 30   25 veľkopriestorové banské vozy 6 30   29 dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie 4 30   20 banské lokomotívy 10 25   24 špeciálne lesné traktory bez evid. č. 6 25   21 kolesové a pásové traktory bez evid. č. 8 25   16 manipulačné zariadenia 11 25   7 kontajnery 20 20 1 21 kovové prepravné prostriedky na paletizáciu a kontajnerizáciu 8 25   10 skladové zakladače 17 25   10 regály 17 25 1 14 drobné prepravné prostriedky 12 25   5 žeriavové a podvesné dráhy 25 25   20 ostatné stroje 10 25  

2.3

Vzduchotechnika a klimatizácia

Kód Vzduchotechnika a klimatizácia Ž[r] ZO[%] Stanovený kZ 13 vzduchotechnické zariadenia 14 25 1 14 klimatizačné zariadenia 12 25 1 13 sušiarne 14 25   13 ventilačné alebo recirkulačné odsávače s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom 14 25   13 odsávacie zariadenia 14 25   20 filtre 10 25 1 13 pneumatická doprava 14 25   13 pneumatické pohony a motory 14 25   14 odlučovače (cyklóny) 12 25 1 21 kovové rúrkové odlučovače 8 25 1 14 ostatné strojové zariadenia 12 25  

2.4

Jemná mechanika

Kód Jemná mechanika Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 16 mechanické meracie prístroje 11 25   14 váhy a zariadenia na zisťovanie hmotnosti (bez váh pre domácnosť) 12 25   6 váhy pre domácnosť 20 5   16 časomerné mechanické prístroje 11 25   15 mechanika prístrojov 11 20             21 predajné automaty, napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín a nápojov, automaty na rozmieňanie mincí 8 25 1 20 zdravotnícka mechanická technika vrátane mechanických prístrojov 10 25   9 mechanické stabilné a prenosné zabezpečovacie zariadenia a systémy 17 5 1 9 mechanické zariadenia na automatické zatváranie dverí 17 5 1 21 rozmnožovacie stroje a prístroje, reprografické zariadenia, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, orezávače ceruziek, dierkovacie a spínacie stroje 8 25   20 opticko-mechanické prístroje vrátane zariadení na spracovanie filmového a fotografického materiálu 10 25   20 fotodokumentačné zariadenia 10 25             16 mechanické prístroje na zisťovanie vlastností a chýb materiálov 11 25   21 mechanické prístroje na vedecký výskum 8 25   18 mechanické prístroje a laboratórne zariadenia 10 5   20 mechanické meradlá a meracie zariadenia na meranie geometrických veličín 10 25   6 prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. hladinomery, prietokomery aj manometre, merače tepla okrem bytových a domových meradiel vody) 20 5 1 15 otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače dráhy, krokomery, rýchlomery a tachometre 11 20             21 kancelárske stroje, prístroje a zariadenia 8 25   21 mechanické stroje na spracovanie dát 8 25   12 bytové a domové meradlá teplej úžitkovej vody, podľa ktorých sa fakturuje 14 5 1 6 bytové a domové meradlá studenej vody, podľa ktorých sa fakturuje 20 5 1 12 bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK, podľa ktorých sa fakturuje 14 5 1           19 ostatné mechanické zariadenia 10 20  

2.5

Ostatné stroje, zariadenia a súčasti

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 priemyselné palivové pece a neelektrické laboratórne pece (okrem pekárenských pecí) a plynové horáky 17 25   14 priemyselné tepelné zariadenia 12 25             16 plniace a baliace stroje a stroje na úpravu obalov 11 25             14 zariadenia na čerpanie a meranie kvapalných palív 12 25   13 zariadenia na úpravu vody 14 25 1 14 hydraulické agregáty, hydromotory 12 25             25 stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie 6 30   10 ťažné zariadenia hlbinných baní 17 25   14 stroje a zariadenia na úpravu uhlia, rúd a nerastov 12 25   7 kolesové rýpadlá a zakladače 20 20   20 rýpadlá lopatové a korčekové 10 25   14 stroje a zariadenia na spracovanie nerastných surovín 12 25   13 zariadenia na ťažbu a spracovanie rašeliny 14 25   21 strojové zariadenia na geologický prieskum 8 25             10 strojové zariadenia na prípravu vsádzky a výrobu surového železa 17 25   7 stroje a zariadenia koksární 20 20   10 stroje a zariadenia oceliarní 17 25   7 valcovacie zariadenia 20 20   13 stroje a zariadenia zlievární 14 25             24 stroje a zariadenia na zemné, stavebné a cestné práce (planírovacie, škrabacie, hĺbiace, utĺkacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov, baranidlá a vyťahovače pilótov) 6 25   25 zariadenia na stavebné montážne práce 6 30   20 poľnohospodárske a záhradnícke strojové zariadenia okrem ďalej uvedených 10 25   27 stroje na hnojenie a ochranu kultúr 5 30   19 strojové zariadenia na chov hydiny, hospodárskych zvierat a rýb 10 20   27 strojové zariadenia na odstránenie, skladovanie a spracovanie výkalov hydiny a hospodárskych zvierat 5 30   20 ostatné strojové zariadenia pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie, umelé liahne a umelé kvočky 10 25   14 stroje a zariadenia pre verejné stravovanie a predaj 12 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 20 čistiace, pracie, žmýkacie, žehliace, sušiace, upratovacie, holičské a kadernícke stroje 10 25   20 holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov 10 25   13 šijacie stroje pre domácnosť 14 25   23 pletacie stroje pre domácnosť 7 30   21 zariadenia na kúrenie a varenie 8 25   21 chladničky a mrazničky pre domácnosť 8 25 1 16 stroje na čistenie a sušenie fliaš a iných obalov 11 25   13 pekárenské pece 14 25   14 umývačky riadu 12 25   14 spoločné zariadenia pre chemický priemysel 12 25   10 prístroje na filtrovanie a čistenie kvapalín 17 25   10 stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie celulózy, papiera a lepenky 17 25   14 stroje a zariadenia na spracovanie gumy, kaučuku a plastických hmôt a výrobkov z nich 12 25             4 zásobníky na stabilné plyny (plynojemy)     1   s premenným obsahom plynov 25 20             7 stroje a zariadenia plynární a na spracovanie plynných palív 20 20             13 obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo neriadené 14 25   20 obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo riadené 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie kovov účelové inde neuvedené 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie materiálov elektrofyzikálnymi metódami 10 25   20 obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku 10 25   20 obrábacie stroje na nekovové materiály 10 25   20 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo riadené 10 25   13 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo neriadené 14 25   20 tvárniace stroje na kovy a cermety pracujúce inak ako úberom materiálu 10 25   20 stroje na opracovanie kameňa, keramických látok, betónu, azbestocementu, nerastných materiálov, skla za studena 10 25   16 stroje a zariadenia na zváranie, spájkovanie         a rezanie kovov tepelným procesom 11 25   16 zariadenia na povrchovú úpravu 11 25             20 zariadenia na montáž súčiastok 10 25             20 stroje a zariadenia pre lesnú výrobu 10 25   20 stroje a zariadenia pre drevospracujúci priemysel 10 25   14 stroje a zariadenia pre sklársky priemysel 12 25   13 stroje a zariadenia pre textilný priemysel 14 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 13 stroje na úpravu textílií 14 25   22 stroje a zariadenia pre konfekčnú výrobu 7 25   13 stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel 14 25   21 strojové zariadenia pre polygrafický a knihársky priemysel 8 25   13 stroje na čistenie, triedenie a preosievanie semien, zrna alebo sušených strukovín, stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín 14 25   13 stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel 14 25   13 strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, sladovne, liehovary, pálenice, likérky, 14 25     spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní,         octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu       13 stroje na čistenie, triedenie a spracovanie mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovocia a iných poľnohospodárskych produktov, rýb, tabaku, výroby čokolády, cukroviniek a konzervovanie potravín 14 25             13 stroje na prípravu a spracovanie tabaku 14 25             10 hasiace zariadenia a hasiaca technika 17 25   13 stroje na technickú obsluhu dopravných prostriedkov 14 25   21 priemyslové mazacie zariadenia 8 25   13 stabilné a pojazdné umývacie zariadenia 14 25   10 mechanické a hydraulické závory a brány 17 25 1           6 oceľové potrubia z ocelí tried 10 až 16 20 5 1 4 oceľové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí 25 20 1 3 potrubia z plastov 25 5 1 6 armatúry 20 5 1           7 sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16 20 20 1 5 zásobníky na plyny 25 25 1 5 sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí 25 25 1 7 tlakové oceľové nádoby 20 20 1 8 sklady a zásobníky z iných kovových materiálov 20 25 1 3 sklady, zariadenia a zásobníky z plastov 25 5 1 4 ťažké oceľové konštrukcie 25 20 1 7 ľahké a prenosné oceľové konštrukcie 20 20 1 – hutnícke výrobky a polotovary – –             20 mechanické polohovadlá a manipulátory 10 25   21 priemyselné roboty a programovateľné manipulátory 8 25             20 športové potreby strojového charakteru 10 25   20 športová a rehabilitačná technika 10 25  

Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž [r] ZO [%] Stanovený kZ 10 javiskové a divadelné zariadenia mechanického charakteru 17 25   14 technické prostriedky na hromadnú zábavu (zariadenia pre lunaparky, spoločenské hry, zariadenia kolkární a pod.) 12 25             3 kancelársky kovový nábytok 25 5 1 9 lekársky, zubolekársky, zverolekársky a nemocničný kovový nábytok 17 5 1 20 lekárske, zubolekárske, zverolekárske a nemocničné kreslá, kreslá pre holičstvá, kaderníctva so sklápacím, resp. so zdvíhacím mechanizmom 10 25             28 upínacie, rezné, ručné náradie 4 5   27 ručné mechanizované náradie 5 30   – nástroje, spojovacie prvky, konštrukčné prvky – –   18 drobné kovové súčiastky a výrobky, kovanie a zámky 10 5   17 drobné inštalačné armatúry 10 0 1 19 kovové obaly 10 20 1 19 kovový riad 10 20 1 19 ručné kuchynské stroje, nožiarsky tovar 10 20 1           18 lekárske, chirurgické, zubolekárske, zverolekárske nástroje 10 5   18 spojovacie materiály 10 5 1           – špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie – –             – zásoby strojového charakteru – –   20 ostatné strojové zariadenia 10 25  

B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru, ktorá má predpokladanú životnosť Ž uvedenú počtom výrobných cyklov – ZA

Vypočíta sa podľa vzťahov:

a)

pre P  ≤ Ž:

b)

pre P > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

P – počet kusov výrobkov zložky,

Ž – počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].

B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá

a)

pre r  ≤ Ž:

znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla

a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu

kde

i = 1 až n = r,

b)

pre r > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav lietadla [%],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],

q – podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0

Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],

r – doba prevádzky [roky].

B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)

B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

kMO – koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].

B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

TS – technický stav zložky majetku rozčlenenej na skupiny [%],

TSi – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.3.2 [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],

VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená podľa časti A.17 [€],

n – počet všetkých skupín zložky majetku,

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé stroje – TS

TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:

a)

ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy TS sa vypočíta podľa časti B.3.1,

b)

ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy sa TS vypočíta podľa vzťahu:

kde

TSli – technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené

hodnoty TSli, Zi a kmoi pre i-tý stroj [%],

kli – koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov linky,

i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.

B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]

Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takému technickému stavu, aký by mala mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami, napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku, kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť konštrukcie – kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.

Hodnotu parametra Z stanoví znalec

a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom Z Є ( – 100 ; 100> %,

b)

 v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady a obhliadku nemožno vykonať, znalec zvolí hodnotu parametra Z = 0, resp. na základe údajov majiteľa.

Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:

a)

 morálne opotrebenie I – vzniká pre rast produktivity práce, keď sa nová zložka majetku vyrába a predáva lacnejšie, preto klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr, pričom technická úroveň zložiek vyrobených skôr je v podstate rovnaká ako technická úroveň novej zložky majetku,

b)

 morálne opotrebenie II – vzniká pre technický pokrok, keď sa už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosťou, pričom nové zložky zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie, efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,

c) pri voľbe číselnej úrovne kMO znalec zohľadní:

1)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 250/1997 Z. z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.

2)

§ 2 písm. b) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3)

§ 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)

§ 2 písm. f) zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.

5)

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

6)

Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

7)

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8)

Zákon č. 264/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

9)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP PRI STANOVENÍ VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ

A.

 ZÁKLADNÉ POJMY

1.

Elektrotechnické zariadenie (EZ) – akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče.

2.

Počet odpracovaných rokov EZ – doba prevádzky (r) – skutočná doba, počas ktorej bolo EZ v prevádzke, stanovená v mesiacoch, prepočítaná na roky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po rozhodujúci dátum, t. j. dátum, ku ktorému sa elektrotechnické zariadenie hodnotí.

r = Počet mesiacov prevádzky /12 [rok]

Vypočítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.

V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví podľa iných dostupných údajov alebo zdôvodneným odborným odhadom.

3.

Východisková hodnota (VH) – cena zariadenia, za akú je možné obstarať hodnotené zariadenie alebo zariadenie s rovnakými alebo porovnateľnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami k rozhodujúcemu dátumu v mieste používania zariadenia.

4.

Východiskový technický stav (VTS) – preukázateľným spôsobom definovaný, technický stav v čase prvotného alebo opätovného uvedenia zariadenia do prevádzky. Je vyjadrením miery schopnosti zariadenia plniť funkcie a účel, pre ktoré bolo zariadenie vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou a pokynmi výrobcu na začiatku doby prevádzky zariadenia (v okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, zaradenia do evidencie, resp. po vykonanej generálnej oprave či modernizácii – technickom zhodnotení).

V prípade, ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskový technický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovateľa alebo iného hodnoverného dokladu. Keď zariadenie nemožno obhliadnuť a nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie, znalec stanoví VTS zdôvodneným odborným odhadom.

5.

Základná amortizácia (ZA) – miera skutočného fyzického opotrebenia ohraničená časovým intervalom uvedenia zariadenia do prevádzky a rozhodujúcim dátumom.

6.

Technická životnosť (Ž) – doba, počas ktorej je zariadenie schopné plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami a pokynmi výrobcu alebo dodávateľa.

7.

Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) – miera schopnosti zariadenia plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami výrobcu alebo dodávateľa, po skončení prognózovanej technickej životnosti.

8.

Rozhodujúci dátum – dátum, ku ktorému je stanovená všeobecná hodnota.

9.

Technický stav (TS) – skutočný technický stav zariadenia stanovený k rozhodujúcemu dátumu, zodpovedajúci základnej amortizácii určenej pre skutočnú dobu prevádzky zariadenia, priamo úmerný spôsobu prevádzky a morálnemu opotrebeniu zariadenia.

10.

Zmena technického stavu (Z) – percentuálne vyjadrenie odchýlky skutočného technického stavu hodnoteného zariadenia od stavu definovateľného technickou, sprievodnou, resp. inou dokumentáciou alebo stavu určeného optimálnym používaním zariadenia v reálnom čase.

11.

Koeficient morálneho opotrebenia (kMO) – vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zariadenia, pričom v praxi sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:

a)

 Morálne opotrebenie I – vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, keď sa nové EZ vyrábajú lacnejšie, v dôsledku čoho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr, pričom technická úroveň EZ vyrobených skôr je rovnaká ako technická úroveň nových EZ.

b)

Morálne opotrebenie II – vzniká v dôsledku technického pokroku, keď sa vyrábajú EZ s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s menšou výkonnosťou, pričom nové EZ zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie (napr. výpočtová technika a pod.). Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty kMO Є (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta kMO.

V prípade, že pri hodnotenom EZ nemožno vykonať obhliadku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu kMO podľa porovnateľných EZ predávaných na trhu v období obstarávania hodnoteného EZ v kontexte so súčasnými technicky porovnateľnými výrobkami.

12.

Technická hodnota (TH) – peňažné vyjadrenie technického stavu hodnoteného EZ.

13.

Všeobecná hodnota (VŠH) – výsledná objektivizovaná hodnota EZ stanovená k rozhodujúcemu dátumu pri rešpektovaní trhových podmienok v mieste hodnotenia, kompletnosti zariadenia, technického stavu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie. Pri stanovení VŠH znalec vždy uvedie, či je stanovená s daňou z pridanej hodnoty alebo bez.

14.

Koeficient predajnosti EZ (kp) – vyjadruje stav trhového prostredia v mieste hodnotenia pri rešpektovaní rozhodujúceho dátumu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie, spôsobu údržby a prevádzkovania EZ, jeho úplnosti, kompletnosti a iných faktorov, ktoré môžu mať preukázateľný vplyv na hodnotu EZ.

15.

Výška škody (VŠ) – finančným vyjadrením priamych i nepriamych nákladov vynaložených na odstránenie javov, ktoré spôsobili alebo spôsobujú nefunkčnosť EZ alebo zmenu technických a projektovaných parametrov EZ.

B.

POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY EZ

Znalec zatriedi hodnotené EZ podľa časti C tejto prílohy.

1.

Základná amortizácia

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky]

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]

Ž – prognózovaná technická životnosť EZ [roky]

Základnou podmienkou na použitie tohto vzťahu je: r ≤ Ž

V prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako je prognózovaná technická životnosť, t. j. r > Ž, základná amortizácia sa vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS – ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

2.

Technický stav

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TS – technický stav EZ [%]

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

ZA – základná amortizácia EZ [%]

Z – zmena technického stavu EZ [%]

kMO – koeficient morálneho opotrebenia [ - ]

Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty z intervalu (0; 1>

3.

Technická hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TH – technická hodnota [€]

TS – technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]

VH – východisková hodnota EZ [€]

4.

Všeobecná hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠH = TH . kP [€],

kde

TH – technická hodnota EZ [€]

kP – koeficient predajnosti EZ [ - ]

Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu:

kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [ - ],

kde

kPT– koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku EZ – kPT є (0; 1>

P. č. Dokumentácia kPT 1. Dokumentácia je úplná, kompletná a platná 1,00 2. Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov 1) 0,85 – 1,00 3. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení v rozsahu: – neúplné doklady podľa osobitného predpisu 2), 3) – neúplné doklady o odborných skúškach podľa osobitného predpisu 1) 0,50 – 0,85 4. Od EZ nejestvuje žiadna technická dokumentácia, prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu 0,10 – 0,50

kPS – koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu

EZ – kPS є (0; 1>

P. č. ND, služby, opravy, údržba kPS 1. V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú vyrábané a dostupné 1,00 2. Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu do 100 km, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné 0,90 – 1,00 3. EZ hodnoteného typu sú ťažko opravovateľné, nejestvuje bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo 0,50 – 0,90 4. EZ nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia, ND nie sú v SR k dispozícii 0,30 – 0,50 5. EZ je neopraviteľné 0,10 – 0,30

kPD– koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu – kPD є R+

P. č. Dopyt kPD 1. EZ je nepredajné, nevyužiteľné v podnikateľskej činnosti iného subjektu 0,01 – 0,20 2. EZ je nepredajné, využiteľnosť je len na náhradné diely pre opravy iných EZ 0,20 – 0,40 3. Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú EZ podobného typu, ale výkonnejšie, EZ morálne zastarané, jednoúčelové EZ, EZ poškodené a pod. 0,40 – 0,80 4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenom EZ 0,80 – 1,00 5. Hodnotené EZ je možné predať vopred určenému záujemcovi 1,00 6. Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, EZ je využiteľné v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod. > 1,00

kPL– tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty technologického celku pozostávajúceho z viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého EZ z technologického celku – kPL є (0; 1>

P. č. Stav technologického celku kPL 1. Technologický celok je kompletný a úplný 1,00 2. Technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,85 – 1,00 3. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné s minimálnym dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,70 – 0,85 4. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné so závažným dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia 0,50 – 0,70 5. Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa nedá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné 0,01 – 0,50

kPI – koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.). – kPI (0; 1>

P. č. Iné vplyvy kPI 1. EZ je kompletné, plne funkčné, zodpovedne ošetrované, používané v súlade s odporúčaniami výrobcov, resp. dovozcov 1,00 2. EZ je využívané intenzívne s občasným prekročením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na životnosť, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ (EZ nie je v prevádzke) je toto zodpovedajúcim spôsobom uložené a ošetrované v predpísaných priestoroch 0,85 – 1,00 3. EZ je využívané intenzívne s trvalým prekračovaním projektovaných parametrov a výkonu s podstatným vplyvom na životnosť EZ, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ je toto uložené v uzatvorených priestoroch, avšak ďalej neošetrované 0,60 – 0,85 4. EZ je využívané neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov). V prípade skladovania EZ je toto skladované nevhodným spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom okolitého prostredia na EZ 0,01 – 0,60

5.

Výška škody

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠ = NO + (VŠHPP – VŠHPZ) – VŠHZ [€],

kde

VŠ – výška škody [€]

VŠHPP – všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia EZ [€]

VŠHPZ – všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu, resp. po predpokladanom vykonaní zásahu s cieľom uvedenia EZ do pôvodného prevádzkyschopného stavu [€]

VŠHZ – všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú po vykonaní zásahu a je predpoklad ich ďalšieho speňaženia [€]

NO – náklady na opravu [€]

6.

Likvidačná hodnota EZ sa stanovuje len v nasledujúcich prípadoch:

7.

Vypočítaná hodnota VŠH EZ, výšky škody a likvidačnej hodnoty EZ sa zaokrúhľuje na 50 centov.

C.

KATEGORIZÁCIA EZ A MATERIÁLOV POUŽÍVANÝCH NA ICH VÝROBU

Podľa tejto prílohy sa môžu hodnotiť elektrotechnické zariadenia, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých kategóriách v tabuľke pod číselným znakom jednotného triedenia. Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektuje nasledujúce zásady:

a)

 Každé EZ uvedené v niektorej položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumu tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má charakteristické znaky kompletného alebo hotového výrobku.

b)

 Ak má byť EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším významom.

c)

 Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov a EZ dodávané v súboroch sa zaradia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva ich podstatný charakter.

d)

 EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky, ktorá zahŕňa najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie alebo materiál.

e)

 Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého výrobku alebo súboru výrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieďujú s týmito výrobkami.

2.1

 Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia

2.1.1

Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kód KP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8402 28.30.11 28.30.13 Kotly na výrobu vodnej alebo inej pary – parné kotly (iné ako nízkotlakové kotly na ústredné kúrenie schopné dodávať tak teplú vodu, ako aj paru); kotly na „prehriatu“ paru – len elektrokotly 17 25 8407 34.10.11 34.10.12 35.30.11 Kogeneračné jednotky 20 5 8502 31.10.32 31.10.61 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče (konvertory), elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým spaľovacím motorom (dieselové motory alebo motory so žiarovou hlavou) 20 25

2.1.2

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8534 32.10.30 Tlačené obvody 20 5 8535 25.24.90 31.20.10 31.20.40 Elektrické prístroje na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. odpájače, spínače, poistky, bleskoistky, obmedzovače prúdových nárazov, zásuvky, rozvodné skrine) na napätie presahujúce 1000 V 20 20 8536 31.20.24 31.20.25 31.20.26 31.20.27 31.20.21 31.20.22 31.20.23 Elektrické zariadenia na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. vypínače, spínače, relé, poistky, obmedzovače prúdových nárazov, zástrčky, zásuvky, objímky žiaroviek, rozvodné skrine) na napätie nepresahujúce 1000 V 20 20 8537 25.24.90 31.20.40 31.20.32 31.20.31 Rozvádzače, rozvodové panely, ovládacie (dispečerské) stoly, pulty, skrine a ostatné základne vybavené dvoma alebo viacerými zariadeniami položky 8535 alebo 8536, na elektrické riadenie alebo na rozvod elektrického prúdu vrátane zabudovaných nástrojov a prístrojov a číslicové riadiace zariadenia, okrem spínacích prístrojov a zariadení položky 8517 20 20 8538 25.24.90 31.20.40 Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na použitie s prístrojmi a zariadeniami položiek 8535, 8536 alebo 8537 20 20 8544 31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10 Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami 20 20 8545 31.62.15 Uhlíkové elektródy, uhlíkové kefky, osvetľovacie uhlíky, uhlíky na elektrické batérie a ostatné výrobky zhotovené z grafitu alebo z iného uhlíku, tiež spojené s kovom, druhov používaných na elektrické účely 4 5 8546 26.15.25 26.23.10 31.62.14 Elektrické izolátory z ľubovoľného materiálu 25 20 8547 25.24.26 26.23.10 31.62.14 Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom 20 10

2.1.3

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8302 60 28.63.14 Zariadenia na automatické zatváranie dverí (elektrické) 17 10 8403 28.22.12 28.22.13 28.30.12 Kotly na ústredné kúrenie, iné ako položky 8402 – elektrické 25 20 8404 28.30.12 28.30.13 Pomocné prístroje a zariadenia na kotly položky 8402 alebo 8403 (napr. ohrievače vody, tzv. ekonomizéry, prehrievače pary, odstraňovače sadzí, zariadenia na rekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo iné pomocné jednotky – elektrické 17 25 8413 28.40.20 29.12.21 29.12.23 29.12.24 Čerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením; elevátory na kvapaliny 10 25 8414 29.12.38 Vzduchové čerpadlá, kompresory a ventilátory 12 25 8415 29.23.30 29.23.12 Klimatizačné stroje a prístroje, skladajúce sa z ventilátora so vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu teploty a vlhkosti, vrátane strojov a prístrojov, v ktorých môže byť vlhkosť regulovaná oddelene 12 25 8418 29.23.13 29.23.30 29.71.11 Chladničky, mraziace boxy a ostatné chladiace alebo mraziace zariadenia, elektrické, tepelné čerpadlá, iné ako klimatizačné stroje a prístroje položky 8415 – elektrické 8 25 8419 29.23.11 29.23.30 29.24.40 29.53.15 29.56.22 29.72.14 33.10.14 Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia s elektrickým ohrevom, na spracovávanie materiálu výrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na zmene teploty, ako je ohrievanie, varenie, praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie, sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie, okrem prístrojov a zariadení pre domácnosť; prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody 12 25 8421 29.23.14 29.24.31 29.24.52 Odstredivky, vrátane sušiacich odstrediviek, prístroje na filtrovanie alebo na čistenie tekutín 10 25 8422 29.24.60 Umývačky riadu 11 25 8425 29.22.11 29.22.19 Kladkostroje a iné zdvíhacie zariadenia s elektrickým pohonom 17 25 8428 29.22.18 29.22.16 29.22.17 29.52.11 Ostatné zdvíhacie, nakladacie a vykladacie a manipulačné zariadenia (napr. výťahy, lanovky, eskalátory, dopravníky) s elektrickým pohonom 17 25 8431 29.22.19 29.52.61 29.22.20 Elektrické časti a súčasti vhodné na použitie výhradne na stroje a zariadenia položiek 8425 až 8430 10 20 8434 29.53.12 29.32.62 29.53.21 Dojacie stroje a mliekarenské stroje a ostatné stroje v potravinárskom priemysle s elektrickým pohonom a riadením 8 25 8447 29.54.14 29.54.41 29.54.12 29.54.15 Pletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím, opriadacie stroje, stroje na výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek a prámikov, pletených alebo sieťovinových a stroje na výrobu strapcov – riadené elektronicky 14 25 8451 29.54.21 29.71.13 29.54.22 Stroje a zariadenia na pranie, čistenie, žmýkanie, sušenie, žehlenie 10 25 8456 29.40.11 29.40.12 29.40.21 29.40.22 29.40.23 29.40.31 Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ich úberom mechanicky, pomocou lasera alebo pomocou iných svetelných alebo fotónových zväzkov, ultrazvuku, elektroerózie, elektrochemických reakcií, elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebo oblúkových výbojov v plazme 10 25 8467 19 29.40.76 29.40.77 Náradie s vlastným zabudovaným elektrickým motorom 10 20 8501 31.10.22 31.10.61 31.10.23 31.10.24 31.10.10 31.10.26 31.10.25 31.10.21 Elektrické motory a generátory (okrem generátorových agregátov) 20 25 8504 31.10.50 31.10.62 31.10.42 31.10.43 31.10.41 Elektrické transformátory, statické meniče (napr. usmerňovače) a induktory 20 20 8505 31.62.12 Elektromagnety; permanentné magnety a výrobky určené na zmagnetizovanie; upínacie dosky, skľučovadlá a iné podobné upínacie zariadenia s elektromagnetmi alebo permanentnými magnetmi 8 10 8508 25.24.90 29.40.77 Elektromechanické ručné nástroje so vstavaným elektrickým motorom 5 20 8509 25.24.90 29.71.21 29.71.30 Elektromechanické zariadenia pre domácnosť so vstavaným elektrickým motorom 10 10 8510 29.71.22 29.71.30 Holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov so vstavaným elektrickým motorom: 6 10 8514 27.51.12 27.51.11 27.51.13 27.52.10 27.53.10 27.54.10 29.21.13 29.21.14 Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátane indukčných alebo dielektrických); ostatné priemyselné alebo laboratórne indukčné alebo dielektrické ohrievacie zariadenia 12 25 8503 31.10.61 Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na stroje položky 8501 alebo 8502 20 10 8515 29.40.60 29.40.78 Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn), laserové alebo používajúce iné svetelné či fotónové zväzky, ultrazvukové, využívajúce elektrónové zväzky, magnetické impulzy alebo plazmové výboje na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania; elektrické stroje a prístroje na striekanie kovov alebo cermetov za tepla 11 25 8516 25.24.90 29.71.28 29.71.24 29.71.27 29.71.23 29.71.25 29.71.26 29.71.29 29.71.30 Elektrické prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody a ponorné ohrievače; elektrické zariadenia na vykurovanie miestností, pôdy a na podobné účely; elektrotepelné zariadenia na ošetrovanie vlasov (napr. sušiče vlasov, vlničky na vlasy [kulmy], prístroje na trvalú onduláciu) a sušiče rúk; žehličky; ostatné elektrotepelné prístroje používané v domácnostiach; elektrické vykurovacie odpory, iné ako položky 8545 10 10 8539 31.50.11 31.50.12 31.50.13 31.50.14 31.50.15 31.50.41 Elektrické žiarovky alebo výbojky, vrátane žiaroviek na svetlomety a ultrafialové alebo infračervené žiarovky; oblúkovky 5 5 8607 35.20.40 Časti a súčasti železničných a električkových vozidiel alebo iných koľajových vozidiel – len elektrotechnické zariadenie 12 20 9405 25.24.24 26.15.24 31.50.34 31.50.23 31.50.33 31.50.25 31.50.32 31.50.42 31.50.22 Svietidlá (vrátane svetlometov) a ich časti a súčasti inde neuvedené ani nezahrnuté; svetelné reklamy, svetelné znaky a značky; svetelné oznamovacie tabule a podobné výrobky s pevným osvetľovacím zdrojom a ich časti a súčasti inde nešpecifikované alebo nezahrnuté 6 20

2.2

Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia

2.2.1

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8544 31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10 Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami 20 20 8547 25.24.26 26.23.10 31.62.14 Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom 20 10 9001 33.40.21 33.40.11 Optické vlákna a zväzky optických vlákien; káble optických vlákien, iné ako zaradené do položky 8544; polarizačný materiál v tvare listov alebo dosiek; šošovky (tiež kontaktné), hranoly, zrkadlá a iné optické články z akéhokoľvek materiálu, nezasadené, iné ako z opticky neopracovaného skla: 20 10

2.2.2

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kódColný sadzobník Číselný kód Popis položky Ž ZO [r] [%] 8506 31.40.12 Galvanické články a batérie 6 10 8507 31.40.23 31.40.22 31.40.24 31.40.21 Elektrické akumulátory, vrátane separátorov, tiež s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového) 5 10 8511 31.61.21 31.61.24 31.61.22 Elektrické zapaľovacie alebo spúšťacie zariadenie na zážihové a vznetové spaľovacie motory (napr. magnetické zapaľovače [magnetá], zapaľovacie cievky, zapaľovacie a žeraviace sviečky, spúšťače); generátory (napr. dynamá, alternátory) a regulačné spínače používané s týmito motormi 8 20 8512 31.61.24 31.61.23 Elektrické prístroje osvetľovacie a signalizačné (okrem výrobkov položky 8539), stierače, rozmrazovače a odhmlievače, elektrické, na bicykle a motorové vozidlá 12 25 8513 31.50.21 31.50.42 Prenosné elektrické svietidlá s vlastným zdrojom elektrickej energie (napr. na suché články, akumulátory, magnetá), okrem svietidiel položky 8512 4 5 8532 32.10.12 32.10.13 32.10.71 32.10.11 Elektrické kondenzátory, pevné, otočné a dolaďovacie 7 10 8533 32.10.20 32.10.72 Elektrické odpory (vrátane reostatov a potenciometrov), okrem vykurovacích odporov 7 10 8540 32.10.41 32.10.42 32.10.73 Elektrónky a trubice so studenou katódou, so žeravenou katódou alebo s fotokatódou (napr. vákuové či parami alebo plynmi plnené elektrónky a trubice, ortuťové usmerňovacie výbojky a trubice, katódové trubice, televízne obrazovky a snímacie elektrónky televíznych kamier) 5 5 8541 32.10.51 32.10.52 32.10.73 Diódy, tranzistory a podobné polovodičové prvky, fotocitlivé polovodičové zariadenia, vrátane fotovoltických článkov, tiež zostavených do modulov alebo zabudovaných do panelov; diódy vyžarujúce svetlo (LED); zabudované piezoelektrické kryštály 10 5 8542 32.10.60 32.10.73 Elektronické integrované obvody a mikrozostavy 10 5 8548 31.62.16 Odpad a zvyšky galvanických článkov, batérií a elektrických akumulátorov, nepoužívateľné galvanické články, batérie a elektrické akumulátory; elektrické časti a súčasti strojov a prístrojov nešpecifikované ani nezahrnuté inde v tejto kapitole 4 2 8709 29.22.15 29.22.19 Vozíky s elektrickým pohonom 12 25 8805 35.30.14 Pozemné prístroje pre letecký výcvik, ich časti a súčasti 8 15 9207 36.30.15 36.30.18 Hudobné nástroje, ktorých zvuk sa tvorí alebo sa musí zosilniť elektricky (napr. organy, gitary, akordeóny) 10 20 9209 36.30.17 36.30.18 Časti, súčasti a príslušenstvo hudobných nástrojov (napr. mechanizmy hracích skriniek, metronómy a ladičky všetkých druhov – elektronické 12 10 9503 36.50.33 36.50.20 36.50.12 Ostatné hračky; zmenšené modely, podobné modely na hranie; skladačky všetkých druhov – elektronické 7 10 9613 36.63.61 36.63.62 Zapaľovače cigariet a iné zapaľovače, elektrické a ich časti a súčasti 5 10 9019   Mechanoterapeutické zariadenia, masážne prístroje, prístroje na testovanie psychologickej spôsobilosti, prístroje na liečbu ozónom, kyslíkom, aerosólom, dýchacie prístroje, oživovacie prístroje, elektrické vibračné masážne strojčeky 7 20

2.2.3

Elektrotechnické zariadenia na prenos informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8517 32.20.20 32.20.30 Elektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo telegrafiu, vrátane drôtových telefónnych prístrojov s batériovými mikrotelefónmi a telekomunikačné prístroje na nosnú frekvenciu alebo na digitálne drôtové systémy; videotelefóny 5 5 8518 32.30.41 32.30.42 32.30.43 32.30.51 Mikrofóny a ich stojany; reproduktory, tiež vstavané; slúchadlá všetkých druhov a kombinované rečnícke súpravy; elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače; súpravy elektrických zosilňovačov zvuku 5 10 8526 32.30.52 33.20.20 Rádiolokačné a rádiosondážne prístroje (radary), rádionavigačné prístroje a rádiové prístroje na diaľkové riadenie 6 20

2.2.4

Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8469 30.01.11 30.01.12 30.01.14 30.02.19 Písacie stroje (iné ako tlačiarne položky 8471); stroje na spracovanie textu – okrem mechanických 8 25 8470 30.01.13 Počítacie stroje a vreckové prístroje na záznam, vyvolanie a zobrazenie údajov výpočtovými funkciami 8 25 8471 30.02.17 30.02.14 30.02.16 30.02.18 30.02.19 30.02.11 30.02.15 32.02.12 32.02.13 Stroje na automatické spracovanie údajov a ich jednotky; magnetické alebo optické snímače, stroje na prepis údajov v kódovanej forme na pamäťové médiá a stroje spracovávajúce tieto údaje, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté 5 5 8472 30.01.23 Iné kancelárske stroje a prístroje (napr. rozmnožovacie stroje hektografické alebo blanové, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, prístroje na orezávanie ceruziek, dierkovacie alebo spínacie stroje) – elektronické 8 25 8473 30.01.24 30.01.14 30.02.19 Časti, súčasti a príslušenstvo (okrem krytov, kufríkov a podobných výrobkov) používané výhradne alebo hlavne na strojoch položiek 8469 až 8472 – len elektrické zostavy 5 5 8476 29.24.33 29.24.53 Predajné automaty (napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín alebo nápojov), vrátane automatov na rozmieňanie mincí – elektronické 8 25

2.2.5

Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu informácií

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8519 25.24.90 32.30.31 32.30.51 Gramofóny, tiež prenosné, gramofónové šasi, kazetové prehrávače a iné zvukové reprodukčné prístroje, bez zariadenia na záznam zvuku 7 20 8520 32.30.32 32.30.51 Magnetofóny a iné prístroje na záznam zvuku, tiež s reprodukčným zariadením 7 20 8521 32.30.33 32.30.51 Videofonické prístroje na záznam a reprodukciu, tiež so zabudovaným videotunerom 7 20 8522 25.24.90 32.30.51 Časti, súčasti a príslušenstvo vhodné na použitie výhradne alebo hlavne s prístrojmi položiek 8519 až 8521 7 20 8523 24.65.10 25.22.15 Hotové nenahraté médiá na záznam zvuku alebo podobný záznam 7 20 8524 22.14.11 22.14.12 25.22.15 Gramofónové platne, magnetické pásky a iné nahraté médiá na záznam zvuku alebo na podobné záznamy, vrátane matríc a galvanických odtlačkov na výrobu platní 7 20 8525 25.24.90 32.20.12 32.20.11 32.30.52 32.30.33 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie, tiež s prijímacím zariadením alebo so zariadením na záznam alebo reprodukciu zvuku; televízne kamery; stabilné videokamery a ostatné videokamery 5 10 8527 32.30.11 32.30.12 32.30.44 32.30.52 Prijímacie prístroje na rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu alebo rozhlasové vysielanie tiež kombinované v jednej skrini s prístrojom na záznam alebo reprodukciu zvuku alebo s hodinami 5 10 8528 32.30.20 25.24.90 32.30.52 Televízne prijímače tiež so vstavanými rozhlasovými prijímačmi alebo prístrojmi na záznam či reprodukciu zvuku alebo obrazu; videomonitory a videoprojektory 7 20 8529 32.30.52 Časti a súčasti vhodné výlučne alebo hlavne na prístroje položiek 8525 až 8528: 6 10 9005 33.40.22 33.40.24 Binokulárne i monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné, astronomické prístroje a rádioastronomické prístroje 10 25 9006 33.40.32 33.40.33 31.50.31 33.40.38 33.40.36 Fotografické prístroje, prístroje na letecké fotografovanie, lekárske a chirurgické vyšetrovanie, prístroje a žiarovky na bleskové svetlo na fotografické účely 8 25 9007 33.40.34 33.40.38 33.40.35 Kinematografické kamery a projektory, tiež so vstavanými prístrojmi na záznam alebo reprodukciu zvuku 8 25 9008 33.40.35 33.40.36 33.40.37 33.40.38 Projektory statických snímkov (iné ako kinematografické); fotografické (iné ako kinematografické) prístroje zväčšovacie alebo zmenšovacie 8 25 9009 30.01.21 30.01.25 Fotokopírovacie prístroje s optickým alebo kontaktným systémom a termokopírovacie prístroje 7 20 9010 25.24.90 33.40.36 33.40.37 33.40.38 Prístroje a vybavenie pre fotografické alebo kinematografické laboratóriá (vrátane prístrojov na premietanie alebo realizáciu predlôh obvodov) 6 20 9011 33.40.22 33.40.24 Združené optické mikroskopy, vrátane mikroskopov na mikrofotografiu, mikrokinematografiu alebo mikroprojekciu 7 5 9013 25.24.90 33.40.23 Výrobky s tekutými kryštálmi, ktoré nie sú špecifikované v iných položkách; lasery, iné ako laserové diódy; ostatné optické prístroje a nástroje 6 10

2.2.6

Meracie zariadenia

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8423 29.24.22 29.24.23 29.24.53 Prístroje a zariadenia na váženie, váhy spojené s počítacími a kontrolnými prístrojmi 12 25 9012 33.20.61 33.20.82 Mikroskopy iné ako optické; difraktografy 10 5 9014 33.20.11 Buzoly, vrátane navigačných kompasov; iné navigačné prístroje a zariadenia 10 10 9015 33.20.12 33.20.81 Vymeriavacie (vrátane fotogrammetrických meraní), hydrografické, oceánografické, hydrolologické, meteorologické alebo geofyzikálne prístroje a zariadenia, okrem kompasov; zameriavacie zariadenia 7 10 9018 33.10.15 33.10.12 33.20.13 Lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske nástroje a prístroje vrátane scientigrafických prístrojov, ostatné elektrolekárske prístroje, ako aj prístroje na skúšanie zraku 7 10 9017   Kresliace, rysovacie alebo počítacie prístroje (napr. kresliace stroje, pantografy, uhlomery, matematické počítacie stroje, súradnicové zapisovače, mikrometre, posuvné meradlá a pod.) 7 10 9021   Načúvacie pomôcky, stimulátory srdcového svalu 5 5 9022 33.10.11 Röntgenové prístroje a prístroje využívajúce žiarenie alfa, beta alebo gama, tiež na lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske účely vrátane rádiografických alebo rádioterapeutických prístrojov, röntgenoviek a iných zariadení na výrobu röntgenových lúčov, generátorov vysokého napätia, ovládacích panelov a pultov, presvetľovacích štítov, vyšetrovacích a liečebných stolov, kresiel a podobne 10 10 9025 33.20.51 33.20.81 Hydrometre a podobné plávajúce prístroje, teplomery, žiaromery, barometre, vlhkomery a psychrometre, tiež registračné i navzájom kombinované: 10 25 9026 33.20.52 33.20.81 Prístroje a nástroje na meranie alebo na kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. prietokomery, hladinomery, manometre, merače tepla) – elektrické a elektronické, okrem prístrojov a nástrojov položiek 9014, 9015 alebo 9032 4 25 9027 25.24.90 33.20.53 33.20.81 Prístroje, zariadenia a nástroje na fyzikálne alebo na chemické rozbory (napr. polarimetre, spektrometre, refraktometre, analyzátory plynov alebo dymu); prístroje a nástroje na určovanie viskozity, pórovitosti, rozťažnosti, povrchového napätia alebo podobné prístroje a nástroje na kalorimetrické, akustické alebo fotometrické merania alebo kontrolu (vrátane expozimetrov); mikrotómy: 7 20 9028 33.20.63 33.20.83 Merače dodávky alebo produkcie plynov, kvapalín a elektrickej energie, vrátane meračov na ich kalibrovanie 10 20 9029 33.20.64 33.20.83 Otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače ubehnutej dráhy, krokomery a pod.; rýchlomery a tachometre, okrem patriacich do položky 9014 alebo 9015; stroboskopy 11 20 9030 25.24.90 33.20.43 33.20.41 33.20.45 33.20.81 Osciloskopy, analyzátory spektra a ostatné prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu elektrických veličín, okrem meračov položky 9028; prístroje a nástroje na meranie alebo zisťovanie žiarenia alfa, beta, gama, X-lúčov kozmického alebo iného ionizujúceho žiarenia 8 20 9031 33.20.65 33.20.81 Meracie alebo kontrolné prístroje, nástroje a stroje, inde nešpecifikované ani nezahrnuté v tejto kapitole 12 25 9102 33.50.12 Náramkové hodinky, vreckové hodinky a ostatné hodinky (vrátane stopiek), iné ako zaradené do položky 9101 – elektrické a elektronické 14 25 9105 33.50.14 Ostatné hodiny – elektrické a elektronické 14 25 9106 33.50.15 Časové kontrolné prístroje a časové počítadlá s hodinovým alebo hodinkovým strojčekom alebo synchrónnym motorom (napr. kontrolné časové registračné hodiny, záznamové hodiny) – elektrické a elektronické 14 25 9108 33.50.21 Hodinkové strojčeky, úplné a zmontované – elektrické a elektronické 11 25 9109 33.50.22 Hodinové stroje, úplné a zmontované – elektrické a elektronické 11 25

2.2.7

Riadiace zariadenia

Číselný znakColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8530 24.66.48 31.62.16 31.62.11 33.50.28 Elektrické prístroje signalizačné, bezpečnostné alebo na kontrolu a riadenie železničnej, električkovej, cestnej a riečnej dopravy, na parkovacie zariadenia a na vybavenie prístavov a letísk 10 10 8531 31.62.16 31.62.11 Elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (napr. zvončeky, sirény, návestné panely, poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži alebo proti požiaru), iné ako položky 8512 alebo 8530 10 10 8802 35.30.40 35.30.31 35.30.32 35.30.33 35.30.34 Ostatné letúne (napr. vrtuľníky, lietadlá); kozmické lode (vrátane družíc) a ich štartovacie nosiče – len elektrotechnické zariadenia 12 20 9032 25.24.90 33.20.84 Automatické regulačné alebo riadiace prístroje a nástroje 17 10

2.2.8

Iné elektrotechnické zariadenia

Číselný kódColný sadzobník Číselný kódKP Popis položky Ž ZO [r] [%] 8543 31.62.13 31.62.16 Elektronické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré majú individuálne funkcie a nie sú špecifikované alebo zahrnuté inde v tejto kapitole 10 10 9504 36.50.42 36.50.43 Potreby na lunaparkové a spoločenské hry, špeciálne stoly pre herne a automatické zariadenia do kolkární – elektrická časť 7 25 9999   Softvér dodávaný s výpočtovou technikou 4 5

1)

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

2)

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3)

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL

A.

Základné pojmy a názvoslovie

1.

Cestné vozidlo

Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.1) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich hodnoty sú vozidlá zaradené do ďalších kategórií, pozri časť B tejto prílohy.

2.

Základné časti vozidla – technická skupina

Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.

3.

Životnosť vozidla

Životnosť vozidla je čas, počas ktorého je vozidlo pri dodržaní určeného systému údržby a opráv schopné bezpečne plniť požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.

Medzný stav je stav vozidla, keď sa musí jeho ďalšie používanie prerušiť. Dôvodom môže byť ohrozenie bezpečnosti prevádzky, neodstrániteľné prekročenie medzných tolerancií a parametrov vozidla, zníženie efektívnosti prevádzky pod prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnosť vykonania opravy, ktorej náklady presahujú jeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia tohto medzného stavu.

Životnosť vozidla závisí od doby prevádzky, počtu najazdených kilometrov, prípadne od odpracovaného počtu prevádzkových hodín. Na účely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav vozidla rovná zostatkovému percentu technickej životnosti vozidla.

4.

Prognózovaná životnosť vozidla

Prognózovaná životnosť vozidla je predpokladaná technická životnosť vozidla určená na základe jeho zatriedenia do príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.

5.

Údržba a oprava vozidla

5.1

Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne.

5.2

Oprava je súhrn úkonov, ktorými sa odstraňujú následky mechanického poškodenia alebo opotrebenia celku, skupín, prípadne dielov vozidla. Opravou sa obnovujú správne a predpísané funkcie vozidla, pričom opravované diely nemusia mať vždy predpísané rozmery nových dielov.

5.3

Celková oprava – CO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti skupín alebo súčiastkových celkov vozidla. Rozumie sa ňou výmena všetkých poškodených alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Opravované skupiny sa obvykle z vozidla demontujú.

5.4

Generálna oprava – GO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti vozidla. Rozumie sa ňou  úplná demontáž vozidla na diely alebo až na súčiastky, výmena chybných dielov za nové, opravené alebo renovované a opätovná montáž vozidla vrátane obnovenia jeho povrchovej úpravy. Generálnu opravu (GO) tvoria celkové opravy (CO) všetkých hlavných skupín vozidla. Ak sa niektorá hlavná skupina neopravuje, nejde o GO, ale len o CO. GO sa môže vykonať aj výmenou niektorých skupín za nové.

5.5

Záručná oprava (prehliadka) je oprava (prehliadka predpísaná výrobcom alebo predajcom) vozidla, skupiny, dielu, súčiastky alebo mimoriadnej výbavy vykonaná výrobcom, predajcom alebo oprávnenou dielňou v záručnej dobe.

6.

Modernizácia a prestavba

6.1

Modernizácia je úprava vozidla, skupiny, dielu alebo mimoriadnej výbavy vykonaná s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť, spoľahlivosť alebo životnosť. Pri motorových vozidlách je to napríklad zníženie spotreby paliva a exhalátov výfukových plynov výmenou niektorých dielov motora za novšie, ale pre daný typ vozidla použiteľné modifikácie, výmena klasického zapaľovania za bezkontaktové elektronické zapaľovanie, dodatočná montáž katalyzátora výfukových plynov a podobne.

6.2

Prestavba podľa § 101 vyhlášky znamená zmenu niektorej podstatnej časti mechanizmu vozidla alebo konštrukcie alebo takú úpravu vozidla, pri ktorej nastala zmena

a)

podvozkovej časti, hmotnosti, rozmerov a obsaditeľnosti vozidla, riadenia alebo bŕzd a kategórie vozidla,

b)

druhu pohonu,

c)

druhu alebo typu motora,

d)

druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.

7.

Mimoriadna výbava vozidla

Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.

Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

8.

Doba prevádzky – T

Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky od 1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby. Tu znalec zohľadní dobu prevádzky od skutočného uvedenia vozidla do prevádzky.

Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, znalec ho stanoví na 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.

9.

Predpokladaný ročný jazdný výkon – PKV

PKV vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie podľa kapitoly B tejto prílohy.

10.

Predpokladaný zostatkový technický stav ­– PZTS

Predpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnosti vozidla (skupiny) určitej kategórie pri určenej dobe prevádzky a pre niektoré kategórie vozidiel aj pri určenom počte najazdených kilometrov.

11.

Predpokladaná efektívna životnosť – PEZ

Predpokladaná efektívna životnosť vozidla (skupiny) je predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo (skupina) je schopné (schopná) plniť svoju funkciu do dosiahnutia predpokladaného zostatkového technického stavu.

12.

Predpokladaný počet najazdených kilometrov – PRKM

Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

Ak je predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) väčší ako súčin predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) sa rovná súčinu predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV).

Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],

keď:

PRKMmax n – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKVn – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZn – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

13.

Počet skutočne najazdených kilometrov – PSKM

Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy, po dátum ohodnotenia.

Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.

14.

Rozdiel v počte najazdených kilometrov – RKM

Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).

RKM = PSKM - PRKM  [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

15.

Koeficient najazdených kilometrov – kKM

Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených kilometrov.

16.

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre – kAM

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa tisícine súčinu rozdielu v počte najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (kKM).

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

kKM – koeficient najazdených kilometrov [%].

17.

Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) – ZAV

Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technického stavu (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky. Určuje sa pomocou amortizačných stupníc a vzorcov určených pre jednotlivé kategórie vozidiel na základe doby prevádzky ohodnocovaného vozidla.

Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).

ZAVmax n = 100 - PZTS n [%].

18.

Celková základná amortizácia vozidla – ZA

Celková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe. Pretože každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia.

Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených kilometrov.

keď:

VTSV – východiskový technický stav vozidla [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, že VTSV = 100 %, možno použiť zjednodušený vzorec výpočtu celkovej základnej amortizácie:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Pri ostatných kategóriách vozidiel sa celková základná amortizácia vozidla rovná základnej amortizácii za dobu prevádzky vozidla (ZA = ZAV). Obdobne znalec postupuje pri výpočte celkovej základnej amortizácie jednotlivých skupín vozidla.

19.

Obstarávacia cena vozidla – OC

Obstarávacia cena vozidla je cena, za ktorú bolo vozidlo obstarané. Obstarávacia cena starších vozidiel mohla byť napríklad

VOC – bývalá veľkoobchodná cena bez dane z obratu,

MOC – bývalá maloobchodná cena s daňou z obratu.

Obstarávacia cena vozidla nemusí byť totožná s jeho východiskovou hodnotou.

20.

Východisková hodnota vozidla – VH

Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej hodnoty vozidla (TH), všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).

21.

Východiskový technický stav skupiny – VTSS

Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav v porovnaní s novou skupinou.

Skupina sa začína amortizovať od svojho prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak východiskový technický stav sa rovná 100 %.

Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy sú uvedené v kapitole B tejto prílohy.

22.

Východiskový technický stav vozidla – VTSV

Je to východiskový technický stav vozidla vyjadrený v percentách. Je váženým aritmetickým priemerom východiskových technických stavov jednotlivých technických skupín vozidla.

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny [%].

23.

Zrážka, prirážka za technický stav – ZP

Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla.

24.

Technický stav skupiny – TSS

TSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZAi – celková základná amortizácia i-tej skupiny [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny[%].

25.

Pomerný diel i-tej skupiny – PDSi

Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.

keď:

HNSi – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

26.

Pomerný technický stav i-tej skupiny – PTSSi

Je to pomerný diel, ktorý predstavuje hodnota konkrétnej i-tej technickej skupiny z nového vozidla.

keď:

TSSi – technický stav i-tej skupiny [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny [%].

27.

Technický stav vozidla – TSV

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Určuje ju súčet pomerných technických stavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.

keď:

PTSSi – pomerný technický stav i-tej skupiny [%].

28.

Technická hodnota vozidla – TH

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách.

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

29.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy – THMV

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.

keď:

TSMV – technický stav mimoriadnej výbavy [%],

VH – východisková hodnota mimoriadnej výbavy [€].

30.

Koeficient predajnosti vozidla – kP

kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu.

kP = k1 • k2 • k3 • k4 • k5 [–],

keď:

k1 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k3 – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k5 – koeficient dopytu trhu [–].

31.

Koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla – k1

Vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia.

32.

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k2

Vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť.

33.

Koeficient počtu držiteľov vozidla – k3

Vyjadruje vplyv počtu predchádzajúcich držiteľov vozidla na jeho predajnosť.

34.

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k4

Zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla na jeho predajnosť.

35.

Koeficient dopytu trhu – k5

Vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k5 – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

36.

Všeobecná hodnota vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu.

Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti (kP).

VŠH = TH • kP [€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

kP – koeficient predajnosti vozidla [–].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

37.

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla – ROH

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v eurách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie.

Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ).

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€],

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase, napríklad obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

38.

Výška škody – VŠ

VŠ je podľa Občianskeho zákonníka skutočná škoda, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením.

Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená.

B.

Výpočet hodnoty cestných vozidiel

1.

Identifikácia vozidla

Identifikácia vozidla sa vykonáva overením údajov v dokumentácii vozidla (napríklad technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, pri vozidlách bez evidenčného čísla v technickej dokumentácii) a ich porovnaním so skutočne zistenými údajmi pri obhliadke vozidla.

Znalec zistí, či typ vozidla zodpovedá typu uvedenému v dokumentácii. Ďalej sa zameria najmä na výrobné číslo vozidla (VIN), čísla karosérie, rámu, motora a porovná, či tieto čísla v skutočnosti sú zhodné s číslami uvedenými v dokumentácii.

Znalec v znaleckom posudku uvedie zhodnosť alebo nezhodnosť typu a výrobných čísel hodnoteného vozidla s údajmi uvedenými v dokumentácii. Identifikácia vozidla obsahuje nasledujúce údaje:

2.

Údaje o opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene

Údaje o predchádzajúcich opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene majú podstatný vplyv na následné vyhodnotenie ich technického stavu. V znaleckom posudku je potrebné uviesť, či na vozidle boli vykonávané opravy a či údaje o nich existujú

3.

Výbava vozidla

V znaleckom posudku je potrebné uviesť opis a zoznam výbavy a to, či táto výbava podľa údajov výrobcu zodpovedá alebo nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla, prípadne či výbava nie je úplná.

Znalec takisto uvedie druh a stav mimoriadnej výbavy, pokiaľ ju vozidlo má.

4.

Obhliadka vozidla

Obhliadka vozidla pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých skupín a častí vozidla, spravidla bezdemontážnou diagnostikou skupín; v prípade potreby aj s demontážou a s použitím diagnostických prístrojov.

Obhliadka slúži na zistenie technického stavu vozidla a jeho skupín v potrebnom rozsahu. Z obhliadky znalec vykoná zápis. Pri obhliadke posudzuje aj výbavu vozidla, či zodpovedá údajom výrobcu daného typu a modelu v zmysle bodu 3 tejto kapitoly.

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde obhliadku ohodnocovaného vozidla vykonal.

5.

Skúšobná jazda vozidla

Ak technický stav vozidla umožňuje vykonať skúšobnú jazdu, znalec ju vykoná v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie požadovaných údajov. Pri skúšobnej jazde vedie vozidlo podľa možností znalec sám, čo je na subjektívne hodnotenie správania vozidla veľmi dôležité. Údaje z hodnotenia jednotlivých skupín pri jazde sú súčasťou celkového hodnotenia skupiny (vozidla).

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde skúšobnú jazdu s vozidlom vykonal.

6.

Technický stav skupín vozidla

Znalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých skupín vozidla podľa rozdelenia vozidla na skupiny tak, aby vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.

7.

Stanovenie východiskovej hodnoty vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec podľa nasledujúceho postupu:

a)

 pre vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VH údaj zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Pri určovaní východiskovej hodnoty je potrebné dbať na zhodnosť typu, ako aj výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z cenníka;

b)

 pre vozidlá, ktoré sa v SR ako nové predávali, ale sa už k rozhodnému dátumu nepredávajú, je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov k rozhodnému dátumu;

c)

 pre vozidlá vyrobené v ČSSR, ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do roku výroby 1992 je východiskovou hodnotou posledná predajná cena uvedeného typu nového vozidla na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR. Pokiaľ ohodnocovaný typ vozidla nebol predávaný na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR, stanoví sa jeho východisková hodnota podľa písmena d) alebo e) tohto bodu. Pri určovaní východiskovej hodnoty podľa tohto písmena znalec prihliada na prípadné technické zlepšenia a modernizáciu príslušného typu;

d)

pre vozidlá, ktoré sa v sieti predajcov SR, resp. ČSSR, ČSFR nepredávajú a ani nepredávali, je východiskovou hodnotou VH posledná predajná cena nového vozidla predmetného typu a predmetnej výbavy na trhu v SRN zistená z cenníka autorizovaných predajcov, prípadne z iných preskúmateľných zdrojov, prepočítaná na eurá. Pokiaľ je k dispozícii iba údaj o cene vozidla v DEM, prepočíta sa tento údaj hodnotou kurzu NBS DEM k EUR k 30. 12. 2001. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla na trhu v SRN nepredával, určí znalec VH vozidla na základe cenníkov autorizovaných predajcov iných krajín Európskej únie, prípadne pomocou iných hodnoverných a preskúmateľných prameňov, ktoré v znaleckom posudku uvedie. Ak je cena vozidla v pôvodnej mene krajiny EÚ, ktorá sa stala členom Európskej menovej únie, prepočíta túto menu konverzným kurzom ku dňu vstupu tejto krajiny do Európskej menovej únie. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, zohľadní východiskovú hodnotu vozidla vrátane DPH v krajine, ktorej cenu uvažoval. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie, znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta daň z pridanej hodnoty a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, prípadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla;

e)

 vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné jednoznačne použiť určenie východiskovej hodnoty podľa písmen a) až d), použije znalec na výpočet hodnoty vozidla tzv. porovnateľnú východiskovú hodnotu. Pri jej určovaní dodržiava nasledujúci postup:

f)

Pri určovaní všetkých východiskových hodnôt je potrebné vychádzať z cien nových vozidiel.

8.

Rozdelenie vozidiel do kategórií

Cestné vozidlá sa na účely stanovenia ich hodnoty rozdeľujú do kategórií podľa nasledujúcej tabuľky (v zátvorke je uvedená príslušná kategorizácia podľa § 2 vyhlášky):

Kate- gória Názov(označenie v zmysle vyhlášky č. 116/1997 Z. z.) ZAV[%] kKM[-] PKV[km/rok] PZTS[%] PEZ[roky] 1. Ostatné nemotorové vozidlá a invalidné motorové vozíky (R)           1.1 Bicykle detské a bez prevodov, kolobežky - - 25 7 1.2 Bicykle s prevodmi a špeciálne (športové) - - 20 10 1.3 Ručné nemotorové vozíky - - 25 8 1.4 Nemotorové a motorové invalidné vozíky - - 20 9 2. Motocykle(L)           2.1 Malé motocykle nepodliehajúce dopravnej evidencii s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a trojkolky a štvorkolky s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a s ľubovoľným druhom pohonu - - 10 10 2.2 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora do 125 cm3 a trojkolky a štvorkolky s ľubovoľným druhom pohonu a s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 50 km/h * 1.69 4 200 15 12 2.3 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora 125 1.13 5 000 15 15 2.4 Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora V > 500 cm3 * 0.9 6 200 15 15 3. Osobné motorové vozidlá, dodávkové motorové vozidlá, mikrobusy a ich modifikácie(M1)           3.1 Vozidlá vyrobené v ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do 31. 12. 1991 0.708 12 000 15 10 3.2 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V ≤ 1100 cm3 0.586 14 500 15 10 3.3 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 100 0.5 13 500 15 12 3.4 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 600 0.36 16 500 10 15 3.5 Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 000 cm3 0.28 18 800 10 17 3.6 Luxusné vozidlá vybraných výrobcov so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 500 cm3 0.350 20 000 30 10 3.7 Vozidlá s elektrickým druhom pohonu (elektromobily) 0.533 15 000 20 10 3.8 Vozidlá s hybridným druhom pohonu a vozidlá s motorom typu Wankel 0.607 14 000 15 10 4. Úžitkové vozidlá, špeciálne úžitkové vozidlá a ich modifikácie na podvozkoch uvedených vozidiel (N)           4.1 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg 0.40 30 000 15 7 4.2 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou od 3 501 kg do 12 000 kg 0.36 36 000 10 7 4.3 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg 0.21 60 000 10 7 4.4 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg používané v diaľkovej doprave a spĺňajúce medzinárodné normy a predpisy 0.11 120 000 10 7 5. Traktory, pojazdné a účelové stroje (T, S, R)           5.1 Kolesové traktory - - 20 10 5.2 Pásové traktory ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.3 Pojazdné stroje na zemné, stavebné a cestné práce ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.4 Pojazdné poľnohospodárske stroje ZAV = 0,625 ∙ T - - 25 10 5.5 Pojazdné žeriavy ZAV = 0,368 ∙ T - - 25 17 5.6 Pojazdná manipulačná technika na ložné a skladové operácie ZAV = 0,9722 ∙ T - - 30 6 5.7 Stroje na báze ručných motorových vozíkov a traktorov ZAV = 0,625 ∙ T - - 25 10 6. Autobusy, ich modifikácie, trolejbusy a ich modifikácie (M2, M3)           6.1 Autobusy s celkovou hmotnosťou do 5 000 kg a do 19 miest na sedenie 0.45 22 000 20 8 6.2 Autobusy mestskej prepravy osôb 0.138 65 000 10 10 6.3 Autobusy linkovej prímestskej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg) 0.100 90 000 10 10 6.4 Autobusy diaľkovej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg) 0.064 110 000 15 12 6.5 Trolejbusy 0.063 110 000 10 13 7. Prívesy a návesy k vozidlám 2. a 3. kategórie (O)           7.1 Prívesy za motocykle a postranné vozíky k motocyklom - - 15 15 7.2 Nákladné prívesy za osobné a terénne osobné automobily a ich modifikácie - - 15 12 7.3 Obytné prívesy a návesy za osobné a terénne automobily a ich modifikácie - - 15 15 8. Prívesy a návesy na vozidlá 4., 5. a 6. kategórie (O)           8.1 Valníkové prívesy a návesy - - 10 10 8.2 Vyklápacie prívesy a návesy - - 10 7 8.3 Špeciálne prívesy a návesy - - 10 11 8.4 Obytné prívesy a návesy - - 15 15

*

Pri motocykloch s evidenčným číslom ide o motocykle podliehajúce evidencii vozidiel. Pod pojmom trojkolky sa myslia vozidlá s poháňanou zadnou nápravou. Vozidlá na báze motocyklov s postranným vozíkom znalec zaradí do kategórie podľa zdvihového objemu valcov ich motora.

9.

Výpočet základnej amortizácie vozidla

a) Znalec vypočíta základnú amortizáciu za dobu prevádzky vozidla (ZAV) podľa amortizačnej stupnice a vzorca pre príslušnú kategóriu vozidla podľa tabuľky uvedenej v bode 8. Pri kategóriách vozidiel, kde nie je uvedený koeficient najazdených kilometrov (kKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV), základná amortizácia vozidla za dobu prevádzky (ZAV) sa súčasne rovná jeho celkovej základnej amortizácii (ZA). Pri kategóriách vozidiel s určeným koeficientom najazdených kilometrov a predpokladaným ročným jazdným výkonom ďalej znalec postupuje podľa písmen b) až e).

b) Znalec podľa  amortizačnej stupnice príslušnej kategórie vozidla vypočíta predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) k dátumu ohodnotenia a koeficient počtu najazdených kilometrov (kKM). Dbá na to, aby nebola prekročená maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM), ktorá je obmedzená technickou podmienkou uvedenou v bode 10 tejto kapitoly.

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

c)

 Na základe zisteného skutočného počtu najazdených kilometrov (PSKM) znalec vypočíta rozdiel v počte najazdených kilometrov (RKM) podľa vzorca

RKM = PSKM - PRKM [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

d) Znalec vypočíta koeficient vplyvu skutočne najazdených kilometrov (kAM):

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

kKM – koeficient najazdených kilometrov [%].

e) Z týchto vstupných údajov ďalej znalec vypočíta celkovú základnú amortizáciu (ZAi) jednotlivých skupín:

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, ak VTHV = 100 %, postupuje podľa zjednodušeného vzorca:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

kAM – koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Ak pri obhliadke vozidla alebo jeho skupiny zaradeného do kategórie s určeným koeficientom najazdených kilometrov (kKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) nemožno hodnoverne zistiť počet skutočne najazdených kilometrov (PSKM), základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (ZAV) sa rovná celkovej základnej amortizácii (ZA). Znalec v takomto prípade musí venovať zvýšenú pozornosť prehliadke jednotlivých skupín vozidla a pri ďalších výpočtoch zrážkou alebo prirážkou za technický stav vyjadriť ich skutočný technický stav.

Pokiaľ sú na vozidle technické skupiny, ktoré majú rozdielne vstupné parametre pre výpočet celkovej základnej amortizácie (ZA), musí ju znalec vypočítať pre každú skupinu zvlášť. Postupuje podľa bodu 12 tejto kapitoly.

10.

Amortizačné stupnice

Každá kategória vozidiel má na účely ich ohodnocovania stanovený vzorec pre výpočet základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) a hodnotu predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS). Taktiež má uvedenú predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) a niektoré vybrané kategórie vozidiel majú určený aj koeficient najazdených kilometrov (KKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV). Tieto údaje sú uvedené v tabuľke rozdelenia vozidiel do kategórií v bode 8 tejto kapitoly.

Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).

ZAVmax n = 100 - PZTS n [%],

keď:

ZAVmax n – maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky pre n-tú kategóriu vozidla [%],

PZTS n – predpokladaný zostatkový technický stav pre n-tú kategóriu vozidla [%].

Znalec pri použití amortizačnej stupnice dbá pri kategóriách vozidiel s určeným predpokladaným ročným jazdným výkonom (PKV) na správny výpočet predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM). Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],

keď:

PRKMmax n – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKVn – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZn – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

11.

Rozdelenie vozidiel na technické skupiny (stanovenie hodnôt pomerných dielov skupín – PDS)

a)

 Znalec pre potreby stanovenia hodnoty rozdelí vozidlo na pomerné diely skupín PDS. Hodnota PDS musí zodpovedať približnému cenovému podielu predmetnej skupiny z celého nového vozidla.

keď:

HNSi – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

Ak je technický stav všetkých skupín vozidla rovnaký, možno použiť zjednodušený spôsob výpočtu TSV (pozri ďalej bod 12). V tomto prípade vozidlo nie je potrebné rozdeliť na jednotlivé technické skupiny a určiť jednotlivé pomerné diely každej skupiny (PDS), ale do 1. stĺpca tabuľky na výpočet TSV uvedenej v bode 12 sa namiesto jednotlivých skupín vozidla uvedie „vozidlo ako celok“. Vzhľadom na odlišný priebeh životnosti však možno oddeliť skupinu pneumatiky a zvlášť vypočítať pomerný technický stav (PTSS) vozidla ako celku bez pneumatík a zvlášť PTSS pneumatík.

12.

Stanovenie a výpočet technického stavu vozidla – TSV a technického stavu skupín – TSS

Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) znalec vyplní nasledujúcu tabuľku:

Skupina PDS [%] VTSS [%] ZA [%] ZP [%] TSS [%] PTSS [%] Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie 1 2 3 4 5 6             Pneumatiky   – – –     Spolu 100 VTSV = – – – TSV =

V úvode výpočtu technického stavu vozidla (TSV) znalec rozdelí ohodnocované vozidlo na technické skupiny podľa bodu 11.

Stanovenie technického stavu vozidla (TSV) sa zakladá na posúdení skutočného technického stavu jeho skupín a porovnaní s predpokladaným stavom (určeným na základe celkovej základnej amortizácie) za rovnakú dobu prevádzky pri rovnakom počte najazdených kilometrov príslušnými skupinami.

Predpokladaným stavom sa rozumie priemerný porovnateľný technický stav skupín vozidla rovnakej ohodnocovanej kategórie s rovnakou dobou prevádzky i rovnakým počtom najazdených kilometrov (t. j. na základe skúseností a poznatkov stanovený porovnávací etalón).

Znalec ďalej zrážkou alebo prirážkou za technický stav (ZP) zhodnotí skutočný technický stav skupiny, prípadne celého vozidla a postupne vypočíta technický stav jednotlivých skupín vozidla (TSS) pomocou vzorca

keď:

VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

ZAi – celková základná amortizácia i-tej skupiny vozidla [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Na základe vypočítaných technických stavov skupín (TSS) vypočíta ich pomerné technické stavy (PTSS). Použije vzorec

keď:

TSSi – technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

PDSi – pomerný diel i-tej skupiny vozidla [%].

Technický stav vozidla (TSV) sa rovná súčtu pomerných technických stavov jeho skupín.

keď:

PTSSi – pomerný technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Ak znalec ohodnocuje vozidlo (prípadne samostatnú technickú skupinu vozidla) s mimoriadne vysokým počtom najazdených kilometrov, môže sa stať, že jeho (jej) základná amortizácia, prípadne základná amortizácia niektorej technickej skupiny vozidla, presahuje 100 %. V takom prípade znalec nepoužije zrážky ani prirážky za technický stav (ZP), ale priamo na základe výsledkov obhliadky vozidla (skupiny), skúšobnej jazdy a prípadnom vyhodnotení iných podkladov (napr. dokladov o opravách) určí technický stav jednotlivých technických skupín vozidla (alebo samostatnej technickej skupiny).

12.1

Stanovenie technického stavu skupiny pneumatiky

Pretože priebeh životnosti pneumatík je odlišný od priebehu životnosti ostatných skupín vozidla, ich TSS stanoví znalec nasledujúcim spôsobom:

a)

 pri skupine pneumatiky nestanoví východiskový technický stav (VTSS) ani základnú amortizáciu (ZA) a nepoužije zrážky ani prirážky (ZP),

b)

 pri obhliadke vozidla zistí celkový stav skupiny pneumatiky, pričom sa zameria hlavne na to, či ide o pneumatiky určené pre daný typ vozidla; ďalej zistí zhodnosť použitých pneumatík, výšku dezénu, rovnomernosť opotrebenia, prípadné poškodenia a vek pneumatík,

c)

 na základe vyššie uvedených údajov stanoví priemerný technický stav pneumatík, pričom dbá na platné právne predpisy a technické normy,

d)

 v prípade použitia pneumatík vyššej kvality, ako sú pneumatiky štandardne dodávané pre daný typ vozidla, musí túto skutočnosť zohľadniť.

13.

Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (THMV)

Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeľuje do dvoch základných skupín:

a)

mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca jeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,

b)

mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto vzťahov:

keď:

TSMVi – technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZAi – základná amortizácia i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZPi – zrážka, prirážka za technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

VHi – východisková hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€],

THMV i – technická hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€].

14.

Stanovenie východiskového technického stavu skupiny – VTSS

Východiskový technický stav skupiny (VTSS) sa uvádza v 2. stĺpci tabuľky na výpočet technického stavu vozidla (v zmysle bodu 12). Rozumie sa ňou technický stav skupiny na začiatku jej uvedenia do nového cyklu prevádzky (ako novej alebo po CO) v porovnaní s novou skupinou.

VTSS = 100 %, iba ak ide o skupinu, ktorá bola daná do prevádzky ako nová, bez celkovej opravy.

VTSS jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy (CO) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Druh vykonanej opravy Preukázateľné vykonanie CO Vykonanie CO výrobcom poverenou opravovňou, príp. na preukázateľne veľmi vysokej odbornej úrovni, za použitia originálnych náhradných dielov, tesniacich hmôt a montáž nych technológií Skupina VTSS [%] VTSS [%] Motor + spojka 50 80 Prevodovka, rozvodovka, prídavná prevodovka, hnacie hriadele zadnej/prednej nápravy, spojovací hriadeľ (vždy iba ako príslušný celok) 50 80 Predná náprava + mech. riadenia 60 85 Stredná alebo zadná náprava 60 85 Rám 65 85 Valníková nadstavba 50 85 Skriňa karosérie 40 50 Výbava karosérie individuálne* individuálne* Mechanická alebo mechanicko- -hydraulická nadstavba 60 80

*

Určuje sa individuálne podľa množstva a pomeru nových a renovovaných dielov skupiny výbava karosérie.

15.

Výpočet technickej hodnoty vozidla – TH

Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky.

Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto vzťahu:

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV– východisková hodnota vozidla [€],

THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

16.

Výpočet koeficientu predajnosti – kP

Koeficient predajnosti znalec vypočíta ako súčin koeficientov platnosti kontroly technického stavu (k1), poškodenia vozidla haváriou (k2), počtu držiteľov vozidla (k3), spôsobu prevádzky vozidla (k4) a dopytu trhu (k5). Postupy náležite zdôvodní.

kP = k1 • k2 • k3 • k4 • k5 [–],

keď:

k1 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k3 – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k5 – koeficient dopytu trhu [–].

16.1

Koeficient platnosti kontroly technického stavu – k1

k1 vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia. Hodnota k1 sa stanovuje nasledujúcim spôsobom:

a)

Vozidlá kategórie 2.1

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca:

k1 = 0.93 + 0.002 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

b)

Vozidlá kategórií 2.2, 2.3, 3, 4.1, 5.1 a 7

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.91 + 0.005 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

c)

Vozidlá kategórií 4.2, 4.3, 4.4, 6, 8, vozidlá používané na zdravotnícku službu, banskú záchrannú službu, poruchovú službu plynárenských zariadení, vozidlá používané na taxislužbu, vozidlá požičovne automobilov a vozidlá autoškoly schválené na cvičné účely

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.92 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

d)

Vozidlá kategórie 6.4 používané na medzinárodnú prepravu osôb

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do evidencie k1 = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k1 = 0.96 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

e)

Pri vozidlách ostatných kategórií k1 = 1.00 [–].

16.2

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k2

k2 vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť. Jeho hodnota sa stanovuje nasledujúcim postupom:

1.

Oprava poškodenia skupín (okrem pneumatík a brzdového systému) haváriou výmenou dielov len za použitia rozoberateľných spojov predpísanou technológiou:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 1 rok k2 = 0,98 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 1 rok a kratšou ako 3 roky k2 = 0,99 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky k2 = 1,0 [–].

2.

Oprava výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k2 = 0,97 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 4 roky k2 = 0,99 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 4 roky k2 = 1,0 [–].

3.

Oprava nosných častí skeletu karosérie na vyrovnávacom zariadení:

a)

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k2 = 0,95 [–],

b)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 8 rokov k2 = 0,97 [–],

c)

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 8 rokov k2 = 0,98 [–].

4.

Žiadna významnejšia oprava k2 = 1,00 [–].

16.

3 Koeficient počtu držiteľov vozidla – k3

k3 vyjadruje vplyv počtu držiteľov na jeho predajnosť, pri jeho stanovení postupuje znalec podľa vzorca:

k3 =1.01 – 0.01D [–],

keď:

D – počet držiteľov vozidla [–].

V prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov (neuskutočnené prepisy, krádež vozidla a podobne), k3 = 0,95 [–].

16.4

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k4

k4 zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla. Určuje sa podľa nasledujúcich tabuliek:

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 3. kategórie:

  Kategória 3.1 Kategória 3.2 Kategória 3.3 Kategória 3.4 Kategória 3.5 Kategória 3.6 Kategória 3.7 Kategória 3.8 Referentské vozidlo 0,96 0,94 0,94 0,93 0,95 1 0.96 0.94 Vozidlo používané na zásobovanie 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 1 0.95 0.93 Vozidlo autoškoly 0.94 0.92 0.92 0.91 0.94 1 0.94 0.92 Vozidlo používané na taxislužbu 0.97 0.95 0.95 0.94 0..96 0.98 0.97 0.95 Vozidlo požičovne automobilov 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 0.96 0.95 0.93 Vozidlo používané len na reprezentáciu 1 1 1 1,06 1,05 1,02 1 1 Motorové vozidlo používané na súkromné účely 1 1 1 1 1 1 1 1

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 4. kategórie:

  Kategória 4.1 Kategória 4.2 Kategória 4.3 Kategória 4.4 Normálne podmienky 1 1 1 1 Sťažené podmienky 0,93 0,95 0,97 1

Koeficient spôsobu použitia vozidla zaradeného do ostatných kategórií sa rovná 1 (k4 = 1).

16.

5 Koeficient dopytu trhu – k5

k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k5i – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

Pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov.

17.

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v eurách, ktorej výpočet zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).

Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti kP.

VŠH = TH . kP [€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

kP – koeficient predajnosti [–].

V znaleckom posudku musí byť vždy uvedené, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet VŠH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]   TSV [%]   TH [€]   KP [–]   VŠH [€]  

Túto tabuľku znalec v znaleckom posudku uviesť nemusí, pokiaľ počíta aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu a zostaví tabuľku podľa bodu 18 tejto kapitoly.

18.

Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla – ROH

V prípade, že je to potrebné, vypočíta znalec aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jej výpočte vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem.

ROH sa rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na obstaranie vozidla (NZ):

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase; napr. obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€],

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota je vrátane  DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet ROH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]   TSV [%]   TH [€]   KP [–]   VŠH [€]   ROH [€]  

V prípade výpočtu ROH a zostavenia vyššie uvedenej tabuľky už tabuľku podľa bodu 17 zostavovať nemusí.

19.

Výpočet hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec môže na základe postupu uvedeného v bodoch 1 až 18 tejto kapitoly vypočítať hodnotu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla.

19.1

Určenie východiskovej hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty skupiny alebo dielu vozidla postupuje znalec takto:

a)

 Zistí cenu skupiny, resp. dielu, za ktorý sa tieto predávajú ako náhradné diely k rozhodnému dátumu u autorizovaného predajcu. Táto cena je potom východisková hodnota.

b)

 Ak sa predmetný náhradný diel nepredáva, východiskovou hodnotou je jeho posledná predajná cena u autorizovaného predajcu (cena, za ktorú sa k rozhodnému dátumu predával diel nový, nepoškodený).

c)

 Ak sa diel ako nový v ČSSR, ČSFR ani SR nepredával, postupuje znalec pri určovaní východiskovej hodnoty v zmysle bodu 7 písmena d) alebo e).

d)

 Pokiaľ znalec ohodnocuje väčšiu ucelenú časť vozidla, pozostávajúcu z viacerých kompletných alebo aj nekompletných technických skupín vozidla, určí východiskovú hodnotu celého vozidla. Pri výpočte potom zohľadní v tabuľke výpočtu technického stavu vozidla (bod 12) chýbajúce technické skupiny a aj kompletnosť a zodpovedajúci technický stav ohodnocovanej časti vozidla.

19.2

Výpočet základnej amortizácie skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte základnej amortizácie použitých (ojazdených) samostatných skupín alebo dielov vychádza z amortizačných stupníc vozidla kategórie, pre ktoré sú diel alebo skupina určené. Pri skupinách a dieloch, ktoré je možné použiť pre viaceré kategórie vozidiel, tieto znalec zaradí do tej kategórie, ktorá má najdlhšiu predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) podľa tabuľky v bode 8. Pri samostatných častiach vozidiel, pri ktorých neexistujú údaje o ich prevádzke a znalec nemôže vypočítať ich základnú amortizáciu, postupuje podľa bodu 19.3.

19.3

Výpočet technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla postupuje rovnako ako pri výpočte technického stavu skupín kompletného vozidla. Pri skupinách alebo dieloch, kde neexistujú údaje o ich prevádzke, môže znalec priamo na základe obhliadky a prípadného preskúšania v potrebnom rozsahu určiť hodnotu technického stavu ohodnocovanej samostatnej časti vozidla. V takom prípade nepočíta základnú amortizáciu častí vozidla.

20.

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

C.

STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda.

Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.

1.

Výpočet výšky škody na vozidle

Na účely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla podľa kapitoly B.

Pri výpočte výšky škody znalec

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením (VŠH1 a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy; pri výpočte uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho poškodením;

b)

 stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (ROH1). Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), ide o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO

d)

 stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;

e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH2). Pri výpočte VŠH2 venuje zvýšenú pozornosť technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla;

f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), vypočíta výšku škody (VŠ) podľa vzorca:

VŠ = (ROH1 + NL) - HZ [€],

keď:

VŠ – výška škody na cestnom vozidle [€],

ROH1 – reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [€].

g)

 V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezpro- stredne pred jeho poškodením, postupuje podľa vzorca:

VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2) - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

VŠH1 – všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

VŠH2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH1 = VŠH2, vypočíta

výšku škody podľa zjednodušeného vzorca:

VŠ = NO - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

2.

Stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla – NO

Náklady na opravu poškodenia (NO) sa rovnajú súčtu nákladov na opravárske práce (NP), nákladov na materiál (NM) potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla (NL).

NO = NM + NP + NL [€],

keď:

NM – náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia [€],

NP – náklady na opravárske práce potrebné na opravu poškodenia [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave [€].

Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.

2.1

Náklady na materiál – NM

Ide o náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia. Znalec odborným posúdením vyhodnotí, ktoré diely vozidla je možné ekonomicky opraviť a ktoré je potrebné vymeniť.

2.2

Náklady na opravárske práce – NP

Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj) a sadzby za 1 Nh , čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.

NP = TONh • SNh [€],

alebo

NP = TOčj • Sčj [€],

alebo

NP = TOčj • Spj [€],

keď:

NP – náklady na opravárske práce [€],

TONh – čas opravy v normohodinách [Nh],

SNh – sadzba za 1 normohodinu [€],

TOčj – čas opravy v časových jednotkách [čj],

Sčj – sadzba za 1 časovú jednotku [€],

Spj – sadzba za 1 pracovnú jednotku [€].

2.3

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla – NL

NL predstavujú náklady spojené s likvidáciou nepoužiteľných častí vozidla. Možno ich však uplatniť len vtedy, ak už nie sú zahrnuté do opravárskeho úkonu.

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu môžu vzniknúť aj pri získavaní predajných zvyškov z totálne zničeného vozidla. Znalec pri ich stanovení uvedie podrobnú špecifikáciu.

3.

Stanovenie hodnoty predajných zvyškov vozidla – HZ

Znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla ako celku alebo jednotlivých predajných zvyškov. Hodnota predajných zvyškov vozidla je priemerná výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. Pri stanovení hodnoty jednotlivých predajných zvyškov je potrebné odpočítať náklady na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.

4.

Výpočet technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia – TSS2

Výpočet technického stavu skupín po oprave poškodenia (TSS2i) vychádza z reálnych zhodnotení, prípadne znehodnotení skupín po oprave poškodenia. V praxi možno iba veľmi ťažko dosiahnuť, aby technický stav vozidla po oprave poškodenia bol presne taký istý ako pred poškodením.

Pri výpočte zhodnotenia či znehodnotenia skupín vozidla opravou znalec najprv vypočíta technický stav vozidla pred poškodením (TSV1). Na výpočet technického stavu vozidla pred poškodením (TSV1) slúži nasledujúca tabuľka:

Skupina PDS % VTSS1 [%] ZA1 [%] ZP [%] TSS1 [%] PTSS1 [%] 1 2 3 4 5 6 Technické skupiny             Pneumatiky             Spolu 100 VTSV =       TSV1

Znalec dôkladne vyhodnotí technológiu opravy vozidla a percentuálne určí, či sa opravou technická skupina zhodnotí alebo znehodnotí. Parameter, ktorý určuje zhodnotenie, resp. znehodnotenie skupiny, sa nazýva vplyv opravy – VO.

Znalec potom vypočíta technický stav skupiny po oprave poškodenia (TSS2i):

keď:

TSS1i – technický stav i-tej skupiny pred poškodením [%],

VOi – vplyv opravy na i-tú skupinu [%].

Týmto spôsobom znalec vypočíta technický stav všetkých skupín vozidla, ktoré boli opravované. Výpočet zostaví do nasledujúcej tabuľky:

Skupina PDS [%] TSS1 [%] VO [%] TSS2 [%] PTSS2 [%] Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie           Pneumatiky   – –     Spolu 100 VTSV1 = – – TSV2 =

Ďalej bežným spôsobom vypočíta všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia (VŠH2). Pri jej výpočte dbá najmä na to, aby pri výpočte boli správne použité hodnoty koeficientu platnosti kontroly technického stavu (k12), koeficientu poškodenia vozidla haváriou (k22), koeficientu počtu držiteľov vozidla (k32), koeficientu spôsobu prevádzky vozidla (k42) a koeficientu dopytu trhu (k52) po oprave poškodenia.

Spôsobom uvedeným v kapitole B tejto prílohy postupuje pri výpočte technického stavu vozidla po poškodení (TSV2) a jeho všeobecnej hodnoty po poškodení (VŠH2).

5.

Neštandardné opravy

V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.

6.

Výpočet technickej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – TH2

Technická hodnota vozidla po oprave poškodenia (TH2) vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrenej v € po oprave poškodenia.

Pri výpočte TH2 postupuje znalec podľa vzorca:

keď:

TSV2 – technický stav vozidla po oprave [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

THMV2 – technická hodnota mimoriadnej výbavy po oprave [€].

7.

Stanovenie koeficientu predajnosti po oprave poškodenia – kp

Pri výpočte koeficientu predajnosti vozidla po oprave poškodenia kp2 znalec počíta s prípadnými zmenenými hodnotami koeficientov platnosti osvedčenia o evidencii vozidla (k11), poškodenia haváriou (k22), počtu držiteľov vozidla (k32), spôsobu prevádzky vozidla (k42), ako aj dopytu trhu (k52).

kp2 = k12 • k22 • k32 • k42 • k52 [–],

keď:

k12 – koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla po oprave poškodenia [–],

k22 – koeficient poškodenia vozidla haváriou po oprave poškodenia [–],

k32 – koeficient počtu držiteľov vozidla po oprave poškodenia [–],

k42 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla po oprave poškodenia [–],

k52 – koeficient dopytu trhu po oprave poškodenia [–].

8.

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – VŠH2

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalec zoradí do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€] TH2 [€] kp2 [–] VŠH2 [€]

VŠH2 = TH2 • kp2 [€],

keď:

VŠH2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

TH2 – technická hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

kp2 – koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia [–].

Znalec vždy uvedie, či vypočítané hodnoty sú vrátane DPH alebo bez DPH.

9.

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

1)

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CENNÝCH PAPIEROV

Všeobecná hodnota cenných papierov1) sa stanoví podnikateľskou metódou, majetkovou metódou, kombinovanou metódou, porovnávacou metódou alebo likvidačnou metódou.

Všeobecnú hodnotu podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti vyšším ako 20 % stanovuje znalec právnická osoba. Všeobecná hodnota sa stanoví spravidla použitím viacerých metód. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia cenných papierov a vkladov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu.

Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví metódou, ktorej výber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných podielových cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje výnos plynúci majiteľovi podielových cenných papierov a vkladov a speňažiteľnosť ohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec zohľadní výšku vlastného imania.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj zabezpečenie vymožiteľnosti úverového cenného papiera.

Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou.

1)

§ 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB

Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii.

Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie:

VŠHZ = VHZ . kO [€],

kde:

VŠHZ – všeobecná hodnota zásob [€],

VHZ – východisková hodnota zásob [€],

kO – koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť [–].

Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na

a)

 zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

b)

 zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

c)

 neupotrebiteľné zásoby.

1.

Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

a)

 Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí:

b)

 Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.

c)

 Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

d)

 Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

e)

Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

2.

Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia a náklady spojené s ich predajom.

3.

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK

Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota.

Účtovná hodnota pohľadávky v eurách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto:

VŠHPO = VHPO . kV [€],

kde:

VŠHPO – všeobecná hodnota pohľadávky [€],

VHPO – východisková hodnota pohľadávky [€],

kV – koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [–].

Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.

a) Neklasifikované pohľadávky kV = 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

b) Klasifikované pohľadávky triedy I kV = 0,60 – 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

c) Klasifikované pohľadávky triedy II kV = 0,20 – 0,60.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný.

d) Klasifikované pohľadávky triedy III kV = 0,00 – 0,20.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.

e) Premlčané pohľadávky kV = 0,00.

f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kV = 0,00 – 1,00.

g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze kV = 0,00 – 1,00.

h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kV = 0,00 – 1,00.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom.

K pohľadávkam vzhľadom na svoj charakter patria aj všetky preddavky, poskytnuté pôžičky, ako aj príjmy budúcich období bez ohľadu na lehotu splatnosti.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH ÚČTOV

1.

Všeobecná hodnota peňazí a cenín

Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

2.

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady hodnota sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU

1.

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výšky nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Všeobecná hodnota sa stanoví len pri tých nákladoch budúcich období, ktoré možno považovať za zložky majetku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie.

2.

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty príjmov budúcich období sa postupuje metodicky obdobne ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH ZDROJOV

Všeobecná hodnota cudzích zdrojov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku takto:

VŠHCZ = VŠHZ + VŠHČR [€],

kde:

VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠHZ – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VŠHČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€].

1.

Všeobecná hodnota záväzkov

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu splatiteľnosti.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Východisková hodnota záväzkov v eurách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty záväzkov v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví takto:

VŠHZ = VHZ . kS [€],

kde:

VŠHZ – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VHZ – východisková hodnota záväzkov [€],

kS – koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [–].

2.

Všeobecná hodnota časového rozlíšenia

VŠHČR = VHČR . kO [€],

kde:

VŠHČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€],

VHČR – východisková hodnota časového rozlíšenia [€],

kO – koeficient objektivizácie, ktorý zohľadňuje opodstatnenosť týchto zložiek pasív a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky [–].

a)

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov budúcich období sa zohľadní fakt, že majú charakter záväzkov.

b)

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška environmentálneho dlhu.

Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane.

Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súčasný stav životného prostredia.

V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia.

Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnúť náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti

Príloha č. 14 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

LESNÉ POZEMKY

Tabuľka č. I

Základná hodnota lesného pozemku pri priemernej polohe v € za ha

Drevina Absolútna bonita do 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 Smrek 132,78 132,78 132,78 132,78 305,38 653,92 1 055,57 1 467,17 1 825,67 2 081,26 2 356,77 2 632,28 2 924,38 Jedľa 132,78 132,78 132,78 239,00 484,63 843,13 1 248,09 1 646,42 2 091,22 2 482,91 2 940,98 3 395,74 Borovica lesná 132,78 132,78 132,78 132,78 139,41 411,60 780,06 1 141,87 1 513,64 Borovica čierna, vejmutovka, limba 132,78 132,78 132,78 132,78 132,78 328,62 624,05 912,83 1 211,58 Borovica horská 132,78 Smrekovec 132,78 132,78 132,78 132,78 265,55 597,50 965,94 1 387,51 1 848,90 2 366,73 2 947,62 3 574,99 Dub 132,78 132,78 361,81 783,38 1 191,66 1 613,22 2 101,18 2 592,45 3 133,51 3 677,89 Dub cer 132,78 132,78 199,16 431,52 653,92 889,60 1 155,15 1 424,02 1 722,76 2 021,51 Brest, orech, ostatné tvrdé listnáče 132,78 132,78 252,27 547,70 833,17 1 131,91 1 470,49 1 815,71 2 194,12 2 572,53 Buk 132,78 132,78 132,78 192,52 474,67 746,86 1 015,73 1 341,03 1 659,70 2 008,23 2 303,66 Javor 132,78 132,78 132,78 132,78 189,21 544,38 912,83 1 254,73 1 589,99 1 958,44 2 263,83 Jaseň 132,78 132,78 132,78 132,78 192,52 554,34 929,43 1 281,29 1 619,86 1 994,95 2 306,98 Lipa 132,78 132,78 132,78 132,78 142,73 318,66 531,10 733,59 926,11 1 141,87 1 321,12 Pagaštan, gaštan jedlý, čerešňa, višňa, jabloň, hruška 132,78 132,78 132,78 132,78 152,69 341,90 574,25 790,02 999,14 1 234,81 1 427,34 Breza 132,78 132,78 132,78 786,70 1 457,21 2 127,73 2 798,25 3 468,76 Jelša 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70 Jarabina 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70 2 184,16 2 705,30 Topoľ domáci, vŕba, osika 132,78 132,78 152,69 693,75 1 397,46 2 270,46 3 140,14 4 013,14 Topoľ šľachtený 132,78 132,78 371,77 2 453,03 3 717,72 4 979,09 7 070,30 8 298,48 Agát 132,78 132,78 132,78 590,85 1 092,08 1 596,63 Hrab 132,78 132,78

Tabuľka č. II

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného pozemku

Približovanie Odvoz priemerná vzdialenosť sadzba priemerná vzdialenosť sadzba m € za m3 € za m3 1 – 100 0,2977 -11 0,4601 101 – 200 0,2646 11,1 – 12 0,4040 201 – 300 0,2314 12,1 – 13 0,3505 301 – 400 0,1978 13,1 – 14 0,2997 401 – 500 0,1660 14,1 – 15 0,2516 501 – 600 0,1358 15,1 – 16 0,2068 601 – 700 0,1036 16,1 – 17 0,1636 701 – 800 0,0727 17,1 – 18 0,1235 801 – 900 0,0435 18,1 – 19 0,0856 901 – 1 000 0,0136 19,1 – 20 0,0505 1 001 – 1 100 -0,0156 20,1 – 21 0,0176 1 101 – 1 200 -0,0441 21,1 – 22 -0,0126 1 201 – 1 300 -0,0727 22,1 – 23 -0,0402 1 301 – 1 400 -0,999 23,1 – 24 -0,0647 1 401 – 1 500 -0,1265 24,1 – 25 -0,0873 1 501 – 1 600 -0,1537 25,1 – 26 -0,1069 1 601 – 1 700 -0,1792 26,1 – 27 -0,1238 1 701 – 1 800 -0,2055 27,1 – 28 -0,1384 1 801 – 1 900 -0,2304 28,1 – 29 -0,1517 1 901 – 2 000 -0,2549 29,1 – 30 -0,1617 2 001 – 2 100 -0,2798 30,1 – 31 -0,1683 2 101 – 2 200 -0,3031 31,1 – 32 -0,1736 2 201 – 2 300 -0,3256 32,1 – 33 -0,1753 2 301 a viac -0,3489 33,1 a viac -0,1763

Hodnota faktora polohy sa určí vynásobením celkovej produkcie dreva stanovenej podľa podielu cieľového zastúpenia drevín z prílohy č. 14 tabuľky č. III jednotkovou hodnotou sadzby faktora polohy. Priemerná približovacia vzdialenosť je vzdialenosť v metroch od stredu lesného pozemku po miesto odvozu. Priemerná odvozná vzdialenosť je vzdialenosť v kilometroch z miesta nakladania na odvozný prostriedok po miesto spracovania, spotreby alebo expedície surového dreva.

Tabuľka č. III

Celková produkcia hrubiny v m3 na ha v rubnej dobe (Zcuj,k)

 Drevina (k) Priemerná rubná doba (u) Absolútna bonita (j) 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 Smrek 95   206 278 357 437 522 608 700 792 891 993 1 094 1 199 1 306 1 417 1 529 1 641 Jedľa (tis) 10 247 324 407 491 580 673 768 865 967 1 072 1 180 1 294 1 408 1 526 1 642 Duglaska 100   649 704 762 826 88 952 1 015 Borovica 105   232 305 377 454 531 606 686 852 844 920 1 001 1 080   Smrekovec 10   409 484 553 629 704 784 864 946 1 032 1 118 1 205   Dub (cer, brest) 120 216 277 334 398 465 527 588 658 723 788 855 915 978 1 039   Buk (javor, jaseň, lipa, gaštan jedlý, ost. tvrdé listnáče) 110 277 361 433 508 578 647 714 788 853 924 998 1 070 1 142 1 215 1 296   Hrab 80 75 112 160 217 280   Agát 50 51 87 115 142 172 207 243 281 322 365   Breza (jarabina, ost. mäkké listnáče) 60 59 99 149 201 256 325 393 468 543 618 693 768   Jelša 60   155 195 233 278 318 30 402 441     Topoľ (osika, vŕba) 40 147 186 241 297 351 413 476 558 645

Príloha č. 15 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU

Tabuľka č. I

OVOCNÉ STROMY

Druh Tvar V rokuvýsadby Jednotková hodnota v € za 1 ks po roku výsadby Hodnota sa znižuje ročne 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok 6. rok 7. rok 8. rok 9. rok 10. rok 11. rok 12. rok 13. rok 14. rok po roku veku o € Jabloň a hruška VK + PK 5,875 8,498 11,153 13,775 16,431 19,087 21,709 23,103 24,563 26,024 27,485 28,945 30,406 31,866 20 1,228 ŠK 4,747 6,705 8,664 10,655 12,614 14,605 15,734 16,863 17,991 19,120 20,248 21,410 18 0,929 voľný ZK 2,921 3,917 4,946 5,975 6,639 7,303 7,967 8,630 12 0,498 vreteno kordón palmeta 2,921 3,917 4,946 5,676 6,406 7,170 9 0,498 Čerešňa VK + PK 6,141 8,896 11,684 14,439 17,194 19,983 22,771 25,427 28,115 30,771 33,459 36,148 38,804 41,492 20 1,295 nízkokmeň 5,145 7,469 9,825 12,149 14,506 15,966 17,460 18,921 20,414 21,908 15 1,095 Višňa 5,045 7,236 9,427 11,618 13,809 15,004 16,232 17,427 18,655 19,916 15 1,328 Slivka a poloslivka 4,315 5,909 7,502 9,095 10,688 12,315 13,012 13,742 14,439 15,170 15,867 16,597 18 0,863 Mirabelka, ringlota 4,149 5,543 6,971 8,365 9,792 11,220 11,585 11,950 12,315 12,680 13,045 13,444 18 0,697 Marhuľa 4,946 7,502 10,058 12,614 15,203 17,128 19,053 20,979 22,904 24,895 15 2,490 Broskyňa 4,747 7,535 10,323 13,112 15,037 16,962 18,887 20,912 12 2,987 Orech vlašský Gaštan jedlý 6,440 8,531 10,622 12,713 14,804 16,896 18,987 21,078 23,169 25,261 27,352 29,543 Do veku 20 rokov sa hodnota zvyšuje o 3,054 eura ročne 35 1,792 Egreš krík/strom 0,830 0,963 1,162 1,461 1,759 8 0,332 Ríbezľa – červená krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,593 1,759 10 0,299 biela krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,892 2,324 10 0,365 čierna krík/strom 1,129 1,261 1,427 2,124 2,855 10 0,465 Malinčie, černice m2 0,498 0,597 0,664 0,763 6 0,133 Ostatné ovocné druhy (dula, mandľa, lieska, jarabina atď.) 3,651 4,182 4,714 5,245 5,809 6,307 6,805 7,303 7,801 8,298 15 0,664

Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 3,319 eura, pri štvrťkmenných 1,66 eura, pri zákrpkoch 0,664 eura, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 0,332 eura. Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Tabuľka č. II

VINIČNÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)

Druh Tvar Jednotková hodnota v € za 1 kus po Hodnota sa znižuje ročne výsadbe 1. roku 2. roku 3. roku 4. – 9. roku po roku veku o € Vinič štepený vedenie na hlavu 1,6265 1,8257 2,0248 2,2240 2,4232 0,2987 0,0996 vedenie stredové a vysoké 1,8257 2,1576 2,4232 3,9833 4,3152 0,2987 0,1992 Vinič pravokorenný vedenie na hlavu 1,5269 1,7261 1,9252 2,1244 2,3236 0,2987 0,0996 vedenie stredové a vysoké 1,7261 2,0580 2,3236 3,8837 4,2156 0,2987 0,1992

Vinice s vysokým a so stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa jednotkové hodnoty za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20 %.

Tabuľka č. III

CHMEĽOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMEĽNÍC

Jednotková hodnota v € za 1 m2 Chmeľový porast Zariadenie chmeľnice Spolu a) Bežné výsadby – novozaložené chmeľnice27) 0,1394 0,8298 0,9692 – zrážka za každý rok 0,0070 0,0415 0,0485 b) Bezvirózne výsadby – novozaložené chmeľnice27) 0,2324 0,8298 1,0622 – zrážka za každý rok veku 0,0116 0,0415 0,0531

27)

Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.

Tabuľka č. IV.1

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREK

Vek Rubná doba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,597 0,178 0,087 0,077 0,056 0,043 0,035 0,030 0,025 0,022 100 0,544 0,544 0,544 0,544 0,544 0,373 0,139 0,081 0,057 0,043 0,035 0,029 0,025 0,022 0,019 0,017 120 0,490 0,490 0,490 0,490 0,248 0,112 0,072 0,051 0,039 0,032 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 0,015 20 80 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,652 0,268 0,168 0,151 0,118 0,094 0,077 0,064 0,055 0,049 100 0,592 0,592 0,592 0,592 0,592 0,405 0,152 0,122 0,110 0,085 0,074 0,063 0,054 0,047 0,042 0,038 120 0,533 0,533 0,533 0,533 0,270 0,122 0,079 0,077 0,076 0,062 0,056 0,050 0,044 0,039 0,035 0,032 30 80 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,708 0,367 0,261 0,237 0,191 0,155 0,126 0,106 0,091 0,080 100 0,640 0,640 0,640 0,640 0,640 0,438 0,165 0,167 0,172 0,133 0,119 0,104 0,089 0,077 0,069 0,062 120 0,577 0,577 0,577 0,577 0,292 0,132 0,085 0,105 0,119 0,098 0,091 0,082 0,072 0,064 0,058 0,053 40 80 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,764 0,474 0,370 0,337 0,278 0,227 0,186 0,155 0,134 0,118 100 0,689 0,689 0,689 0,689 0,689 0,472 0,178 0,215 0,243 0,189 0,173 0,152 0,130 0,114 0,101 0,091 120 0,621 0,621 0,621 0,621 0,314 0,142 0,092 0,136 0,168 0,139 0,133 0,121 0,106 0,094 0,085 0,077 50 80 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,822 0,590 0,495 0,452 0,380 0,314 0,257 0,240 0,307 0,358 100 0,739 0,739 0,739 0,739 0,739 0,506 0,191 0,268 0,325 0,253 0,237 0,210 0,180 0,175 0,232 0,277 120 0,666 0,666 0,666 0,666 0,337 0,152 0,099 0,169 0,225 0,187 0,182 0,167 0,146 0,145 0,195 0,235 60 80 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,880 0,716 0,640 0,586 0,502 0,417 0,458 0,521 0,568 0,601 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,541 0,205 0,325 0,420 0,328 0,313 0,279 0,321 0,381 0,428 0,464 120 0,712 0,712 0,712 0,712 0,360 0,162 0,106 0,205 0,291 0,242 0,240 0,221 0,262 0,316 0,359 0,394 70 80 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,940 0,852 0,807 0,741 0,646 0,708 0,748 0,776 0,797 0,812 100 0,841 0,841 0,841 0,841 0,841 0,576 0,219 0,387 0,530 0,415 0,403 0,474 0,524 0,567 0,601 0,628 120 0,758 0,758 0,758 0,758 0,383 0,173 0,113 0,244 0,367 0,306 0,309 0,376 0,426 0,470 0,504 0,533 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,893 0,893 0,893 0,893 0,893 0,612 0,233 0,455 0,657 0,560 0,624 0,669 0,700 0,731 0,754 0,773 120 0,805 0,805 0,805 0,805 0,407 0,184 0,121 0,287 0,455 0,413 0,478 0,531 0,570 0,606 0,633 0,656 90 100 0,946 0,946 0,946 0,946 0,946 0,648 0,465 0,661 0,804 0,793 0,826 0,844 0,858 0,872 0,883 0,891 120 0,853 0,853 0,853 0,853 0,431 0,194 0,241 0,417 0,557 0,584 0,632 0,670 0,698 0,723 0,742 0,757 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,901 0,901 0,901 0,901 0,456 0,300 0,518 0,630 0,693 0,736 0,765 0,793 0,814 0,829 0,840 0,850 110 120 0,950 0,950 0,950 0,950 0,480 0,665 0,771 0,822 0,853 0,875 0,890 0,903 0,913 0,920 0,926 0,932 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.2

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

JEDĽA

Vek Rubná doba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,595 0,595 0,595 0,595 0,595 0,441 0,171 0,111 0,088 0,073 0,055 0,043 0,036 0,030 0,026 100 0,530 0,530 0,530 0,530 0,530 0,204 0,109 0,072 0,053 0,042 0,035 0,029 0,025 0,022 0,020 120 0,476 0,476 0,476 0,373 0,146 0,087 0,062 0,047 0,038 0,031 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 20 80 0,651 0,651 0,651 0,651 0,651 0,514 0,261 0,197 0,169 0,149 0,117 0,096 0,081 0,071 0,063 100 0,579 0,579 0,579 0,579 0,579 0,238 0,166 0,127 0,102 0,086 0,074 0,065 0,058 0,052 0,047 120 0,520 0,520 0,520 0,408 0,159 0,102 0,095 0,083 0,072 0,064 0,057 0,051 0,047 0,043 0,039 30 80 0,707 0,707 0,707 0,707 0,707 0,590 0,360 0,294 0,263 0,239 0,191 0,159 0,137 0,121 0,108 100 0,629 0,629 0,629 0,629 0,629 0,272 0,229 0,189 0,159 0,138 0,121 0,107 0,097 0,088 0,081 120 0,565 0,565 0,565 0,443 0,173 0,117 0,131 0,124 0,112 0,102 0,093 0,085 0,078 0,073 0,068 40 80 0,764 0,764 0,764 0,764 0,764 0,667 0,467 0,403 0,371 0,345 0,280 0,235 0,205 0,182 0,165 100 0,679 0,679 0,679 0,679 0,679 0,308 0,297 0,259 0,225 0,198 0,176 0,159 0,145 0,133 0,123 120 0,610 0,610 0,610 0,479 0,187 0,132 0,169 0,170 0,159 0,148 0,136 0,126 0,117 0,109 0,103 50 80 0,821 0,821 0,821 0,821 0,821 0,747 0,584 0,527 0,496 0,469 0,385 0,327 0,287 0,257 0,314 100 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,345 0,372 0,338 0,300 0,270 0,243 0,221 0,203 0,188 0,235 120 0,656 0,656 0,656 0,515 0,201 0,148 0,212 0,221 0,212 0,201 0,187 0,175 0,164 0,154 0,196 60 80 0,880 0,880 0,880 0,880 0,880 0,829 0,711 0,666 0,641 0,614 0,510 0,437 0,467 0428 0,374 100 0,783 0,783 0,783 0,783 0,783 0,583 0,453 0,427 0,388 0,354 0,321 0,295 0,330 0,386 0,430 120 0,703 0,703 0,703 0,551 0,215 0,164 0,258 0,280 0,274 0,263 0,248 0,234 0,267 0,317 0,358 70 80 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,913 0,849 0,823 0,808 0,786 0,659 0,570 0,749 0,779 0,803 100 0,836 0,836 0,836 0,836 0,836 0,422 0,541 0,528 0,489 0,452 0,415 0,385 0,530 0,570 0,601 120 0,751 0,751 0,751 0,589 0,230 0,181 0,308 0,346 0,345 0,337 0,321 0,306 0,429 0,468 0,500 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,890 0,890 0,890 0,890 0,890 0,462 0,636 0,642 0,605 0,575 0,630 0,676 0,707 0,731 0,748 120 0,799 0,799 0,799 0,627 0,245 0,198 0,363 0,421 0,427 0,428 0,487 0,536 0,572 0,601 0,623 90 100 0,944 0,944 0,944 0,944 0,944 0,503 0,741 0,771 0,756 0,799 0,827 0,849 0,863 0,874 0,881 120 0,848 0,848 0,848 0,665 0,260 0,216 0,422 0,505 0,534 0,595 0,639 0,673 0,699 0,719 0,734 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,898 0,898 0,898 0,704 0,275 0,428 0,570 0,655 0,706 0,744 0,772 0,793 0,809 0,822 0,833 110 120 0,949 0,949 0,949 0,744 0,291 0,727 0,796 0,836 0,860 0,878 0,892 0,902 0,909 0,915 0,920 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.3

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

BOROVICA

Vek Rubnádoba Bonita 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 3 80-120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,540 0,540 0,540 0,540 0,540 0,359 0,199 0,126 0,126 0,108 0,078 0,061 100 0,474 0,474 0,474 0,474 0,474 0,297 0,153 0,123 0,085 0,063 0,050 0,041 120 0,420 0,420 0,420 0,420 0,420 0,202 0,119 0,080 0,061 0,047 0,039 0,033 20 80 0,603 0,603 0,603 0,603 0,603 0,442 0,294 0,219 0,219 0,187 0,135 0,106 100 0,529 0,529 0,529 0,529 0,529 0,366 0,226 0,214 0,148 0,110 0,087 0,072 120 0,469 0,469 0,469 0,469 0,469 0,249 0,176 0,140 0,105 0,082 0,067 0,057 30 80 0,667 0,667 0,667 0,667 0,667 0,528 0,394 0,321 0,321 0,274 0,198 0,155 100 0,585 0,585 0,585 0,585 0,585 0,437 0,304 0,314 0,217 0,161 0,127 0,105 120 0,519 0,519 0,519 0,519 0,519 0,298 0,237 0,205 0,154 0,120 0,098 0,083 40 80 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,617 0,501 0,433 0,433 0,370 0,268 0,210 100 0,641 0,641 0,641 0,641 0,641 0,510 0,386 0,424 0,293 0,217 0,172 0,142 120 0,569 0,569 0,569 0,569 0,569 0,348 0,301 0,276 0,208 0,163 0,133 0,112 50 80 0,797 0,797 0,797 0,797 0,797 0,709 0,615 0,556 0,556 0,475 0,344 0,269 100 0,699 0,699 0,699 0,699 0,699 0,586 0,473 0,544 0,376 0,278 0,220 0,182 120 0,620 0,620 0,620 0,620 0,620 0,399 0,369 0,355 0,267 0,209 0,171 0,144 60 80 0,864 0,864 0,864 0,864 0,864 0,803 0,736 0,690 0,690 0,590 0,427 0,411 100 0,757 0,757 0,757 0,757 0,757 0,664 0,566 0,676 0,468 0,346 0,274 0,279 120 0,672 0,672 0,672 0,672 0,672 0,452 0,442 0,441 0,332 0,259 0,212 0,220 70 80 0,931 0,931 0,931 0,931 0,931 0,900 0,864 0,838 0,838 0,717 0,679 0,728 100 0,817 0,817 0,817 0,817 0,817 0,744 0,665 0,821 0,568 0,420 0,435 0,493 120 0,725 0,725 0,725 0,725 0,725 0,507 0,519 0,535 0,403 0,315 0,337 0,390 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,877 0,877 0,877 0,877 0,877 0,827 0,770 0,980 0,677 0,585 0,641 0,678 120 0,778 0,778 0,778 0,778 0,778 0,563 0,600 0,639 0,481 0,439 0,496 0,535 90 100 0,938 0,938 0,938 0,938 0,938 0,912 0,882 1,154 0,798 0,801 0,828 0,843 120 0,832 0,832 0,832 0,832 0,832 0,621 0,687 0,752 0,567 0,601 0,641 0,666 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,887 0,887 0,887 0,887 0,887 0,681 0,780 0,652 0,711 0,750 0,774 0,790 110 120 0,943 0,943 0,943 0,943 0,943 0,743 0,878 0,833 0,857 0,880 0,892 0,899 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.4

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREKOVEC

Vek Rubnádoba Bonita 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 3 80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 80 0,545 0,545 0,190 0,103 0,071 0,054 0,043 0,033 0,026 0,021 0,018 100 0,478 0,344 0,116 0,069 0,048 0,036 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 120 0,425 0,126 0,068 0,046 0,034 0,027 0,022 0,018 0,015 0,013 0,012 20 80 0,607 0,607 0,285 0,194 0,154 0,131 0,113 0,095 0,080 0,069 0,061 100 0,533 0,384 0,174 0,129 0,104 0,087 0,074 0,065 0,057 0,051 0,046 120 0,473 0,140 0,102 0,087 0,075 0,066 0,058 0,052 0,047 0,043 0,039 30 80 0,670 0,670 0,387 0,295 0,251 0,222 0,198 0,171 0,148 0,131 0,117 100 0,588 0,424 0,236 0,197 0,169 0,148 0,129 0,117 0,106 0,097 0,089 120 0,523 0,155 0,138 0,132 0,122 0,112 0,101 0,095 0,087 0,081 0,076 40 80 0,734 0,734 0,495 0,407 0,362 0,330 0,301 0,266 0,235 0,211 0,190 100 0,645 0,464 0,302 0,272 0,243 0,220 0,196 0,182 0,168 0,155 0,145 120 0,573 0,170 0,177 0,182 0,176 0,166 0,154 0,147 0,138 0,130 0,123 50 80 0,799 0,799 0,610 0,533 0,489 0,458 0,425 0,383 0,343 0,319 0,370 100 0,702 0,505 0,372 0,356 0,329 0,305 0,277 0,263 0,245 0,235 0,281 120 0,623 0,185 0,218 0,238 0,238 0,230 0,217 0,212 0,202 0,197 0,239 60 80 0,865 0,865 0,732 0,672 0,636 0,609 0,575 0,528 0,514 0,562 0,594 100 0,760 0,547 0,447 0,449 0,428 0,406 0,375 0,362 0,367 0,414 0,452 120 0,675 0,200 0,262 0,301 0,310 0,307 0,294 0,292 0,302 0,347 0,384 70 80 0,932 0,932 0,862 0,827 0,805 0,788 0,757 0,736 0,768 0,790 0,809 100 0,818 0,589 0,526 0,553 0,542 0,525 0,494 0,505 0,549 0,583 0,616 120 0,727 0,215 0,308 0,370 0,392 0,397 0,387 0,408 0,451 0,488 0,523 80 80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 100 0,878 0,632 0,611 0,668 0,673 0,666 0,652 0,686 0,715 0,738 0,761 120 0,780 0,231 0,357 0,448 0,487 0,503 0,511 0,554 0,588 0,618 0,647 90 100 0,939 0,676 0,700 0,796 0,824 0,814 0,837 0,850 0,864 0,926 0,889 120 0,834 0,247 0,410 0,534 0,596 0,616 0,655 0,686 0,711 0,776 0,755 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,888 0,365 0,585 0,670 0,723 0,756 0,783 0,807 0,822 0,838 0,849 110 120 0,944 0,678 0,792 0,841 0,871 0,886 0,899 0,910 0,916 0,924 0,932 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.5

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 120, 140 a 160 ROKOV

DUB

Vek Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 160 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 120 0,437 0,437 0,437 0,437 0,239 0,102 0,060 0,043 0,033 0,027 0,022 0,019 0,0163 0,014 140 0,393 0,393 0,393 0,393 0,128 0,067 0,043 0,032 0,025 0,021 0,017 0,015 0,013 0,012 160 0,356 0,356 0,356 0,356 0,104 0,058 0,038 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 0,012 0,011 20 120 0,484 0,484 0,484 0,484 0,265 0,156 0,099 0,079 0,070 0,060 0,052 0,046 0,041 0,037 140 0,435 0,435 0,435 0,435 0,142 0,103 0,071 0,059 0,053 0,046 0,041 0,037 0,033 0,030 160 0,394 0,394 0,394 0,394 0,116 0,089 0,063 0,053 0,048 0,042 0,037 0,034 0,031 0,028 30 120 0,532 0,532 0,532 0,532 0,292 0,214 0,141 0,120 0,113 0,098 0,087 0,078 0,071 0,065 140 0,479 0,479 0,479 0,479 0,156 0,141 0,101 0,089 0,086 0,076 0,068 0,062 0,057 0,053 160 0,433 0,433 0,433 0,433 0,127 0,122 0,090 0,080 0,078 0,069 0,063 0,057 0,053 0,049 40 120 0,581 0,581 0,581 0,581 0,318 0,276 0,187 0,166 0,163 0,144 0,129 0,117 0,107 0,099 140 0,522 0,522 0,522 0,522 0,171 0,152 0,134 0,123 0,123 0,111 0,101 0,093 0,087 0,081 160 0,473 0,473 0,473 0,473 0,139 0,157 0,119 0,111 0,112 0,101 0,093 0,086 0,080 0,075 50 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,346 0,343 0,237 0,218 0,220 0,197 0,178 0,163 0,151 0,141 140 0,567 0,567 0,567 0,567 0,185 0,227 0,170 0,162 0,168 0,152 0,140 0,130 0,122 0,115 160 0,513 0,513 0,513 0,513 0,151 0,195 0,151 0,145 0,152 0,139 0,129 0,120 0,113 0,106 60 120 0,681 0,681 0,681 0,681 0,373 0,415 0,292 0,275 0,287 0,259 0,237 0,219 0,205 0,235 140 0,612 0,612 0,612 0,612 0,200 0,274 0,209 0,204 0,218 0,201 0,187 0,175 0,165 0,192 160 0,554 0,554 0,554 0,554 0,163 0,236 0,186 0,183 0,198 0,183 0,171 0,160 0,152 0,177 70 120 0,733 0,733 0,733 0,733 0,401 0,492 0,352 0,340 0,364 0,332 0,307 0,306 0,341 0,368 140 0,658 0,658 0,658 0,658 0,215 0,325 0,252 0,252 0,277 0,257 0,242 0,244 0,275 0,300 160 0,596 0,596 0,596 0,596 0,175 0,280 0,223 0,226 0,251 0,234 0,221 0,224 0,253 0,277 80 120 0,784 0,784 0,784 0,784 0,430 0,575 0,417 0,412 0,454 0,418 0,421 0,450 0,478 0,499 140 0,705 0,705 0,705 0,705 0,230 0,380 0,299 0,306 0,345 0,324 0,331 0,359 0,386 0,407 160 0,638 0,638 0,638 0,638 0,187 0,327 0,265 0,274 0,313 0,295 0,303 0,329 0,355 0,376 90 120 0,837 0,837 0,837 0,837 0,459 0,664 0,488 0,493 0,557 0,538 0,572 0,596 0,615 0,629 140 0,752 0,752 0,752 0,752 0,246 0,438 0,350 0,366 0,424 0,417 0,450 0,475 0,496 0,513 160 0,681 0,681 0,681 0,681 0,200 0,378 0,310 0,328 0,384 0,380 0,412 0,436 0,457 0,473 100 120 0,891 0,891 0,891 0,891 0,488 0,759 0,565 0,630 0,677 0,696 0,719 0,734 0,747 0,756 140 0,800 0,800 0,800 0,800 0,262 0,501 0,405 0,468 0,515 0,539 0,566 0,586 0,603 0,617 160 0,725 0,725 0,725 0,725 0,213 0,432 0,359 0,420 0,467 0,491 0,518 0,537 0,556 0,569 110 120 0,945 0,945 0,945 0,945 0,518 0,862 0,786 0,817 0,839 0,853 0,864 0,871 0,877 0,882 140 0,849 0,849 0,849 0,849 0,278 0,569 0,563 0,606 0,639 0,660 0,680 0,694 0,708 0,719 160 0,769 0,769 0,769 0,769 0,226 0,491 0,499 0,543 0,578 0,602 0,622 0,637 0,652 0,663 120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 140 0,899 0,899 0,899 0,899 0,536 0,661 0,717 0,742 0,761 0,775 0,787 0,797 0,807 0,815 160 0,814 0,814 0,814 0,814 0,436 0,570 0,635 0,665 0,689 0,706 0,720 0,732 0,743 0,752 130 120                             140 0,949 0,949 0,949 0,949 0,780 0,836 0,860 0,872 0,883 0,890 0,896 0,902 0,906 0,909 160 0,859 0,859 0,859 0,859 0,634 0,720 0,762 0,782 0,799 0,811 0,820 0,828 0,834 0,839 140 120                             140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 160 0,905 0,905 0,905 0,905 0,812 0,862 0,886 0,897 0,905 0,911 0,915 0,918 0,921 0,922 150 120                             140                             160 0,952 0,952 0,952 0,952 0,908 0,934 0,947 0,951 0,955 0,957 0,960 0,962 0,963 0,963 160 120                             140                             160 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. IV.6

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 100, 120 a 140 ROKOV

BUK

Vek Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 3 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 10 100 0,399 0,399 0,399 0,399 0,399 0,316 0,106 0,064 0,046 0,037 0,030 0,026 0,023 0,021 0,019 120 0,348 0,348 0,348 0,348 0,348 0,085 0,056 0,041 0,034 0,029 0,026 0,023 0,021 0,020 0,019 140 0,308 0,308 0,308 0,308 0,308 0,061 0,046 0,036 0,032 0,029 0,027 0,025 0,024 0,023 0,023 20 100 0,462 0,462 0,462 0,462 0,462 0,366 0,163 0,123 0,101 0,088 0,078 0,070 0,065 0,061 0,057 120 0,403 0,403 0,403 0,403 0,403 0,099 0,086 0,080 0,074 0,070 0,066 0,063 0,061 0,059 0,057 140 0,356 0,356 0,356 0,356 0,356 0,070 0,070 0,071 0,070 0,068 0,068 0,067 0,068 0,069 0,069 30 100 0,525 0,525 0,525 0,525 0,525 0,416 0,224 0,189 0,162 0,146 0,133 0,122 0,115 0,109 0,103 120 0,458 0,458 0,458 0,458 0,458 0,112 0,118 0,123 0,119 0,116 0,112 0,109 0,107 0,106 0,104 140 0,405 0,405 0,405 0,405 0,405 0,080 0,097 0,109 0,112 0,114 0,116 0,117 0,120 0,123 0,125 40 100 0,590 0,590 0,590 0,590 0,590 0,467 0,288 0,261 0,231 0,212 0,196 0,183 0,174 0,166 0,158 120 0,515 0,515 0,515 0,515 0,515 0,126 0,152 0,170 0,170 0,169 0,166 0,163 0,162 0,162 0,159 140 0,455 0,455 0,455 0,455 0,455 0,090 0,124 0,150 0,159 0,166 0,171 0,175 0,181 0,188 0,192 50 100 0,656 0,656 0,656 0,656 0,656 0,519 0,355 0,340 0,307 0,288 0,270 0,254 0,244 0,235 0,225 120 0,572 0,572 0,572 0,572 0,572 0,140 0,188 0,221 0,226 0,229 0,229 0,226 0,227 0,229 0,227 140 0,506 0,506 0,506 0,506 0,506 0,100 0,154 0,195 0,212 0,225 0,235 0,243 0,254 0,266 0,274 60 100 0,722 0,722 0,722 0,722 0,722 0,572 0,426 0,426 0,393 0,375 0,355 0,338 0,326 0,318 0,372 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,631 0,155 0,225 0,277 0,289 0,298 0,301 0,301 0,304 0,309 0,375 140 0,557 0,557 0,557 0,557 0,557 0,110 0,184 0,245 0,271 0,293 0,309 0,322 0,341 0,359 0,453 70 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,626 0,501 0,521 0,489 0,474 0,453 0,435 0,484 0,559 0,619 120 0,690 0,690 0,690 0,690 0,690 0,169 0,265 0,338 0,359 0,376 0,384 0,388 0,452 0,543 0,624 140 0,610 0,610 0,610 0,610 0,610 0,120 0,217 0,299 0,337 0,370 0,395 0,416 0,505 0,631 0,753 80 100 0,859 0,859 0,859 0,859 0,859 0,680 0,581 0,624 0,596 0,586 0,584 0,651 0,713 0,762 0,803 120 0,750 0,750 0,750 0,750 0,750 0,184 0,307 0,406 0,438 0,466 0,495 0,580 0,665 0,741 0,809 140 0,663 0,663 0,663 0,663 0,663 0,131 0,251 0,359 0,411 0,458 0,510 0,622 0,744 0,861 0,976 90 100 0,929 0,929 0,929 0,929 0,929 0,736 0,664 0,738 0,716 0,813 0,825 0,855 0,886 0,909 0,928 120 0,811 0,811 0,811 0,811 0,811 0,199 0,351 0,479 0,527 0,645 0,699 0,762 0,826 0,883 0,936 140 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,142 0,287 0,424 0,494 0,634 0,720 0,817 0,925 1,026 1,129 100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 120 0,873 0,873 0,873 0,873 0,873 0,270 0,529 0,650 0,735 0,794 0,848 0,890 0,933 0,972 1,008 140 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,192 0,432 0,575 0,690 0,780 0,872 0,955 1,044 1,129 1,216 110 100                               120 0,936 0,936 0,936 0,936 0,936 0,679 0,795 0,849 0,895 0,926 0,946 0,963 0,985 1,007 1,027 140 0,827 0,827 0,827 0,827 0,827 0,484 0,650 0,751 0,840 0,910 0,973 1,033 1,103 1,170 1,239 120 100                               120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 140 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,712 0,818 0,885 0,939 0,983 1,029 1,073 1,119 1,162 1,206 130 100                               120                               140 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,890 0,942 0,970 0,991 1,010 1,031 1,052 1,079 1,101 1,126 140 100                               120                               140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000

Tabuľka č. V

HODNOTA ŤAŽBOVÉHO VÝNOSU HUŤ V RUBNEJ DOBE (u) PRI PLNOM ZAKMENENÍ

Drevina Rubná doba Bonita 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42   Smrek 80   99936 99936 99936 99936 99936 99936 100427 159741 248659 269640 343540 421500 499836 582940 665791 750400 100 102873 102873 102873 102873 102873 115564 183236 260963 339199 422074 504949 592759 681369 769946 858917 949200 120 105897 105897 105897 105897 135824 209467 283609 369914 456073 546198 636734 727745 819474 913541 1008625 1103800   Jedľa 80 113818 113818 113818 113818 113818 123910 185152 238507 279558 319780 397348 481527 565302 651254 737323   100 117374 117374 117374 117374 117374 169101 242305 324032 406378 492951 580355 671865 764288 859437 956629 120 121040 121040 121040 130923 202391 281161 360986 449777 540040 632983 726544 825048 924636 1027034 1131228   Borovica 80 135810 135810 135810 135810 135810 150802 186676 233475 233475 255003 311962 368999   100 139970 139970 139970 139970 139970 160141 210700 236100 294083 360353 426995 493863 120 144258 144258 144258 144258 144258 185387 240215 305460 370564 445080 520745 597000   Smrekovec 80   129162 129162 180162 246754 312699 379532 448684 553367 669288 795958 936602 100 132961 145073 230145 318845 415284 518955 633482 759899 895479 1042356 1198119 120 136872 220245 321006 425644 535120 653588 780553 91744 1066765 1224632 1392450   Buk 100 120672 120672 120672 120672 120672 127650 194540 261134 322429 383199 442248 501116 554607 607991 659920   120 124540 124540 124540 124540 124540 218301 284066 351226 404591 458147 504789 551288 587720 622819 655460 140 128531 128531 128531 128531 128531 268493 326359 384711 424881 464538 493163 520223 535040 549192 559531   Dub 120 159431 159431 159431 159431 194959 301114 430024 559038 690995 824073 967674 1112543 1266687 1421532   140 164283 164283 164283 164283 262883 396001 554024 712907 871211 1029968 1197939 1365953 1541256 1716990 160 169281 169281 169281 169281 296704 440741 610294 781546 949987 1119017 1298063 1477709 1663638 1851774

Tabuľka č. VI

Celkové pestovné náklady založenia lesného porastu (c) vo veku 3 rokov podľa drevín

Celkové náklady v € na ha drevín Smrek Jedľa Borovica Smrekovec Dub Buk 2 499,50 2 824,80 3 525,19 3 379,14 3 863,77 3 123,55

Tabuľka č. VII

KOEFICIENTY NA STANOVENIE ZÁKLADNEJ HODNOTY PORASTOV OSTATNÝCH ZASTÚPENÝCH DREVÍN (kd)

Drevina Priradené dreviny Koeficient smrek smrek obyčajný, pichľavý, čierny, omorika, ostatné druhy rodu „smrek“ 1,00 jedľa jedľa biela, obrovská, kaukazská, vznešená, ostatné druhy rodu „jedľa“ 1,00 duglaska tisolistá, sivá 0,67 tis obyčajný 1,00 borovica borovica lesná 1,00 borovica čierna, Banksova, hladká (vejmutovka), balkánska, ťažká, tuhá, limba ostatné druhy rodu „borovica“ 0,80 borovica horská (kosodrevina, absolútna bonita 12) - smrekovec smrekovec opadavý, ostatné druhy rodu „smrekovec“ 1,00 buk buk lesný 1,00 hrab obyčajný 0,60 javor horský, mliečny, poľný, jaseňolistý, ostatné druhy rodu „javor“ 1,08 jaseň štíhly, americký, ostatné druhy rodu „jaseň“ 1,10 lipa malolistá, veľkolistá, striebristá, ostatné druhy rodu „lipa“ 0,63 pagaštan konský, gaštan jedlý 0,68 čerešňa vtáčia, čremcha strapcovitá, višňa mahalebka 0,68 hruška obyčajná, jabloň planá 0,68 dub dub letný, zimný, červený, močiarny, ostatné druhy rodu „dub“ 1,00 dub, cer 0,50 brest horský, hrabolistý, väz, ostatné druhy rodu „brest“ 0,70 orech čierny, vlašský 0,70 platan východný, západný, javorolistý 0,70 breza bradavičnatá, biela, ostatné druhy rodu „breza“ 0,80 jelša lepkavá, sivá, zelená, ostatné druhy rodu „jelša“ 0,70 jarabina vtáčia, mukyňa, brekyňa 0,70 agát biely 0,70 ostatné mäkké listnáče 0,80 topoľ čierny, biely, ostatné domáce topole 1,05 šľachtené topole 1,75 topoľ osika 0,95 vŕba biela, krehká, rakyta, ostatné druhy rodu „vŕba“ 0,75

Tabuľka č. VIII

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného porastu

Priemerná približovacia vzdialenosť Priemerná odvozná vzdialenosť m € za m3 km € za m3 1 – 100 1,5604 – 11 2,4099 101 – 200 1,3845 11,1 – 12 2,1178 201 – 300 1,2116 12,1 – 13 1,8396 301 – 400 1,0413 13,1 – 14 1,5741 401 – 500 0,8723 14,1 – 15 1,3221 501 – 600 0,7084 15,1 – 16 1,0844 601 – 700 0,5447 16,1 – 17 0,8594 701 – 800 0,3847 17,1 – 18 0,6486 801 – 900 0,2270 18,1 – 19 0,4498 901 – 1 000 0,0727 19,1 – 20 0,2646 1 001 – 1 100 – 0,0807 20,1 – 21 0,0943 1 101 – 1 200 – 0,2307 21,1 – 22 – 0,0641 1 201 – 1 300 – 0,3781 22,1 – 23 – 0,2085 1 301 – 1 400 – 0,5231 23,1 – 24 – 0,3396 1 401 – 1 500 – 0,6649 24,1 – 25 – 0,4567 1 501 – 1 600 – 0,8040 25,1 – 26 – 0,5620 1 601 – 1 700 – 0,9414 26,1 – 27 – 0,6536 1 701 – 1 800 – 1,0755 27,1 – 28 – 0,7279 1 801 – 1 900 – 1,2076 28,1 – 29 – 0,7957 1 901 – 2 000 – 1,3371 29,1 – 30 – 0,8464 2 001 – 2 100 – 1,4635 30,1 – 31 – 0,8843 2 101 – 2 200 – 1,5878 31,1 – 32 – 0,9082 2 201 – 2 300 – 1,7082 32,1 – 33 – 0,9195 2 300 a viac – 1,8280 33,1 a viac – 0,9235

Tabuľka č. IX

ZRÁŽKY Z HODNOTY LESNÉHO PORASTU V DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIA

Stupeň poškodenia Odlisteniev % Zrážka zo základnej ceny v % podľa dosiahnutého vekového stupňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16   0 do 10 – – – – – – – – – – – – – – – – 1 11 – 25 – – – – 2 4 4 6 5 4 3 2 2 2 1 – 2 26 – 60 50 50 50 4 4 10 11 16 12 9 8 5 5 4 3 2 3 61 – 95 80 80 80 6 7 15 18 25 19 15 12 8 7 6 5 4 4 96 – 100 100 100 100 7 8 19 22 32 24 18 15 11 9 8 7 6

Údaje v tabuľke sa vzťahujú spravidla na poškodenie imisiami. Primerane ich možno použiť aj pri poškodení iným škodlivým činiteľom, ak ho charakterizuje odlistenie.

Tabuľka č. X

OKRASNÉ DREVINY

Pol. č. Druh Jednotková hodnota v € za kus, pri živých plotoch za 1 bm do do do do do do do nad 5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30 rokov 35 rokov 35 rokov 1 Listnaté stromy 4,78 5,97 7,30 8,80 11,22 13,68 16,60 18,26 2 Listnaté stromy 7,17 8,96 10,95 13,18 16,83 20,51 24,90 27,38 tvarované previsnuté, popínavé, farebné 3 Ihličnaté stromy 4,32 5,48 6,31 7,80 9,63 11,62 13,11 15,93 4 Ihličnaté stromy 6,90 8,76 10,09 12,28 15,40 18,59 20,98 25,23 tvarované previsnuté, popínavé, zákrpky farebné 5 Kry 2,99 3,98 – – – – – – 6 Živé ploty – listnaté 3,32 3,98 – – – – – – ihličnaté 2,99 3,65 – – – – – – 7 Rastliny – pivonky, 1,99 – – – – – – – ruže, stálozelené, otáčavé, clematis 8 Azalky, rhododendróny 1,99 3,32 3,98 5,31 – – – –

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri neošetrovaných, poškodených alebo prestarnutých drevinách.

Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných drevín.

Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1 000 m2, ohodnotia sa ako lesný porast.

Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta len 50 % z takto zistenej jednotkovej hodnoty.

Príloha č. 16 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z. z. O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa osobitného zákona1) sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Všeobecná hodnota podniku ako celku sa stanoví majetkovou metódou alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný zákon2) neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou.

Ak osobitný zákon2) ustanovuje znalcovi povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, použijú sa obidve metódy, pričom v závere znaleckého posudku sa uvedú obidve všeobecné hodnoty podniku stanovené majetkovou metódou aj podnikateľskou metódou vrátane z nich vyplývajúcich všeobecných hodnôt akcií. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie pomocou všetkých relevantných podkladov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie podľa osobitného zákona2) (ďalej len „navrhovateľ“).

Podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu.

Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského zámeru.

1.

Majetková metóda sa použije podľa § 3 ods. 3 tejto vyhlášky takto:

kde je

pričom všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku a záväzkov podniku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie stanovia znalci z príslušných znaleckých odborov.

2.

Podnikateľská metóda sa použije vždy s ohľadom na časovo neobmedzenú životnosť podniku takto:

VŠHP = HOZ + HP [€],

kde je

VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€], HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€], HP – hodnota pokračujúca [€].

Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou sa metodicky rozlíši stanovenie všeobecnej hodnoty podnikov od stanovenia všeobecnej hodnoty finančných inštitúcií.

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€], OZt – odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€], i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

HP – hodnota pokračujúca [€], OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€]; ak odčerpateľný zdroj na rok n+1 nie je vopred odhadnutý navrhovateľom, stanoví sa na základe vypočítanej trvale udržateľnej miery rastu (g), i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyplýva z historického a prognózovaného vývoja výnosov, pričom sa abstrahuje od mimoriadnych a extrémnych hodnôt. Ak nie je možné vzhľadom na minulý a budúci vývoj podniku stanoviť trvale udržateľnú mieru rastu odčerpateľných zdrojov (g) uvedeným spôsobom, je možné použiť údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ako priemernú hodnotu rastu príslušného odvetvia za predchádzajúce obdobie spravidla piatich rokov. Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sa použijú aj v prípade, že po odvodení z historických údajov vychádza trvale udržateľná miera rastu (g) vyššia ako miera kapitalizácie (i). Ak výsledky na základe vyššie uvedených postupov nie je možné aplikovať, hraničnou hodnotou trvale udržateľnej miery rastu (g) je predpokladaná miera inflácie k dátumu ohodnotenia.

Na stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja sa použijú nasledujúce modely:

a)

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja pre podnik s výnimkou finančných inštitúcií, ktorý využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál alebo vlastný kapitál aj požičaný kapitál

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti po zdanení zvýšený o

b)

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja finančných inštitúcií

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie čistý úrokový výnos zvýšený o

1)

§ 118g ods. 5, § 118i ods. 7 a § 118i ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 209/2007 Z. z.

2)

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 17 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ SPOLOČNOSTÍ PODIEĽAJÚCICH SA NA ZLÚČENÍ ALEBO SPLYNUTÍ SPOLOČNOSTÍ A HODNOTY AKCIÍ NÁSTUPNÍCKEJ SPOLOČNOSTI NA ÚČELY ZISTENIA HODNOTY PEŇAŽNÉHO DOPLATKU ALEBO HODNOTY PRIMERANÉHO PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA č. 513/1991 Zb. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota jednej akcie sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty spoločnosti ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Na stanovenie peňažného doplatku1) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a tiež hodnota nástupníckej spoločnosti. Hodnota peňažného doplatku sa určí ako rozdiel všeobecnej hodnoty akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecnej hodnoty akcie nástupníckej spoločnosti pri zachovaní výmenného pomeru akcií.

Na stanovenie primeraného protiplnenia2) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí. Všeobecná hodnota hodnotených spoločností sa stanoví použitím metód uvedených v § 3 tejto vyhlášky, pričom na stanovenie peňažného doplatku alebo primeraného protiplnenia pri zlúčení alebo splynutí spoločností nie je možné použiť likvidačnú metódu. Znalec zhodnotí na základe predložených podkladov vhodnosť a možnosť použitia metód podľa predchádzajúcej vety, pričom v časti posudok3) znaleckého posudku náležite zdôvodní výber metódy alebo metód, ktoré v znaleckom posudku použil, rovnako aj prípadnú nemožnosť alebo nevhodnosť použitia ostatných metód. Po aplikácii viacerých metód sa určenie jednej výslednej všeobecnej hodnoty v závere4) znaleckého posudku zdôvodní.

Všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecná hodnota nástupníckej spoločnosti, ktoré vstupujú do vzťahu pre výpočet hodnoty peňažného doplatku, musia byť stanovené rovnakou metódou.

Znalec zohľadní špecifiká hodnotenej spoločnosti a samotného zlúčenia alebo splynutia spoločností pomocou všetkých relevantných podkladov, ktoré požaduje od spoločnosti, ktorej vznikla povinnosť ich poskytnúť.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty spoločnosti sa vychádza z podkladov, ktoré boli znalcovi poskytnuté na vypracovanie znaleckého posudku a ktoré sú platné k požadovanému dňu, pričom

a)

pri spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému valné zhromaždenie schválilo návrh zmluvy o zlúčení spoločností,

b)

pri spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému bolo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď v čase zadania znaleckého posudku ešte nedošlo k zápisu cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností,

c)

pri nástupníckej spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia spoločností, je týmto dňom deň, ku ktorému bolo zlúčenie alebo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď ešte nedošlo v čase zadania znaleckého posudku k zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností.

1)

§ 218i a 218ja zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

2)

§ 218j a 218jb zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

3)

§ 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)

§ 17 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.

[]

Poznámky

[]1)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

[]2)  Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

[]3)  § 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

[]4)  Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

[]5)  § 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

[]6)  Zákon č. 554/2003 Z. z.