Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z. z.) vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou 1. januára 2020 sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 225/2003 Z. z.).

V zmysle článku 35 dohovoru tieto zmeny a doplnenia nadobúdajú účinnosť

a)

v súvislosti s daňami vyberanými zrážkou pri zdroji zo súm vyplatených alebo pripísaných nerezidentom, ak skutočnosť vedúca k vzniku takýchto daní nastala 1. januára 2020 alebo po tomto dátume, a

b)

v súvislosti so všetkými ostatnými daňami uloženými týmto zmluvným štátom pre dane uložené v súvislosti so zdaňovacími obdobiami začínajúcimi sa 1. júla 2020 alebo po tomto dátume.

[]

Prílohy

Zmeny a doplnenia k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 225/2003 Z. z. (ďalej len „zmluva“):

1.

„s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu v súvislosti s daňami, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane schém hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré takáto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín),“.

2.

„8.

Ak tento bod neuvádza inak, rezident zmluvného štátu nebude mať nárok na výhodu, ktorá by bola inak poskytnutá podľa zmluvy, inú ako výhodu podľa ustanovení zmluvy:

a)

ktorá určuje rezidenciu osoby inej ako fyzickej osoby, ktorá je rezidentom viac ako jedného zmluvného štátu na základe ustanovení zmluvy, ktoré definujú rezidenta zmluvného štátu;

b)

ktorá určuje, že zmluvný štát poskytne podniku tohto zmluvného štátu korešpondujúcu úpravu nadväzujúcu na pôvodnú úpravu vykonanú druhým zmluvným štátom v súlade so zmluvou vo vzťahu k sume dane uloženej v prvom zmluvnom štáte zo ziskov prepojeného podniku; alebo

c)

ktorá umožňuje rezidentom zmluvného štátu požiadať, aby príslušný úrad tohto zmluvného štátu posúdil prípady zdanenia, ktoré nie sú v súlade so zmluvou,

pokiaľ takýto rezident nie je „oprávnenou osobou“ podľa odseku 9 tohto bodu v čase, keď by sa výhoda mala poskytnúť.

9.

Rezident zmluvného štátu sa považuje za oprávnenú osobu v čase, keď by bola výhoda inak poskytnutá podľa zmluvy, ak v tomto čase je rezident:

a)

fyzickou osobou;

b)

týmto zmluvným štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom;

c)

spoločnosťou alebo iným subjektom, ak hlavný druh jej akcií je pravidelne obchodovaný na jednej alebo viacerých uznaných burzách cenných papierov;

d)

subjektom, ktorý nie je fyzickou osobou a ktorý:

i)

je neziskovou organizáciou typu, na ktorom sa zmluvné štáty dohodli prostredníctvom výmeny diplomatických nót; alebo

ii)

je subjektom alebo organizáciou založenou v tomto zmluvnom štáte, ktorá sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu považuje za samostatný subjekt, a:

A)

ktorá bola založená a vykonáva činnosť výlučne alebo takmer výlučne s cieľom spravovať alebo poskytovať dôchodkové dávky a vedľajšie alebo príležitostné dávky fyzickým osobám a ktorá v tejto súvislosti podlieha príslušnej regulácii zo strany daného zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych úradov; alebo

B)

ktorá bola založená a vykonáva činnosť výlučne alebo takmer výlučne s cieľom investovať finančné prostriedky v prospech subjektov alebo organizácií uvedených v bode A);

e)

subjektom iným ako fyzickou osobou, pokiaľ aspoň polovicu dní dvanásťmesačného obdobia, do ktorého spadá obdobie, keď by výhoda inak bola poskytnutá, subjekty, ktoré sú rezidentmi tohto zmluvného štátu a ktoré majú nárok na výhody zo zmluvy podľa písmen a) až d), vlastnia, či už priamo alebo nepriamo, minimálne 50 percent akcií tohto subjektu.

10.

a)

Rezident zmluvného štátu bude mať nárok na výhody zo zmluvy v súvislosti s časťou príjmu plynúceho z druhého zmluvného štátu bez ohľadu na to, či rezident je oprávnená osoba, pokiaľ sa rezident aktívne zúčastňuje na výkone činnosti v prvom zmluvnom štáte a príjem plynúci z druhého zmluvného štátu vyplýva z tejto činnosti alebo s ňou súvisí. Na účely tohto bodu výraz „aktívny výkon činnosti“ nezahŕňa nasledujúce činnosti alebo akúkoľvek ich kombináciu:

i)

činnosti holdingovej spoločnosti;

ii)

poskytovanie celkového dozoru alebo správy skupiny spoločností;

iii)

poskytovanie skupinového financovania (vrátane cash poolingu); alebo

iv)

investovanie alebo riadenie investícií, pokiaľ tieto činnosti nevykonáva banka, poisťovacia spoločnosť alebo registrovaný obchodník s cennými papiermi v rámci bežného výkonu ich riadnej činnosti.

b)

Ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynie časť príjmu z činnosti, ktorú tento rezident vykonáva v druhom zmluvnom štáte, alebo plynie časť príjmu zo zdrojov v druhom zmluvnom štáte od prepojenej osoby, podmienky uvedené v písmene a) sa budú považovať za splnené s ohľadom na takú časť, iba ak činnosť, ktorú rezident vykonáva v prvom uvedenom zmluvnom štáte, s ktorou sa táto časť súvisí, je podstatná vo vzťahu k rovnakej činnosti alebo doplnkovej činnosti, ktorú vykonáva rezident alebo takáto prepojená osoba v tomto druhom zmluvnom štáte. To, či činnosť je významná na účely tohto písmena, sa určí na základe všetkých skutočností a okolností.

c)

Na účely uplatnenia tohto odseku sa činnosti vykonávané prepojenými osobami v súvislosti s rezidentom zmluvného štátu považujú za činnosti vykonávané týmto rezidentom.

11.

Rezident zmluvného štátu, ktorý nie je oprávnenou osobou, bude mať tiež nárok na výhodu, ktorá by inak bola v súvislosti s časťou príjmu poskytnutá podľa zmluvy, pokiaľ aspoň polovicu dní ktoréhokoľvek dvanásťmesačného obdobia, do ktorého spadá obdobie, keď by výhoda bola inak poskytnutá, subjekty, ktoré sú rovnocennými príjemcami výhod, vlastnili, či už priamo alebo nepriamo, minimálne 75-percentný podiel na rezidentovi.

12.

Ak rezident zmluvného štátu nie je ani oprávnenou osobou podľa ustanovení odseku 9 ani nemá nárok na výhody podľa odseku 10 alebo 11, potom príslušný úrad druhého zmluvného štátu môže napriek tomu poskytnúť výhody podľa zmluvy alebo výhody v súvislosti s určitou časťou príjmu s ohľadom na predmet a účel zmluvy, ale len vtedy, ak tento rezident takémuto príslušnému úradu uspokojivo preukáže, že ani jeho založenie, akvizícia alebo udržiavanie, ani výkon jeho činnosti nemali ako jeden z hlavných účelov získanie výhod podľa tejto zmluvy. Predtým ako žiadosť, ktorú rezident zmluvného štátu podá podľa tohto odseku, bude buď schválená alebo zamietnutá, príslušný úrad druhého zmluvného štátu, ktorému bola žiadosť predložená, sa poradí s príslušným úradom skôr uvedeného zmluvného štátu.

13.

Na účely tohto bodu:

a)

výraz „uznávaná burza cenných papierov“ označuje:

i)

akúkoľvek burzu cenných papierov založenú a ako takú regulovanú podľa vnútroštátnych predpisov niektorého zmluvného štátu; a

ii)

akúkoľvek inú burzu cenných papierov, na ktorej sa dohodnú príslušné úrady zmluvných štátov;

b)

výraz „hlavný druh akcií“ označuje triedu alebo triedy akcií spoločnosti, ktorá predstavuje väčšinu celkových hlasovacích práv a hodnoty spoločnosti, alebo triedu alebo triedy podielov na subjekte, ktorý v úhrne predstavuje väčšinu z celkového počtu hlasov a hodnoty tohto subjektu;

c)

výraz „rovnocenný príjemca“ označuje akúkoľvek osobu, ktorá by mala nárok na výhody v súvislosti s časťou príjmu poskytnutou zmluvným štátom podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto zmluvného štátu, zmluvy alebo podľa akýchkoľvek medzinárodných právnych dokumentov, ktoré sú rovnocenné alebo ešte výhodnejšie ako výhody, ktoré sa majú priznať časti príjmu podľa tejto zmluvy. Na účely určenia, či je osoba rovnocenným príjemcom v súvislosti s dividendami, sa bude predpokladať, že táto osoba má v držbe rovnaký majetok spoločnosti vyplácajúcej dividendy, ako je majetok, ktorý má v držbe spoločnosť, ktorá si nárokuje takúto výhodu v súvislosti s dividendami;

d)

v súvislosti s osobami, ktoré nie sú spoločnosťami, výraz „akcie“ označuje podiely, ktoré sú porovnateľné s akciami;

e)

dve osoby sa považujú za „prepojené osoby“, ak jedna z nich vlastní, či už priamo alebo nepriamo, minimálne 50-percentný podiel na druhej osobe (alebo v prípade spoločnosti minimálne 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti) alebo ak iný subjekt vlastní, priamo alebo nepriamo, minimálne 50-percentný podiel na úžitkoch (alebo v prípade spoločnosti minimálne 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti) v každom subjekte; v každom prípade je však osoba prepojená s inou osobou, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna osoba ovláda druhú alebo ak obidve sú ovládané tou istou osobou alebo osobami.“.

3.

„Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúceho k tejto výhode, táto výhoda bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu alebo majetku, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.“.