ktorou sa uverejňuje opatrenie Národnej banky Československej o súpise pohľadávok a iných nárokov voči bývalému ríšskonemeckému majetku a bývalým ríšskonemeckým vlastníkom tohto majetku.

[]

Prílohy

Čl. 1.

(1)

Súpisu podľa tohto opatrenia podliehajú pohľadávky a iné nároky (v ďalšom len „pohľadávky"), ktoré v dôsledku ustanovení časti I, čl. 6 dohody o nemeckých reparáciach zo dňa 21. decembra 1945, č. 150 Sb. z r. 1947 zaťažujú bývalý ríšskonemecký majetok, nachádzajúci sa na území republiky Československej, a to:

1.

dlžné dane, dávky a poplatky,

2.

bremená a správne výdavky,

3.

iné vecné bremená, viaznuce na určitých kusoch bývalého ríšskonemeckého majetku,

4.

smluvné nároky, vzniklé z akéhokoľvek dôvodu proti bývalým ríšskonemeckým vlastníkom tohto majetku, i keď nie sú pozemnoknižne zaistené.

(2)

Bývalým ríšskonemeckým majetkom podľa odseku 1 sa rozumie majetok akéhokoľvek druhu (napr. nehnuteľnosti, hnuteľnosti, pohľadávky, majetkové práva, účasti atď.), ktorý pred konfiškáciou bol priamym alebo nepriamym vlastníctvom Nemeckej ríše, osôb verejného práva podľa ríšskonemeckého práva alebo iných ríšskonemeckých právnických a fyziských osôb, v to počítajúc ich podniky, ústavy a fondy (v ďalšom len „ríšskonemecké osoby").

(3)

Za ríšskonemecký majetok podľa tohto opatrenia sa nepovažuje:

a)

majetok, ktorý bol 16. septembra 1938 vo vlastníctve Československej republiky alebo československých príslušníkov (fyzických a právnických osôb);

b)

majetok, ktorý bol vo vlastníctve osoby, ktorá bola príslušníkom štátu, ktorého územie bolo okupované alebo anektované Nemeckom, alebo štátu, ktorý vstúpil do vojny s Nemeckom, pokiaľ táto osoba bola príslušníkom tohto štátu už v čase jeho okupácie, anexie alebo vstupu do vojny a pokiaľ v tom istom čase ani nebola príslušníkom Nemecka, ani nezískala nemeckú štátnu príslušnosť sobášom;

c)

majetok, ktorý bol získaný na území Československej republiky za okupácie ríšskonemeckými osobami, uvedenými v odseku 2, bez odplaty (s výnimkou dedičstva), za ríšske marky alebo za iné hodnoty, zadovážené pod tlakom okupácie.

(4)

Pohľadávky uvedené v čl. 1, ods. 1 sa hlásia menovitou hodnotou so všetkým prislušenstvom (úroky, úroky z omeškania a pod.) podľa stavu ku dňu 9. mája 1945, i keď pohľadávka bola po tomto dni akýmkoľvek spôsobom vyrovnaná.

Čl. 2.

(1)

Hlásením sú povinné osoby fyzické a právnické, ktoré sú veriteľmi alebo oprávnenými z pohľadávok, uvedených v čl. 1, ods. 1, ako aj správcovia a držitelia bývalého ríšskonemeckého majetku, zaťaženého takými pohľadávkami, a osoby, ktorým taký majetok bol pridelný (prídelcovia).

(2)

Hlásenie treba podať v prihlasovacej lehote do 24. januára 1949 Poštovej sporiteľni v Prahe alebo jej oblastnému ústavu v Bratislave, a to pokiaľ možno spoločným podaním, podpísaným veriteľom (oprávneným) a správcom, po prípade držiteľom alebo prídelcom bývalého ríšskonemeckého majetku. Ak nebude podané spoločné podanie, podajú ako veriteľ (oprávnený), tak aj správca, po prípade držiteľ alebo prídelca v určenej lehote hlásenie samostatne.

(3)

Hlásenie treba podať nekolkovaným podaním (listom) v dvoch vyhotoveniach (písaných pokiaľ možno strojom), obsahujúcom nižeuvedené údaje, pokiaľ sú prihlasovateľovi známe alebo pokiaľ prichádzajú u neho do úvahy:

a)

meno a priezvisko (firmu) veriteľa (oprávneného), povolanie (predmet podnikania), bydlisko (sídlo) a štátnu príslušnosť. Ak nastala zmena v osobe pôvodného veriteľa (oprávneného), treba uviesť tieto údaje pre každého veriteľa (oprávneného) s dodatkom vyznačujúcim právny dôvod zmeny;

b)

meno a priezvisko (firmu) dlžníka (zaviazaného), povolanie (predmet podnikania), bydlisko (sídlo) a štátnu príslušnosť ku dňu 16. septembra 1938 a ku dňu 9. mája 1945. Zmeny v osobe dlžníka (zaviazaného) treba vykázať podľa obdoby ustanovenia písm. a);

c)

meno a priezvisko (firmu), bydlisko (sídlo) správcu, po prípade držiteľa alebo prídelcu bývalého ríšskonemeckého majetku, zaťaženého pohľadávkou;

d)

meno a priezvisko (firmu), bydlisko (sídlo) prihlasovateľa, pokiaľ nie je totožný ani s veriteľom (oprávneným), ani so správcom, držiteľom alebo prídelcom bývalého ríšskonemeckého majetku, a údaj, z akého dôvodu robí hlásenie (napr. ako zákonný zástupca atď.);

e)

výšku pohľadávky, zaťažujúcu bývalý ríšskonemecký majetok podľa stavu ku dňu 9. mája 1945, v mene, na ktorú pohľadávka znie, a to oddelene hlavnú (základnú) pohľadávku a príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania a pod.) do 9. mája 1945;

f)

údaje o tom, kedy a akým spôsobom pohľadávka vznikla (dôvod vzniku) a čas jej splatnosti a pokiaľ ide o príslušenstvo, jeho bližšie pomenovanie, jeho právny dôvod, sadzbu a čas, za ktorý sa príslušenstvo počíta;

g)

ak došlo po 9. máji 1945 k zmenám v stave hlavnej (základnej) pohľadávky a jej výšky, treba uviesť, kedy a z akého dôvodu k zmenám došlo a ako veľká je hlavná (základná) pohľadávka v deň hlásenia;

h)

opis bývalého ríšskonemeckého majetku, zaťaženého hlásenou pohľadávkou s uvedením mena, bydliska (sídla) bývalého ríšskonemeckého vlastníka tohto majetku, jeho štátnu príslušnosť ku dňu 16. septembra 1938 a ku dňu 9. mája 1945, druhu majetku, miesta, kde tento majetok leží, a údaje, kedy a akým spôsobom bol tento majetok bývalým ríšskonemeckým majiteľom nadobudnutý, ako aj hodnotu tohto majetku ku dňu 9. mája 1945;

ch)

spôsob zaťaženia bývalého ríšskonemeckého majetku hlásenou pohľadávkou, po prípade údaje o vzťahu hlásenej pohľadávky k bývalému ríšskonemeckému majetku;

i)

označenie dokladov, ktorými prihlasovateľ môže dokázať správnosť svojich údajov. Tieto doklady nech nie sú zatiaľ k hláseniu pripojované;

j)

ďalšie vysvetlivky, ktoré prihlasovateľ považuje za účelné.

(4)

V hlásení, vyhotovenom pre každú jednotlivú bývalú ríšskonemeckú podstatu samostatne, treba uviesť jednotlivé údaje v poradí stanovenom v odseku 3. Ak nie je prihlasovateľovi niektorý údaj známy alebo ak neprichádza pre hlásenie do úvahy, poznamená túto okolnosť vo svojom hlásení s odvolaním sa na príslušné ustanovenie odseku 3.

V Prahe dňa 8. decembra 1948.

Národná banka Československá: