Porovnanie znení zákona

Zmeny
1/1

Znenie účinné od:
(Zvoľte novšie znenie)

Znenie účinné od:
(Zvoľte staršie znenie)

Výsledok porovnania:

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2011 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje intervaly a rozsah vykonania pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení (ďalej len „periodické hodnotenie“).

§ 2

Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas prevádzky

(1)

Držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, v ktorom uplynie osem rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku jadrového zariadenia bez časového obmedzenia. Každé ďalšie periodické hodnotenie vykoná držiteľ povolenia podľa aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, v ktorom uplynie desať rokov odo dňa, ku ktorému bolo vykonané predchádzajúce periodické hodnotenie.

(2)

Ak bolo povolenie na prevádzku časovo alebo technicky ohraničené v súlade s § 8 ods. 1 písm. d) zákona, držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, od ktorého zostávajú dva roky do ukončenia platnosti povolenia na prevádzku.

(3)

Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia preverí súlad aktuálneho stavu jadrového zariadenia so stavom, ktorý je opísaný v predprevádzkovej bezpečnostnej správe platnej ku dňu vykonania periodického hodnotenia. Zistené odchýlky odstráni.

(4)

Periodické hodnotenie zahrnujúce ciele a prvky jednotlivých oblastí podľa odseku 5 je zamerané na

a)

porovnanie dosiahnutého stavu jadrovej bezpečnosti na jadrovom zariadení so súčasnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou,

b)

hodnotenie kumulatívnych efektov starnutia jadrového zariadenia, vplyvu vykonaných i uvažovaných zmien na jadrovom zariadení, prevádzkových skúseností a technického rozvoja na jadrovú bezpečnosť,

c)

určenie odôvodnených zmien na jadrovom zariadení s cieľom udržať požadovanú vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti alebo ju zvýšiť do úrovne približujúcej sa k moderným jadrovým zariadeniam vo svete,

d)

preukázanie, že požadovaná úroveň jadrovej bezpečnosti je zaistená až do ďalšieho periodického hodnotenia, vychádzajúc z celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového zariadenia.

(5)

Oblasti periodického hodnotenia sú:

a)

projekt jadrového zariadenia,

b)

aktuálny stav jadrového zariadenia,

c)

kvalifikácia zariadení,

d)

riadenie starnutia,

e)

deterministické analýzy bezpečnosti,

f)

pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti,

g)

neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia,

h)

prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia,

i)

využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu,

j)

organizácia, administratívna správa, kultúra bezpečnosti a systém manažérstva kvality,

k)

prevádzkové predpisy,

l)

ľudský činiteľ,

m)

havarijné plánovanie,

n)

rádiologický vplyv na životné prostredie,

o)

dlhodobá bezpečná prevádzka jadrového zariadenia (ďalej len „dlhodobá prevádzka“).

(6)

Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia identifikuje a vyhodnotí bezpečnostný význam zistených odchýlok od aplikovateľných súčasných bezpečnostných požiadaviek domácej a medzinárodne uznanej, aktuálne použiteľnej dobrej praxe, zohľadňujúc prevádzkové skúsenosti, významné výsledky výskumu a súčasný stav technológie.

(7)

Na základe výsledkov preskúmania v každej oblasti s uvažovaním ich možného vzájomného rozhrania držiteľ povolenia spracuje celkové zhodnotenie bezpečnosti jadrového zariadenia na obdobie do nasledujúceho periodického hodnotenia a dôveryhodne preukáže bezpečnosť jadrového zariadenia na pokračovanie v prevádzke. Toto hodnotenie má upozorniť na všetky problémy, ktoré by mohli obmedziť budúcu bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia a vysvetliť, ako budú riešené.

(8)

Držiteľ povolenia predkladá úradu správu o periodickom hodnotení do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému bolo vykonané periodické hodnotenie.

(9)

Správa o periodickom hodnotení obsahuje

a)

stručný opis vykonaného periodického hodnotenia s uvedením jeho cieľa, rozsahu, postupu, použitých zdrojov a súhrnu odkazov na najdôležitejšiu použitú a vyhotovenú dokumentáciu,

b)

výsledky hodnotenia jadrovej bezpečnosti v jednotlivých oblastiach podľa odseku 5,

c)

zhrnutie výsledkov celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového zariadenia,

d)

integrovaný plán realizácie navrhovaných nápravných opatrení a bezpečnostných zlepšení na odstránenie zistených odchýlok,

e)

záverečné hodnotenie.

§ 3

Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas vyraďovania

(1)

Držiteľ povolenia vykoná periodické hodnotenie počas vyraďovania ku koncu každej etapy vyraďovania.1)

(2)

Periodické hodnotenie počas vyraďovania je zamerané najmä na porovnanie dosiahnutého stavu vyraďovania s definovaným konečným stavom zariadenia v danej etape vyraďovania a na splnenie požiadaviek podľa § 2 ods. 4 písm. a), c) a d).

(3)

Na rozsah hodnotenia jadrovej bezpečnosti počas vyraďovania sa primerane použijú oblasti hodnotenia podľa § 2 ods. 5.

(4)

Držiteľ povolenia predloží úradu správu o periodickom hodnotení počas vyraďovania v súlade s § 10 ods. 2 zákona.

(5)

Správa o periodickom hodnotení počas vyraďovania obsahuje primerane náležitosti podľa § 2 ods. 9.

§ 4

Metodika periodického hodnotenia

(1)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení použije zdokumentovanú, súčasnú a systematickú metodiku so zohľadnením deterministického, ale aj pravdepodobnostného hodnotenia.

(2)

Každá oblasť je hodnotená a zistenia sú porovnané so súčasnými bezpečnostnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou, pričom je hodnotená bezpečnostná významnosť všetkých zistení.

(3)

Ciele preverovania jednotlivých oblastí periodického hodnotenia ustanovuje § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, § 9b ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.

(4)

Objekty preverovania cieľov jednotlivých oblastí ustanovuje § 5 ods. 2, § 6 ods. 2, § 7 ods. 2, § 8 ods. 2, § 9 ods. 2, § 9a ods. 2, § 9b ods. 2, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 18 ods. 2.

(5)

V celkovom zhodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia sa zohľadňujú všetky pozitívne i negatívne zistenia a ich kumulatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Identifikované sú racionálne uskutočniteľné bezpečnostné zlepšenia.

§ 5

Projekt jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia projektu jadrového zariadenia je vyhodnotenie adekvátnosti projektu a jeho zdokumentovania hodnotením podľa požiadaviek kladených na zabezpečovanie jadrovej bezpečnosti a dobrú prax, platných v období vykonávania hodnotenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

podrobný popis projektu vrátane schém a výkresov vybraných zariadení; jeho kompletnosť, aktuálnosť a dostupnosť,

b)

bezpečnostný koncept projektu podľa pôvodných požiadaviek a požiadaviek na jadrovú bezpečnosť platných v období vykonávania hodnotenia,

c)

súlad aktuálneho stavu vyhotovenia jadrového zariadenia s projektom jadrového zariadenia,

d)

významné pozitívne i negatívne rozdiely medzi stavom jadrového zariadenia v čase hodnotenia a platnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri projektovaní jadrového zariadenia v čase hodnotenia,2)

e)

zoznam vybraných zariadení a ich kategorizáciu do bezpečnostných tried.

§ 6

Aktuálny stav jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia aktuálneho stavu jadrového zariadenia je zistenie a vyhodnotenie stavu vybraných zariadení a porovnanie zisteného stavu s požiadavkami projektu. Zahŕňa tiež overenie, či je ich aktuálny stav náležite zdokumentovaný.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

údaje o integrite a funkčnej spôsobilosti vybraných zariadení,

b)

údaje o zhodnotení životnosti vybraných zariadení,

c)

rozsah a výsledky prevádzkových kontrol, inšpekcií a údržby, ktoré preukazujú funkčnú spôsobilosť vybraných zariadení,

d)

opis aktuálneho fyzického stavu a technického stavu vybraných zariadení,

e)

opis stavu podporných zariadení nachádzajúcich sa na území alebo v okolí jadrového zariadenia,

f)

prínos zmien na jadrovom zariadení, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, vykonaných od predchádzajúceho periodického hodnotenia,

g)

riadenie zdokumentovaných informácií jadrového zariadenia.

§ 7

Kvalifikácia zariadení

(1)

Cieľom periodického hodnotenia kvalifikácie zariadení je zistiť, či sú vybrané zariadenia kvalifikované na vykonávanie určených bezpečnostných funkcií.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

zoznam vybraných zariadení a dodržiavanie požiadaviek kategorizácie,3)

b)

požiadavky na kvalifikáciu vybraných zariadení,4)

c)

monitorovanie a vyhodnocovanie charakteristík prostredia, ktorého účinkom je vybrané zariadenie vystavené,

d)

zdokumentovanie kvalifikácie vybraných zariadení a overenie ich funkčnej spôsobilosti vzhľadom na stanovené kvalifikačné požiadavky,

e)

programy periodického zisťovania aktuálneho stavu a potvrdzovanie funkčnej spôsobilosti vybraných zariadení z pohľadu ustanovených kvalifikačných požiadaviek,

f)

postupy a opatrenia prijaté na udržanie kvalifikácie vybraných zariadení do konca plánovanej doby ich životnosti.

§ 8

Riadenie starnutia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia riadenia starnutia je vyhodnotenie, či je riadenie starnutia zabezpečené systémovo a či je zabezpečená spôsobilosť vybraných zariadení plniť ich bezpečnostné funkcie až do ďalšieho periodického hodnotenia alebo do začiatku etapy vyraďovania.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

stratégiu a dokumentáciu programov riadenia starnutia,

b)

úplnosť zoznamu vybraných zariadení zahrnutých do programov riadenia starnutia,

c)

záznamy a vhodnosť výberu zaznamenávaných údajov ovplyvňujúcich starnutie, ako aj údajov identifikujúcich stav životnosti vybraných zariadení,

d)

výsledky sledovania životnosti a efektívnosť programov riadenia starnutia nevymeniteľných vybraných zariadení a programov starostlivosti o vymeniteľné vybrané zariadenia,

e)

kritériá prijateľnosti, aktuálne a požadované bezpečnostné rezervy vybraných zariadení,

f)

úroveň pochopenia fyzikálnych podmienok, dominantných mechanizmov starnutia, aktuálnej bezpečnostnej rezervy a ďalších vplyvov, ktoré by mohli znížiť životnosť vybraných zariadení,

g)

možnosti zmiernenia následkov procesu starnutia vybraných zariadení.

§ 9

Deterministické analýzy bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je preskúmanie rozsahu, aktuálnosti a kvality deterministických analýz bezpečnosti vzhľadom na aktuálny stav jadrovej bezpečnosti projektu a prevádzky, vybraných zariadení, použitých analytických metód, výpočtových nástrojov a dát, ako aj na stav jadrovej bezpečnosti predpovedaný ku dňu ďalšieho periodického hodnotenia. Cieľom hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je aj ich využitie pri overovaní projektu a hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

požadované analýzy bezpečnosti a ich výsledky,

b)

použité vstupné údaje, podmienky a zdôvodnenie predpokladov analýz bezpečnosti,

c)

použité analytické metódy, výpočtové programy a ich verifikáciu a validáciu,

d)

iniciačné udalosti a ich kategorizáciu, kritériá prijateľnosti a ich splnenie,

e)

metodiku vypracúvania a preverovanie analýz bezpečnosti,

f)

efektívnosť opatrení zameraných na predchádzanie vzniku a zmierňovanie následkov nehôd a havárií a ich riadenie.

§ 9a

Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti je posúdiť kompletnosť, kvalitu a aktuálnosť pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti a jeho využitie na zvyšovanie bezpečnosti jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

účel a obsah pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti,

b)

použité vstupné údaje, podmienky a predpoklady analýz a ich odôvodnenie, iniciačné udalosti a ich kategorizáciu,

c)

stav a validáciu použitých analytických metód a výpočtových programov,

d)

výsledky pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti vzhľadom na pravdepodobnostné bezpečnostné ciele a či je riziko dostatočne nízke a dobre vyvážené pre všetky iniciačné udalosti a prevádzkové stavy,

e)

možnosti zvýšenia bezpečnosti jadrového zariadenia vyplývajúce z výsledkov pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti,

f)

súlad stratégií na riadenie havárií s pravdepodobnostnými modelmi a ich výsledkami.

§ 9b

Neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia je posúdenie primeranosti ochrany jadrového zariadenia pred možnými vplyvmi vnútorných ohrození a vonkajších ohrození na jadrové zariadenie vzhľadom na aktuálny stav projektu a prevádzky, aktuálny stav vybraných zariadení a ďalších zariadení dôležitých pre bezpečnosť, charakteristiky územia jadrového zariadenia, analytické metódy, bezpečnostné štandardy a dosiahnutú úroveň poznania, ako aj vzhľadom na stav predpokladaný ku dňu ďalšieho periodického hodnotenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

zoznam uvažovaných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia a ich pravdepodobných kombinácií, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť jadrového zariadenia, a to najmä v prípade vnútorných ohrození – vnútorný požiar a výbuchy, vnútorné záplavy, švihy potrubí, vnútorné letiace predmety, pád bremena, únik pary, horúcich alebo studených plynov, vibrácie, zrútenie konštrukcií, strata alebo zníženie výkonu vzduchotechnických zariadení; v prípade vonkajších ohrození – vonkajší požiar, záplava, extrémne prírodné a meteorologické podmienky vrátane seizmickej udalosti, výskytu tornáda, elektromagnetická interferencia, ľudská činnosť a priemyselné aktivity vrátane výbuchov v blízkosti jadrového zariadenia, zemetrasenie, blesky, biologické vplyvy, náraz lietadla,

b)

stanovenie charakteristík pravdepodobných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia vrátane analytických metód, modelov, predpokladov, kritérií a dát použitých na ich stanovenie,

c)

stratégiu a programy dlhodobého monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia i využitie získaných výsledkov pri prevencii, zmierňovaní a predpovedaní vplyvu prírodných javov na jadrové zariadenie,

d)

analýzy odozvy jadrového zariadenia na vnútorné ohrozenia a vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia vrátane posúdenia vzájomného vplyvu viacerých jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území,

e)

plnenie určených bezpečnostných funkcií, vhodnosť požadovaných zásahov obsluhy jadrového zariadenia na predchádzanie rozvoja alebo zmierňovanie následkov pôsobenia vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia, dostupnosť vybraných zariadení a ďalších zariadení dôležitých pre bezpečnosť vrátane prevádzkovej dozorne, núdzovej dozorne a havarijného riadiaceho strediska.

§ 10

Prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia zabezpečovania prevádzkovej bezpečnosti je určiť stav prevádzkovej bezpečnosti jadrového zariadenia, jej trendy a na základe prevádzkových záznamov posúdiť jej spoľahlivosť.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

systém identifikácie, klasifikácie, zaznamenávania a ohlasovania prevádzkových udalostí,5)

b)

výber a záznam údajov o prevádzke so vzťahom k jadrovej bezpečnosti vrátane údajov pre analýzy bezpečnosti,

c)

systém analýzy koreňových príčin udalostí, spätnej väzby a zmien systémov, konštrukcií a komponentov na jej základe,

d)

analýzy trendu prevádzkových údajov so vzťahom k jadrovej bezpečnosti, bezpečnostných prevádzkových ukazovateľov, spoľahlivosti a nepohotovosti systémov a komponentov a vplyvu ľudského činiteľa,

e)

množstvo, druh, formu a aktivitu rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení a nakladanie s nimi,

f)

záznamy o integrite, prípadne porušení fyzických bariér na udržanie rádioaktívnych látok vrátane netesností,

g)

záznamy dávok ožiarenia osôb v stavebných objektoch jadrového zariadenia,

h)

záznamy výpustí a únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia,

i)

záznamy meraní radiačnej situácie na území i v okolí jadrového zariadenia,

j)

program pravidelného hodnotenia jadrovej bezpečnosti,

k)

prevádzkové skúsenosti a účinnosť systému spätnej väzby pri ich využívaní,

l)

ustanovenie a definovanie prevádzkových cieľov a bezpečnostných cieľov a ich napĺňanie.

§ 11

Využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu

(1)

Cieľom periodického hodnotenia využívania skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu je určiť, či je zabezpečená adekvátna spätná väzba z bezpečnostných skúseností z iných jadrových zariadení a z výsledkov výskumnej činnosti.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

systém získavania a využívania informácií z iných jadrových zariadení a informácií z výsledkov výskumu,

b)

zmeny vykonané na jadrovom zariadení, ktoré boli iniciované skúsenosťami z iných jadrových zariadení a výsledkami výskumu.

§ 12

Organizácia, administratívna správa, systém manažérstva kvality a kultúra bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia organizácie, administratívnej správy, systému manažérstva kvality a kultúry bezpečnosti je určiť, či sa zásady kultúry bezpečnosti uplatňujú systematicky, či je úroveň organizovania a administratívneho spravovania dostačujúca na zabezpečenie bezpečného prevádzkovania jadrového zariadenia a či je systematicky uplatňovaný a dodržiavaný systém manažérstva kvality.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

politiku kvality a ciele kvality,

b)

uplatňovanie zásady priority jadrovej bezpečnosti pred všetkými ostatnými aspektmi využívania jadrovej energie,

c)

riadenie zdokumentovaných informácií systému manažérstva kvality,

d)

náplň práce, právomoc a zodpovednosť osôb, ktoré riadia, vykonávajú a hodnotia prácu,

e)

aplikáciu procesného prístupu a odstupňovaného prístupu,

f)

procesy systému manažérstva kvality a ich interakcie vrátane externe obstarávaných procesov,

g)

riadenie a vyhodnocovanie organizačných a personálnych zmien,

h)

zabezpečenie dodržiavania technických a administratívnych požiadaviek úradu a všeobecne záväzných právnych predpisov,

i)

stav súhrnných záznamov histórie prevádzky a údržby jadrového zariadenia,

j)

riadenie externe poskytovaných produktov a služieb, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť,

k)

kontroly systémov manažérstva kvality dodávateľov,

l)

postupy a zásady pre riadenie technickej podpory,

m)

postupy uplatňovania spätnej väzby zo zistených nedostatkov v organizácii a riadení,

n)

hodnotenie výkonnosti a efektívnosti systému manažérstva kvality,

o)

trvalé zlepšovanie vrátane samohodnotenia a nezávislého hodnotenia,

p)

systém uchovávania vedomostí a skúseností,

q)

úroveň kultúry bezpečnosti.

§ 14

Prevádzkové predpisy

(1)

Cieľom periodického hodnotenia prevádzkových predpisov je posúdenie súladu prevádzkových predpisov s požiadavkami ustanovenými na riadenie dokumentácie a s prevádzkou jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

systém schvaľovania, zavádzania a evidencie zmien prevádzkových predpisov,

b)

bezpečnostné limity a prevádzkové stavy,

c)

súlad prevádzkových predpisov s limitmi a podmienkami bezpečnej prevádzky,

d)

súlad prevádzkových predpisov s projektom a aktuálnym vyhotovením jadrového zariadenia, predpokladmi a výsledkami analýz bezpečnosti i prevádzkovými skúsenosťami,

e)

systém pravidelnej previerky a aktualizácie prevádzkových predpisov,

f)

program zdokonaľovania obsahu, formy a štruktúry prevádzkových predpisov.

g)

použité metódy a validáciu postupov na riešenie núdzového stavu6a) a návodov na riadenie ťažkých havárií.

§ 15

Ľudský činiteľ

(1)

Cieľom periodického hodnotenia ľudského činiteľa je komplexné posúdenie vplyvu ľudského činiteľa na zabezpečovanie bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia a hodnotenie úrovne tých aspektov ľudského činiteľa, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

politiku prípravy zamestnancov, ktorá obsahuje najmä

1.

metodiku výberu zamestnancov držiteľa povolenia,

2.

splnenie požiadaviek dostatočného počtu vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov podľa limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,

3.

splnenie požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť zamestnancov,

4.

ciele a programy odbornej prípravy zamestnancov,

5.

rozdelenie zodpovedností za odbornú prípravu zamestnancov,

6.

dokumentáciu a jej aktuálnosť pre zabezpečovanie odbornej prípravy zamestnancov,

7.

špecializované zariadenia a ich technické vybavenie,

8.

nadväznosť na iné časti dokumentácie systému manažérstva kvality,

9.

využívanie spätnej väzby ako prevencie zlyhania ľudského činiteľa v odbornej príprave zamestnancov,

b)

ergonomiku a vybavenie dozorní a havarijných riadiacich stredísk,

c)

vplyv ľudského činiteľa na riziko poškodenia jadrového paliva a úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

§ 16

Havarijné plánovanie

(1)

Cieľom periodického hodnotenia havarijného plánovania je posúdenie vhodnosti a efektívnosti havarijných plánov, pripravenosti zamestnancov, technických prostriedkov a zariadení na zdolávanie nehôd a havárií podľa osobitného predpisu.7)

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

organizáciu havarijnej odozvy,

b)

funkcie, členenia a možnosti rozhodovania havarijných riadiacich stredísk,

c)

realizáciu školení členov organizácie havarijnej odozvy a realizáciu oboznamovania sa zamestnancov a ostatných osôb oprávnene sa zdržujúcich na území jadrového zariadenia,

d)

realizáciu cvičení vrátane plnenia opatrení vyplývajúcich z komplexného hodnotenia cvičení a ich vplyv na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu,

e)

komplexnosť a kvalitu spracovania dokumentácie a aktualizáciu vnútorných havarijných plánov,

f)

spoluprácu držiteľa povolenia s úradom a s orgánmi príslušnými na úseku civilnej ochrany,8) ktoré zabezpečujú realizáciu plánov ochrany obyvateľstva.

g)

dostatočnosť prostriedkov a zariadení na zdolávanie nehôd a havárií.

§ 17

Rádiologický vplyv na životné prostredie

(1)

Cieľom periodického hodnotenia rádiologického vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie je určiť, či držiteľ povolenia má adekvátny program jeho monitorovania a či je zistený vplyv v súlade s príslušnými limitmi.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

efektívnosť programu pre dohľad na vplyv jadrového zariadenia na životné prostredie z hľadiska koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, vo vode, v pôde, v poľnohospodárskych produktoch a produktoch živočíšnej výroby,

b)

porovnanie nameraných údajov s hodnotami nameranými predtým, ako bolo jadrové zariadenie uvedené do prevádzky, ak sú k dispozícii takéto merania.

§ 18

Dlhodobá prevádzka

(1)

Cieľom periodického hodnotenia dlhodobej prevádzky je ubezpečiť sa, že držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia má funkčný komplexný program dlhodobej prevádzky. Výsledky periodického hodnotenia dlhodobej prevádzky preukazujúce jeho bezpečné prevádzkovanie slúžia na odôvodnenie dlhodobej prevádzky. Dlhodobá prevádzka je prevádzka realizovaná na základe bezpečnostného hodnotenia s uvážením limitujúcich procesov a vlastností systémov, konštrukcií a komponentov.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma komplexný program dlhodobej prevádzky, ktorý pozostáva z

a)

prehodnotenia starostlivosti o bezpečnostne významné zariadenia v rámci existujúcich programov kvalifikácie zariadení, periodických kontrol, inšpekcií, periodického zisťovania aktuálneho stavu, programov údržby, stratégie náhrady a monitorovania chemických režimov z pohľadu dlhodobej prevádzky,

b)

revízie analýz bezpečnosti s časovo obmedzenou platnosťou bezpečnostne významných zariadení s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

c)

prehodnotenia programov riadenia starnutia aktívnych a pasívnych bezpečnostne významných zariadení s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

d)

revízie prevádzkových predpisov jadrového zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

e)

revízie systému uchovávania vedomostí a skúseností o jadrovom zariadení z etapy jeho projektovania, spúšťania a prevádzky s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

f)

overenia zachovávania zručností, prístupov a expertíznych kapacít bezpečnosti v jadrovom zariadení a či sú vyvinuté a plnené dlhodobé ciele politiky pre ľudské zdroje.

(3)

Bezpečnostne významným zariadením podľa odseku 2 je

a)

vybrané zariadenie, ktoré musí byť funkčné pri prevádzke na zabezpečenie

1.

integrity tlakovej hranice chladiaceho okruhu jadrového reaktora,

2.

schopnosti odstaviť jadrový reaktor a udržiavať ho v bezpečných podmienkach odstavenia,

3.

schopnosti zabrániť alebo zmierniť následok udalosti, ktorá môže viesť k úniku rádioaktivity,

b)

vybrané zariadenie, ktorého porucha môže zabrániť dostatočnému plneniu bezpečnostných funkcií zariadenia uvedeného v písmene a),

c)

ďalšie zariadenie zohľadnené v bezpečnostnom hodnotení jadrového zariadenia.

(4)

Pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) druhého bodu až piateho bodu zákona sa ustanovenia odsekov 2 a 3 použijú primerane.

§ 19

Záverečné hodnotenie

Záverečné hodnotenie podľa § 2 ods. 9 písm. e) a záverečné hodnotenie počas vyraďovania obsahuje

a)

prehľad zistených pozitívnych skutočností,

b)

prehľad zistených negatívnych skutočností a ich bezpečnostnú významnosť,

c)

prehľad a hierarchiu zmien z hľadiska ich závažnosti na odstránenie negatívnych skutočností,

d)

prehľad skutočností rozhodujúcich na posúdenie dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia,

e)

porovnanie preverovaných oblastí so stavom zisteným pri predchádzajúcom periodickom hodnotení,

f)

výsledky celkovej úrovne jadrovej bezpečnosti dosiahnutej v hodnotenom období.

§ 20

Aktualizácia dokumentácie po periodickom hodnotení

(1)

Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas prevádzky primerane aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C zákona.

(2)

Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas vyraďovania primerane aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode D zákona.

§ 21

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.9)

§ 22

Zrušuje sa vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 49/2006 Z. z. o periodickom hodnotení jadrovej bezpečnosti.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2012.

Marta Žiaková v. r.

[]

Poznámky

[]1)  § 2 písm. d) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.

[]2)  § 5 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]3)  § 3 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]4)  § 3 ods. 3 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]5)  Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 48/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave a podrobnosti o zisťovaní ich príčin v znení vyhlášky č. 32/2012 Z. z.

[]6a)  Príloha č. 4 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.

[]7)  Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky č. 35/2012 Z. z.

[]8)  § 12 až 14 a § 15 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

[]9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015).
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2011 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje intervaly a rozsah vykonania pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení (ďalej len „periodické hodnotenie“).

§ 2

Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas prevádzky

(1)

Držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, v ktorom uplynie osem rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku jadrového zariadenia bez časového obmedzenia. Každé ďalšie periodické hodnotenie vykoná držiteľ povolenia podľa aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, v ktorom uplynie desať rokov odo dňa, ku ktorému bolo vykonané predchádzajúce periodické hodnotenie.

(2)

Ak bolo povolenie na prevádzku časovo alebo technicky ohraničené v súlade s § 8 ods. 1 písm. d) zákona, držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, od ktorého zostávajú dva roky do ukončenia platnosti povolenia na prevádzku.

(3)

Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia preverí súlad aktuálneho stavu jadrového zariadenia so stavom, ktorý je opísaný v predprevádzkovej bezpečnostnej správe platnej ku dňu vykonania periodického hodnotenia. Zistené odchýlky odstráni.

(4)

Periodické hodnotenie zahrnujúce ciele a prvky jednotlivých oblastí podľa odseku 5 je zamerané na

a)

porovnanie dosiahnutého stavu jadrovej bezpečnosti na jadrovom zariadení so súčasnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou,

b)

hodnotenie kumulatívnych efektov starnutia jadrového zariadenia, vplyvu vykonaných i uvažovaných zmien na jadrovom zariadení, prevádzkových skúseností a technického rozvoja na jadrovú bezpečnosť,

c)

určenie odôvodnených zmien na jadrovom zariadení s cieľom udržať požadovanú vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti alebo ju zvýšiť do úrovne približujúcej sa k moderným jadrovým zariadeniam vo svete,

d)

preukázanie, že požadovaná úroveň jadrovej bezpečnosti je zaistená až do ďalšieho periodického hodnotenia, vychádzajúc z celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového zariadenia.

(5)

Oblasti periodického hodnotenia sú:

a)

projekt jadrového zariadenia,

b)

aktuálny stav jadrového zariadenia,

c)

kvalifikácia zariadení,

d)

riadenie starnutia,

e)

deterministické analýzy bezpečnosti,

f)

pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti,

g)

neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia,

h)

prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia,

i)

využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu,

j)

organizácia, administratívna správa a kultúra bezpečnosti,

k)

systém manažérstva kvality,

l)

prevádzkové predpisy,

m)

ľudský činiteľ,

n)

havarijné plánovanie,

o)

rádiologický vplyv na životné prostredie,

p)

prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti.

(6)

Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia identifikuje a vyhodnotí bezpečnostný význam zistených odchýlok od aplikovateľných súčasných bezpečnostných požiadaviek domácej a medzinárodne uznanej, aktuálne použiteľnej dobrej praxe, zohľadňujúc prevádzkové skúsenosti, významné výsledky výskumu a súčasný stav technológie.

(7)

Držiteľ povolenia hodnotenie oblasti uvedenej v odseku 5 písm. p) vykoná prvýkrát v rámci periodického hodnotenia, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu ďalšej prevádzky, v ktorom príde k dosiahnutiu projektom uvažovanej životnosti jadrového zariadenia a potom v každom ďalšom periodickom hodnotení.

(8)

Na základe výsledkov preskúmania v každej oblasti s uvažovaním ich možného vzájomného rozhrania držiteľ povolenia spracuje celkové zhodnotenie bezpečnosti jadrového zariadenia na obdobie do nasledujúceho periodického hodnotenia a dôveryhodne preukáže bezpečnosť jadrového zariadenia na pokračovanie v prevádzke. Toto hodnotenie má upozorniť na všetky problémy, ktoré by mohli obmedziť budúcu bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia a vysvetliť, ako budú riešené.

(9)

Držiteľ povolenia predkladá úradu správu o periodickom hodnotení do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému bolo vykonané periodické hodnotenie.

(10)

Správa o periodickom hodnotení obsahuje

a)

stručný opis vykonaného periodického hodnotenia s uvedením jeho cieľa, rozsahu, postupu, použitých zdrojov a súhrnu odkazov na najdôležitejšiu použitú a vyhotovenú dokumentáciu,

b)

výsledky hodnotenia jadrovej bezpečnosti v jednotlivých oblastiach podľa odseku 5,

c)

zhrnutie výsledkov celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového zariadenia,

d)

integrovaný plán realizácie navrhovaných nápravných opatrení a bezpečnostných zlepšení na odstránenie zistených odchýlok,

e)

záverečné hodnotenie.

§ 3

Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas vyraďovania

(1)

Držiteľ povolenia vykoná periodické hodnotenie počas vyraďovania ku koncu každej etapy vyraďovania.1)

(2)

Periodické hodnotenie počas vyraďovania je zamerané najmä na porovnanie dosiahnutého stavu vyraďovania s definovaným konečným stavom zariadenia v danej etape vyraďovania a na splnenie požiadaviek podľa § 2 ods. 4 písm. a), c) a d).

(3)

Na rozsah hodnotenia jadrovej bezpečnosti počas vyraďovania sa primerane použijú oblasti hodnotenia podľa § 2 ods. 5.

(4)

Držiteľ povolenia predloží úradu správu o periodickom hodnotení počas vyraďovania v súlade s § 10 ods. 2 zákona.

(5)

Správa o periodickom hodnotení počas vyraďovania obsahuje primerane náležitosti podľa § 2 ods. 10.

§ 4

Metodika periodického hodnotenia

(1)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení použije zdokumentovanú, súčasnú a systematickú metodiku so zohľadnením deterministického, ale aj pravdepodobnostného hodnotenia.

(2)

Každá oblasť je hodnotená a zistenia sú porovnané so súčasnými bezpečnostnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou, pričom je hodnotená bezpečnostná významnosť všetkých zistení.

(3)

Ciele preverovania jednotlivých oblastí periodického hodnotenia ustanovujú § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, § 9b ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.

(4)

Objekty preverovania cieľov jednotlivých oblastí ustanovujú § 5 ods. 2, § 6 ods. 2, § 7 ods. 2, § 8 ods. 2, § 9 ods. 2, § 9a ods. 2, § 9b ods. 2, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 18 ods. 3.

(5)

V celkovom zhodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia sa zohľadňujú všetky pozitívne i negatívne zistenia a ich kumulatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Identifikované sú racionálne uskutočniteľné bezpečnostné zlepšenia.

§ 5

Projekt jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia projektu jadrového zariadenia je vyhodnotenie adekvátnosti projektu a jeho zdokumentovania hodnotením podľa požiadaviek kladených na zabezpečovanie jadrovej bezpečnosti a dobrú prax, platných v období vykonávania hodnotenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

podrobný popis projektu vrátane schém a výkresov vybraných zariadení; jeho kompletnosť, aktuálnosť a dostupnosť,

b)

bezpečnostný koncept projektu podľa pôvodných požiadaviek a požiadaviek na jadrovú bezpečnosť platných v období vykonávania hodnotenia,

c)

súlad aktuálneho stavu vyhotovenia jadrového zariadenia s projektom jadrového zariadenia,

d)

významné pozitívne i negatívne rozdiely medzi stavom jadrového zariadenia v čase hodnotenia a platnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri projektovaní jadrového zariadenia v čase hodnotenia,2)

§ 6

Aktuálny stav jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia aktuálneho stavu jadrového zariadenia je zistenie a vyhodnotenie stavu vybraných zariadení a porovnanie zisteného stavu s požiadavkami projektu. Zahŕňa tiež overenie, či je ich aktuálny stav náležite zdokumentovaný.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

zoznam vybraných zariadení a ich kategorizáciu do bezpečnostných tried,

b)

údaje o integrite a funkčnej spôsobilosti vybraných zariadení,

c)

údaje o zhodnotení životnosti vybraných zariadení,

d)

rozsah a výsledky prevádzkových kontrol, inšpekcií a údržby, ktoré preukazujú funkčnú spôsobilosť vybraných zariadení,

e)

opis aktuálneho fyzického stavu a technického stavu vybraných zariadení,

f)

opis stavu podporných zariadení nachádzajúcich sa na území alebo v okolí jadrového zariadenia,

g)

prínos zmien na jadrovom zariadení, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, vykonaných od predchádzajúceho periodického hodnotenia.

§ 7

Kvalifikácia zariadení

(1)

Cieľom periodického hodnotenia kvalifikácie zariadení je zistiť, či sú vybrané zariadenia kvalifikované na vykonávanie určených bezpečnostných funkcií.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

zoznam vybraných zariadení a dodržiavanie požiadaviek kategorizácie,3)

b)

požiadavky na kvalifikáciu vybraných zariadení,4)

c)

monitorovanie a vyhodnocovanie charakteristík prostredia, ktorého účinkom je vybrané zariadenie vystavené,

d)

zdokumentovanie kvalifikácie vybraných zariadení a overenie ich funkčnej spôsobilosti vzhľadom na stanovené kvalifikačné požiadavky,

e)

programy periodického zisťovania aktuálneho stavu a potvrdzovanie funkčnej spôsobilosti vybraných zariadení z pohľadu ustanovených kvalifikačných požiadaviek,

f)

postupy a opatrenia prijaté na udržanie kvalifikácie vybraných zariadení do konca plánovanej doby ich životnosti.

§ 8

Riadenie starnutia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia riadenia starnutia je vyhodnotenie, či je riadenie starnutia zabezpečené systémovo a či je zabezpečená spôsobilosť vybraných zariadení plniť ich bezpečnostné funkcie až do ďalšieho periodického hodnotenia alebo do začiatku etapy vyraďovania.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

stratégiu a dokumentáciu programov riadenia starnutia,

b)

úplnosť zoznamu vybraných zariadení zahrnutých do programov riadenia starnutia,

c)

záznamy a vhodnosť výberu zaznamenávaných údajov ovplyvňujúcich starnutie, ako aj údajov identifikujúcich stav životnosti vybraných zariadení,

d)

výsledky sledovania životnosti a efektívnosť programov riadenia starnutia vymeniteľných vybraných zariadení,

e)

kritériá prijateľnosti, aktuálne a požadované bezpečnostné rezervy vybraných zariadení,

f)

úroveň pochopenia fyzikálnych podmienok, dominantných mechanizmov starnutia, aktuálnej bezpečnostnej rezervy a ďalších vplyvov, ktoré by mohli znížiť životnosť vybraných zariadení,

g)

možnosti zmiernenia následkov procesu starnutia vybraných zariadení.

§ 9

Deterministické analýzy bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je preskúmanie rozsahu, aktuálnosti a kvality deterministických analýz bezpečnosti vzhľadom na aktuálny stav projektu a prevádzky, vybraných zariadení, použitých analytických metód, výpočtových nástrojov a dát, ako aj na stav predpovedaný ku dňu ďalšieho periodického hodnotenia. Cieľom hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je aj ich využitie pri overovaní projektu a hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

požadované analýzy bezpečnosti a ich výsledky,

b)

použité vstupné údaje, podmienky a zdôvodnenie predpokladov analýz bezpečnosti,

c)

použité analytické metódy, výpočtové programy a ich verifikáciu a validáciu,

d)

iniciačné udalosti a ich kategorizáciu, kritériá prijateľnosti a ich splnenie,

e)

metodiku vypracúvania a preverovanie analýz bezpečnosti,

f)

efektívnosť opatrení zameraných na predchádzanie vzniku a zmierňovanie následkov nehôd a havárií a ich riadenie.

§ 9a

Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti je posúdiť kompletnosť, kvalitu a aktuálnosť pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti a jeho využitie na zlepšovanie bezpečnosti jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

účel a obsah pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti,

b)

použité vstupné údaje, podmienky a predpoklady analýz a ich odôvodnenie, iniciačné udalosti a ich kategorizáciu,

c)

stav a validáciu použitých analytických metód a výpočtových programov,

d)

výsledky pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti vzhľadom na pravdepodobnostné bezpečnostné ciele a či je riziko dostatočne nízke a dobre vyvážené pre všetky iniciačné udalosti a prevádzkové stavy,

e)

možnosti zvýšenia bezpečnosti jadrového zariadenia vyplývajúce z výsledkov pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti,

f)

súlad stratégií na riadenie havárií s pravdepodobnostnými modelmi a ich výsledkami.

§ 9b

Neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia je posúdenie primeranosti ochrany jadrového zariadenia pred možnými vplyvmi vnútorných ohrození a vonkajších ohrození na jadrové zariadenie vzhľadom na aktuálny stav projektu a prevádzky, aktuálny stav vybraných zariadení a ďalších zariadení dôležitých pre bezpečnosť, charakteristiky územia jadrového zariadenia, analytické metódy, bezpečnostné štandardy a dosiahnutú úroveň poznania, ako aj vzhľadom na stav predpokladaný ku dňu ďalšieho periodického hodnotenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

zoznam uvažovaných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia a ich pravdepodobných kombinácií, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť jadrového zariadenia, a to najmä v prípade vnútorných ohrození – vnútorný požiar a výbuchy, vnútorné záplavy, švihy potrubí, vnútorné letiace predmety, pád bremena, únik pary, horúcich alebo studených plynov, vibrácie, zrútenie konštrukcií, strata alebo zníženie výkonu vzduchotechnických zariadení; v prípade vonkajších ohrození – vonkajší požiar, záplava, extrémne meteorologické podmienky vrátane výskytu tornáda, elektromagnetická interferencia, ľudská činnosť a priemyselné aktivity vrátane výbuchov v blízkosti jadrového zariadenia, zemetrasenie, blesky, biologické vplyvy, náraz lietadla,

b)

stanovenie charakteristík pravdepodobných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia vrátane analytických metód, modelov, predpokladov, kritérií a dát použitých na ich stanovenie,

c)

stratégiu a programy dlhodobého monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia i využitie získaných výsledkov pri prevencii, zmierňovaní a predpovedaní vplyvu prírodných javov na jadrové zariadenie,

d)

analýzy odozvy jadrového zariadenia na vnútorné ohrozenia a vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia vrátane posúdenia vzájomného vplyvu viacerých jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území,

e)

plnenie určených bezpečnostných funkcií, vhodnosť požadovaných zásahov obsluhy jadrového zariadenia na predchádzanie rozvoja alebo zmierňovanie následkov pôsobenia vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia, dostupnosť vybraných zariadení a ďalších zariadení dôležitých pre bezpečnosť vrátane prevádzkovej dozorne, núdzovej dozorne a havarijného riadiaceho strediska.

§ 10

Prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia

(1)

Cieľom periodického hodnotenia zabezpečovania prevádzkovej bezpečnosti je určiť stav prevádzkovej bezpečnosti jadrového zariadenia, jej trendy a na základe prevádzkových záznamov posúdiť jej spoľahlivosť.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

systém identifikácie, klasifikácie, zaznamenávania a ohlasovania prevádzkových udalostí,5)

b)

výber a záznam údajov o prevádzke so vzťahom k jadrovej bezpečnosti vrátane údajov pre analýzy bezpečnosti,

c)

systém analýzy koreňových príčin udalostí, spätnej väzby a zmien systémov, konštrukcií a komponentov na jej základe,

d)

analýzy trendu prevádzkových údajov so vzťahom k jadrovej bezpečnosti, bezpečnostných prevádzkových ukazovateľov, spoľahlivosti a nepohotovosti systémov a komponentov a vplyvu ľudského činiteľa,

e)

množstvo, druh, formu a aktivitu rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení a nakladanie s nimi,

f)

záznamy o integrite, prípadne porušení fyzických bariér na udržanie rádioaktívnych látok vrátane netesností,

g)

záznamy dávok ožiarenia osôb v stavebných objektoch jadrového zariadenia,

h)

záznamy výpustí a únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia,

i)

záznamy meraní radiačnej situácie na území i v okolí jadrového zariadenia,

j)

program pravidelného hodnotenia jadrovej bezpečnosti,

k)

prevádzkové skúsenosti a účinnosť systému spätnej väzby pri ich využívaní,

§ 11

Využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu

(1)

Cieľom periodického hodnotenia využívania skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu je určiť, či je zabezpečená adekvátna spätná väzba z bezpečnostných skúseností z iných jadrových zariadení a z výsledkov výskumnej činnosti.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

systém získavania a využívania informácií z iných jadrových zariadení a informácií z výsledkov výskumu,

b)

zmeny vykonané na jadrovom zariadení, ktoré boli iniciované skúsenosťami z iných jadrových zariadení a výsledkami výskumu.

§ 12

Organizácia, administratívna správa a kultúra bezpečnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia organizácie a administratívnej správy je určiť, či sa zásady kultúry bezpečnosti uplatňujú systematicky, či je úroveň organizovania a administratívneho spravovania dostačujúca na zabezpečenie bezpečného prevádzkovania jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma

a)

uplatňovanie zásady priority jadrovej bezpečnosti pred všetkými ostatnými aspektmi využívania jadrovej energie,

b)

postup zadávania prevádzkových cieľov a bezpečnostných cieľov a ich napĺňanie,

c)

dokumentovanie právomocí a zodpovedností jednotlivcov a kolektívov zamestnancov,

d)

postupy uplatňovania spätnej väzby zo zistených nedostatkov v organizácii a riadení,

e)

systém udržiavania vybraných zariadení a dokumentácie jadrového zariadenia,

f)

postupy a zásady pre riadenie technickej podpory,

g)

zariadenia odbornej prípravy zamestnancov,

h)

zabezpečenie dodržiavania technických i administratívnych požiadaviek úradu a všeobecne záväzných právnych predpisov,

i)

organizačnú štruktúru a mechanizmy riadenia, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť alebo kultúru bezpečnosti,

j)

vyhodnocovanie organizačných a personálnych zmien,

k)

stav súhrnných záznamov histórie prevádzky a údržby jadrového zariadenia,

l)

systém uchovávania vedomostí a skúseností.

m)

úroveň kultúry bezpečnosti.

§ 13

Systém manažérstva kvality

(1)

Cieľom periodického hodnotenia systému manažérstva kvality je vyhodnotenie plnenia požiadaviek ustanovených na systém manažérstva kvality držiteľa povolenia.6)

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

politiku kvality a ciele kvality,

b)

pravidelné preskúmanie a hodnotenie systému manažérstva kvality,

c)

aplikáciu procesného prístupu a odstupňovaného prístupu,

d)

zmeny systému manažérstva kvality vrátane zmien organizačnej štruktúry,

e)

procesy systému manažérstva kvality a ich interakcie vrátane externe obstarávaných procesov,

f)

monitorovanie a meranie procesov vrátane tendencie vývoja procesov,

g)

riadenie dokumentácie a záznamov systému manažérstva kvality,

h)

hodnotenie a výber dodávateľov,

i)

kontroly systémov manažérstva kvality dodávateľov ním vykonávané,

j)

riadenie zariadení na monitorovanie a meranie,

k)

audity systému manažérstva kvality,

l)

nápravnú a preventívnu činnosť systému manažérstva kvality,

m)

trvalé zlepšovanie a zvyšovanie efektívnosti systému manažérstva kvality vrátane jeho procesov.

§ 14

Prevádzkové predpisy

(1)

Cieľom periodického hodnotenia prevádzkových predpisov je posúdenie súladu prevádzkových predpisov s požiadavkami ustanovenými na riadenie dokumentácie a s prevádzkou jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

systém schvaľovania, zavádzania a evidencie zmien prevádzkových predpisov,

b)

bezpečnostné limity a prevádzkové stavy,

c)

súlad prevádzkových predpisov s limitmi a podmienkami bezpečnej prevádzky,

d)

súlad prevádzkových predpisov s projektom a aktuálnym vyhotovením jadrového zariadenia, predpokladmi a výsledkami analýz bezpečnosti i prevádzkovými skúsenosťami,

e)

systém pravidelnej previerky a aktualizácie prevádzkových predpisov,

f)

program zdokonaľovania obsahu, formy a štruktúry prevádzkových predpisov.

g)

použité metódy a validáciu postupov na riešenie núdzového stavu6a) a návodov na riadenie ťažkých havárií.

§ 15

Ľudský činiteľ

(1)

Cieľom periodického hodnotenia ľudského činiteľa je komplexné posúdenie vplyvu ľudského činiteľa na zabezpečovanie bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia a hodnotenie úrovne tých aspektov ľudského činiteľa, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

politiku prípravy zamestnancov, ktorá obsahuje najmä

1.

metodiku výberu zamestnancov držiteľa povolenia,

2.

splnenie požiadaviek dostatočného počtu vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov podľa limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,

3.

splnenie požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť zamestnancov,

4.

ciele a programy odbornej prípravy zamestnancov,

5.

rozdelenie zodpovedností za odbornú prípravu zamestnancov,

6.

dokumentáciu a jej aktuálnosť pre zabezpečovanie odbornej prípravy zamestnancov,

7.

špecializované zariadenia a ich technické vybavenie,

8.

nadväznosť na iné časti dokumentácie systému manažérstva kvality,

9.

využívanie spätnej väzby ako prevencie zlyhania ľudského činiteľa v odbornej príprave zamestnancov,

b)

ergonomiku a vybavenie dozorní a havarijných riadiacich stredísk,

c)

vplyv ľudského činiteľa na riziko poškodenia jadrového paliva a úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

§ 16

Havarijné plánovanie

(1)

Cieľom periodického hodnotenia havarijného plánovania je posúdenie vhodnosti a efektívnosti havarijných plánov, pripravenosti zamestnancov, technických prostriedkov a zariadení na zdolávanie nehôd a havárií podľa osobitného predpisu.7)

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

organizáciu havarijnej odozvy,

b)

funkcie, členenia a možnosti rozhodovania havarijných riadiacich stredísk,

c)

realizáciu školení členov organizácie havarijnej odozvy a realizáciu oboznamovania sa zamestnancov a ostatných osôb oprávnene sa zdržujúcich na území jadrového zariadenia,

d)

realizáciu cvičení vrátane plnenia opatrení vyplývajúcich z komplexného hodnotenia cvičení a ich vplyv na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu,

e)

komplexnosť a kvalitu spracovania dokumentácie a aktualizáciu vnútorných havarijných plánov,

f)

spoluprácu držiteľa povolenia s úradom a s orgánmi príslušnými na úseku civilnej ochrany,8) ktoré zabezpečujú realizáciu plánov ochrany obyvateľstva.

g)

dostatočnosť prostriedkov a zariadení na zdolávanie nehôd a havárií.

§ 17

Rádiologický vplyv na životné prostredie

(1)

Cieľom periodického hodnotenia rádiologického vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie je určiť, či držiteľ povolenia má adekvátny program jeho monitorovania a či je zistený vplyv v súlade s príslušnými limitmi.

(2)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma

a)

efektívnosť programu pre dohľad na vplyv jadrového zariadenia na životné prostredie z hľadiska koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, vo vode, v pôde, v poľnohospodárskych produktoch a produktoch živočíšnej výroby,

b)

porovnanie nameraných údajov s hodnotami nameranými predtým, ako bolo jadrové zariadenie uvedené do prevádzky, ak sú k dispozícii takéto merania.

§ 18

Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti

(1)

Cieľom periodického hodnotenia prevádzky jadrového zariadenia po dosiahnutí projektom uvažovanej životnosti je ubezpečiť sa, že jadrové zariadenie má úspešne zavedený komplexný program dlhodobej prevádzky. Výsledky periodického hodnotenia prevádzky jadrového zariadenia po dosiahnutí projektom uvažovanej životnosti preukazujúce jeho bezpečné prevádzkovanie slúžia pre odôvodnenie dlhodobej prevádzky jadrového zariadenia. Dlhodobá prevádzka jadrového zariadenia je prevádzka za hranicami pôvodne určeného časového rámca určeného v povolení na prevádzku jadrového zariadenia, resp. projektu, ktorý bol stanovený na základe bezpečnostného hodnotenia s uvážením limitujúcich procesov a vlastností systémov, konštrukcií a komponentov.

(2)

Projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia je časový údaj zvolený pri projektovaní jadrového zariadenia na účel vykonania projektových analýz niektorých špecifických vybraných zariadení z pohľadu zmeny ich materiálových vlastností počas prevádzky. Tento časový údaj nepredstavuje reálnu limitnú hodnotu technickej životnosti jadrového zariadenia.

(3)

Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma komplexný program dlhodobej prevádzky, ktorý pozostáva z

a)

prehodnotenia starostlivosti o bezpečnostne významné zariadenia so životnosťou kratšou, ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia v rámci existujúcich kvalifikačných programov a programov údržby z pohľadu dlhodobej prevádzky,

b)

revízie analýz bezpečnosti s časovo obmedzenou platnosťou bezpečnostne významných zariadení s preukázanou životnosťou dlhšou, ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

c)

prehodnotenia programov riadenia starnutia aktívnych a pasívnych bezpečnostne významných zariadení so životnosťou dlhšou, ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

d)

revízie prevádzkových predpisov jadrového zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,

e)

revízie systému uchovávania vedomostí a skúseností o jadrovom zariadení z etapy jeho projektovania, spúšťania a prevádzky s ohľadom na dlhodobú prevádzku.

(4)

Bezpečnostne významnými zariadeniami podľa odseku 3 sú

a)

vybrané zariadenia, ktoré musia byť funkčné pri prevádzke na zabezpečenie

1.

integrity tlakovej hranice chladiaceho okruhu jadrového reaktora,

2.

schopnosti odstaviť jadrový reaktor a udržiavať ho v bezpečných podmienkach odstavenia,

3.

schopnosti zabrániť alebo zmierniť následky udalostí, ktoré by mohli viesť k potenciálnemu úniku rádioaktivity,

b)

vybrané zariadenia neuvedené v písmene a), ktorých porucha by však mohla zabrániť dostatočnému plneniu bezpečnostných funkcií zariadení uvedených v písmene a).

(5)

Pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) druhého až piateho bodu zákona sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane.

(6)

Ak príde k dosiahnutiu projektom uvažovanej životnosti počas prevádzky jadrového zariadenia v období medzi dvomi periodickými hodnoteniami a zároveň hodnotenie podľa odsekov 1 až 5 nebolo súčasťou posledného bezprostredne predchádzajúceho periodického hodnotenia, držiteľ povolenia vykoná toto periodické hodnotenie k očakávanému dátumu dosiahnutia projektom uvažovanej životnosti. V takom prípade sa dokumentácia podľa odseku 3 prekladá najmenej 12 mesiacov pred očakávaným dátumom dosiahnutia projektom uvažovanej životnosti a ustanovenia § 19 sa použijú primerane.

§ 19

Záverečné hodnotenie

Záverečné hodnotenie podľa § 2 ods. 10 písm. e) a záverečné hodnotenie počas vyraďovania obsahuje

a)

prehľad zistených pozitívnych skutočností,

b)

prehľad zistených negatívnych skutočností a ich bezpečnostnú významnosť,

c)

prehľad a hierarchiu zmien z hľadiska ich závažnosti na odstránenie negatívnych skutočností,

d)

prehľad skutočností rozhodujúcich na posúdenie dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia,

e)

porovnanie preverovaných oblastí so stavom zisteným pri predchádzajúcom periodickom hodnotení,

f)

výsledky celkovej úrovne jadrovej bezpečnosti dosiahnutej v hodnotenom období.

§ 20

Aktualizácia dokumentácie po periodickom hodnotení

(1)

Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas prevádzky primerane aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C zákona.

(2)

Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas vyraďovania primerane aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode D zákona.

§ 21

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.9)

§ 22

Zrušuje sa vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 49/2006 Z. z. o periodickom hodnotení jadrovej bezpečnosti.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2012.

Marta Žiaková v. r.

[]

Poznámky

[]1)  § 2 písm. d) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.

[]2)  § 5 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]3)  § 3 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]4)  § 3 ods. 3 vyhlášky č. 430/2011 Z. z.

[]5)  Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 48/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave a podrobnosti o zisťovaní ich príčin v znení vyhlášky č. 32/2012 Z. z.

[]6)  Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality.

[]6a)  Príloha č. 4 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.

[]7)  Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky č. 35/2012 Z. z.

[]8)  § 12 až 14 a § 15 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

[]9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.