Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z. z.) vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Kanadou 1. decembra 2019 sa zmenila a doplnila Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kanady o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 96/2007 Z. z.).

V zmysle článku 35 dohovoru tieto zmeny a doplnenia nadobúdajú účinnosť

a)

v súvislosti s daňami vyberanými zrážkou pri zdroji zo súm vyplatených alebo pripísaných nerezidentom, ak skutočnosť vedúca k vzniku takýchto daní nastala 1. januára 2020 alebo po tomto dátume, a

b)

v súvislosti so všetkými ostatnými daňami uloženými týmto zmluvným štátom pre dane uložené v súvislosti so zdaňovacími obdobiami začínajúcimi sa 1. júna 2020 alebo po tomto dátume,

c)

bez ohľadu na písmená a) a b) tohto bodu, článok 16 dohovoru nadobudne účinnosť v súvislosti so zmluvou pre prípad predložený príslušnému úradu zmluvného štátu k 1. decembru 2019 okrem prípadov, ktoré k uvedenému dátumu neboli spôsobilé na predloženie podľa zmluvy ešte pred jej úpravou podľa dohovoru, bez ohľadu na zdaňovacie obdobie, ku ktorému sa tento prípad vzťahuje.

[]

Prílohy

Zmeny a doplnenia k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kanady o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 96/2007 Z. z. (ďalej len „zmluva“):

1.

„s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu v súvislosti s daňami, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane schém hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré takáto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín),“.

2.

„Ak v dôsledku ustanovení článku 4 ods. 1 zmluvy osoba, ktorá nie je fyzickou osobou, je rezidentom viac ako jedného zmluvného štátu, potom príslušné úrady týchto zmluvných štátov sa vynasnažia určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba bude považovať za daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na miesto jej skutočného vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak založená, a na akékoľvek iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude mať takáto osoba nárok na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení zmluvy okrem prípadov, a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť príslušné úrady zmluvných štátov.“.

3.

„Ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. a) zmluvy sa uplatnia, len ak sú podmienky vlastníctva uvedené v týchto ustanoveniach splnené počas celého obdobia 365 dní, ktoré zahŕňa deň výplaty dividend (na účely výpočtu tohto obdobia sa neprihliada na zmeny vlastníctva, ktoré by priamo vyplývali z reorganizácie podniku, ako napríklad zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, ktorý má v držbe akcie alebo ktorý vypláca dividendy).“.

4.

„Na účely zmluvy zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo porovnateľných podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti alebo truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia 365 dní predchádzajúcich scudzeniu viac ako 50 percent hodnoty týchto akcií alebo porovnateľných podielov priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v druhom zmluvnom štáte.“.

5.

„Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy.“.

6.

„Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúceho k tejto výhode, táto výhoda bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu alebo majetku, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.“.