Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 81 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

o bilancovaní množstva povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

o vedení evidencie o vodách,

d)

o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd.

Zisťovanie výskytu povrchových vôd a podzemných vôd, monitorovanie a hodnotenie ich množstva, kvality a režimu

§ 2

Identifikácia útvaru povrchovej vody

(1)

Identifikáciou útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1. Zoznam útvarov povrchovej vody je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórie

a)

rieky,

b)

rieky so zmenenou kategóriou, najmä vodné nádrže a zdrže,

c)

jazerá.

(3)

Rieka so zmenenou kategóriou je útvar vnútrozemskej povrchovej vody občas tečúcej alebo útvar vnútrozemskej povrchovej vody stojatej, ktorý vznikol takým zásahom ľudskej činnosti, ktorým sa zmenila tečúca voda na stojatú vodu alebo na občas tečúcu vodu.

(4)

Vodné útvary sa členia na

a)

prirodzené útvary povrchovej vody,

b)

výrazne zmenené vodné útvary,

c)

umelé vodné útvary.

(5)

Postup vymedzenia výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v prílohe č. 3.

(6)

Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar, ak

a)

zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

1.

životné prostredie v širšom okolí,

2.

plavbu vrátane prístavných zariadení alebo na rekreáciu,

3.

splnenie účelov, na ktoré sa voda akumuluje, najmä na zásobovanie pitnou vodou, na výrobu energie a na zavlažovanie,

4.

úpravu vodných pomerov,

5.

protipovodňovú ochranu,

6.

odvodňovanie pôdy,

7.

iné činnosti dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti,

b)

prínosy z využívania vôd, zabezpečené umelými alebo zmenenými charakteristikami vodného útvaru, nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia, napríklad presunom užívania vôd na iný vodný útvar, náhradou vodnej elektrárne za inú alternatívnu možnosť alebo náhradou vodnej dopravy za železničnú dopravu alebo cestnú dopravu.

§ 3

Identifikácia útvaru podzemnej vody

(1)

Identifikáciou útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie. Súčasťou identifikácie útvaru podzemnej vody je popis stavu so zhodnotením dosiahnutia environmentálnych cieľov. Hodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a na určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva analýzou ich stavu.

(2)

Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Toto hodnotenie obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorý spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3)

Kritériá vymedzenia a charakterizácie útvarov podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 4

Monitorovanie vôd

(1)

Monitorovanie vôd sa vykonáva v monitorovacích miestach podľa programov monitorovania vôd.

(2)

Základné údaje o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd sú najmä

a)

úroveň hladiny povrchovej vody,

b)

prietok alebo objem povrchovej vody,

c)

chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele,

d)

biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele povrchových vôd,

e)

chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality,

f)

hydromorfologické prvky kvality.

(3)

Základné údaje o množstve, kvalite a o režime podzemných vôd sú najmä

a)

výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b)

úroveň hladiny podzemnej vody,

c)

tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d)

tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e)

prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f)

fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4)

Faktory ovplyvňujúce základné údaje podľa odsekov 2 a 3, ktoré sú súčasťou hodnotenia množstva, kvality, režimu a stavu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä

a)

fyzicko-geografické podmienky povodí,

b)

množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

c)

teplota vzduchu,

d)

výpar z vodnej hladiny,

e)

kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

f)

interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

g)

množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

h)

množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a do podzemnej vody,

i)

kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

j)

zmeny prítokov a odtokov, zadržanie vody, prevod vody alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,

k)

iné vplyvy, ako sú uvedené v písmenách g) a j), ktoré menia hydrologický režim,

l)

výpar z pôdy a z rastlinstva,

m)

hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,

n)

zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

o)

plošné znečistenie.

(5)

Faktory, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvov na kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä údaje o

a)

využívaní vôd a o režime ich využívania,

b)

čistení odpadových vôd, znečistení a o režime vypúšťaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia,

c)

produkcii kalov, ich zložení a o ich zneškodňovaní,

d)

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

látkach používaných v poľnohospodárstve,

f)

množstve a kvalite sedimentov,

g)

difúznych vplyvoch a o erózii,

h)

ďalších informáciách z bodových zdrojov a z difúznych zdrojov znečistenia,

i)

identifikácii zdroja látky, ktorá spôsobuje nedosiahnutie environmentálnych cieľov.

§ 5

Program monitorovania vôd

(1)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre

a)

povrchové vody,

b)

podzemné vody,

c)

chránené územia.

(2)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.

(3)

Programy monitorovania vôd obsahujú najmä

a)

ciele a účely monitorovania vôd,

b)

monitorovacie miesta,

c)

rozsahy a frekvencie ukazovateľov,

d)

spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,

e)

údaje o subjektoch zodpovedných za realizáciu jednotlivých častí programu monitorovania vôd,

f)

systémy zabezpečenia kvality,

g)

finančné náklady.

§ 6

Monitorovanie povrchových vôd

(1)

Monitorovanie povrchových vôd sa člení na

a)

základné monitorovanie,

b)

prevádzkové monitorovanie,

c)

prieskumné monitorovanie,

d)

monitorovanie chránených území.

(2)

Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním sa získavajú informácie najmä na

a)

hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových vôd,

b)

doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové vody,

c)

získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

(3)

Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej vody,

a)

kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,

b)

kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane jazier a vodných nádrží,

c)

kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,

d)

potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.

(4)

Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 5.

(6)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým monitorovaním sa najmä

a)

zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,

c)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona,

d)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu,

e)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(7)

Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

(8)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,

a)

pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,

b)

do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

c)

ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

d)

ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,

e)

určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

f)

určených na závlahy,

g)

určených na odbery vody pre pitnú vodu,

h)

potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

i)

potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

(9)

Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.

(10)

Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú

a)

ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b)

vypúšťané prioritné látky,

c)

iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d)

indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.

(11)

Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným monitorovaním sa zisťuje najmä

a)

neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b)

príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa nezačalo,

c)

rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.

(12)

Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody.

(13)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na

a)

zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b)

posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(14)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a)

v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,

b)

v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.

(15)

Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia stavu.

(16)

Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.

(17)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a)

územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) prvého až ôsmeho bodu zákona,

b)

útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

(18)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 vody za deň.

(19)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.1) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.1)

(20)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.

(21)

Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.

(22)

Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6.

(23)

Monitorovanie prvkov kvality pre vodné útvary povrchových vôd sa vykonáva podľa technických noriem.1a)

§ 7

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie výskytu, množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd.

(2)

Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Minimálna frekvencia monitorovania prvkov kvality pre hodnotenia stavu a kvality povrchových vôd je uvedená v prílohe č. 7.

(3)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu a ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 8.

(4)

Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej vody spôsobené ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa možno v prípade potreby vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.

(5)

Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva pri odbere

a)

pre menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej štyrikrát ročne,

b)

pre 10 000 až 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej osemkrát ročne,

c)

pre viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.

(6)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy, kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu2) a kým sa nesplnia environmentálne ciele.

(7)

Ak je počas 12 mesiacov pri dodržaní minimálnych frekvencií meraní zisťovaná len hodnota medze stanovenia príslušného chemického ukazovateľa a táto medza stanovenia je nižšia ako environmentálna norma kvality, monitorovanie daného chemického ukazovateľa sa realizuje najviac raz za šesťročné obdobie príslušného plánovacieho cyklu, ak sa na základe technických znalostí a odborného posúdenia nerozhodne inak.

§ 8

Hodnotenie množstva a režimu povrchových vôd

(1)

V rámci hodnotenia množstva povrchových vôd sa určujú tieto hydrologické charakteristiky:

a)

priemerné ročné prietoky,

b)

priemerné ročné odtokové výšky,

c)

priemerné špecifické odtoky,

d)

priemerné mesačné prietoky,

e)

M – denné prietoky.

(2)

Hydrologické charakteristiky sa stanovujú za reprezentatívne obdobie. Reprezentatívne obdobie je obdobie, v ktorom sú základné štatistické charakteristiky hydrologických radov blízke ich hodnotám určeným z dlhých hydrologických radov.

(3)

Vhodnosť reprezentatívneho obdobia sa posudzuje v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.

(4)

Hydrologický režim je charakteristická premenlivosť hodnôt hydrologických charakteristík v čase a priestore a zhodnotenie ich dlhodobých zmien a krátkodobých zmien.

(5)

V rámci hodnotenia hydrologického režimu sa vykonáva aj hodnotenie trendov hydrologických charakteristík.

§ 9

Hodnotenie kvality povrchovej vody

(1)

Kvalita povrchovej vody sa hodnotí v ktoromkoľvek monitorovanom mieste.

(2)

Hodnotenie kvality povrchovej vody3) sa vykonáva spravidla raz ročne alebo za určené časové obdobie.

(3)

Hodnotenie kvality povrchovej vody zahŕňa najmä

a)

časové zmeny vybraných ukazovateľov,

b)

účelové grafické spracovanie alebo štatistické spracovanie údajov z monitorovania,

c)

identifikácie trendov zmien kvality povrchovej vody,

d)

identifikácie zmien kvality vody v zmiešavacích zónach a konca zmiešavacích zón,

e)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

f)

hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd,

g)

hodnotenie vo vzťahu k užívaniu vôd.

§ 10

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej vody.

(2)

Ekologický stav riek sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry – fytoplanktónu, fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika prietoku, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.

(3)

Ekologický stav útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou a jazier sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu, zloženie a početnosť inej vodnej flóry – fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a s útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou, množstvo, štruktúra a substrát dna útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou a štruktúra brehu útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou alebo premenlivosť hĺbky jazera, množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.

(4)

Na základe výsledkov hodnotenia prvkov kvality sa vykonáva klasifikácia ekologického stavu útvarov povrchových vôd podľa osobitného predpisu.4) Základnými princípmi klasifikácie ekologického stavu sú

a)

typová špecifickosť,

b)

špecifickosť zodpovedajúca vzniknutému stresu,

c)

splnenie definícií klasifikácie ekologického stavu,

d)

identifikácia antropogénne vyvolanej odchýlky od referenčných hodnôt.

(5)

Zoznam typov útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 9. Definovanie klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 10.

(6)

Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami – metrikami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a referenčnými hodnotami – metrikami týchto ukazovateľov platnými pre danú kategóriu a daný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné hodnoty predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo malé narušenie vodného ekosystému ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č. 11.

(7)

Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

veľmi dobrý ekologický stav,

b)

dobrý ekologický stav,

c)

priemerný ekologický stav,

d)

zlý ekologický stav,

e)

veľmi zlý ekologický stav.

(8)

Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 7 určujú hraničné číselné hodnoty interkalibračným porovnaním na medzinárodnej úrovni medzi

a)

veľmi dobrým ekologickým stavom a dobrým ekologickým stavom,

b)

dobrým ekologickým stavom a priemerným ekologickým stavom.

(9)

Pomer ekologickej kvality podľa odseku 6 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1. Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke 0.

(10)

Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(11)

Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených koncentrácií prioritných látok s environmentálnymi normami kvality určenými pre tieto látky.

(12)

Pri hodnotení stavu útvarov povrchových vôd je potrebné pre nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky zohľadniť pozaďové koncentrácie ťažkých kovov.

(13)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedené v prílohe č. 8.

§ 11

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

(1)

Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý vodný útvar, jeho environmentálnym cieľom je dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

(2)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality vody riek alebo útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar zhodný.

(3)

Vybrané prvky kvality, ktoré patria do zhodnej kategórie povrchovej vody, sa označujú ako relevantné prvky kvality.

(4)

Na základe výsledkov sledovania relevantných prvkov kvality vo výrazne zmenených vodných útvaroch alebo umelých vodných útvaroch sa vykonáva určenie ich ekologického potenciálu. Základné princípy určenia ekologického potenciálu sú rovnaké ako základné princípy klasifikácie ekologického stavu.

(5)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa člení na

a)

maximálny ekologický potenciál,

b)

dobrý ekologický potenciál,

c)

priemerný ekologický potenciál,

d)

zlý ekologický potenciál,

e)

veľmi zlý ekologický potenciál.

(6)

Definovanie klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedené v prílohe č. 12.

(7)

Hraničné hodnoty na odlíšenie dobrého ekologického potenciálu a priemerného ekologického potenciálu sa pre výrazne zmenené alebo umelé vodné útvary povrchových vôd odvodzujú individuálne.

(8)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa vykonáva podľa prílohy č. 8.

§ 12

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

prezentáciu ekologického stavu,

b)

prezentáciu ekologického potenciálu,

c)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Pre každé správne územie povodia a čiastkové povodia sa vypracúvajú mapy hodnotenia ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchovej vody a ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov. Mapové zobrazenie prezentácie stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 13.

(3)

Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu presiahnutia environmentálnej normy kvality jednej alebo viacerých syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko, ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody, sa v mapách označia čiernymi bodmi.

§ 13

Monitorovanie podzemných vôd

(1)

Monitorovanie podzemných vôd sa člení na

a)

monitorovanie kvantity podzemných vôd,

b)

monitorovanie kvality podzemných vôd, ktoré sa člení na

1.

základné monitorovanie,

2.

prevádzkové monitorovanie,

c)

monitorovanie chránených území.

(2)

Monitorovaním kvantity podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie množstva a režimu podzemných vôd,

b)

hodnotenie prírodných a využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie kvantitatívneho stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti najmä na

1.

hladiny podzemných vôd a výdatnosti prameňov,

2.

zmeny prúdenia podzemných vôd,

3.

kvantitatívny stav útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

4.

overenie postupov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(3)

Základným monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie kvality podzemných vôd,

b)

hodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie chemického stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti na kvalitu podzemných vôd, chemický stav útvaru alebo skupín útvarov podzemnej vody a na overenie postupov hodnotenia chemického stavu,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(4)

Prevádzkovým monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

určenie chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,

b)

určenie prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti, a na identifikáciu obratu týchto trendov.

(5)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho, siedmeho a ôsmeho bodu zákona.

§ 14

Monitorovanie stavu podzemných vôd

(1)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych monitorovacích miest na meranie hladiny podzemných vôd, výdatnosti prameňov a teploty podzemných vôd v každom útvare podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej premenlivosti a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobov využívania podzemnej vody.

(2)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa rozširuje v útvare podzemnej vody,

a)

ktorý nedosahuje určené environmentálne ciele alebo bol identifikovaný ako rizikový z hľadiska ich nedosiahnutia, o monitorovacie miesta v dostatočnej hustote na vyhodnotenie vplyvu odberov a vypúšťaní na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien,

b)

kde podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

(3)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v správnych územiach povodí na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov ľudskej činnosti a ich dosahov na kvalitu podzemných vôd. Základné monitorovanie podzemných vôd trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. V útvaroch podzemných vôd, v ktorých sa predchádzajúcim monitorovaním preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, základné monitorovanie podzemnej vody trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(4)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte monitorovacích miest v útvaroch podzemnej vody

a)

identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

poskytujúcich viac ako 100 m3 vody za deň,

c)

presahujúcich hranice štátu,

d)

ak sa v nich nevykonávalo základné monitorovanie počas predchádzajúceho obdobia, na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním podzemnej vody sa sledujú

a)

obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch podzemnej vody podľa odseku 4,

b)

ukazovatele podľa písmena a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

c)

ukazovatele podľa písmena b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody presahujúcich hranice štátu.

(6)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Výberom monitorovacích miest sa zohľadňuje aj zabezpečenie reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v určených obdobiach medzi programami základného monitorovania podzemnej vody na

a)

klasifikáciu chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody podľa odseku 6,

b)

určenie prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.

(8)

Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

§ 15

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú vo Vodnom pláne Slovenska.

(2)

Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantity podzemných vôd sa vykonáva najmenej raz za týždeň.

(3)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikových z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami a na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien.

(4)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.

(5)

Monitorovacia sieť na monitorovanie kvality podzemných vôd sa navrhuje tak, aby výsledky monitorovania poskytovali prehľad o kvalite podzemnej vody v každej oblasti povodia a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené ľudskou činnosťou.

(6)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri základnom monitorovaní podzemnej vody musí byť taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu daného ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými monitorovaniami s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania najmenej raz za rok.

(8)

Výsledky základného monitorovania podzemnej vody a prevádzkového monitorovania podzemnej vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a na identifikáciu ich zmien.

§ 16

Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.

(2)

Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody v súvislosti s určenými využiteľnými množstvami podzemnej vody5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.

(3)

Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje aj hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu.

(4)

Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý kvantitatívny stav,

b)

nevyhovujúci kvantitatívny stav.

(5)

Dobrý kvantitatívny stav je stav, ak

a)

využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a ak nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,

b)

v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,

c)

úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

d)

zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,

e)

zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.

(6)

Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje

a)

koncentrácia znečisťujúcich látok,

b)

vodivosť alebo celková mineralizácia.

(7)

Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a hodnotenie kvality podzemnej vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu podzemných vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

(8)

Chemický stav podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý chemický stav,

b)

nevyhovujúci chemický stav.

(9)

Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto požiadavky:

a)

koncentrácie znečisťujúcich látok

1.

nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov do podzemnej vody,

2.

nepresahujú normy kvality podľa prílohy č. 1a zákona,

3.

nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov podľa § 5 ods. 2 zákona pre súvisiace povrchové vody ani k významnému zhoršeniu ekologickej kvality alebo chemickej kvality takých útvarov a ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b)

zmeny vodivosti podzemnej vody nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvarov podzemnej vody.

§ 17

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na

a)

prezentáciu kvantitatívneho stavu,

b)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický stav sa vyznačí červenou farbou.

(3)

V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa vyznačí na mape v zistenom mieste modrým bodom.

Bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd

§ 18

Hydrologická bilancia

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický rajón alebo vodný útvar. Hydrologická bilancia sa vypracúva na základe výsledkov programov monitorovania stavu vôd a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

§ 19

Vodohospodárska bilancia

(1)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vodohospodárska bilancia sa vypracúva na účely Vodného plánu Slovenska podľa schváleného časového plánu s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov.

(2)

Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:

a)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok,

b)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok,

c)

správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok,

d)

správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.

(3)

Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa

a)

hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa odseku 2 za uplynulý rok a jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,

b)

porovnávajú pre výhľadové časové horizonty výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu vody.

(4)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchovej vody.

(5)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, a aj s ich zohľadnením,

b)

hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c)

hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa § 6 ods. 6 zákona a jej porovnanie s povolenými množstvami,

d)

overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej vody,

e)

hodnotenie zmien kvality povrchovej vody.

(6)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,

b)

hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona,

c)

porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),

d)

kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(7)

Správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok obsahuje

a)

ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,

b)

zhodnotenie vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,

c)

prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a ich pravdepodobné príčiny.

(8)

Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti na vodné plánovanie obsahuje

a)

zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,

b)

zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej vody,

c)

návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho využívania vody pre vodné plány.

(9)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.

(10)

Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody sa vychádza

a)

z výsledkov monitorovania vôd,

b)

z výsledkov hodnotenia množstva a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

z výsledkov hodnotenia kvality povrchových vôd a podzemných vôd,

d)

zo súhrnnej evidencie,

e)

z výsledkov hydrogeologických prieskumov.

(11)

Výsledkom bilančných hodnotení je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy, predpokladané ciele hospodárenia s povrchovou vodou a podzemnou vodou.

Spôsob a rozsah oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd

§ 20

Oznamovanie údajov o odbere povrchovej vody a podzemnej vody

(1)

Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa § 6 ods. 5 zákona okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zasielajú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (ďalej len „ústav“) na predpísanom tlačive uverejnenom na webovom sídle ústavu.

(2)

Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa oznamujú v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive. Súčasťou oznamovaných údajov sú aj údaje o kvalite, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými meradlami.6)

(3)

Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj

a)

údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,

b)

hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,

c)

tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d)

údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.

(4)

Údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa § 39 ods. 4 zákona okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch sa zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho obdobia.

(5)

Údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchovej vody na účely vypracúvania hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie sa oznamujú ústavu v tomto rozsahu:

a)

základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku, objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe sa oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,

b)

údaje o dennom meraní výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c)

údaje o dennom meraní množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstve vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

d)

údaje o dennom meraní množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, najmä do závlahového kanála alebo náhonu, sa za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e)

údaje o dennom meraní množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(6)

Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej forme a štruktúre.

§ 21

Oznamovanie údajov o zistených zdrojoch podzemnej vody

(1)

Údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa § 6 ods. 7 zákona okrem zdrojov podzemných vôd7) sa oznamujú ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2)

Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie

a)

meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,

b)

presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c)

dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,

d)

druh zdroja podzemnej vody, najmä prameň a vrt,

e)

údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.

(3)

Záverečnú správu8) z hydrogeologického prieskumu odovzdáva zhotoviteľ geologických prác osobe podľa osobitného predpisu.9)

(4)

Ak ten, kto má oznamovaciu povinnosť, zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa § 6 ods. 7 zákona, oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:

a)

meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b)

presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody, najmä obec, okres a kraj, spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c)

pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d)

dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e)

zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f)

kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

§ 22

Oznamovanie údajov o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody

(1)

Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona sa zasielajú správcovi vodohospodársky významných tokov a ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom tlačive.

(2)

Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a vypúšťanej osobitnej vody v členení na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.

(3)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) a správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o

a)

výsledkoch z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,

b)

výsledkoch sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.

(4)

Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu poplatkov podľa osobitného predpisu10) a pre ostatné zdroje znečistenia do 31. marca.

§ 23

Dopĺňanie oznamovaných údajov o odberoch vody a o vypúšťaní odpadovej vody

(1)

Na vedenie súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných údajov podľa § 20 až 22 doplňujúce a upresňujúce informácie.

(2)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch vody a o vypúšťaniach odpadovej vody, ktoré boli podkladom na spoplatnenie odberov vôd a vypúšťaní odpadových vôd do 30. apríla.

Vedenie evidencie o vodách

§ 24

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje

a)

evidenciu útvarov povrchovej vody,

b)

evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov a hydrografických čísel vodných tokov,

c)

evidenciu útvarov podzemnej vody,

d)

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.

(2)

Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch a evidencia vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona obsahuje evidenciu

a)

zoznamu a lokalizácie objektov štátnej hydrologickej siete a účelu monitorovania v objektoch štátnej hydrologickej siete,11)

b)

základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd podľa § 4 ods. 2 a základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave podzemných vôd podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) monitorovaných v objektoch štátnej hydrologickej siete,

c)

bilančných profilov povrchovej vody pre potreby hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie,

d)

odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa § 6 ods. 5 zákona,

e)

subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

f)

množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

g)

zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 a 7 zákona, okrem evidencie o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch,

h)

informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s prioritnými nebezpečnými látkami podľa § 39 ods. 9 zákona,

i)

množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,

j)

pasportov vodných útvarov povrchových vôd,

k)

údajov o hydromorfologických prvkoch kvality,

l)

údajov o biologických prvkoch kvality,

m)

údajov o fyzikálno-chemických a chemických prvkoch kvality,

n)

o stave a potenciáli útvarov povrchových vôd,

o)

o stave útvarov podzemných vôd.

(3)

Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje evidenciu

a)

povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,

b)

iných rozhodnutí podľa § 23 ods. 1 písm. b) a c), § 32, § 36 až 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1 a 3, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3 a 5, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 4, § 61 písm. b), § 66 ods. 5 a 6, § 74 ods. 1 až 3, § 77 ods. 3 a § 80 ods. 7 zákona,

c)

zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.

(4)

Evidencia chránených území a ostatných území podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona, ktorú reviduje a aktualizuje ministerstvom poverená osoba, obsahuje evidenciu

a)

útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,

b)

vôd vhodných na kúpanie,

c)

povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

d)

chránených vodohospodárskych oblastí,

e)

ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

f)

citlivých oblastí,

g)

zraniteľných oblastí,

h)

chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,

i)

inundačných území.

(5)

O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú do centrálnej databázy súhrnnej evidencie o vodách, ktorú spravuje ústav.

(6)

Evidenciu podľa

a)

odseku 2 vedie ústav,

b)

odseku 2 písm. a) a j) vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov,

c)

odseku 3 písm. a), odseku 3 písm. b) okrem § 62 ods. 6 zákona a odseku 3 písm. c) vedie orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie.

(7)

Evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 39 ods. 4 písm. a), § 41 ods. 9 a § 74 ods. 3 zákona a evidenciu výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient vedie inšpekcia.

§ 25

Súhrnná evidencia o vodách

(1)

Súhrnná evidencia o vodách podľa § 29 ods. 3 zákona obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení:

a)

evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje

1.

informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania,

2.

hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

3.

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,

b)

evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje

1.

informácie o monitorovacích sieťach,

2.

informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,

3.

údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,

4.

údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona,

5.

miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa § 6 ods. 7 zákona,

6.

miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona,

7.

údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

8.

údaje o bodových zdrojoch znečistenia,

9.

umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,

10.

informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej vody,

c)

evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.

(2)

Súčasťou súhrnnej evidencie o vodách je evidencia chránených území podľa § 24 ods. 4.

§ 26

Transpozičné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 14.

§ 27

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.

§ 28

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra 2010.

v z. József Nagy v. r.

[]

Prílohy

POSTUP A KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A.

Postup vymedzenia útvarov povrchovej vody

Vymedzenie útvarov povrchovej vody je opakovaný proces, ktorý pozostáva z týchto krokov:

I.

Rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2

1.

Určenie ekoregiónu.

2.

Určenie kategórie povrchovej vody.

3.

Rozdelenie kategórií povrchovej vody do typov.

4.

Určenie hraníc útvarov povrchovej vody tak, aby bol každý útvar povrchovej vody priradený k jednej kategórii povrchovej vody a len k jednému typu povrchovej vody.

5.

Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa významných geografických charakteristík, ako sú veľkosť povodia, sútok riek, a podľa zmeny hydromorfologických charakteristík, v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

6.

Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa ďalších kritérií, ako sú rozdiely v stave vôd alebo hranice chránených území; pri prvom vymedzení útvarov povrchovej vody sa použijú odhady zmeny stavu povrchovej vody na základe hodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti.

7.

Určenie významne neovplyvnených útvarov povrchovej vody ako prirodzených útvarov povrchovej vody.

8.

Určenie významne ovplyvnených útvarov povrchovej vody ako predbežné určenie umelých vodných útvarov alebo výrazne zmenených vodných útvarov.

9.

Spresňovanie vymedzených útvarov povrchovej vody na základe informácií z hodnotenia rizík a ich potvrdenie výsledkami monitorovacích programov.

II.

Veľmi malé vodné toky s plochou povodia pod 10 km2 a veľmi malé jazerá s plochou pod 0,5 km2

Veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá budú vymedzené ako útvary povrchovej vody v tých prípadoch, ak environmentálne ciele podľa § 5 zákona nemožno dosiahnuť bez ich vymedzenia. V takých prípadoch sa postupuje takto:

1.

zahrnúť veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) útvaru povrchovej vody rovnakej kategórie a rovnakého typu,

2.

ak nemožno postupovať podľa prvého bodu, veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá sa určia ako útvary povrchovej vody podľa ich významu, napríklad podľa ekologickej dôležitosti, s ohľadom na stanovené ciele pre chránené územia, na základe negatívnych vplyvov na ďalšie povrchové vody v oblasti povodí. V takom prípade veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá patriace do rovnakej kategórie a rovnakého typu, ovplyvnené rovnakou kategóriou vplyvov a úrovňou dôsledkov a majúce vplyv na ďalšie vodné útvary, sa môžu pre potreby ich hodnotenia a spracovania správ zoskupovať,

3.

veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá, ktoré neboli určené ako útvary povrchovej vody, treba chrániť a zlepšiť ich stav tam, kde je to potrebné, s cieľom neohroziť dosiahnutie environmentálnych cieľov tých útvarov povrchovej vody, s ktorými sú spojené.

Poznámky:

a)

Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému A, útvary povrchovej vody sa členia podľa ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami a následne podľa typov v súlade s popisnými charakteristikami pre systém A.

b)

Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému B, musí sa dosiahnuť aspoň taká miera rozčlenenia, ako podľa systému A.

c)

Útvary povrchovej vody sa rozčlenia na typy s použitím hodnôt povinných charakteristík a takých voliteľných charakteristík alebo ich kombináciou, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických referenčných podmienok.

B.

Pevná typológia Popisné charakteristiky Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier Typ Typológia podľa nadmorskej výšky vysoko položený: > 800 m strednej polohy: 200 až 800 m nížinný: 100 do 1 000 km2 veľký: > 1 000 do 10 000 km2 veľmi veľký: > 10 000 km2   Typológia podľa geologického zloženia vápencový kremičitý organický

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórií a typov podľa týchto kritérií:

KATEGÓRIA RIEKY

Systém A

Systém B

KATEGÓRIA RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ

Systém A

Systém B

C.

Zoznam ekoregiónov riek a jazier pre systém A vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky

10.

Karpaty

11.

Panónska panva

Prevziať prílohu - null

POSTUP VYMEDZENIA VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary podliehajú overovaniu. Overovanie sa vykonáva určovacími skúškami.

A.

Určovacie skúšky na vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov

Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary sa overujú dvoma určovacími skúškami špecificky zameranými pre každý takýto útvar povrchovej vody.

1.

Prvú určovaciu skúšku tvoria tieto kroky:

1.1.

Určenie hydrologických zmien na zabezpečenie dosiahnutia dobrého ekologického stavu (ďalej len „opatrenie na nápravu“), ktoré môžu zahŕňať opatrenia na zníženie environmentálnych dôsledkov fyzických úprav, ale aj opatrenia na úplné odstránenie fyzickej úpravy.

1.2.

Určenie negatívnych dôsledkov opatrení na nápravu určených podľa bodu 1.1. na špecifikované druhy užívania vôd, napríklad na plavbu, na výrobu elektrickej energie, na rekreáciu alebo na ďalšie špecifikované druhy užívania vôd. Tomuto hodnoteniu podliehajú len tie útvary povrchovej vody, v ktorých sa fyzické úpravy týkajú súčasného druhu užívania vôd, pričom sa posudzujú negatívne dôsledky všetkých možných opatrení na nápravu. Ak budú negatívne dôsledky na špecifikované druhy užívania vôd hodnotené ako významné, potom možno prejsť priamo k druhej určovacej skúške alebo sa môže pokračovať v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Ak dôsledky nie sú hodnotené ako významné, pokračuje sa v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Pod významným negatívnym dôsledkom sa pritom rozumie taký dôsledok, ktorý môže spôsobiť nápadnú odchýlku od súčasného užívania vôd. Pri posudzovaní významných negatívnych dôsledkov majú dôležitú úlohu ekonomické dôsledky vrátane zváženia sociálnych aspektov, napríklad odstránenie protipovodňových opatrení môže viesť k vysídleniu obyvateľstva. Dôsledky sa hodnotia na úrovni útvaru povrchovej vody, skupiny útvarov povrchovej vody, regiónu, oblasti povodí alebo v národnom meradle, a to v závislosti od situácie, druhu špecifikovaného užívania vôd alebo sektora. Tam, kde to bude potrebné, možno tieto dôsledky hodnotiť v niekoľkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najlepšie posúdenie. Východiskom pri hodnotení dôsledkov bude posúdenie miestnych dôsledkov.

1.3.

Posúdenie možnosti vzniku významných negatívnych dosahov realizácie nápravných opatrení na životné prostredie v širšom okolí, ktoré zahŕňa prirodzené prostredie a prostredie človeka vrátane archeológie, kultúrneho dedičstva, krajiny a geomorfológie, s cieľom zabezpečiť, aby nápravné opatrenia nutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu nemali za následok environmentálne zlepšenie a súčasne niekde nespôsobovali environmentálne problémy. Negatívny dôsledok na životné prostredie v širšom okolí bude klasifikovaný ako významný, ak škody spôsobené opatreniami na nápravu budú vyššie ako výhody vyplývajúce zo zlepšeného stavu vody, napríklad ako sú výrazne zvýšené emisie CO2 alebo produkcia a zneškodňovanie veľkého množstva asanačného odpadu. Ak sa na špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí neprejavili významné negatívne dôsledky, potom je predbežne vymedzený výrazne zmenený vodný útvar považovaný za prirodzený a mali by byť vykonané opatrenia na nápravu na zabezpečenie dosiahnutia jeho dobrého ekologického stavu. Ak sa významné negatívne dôsledky prejavia pri špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí, potom sa útvar povrchovej vody hodnotí druhou určovacou skúškou.

2.

Druhú určovaciu skúšku tvorí päť krokov hodnotenia, ktorými sa posudzujú možnosti dosiahnutia prínosov zabezpečovaných fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody inými prostriedkami, ktoré sú

2.1.

technicky realizovateľné,

2.2.

významne lepšie z hľadiska životného prostredia,

2.3.

primerane nákladné.

Hodnotí sa aj to, či iné prostriedky umožnia dosiahnuť dobrý ekologický stav príslušného útvaru povrchovej vody. Útvary povrchovej vody, pre ktoré sa nájdu iné prostriedky spĺňajúce kritériá uvedené v druhom bode a ktorými sa môžu dosiahnuť prínosy zabezpečované fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody, nemusia byť vymedzené ako výrazne zmenené. Ak sa upustí od súčasného špecifikovaného druhu užívania vody a fyzické zmeny sa odstránia, útvar povrchovej vody môže dosiahnuť dobrý ekologický stav. Za určitých podmienok môžu iné prostriedky iba čiastočne nahradiť druh užívania vôd. V takých prípadoch iné prostriedky splnia kritériá uvedené v druhom bode, v dôsledku fyzických úprav však nebude stále možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Napríklad ak je útvar povrchovej vody ovplyvnený dvoma druhmi užívania vôd a možno nájsť iné prostriedky na dosiahnutie prínosov z týchto úprav pre jedno z týchto užívaní vôd, druhé užívanie môže stále vyžadovať fyzické úpravy, ktoré zabraňujú útvaru povrchovej vody dosiahnuť dobrý ekologický stav. Ak útvar povrchovej vody nedosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami a ak je to spôsobené fyzickými zmenami, potom sa tento útvar povrchovej vody vymedzí ako výrazne zmenený. Ak útvar povrchovej vody dosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami, potom sa tento útvar povrchovej vody považuje za prirodzený.

B.

Určovacie skúšky na vymedzenie umelých vodných útvarov

Určovacie skúšky pre umelé vodné útvary sa nevzťahujú na ich konečné vymedzenie, ale na proces ich vymedzenia.

1.

Ak bol útvar povrchovej vody vymedzený ako umelý, prvou overovacou skúškou sa zabezpečí, aby nápravné opatrenia nemali významný negatívny dôsledok na špecifikovaný druh užívania vody alebo na životné prostredie v širšom okolí.

2.

Pri druhej určovacej skúške sa určuje, či existujú iné prostriedky, ktoré môžu zabezpečiť dosiahnutie prínosov umelých vodných útvarov a ktoré budú mať za následok napríklad zlepšenie ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody.

Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary vymedzené v prvej etape procesu vodného plánovania sa v jeho druhej etape preskúmajú.

KRITÉRIÁ VYMEDZENIA A CHARAKTERIZÁCIE ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

A.

KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Útvar podzemnej vody sa môže klasifikovať ako celok a opatrenia prijaté v tomto útvare sú dostatočné na zvrátenie jeho nepriaznivého stavu.

B.

CHARAKTERIZÁCIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Charakterizácia útvarov podzemnej vody obsahuje

1.

úvodný opis,

2.

ďalší opis,

3.

prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu,

4.

prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody,

5.

prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

1.

Úvodný opis

1.

Vykoná sa úvodný opis všetkých útvarov podzemnej vody s cieľom zhodnotenia ich využívania a miery rizika, že nesplnia environmentálne ciele, ktoré sú stanovené pre útvary podzemnej vody. Útvary podzemnej vody sa na účely úvodného opisu môžu zoskupovať.

2.

Pri analýzach útvarov podzemnej vody pre potreby úvodného opisu možno využívať existujúce údaje, ktorými sú najmä hydrologické údaje, geologické údaje, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, údaje o vypúšťaní vôd a údaje o odberoch vôd.

3.

Na základe vykonaných analýz sa stanovia:

3.1.

poloha a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

3.2.

vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavený vrátane difúznych zdrojov znečistenia, bodových zdrojov znečistenia, odberov vody a umelého dopĺňania,

3.3.

všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

3.4.

útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2.

Ďalší opis

1.

Vykoná sa pre tie útvary alebo skupiny útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia tvoriace súčasť programu opatrení na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.

2.

Zahŕňa príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby aj ďalšie informácie

2.1.

o geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

2.2.

o hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

2.3.

o charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

2.4.

o stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

2.5.

o pridružených povrchových systémoch vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

2.6.

o odhadoch smerov a množstiev výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

2.7.

o dostatočných údajoch na výpočet dlhodobého priemerného ročného množstva celkového dopĺňania,

2.8.

o charakteristike chemického zloženia podzemnej vody vrátane špecifikácie miery vplyvov ľudskej činnosti; pri stanovovaní prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody možno použiť typológiu charakterizovania podzemnej vody.

3.

Prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré zasahujú do územia susedných štátov alebo sú identifikované na základe úvodnej charakterizácie ako rizikové, vzhľadom na možnosť nesplnenia environmentálnych cieľov sa zhromažďujú a spracovávajú tieto informácie:

1.

miesta odberu podzemnej vody v útvare podzemnej vody používané na odber vody okrem

1.1.

miest odberu vody poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň,

1.2.

miest odberu vody na pitné účely poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

2.

priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

3.

chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

4.

poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

5.

množstvo vypúšťanej vody v takých miestach,

6.

chemické zloženie vody vypúšťanej do útvaru podzemnej vody,

7.

využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a zmien charakteristík dopĺňania vplyvom ľudskej činnosti, napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného znížením infiltračnej schopnosti, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

4.

Prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť menej prísne environmentálne ciele vrátane zváženia možných vplyvov stavu týchto útvarov podzemnej vody

1.

na povrchovú vodu a súvisiace suchozemské ekosystémy,

2.

na regulovanie vôd a vodných zdrojov, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

3.

na rozvoj spoločnosti.

5.

Prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie environmentálne ciele, pretože v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti sú také znečistené, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

UKAZOVATELE MONITOROVANIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A.

RIEKY

A.1. Biologické prvky

1.

zloženie a početnosť vodnej flóry (fytoplanktón, fytobentos a makrofyty)

2.

zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

3.

zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

A.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:

1.

hydrologický režim

2.

interakcia s útvarmi podzemnej vody

3.

priechodnosť riek

Morfologické podmienky:

1.

premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

2.

štruktúra a substrát koryta rieky

3.

štruktúra príbrežného pásma

A.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky

A.3.1. Všeobecné:

1.

teplotný režim

2.

kyslíkový režim

3.

celková mineralizácia

4.

neutralizačná kapacita

5.

koncentrácia nutrientov

A.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:

1.

znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.

znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

B.

RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ

B.1. Biologické prvky

1.

zloženie, abundancia a biomasa fytoplanktónu

2.

zloženie a početnosť inej vodnej flóry (fytobentos a makrofyty)

3.

zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

4.

zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

B.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:

1.

hydrologický režim a bilancovanie množstva povrchových vôd

2.

doba zdržania

3.

interakcia s útvarmi podzemnej vody

Morfologické podmienky:

1.

premenlivosť hĺbky jazera

2.

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

3.

štruktúra brehu jazera

B.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

B.3.1. Všeobecné:

1.

priehľadnosť vody

2.

teplotný režim

3.

kyslíkový režim

4.

celková mineralizácia

5.

neutralizačná kapacita

6.

koncentrácia nutrientov

B.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:

1.

znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.

znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

C.

UMELÉ VODNÉ ÚTVARY A VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY

Ukazovatele monitorovania stavu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov povrchovej vody budú zodpovedať ukazovateľom stanoveným v bode A alebo v bode B. Výber ukazovateľov bude podmienený podobnosťou umelého vodného útvaru alebo výrazne zmeneného vodného útvaru povrchovej vody s príslušnou kategóriou vodného útvaru.

ZÁSADY VÝBERU REPREZENTATÍVNYCH ODBEROVÝCH MIEST PRE MONITOROVANIE POVRCHOVÝCH VÔD

Reprezentatívne odberové miesto alebo úsek

1.

charakterizuje stav celého vodného útvaru,

2.

nemôže sa umiestniť pod zdrojmi znečistenia alebo inými významnými vplyvmi v mieste, kde vplyv ešte pôsobí, a nemôže sa umiestniť v úseku toku so vzdutou hladinou,

3.

je prirodzeným tokom bez významných hydromorfologických zmien z hľadiska hodnotenia ekologického stavu,

4.

môže sa odlišne umiestniť na hodnotenie ekologického stavu a chemického stavu,

5.

môže byť v uzáverových profiloch vodných útvarov za dodržania zásad podľa prvého až štvrtého bodu.

V relevantných bodoch sa merajú jednotlivé biologické prvky kvality, napríklad ak ide o veľké vodné toky a ak sa sleduje vodný tok v troch bodoch priečneho profilu.

MINIMÁLNA FREKVENCIA MONITOROVANIA PRVKOV KVALITY PRE HODNOTENIE STAVU A KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD

Ukazovatele Rieky Jazerá Biologické     Fytoplanktón raz za mesiac1) raz za mesiac1) Ostatná vodná flóra:     vodné makrofyty     fytobentos   raz za tri roky   raz za tri roky raz za dva roky raz za dva roky Bentické bezstavovce raz za tri roky raz za tri roky Ryby raz za tri roky raz za tri roky Hydromorfologické     Priechodnosť raz za šesť rokov   Hydrológia priebežne mesačne Morfológia raz za šesť rokov raz za šesť rokov Fyzikálno-chemické a chemické     Teplotné pomery raz za mesiac raz za mesiac Kyslíkové pomery raz za mesiac raz za mesiac Mineralizácia raz za tri mesiace raz za tri mesiace Obsah nutrientov raz za mesiac raz za mesiac Neutralizačná kapacita raz za mesiac raz za mesiac Ďalšie znečisťujúce látky – syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko raz za mesiac raz za mesiac Prioritné látky raz za mesiac raz za mesiac

Poznámka:

1) Vo vegetačnom období a pri riekach len v nížinných tokoch.

URČENIE SPOĽAHLIVOSTI HODNOTENIA EKOLOGICKÉHO A CHEMICKÉHO STAVU A EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD

1.

Spoľahlivosť hodnotenia sa určuje pre každý vodný útvar povrchovej vody. Najvyššia spoľahlivosť hodnotenia je 5 a najnižšia 1.

2.

Na určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu a ekologického potenciálu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 1a – 1e.

3.

Na určenie spoľahlivosti hodnotenia chemického stavu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 2a – 2e.

4.

Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosťhodnotenia Biologické prvkykvality Všetky relevantné biologické prvky kvality sú k dispozícii 5 Boli dodržané všetky frekvencie meraní Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni (znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie) Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov Fyzikálno-chemické prvky kvality Všetky prvky kvality sú k dispozícii Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní Syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) boli dodržané Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti

Tabuľka č. 1a

Tabuľka č. 1b

Tabuľka č. 1c

Tabuľka č. 1d

Tabuľka č. 1e

Tabuľka č. 2a

Tabuľka č. 2b

Tabuľka č. 2c

Tabuľka č. 2d

Tabuľka č. 2e

ZOZNAM TYPOV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD

ČASŤ A

Kód typu Kód podtypu Názov typu / podtypu P1M – Malé toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve P1S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3M – Malé toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K4M – Malé toky v nadmorskej výške nad 800 m v Karpatoch K2S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch P1V M1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Morava P1V D1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Devín – Klížská Nemá P1V D2(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Klížská Nemá – št. hranica s HU K3V V1(K3V) Veľké toky hornej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K2V V2(K2V) Veľké toky strednej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V V3(P1V) Veľké toky dolnej časti povodia Váhu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V R1(K2V) Stredná časť toku Hron v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V R2(P1V) Dolná časť toku Hron v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P1V I1(P1V) Dolná časť toku Ipeľ v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V H1(K2V) Stredná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K2V H2(K2V) Dolná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V B1(P1V) Veľké toky v povodí Bodrogu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K3V P1 (K3V) Stredná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K3V P2 (K3V) Dolná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

ČASŤ B

Kód typu Názov typu P112 Vodný útvar so zmenenou kategóriou, plytký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P113 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P121 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve K123 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Karpatoch K211 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K222 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K232 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K321 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K323 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K331 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K332 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K333 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

ČASŤ A

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Všeobecné podmienky Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé, vplyvom ľudskej činnosti vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach.   Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia.   Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre konkrétny typ útvaru. Hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty prvkov biologickej kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej miery v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave.

Vysvetlivky:

1.

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav sa klasifikujú ako vody v zlom stave alebo vo veľmi zlom stave.

2.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody v zlom stave.

3.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody vo veľmi zlom stave.

ČASŤ B

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Hydromorfologické prvky kvality Hydrologický režim Veľkosť a dynamika prietoku vody a súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky kvality Všeobecné podmienky Hodnoty fyzikálno-chemických ukazovateľov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach. Koncentrácie nutrientov sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Stupeň mineralizácie, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky narušenia ľudskou činnosťou a sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a mineralizácia neprekračujú hodnoty ukazovateľov stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Koncentrácie nutrientov nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.

ČASŤ C

  Bezpečnostný faktor Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru 1 000 Jedna hodnota NOEC z chronického testu (ryby alebo dafnie) 100 Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie a/alebo riasy) 50 Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch reprezentujúcich tri trofické úrovne (obvykle ryby, dafnie a riasy) 10 Ostatné prípady vrátane pozorovaných údajov alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov Hodnotenie podľa jednotlivých prípadov

Tam, kde je to možné, získajú sa údaje o akútnej a chronickej toxicite testovacích organizmov – taxónov uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktoré sú relevantné pre konkrétny typ vodného útvaru, ako aj ostatných taxónov, pre ktoré existujú dostupné údaje. Základný súbor testovacích organizmov tvoria riasy a/alebo makrofyty, dafnie a ryby.

Postup pri stanovovaní maximálnej priemernej ročnej koncentrácie

1.

Stanovia sa primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1. časti II Technického usmernenia na podporu Smernice komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a nariadenia komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika pre existujúce látky, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v tejto tabuľke:

2.

Ak sú k dispozícii údaje o nerozložiteľnosti a bioakumulácii, je potrebné ich zohľadniť pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálnej normy kvality.

3.

Takto odvodená environmentálna norma kvality by sa mala porovnať s dostupnými výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie sa prehodnotí, aby bolo možné bezpečnostný faktor spresniť. Environmentálna norma kvality bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie na účely spresnenia bezpečnostného faktora.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY URČOVANIA REFERENČNÝCH PODMIENOK

1.

Pre každý typ útvaru povrchovej vody sa stanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre konkrétny typ a reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality pre konkrétny typ s veľmi dobrým ekologickým stavom. Určia sa typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom.

2.

Hodnoty ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary povrchovej vody alebo umelé vodné útvary povrchovej vody sa budú preverovať každých šesť rokov.

3.

Typovo špecifické referenčné podmienky uvedené v prvom a druhom bode a typovo špecifické referenčné biologické podmienky môžu byť určené

3.1

na základe existujúcich referenčných lokalít na území Slovenska,

3.2

prostredníctvom modelovania,

3.3

na základe historických údajov,

3.4

na základe odborného posúdenia,

3.5

na základe existujúcich referenčných lokalít na území iných štátov v tom istom type,

3.6

kombináciou uvedených postupov.

4.

Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických znečisťujúcich látok podľa prílohy č. 1 zákona a prioritných látok sa za medze stanovení považujú tie, ktoré možno dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre konkrétny typ určujú.

5.

Pre priestorovo založené biologické referenčné hodnoty sa spracuje katalóg referenčných lokalít pre každý typ útvaru povrchovej vody. Katalóg bude obsahovať dostatočný a možný počet miest pre veľmi dobrý stav, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu.

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

ČASŤ A

Prvok Maximálny ekologický potenciál Dobrý ekologický potenciál Priemerný ekologický potenciál Biologické prvky kvality Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám zisteným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného telesa. Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu. Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zistenými pre maximálny ekologický potenciál. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite. Hydromorfologické prvky Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dosahy na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného útvaru, kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu na kladenie ikier a rast. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky Všeobecné podmienky Fyzikálno-chemické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne zmenenému útvaru. Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov kvality sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom v nenarušených podmienkach. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Teplota a pH nepresahujú hodnoty ukazovateľov stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.

MAPOVÉ ZOBRAZENIE PREZENTÁCIE STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód RGB1)farba Veľmi dobrý Modrá 0, 0, 255 Dobrý Zelená 0, 255, 0 Priemerný Žltá 255, 255, 0 Zlý Oranžová 255, 102, 0 Veľmi zlý Červená 255, 0, 0

1.

Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódov uvedených v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

2.

Klasifikácia ekologického potenciálu Umelé vodné útvary Výrazne zmenené útvary Farebný kód RGB* farba Farebný kód RGB1) farba Dobrý a vyšší Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy 0, 128, 0 192, 192, 192 Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy 0, 128, 0 128, 128, 128 Priemerný Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy 255, 255, 0 192, 192, 192 Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy 255, 255, 0 128, 128, 128 Zlý Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy 255, 102, 0 192, 192, 192 Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy 255, 102, 0 128, 128, 128 Veľmi zlý Rovnako široké červené a svetlosivé pásy 255, 0, 0 192, 192, 192 Rovnako široké červené a tmavosivé pásy 255, 0, 0 128, 128, 128

Tabuľka č. 2

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

3.

Klasifikácia chemického stavu Farebný kód RGB1) farba Dobrý Modrá 0, 147, 221 Nedosahujúci dobrý stav Červená 218, 37, 29

Tabuľka č. 3

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

Príloha č. 14 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1.

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000) v platnom znení.

2.

Smernica Komisie 2014/101/EÚ z 30. októbra 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 311, 31. 10. 2014).

[]

Poznámky

[]1)  § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

[]1a)  Napríklad STN EN ISO 5667-3 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Konzervácia vzoriek vody a manipulácia s nimi (ISO 5667-3: 2012) (75 7051), STN EN 15204 Kvalita vody. Pokyny na stanovenie fytoplanktónu inverznou mikroskopiou (Utermöhlova metóda) (75 7851), STN EN 15972 Kvalita vody. Pokyny na kvantitatívne a kvalitatívne skúmanie morského fytoplanktónu (75 7852), STN ISO 10260 Kvalita vody. Meranie biochemických parametrov. Spektrofotometrické stanovenie koncentrácie chlorofylu a (75 7380), STN EN 15460 Kvalita vody. Pokyny na skúmanie makrofytov v jazerách (75 7714), STN EN 14184 Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v tečúcich vodách (75 7713), STN EN 15708 Kvalita vody. Návod na prieskum, odber vzoriek a laboratórnu analýzu fytobentosu v plytkých tečúcich vodách (75 7716), STN EN 13946 Kvalita vody. Pokyny na rutinný odber a predúpravu vzoriek bentických rozsievok z riek a jazier (75 7754), STN EN 14407 Kvalita vody. Pokyny na identifikáciu, stanovenie a interpretáciu vzoriek bentických rozsievok vo vzorkách z riek a jazier (75 7839), STN EN ISO 10870 Kvalita vody. Návod na výber metód a zariadení na odber vzoriek bentických makroevertebrát v sladkých vodách (ISO 10870: 2012) (75 7750), STN EN 15196 Kvalita vody. Pokyny na odber vzoriek a úpravu exúvií kukiel dvojkrídleho hmyzu čeľade Chironomidae na ekologické hodnotenie (75 7756), STN EN 16150 Kvalita vody. Pokyny na pomerný (pro-rata) multihabitatový odber vzoriek bentických makroevertebrát v brodných tokoch (75 7751), STN EN ISO 19493 Kvalita vody. Pokyny na biologický prieskum morských pevných substrátov (ISO 19493: 2007) (75 7701), STN EN ISO 16665 Kvalita vody. Pokyny na kvantitatívny odber a spracovanie vzoriek makrofauny morského dna (ISO 16665: 2014) (75 7757), STN EN 14962 Kvalita vody. Pokyny na výber metód odberu vzoriek rýb (75 7758), STN EN 14011 Kvalita vody. Odber vzoriek rýb pomocou elektrického prúdu (75 7753), STN EN 15910 Kvalita vody. Návod na odhad početnosti rýb mobilnými hydroakustickými metódami (75 7761), STN EN 14757 Kvalita vody. Odber vzoriek rýb žiabrovými sieťami (75 7755), STN EN 14614 Kvalita vody. Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností tokov (75 7201) a STN EN 16039 Kvalita vody. Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností jazier (75 7204).

[]2)  Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

[]3)  § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z.

[]4)  § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z.

[]5)  Príloha č. 3 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.

[]6)  § 9 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

[]7)  § 4 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[]8)  § 16 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

[]9)  § 19 zákona č. 569/2007 Z. z.

[]10)  Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z.

[]11)  § 7 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.

Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 81 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

o bilancovaní množstva povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

o vedení evidencie o vodách,

d)

o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd.

Zisťovanie výskytu povrchových vôd a podzemných vôd, monitorovanie a hodnotenie ich množstva, kvality a režimu

§ 2

Identifikácia útvaru povrchovej vody

(1)

Identifikáciou útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1. Zoznam útvarov povrchovej vody je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórie

a)

rieky,

b)

rieky so zmenenou kategóriou, najmä vodné nádrže a zdrže,

c)

jazerá.

(3)

Rieka so zmenenou kategóriou je útvar vnútrozemskej povrchovej vody občas tečúcej alebo útvar vnútrozemskej povrchovej vody stojatej, ktorý vznikol takým zásahom ľudskej činnosti, ktorým sa zmenila tečúca voda na stojatú vodu alebo na občas tečúcu vodu.

(4)

Vodné útvary sa členia na

a)

prirodzené útvary povrchovej vody,

b)

výrazne zmenené vodné útvary,

c)

umelé vodné útvary.

(5)

Postup vymedzenia výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v prílohe č. 3.

(6)

Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar, ak

a)

zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

1.

životné prostredie v širšom okolí,

2.

plavbu vrátane prístavných zariadení alebo na rekreáciu,

3.

splnenie účelov, na ktoré sa voda akumuluje, najmä na zásobovanie pitnou vodou, na výrobu energie a na zavlažovanie,

4.

úpravu vodných pomerov,

5.

protipovodňovú ochranu,

6.

odvodňovanie pôdy,

7.

iné činnosti dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti,

b)

prínosy z využívania vôd, zabezpečené umelými alebo zmenenými charakteristikami vodného útvaru, nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia, napríklad presunom užívania vôd na iný vodný útvar, náhradou vodnej elektrárne za inú alternatívnu možnosť alebo náhradou vodnej dopravy za železničnú dopravu alebo cestnú dopravu.

§ 3

Identifikácia útvaru podzemnej vody

(1)

Identifikáciou útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie. Súčasťou identifikácie útvaru podzemnej vody je popis stavu so zhodnotením dosiahnutia environmentálnych cieľov. Hodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a na určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva analýzou ich stavu.

(2)

Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Toto hodnotenie obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorý spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3)

Kritériá vymedzenia a charakterizácie útvarov podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 4

Monitorovanie vôd

(1)

Monitorovanie vôd sa vykonáva v monitorovacích miestach podľa programov monitorovania vôd.

(2)

Základné údaje o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd sú najmä

a)

úroveň hladiny povrchovej vody,

b)

prietok alebo objem povrchovej vody,

c)

chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele,

d)

biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele povrchových vôd,

e)

chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality,

f)

hydromorfologické prvky kvality.

(3)

Základné údaje o množstve, kvalite a o režime podzemných vôd sú najmä

a)

výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b)

úroveň hladiny podzemnej vody,

c)

tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d)

tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e)

prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f)

fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4)

Faktory ovplyvňujúce základné údaje podľa odsekov 2 a 3, ktoré sú súčasťou hodnotenia množstva, kvality, režimu a stavu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä

a)

fyzicko-geografické podmienky povodí,

b)

množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

c)

teplota vzduchu,

d)

výpar z vodnej hladiny,

e)

kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

f)

interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

g)

množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

h)

množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a do podzemnej vody,

i)

kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

j)

zmeny prítokov a odtokov, zadržanie vody, prevod vody alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,

k)

iné vplyvy, ako sú uvedené v písmenách g) a j), ktoré menia hydrologický režim,

l)

výpar z pôdy a z rastlinstva,

m)

hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,

n)

zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

o)

plošné znečistenie.

(5)

Faktory, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvov na kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä údaje o

a)

využívaní vôd a o režime ich využívania,

b)

čistení odpadových vôd, znečistení a o režime vypúšťaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia,

c)

produkcii kalov, ich zložení a o ich zneškodňovaní,

d)

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

látkach používaných v poľnohospodárstve,

f)

množstve a kvalite sedimentov,

g)

difúznych vplyvoch a o erózii,

h)

ďalších informáciách z bodových zdrojov a z difúznych zdrojov znečistenia,

i)

identifikácii zdroja látky, ktorá spôsobuje nedosiahnutie environmentálnych cieľov.

§ 5

Program monitorovania vôd

(1)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre

a)

povrchové vody,

b)

podzemné vody,

c)

chránené územia.

(2)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.

(3)

Programy monitorovania vôd obsahujú najmä

a)

ciele a účely monitorovania vôd,

b)

monitorovacie miesta,

c)

rozsahy a frekvencie ukazovateľov,

d)

spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,

e)

údaje o subjektoch zodpovedných za realizáciu jednotlivých častí programu monitorovania vôd,

f)

systémy zabezpečenia kvality,

g)

finančné náklady.

§ 6

Monitorovanie povrchových vôd

(1)

Monitorovanie povrchových vôd sa člení na

a)

základné monitorovanie,

b)

prevádzkové monitorovanie,

c)

prieskumné monitorovanie,

d)

monitorovanie chránených území.

(2)

Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním sa získavajú informácie najmä na

a)

hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových vôd,

b)

doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové vody,

c)

získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

(3)

Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej vody,

a)

kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,

b)

kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane jazier a vodných nádrží,

c)

kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,

d)

potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.

(4)

Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 5.

(6)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým monitorovaním sa najmä

a)

zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,

c)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona,

d)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu,

e)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(7)

Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

(8)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,

a)

pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,

b)

do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

c)

ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

d)

ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,

e)

určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

f)

určených na závlahy,

g)

určených na odbery vody pre pitnú vodu,

h)

potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

i)

potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

(9)

Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.

(10)

Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú

a)

ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b)

vypúšťané prioritné látky,

c)

iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d)

indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.

(11)

Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným monitorovaním sa zisťuje najmä

a)

neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b)

príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa nezačalo,

c)

rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.

(12)

Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody.

(13)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na

a)

zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b)

posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(14)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a)

v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,

b)

v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.

(15)

Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia stavu.

(16)

Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.

(17)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a)

územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) prvého až ôsmeho bodu zákona,

b)

útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

(18)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 vody za deň.

(19)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.1) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.1)

(20)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.

(21)

Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.

(22)

Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6.

§ 7

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie výskytu, množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd.

(2)

Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Minimálna frekvencia monitorovania prvkov kvality pre hodnotenia stavu a kvality povrchových vôd je uvedená v prílohe č. 7.

(3)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu a ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 8.

(4)

Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej vody spôsobené ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa možno v prípade potreby vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.

(5)

Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva pri odbere

a)

pre menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej štyrikrát ročne,

b)

pre 10 000 až 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej osemkrát ročne,

c)

pre viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.

(6)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy, kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu2) a kým sa nesplnia environmentálne ciele.

(7)

Ak je počas 12 mesiacov pri dodržaní minimálnych frekvencií meraní zisťovaná len hodnota medze stanovenia príslušného chemického ukazovateľa a táto medza stanovenia je nižšia ako environmentálna norma kvality, monitorovanie daného chemického ukazovateľa sa realizuje najviac raz za šesťročné obdobie príslušného plánovacieho cyklu, ak sa na základe technických znalostí a odborného posúdenia nerozhodne inak.

§ 8

Hodnotenie množstva a režimu povrchových vôd

(1)

V rámci hodnotenia množstva povrchových vôd sa určujú tieto hydrologické charakteristiky:

a)

priemerné ročné prietoky,

b)

priemerné ročné odtokové výšky,

c)

priemerné špecifické odtoky,

d)

priemerné mesačné prietoky,

e)

M – denné prietoky.

(2)

Hydrologické charakteristiky sa stanovujú za reprezentatívne obdobie. Reprezentatívne obdobie je obdobie, v ktorom sú základné štatistické charakteristiky hydrologických radov blízke ich hodnotám určeným z dlhých hydrologických radov.

(3)

Vhodnosť reprezentatívneho obdobia sa posudzuje v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.

(4)

Hydrologický režim je charakteristická premenlivosť hodnôt hydrologických charakteristík v čase a priestore a zhodnotenie ich dlhodobých zmien a krátkodobých zmien.

(5)

V rámci hodnotenia hydrologického režimu sa vykonáva aj hodnotenie trendov hydrologických charakteristík.

§ 9

Hodnotenie kvality povrchovej vody

(1)

Kvalita povrchovej vody sa hodnotí v ktoromkoľvek monitorovanom mieste.

(2)

Hodnotenie kvality povrchovej vody3) sa vykonáva spravidla raz ročne alebo za určené časové obdobie.

(3)

Hodnotenie kvality povrchovej vody zahŕňa najmä

a)

časové zmeny vybraných ukazovateľov,

b)

účelové grafické spracovanie alebo štatistické spracovanie údajov z monitorovania,

c)

identifikácie trendov zmien kvality povrchovej vody,

d)

identifikácie zmien kvality vody v zmiešavacích zónach a konca zmiešavacích zón,

e)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

f)

hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd,

g)

hodnotenie vo vzťahu k užívaniu vôd.

§ 10

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej vody.

(2)

Ekologický stav riek sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry – fytoplanktónu, fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika prietoku, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.

(3)

Ekologický stav útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou a jazier sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu, zloženie a početnosť inej vodnej flóry – fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a s útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou, množstvo, štruktúra a substrát dna útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou a štruktúra brehu útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou alebo premenlivosť hĺbky jazera, množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.

(4)

Na základe výsledkov hodnotenia prvkov kvality sa vykonáva klasifikácia ekologického stavu útvarov povrchových vôd podľa osobitného predpisu.4) Základnými princípmi klasifikácie ekologického stavu sú

a)

typová špecifickosť,

b)

špecifickosť zodpovedajúca vzniknutému stresu,

c)

splnenie definícií klasifikácie ekologického stavu,

d)

identifikácia antropogénne vyvolanej odchýlky od referenčných hodnôt.

(5)

Zoznam typov útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 9. Definovanie klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 10.

(6)

Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami – metrikami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a referenčnými hodnotami – metrikami týchto ukazovateľov platnými pre danú kategóriu a daný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné hodnoty predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo malé narušenie vodného ekosystému ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č. 11.

(7)

Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

veľmi dobrý ekologický stav,

b)

dobrý ekologický stav,

c)

priemerný ekologický stav,

d)

zlý ekologický stav,

e)

veľmi zlý ekologický stav.

(8)

Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 7 určujú hraničné číselné hodnoty interkalibračným porovnaním na medzinárodnej úrovni medzi

a)

veľmi dobrým ekologickým stavom a dobrým ekologickým stavom,

b)

dobrým ekologickým stavom a priemerným ekologickým stavom.

(9)

Pomer ekologickej kvality podľa odseku 6 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1. Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke 0.

(10)

Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(11)

Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených koncentrácií prioritných látok s environmentálnymi normami kvality určenými pre tieto látky.

(12)

Pri hodnotení stavu útvarov povrchových vôd je potrebné pre nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky zohľadniť pozaďové koncentrácie ťažkých kovov.

(13)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedené v prílohe č. 8.

§ 11

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

(1)

Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý vodný útvar, jeho environmentálnym cieľom je dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

(2)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality vody riek alebo útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar zhodný.

(3)

Vybrané prvky kvality, ktoré patria do zhodnej kategórie povrchovej vody, sa označujú ako relevantné prvky kvality.

(4)

Na základe výsledkov sledovania relevantných prvkov kvality vo výrazne zmenených vodných útvaroch alebo umelých vodných útvaroch sa vykonáva určenie ich ekologického potenciálu. Základné princípy určenia ekologického potenciálu sú rovnaké ako základné princípy klasifikácie ekologického stavu.

(5)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa člení na

a)

maximálny ekologický potenciál,

b)

dobrý ekologický potenciál,

c)

priemerný ekologický potenciál,

d)

zlý ekologický potenciál,

e)

veľmi zlý ekologický potenciál.

(6)

Definovanie klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedené v prílohe č. 12.

(7)

Hraničné hodnoty na odlíšenie dobrého ekologického potenciálu a priemerného ekologického potenciálu sa pre výrazne zmenené alebo umelé vodné útvary povrchových vôd odvodzujú individuálne.

(8)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa vykonáva podľa prílohy č. 8.

§ 12

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

prezentáciu ekologického stavu,

b)

prezentáciu ekologického potenciálu,

c)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Pre každé správne územie povodia a čiastkové povodia sa vypracúvajú mapy hodnotenia ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchovej vody a ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov. Mapové zobrazenie prezentácie stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v prílohe č. 13.

(3)

Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu presiahnutia environmentálnej normy kvality jednej alebo viacerých syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko, ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody, sa v mapách označia čiernymi bodmi.

§ 13

Monitorovanie podzemných vôd

(1)

Monitorovanie podzemných vôd sa člení na

a)

monitorovanie kvantity podzemných vôd,

b)

monitorovanie kvality podzemných vôd, ktoré sa člení na

1.

základné monitorovanie,

2.

prevádzkové monitorovanie,

c)

monitorovanie chránených území.

(2)

Monitorovaním kvantity podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie množstva a režimu podzemných vôd,

b)

hodnotenie prírodných a využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie kvantitatívneho stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti najmä na

1.

hladiny podzemných vôd a výdatnosti prameňov,

2.

zmeny prúdenia podzemných vôd,

3.

kvantitatívny stav útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

4.

overenie postupov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(3)

Základným monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie kvality podzemných vôd,

b)

hodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie chemického stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti na kvalitu podzemných vôd, chemický stav útvaru alebo skupín útvarov podzemnej vody a na overenie postupov hodnotenia chemického stavu,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(4)

Prevádzkovým monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

určenie chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,

b)

určenie prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti, a na identifikáciu obratu týchto trendov.

(5)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho, siedmeho a ôsmeho bodu zákona.

§ 14

Monitorovanie stavu podzemných vôd

(1)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych monitorovacích miest na meranie hladiny podzemných vôd, výdatnosti prameňov a teploty podzemných vôd v každom útvare podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej premenlivosti a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobov využívania podzemnej vody.

(2)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa rozširuje v útvare podzemnej vody,

a)

ktorý nedosahuje určené environmentálne ciele alebo bol identifikovaný ako rizikový z hľadiska ich nedosiahnutia, o monitorovacie miesta v dostatočnej hustote na vyhodnotenie vplyvu odberov a vypúšťaní na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien,

b)

kde podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

(3)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v správnych územiach povodí na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov ľudskej činnosti a ich dosahov na kvalitu podzemných vôd. Základné monitorovanie podzemných vôd trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. V útvaroch podzemných vôd, v ktorých sa predchádzajúcim monitorovaním preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, základné monitorovanie podzemnej vody trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(4)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte monitorovacích miest v útvaroch podzemnej vody

a)

identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

poskytujúcich viac ako 100 m3 vody za deň,

c)

presahujúcich hranice štátu,

d)

ak sa v nich nevykonávalo základné monitorovanie počas predchádzajúceho obdobia, na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním podzemnej vody sa sledujú

a)

obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch podzemnej vody podľa odseku 4,

b)

ukazovatele podľa písmena a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

c)

ukazovatele podľa písmena b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody presahujúcich hranice štátu.

(6)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Výberom monitorovacích miest sa zohľadňuje aj zabezpečenie reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v určených obdobiach medzi programami základného monitorovania podzemnej vody na

a)

klasifikáciu chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody podľa odseku 6,

b)

určenie prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.

(8)

Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

§ 15

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu podzemných vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú vo Vodnom pláne Slovenska.

(2)

Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantity podzemných vôd sa vykonáva najmenej raz za týždeň.

(3)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikových z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami a na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien.

(4)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.

(5)

Monitorovacia sieť na monitorovanie kvality podzemných vôd sa navrhuje tak, aby výsledky monitorovania poskytovali prehľad o kvalite podzemnej vody v každej oblasti povodia a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené ľudskou činnosťou.

(6)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri základnom monitorovaní podzemnej vody musí byť taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu daného ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými monitorovaniami s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania najmenej raz za rok.

(8)

Výsledky základného monitorovania podzemnej vody a prevádzkového monitorovania podzemnej vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a na identifikáciu ich zmien.

§ 16

Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.

(2)

Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody v súvislosti s určenými využiteľnými množstvami podzemnej vody5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.

(3)

Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje aj hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu.

(4)

Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý kvantitatívny stav,

b)

nevyhovujúci kvantitatívny stav.

(5)

Dobrý kvantitatívny stav je stav, ak

a)

využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a ak nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,

b)

v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,

c)

úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

d)

zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,

e)

zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.

(6)

Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje

a)

koncentrácia znečisťujúcich látok,

b)

vodivosť alebo celková mineralizácia.

(7)

Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a hodnotenie kvality podzemnej vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu podzemných vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

(8)

Chemický stav podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý chemický stav,

b)

nevyhovujúci chemický stav.

(9)

Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto požiadavky:

a)

koncentrácie znečisťujúcich látok

1.

nevykazujú žiadne vplyvy prieniku znečisťujúcich látok do podzemnej vody,

2.

nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takých útvarov a k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b)

zmeny dlhodobých hodnôt celkovej mineralizácie podzemnej vody nenaznačujú prienik znečisťujúcich látok do útvarov podzemnej vody.

§ 17

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na

a)

prezentáciu kvantitatívneho stavu,

b)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický stav sa vyznačí červenou farbou.

(3)

V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa vyznačí na mape v zistenom mieste modrým bodom.

Bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd

§ 18

Hydrologická bilancia

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický rajón alebo vodný útvar. Hydrologická bilancia sa vypracúva na základe výsledkov programov monitorovania stavu vôd a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

§ 19

Vodohospodárska bilancia

(1)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vodohospodárska bilancia sa vypracúva na účely Vodného plánu Slovenska podľa schváleného časového plánu s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov.

(2)

Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:

a)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok,

b)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok,

c)

správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok,

d)

správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.

(3)

Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa

a)

hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa odseku 2 za uplynulý rok a jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,

b)

porovnávajú pre výhľadové časové horizonty výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu vody.

(4)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchovej vody.

(5)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, a aj s ich zohľadnením,

b)

hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c)

hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa § 6 ods. 6 zákona a jej porovnanie s povolenými množstvami,

d)

overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej vody,

e)

hodnotenie zmien kvality povrchovej vody.

(6)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,

b)

hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona,

c)

porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),

d)

kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(7)

Správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok obsahuje

a)

ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,

b)

zhodnotenie vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,

c)

prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a ich pravdepodobné príčiny.

(8)

Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti na vodné plánovanie obsahuje

a)

zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,

b)

zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej vody,

c)

návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho využívania vody pre vodné plány.

(9)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.

(10)

Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody sa vychádza

a)

z výsledkov monitorovania vôd,

b)

z výsledkov hodnotenia množstva a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

z výsledkov hodnotenia kvality povrchových vôd a podzemných vôd,

d)

zo súhrnnej evidencie,

e)

z výsledkov hydrogeologických prieskumov.

(11)

Výsledkom bilančných hodnotení je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy, predpokladané ciele hospodárenia s povrchovou vodou a podzemnou vodou.

Spôsob a rozsah oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd

§ 20

Oznamovanie údajov o odbere povrchovej vody a podzemnej vody

(1)

Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa § 6 ods. 5 zákona okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zasielajú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (ďalej len „ústav“) na predpísanom tlačive uverejnenom na webovom sídle ústavu.

(2)

Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa oznamujú v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive. Súčasťou oznamovaných údajov sú aj údaje o kvalite, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými meradlami.6)

(3)

Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj

a)

údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,

b)

hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,

c)

tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d)

údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.

(4)

Údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa § 39 ods. 4 zákona okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch sa zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho obdobia.

(5)

Údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchovej vody na účely vypracúvania hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie sa oznamujú ústavu v tomto rozsahu:

a)

základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku, objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe sa oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,

b)

údaje o dennom meraní výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c)

údaje o dennom meraní množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstve vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

d)

údaje o dennom meraní množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, najmä do závlahového kanála alebo náhonu, sa za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e)

údaje o dennom meraní množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(6)

Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej forme a štruktúre.

§ 21

Oznamovanie údajov o zistených zdrojoch podzemnej vody

(1)

Údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa § 6 ods. 7 zákona okrem zdrojov podzemných vôd7) sa oznamujú ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2)

Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie

a)

meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,

b)

presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c)

dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,

d)

druh zdroja podzemnej vody, najmä prameň a vrt,

e)

údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.

(3)

Záverečnú správu8) z hydrogeologického prieskumu odovzdáva zhotoviteľ geologických prác osobe podľa osobitného predpisu.9)

(4)

Ak ten, kto má oznamovaciu povinnosť, zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa § 6 ods. 7 zákona, oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:

a)

meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b)

presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody, najmä obec, okres a kraj, spolu s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c)

pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d)

dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e)

zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f)

kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

§ 22

Oznamovanie údajov o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody

(1)

Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona sa zasielajú správcovi vodohospodársky významných tokov a ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom tlačive.

(2)

Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a vypúšťanej osobitnej vody v členení na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.

(3)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) a správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o

a)

výsledkoch z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,

b)

výsledkoch sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.

(4)

Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu poplatkov podľa osobitného predpisu10) a pre ostatné zdroje znečistenia do 31. marca.

§ 23

Dopĺňanie oznamovaných údajov o odberoch vody a o vypúšťaní odpadovej vody

(1)

Na vedenie súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných údajov podľa § 20 až 22 doplňujúce a upresňujúce informácie.

(2)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch vody a o vypúšťaniach odpadovej vody, ktoré boli podkladom na spoplatnenie odberov vôd a vypúšťaní odpadových vôd do 30. apríla.

Vedenie evidencie o vodách

§ 24

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje

a)

evidenciu útvarov povrchovej vody,

b)

evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov a hydrografických čísel vodných tokov,

c)

evidenciu útvarov podzemnej vody,

d)

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.

(2)

Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch a evidencia vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona obsahuje evidenciu

a)

zoznamu, lokalizácie a účelu monitorovacích sietí,

b)

množstva a kvality vody v monitorovacích sieťach,

c)

bilančných profilov povrchovej vody pre potreby hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie,

d)

odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa § 6 ods. 5 zákona,

e)

subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

f)

množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

g)

zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 a 7 zákona, okrem evidencie o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch,

h)

informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s obzvlášť škodlivými látkami podľa § 39 ods. 9 zákona,

i)

množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,

j)

pasportov vodných útvarov povrchových vôd,

k)

údajov o hydromorfologických prvkoch kvality,

l)

údajov o biologických prvkoch kvality,

m)

údajov o fyzikálno-chemických a chemických prvkoch kvality,

n)

o stave a potenciáli útvarov povrchových vôd,

o)

o stave útvarov podzemných vôd.

(3)

Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje evidenciu

a)

povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,

b)

iných rozhodnutí podľa § 23 ods. 1 písm. b) a c), § 32, § 36 až 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1 a 3, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3 a 5, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 4, § 61 písm. b), § 66 ods. 5 a 6, § 74 ods. 1 až 3, § 77 ods. 3 a § 80 ods. 7 zákona,

c)

zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.

(4)

Evidencia chránených území a ostatných území podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona, ktorú reviduje a aktualizuje ministerstvom poverená osoba, obsahuje evidenciu

a)

útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,

b)

vôd vhodných na kúpanie,

c)

povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

d)

chránených vodohospodárskych oblastí,

e)

ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

f)

citlivých oblastí,

g)

zraniteľných oblastí,

h)

chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,

i)

inundačných území.

(5)

O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú do centrálnej databázy súhrnnej evidencie o vodách, ktorú spravuje ústav.

(6)

Evidenciu podľa

a)

odseku 2 vedie ústav,

b)

odseku 2 písm. a) a j) vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov,

c)

odseku 3 písm. a), odseku 3 písm. b) okrem § 62 ods. 6 zákona a odseku 3 písm. c) vedie orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie.

(7)

Evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 39 ods. 4 písm. a), § 41 ods. 9 a § 74 ods. 3 zákona a evidenciu výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient vedie inšpekcia.

§ 25

Súhrnná evidencia o vodách

(1)

Súhrnná evidencia o vodách podľa § 29 ods. 3 zákona obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení:

a)

evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje

1.

informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania,

2.

hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

3.

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,

b)

evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje

1.

informácie o monitorovacích sieťach,

2.

informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,

3.

údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,

4.

údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona,

5.

miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa § 6 ods. 7 zákona,

6.

miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona,

7.

údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

8.

údaje o bodových zdrojoch znečistenia,

9.

umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,

10.

informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej vody,

c)

evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.

(2)

Súčasťou súhrnnej evidencie o vodách je evidencia chránených území podľa § 24 ods. 4.

§ 26

Transpozičné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 14.

§ 27

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.

§ 28

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra 2010.

v z. József Nagy v. r.

[]

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

POSTUP A KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A.

Postup vymedzenia útvarov povrchovej vody

Vymedzenie útvarov povrchovej vody je opakovaný proces, ktorý pozostáva z týchto krokov:

I.

Rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2

1.

Určenie ekoregiónu.

2.

Určenie kategórie povrchovej vody.

3.

Rozdelenie kategórií povrchovej vody do typov.

4.

Určenie hraníc útvarov povrchovej vody tak, aby bol každý útvar povrchovej vody priradený k jednej kategórii povrchovej vody a len k jednému typu povrchovej vody.

5.

Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa významných geografických charakteristík, ako sú veľkosť povodia, sútok riek, a podľa zmeny hydromorfologických charakteristík, v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

6.

Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa ďalších kritérií, ako sú rozdiely v stave vôd alebo hranice chránených území; pri prvom vymedzení útvarov povrchovej vody sa použijú odhady zmeny stavu povrchovej vody na základe hodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti.

7.

Určenie významne neovplyvnených útvarov povrchovej vody ako prirodzených útvarov povrchovej vody.

8.

Určenie významne ovplyvnených útvarov povrchovej vody ako predbežné určenie umelých vodných útvarov alebo výrazne zmenených vodných útvarov.

9.

Spresňovanie vymedzených útvarov povrchovej vody na základe informácií z hodnotenia rizík a ich potvrdenie výsledkami monitorovacích programov.

II.

Veľmi malé vodné toky s plochou povodia pod 10 km2 a veľmi malé jazerá s plochou pod 0,5 km2

Veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá budú vymedzené ako útvary povrchovej vody v tých prípadoch, ak environmentálne ciele podľa § 5 zákona nemožno dosiahnuť bez ich vymedzenia. V takých prípadoch sa postupuje takto:

1.

zahrnúť veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) útvaru povrchovej vody rovnakej kategórie a rovnakého typu,

2.

ak nemožno postupovať podľa prvého bodu, veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá sa určia ako útvary povrchovej vody podľa ich významu, napríklad podľa ekologickej dôležitosti, s ohľadom na stanovené ciele pre chránené územia, na základe negatívnych vplyvov na ďalšie povrchové vody v oblasti povodí. V takom prípade veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá patriace do rovnakej kategórie a rovnakého typu, ovplyvnené rovnakou kategóriou vplyvov a úrovňou dôsledkov a majúce vplyv na ďalšie vodné útvary, sa môžu pre potreby ich hodnotenia a spracovania správ zoskupovať,

3.

veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá, ktoré neboli určené ako útvary povrchovej vody, treba chrániť a zlepšiť ich stav tam, kde je to potrebné, s cieľom neohroziť dosiahnutie environmentálnych cieľov tých útvarov povrchovej vody, s ktorými sú spojené.

Poznámky:

a)

Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému A, útvary povrchovej vody sa členia podľa ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami a následne podľa typov v súlade s popisnými charakteristikami pre systém A.

b)

Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému B, musí sa dosiahnuť aspoň taká miera rozčlenenia, ako podľa systému A.

c)

Útvary povrchovej vody sa rozčlenia na typy s použitím hodnôt povinných charakteristík a takých voliteľných charakteristík alebo ich kombináciou, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických referenčných podmienok.

B.

Pevná typológia Popisné charakteristiky Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier Typ Typológia podľa nadmorskej výšky vysoko položený: > 800 m strednej polohy: 200 až 800 m nížinný: 100 do 1 000 km2 veľký: > 1 000 do 10 000 km2 veľmi veľký: > 10 000 km2   Typológia podľa geologického zloženia vápencový kremičitý organický

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórií a typov podľa týchto kritérií:

KATEGÓRIA RIEKY

Systém A

Systém B

KATEGÓRIA RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ

Systém A

Systém B

C.

Zoznam ekoregiónov riek a jazier pre systém A vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky

10.

Karpaty

11.

Panónska panva

Príloha č. 2 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZOZNAM ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

P.č. _tot P.č. _čp Čiastkovépovodie KategóriaVÚ Kód VÚ Názov vodného útvaru Typ VÚ rkm od rkm do Dĺžka VÚ Čiastkové povodie rieky Váh 122 1 Váh R SKV0001 Biely Váh K4M 29,50 7,90 21,60 123 2 Váh R SKV0002 Biely Váh K3M 7,90 0,00 7,90 124 3 Váh R SKV0003 Čierny Váh K4M 39,00 11,40 27,60 125 4 Váh R SKV0004 Čierny Váh K4M 11,40 0,00 11,40 126 5 Váh R SKV0005 Váh V1 (K3V) 367,20 344,70 22,50 127 6 Váh R SKV0006 Váh V1 (K3V) 333,10 264,50 68,60 128 7 Váh R SKV0007 Váh V2 (K2V) 264,50 143,40 121,10 129 8 Váh R SKV0008 Váh V3 (P1V) 143,40 120,50 22,90 130 9 Váh R SKV0009 Tichý potok K4M 37,90 23,50 14,40 131 10 Váh R SKV0010 Belá K4M 23,50 12,00 11,50 132 11 Váh R SKV0011 Belá K3S 12,00 0,00 12,00 133 12 Váh R SKV0012 Biela Orava K4M 33,80 11,80 22,00 134 13 Váh R SKV0013 Biela Orava K3S 11,80 0,00 11,80 135 14 Váh R SKV0014 Polhoranka K4M 27,10 15,60 11,50 136 15 Váh R SKV0015 Polhoranka K3M 15,60 7,10 8,50 137 16 Váh R SKV0016 Polhoranka K3S 7,10 0,00 7,10 138 17 Váh R SKV0017 Jelešná K4M 25,90 20,30 5,60 139 18 Váh R SKV0018 Jelešná K3M 20,30 0,00 20,30 140 19 Váh R SKV0019 Váh V3 (P1V) 114,60 76,00 38,60 141 20 Váh R SKV0020 Orava V1 (K3V) 57,90 0,00 57,90 142 21 Váh R SKV0021 Oravica K4M 31,70 18,80 12,90 143 22 Váh R SKV0022 Oravica K3M 18,80 11,50 7,30 144 23 Váh R SKV0023 Oravica K3S 11,50 0,00 11,50 145 24 Váh R SKV0024 Turiec K3M 77,90 71,80 6,10 146 25 Váh R SKV0025 Turiec K3M 70,10 58,60 11,50 147 26 Váh R SKV0026 Turiec V1 (K3V) 58,60 0,00 58,60 148 27 Váh R SKV0027 Váh V3 (P1V) 64,20 0,00 64,20 149 28 Váh R SKV0028 Varínka K4M 24,70 17,50 7,20 150 29 Váh R SKV0029 Varínka K3M 17,50 8,70 8,80 151 30 Váh R SKV0030 Varínka K2S 8,70 0,00 8,70 152 31 Váh R SKV0031 Kysuca K3M 63,50 45,30 18,20 153 32 Váh R SKV0032 Kysuca K3S 45,30 0,00 45,30 154 33 Váh R SKV0034 Bystrica K3M 31,20 24,70 6,50 155 34 Váh R SKV0035 Bystrica K3M 20,70 17,20 3,50 156 35 Váh R SKV0036 Bystrica K3S 17,20 0,00 17,20 157 36 Váh R SKV0037 Rajčanka K3M 48,00 22,90 25,10 158 37 Váh R SKV0038 Rajčanka K2S 22,90 0,00 22,90 159 38 Váh R SKV0040 Biela Voda K3M 24,50 9,90 14,60 160 39 Váh R SKV0041 Biela Voda K2S 9,90 0,00 9,90 161 40 Váh R SKV0042 Vlára K2S 10,90 0,00 10,90 162 41 Váh R SKV0043 Jablonka K2S 32,80 9,40 23,40 163 42 Váh R SKV0044 Jablonka/Čachtický kanál P1M 9,40 0,00 9,40 164 43 Váh R SKV0046 Stará Nitra V3 (P1V) 22,90 0,00 22,90 165 44 Váh R SKV0047 Stará Žitava P1S 32,80 0,00 32,80 166 45 Váh R SKV0048 Demänovka K4M 18,40 7,75 10,65 167 46 Váh R SKV0049 Demänovka K3M 7,75 0,00 7,75 168 47 Váh R SKV0050 Vrica K4M 19,50 7,10 12,40 169 48 Váh R SKV0051 Vrica K3M 7,10 0,00 7,10 170 49 Váh R SKV0052 Porubský potok K2M 11,70 0,00 11,70 171 50 Váh R SKV0053 Branovský potok P1M 17,40 0,00 17,40 172 51 Váh R SKV0054 Nosický kanál V2 (K2V) 34,00 0,00 34,00 173 52 Váh R SKV0055 Biskupický kanál P1M 38,85 0,00 38,85 174 53 Váh R SKV0056 Krupský potok P2M 31,00 19,70 11,30 175 54 Váh R SKV0057 Krupský potok P1M 19,70 0,00 19,70 176 55 Váh R SKV0058 Limbašský potok K2M 10,95 0,00 10,95 177 56 Váh R SKV0060 Teplianka K4M 11,90 4,50 7,40 178 57 Váh R SKV0061 Teplianka K3M 4,50 0,00 4,50 179 58 Váh R SKV0062 Petruška K3M 8,40 0,00 8,40 180 59 Váh R SKV0063 Sliačanka K4M 9,70 6,70 3,00 181 60 Váh R SKV0064 Sliačanka K3M 6,70 0,00 6,70 182 61 Váh R SKV0065 Veselianka K4M 19,40 0,00 19,40 183 62 Váh R SKV0066 Jalovský potok K4M 16,30 8,80 7,50 184 63 Váh R SKV0067 Jalovský potok K3M 8,80 0,00 8,80 185 64 Váh R SKV0068 Štiavničanka K3M 8,90 0,00 8,90 186 65 Váh R SKV0069 Ludrovčanka K4M 11,70 4,50 7,20 187 66 Váh R SKV0070 Ludrovčanka K3M 4,50 0,00 4,50 188 67 Váh R SKV0071 Likavka K3M 10,30 0,00 10,30 189 68 Váh R SKV0072 Dovalovec K4M 12,80 7,30 5,50 190 69 Váh R SKV0073 Dovalovec K3M 7,30 0,00 7,30 191 70 Váh R SKV0074 Boca K4M 18,60 0,00 18,60 192 71 Váh R SKV0076 Smrečianka K4M 17,60 6,10 11,50 193 72 Váh R SKV0077 Smrečianka K3M 6,10 0,00 6,10 194 73 Váh R SKV0078 Račková K4M 11,90 0,00 11,90 195 74 Váh R SKV0079 Zadná voda K4M 6,70 0,00 6,70 196 75 Váh R SKV0080 Klačianka K4M 16,50 8,40 8,10 197 76 Váh R SKV0081 Klačianka K3M 8,40 0,00 8,40 198 77 Váh R SKV0082 Dúbravka K3M 10,60 0,00 10,60 199 78 Váh R SKV0083 Ľupčianka K4M 23,20 7,60 15,60 200 79 Váh R SKV0084 Ľupčianka K3M 7,60 0,00 7,60 201 80 Váh R SKV0085 Kvačianka K4M 13,30 5,50 7,80 202 81 Váh R SKV0086 Kvačianka K3M 5,50 0,00 5,50 203 82 Váh R SKV0087 Trnovec K4M 14,60 9,70 4,90 204 83 Váh R SKV0088 Trnovec K3M 9,70 0,00 9,70 205 84 Váh R SKV0089 Ipoltica K4M 17,00 0,00 17,00 206 85 Váh R SKV0090 Čierňanka K3M 21,50 0,00 21,50 207 86 Váh R SKV0091 Blatina K2M 17,60 0,00 17,60 208 87 Váh R SKV0092 Revúca K4M 33,30 16,40 16,90 209 88 Váh R SKV0093 Revúca K3M 16,40 0,00 16,40 210 89 Váh R SKV0094 Predmieranka K3M 14,60 0,00 14,60 211 90 Váh R SKV0095 Biely potok K4M 10,20 3,20 7,00 212 91 Váh R SKV0096 Biely potok K3M 3,20 0,00 3,20 213 92 Váh R SKV0097 Hruškový potok P1M 5,20 0,00 5,20 214 93 Váh R SKV0098 Zabiedovčík K4M 11,30 5,15 6,15 215 94 Váh R SKV0099 Zabiedovčík K3M 5,15 0,00 5,15 216 95 Váh R SKV0100 Necpalský potok K4M 18,15 5,30 12,85 217 96 Váh R SKV0101 Necpalský potok K3M 5,30 0,00 5,30 218 97 Váh R SKV0102 Hruštínka K4M 18,90 10,10 8,80 219 98 Váh R SKV0103 Hruštínka K3M 10,10 0,00 10,10 220 99 Váh R SKV0104 Holeška K2M 16,25 8,80 7,45 221 100 Váh R SKV0105 Holeška P1M 8,80 0,00 8,80 222 101 Váh R SKV0106 Zázrivka K3M 19,90 0,00 19,90 223 102 Váh R SKV0107 Jasenovský potok K3M 8,60 0,00 8,60 224 103 Váh R SKV0108 Čierňanka K3M 10,10 0,00 10,10 225 104 Váh R SKV0109 Studenec K4M 13,80 8,60 5,20 226 105 Váh R SKV0110 Studenec K3M 8,60 0,00 8,60 227 106 Váh R SKV0111 Krivský potok K4M 8,80 4,30 4,50 228 107 Váh R SKV0112 Krivský potok K3M 4,30 0,00 4,30 229 108 Váh R SKV0113 Studený potok K4M 25,90 9,80 16,10 230 109 Váh R SKV0114 Studený potok K3M 9,80 0,00 9,80 231 110 Váh R SKV0115 Trniansky potok K2M 8,05 0,00 8,05 232 111 Váh R SKV0117 Chtelnička P2M 19,80 13,95 5,85 233 112 Váh R SKV0118 Chtelnička P1M 13,95 0,00 13,95 234 113 Váh R SKV0119 Koša K2M 16,90 0,00 16,90 235 114 Váh R SKV0120 Mútňanka K4M 22,40 0,00 22,40 236 115 Váh R SKV0121 Beliansky potok K4M 8,10 2,40 5,70 237 116 Váh R SKV0122 Beliansky potok K3M 2,40 0,00 2,40 238 117 Váh R SKV0123 Teplička K2M 25,00 0,00 25,00 239 118 Váh R SKV0124 Klanečnica K2M 16,60 0,00 16,60 240 119 Váh R SKV0125 Bošáčka K2M 22,00 0,00 22,00 241 120 Váh R SKV0126 Biely potok K3M 6,40 0,00 6,40 242 121 Váh R SKV0127 Podhájsky potok K2M 15,80 10,60 5,20 243 122 Váh R SKV0128 Podhájsky potok P1M 10,60 0,00 10,60 244 123 Váh R SKV0129 Hraničný Kriváň K3M 6,50 0,00 6,50 245 124 Váh R SKV0130 Chyžník K3M 1,60 0,00 1,60 246 125 Váh R SKV0131 Kriváň K3M 1,80 0,00 1,80 247 126 Váh R SKV0132 Beliansky potok K4M 14,50 0,00 14,50 248 127 Váh R SKV0133 Hybica K4M 18,50 10,95 7,55 249 128 Váh R SKV0134 Hybica K3M 10,95 0,00 10,95 250 129 Váh R SKV0135 Ľubochnianka K4M 24,40 8,30 16,10 251 130 Váh R SKV0136 Ľubochnianka K3M 8,30 0,00 8,30 252 131 Váh R SKV0137 Kantorský potok K3M 15,20 0,00 15,20 253 132 Váh R SKV0138 Kunerádsky potok K4M 13,60 5,95 7,65 254 133 Váh R SKV0139 Kunerádsky potok K3M 5,95 0,00 5,95 255 134 Váh R SKV0140 Dubovský potok P2M 14,30 4,60 9,70 256 135 Váh R SKV0141 Dubovský potok P1M 4,60 0,00 4,60 257 136 Váh R SKV0142 Kamenistý potok K4M 7,30 0,00 7,30 258 137 Váh R SKV0144 Tovársky potok K3M 20,50 9,15 11,35 259 138 Váh R SKV0145 Tovársky potok K2M 9,15 0,00 9,15 260 139 Váh R SKV0146 Krpeliansky kanál K3M 17,20 0,00 17,20 261 140 Váh R SKV0147 Klubinský potok K3M 8,70 0,00 8,70 262 141 Váh R SKV0148 Vadičovský potok K3M 15,30 0,00 15,30 263 142 Váh R SKV0149 Lednica K2M 16,40 0,00 16,40 264 143 Váh R SKV0150 Vychylovka K3M 9,50 0,00 9,50 265 144 Váh R SKV0151 Zajarčie P1M 12,40 0,00 12,40 266 145 Váh R SKV0154 Biela Voda K4M 4,00 0,00 4,00 267 146 Váh R SKV0155 Viničiarsky kanál P1M 5,80 0,00 5,80 268 147 Váh R SKV0156 Valčiansky potok K4M 11,75 2,40 9,35 269 148 Váh R SKV0157 Valčiansky potok K3M 2,40 0,00 2,40 270 149 Váh R SKV0158 Olešnianka K3M 10,90 0,00 10,90 271 150 Váh R SKV0159 Osliansky potok K3M 13,30 0,00 13,30 272 151 Váh R SKV0160 Teplica P1M 5,90 0,00 5,90 273 152 Váh R SKV0161 Šúrsky kanál P1M 16,30 0,00 16,30 274 153 Váh R SKV0162 Turček K3M 5,90 0,00 5,90 275 154 Váh R SKV0163 Sklabinský potok K3M 17,60 0,00 17,60 276 155 Váh R SKV0164 Pivovarský potok K4M 7,95 4,60 3,35 277 156 Váh R SKV0165 Pivovarský potok K3M 4,60 0,00 4,60 278 157 Váh R SKV0166 Jarčie P1M 26,20 0,00 26,20 279 158 Váh R SKV0167 Hričovský kanál K2M 28,40 0,00 28,40 280 159 Váh R SKV0168 Turiansky potok K4M 9,70 4,90 4,80 281 160 Váh R SKV0169 Turiansky potok K3M 4,90 0,00 4,90 282 161 Váh R SKV0170 Porubský potok K4M 13,30 7,20 6,10 283 162 Váh R SKV0171 Porubský potok K3M 7,20 0,00 7,20 284 163 Váh R SKV0172 Somolický potok K3M 6,70 0,00 6,70 285 164 Váh R SKV0173 Komočský kanál P1M 21,00 0,00 21,00 286 165 Váh R SKV0174 Selecký potok K2M 15,10 0,00 15,10 287 166 Váh R SKV0175 Drahovský potok V3 (P1V) 11,30 0,00 11,30 288 167 Váh R SKV0176 Klátovský kanál P1M 19,40 0,00 19,40 289 168 Váh R SKV0178 Chocholnica K2M 22,60 0,00 22,60 290 169 Váh R SKV0179 Teplička K4M 4,40 0,00 4,40 291 170 Váh R SKV0180 Trebostovský potok K4M 11,20 6,30 4,90 292 171 Váh R SKV0181 Trebostovský potok K3M 6,30 0,00 6,30 293 172 Váh R SKV0182 Dolinka K3M 17,10 0,00 17,10 294 173 Váh R SKV0183 Beliansky potok K4M 20,20 8,50 11,70 295 174 Váh R SKV0184 Beliansky potok K3M 8,50 0,00 8,50 296 175 Váh R SKV0185 Asód - Čergov P1M 15,70 0,00 15,70 297 176 Váh R SKV0186 Kamečnica K2M 17,40 0,00 17,40 298 177 Váh R SKV0187 Lopašovský potok P1M 8,10 0,00 8,10 299 178 Váh R SKV0188 Petrovička K3M 16,50 7,20 9,30 300 179 Váh R SKV0189 Petrovička K2M 7,20 0,00 7,20 301 180 Váh R SKV0190 Jasenica K3M 10,40 0,00 10,40 302 181 Váh R SKV0192 Domanižanka K2M 19,50 0,00 19,50 303 182 Váh R SKV0193 Strážovský potok K3M 10,80 2,50 8,30 304 183 Váh R SKV0194 Strážovský potok K2M 2,50 0,00 2,50 305 184 Váh R SKV0195 Pružinka K2M 18,80 0,00 18,80 306 185 Váh R SKV0196 Hradnianka K2M 12,85 0,00 12,85 307 186 Váh R SKV0197 Predpolomský potok K2M 8,30 0,00 8,30 308 187 Váh R SKV0198 Štiavnik K3M 19,15 8,20 10,95 309 188 Váh R SKV0199 Štiavnik K2M 8,20 0,00 8,20 310 189 Váh R SKV0200 Dubová P1M 21,40 0,00 21,40 311 190 Váh R SKV0201 Boldog - Sládkovičovo P1M 15,40 0,00 15,40 312 191 Váh R SKV0202 Kolárovský kanál P1M 28,30 0,00 28,30 313 192 Váh R SKV0203 Martovský kanál P1M 14,20 0,00 14,20 314 193 Váh R SKV0204 Horná Blava P2M 37,40 25,50 11,90 315 194 Váh R SKV0205 Horná Blava P1M 25,50 9,80 15,70 316 195 Váh R SKV0206 Dolná Blava P1M 9,80 0,00 9,80 317 196 Váh R SKV0208 Parná K2M 37,05 22,60 14,45 318 197 Váh R SKV0209 Parná P1M 22,60 0,00 22,60 319 198 Váh R SKV0210 Súčanka K2M 19,90 0,00 19,90 320 199 Váh R SKV0211 Turniansky potok K2M 11,05 0,00 11,05 321 200 Váh R SKV0212 Striebornica K2M 8,00 0,00 8,00 322 201 Váh R SKV0213 Tŕstie K2M 19,15 0,00 19,15 323 202 Váh R SKV0214 Dlhopoľka K3M 12,90 6,95 5,95 324 203 Váh R SKV0215 Dlhopoľka K2M 6,95 0,00 6,95 325 204 Váh R SKV0216 Lovčiansky potok P1M 7,20 0,00 7,20 326 205 Váh R SKV0217 Rovnianka K3M 16,25 7,80 8,45 327 206 Váh R SKV0218 Rovnianka K2M 7,80 0,00 7,80 328 207 Váh R SKV0219 Teplica K4M 27,20 18,80 8,40 329 208 Váh R SKV0220 Teplica K3M 18,80 0,00 18,80 330 209 Váh R SKV0221 Vlárka K3M 7,50 0,00 7,50 331 210 Váh R SKV0222 Papradnianka K3M 21,15 9,90 11,25 332 211 Váh R SKV0223 Papradnianka K2M 9,90 0,00 9,90 333 212 Váh R SKV0224 Lysky K3M 5,70 0,00 5,70 334 213 Váh R SKV0225 Lándorský kanál P1M 11,90 0,00 11,90 335 214 Váh R SKV0226 Komárňanský kanál P1M 32,70 0,00 32,70 336 215 Váh R SKV0227 Kalnický potok K2M 14,70 0,00 14,70 337 216 Váh R SKV0228 Marikovský potok K3M 21,70 7,60 14,10 338 217 Váh R SKV0229 Marikovský potok K2M 7,60 0,00 7,60 339 218 Váh R SKV0230 Čierna voda K3M 6,30 0,00 6,30 340 219 Váh R SKV0231 Paludžanka K4M 17,60 10,60 7,00 341 220 Váh R SKV0232 Paludžanka K3M 10,60 0,00 10,60 342 221 Váh R SKV0233 Blatnický potok K4M 17,15 9,00 8,15 343 222 Váh R SKV0234 Blatnický potok K3M 9,00 0,00 9,00 344 223 Váh R SKV0235 Zubák K3M 16,10 0,00 16,10 345 224 Váh R SKV0236 Drietomica K2M 11,30 0,00 11,30 346 225 Váh R SKV0237 Žitkovský potok K2M 8,60 0,00 8,60 347 226 Váh R SKV0238 Bohatá K2M 6,20 0,00 6,20 348 227 Váh R SKV0240 Vištucký potok P1M 21,20 0,00 21,20 349 228 Váh R SKV0241 Štefanovský potok K2M 11,40 6,80 4,60 350 229 Váh R SKV0242 Štefanovský potok P1M 6,80 0,00 6,80 351 230 Váh R SKV0243 Račiansky potok K2M 9,05 5,05 4,00 352 231 Váh R SKV0244 Kozárovský potok K2M 5,30 3,20 2,10 353 232 Váh R SKV0245 Kozárovský potok P1M 3,20 0,00 3,20 354 233 Váh R SKV0246 Milošovský potok K3M 10,50 0,00 10,50 355 234 Váh R SKV0248 Trsteník K3M 7,60 0,00 7,60 356 235 Váh R SKV0249 Trojáčka K3M 5,25 0,00 5,25 357 236 Váh R SKV0250 Hlboký potok K4M 5,30 2,80 2,50 358 237 Váh R SKV0251 Hlboký potok K3M 2,80 0,00 2,80 359 238 Váh R SKV0252 Sihelniansky potok K3M 6,10 0,00 6,10 360 239 Váh R SKV0253 Malatínsky potok K3M 4,60 0,00 4,60 361 240 Váh R SKV0254 Struháreň K3M 8,20 0,00 8,20 362 241 Váh R SKV0255 Povinský potok K3M 7,90 0,00 7,90 363 242 Váh R SKV0256 Lodnianka K3M 7,00 0,00 7,00 364 243 Váh R SKV0257 Ochodničanka K3M 6,80 0,00 6,80 365 244 Váh R SKV0258 Pucov K3M 8,60 0,00 8,60 366 245 Váh R SKV0259 Bystrá K4M 13,60 7,20 6,40 367 246 Váh R SKV0260 Bystrá K3M 7,20 0,00 7,20 368 247 Váh R SKV0261 Ráztoka K3M 7,30 0,00 7,30 369 248 Váh R SKV0262 Čadečanka K3M 7,70 0,00 7,70 370 249 Váh R SKV0263 Istebnianka K3M 10,10 0,00 10,10 371 250 Váh R SKV0264 Harvelka K3M 5,40 0,00 5,40 372 251 Váh R SKV0265 Rabčický potok K3M 3,90 0,00 3,90 373 252 Váh R SKV0266 Veľký potok K3M 5,70 0,00 5,70 374 253 Váh R SKV0267 Kornianka K3M 6,40 0,00 6,40 375 254 Váh R SKV0268 Leštinský potok K3M 8,60 0,00 8,60 376 255 Váh R SKV0269 Pribiš K3M 9,50 0,00 9,50 377 256 Váh R SKV0270 Radôstka K3M 12,70 0,00 12,70 378 257 Váh R SKV0271 Bystrička K4M 6,00 0,00 6,00 379 258 Váh R SKV0273 Žaškovský potok K3M 6,40 0,00 6,40 380 259 Váh R SKV0274 Orvišník K3M 7,60 0,00 7,60 381 260 Váh R SKV0275 Lehotský potok K3M 7,00 0,00 7,00 382 261 Váh R SKV0276 Vreščovka K3M 6,20 0,00 6,20 383 262 Váh R SKV0277 Kolárovický potok K3M 11,30 2,90 8,40 384 263 Váh R SKV0278 Kolárovický potok K2M 2,90 0,00 2,90 385 264 Váh R SKV0279 Račová K3M 5,40 0,00 5,40 386 265 Váh R SKV0280 Dlžiansky Cickov K3M 5,50 0,00 5,50 387 266 Váh R SKV0281 Podbielsky Cickov K3M 7,00 0,00 7,00 388 267 Váh R SKV0282 Trstená K3M 7,80 0,00 7,80 389 268 Váh R SKV0283 Dlžiansky potok K3M 6,40 0,00 6,40 390 269 Váh R SKV0284 Chlebnický potok K3M 9,20 0,00 9,20 391 270 Váh R SKV0285 Zakopčiansky potok K3M 5,70 0,00 5,70 392 271 Váh R SKV0286 Raková K3M 10,80 0,00 10,80 393 272 Váh R SKV0287 Neslušanka K3M 12,70 0,00 12,70 394 273 Váh R SKV0288 Kelčov K3M 5,50 0,00 5,50 395 274 Váh R SKV0289 Kúr K4M 7,65 3,30 4,35 396 275 Váh R SKV0290 Kúr K3M 3,30 0,00 3,30 397 276 Váh R SKV0291 Bránica K4M 7,05 0,00 7,05 398 277 Váh R SKV0293 Chmúrov potok K3M 5,30 0,00 5,30 399 278 Váh R SKV0294 Rudinský potok K3M 11,60 0,00 11,60 400 279 Váh R SKV0295 Petrínovec K3M 5,80 0,00 5,80 401 280 Váh R SKV0296 Vonžovec K4M 5,60 0,00 5,60 402 281 Váh R SKV0298 Beňadín K3M 10,60 0,00 10,60 403 282 Váh R SKV0299 Kozinský potok K3M 5,80 0,00 5,80 404 283 Váh R SKV0300 Divina K3M 9,70 0,00 9,70 405 284 Váh R SKV0301 Ľuborča K3M 13,20 6,50 6,70 406 285 Váh R SKV0302 Ľuborča K2M 6,50 0,00 6,50 407 286 Váh R SKV0303 Snežnica K3M 7,00 0,00 7,00 408 287 Váh R SKV0304 Šľahorov potok K3M 6,80 0,00 6,80 409 288 Váh R SKV0305 Katlinský potok K3M 4,90 0,00 4,90 410 289 Váh R SKV0306 Rybná K3M 6,25 0,00 6,25 411 290 Váh R SKV0307 Ráztoka K3M 4,35 0,00 4,35 412 291 Váh R SKV0308 Lesnianka K3M 9,80 0,00 9,80 413 292 Váh R SKV0309 Podhradský potok K3M 22,30 11,60 10,70 414 293 Váh R SKV0310 Podhradský potok K2M 11,60 0,00 11,60 415 294 Váh R SKV0311 Modrovský potok K2M 9,70 0,00 9,70 416 295 Váh R SKV0312 Hrádocký potok K2M 8,70 0,00 8,70 417 296 Váh R SKV0313 Rybnický potok K2M 9,10 0,00 9,10 418 297 Váh R SKV0314 Soblahovský potok K2M 11,80 0,00 11,80 419 298 Váh R SKV0315 BP Váhu K2M 2,65 0,00 2,65 420 299 Váh R SKV0316 Horčanský potok K2M 10,40 0,00 10,40 421 300 Váh R SKV0317 Sedličiansky potok K2M 9,70 0,00 9,70 422 301 Váh R SKV0318 Randová K4M 8,30 0,00 8,30 423 302 Váh R SKV0319 Mútnik K4M 6,70 0,00 6,70 424 303 Váh R SKV0320 Juríkov potok K4M 8,70 0,00 8,70 425 304 Váh R SKV0321 Mendzrovka K4M 8,70 0,00 8,70 426 305 Váh R SKV0322 Mútnik K4M 6,30 0,00 6,30 427 306 Váh R SKV0323 Zimná voda K4M 7,10 0,00 7,10 428 307 Váh R SKV0324 Dlhá voda K4M 9,10 0,00 9,10 429 308 Váh R SKV0325 Lomnica K4M 6,45 0,00 6,45 430 309 Váh R SKV0326 Zasihlianka K4M 10,60 0,00 10,60 431 310 Váh R SKV0327 Klinianka K4M 16,05 0,00 16,05 432 311 Váh R SKV0328 Sivý potok K4M 8,10 0,00 8,10 433 312 Váh R SKV0329 Blatná K4M 8,25 0,00 8,25 434 313 Váh R SKV0330 Bobrovecký potok K4M 7,90 0,00 7,90 435 314 Váh R SKV0331 Mrzký potok K4M 4,95 0,00 4,95 436 315 Váh R SKV0332 Stohový potok K4M 5,30 0,00 5,30 437 316 Váh R SKV0333 Hlboký potok K4M 6,80 0,00 6,80 438 317 Váh R SKV0334 Šuňavský potok K4M 4,50 0,00 4,50 439 318 Váh R SKV0335 BP Turca K3M 4,05 0,00 4,05 440 319 Váh R SKV0336 Dedinský potok K3M 7,30 0,00 7,30 441 320 Váh R SKV0337 Kozí potok K3M 6,50 0,00 6,50 442 321 Váh R SKV0338 Mútnik K3M 7,25 0,00 7,25 443 322 Váh R SKV0339 Leveleš-Lándor P1M 18,30 0,00 18,30 444 323 Váh R SKV0340 Starý Klatovský kanál P1M 18,20 0,00 18,20 445 324 Váh R SKV0341 Malinovo - Blahová P1M 24,10 0,00 24,10 446 325 Váh R SKV0342 BP Starej Žitavy P1M 3,40 0,00 3,40 447 326 Váh R SKV0343 Babský potok P1M 10,10 0,00 10,10 448 327 Váh R SKV0344 Gorazdovský kanál P1M 6,90 0,00 6,90 449 328 Váh R SKV0345 Slatinka P1M 6,20 0,00 6,20 450 329 Váh R SKV0346 Bohatský kanál P1M 2,80 0,00 2,80 451 330 Váh R SKV0347 BP Jarčia P1M 2,30 0,00 2,30 452 331 Váh R SKV0348 Hájsky kanál P1M 4,30 0,00 4,30 453 332 Váh R SKV0349 Hornokráľovský kanál P1M 5,20 0,00 5,20 454 333 Váh R SKV0350 Pribetský kanál P1M 17,20 0,00 17,20 455 334 Váh R SKV0351 Manivier P1M 5,50 0,00 5,50 456 335 Váh R SKV0352 Mlynský potok P1M 5,25 0,00 5,25 457 336 Váh R SKV0353 Šteruský potok P1M 10,80 0,00 10,80 458 337 Váh R SKV0354 Lančarský potok P1M 14,80 0,00 14,80 459 338 Váh R SKV0355 Kočínsky potok P1M 7,50 0,00 7,50 460 339 Váh R SKV0356 Očkovský kanál P1M 5,70 0,00 5,70 461 340 Váh R SKV0357 Orvištský kanál P1M 8,00 0,00 8,00 462 341 Váh R SKV0358 Červenícky kanál P1M 8,05 0,00 8,05 463 342 Váh R SKV0359 Pečeňadský kanál P1M 5,05 0,00 5,05 464 343 Váh R SKV0360 BP Váhu - okolo VN Sĺňava P1M 5,80 0,00 5,80 465 344 Váh R SKV0361 Borovský kanál P1M 8,30 0,00 8,30 466 345 Váh R SKV0362 Račiansky potok P1M 5,05 0,00 5,05 467 346 Váh R SKV0363 Raková P2M 8,70 0,00 8,70 468 347 Váh R SKV0364 Križoviansky kanál P1S 2,95 0,00 2,95 469 348 Váh R SKV0365 Piešť K3M 7,50 0,00 7,50 470 349 Váh R SKV0366 Stránsky potok K4M 12,65 5,00 7,65 471 350 Váh R SKV0367 Stránsky potok K3M 5,00 0,00 5,00 472 351 Váh R SKV0368 Bystrička K4M 11,50 5,20 6,30 473 352 Váh R SKV0369 Bystrička K3M 5,20 0,00 5,20 474 353 Váh R SKV0370 Krchová K4M 8,70 4,30 4,40 475 354 Váh R SKV0371 Krchová K3M 4,30 0,00 4,30 476 355 Váh R SKV0372 Klačiansky potok K4M 4,70 0,00 4,70 477 356 Váh R SKV0374 Šútovský potok K4M 8,30 2,95 5,35 478 357 Váh R SKV0375 Šútovský potok K3M 2,95 0,00 2,95 479 358 Váh R SKV0376 Zázrivá K4M 8,05 3,75 4,30 480 359 Váh R SKV0377 Zázrivá K3M 3,75 0,00 3,75 481 360 Váh R SKV0379 Hoskora K4M 6,20 0,00 6,20 482 361 Váh R SKV0380 Svarínka K4M 9,15 0,00 9,15 483 362 Váh R SKV0381 Dikula K4M 9,10 0,00 9,10 484 363 Váh R SKV0382 Benkovský potok K4M 7,00 0,00 7,00 485 364 Váh R SKV0383 Hodruša K4M 8,80 0,00 8,80 486 365 Váh R SKV0384 Malužiná K4M 9,80 0,00 9,80 487 366 Váh R SKV0385 Štiavnica K4M 18,90 0,00 18,90 488 367 Váh R SKV0387 Bystrá K4M 6,05 0,00 6,05 489 368 Váh R SKV0388 Svidovský potok K4M 6,50 0,00 6,50 490 369 Váh R SKV0389 Mlynský potok K3M 9,30 0,00 9,30 491 370 Váh R SKV0390 Konský potok K4M 6,10 3,90 2,20 492 371 Váh R SKV0391 Konský potok K3M 3,90 0,00 3,90 493 372 Váh R SKV0392 Vrbička K4M 6,40 0,00 6,40 494 373 Váh R SKV0393 Koprovský potok K4M 11,90 0,00 11,90 495 374 Váh R SKV0394 Jamnický potok K4M 7,40 0,00 7,40 496 375 Váh R SKV0395 Mlyničná voda K4M 10,20 0,00 10,20 497 376 Váh R SKV0396 Bystrá K4M 6,80 0,00 6,80 498 377 Váh R SKV0397 Krivuľa K4M 7,70 0,00 7,70 499 378 Váh R SKV0398 Trlenský potok K3M 4,00 0,00 4,00 500 379 Váh R SKV0399 Iľanovianka K4M 10,10 4,00 6,10 501 380 Váh R SKV0400 Iľanovianka K3M 4,00 0,00 4,00 502 381 Váh R SKV0401 Lažtek K3M 4,70 0,00 4,70 503 382 Váh R SKV0402 Prosiečanka K4M 8,10 4,00 4,10 504 383 Váh R SKV0403 Prosiečanka K3M 4,00 0,00 4,00 505 384 Váh R SKV0404 Sestrč K4M 11,20 4,20 7,00 506 385 Váh R SKV0405 Sestrč K3M 4,20 0,00 4,20 507 386 Váh R SKV0406 Suchý potok K4M 12,85 5,00 7,85 508 387 Váh R SKV0407 Suchý potok K3M 5,00 0,00 5,00 509 388 Váh R SKV0408 Malatinka K3M 9,70 0,00 9,70 510 389 Váh R SKV0409 Čutkov potok K4M 8,40 3,20 5,20 511 390 Váh R SKV0410 Čutkov potok K3M 3,20 0,00 3,20 512 391 Váh R SKV0411 Bystrý potok K4M 8,80 2,80 6,00 513 392 Váh R SKV0412 Bystrý potok K3M 2,80 0,00 2,80 514 393 Váh R SKV0413 Turík K4M 6,10 3,00 3,10 515 394 Váh R SKV0414 Turík K3M 3,00 0,00 3,00 516 395 Váh R SKV0415 Kalamenianka K4M 6,65 0,00 6,65 517 396 Váh R SKV0417 Komjatná K3M 7,30 0,00 7,30 518 397 Váh R SKV0418 Ráztoky K3M 7,35 0,00 7,35 519 398 Váh R SKV0419 Polerieka K3M 6,70 0,00 6,70 520 399 Váh R SKV0420 Vôdky K3M 9,30 0,00 9,30 521 400 Váh R SKV0421 Čierny potok K3M 6,65 0,00 6,65 522 401 Váh R SKV0422 Borovský potok K3M 6,00 0,00 6,00 523 402 Váh R SKV0423 Kalník K3M 7,70 0,00 7,70 524 403 Váh R SKV0424 Zápotočie K3M 4,30 0,00 4,30 525 404 Váh R SKV0425 Podhradský potok K3M 8,90 0,00 8,90 526 405 Váh R SKV0426 Lopušná K4M 6,60 0,00 6,60 527 406 Váh R SKV0427 Michalovský potok K4M 4,30 0,00 4,30 528 407 Váh R SKV0428 Čierňava K4M 5,40 0,00 5,40 529 408 Váh R SKV0429 Korytnica K4M 12,40 0,00 12,40 530 409 Váh R SKV0430 Patočiny K4M 7,20 0,00 7,20 531 410 Váh R SKV0431 Skalný potok K4M 6,70 0,00 6,70 532 411 Váh R SKV0432 Lúžňanka K4M 11,10 0,00 11,10 533 412 Váh R SKV0433 Ráztočná K4M 5,40 0,00 5,40 534 413 Váh R SKV0434 Gaderský potok K4M 17,20 0,00 17,20 535 414 Váh R SKV0435 Veľký Okružný potok K4M 5,40 0,00 5,40 536 415 Váh R SKV0436 Selenec K4M 6,90 0,00 6,90 537 416 Váh R SKV0437 Sloviansky potok K4M 9,30 0,00 9,30 538 417 Váh R SKV0438 Ždiarsky potok K4M 10,60 0,00 10,60 539 418 Váh R SKV0439 Bitarovský potok K2M 7,50 0,00 7,50 540 419 Váh R SKV0440 Podkylavský potok K2M 5,20 0,00 5,20 541 420 Váh R SKV0441 Lietavka K2M 8,80 0,00 8,80 542 421 Váh R SKV0442 Závadský potok K2M 7,80 0,00 7,80 543 422 Váh R SKV0443 Svinianka K2M 9,20 0,00 9,20 544 423 Váh R SKV0444 Orechovský potok K2M 7,20 0,00 7,20 545 424 Váh R SKV0445 Podhradský potok K2M 8,50 0,00 8,50 546 425 Váh R SKV0446 Rosinka K2M 11,80 0,00 11,80 547 426 Váh R SKV0447 Krivoklátsky potok K2M 15,50 0,00 15,50 548 427 Váh R SKV0448 Opatovský potok K2M 6,80 0,00 6,80 549 428 Váh R SKV0449 Kvašov K2M 9,35 0,00 9,35 550 429 Váh R SKV0450 Bolešovský potok K2M 9,20 0,00 9,20 551 430 Váh R SKV0451 Petríkovec K2M 4,70 0,00 4,70 552 431 Váh R SKV0452 Kotrčina K2M 7,30 0,00 7,30 553 432 Váh R SKV0453 Hoštínsky potok K2M 6,55 0,00 6,55 554 433 Váh R SKV0454 Ivanovský potok K2M 10,70 0,00 10,70 555 434 Váh R SKV0455 Melčický potok K2M 8,80 0,00 8,80 556 435 Váh R SKV0456 Vrzavka K2M 10,80 0,00 10,80 557 436 Váh R SKV0457 Lednický potok K2M 8,10 0,00 8,10 558 437 Váh R SKV0458 Závrská K2M 5,30 0,00 5,30 559 438 Váh R SKV0459 Kolačinský potok K2M 8,10 0,00 8,10 560 439 Váh R SKV0460 Dubnička K2M 11,60 0,00 11,60 561 440 Váh R SKV0461 Lieskovec K2M 7,90 0,00 7,90 562 441 Váh R SKV0462 Maninský potok K2M 11,05 0,00 11,05 563 442 Váh R SKV0463 Sverepec K2M 5,60 0,00 5,60 564 443 Váh R SKV0464 Moštenický potok K2M 8,05 0,00 8,05 565 444 Váh R SKV0465 Rudník K2M 11,60 0,00 11,60 566 445 Váh R SKV0466 Slatinský potok K2M 12,50 0,00 12,50 567 446 Váh R SKV0467 Kubrica K2M 7,30 0,00 7,30 568 447 Váh R SKV0469 Zlatovský potok K2M 8,80 0,00 8,80 569 448 Váh R SKV0470 Matejovský potok K2M 7,80 0,00 7,80 570 449 Váh R SKV0471 Bodianka K2M 6,40 0,00 6,40 571 2 Váh VN SKV1001 VN Liptovská Mara, VN Bešeňová K333 344,70 333,10 11,60 572 3 Váh VN SKV1002 VN Sĺňava P112 120,50 114,60 5,90 573 4 Váh VN SKV1003 VN Kráľová P113 76,00 64,20 11,80 574 5 Váh VN SKV1004 VN Orava, VN Tvrdošín K323 sútok Bielej a Čiernej Oravy 57,90 - 575 6 Váh VN SKV1005 VN Turček K331 71,80 70,10 1,70 576 7 Váh VN SKV1006 VN Nová Bystrica K332 24,70 20,70 4,00 577 8 Váh VN SKV1007 VN Budmerice P121 28,60 26,75 - 578 450 Váh R SKW0001 Malý Dunaj V3 (P1V) 126,70 119,00 7,70 579 451 Váh R SKW0002 Malý Dunaj V3 (P1V) 119,00 0,00 119,00 580 452 Váh R SKW0003 Čierna voda P1M 54,50 38,80 15,70 581 453 Váh R SKW0005 Čierna voda P1S 38,80 0,00 38,80 582 454 Váh R SKW0007 Stará Čierna voda P1S 43,80 0,00 43,80 583 455 Váh R SKW0008 Stoličný potok K2M 40,40 28,30 12,10 584 456 Váh R SKW0011 Stoličný potok P1M 28,30 11,80 16,50 585 457 Váh R SKW0012 Stoličný potok P1S 11,80 0,00 11,80 586 458 Váh R SKW0014 Horný Dudváh P1S 39,75 0,00 39,75 587 459 Váh R SKW0015 Dolný Dudváh P1S 33,80 0,00 33,80 588 460 Váh R SKW0016 Trnávka P2M 42,30 27,40 14,90 589 461 Váh R SKW0017 Trnávka P1M 27,40 20,60 6,80 590 462 Váh R SKW0018 Trnávka P1S 20,60 0,00 20,60 591 463 Váh R SKW0020 Gidra K2M 38,60 31,00 7,60 592 464 Váh R SKW0021 Gidra P1M 31,00 6,20 24,80 593 465 Váh R SKW0022 Gidra P1S 6,20 0,00 6,20 594 466 Váh R SKW0023 Gabčíkovo - Topoľníky P1M 28,70 0,00 28,70 595 467 Váh R SKW0024 Salibský Dudváh P1S 22,80 0,00 22,80 596 468 Váh R SKW0025 Derňa P1S 41,80 0,00 41,80 597 469 Váh R SKW0026 Kamenný potok K2M 7,25 0,00 7,25 598 470 Váh R SKW0027 Smolenický potok K2M 9,70 0,00 9,70 599 471 Váh R SKW0028 Roňava P1M 16,80 0,00 16,80 600 472 Váh R SKW0029 Chotárny kanál P1M 29,10 0,00 29,10 601 473 Váh R SKW0030 Klátovské rameno P1M 30,50 0,00 30,50 602 474 Váh R SKW0031 Šárd P1S 25,50 0,00 25,50 603 475 Nitra R SKN0001 Nitra K3M 168,50 161,45 7,05 604 476 Nitra R SKN0002 Nitra K2S 161,45 145,10 16,35 605 477 Nitra R SKN0003 Nitra K2S 145,10 111,80 33,30 606 478 Nitra R SKN0004 Nitra V3 (P1V) 111,80 0,00 111,80 607 479 Nitra R SKN0005 Malá Nitra P1M 30,40 0,00 30,40 608 480 Nitra R SKN0008 Handlovka K2M 33,90 23,16 10,74 609 481 Nitra R SKN0009 Handlovka K2S 23,16 0,00 23,16 610 482 Nitra R SKN0010 Nitrica K3M 51,80 30,10 21,70 611 483 Nitra R SKN0011 Nitrica K2S 28,30 0,00 28,30 612 484 Nitra R SKN0012 Bebrava K2M 48,60 23,50 25,10 613 485 Nitra R SKN0014 Bebrava K2S 23,50 0,00 23,50 614 486 Nitra R SKN0015 Radošinka P1M 31,00 12,10 18,90 615 487 Nitra R SKN0016 Radošinka P1S 12,10 0,00 12,10 616 488 Nitra R SKN0017 Žitava K2M 69,00 45,00 24,00 617 489 Nitra R SKN0018 Žitava K2M 45,00 40,00 5,00 618 490 Nitra R SKN0019 Žitava P1S 40,00 0,00 40,00 619 491 Nitra R SKN0020 Dlhý kanál P1M 48,00 19,90 28,10 620 492 Nitra R SKN0023 Dlhý kanál P1S 19,90 0,00 19,90 621 493 Nitra R SKN0024 Halačovka P2M 12,40 0,00 12,40 622 494 Nitra R SKN0025 Chotina K2M 28,50 21,30 7,20 623 495 Nitra R SKN0026 Chotina P2M 21,30 0,00 21,30 624 496 Nitra R SKN0027 Železnica K2M 17,70 7,30 10,40 625 497 Nitra R SKN0028 Železnica P2M 7,30 0,00 7,30 626 498 Nitra R SKN0029 Slivnica P2M 13,80 0,00 13,80 627 499 Nitra R SKN0030 Zľavský potok P2M 14,00 0,00 14,00 628 500 Nitra R SKN0031 Bočovka P2M 12,05 0,00 12,05 629 501 Nitra R SKN0032 Radiša K2M 24,40 0,00 24,40 630 502 Nitra R SKN0033 Hostiansky potok K2M 25,50 11,80 13,70 631 503 Nitra R SKN0034 Hostiansky potok P2M 11,80 0,00 11,80 632 504 Nitra R SKN0035 Leveš K2M 11,05 4,60 6,45 633 505 Nitra R SKN0036 Leveš P2M 4,60 0,00 4,60 634 506 Nitra R SKN0037 Jelenský potok K2M 10,40 6,00 4,40 635 507 Nitra R SKN0038 Jelenský potok P2M 6,00 0,00 6,00 636 508 Nitra R SKN0039 Stránka K2M 16,90 9,70 7,20 637 509 Nitra R SKN0040 Stránka P2M 9,70 0,00 9,70 638 510 Nitra R SKN0041 Dršňa K2M 13,50 0,00 13,50 639 511 Nitra R SKN0042 Pelúsok K2M 13,70 10,25 3,45 640 512 Nitra R SKN0043 Pelúsok P2M 10,25 0,00 10,25 641 513 Nitra R SKN0044 Lehotský potok K3M 15,80 9,80 6,00 642 514 Nitra R SKN0045 Lehotský potok K2M 9,80 0,00 9,80 643 515 Nitra R SKN0046 Podegerský potok P2M 3,45 0,00 3,45 644 516 Nitra R SKN0047 Osliansky potok K3M 14,60 7,30 7,30 645 517 Nitra R SKN0048 Osný potok K2M 7,30 0,00 7,30 646 518 Nitra R SKN0049 Chvojnica K3M 15,00 7,80 7,20 647 519 Nitra R SKN0050 Chvojnica K2M 7,80 0,00 7,80 648 520 Nitra R SKN0051 Jasenina K3M 8,60 0,00 8,60 649 521 Nitra R SKN0052 Tužina K3M 14,80 6,90 7,90 650 522 Nitra R SKN0053 Tužina K2M 6,90 0,00 6,90 651 523 Nitra R SKN0054 Tvrdošovský potok P1M 21,20 0,00 21,20 652 524 Nitra R SKN0055 Dolinský potok P1M 8,05 0,00 8,05 653 525 Nitra R SKN0056 Kadaň P1M 18,20 0,00 18,20 654 526 Nitra R SKN0057 Hosťovský potok P1M 13,80 0,00 13,80 655 527 Nitra R SKN0058 Drevenica K2M 22,50 15,25 7,25 656 528 Nitra R SKN0059 Drevenica P2M 15,25 0,00 15,25 657 529 Nitra R SKN0060 Telinský potok P1M 15,30 0,00 15,30 658 530 Nitra R SKN0061 Širočina P2M 20,90 15,15 5,75 659 531 Nitra R SKN0062 Širočina P1M 15,15 0,00 15,15 660 532 Nitra R SKN0063 Bocegaj P2M 12,00 0,00 12,00 661 533 Nitra R SKN0064 Čerešňový potok K2M 22,90 15,70 7,20 662 534 Nitra R SKN0065 Čerešňový potok P2M 15,70 0,00 15,70 663 535 Nitra R SKN0066 Perkovský potok P1M 21,10 0,00 21,10 664 536 Nitra R SKN0067 Hlavinka P2M 15,90 6,10 9,80 665 537 Nitra R SKN0068 Hlavinka P1M 6,10 0,00 6,10 666 538 Nitra R SKN0069 Drahožica K2M 13,60 0,00 13,60 667 539 Nitra R SKN0070 Hydina P2M 14,30 0,00 14,30 668 540 Nitra R SKN0071 Svinnica P2M 21,90 0,00 21,90 669 541 Nitra R SKN0072 Majerovský potok P2M 18,80 0,00 18,80 670 542 Nitra R SKN0073 Porubský potok K3M 10,50 5,90 4,60 671 543 Nitra R SKN0074 Porubský potok K2M 5,90 0,00 5,90 672 544 Nitra R SKN0075 Cerový potok P1M 8,20 0,00 8,20 673 545 Nitra R SKN0076 Andač P1M 15,90 0,00 15,90 674 546 Nitra R SKN0077 Cabajský potok P1M 28,80 0,00 28,80 675 547 Nitra R SKN0078 Livina P2M 25,20 0,00 25,20 676 548 Nitra R SKN0079 Vyčoma K2M 21,60 0,00 21,60 677 549 Nitra R SKN0080 Blesovský potok P2M 6,70 0,00 6,70 678 550 Nitra R SKN0081 Liska P1M 20,90 0,00 20,90 679 551 Nitra R SKN0082 Dobrotka P1M 13,30 0,00 13,30 680 552 Nitra R SKN0083 Bojnianka K2M 25,20 14,30 10,90 681 553 Nitra R SKN0084 Bojnianka P2M 14,30 0,00 14,30 682 554 Nitra R SKN0085 Škrípovka K3M 5,30 0,00 5,30 683 555 Nitra R SKN0086 Slavíkovský potok K3M 6,80 0,00 6,80 684 556 Nitra R SKN0087 Cintorínsky potok K2M 5,90 0,00 5,90 685 557 Nitra R SKN0088 Dubnica K2M 7,00 0,00 7,00 686 558 Nitra R SKN0089 Slaziansky potok K2M 8,25 4,80 3,45 687 559 Nitra R SKN0090 Slaziansky potok P2M 4,80 0,00 4,80 688 560 Nitra R SKN0091 Hradský potok K2M 8,70 0,00 8,70 689 561 Nitra R SKN0092 Kližský potok K2M 3,50 0,00 3,50 690 562 Nitra R SKN0093 Kolačniansky potok K2M 6,90 0,00 6,90 691 563 Nitra R SKN0094 Lefantovský potok K2M 7,20 0,00 7,20 692 564 Nitra R SKN0095 Lišna K2M 8,30 0,00 8,30 693 565 Nitra R SKN0096 Jarky K2M 11,05 5,50 5,55 694 566 Nitra R SKN0097 Jarky P2M 5,50 0,00 5,50 695 567 Nitra R SKN0098 Hradný potok K2M 6,30 0,00 6,30 696 568 Nitra R SKN0099 Nevidzianka K3M 5,50 2,35 3,15 697 569 Nitra R SKN0100 Nevidzianka K2M 2,35 0,00 2,35 698 570 Nitra R SKN0101 Bystrica K3M 6,20 3,40 2,80 699 571 Nitra R SKN0102 Bystrica K2M 3,40 0,00 3,40 700 572 Nitra R SKN0103 Rudnianka K2M 4,00 0,00 4,00 701 573 Nitra R SKN0104 Dlžinský potok K2M 5,50 0,00 5,50 702 574 Nitra R SKN0105 Kravská K2M 8,20 0,00 8,20 703 575 Nitra R SKN0106 Trebianka K2M 10,50 0,00 10,50 704 576 Nitra R SKN0107 Vyšehradný potok K2M 5,50 0,00 5,50 705 577 Nitra R SKN0108 Čaušiansky potok K2M 6,50 0,00 6,50 706 578 Nitra R SKN0109 Breziansky potok K2M 7,00 0,00 7,00 707 579 Nitra R SKN0110 Bystrica K3M 13,70 6,90 6,80 708 580 Nitra R SKN0111 Bystrica K2M 6,90 0,00 6,90 709 581 Nitra R SKN0112 Lazný potok K2M 8,60 0,00 8,60 710 582 Nitra R SKN0113 Ciglianka K3M 11,15 7,60 3,55 711 583 Nitra R SKN0114 Ciglianka K2M 7,60 0,00 7,60 712 584 Nitra R SKN0115 Žiarny potok K2M 8,30 0,00 8,30 713 585 Nitra R SKN0116 Čereniansky potok K2M 7,60 0,00 7,60 714 586 Nitra R SKN0117 Hradecký potok K2M 4,80 0,00 4,80 715 587 Nitra R SKN0118 Cigliansky kanál K2M 4,10 0,00 4,10 716 588 Nitra R SKN0119 Kamenský potok K3M 10,10 5,05 5,05 717 589 Nitra R SKN0120 Kamenský potok K2M 5,05 0,00 5,05 718 590 Nitra R SKN0121 Mostovka K2M 5,70 0,00 5,70 719 591 Nitra R SKN0122 Ťapkov potok K3M 9,50 4,65 4,85 720 592 Nitra R SKN0123 Ťapkov potok K2M 4,65 0,00 4,65 721 593 Nitra R SKN0124 Hraničný potok K3M 5,25 0,00 5,25 722 594 Nitra R SKN0125 Cerová K3M 5,80 0,00 5,80 723 595 Nitra R SKN0126 Osrblianka K3M 7,60 0,00 7,60 724 596 Nitra R SKN0127 Paniansky potok P1M 8,15 0,00 8,15 725 597 Nitra R SKN0128 Janíkovský kanál P1M 6,80 0,00 6,80 726 598 Nitra R SKN0129 Kosihovský potok P1M 6,60 0,00 6,60 727 599 Nitra R SKN0130 Trávnický potok P1M 8,60 0,00 8,60 728 600 Nitra R SKN0131 Bešiansky potok P1M 12,50 0,00 12,50 729 601 Nitra R SKN0132 Lúžtek P1M 7,05 0,00 7,05 730 602 Nitra R SKN0133 Kynecký potok P1M 4,10 0,00 4,10 731 603 Nitra R SKN0134 Kováčovský potok P1M 6,70 0,00 6,70 732 604 Nitra R SKN0135 Blatnica P1M 7,50 0,00 7,50 733 605 Nitra R SKN0136 Merašický potok P1M 10,90 0,00 10,90 734 606 Nitra R SKN0137 Trhovištský potok P1M 12,10 0,00 12,10 735 607 Nitra R SKN0138 Blatina P1M 7,80 0,00 7,80 736 608 Nitra R SKN0139 Trnovec P1M 10,20 0,00 10,20 737 609 Nitra R SKN0140 Babindolský potok P1M 8,10 0,00 8,10 738 610 Nitra R SKN0141 Chrenovka P1M 16,60 0,00 16,60 739 611 Nitra R SKN0142 Chrabriansky kanál P1M 9,70 0,00 9,70 740 612 Nitra R SKN0143 Selenec P1M 6,90 0,00 6,90 741 613 Nitra R SKN0144 Rohožnícky potok P2M 7,50 0,00 7,50 742 614 Nitra R SKN0145 Hunták P2M 6,70 0,00 6,70 743 615 Nitra R SKN0146 Pravotický potok P2M 7,10 0,00 7,10 744 616 Nitra R SKN0147 Čízovec P2M 5,70 0,00 5,70 745 617 Nitra R SKN0148 Letovský potok K2M 4,50 0,00 4,50 746 618 Nitra R SKN0149 Hradniansky potok P2M 11,80 0,00 11,80 747 619 Nitra R SKN0150 Inovec P2M 18,90 0,00 18,90 748 620 Nitra R SKN0151 Hradištnica P2M 4,05 0,00 4,05 749 621 Nitra R SKN0152 Kršteniansky potok P2M 5,80 0,00 5,80 750 622 Nitra R SKN0153 Dubnický potok P2M 11,20 0,00 11,20 751 623 Nitra R SKN0154 Jelešnica P2M 7,80 0,00 7,80 752 624 Nitra R SKN0155 Svitavský potok P2M 9,40 0,00 9,40 753 625 Nitra R SKN0156 Sviniansky potok P2M 8,40 0,00 8,40 754 626 Nitra R SKN0157 Brodziansky potok K2M 3,60 0,00 3,60 755 627 Nitra R SKN0158 Bedziansky potok P2M 10,30 0,00 10,30 756 628 Nitra R SKN0159 Žitavica K3M 4,90 0,00 4,90 757 629 Nitra R SKN0160 Tmavá K3M 5,40 0,00 5,40 758 630 Nitra R SKN0161 Závada K2M 6,50 0,00 6,50 759 631 Nitra R SKN0162 Trebichavský potok K2M 6,30 0,00 6,30 760 632 Nitra R SKN0163 Podhradský potok K2M 5,10 0,00 5,10 761 633 Nitra R SKN0164 Omastina K2M 7,60 0,00 7,60 762 9 Váh VN SKN1001 VN Nitrianske Rudno K221 30,10 28,30 1,80

Príloha č. 3 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

POSTUP VYMEDZENIA VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary podliehajú overovaniu. Overovanie sa vykonáva určovacími skúškami.

A.

Určovacie skúšky na vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov

Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary sa overujú dvoma určovacími skúškami špecificky zameranými pre každý takýto útvar povrchovej vody.

1.

Prvú určovaciu skúšku tvoria tieto kroky:

1.1.

Určenie hydrologických zmien na zabezpečenie dosiahnutia dobrého ekologického stavu (ďalej len „opatrenie na nápravu“), ktoré môžu zahŕňať opatrenia na zníženie environmentálnych dôsledkov fyzických úprav, ale aj opatrenia na úplné odstránenie fyzickej úpravy.

1.2.

Určenie negatívnych dôsledkov opatrení na nápravu určených podľa bodu 1.1. na špecifikované druhy užívania vôd, napríklad na plavbu, na výrobu elektrickej energie, na rekreáciu alebo na ďalšie špecifikované druhy užívania vôd. Tomuto hodnoteniu podliehajú len tie útvary povrchovej vody, v ktorých sa fyzické úpravy týkajú súčasného druhu užívania vôd, pričom sa posudzujú negatívne dôsledky všetkých možných opatrení na nápravu. Ak budú negatívne dôsledky na špecifikované druhy užívania vôd hodnotené ako významné, potom možno prejsť priamo k druhej určovacej skúške alebo sa môže pokračovať v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Ak dôsledky nie sú hodnotené ako významné, pokračuje sa v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Pod významným negatívnym dôsledkom sa pritom rozumie taký dôsledok, ktorý môže spôsobiť nápadnú odchýlku od súčasného užívania vôd. Pri posudzovaní významných negatívnych dôsledkov majú dôležitú úlohu ekonomické dôsledky vrátane zváženia sociálnych aspektov, napríklad odstránenie protipovodňových opatrení môže viesť k vysídleniu obyvateľstva. Dôsledky sa hodnotia na úrovni útvaru povrchovej vody, skupiny útvarov povrchovej vody, regiónu, oblasti povodí alebo v národnom meradle, a to v závislosti od situácie, druhu špecifikovaného užívania vôd alebo sektora. Tam, kde to bude potrebné, možno tieto dôsledky hodnotiť v niekoľkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najlepšie posúdenie. Východiskom pri hodnotení dôsledkov bude posúdenie miestnych dôsledkov.

1.3.

Posúdenie možnosti vzniku významných negatívnych dosahov realizácie nápravných opatrení na životné prostredie v širšom okolí, ktoré zahŕňa prirodzené prostredie a prostredie človeka vrátane archeológie, kultúrneho dedičstva, krajiny a geomorfológie, s cieľom zabezpečiť, aby nápravné opatrenia nutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu nemali za následok environmentálne zlepšenie a súčasne niekde nespôsobovali environmentálne problémy. Negatívny dôsledok na životné prostredie v širšom okolí bude klasifikovaný ako významný, ak škody spôsobené opatreniami na nápravu budú vyššie ako výhody vyplývajúce zo zlepšeného stavu vody, napríklad ako sú výrazne zvýšené emisie CO2 alebo produkcia a zneškodňovanie veľkého množstva asanačného odpadu. Ak sa na špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí neprejavili významné negatívne dôsledky, potom je predbežne vymedzený výrazne zmenený vodný útvar považovaný za prirodzený a mali by byť vykonané opatrenia na nápravu na zabezpečenie dosiahnutia jeho dobrého ekologického stavu. Ak sa významné negatívne dôsledky prejavia pri špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí, potom sa útvar povrchovej vody hodnotí druhou určovacou skúškou.

2.

Druhú určovaciu skúšku tvorí päť krokov hodnotenia, ktorými sa posudzujú možnosti dosiahnutia prínosov zabezpečovaných fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody inými prostriedkami, ktoré sú

2.1.

technicky realizovateľné,

2.2.

významne lepšie z hľadiska životného prostredia,

2.3.

primerane nákladné.

Hodnotí sa aj to, či iné prostriedky umožnia dosiahnuť dobrý ekologický stav príslušného útvaru povrchovej vody. Útvary povrchovej vody, pre ktoré sa nájdu iné prostriedky spĺňajúce kritériá uvedené v druhom bode a ktorými sa môžu dosiahnuť prínosy zabezpečované fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody, nemusia byť vymedzené ako výrazne zmenené. Ak sa upustí od súčasného špecifikovaného druhu užívania vody a fyzické zmeny sa odstránia, útvar povrchovej vody môže dosiahnuť dobrý ekologický stav. Za určitých podmienok môžu iné prostriedky iba čiastočne nahradiť druh užívania vôd. V takých prípadoch iné prostriedky splnia kritériá uvedené v druhom bode, v dôsledku fyzických úprav však nebude stále možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Napríklad ak je útvar povrchovej vody ovplyvnený dvoma druhmi užívania vôd a možno nájsť iné prostriedky na dosiahnutie prínosov z týchto úprav pre jedno z týchto užívaní vôd, druhé užívanie môže stále vyžadovať fyzické úpravy, ktoré zabraňujú útvaru povrchovej vody dosiahnuť dobrý ekologický stav. Ak útvar povrchovej vody nedosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami a ak je to spôsobené fyzickými zmenami, potom sa tento útvar povrchovej vody vymedzí ako výrazne zmenený. Ak útvar povrchovej vody dosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami, potom sa tento útvar povrchovej vody považuje za prirodzený.

B.

Určovacie skúšky na vymedzenie umelých vodných útvarov

Určovacie skúšky pre umelé vodné útvary sa nevzťahujú na ich konečné vymedzenie, ale na proces ich vymedzenia.

1.

Ak bol útvar povrchovej vody vymedzený ako umelý, prvou overovacou skúškou sa zabezpečí, aby nápravné opatrenia nemali významný negatívny dôsledok na špecifikovaný druh užívania vody alebo na životné prostredie v širšom okolí.

2.

Pri druhej určovacej skúške sa určuje, či existujú iné prostriedky, ktoré môžu zabezpečiť dosiahnutie prínosov umelých vodných útvarov a ktoré budú mať za následok napríklad zlepšenie ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody.

Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary vymedzené v prvej etape procesu vodného plánovania sa v jeho druhej etape preskúmajú.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

KRITÉRIÁ VYMEDZENIA A CHARAKTERIZÁCIE ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

A.

KRITÉRIÁ VYMEDZENIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Útvar podzemnej vody sa môže klasifikovať ako celok a opatrenia prijaté v tomto útvare sú dostatočné na zvrátenie jeho nepriaznivého stavu.

B.

CHARAKTERIZÁCIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Charakterizácia útvarov podzemnej vody obsahuje

1.

úvodný opis,

2.

ďalší opis,

3.

prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu,

4.

prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody,

5.

prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

1.

Úvodný opis

1.

Vykoná sa úvodný opis všetkých útvarov podzemnej vody s cieľom zhodnotenia ich využívania a miery rizika, že nesplnia environmentálne ciele, ktoré sú stanovené pre útvary podzemnej vody. Útvary podzemnej vody sa na účely úvodného opisu môžu zoskupovať.

2.

Pri analýzach útvarov podzemnej vody pre potreby úvodného opisu možno využívať existujúce údaje, ktorými sú najmä hydrologické údaje, geologické údaje, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, údaje o vypúšťaní vôd a údaje o odberoch vôd.

3.

Na základe vykonaných analýz sa stanovia:

3.1.

poloha a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

3.2.

vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavený vrátane difúznych zdrojov znečistenia, bodových zdrojov znečistenia, odberov vody a umelého dopĺňania,

3.3.

všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

3.4.

útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2.

Ďalší opis

1.

Vykoná sa pre tie útvary alebo skupiny útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia tvoriace súčasť programu opatrení na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.

2.

Zahŕňa príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby aj ďalšie informácie

2.1.

o geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

2.2.

o hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

2.3.

o charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

2.4.

o stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

2.5.

o pridružených povrchových systémoch vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

2.6.

o odhadoch smerov a množstiev výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

2.7.

o dostatočných údajoch na výpočet dlhodobého priemerného ročného množstva celkového dopĺňania,

2.8.

o charakteristike chemického zloženia podzemnej vody vrátane špecifikácie miery vplyvov ľudskej činnosti; pri stanovovaní prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody možno použiť typológiu charakterizovania podzemnej vody.

3.

Prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré zasahujú do územia susedných štátov alebo sú identifikované na základe úvodnej charakterizácie ako rizikové, vzhľadom na možnosť nesplnenia environmentálnych cieľov sa zhromažďujú a spracovávajú tieto informácie:

1.

miesta odberu podzemnej vody v útvare podzemnej vody používané na odber vody okrem

1.1.

miest odberu vody poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň,

1.2.

miest odberu vody na pitné účely poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

2.

priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

3.

chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

4.

poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

5.

množstvo vypúšťanej vody v takých miestach,

6.

chemické zloženie vody vypúšťanej do útvaru podzemnej vody,

7.

využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a zmien charakteristík dopĺňania vplyvom ľudskej činnosti, napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného znížením infiltračnej schopnosti, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

4.

Prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť menej prísne environmentálne ciele vrátane zváženia možných vplyvov stavu týchto útvarov podzemnej vody

1.

na povrchovú vodu a súvisiace suchozemské ekosystémy,

2.

na regulovanie vôd a vodných zdrojov, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

3.

na rozvoj spoločnosti.

5.

Prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie environmentálne ciele, pretože v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti sú také znečistené, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

UKAZOVATELE MONITOROVANIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A.

RIEKY

A.1. Biologické prvky

1.

zloženie a početnosť vodnej flóry (fytoplanktón, fytobentos a makrofyty)

2.

zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

3.

zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

A.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:

1.

hydrologický režim

2.

interakcia s útvarmi podzemnej vody

3.

priechodnosť riek

Morfologické podmienky:

1.

premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

2.

štruktúra a substrát koryta rieky

3.

štruktúra príbrežného pásma

A.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky

A.3.1. Všeobecné:

1.

teplotný režim

2.

kyslíkový režim

3.

celková mineralizácia

4.

neutralizačná kapacita

5.

koncentrácia nutrientov

A.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:

1.

znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.

znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

B.

RIEKY SO ZMENENOU KATEGÓRIOU A JAZERÁ

B.1. Biologické prvky

1.

zloženie, abundancia a biomasa fytoplanktónu

2.

zloženie a početnosť inej vodnej flóry (fytobentos a makrofyty)

3.

zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

4.

zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

B.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim:

1.

hydrologický režim a bilancovanie množstva povrchových vôd

2.

doba zdržania

3.

interakcia s útvarmi podzemnej vody

Morfologické podmienky:

1.

premenlivosť hĺbky jazera

2.

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

3.

štruktúra brehu jazera

B.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

B.3.1. Všeobecné:

1.

priehľadnosť vody

2.

teplotný režim

3.

kyslíkový režim

4.

celková mineralizácia

5.

neutralizačná kapacita

6.

koncentrácia nutrientov

B.3.2. Špecifické znečisťujúce látky:

1.

znečistenie všetkými prioritnými látkami a ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2.

znečistenie ďalšími látkami – syntetickými a nesyntetickými špecifickými látkami relevantnými pre Slovensko, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách podľa osobitného predpisu.2)

C.

UMELÉ VODNÉ ÚTVARY A VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY

Ukazovatele monitorovania stavu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov povrchovej vody budú zodpovedať ukazovateľom stanoveným v bode A alebo v bode B. Výber ukazovateľov bude podmienený podobnosťou umelého vodného útvaru alebo výrazne zmeneného vodného útvaru povrchovej vody s príslušnou kategóriou vodného útvaru.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZÁSADY VÝBERU REPREZENTATÍVNYCH ODBEROVÝCH MIEST PRE MONITOROVANIE POVRCHOVÝCH VÔD

Reprezentatívne odberové miesto alebo úsek

1.

charakterizuje stav celého vodného útvaru,

2.

nemôže sa umiestniť pod zdrojmi znečistenia alebo inými významnými vplyvmi v mieste, kde vplyv ešte pôsobí, a nemôže sa umiestniť v úseku toku so vzdutou hladinou,

3.

je prirodzeným tokom bez významných hydromorfologických zmien z hľadiska hodnotenia ekologického stavu,

4.

môže sa odlišne umiestniť na hodnotenie ekologického stavu a chemického stavu,

5.

môže byť v uzáverových profiloch vodných útvarov za dodržania zásad podľa prvého až štvrtého bodu.

V relevantných bodoch sa merajú jednotlivé biologické prvky kvality, napríklad ak ide o veľké vodné toky a ak sa sleduje vodný tok v troch bodoch priečneho profilu.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

MINIMÁLNA FREKVENCIA MONITOROVANIA PRVKOV KVALITY PRE HODNOTENIE STAVU A KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD

Ukazovatele Rieky Jazerá Biologické     Fytoplanktón raz za mesiac1) raz za mesiac1) Ostatná vodná flóra:     vodné makrofyty     fytobentos   raz za tri roky   raz za tri roky raz za dva roky raz za dva roky Bentické bezstavovce raz za tri roky raz za tri roky Ryby raz za tri roky raz za tri roky Hydromorfologické     Priechodnosť raz za šesť rokov   Hydrológia priebežne mesačne Morfológia raz za šesť rokov raz za šesť rokov Fyzikálno-chemické a chemické     Teplotné pomery raz za mesiac raz za mesiac Kyslíkové pomery raz za mesiac raz za mesiac Mineralizácia raz za tri mesiace raz za tri mesiace Obsah nutrientov raz za mesiac raz za mesiac Neutralizačná kapacita raz za mesiac raz za mesiac Ďalšie znečisťujúce látky – syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko raz za mesiac raz za mesiac Prioritné látky raz za mesiac raz za mesiac

Poznámka:

1) Vo vegetačnom období a pri riekach len v nížinných tokoch.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

URČENIE SPOĽAHLIVOSTI HODNOTENIA EKOLOGICKÉHO A CHEMICKÉHO STAVU A EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD

1.

Spoľahlivosť hodnotenia sa určuje pre každý vodný útvar povrchovej vody. Najvyššia spoľahlivosť hodnotenia je 5 a najnižšia 1.

2.

Na určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu a ekologického potenciálu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 1a – 1e.

3.

Na určenie spoľahlivosti hodnotenia chemického stavu sa použijú kritériá uvedené v tabuľkách č. 2a – 2e.

4.

Prvky kvality Popis kritérií pre ekologický stav Spoľahlivosťhodnotenia Biologické prvkykvality Všetky relevantné biologické prvky kvality sú k dispozícii 5 Boli dodržané všetky frekvencie meraní Metódy vzorkovania a analýz sú v súlade s požiadavkami RSV Metódy sú interkalibrované na európskej úrovni (znamená to, že sú aspoň v procese interkalibrácie) Výsledky biologického monitorovania sú podporené výsledkami hydro­morfo­logických prvkov kvality a výsledkami všeobecných fyzikálno-chemických ukazovateľov Fyzikálno-chemické prvky kvality Všetky prvky kvality sú k dispozícii Boli dodržané všetky požadované frekvencie meraní Syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko Všetky látky relevantné pre konkrétny vodný útvar boli merané Požadované frekvencie a rozloženie v roku (rovnomernosť, sezonalita) boli dodržané Metódy na stanovenie jednotlivých látok sú v súlade s požiadavkami príslušných legislatívnych predpisov Sú k dispozícii všetky národné environmentálne normy kvality Agregácia vodných útvarov bola urobená s vysokou mierou spoľahlivosti

Tabuľka č. 1a

Tabuľka č. 1b

Tabuľka č. 1c

Tabuľka č. 1d

Tabuľka č. 1e

Tabuľka č. 2a

Tabuľka č. 2b

Tabuľka č. 2c

Tabuľka č. 2d

Tabuľka č. 2e

Príloha č. 9 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZOZNAM TYPOV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD

ČASŤ A

Kód typu Kód podtypu Názov typu / podtypu P1M – Malé toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve P1S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2M – Malé toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3M – Malé toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K4M – Malé toky v nadmorskej výške nad 800 m v Karpatoch K2S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K3S – Stredne veľké toky v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch P1V M1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Morava P1V D1(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Devín – Klížská Nemá P1V D2(P1V) Veľké toky v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve – podtyp Dunaj v úseku Klížská Nemá – št. hranica s HU K3V V1(K3V) Veľké toky hornej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K2V V2(K2V) Veľké toky strednej časti povodia Váhu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V V3(P1V) Veľké toky dolnej časti povodia Váhu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V R1(K2V) Stredná časť toku Hron v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V R2(P1V) Dolná časť toku Hron v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P1V I1(P1V) Dolná časť toku Ipeľ v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K2V H1(K2V) Stredná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K2V H2(K2V) Dolná časť toku Hornád v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch P1V B1(P1V) Veľké toky v povodí Bodrogu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve K3V P1 (K3V) Stredná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K3V P2 (K3V) Dolná časť toku Poprad v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

ČASŤ B

Kód typu Názov typu P112 Vodný útvar so zmenenou kategóriou, plytký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P113 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P121 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Panónskej panve P221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Panónskej panve K123 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške do 200 m v Karpatoch K211 Vodný útvar so zmenenou kategóriou plytký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K221 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K222 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K232 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 200 – 500 m v Karpatoch K321 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K323 Vodný útvar so zmenenou kategóriou stredne hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K331 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s malou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K332 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký so stredne veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch K333 Vodný útvar so zmenenou kategóriou hlboký s veľkou plochou povrchu v nadmorskej výške 500 – 800 m v Karpatoch

Príloha č. 10 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

ČASŤ A

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Všeobecné podmienky Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé, vplyvom ľudskej činnosti vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach.   Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia.   Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre konkrétny typ útvaru. Hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty prvkov biologickej kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej miery v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave.

Vysvetlivky:

1.

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav sa klasifikujú ako vody v zlom stave alebo vo veľmi zlom stave.

2.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody v zlom stave.

3.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody vo veľmi zlom stave.

ČASŤ B

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav Hydromorfologické prvky kvality Hydrologický režim Veľkosť a dynamika prietoku vody a súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky kvality Všeobecné podmienky Hodnoty fyzikálno-chemických ukazovateľov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach. Koncentrácie nutrientov sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Stupeň mineralizácie, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky narušenia ľudskou činnosťou a sú v rozsahu, aký je bežný v nenarušených podmienkach. Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a mineralizácia neprekračujú hodnoty ukazovateľov stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Koncentrácie nutrientov nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahli sa už uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.

ČASŤ C

  Bezpečnostný faktor Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru 1 000 Jedna hodnota NOEC z chronického testu (ryby alebo dafnie) 100 Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie a/alebo riasy) 50 Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch reprezentujúcich tri trofické úrovne (obvykle ryby, dafnie a riasy) 10 Ostatné prípady vrátane pozorovaných údajov alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov Hodnotenie podľa jednotlivých prípadov

Tam, kde je to možné, získajú sa údaje o akútnej a chronickej toxicite testovacích organizmov – taxónov uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktoré sú relevantné pre konkrétny typ vodného útvaru, ako aj ostatných taxónov, pre ktoré existujú dostupné údaje. Základný súbor testovacích organizmov tvoria riasy a/alebo makrofyty, dafnie a ryby.

Postup pri stanovovaní maximálnej priemernej ročnej koncentrácie

1.

Stanovia sa primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1. časti II Technického usmernenia na podporu Smernice komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a nariadenia komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika pre existujúce látky, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v tejto tabuľke:

2.

Ak sú k dispozícii údaje o nerozložiteľnosti a bioakumulácii, je potrebné ich zohľadniť pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálnej normy kvality.

3.

Takto odvodená environmentálna norma kvality by sa mala porovnať s dostupnými výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie sa prehodnotí, aby bolo možné bezpečnostný faktor spresniť. Environmentálna norma kvality bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie na účely spresnenia bezpečnostného faktora.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY URČOVANIA REFERENČNÝCH PODMIENOK

1.

Pre každý typ útvaru povrchovej vody sa stanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre konkrétny typ a reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality pre konkrétny typ s veľmi dobrým ekologickým stavom. Určia sa typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom.

2.

Hodnoty ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary povrchovej vody alebo umelé vodné útvary povrchovej vody sa budú preverovať každých šesť rokov.

3.

Typovo špecifické referenčné podmienky uvedené v prvom a druhom bode a typovo špecifické referenčné biologické podmienky môžu byť určené

3.1

na základe existujúcich referenčných lokalít na území Slovenska,

3.2

prostredníctvom modelovania,

3.3

na základe historických údajov,

3.4

na základe odborného posúdenia,

3.5

na základe existujúcich referenčných lokalít na území iných štátov v tom istom type,

3.6

kombináciou uvedených postupov.

4.

Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických znečisťujúcich látok podľa prílohy č. 1 zákona a prioritných látok sa za medze stanovení považujú tie, ktoré možno dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre konkrétny typ určujú.

5.

Pre priestorovo založené biologické referenčné hodnoty sa spracuje katalóg referenčných lokalít pre každý typ útvaru povrchovej vody. Katalóg bude obsahovať dostatočný a možný počet miest pre veľmi dobrý stav, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

DEFINOVANIE KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

ČASŤ A

Prvok Maximálny ekologický potenciál Dobrý ekologický potenciál Priemerný ekologický potenciál Biologické prvky kvality Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám zisteným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného telesa. Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu. Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zistenými pre maximálny ekologický potenciál. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite. Hydromorfologické prvky Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dosahy na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo významne modifikovaných charakteristík vodného útvaru, kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu na kladenie ikier a rast. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Fyzikálno-chemické prvky Všeobecné podmienky Fyzikálno-chemické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne zmenenému útvaru. Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov kvality sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Podmienky sú v súlade s požiadavkami potrebnými na dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom v nenarušených podmienkach. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Teplota a pH nepresahujú hodnoty ukazovateľov stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie už uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Syntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko a syntetické prioritné látky Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou stanovenia bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. Koncentrácie nepresahujú ciele stanovené v súlade s postupom opísaným v časti B prílohy č. 12 bez dotknutia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES (

Poznámky:

1) Hodnoty pozaďových koncentrácií nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko a nesyntetických prioritných látok (ťažkých kovov) sú uvedené v prílohe č. 11. ENK – Environmentálna norma kvality.

2) Používanie ENK odvodených na základe týchto definícií nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových koncentrácií.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

MAPOVÉ ZOBRAZENIE PREZENTÁCIE STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód RGB1)farba Veľmi dobrý Modrá 0, 0, 255 Dobrý Zelená 0, 255, 0 Priemerný Žltá 255, 255, 0 Zlý Oranžová 255, 102, 0 Veľmi zlý Červená 255, 0, 0

1.

Na mape správneho územia povodia a čiastkových povodí sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódov uvedených v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

2.

Klasifikácia ekologického potenciálu Umelé vodné útvary Výrazne zmenené útvary Farebný kód RGB* farba Farebný kód RGB1) farba Dobrý a vyšší Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy 0, 128, 0 192, 192, 192 Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy 0, 128, 0 128, 128, 128 Priemerný Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy 255, 255, 0 192, 192, 192 Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy 255, 255, 0 128, 128, 128 Zlý Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy 255, 102, 0 192, 192, 192 Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy 255, 102, 0 128, 128, 128 Veľmi zlý Rovnako široké červené a svetlosivé pásy 255, 0, 0 192, 192, 192 Rovnako široké červené a tmavosivé pásy 255, 0, 0 128, 128, 128

Tabuľka č. 2

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

3.

Klasifikácia chemického stavu Farebný kód RGB1) farba Dobrý Modrá 0, 147, 221 Nedosahujúci dobrý stav Červená 218, 37, 29

Tabuľka č. 3

Poznámka:

1) RGB farba – číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (červená – zelená – čierna).

Príloha č. 14 k vyhláške č. 418/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Ú. v. EÚ L 331,15. 12. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

[]

Poznámky

[]1)  § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

[]2)  Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

[]3)  § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z.

[]4)  § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z.

[]5)  Príloha č. 3 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.

[]6)  § 9 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

[]7)  § 4 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[]8)  § 16 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

[]9)  § 19 zákona č. 569/2007 Z. z.

[]10)  Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z.