Ministerstva školstva Slovenskej republiky

o jazykovej škole

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) podľa § 53 ods. 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

(2)

Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacích programov primárneho jazykového vzdelania žiakom základných škôl a podľa vzdelávacích programov1) všetkých stupňov jazykového vzdelania žiakom stredných škôl, študentom vysokých škôl a dospelým (ďalej len „poslucháč“).

§ 2

Spôsob organizácie

(1)

Počet zástupcov riaditeľa jazykovej školy určuje riaditeľ jazykovej školy podľa počtu tried. Jedného zástupcu určuje pri počte najmenej ôsmich tried, dvoch zástupcov pri počte najmenej 19 tried, troch zástupcov pri počte najmenej 27 tried. Každého ďalšieho zástupcu riaditeľa jazykovej školy možno určiť na každých ďalších 15 tried.

(2)

Počet tried jazykovej školy sa určuje tak, že 20 vyučovacích hodín v týždni sa započíta ako jedna trieda.

(3)

Ak sa v jazykovej škole zriadenej ako súčasť strednej školy alebo základnej školy vyučuje najmenej 100 vyučovacích hodín v týždni, zriaďuje sa funkcia zástupcu riaditeľa. Pri nižšom počte vyučovacích hodín v týždni ako 100 sa zriaďuje funkcia vedúceho oddelenia.

(4)

V jazykovej škole možno zriadiť odbory alebo oddelenia jednotlivých jazykov alebo príbuzných jazykov.

(5)

Riaditeľ jazykovej školy v školskom poriadku zverejní výšku príspevku poslucháčov.

§ 3

Organizácia štúdia

(1)

Organizačnou formou štúdia v jazykových školách je kurz. V kurze môže byť najmenej 12 poslucháčov a najviac 20 poslucháčov. Ak klesne počet poslucháčov v kurze pod 10, riaditeľ jazykovej školy môže na konci školského roka rozhodnúť o jeho zrušení.

(2)

Na vyučovanie orientálnych jazykov a menej rozšírených jazykov možno zriadiť kurz, ak sa v prvom ročníku prihlási do kurzu šesť poslucháčov a v ďalších ročníkoch päť poslucháčov. Ak klesne počet poslucháčov v prvom ročníku pod piatich poslucháčov a v ďalších ročníkoch pod troch poslucháčov, riaditeľ jazykovej školy môže na konci školského roka rozhodnúť o jeho zrušení.

(3)

Jazyková škola zriadená obcou ako právnická osoba alebo ako súčasť základnej školy1) môže zriadiť len základný kurz podľa odseku 4 písm. a), konverzačný kurz, ktorý naň nadväzuje, a špeciálny kurz. Kurz v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín poslucháči absolvujú v jednom školskom roku.

(4)

Jazyková škola zriadená ako právnická osoba samosprávnym krajom alebo ako súčasť strednej školy môže zriadiť

a)

základný kurz na osvojenie si základov všeobecného jazyka v rozsahu najmenej 210 a najviac 420 vyučovacích hodín pre žiakov základných škôl a stredných škôl a pre ostatných poslucháčov,

b)

stredný kurz na prehĺbenie a rozšírenie znalosti základov všeobecného jazyka v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín,

c)

vyšší kurz na zvýšenie jazykových kompetencií v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín, ak je ustanovené vzdelávacím programom 315 hodín,

d)

stredný kurz a vyšší kurz na osvojenie si odborno-špecifických a profesijne orientovaných jazykových znalostí s uvedením zamerania, každý v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín,

e)

konverzačný kurz

1.

nadväzujúci na základný kurz v rozsahu 280 až 315 vyučovacích hodín,

2.

nadväzujúci na stredný kurz v rozsahu 140 až 280 vyučovacích hodín,

3.

nadväzujúci na vyšší kurz v rozsahu 140 až 280 vyučovacích hodín,

f)

špeciálny kurz, ktorého rozsah a obsah určí riaditeľ podľa aktuálnej spoločenskej potreby,

g)

špecializované kurzy v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín:

1.

prípravný na základnú štátnu jazykovú skúšku,

2.

prípravný na odbornú štátnu jazykovú skúšku,

3.

prípravný na všeobecnú štátnu jazykovú skúšku,

4.

prípravný na špeciálnu štátnu jazykovú skúšku pre odbor prekladateľský a odbor tlmočnícky,

5.

denný pre absolventov strednej školy v rozsahu 420 až 875 vyučovacích hodín,

h)

kurz diaľkového štúdia najmenej so štyrmi hodinami konzultácií v mesiaci.

§ 4

Obsah vzdelávania

(1)

Cieľom a obsahom jazykového vzdelávania je komunikácia v cudzích jazykoch založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou formou a písomnou formou v spoločenských a kultúrnych súvislostiach. Komunikácia v cudzích jazykoch si vyžaduje aj zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.

(2)

Stupeň pokročilosti jazykových schopností poslucháča sa líši v rozsahu a hĺbke vedomostí, jazykových zručností a postojov, v plynulosti a presnosti jazykového prejavu. Vedomosti zahŕňajú znalosť lexiky, funkčnej gramatiky, výslovnosti, hlavných typov verbálnej interakcie, literárnych textov a neliterárnych textov, kultúrnych, historických a spoločenských aspektov a štýlovej variability jazyka. Jazykové zručnosti sú počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. Postoje charakterizuje schopnosť samostatne sa učiť cudzí jazyk, záujem o medzikultúrnu komunikáciu a uvedomenie si kultúrnej rozmanitosti.

(3)

Na ustanovenie obsahu kurzov a ich ročníkov vo vzdelávacích programoch možno použiť členenie náročnosti obsahu kurzov podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“), a to takto:

a)

stupeň A1 možno rozčleniť na A1.1 a A1.2,

b)

stupeň A2 možno rozčleniť na A2.1 a A2.2,

c)

stupeň B1 možno rozčleniť na B1.1 a B1.2,

d)

stupeň B2 možno rozčleniť na B2.1 a B2.2,

e)

stupeň C1 možno rozčleniť na C1.1 a C1.2,

f)

stupeň C2 možno rozčleniť na C2.1 a C2.2.

(4)

Obsahom primárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni používateľa základného jazyka v rozsahu definovanom stupňom A1 a A2 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre základný kurz.

(5)

Obsahom sekundárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni

a)

samostatného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňom B1 a B2.1 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre stredný kurz, čo je nižšie sekundárne vzdelávanie,

b)

samostatného a skúseného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňom B2.2 a C1 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre vyšší kurz, čo je vyššie sekundárne vzdelávanie.

(6)

Obsahom postsekundárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni samostatného a skúseného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňami B2, C1 a C2 referenčného rámca určené vo vzdelávacom programe pre kurzy podľa § 17 ods. 3 zákona.

§ 5

Spôsob prijímania na štúdium

(1)

Uchádzač o štúdium v jazykovej škole sa prihlasuje do kurzu písomne.

(2)

Na prijatie na štúdium v jazykovej škole je potrebné

a)

doručenie riadne vyplnenej prihlášky,

b)

doručenie dokladu o zaplatení zápisného a školného,

c)

splnenie kritérií na prijatie na štúdium.

(3)

Termíny a kritériá prijímania určuje riaditeľ jazykovej školy.

§ 6

Hodnotenie študijných výsledkov

(1)

Študijné výsledky poslucháča jazykovej školy hodnotí na konci každého školského polroka učiteľ kurzu. Hodnotenie zapíše do triednej knihy. O úspešnom ukončení kurzu jazyková škola vydá osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu.

(2)

Na požiadanie môže jazyková škola vydať osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu na konci školského roka.

(3)

Prospech poslucháča jazykovej školy a účastníka skúšky sa hodnotí týmito štyrmi stupňami:

stupeň 1 – výborný,

stupeň 2 – veľmi dobrý,

stupeň 3 – dobrý,

stupeň 4 – nevyhovel.

(4)

Ak jazyková škola používa bodové alebo percentuálne hodnotenie študijných výsledkov poslucháča a účastníka skúšky, prevedie ho na hodnotenie podľa odseku 3 takto:

stupeň 1 – výborný 100 až 90 %,

stupeň 2 – veľmi dobrý 89 až 80 %,

stupeň 3 – dobrý 79 až 70 %,

stupeň 4 – nevyhovel 69 a menej %.

(5)

Poslucháča, ktorý bol na konci školského roka klasifikovaný stupňom nevyhovel alebo nebol klasifikovaný, nemožno zapísať do vyššieho ročníka kurzu. Môže sa opätovne prihlásiť do ročníka kurzu, v ktorom bol hodnotený stupňom nevyhovel.

(6)

Jazyková škola s oprávnením vykonávať štátne jazykové skúšky vydáva osvedčenie o stupni zvládnutia cudzieho jazyka na úrovni základného, stredného a vyššieho kurzu. Osvedčenie vydáva na základe úspešne vykonanej skúšky za úhradu určenú riaditeľom jazykovej školy aj osobám, ktoré v jazykovej škole neštudujú.

§ 7

Štátne jazykové skúšky

(1)

Štúdium v jazykovej škole možno ukončiť štátnou jazykovou skúškou. Štátna jazyková skúška sa vykonáva podľa tejto vyhlášky a skúšobného poriadku, ktorý je uvedený v prílohe.

(2)

Štátnou jazykovou skúškou sa overuje stupeň osvojenia si cudzieho jazyka v rozsahu určenom skúšobným poriadkom podľa druhu štátnej jazykovej skúšky.

(3)

Druhy štátnych jazykových skúšok sú tieto:

a)

základná – 1. stupeň náročnosti,

b)

odborná – 2. stupeň náročnosti,

c)

všeobecná – 2. stupeň náročnosti,

d)

špeciálna – 3. stupeň náročnosti.

(4)

Stupeň náročnosti

a)

základnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 525 až 600 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu B2 referenčného rámca,

b)

odbornej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 315 až 380 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy po absolvovaní základnej štátnej jazykovej skúšky a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C1 referenčného rámca,

c)

všeobecnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C1 až C2 referenčného rámca,

d)

špeciálnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 105 až 140 hodín výučby v kurze jazykovej školy po vykonaní všeobecnej štátnej jazykovej skúšky a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C2 referenčného rámca.

(5)

Základnú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať po dovŕšení sedemnásteho roku veku; ostatné druhy skúšok po dovŕšení osemnásteho roku veku. Riaditeľ jazykovej školy, ktorá má oprávnenie vykonávať štátnu jazykovú skúšku, môže výnimočne povoliť vykonanie základnej štátnej jazykovej skúšky alebo všeobecnej štátnej jazykovej skúšky aj mladšiemu účastníkovi, ak preukáže požadované jazykové zručnosti, kompetencie a vedomosti.

(6)

Odbornú štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne vykonal základnú štátnu jazykovú skúšku alebo všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Odbornú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať v odbore spoločenskovednom, prírodovednom, medicínskom, technickom alebo ekonomickom.

(7)

Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku možno vykonať pre odbor prekladateľský alebo tlmočnícky. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne absolvoval všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Riaditeľ štátnej jazykovej školy povolí vykonanie skúšky účastníkovi, ktorý preukáže požadované jazykové vedomosti a zručnosti dokladom o získaní vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom filologickom študijnom odbore a môže povoliť výnimku uchádzačovi, ktorý sa preukáže iným dokladom na rovnakom stupni jazykovej náročnosti.

(8)

O štátnej jazykovej skúške jazyková škola vyhotovuje protokol.

(9)

O úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške jazyková škola vydáva vysvedčenie.

§ 8

Prihláška na štátne jazykové skúšky a termíny skúšok

(1)

Štátne jazykové skúšky sa konajú spravidla dvakrát ročne, v jarnom termíne a v jesennom termíne.

(2)

Na štátne jazykové skúšky sa účastníci prihlasujú na predpísanom tlačive v jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie. Súčasne s podaním úplne a správne vyplnenej prihlášky na štátnu jazykovú skúšku účastník preukáže zaplatenie úhrady. Ak účastník nesplní tieto podmienky, nebude pozvaný na skúšku.

(3)

Uchádzač podáva prihlášku na jarný termín do 31. marca, prihlášku na jesenný termín podáva do 16. septembra.

(4)

Termíny konania písomnej časti a ústnej časti štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní s predsedom komisie pre štátne jazykové skúšky a zverejní ich do 16. septembra príslušného školského roku.

(5)

Uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky so zdravotným znevýhodnením vyžadujúci úpravu priebehu skúšky oznámi túto skutočnosť vopred a vyznačí ju v prihláške. K prihláške doloží odborný lekársky posudok alebo odborný posudok centra špeciálnopedagogického poradenstva, prípadne centra pedagogicko-psychologického poradenstva, alebo odborníka na pervazívne poruchy vývinu, ktorý obsahuje presnú diagnózu a z nej vyplývajúce funkčné dôsledky.

(6)

Ak uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky zruší prihlášku na skúšku pred dňom konania jej písomnej časti a po termíne určenom v odseku 3, jazyková škola na požiadanie vráti úhradu zníženú o päť percent, ktoré predstavujú náklady spojené s registráciou uchádzača o vykonanie skúšky.

(7)

Deň konania štátnej jazykovej skúšky oznámi preukázateľným spôsobom riaditeľ jazykovej školy, ktorá má na to oprávnenie, uchádzačovi o vykonanie skúšky najmenej tri týždne pred konaním písomnej časti skúšky a dva týždne pred konaním ústnej časti skúšky. Ak uchádzač nepríde včas na skúšku a neospravedlní sa do troch dní od dátumu konania skúšky, jazyková škola mu úhradu za vykonanie štátnej jazykovej skúšky nevráti. Ak uchádzač z vážnych osobných dôvodov ustanovených v školskom poriadku nepríde na skúšku a ospravedlní sa, riaditeľ jazykovej školy určí na vykonanie štátnej jazykovej skúšky jeden náhradný termín. Za štátnu jazykovú skúšku v náhradnom termíne účastník úhradu neplatí.

§ 9

Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie

(1)

Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky zodpovedá za

a)

riadenie organizácie štátnych jazykových skúšok a ich súlad so skúšobným poriadkom,

b)

odbornosť členov komisie pre štátne jazykové skúšky a odbornosť členov skúšobných komisií,

c)

podanie návrhu na vymenovanie predsedov skúšobných komisií príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(2)

Členov komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky. Jednotlivé skúšobné komisie vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky z členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky.

(3)

Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky je vymenovaný na obdobie dvoch rokov do konca marca. Členovia komisie pre štátne jazykové skúšky sú vymenovaní na obdobie jedného roka do konca februára.

(4)

Štátna jazyková skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu a dvoch členov. Členmi komisie pre štátne jazykové skúšky a členmi skúšobných komisií sú predovšetkým učitelia jazykových škôl spĺňajúci kvalifikačný predpoklad pre príslušný cudzí jazyk.

(5)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu skúšobnej komisie a zodpovedá za odbornú úroveň, dokumentáciu a hodnotenie štátnych jazykových skúšok. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.

§ 10

Priebeh a hodnotenie štátnych jazykových skúšok

(1)

Štátnu jazykovú skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Témy písomnej časti a ústnej časti štátnych jazykových skúšok určuje predseda komisie pre štátne jazykové skúšky v súlade so skúšobným poriadkom. Obsah a rozsah písomnej časti a ústnej časti skúšky určuje skúšobný poriadok.

(2)

Písomná časť štátnej jazykovej skúšky a ústna časť štátnej jazykovej skúšky sa hodnotí každá samostatne stupňami prospechu:

stupeň 1 – výborný,

stupeň 2 – veľmi dobrý,

stupeň 3 – dobrý,

stupeň 4 – nevyhovel.

(3)

Rovnakými stupňami prospechu sa hodnotia jednotlivé zložky písomnej časti a ústnej časti skúšky. Percentuálne a bodové ohodnotenie jednotlivých zložiek písomnej časti skúšky sa prevedie na stupne prospechu podľa pokynov na opravu písomnej časti štátnej jazykovej skúšky v skúšobnom poriadku.

(4)

Uchádzač, ktorý nevyhovel v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky, nemôže vykonať ústnu časť štátnej jazykovej skúšky.

(5)

Celkový prospech zo štátnej jazykovej skúšky, ktorý uchádzač môže dosiahnuť, sa určí podľa výsledkov písomnej časti a ústnej časti štátnej jazykovej skúšky a hodnotí sa stupňami:

prospel s vyznamenaním,

prospel veľmi dobre,

prospel,

neprospel.

(6)

Ak uchádzač vyhovel v oboch častiach skúšky,

a)

prospel s vyznamenaním, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 1 alebo 1,5,

b)

prospel veľmi dobre, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 2,

c)

prospel, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 2,5 a 3,

d)

neprospel, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech vyšší ako 3.

(7)

Na vysvedčenie o vykonaní štátnej jazykovej skúšky sa dáva odtlačok okrúhlej pečiatky jazykovej školy, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Vysvedčenie podpíše predseda skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky a riaditeľ jazykovej školy. Dátum vydania vysvedčenia je deň vykonania ústnej časti štátnej jazykovej skúšky.

(8)

Uchádzačovi, ktorý na štátnej jazykovej skúške neprospel, môže predseda skúšobnej komisie povoliť jej opakovanie za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové skúšky. Pri opakovaní štátnej jazykovej skúšky zaplatí uchádzač určenú úhradu.

(9)

Vykonávanie štátnych jazykových skúšok kontroluje štátna školská inšpekcia.

§ 11

Postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky

(1)

Štúdium možno ukončiť štátnou jazykovou skúškou v jazykovej škole, ktorá je zaradená v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu2) a má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.

(2)

Základná štátna jazyková skúška sa môže vykonávať v jazykovej škole, ak jazyková škola

a)

počas trojročného obdobia vedie stredné a prípravné kurzy na základnú štátnu jazykovú skúšku v jednom cudzom jazyku,

b)

zamestnáva učiteľov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného cudzieho jazyka alebo učiteľov s príslušným materinským jazykom,

c)

do skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky vymenuje dvoch učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady pre príslušný cudzí jazyk a majú najmenej trojročnú pedagogickú prax,

d)

preukáže zaškolenie členov komisie pre štátne jazykové skúšky v jazykovej škole, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.

(3)

Štátne jazykové skúšky podľa § 7 ods. 4 sa môžu vykonávať v jazykovej škole, ak jazyková škola

a)

počas trojročného obdobia od zaradenia do siete škôl a školských zariadení alebo do podania žiadosti o vydanie oprávnenia vedie vyššie kurzy a prípravné kurzy na všeobecné štátne jazykové skúšky najmenej v dvoch cudzích jazykoch,

b)

zamestnáva najmenej dve tretiny učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného cudzieho jazyka, alebo učiteľov s príslušným materinským jazykom. Najmenej polovica učiteľov má päťročnú prax vo vyučovaní príslušného cudzieho jazyka v jazykovej škole, na vysokej škole alebo na strednej škole,

c)

do skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky vymenuje dvoch učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady v príslušnom cudzom jazyku a ktorí majú trojročnú prax, vyučujú vo vyšších kurzoch alebo prípravných kurzoch pre všeobecné štátne jazykové skúšky a sú oboznámení so skúšobným poriadkom pre štátne jazykové skúšky,

d)

preukáže zaškolenie členov komisie pre štátne jazykové skúšky v jazykovej škole, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.

§ 12

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2008.

Ján Mikolaj v. r.

[]

Poznámky

[]1)  § 6 ods. 2 písm. g) a § 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. []2)  § 15 a 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.