Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. apríla 2005 bol v New Yorku prijatý Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu.Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 2106 z 2. februára 2006 a prezident republiky ho ratifikoval 28. februára 2006. Ratifikačná listina bola uložená 23. marca 2006 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru.Dohovor nadobudne platnosť 7. júla 2007 v súlade s článkom 25 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 7. júla 2007 v súlade s článkom 25 ods. 1.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 308/2007 Z. z.

MEDZINÁRODNÝ DOHOVOR o potláčaní činov jadrového terorizmu

Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,majúc na zreteli ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov týkajúce sa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, podpory dobrých susedských a priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi,pripomínajúc Deklaráciu pri príležitosti 50. výročia Organizácie Spojených národov z 24. októbra 1995,uznávajúc právo všetkých štátov rozvíjať a využívať jadrovú energiu na mierové účely a ich legitímny záujem o potenciálne prínosy z mierového využívania jadrovej energie,so zreteľom na Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov z roku 1980,hlboko znepokojené celosvetovou eskaláciou teroristických činov vo všetkých ich podobách a prejavoch,pripomínajúc Deklaráciu o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu, ktorá tvorí prílohu k rezolúcii Valného zhromaždenia č. 49/60 z 9. decembra 1994, v ktorej okrem iného členské štáty Organizácie Spojených národov slávnostne znovu potvrdili ich jednoznačné odsúdenie všetkých činov, metód a prejavov terorizmu ako trestných a neospravedlniteľných činov, kdekoľvek a kýmkoľvek boli spáchané vrátane tých, ktoré ohrozujú priateľské vzťahy medzi štátmi a národmi a ohrozujú územnú celistvosť a bezpečnosť štátov,poznamenávajúc, že deklarácia vyzvala aj štáty, aby naliehavo preskúmali rozsah existujúcich medzinárodných právnych dokumentov o prevencii, potláčaní a odstránení terorizmu vo všetkých jeho podobách a prejavoch s cieľom zabezpečiť ucelený právny rámec zahŕňajúci všetky aspekty otázky,pripomínajúc rezolúciu Valného zhromaždenia č. 51/210 zo 17. decembra 1996 a deklaráciu dopĺňajúcu Deklaráciu o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu z roku 1994, ktorá je k nej pripojená,pripomínajúc tiež, že podľa rezolúcie Valného zhromaždenia č. 51/210 sa zriadil ad hoc výbor na vypracovanie okrem iného aj medzinárodného dohovoru o potláčaní činov jadrového terorizmu, ktorý doplní príslušné existujúce medzinárodné dokumenty,poznamenávajúc, že činy jadrového terorizmu môžu vyústiť do najzávažnejších dôsledkov a môžu predstavovať hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť,poznamenávajúc ďalej, že existujúce mnohostranné právne dokumenty neriešia tieto útoky primerane,presvedčené o naliehavej potrebe posilniť medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi pri vypracúvaní a prijímaní účinných a praktických opatrení na predchádzanie týmto teroristickým činom a na stíhanie a trestanie ich páchateľov,poznamenávajúc, že aktivity vojenských síl štátov sa riadia pravidlami medzinárodného práva, ktoré sú mimo rámca tohto dohovoru, a že vyňatie určitých činov z pôsobnosti tohto dohovoru neospravedlňuje alebo nerobí zákonnými inak protiprávne činy a nevylučuje stíhanie podľa iných právnych noriem,dohodli sa takto:

Článok 1

Na účely tohto dohovoru:

1.

„Rádioaktívny materiál“ znamená jadrový materiál a ďalšie rádioaktívne látky, ktoré obsahujú nuklidy prechádzajúce spontánnym rozpadom (procesom sprevádzaným emisiou jedného typu ionizujúceho žiarenia alebo viacerých typov ionizujúceho žiarenia, ako sú častice alfa-, beta-, neutrónové častice a žiarenie gama) a ktoré môžu v dôsledku svojich rádiologických alebo štiepnych vlastností spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí.

2.

„Jadrový materiál“ znamená plutónium s výnimkou izotopických koncentrácií prekračujúcich 80 percent v plutóniu-238, urán-233, urán obohatený o izotopy 235 alebo 233, urán obsahujúci zmes izotopov tak, ako sa vyskytujú v prírode, v inej podobe než ruda alebo rudné rezíduum, alebo akýkoľvek iný materiál obsahujúci jeden z uvedených materiálov alebo viac z uvedených materiálov.

Pritom „urán obohatený o izotop 235 alebo 233“ znamená urán obsahujúci izotop 235 alebo 233 alebo oba v takom množstve, že pomerný výskyt súčtu týchto izotopov k izotopu 238 je väčší než pomer izotopu 235 k izotopu 238 vyskytujúci sa v prírode.

3.

„Jadrový objekt“ označuje

a)

akýkoľvek jadrový reaktor vrátane reaktorov nainštalovaných na plavidlách, vozidlách, lietadlách alebo kozmických objektoch využívaný ako zdroj energie na poháňanie takých plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmických objektov, alebo na akýkoľvek iný účel,

b)

akúkoľvek prevádzku alebo dopravné zariadenie používané na výrobu, skladovanie, spracovanie alebo prepravu rádioaktívneho materiálu.

4.

„Zariadenie“ znamená

a)

akékoľvek jadrové výbušné zariadenie alebo

b)

akékoľvek zariadenie rozptyľujúce rádioaktívny materiál alebo vyžarujúce radiáciu, ktoré môže v dôsledku svojich rádiologických vlastností spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí.

5.

„Štátny alebo vládny objekt“ zahŕňa akýkoľvek stály alebo dočasný objekt alebo dopravné zariadenie, ktoré používajú alebo sa v ňom nachádzajú predstavitelia štátu, členovia vlády, zákonodarného orgánu alebo súdneho orgánu, alebo štátni úradníci, alebo zamestnanci štátu alebo iného verejného orgánu alebo subjektu, alebo zamestnanci alebo úradníci medzivládnej organizácie v spojení s výkonom ich úradných povinností.

6.

„Vojenské sily štátu“ znamenajú ozbrojené sily štátu, ktoré sú organizované, cvičené a vystrojené podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku s hlavným cieľom obrany štátu alebo jeho bezpečnosti, a osoby konajúce na podporu takých ozbrojených síl, ktoré sú pod ich formálnym velením, kontrolou a zodpovednosťou.

Článok 2

a)

má v držbe rádioaktívny materiál alebo má alebo vyrobí zariadenie

i)

s úmyslom spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo

ii)

s úmyslom spôsobiť závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí,

b)

používa akýmkoľvek spôsobom rádioaktívny materiál alebo zariadenie, alebo používa alebo poškodzuje jadrový objekt spôsobom, ktorý uvoľňuje alebo môže uvoľniť rádioaktívny materiál

i)

s úmyslom spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo

ii)

s úmyslom spôsobiť závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí, alebo

iii)

s úmyslom prinútiť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, medzinárodnú organizáciu alebo štát vykonať určitý čin alebo zdržať sa jeho vykonania.

2.

Každá osoba tiež spácha trestný čin, ak

a)

hrozí spáchaním trestného činu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku za okolností, ktoré naznačujú vierohodnosť hrozby, alebo

b)

protiprávne a úmyselne požaduje rádioaktívny materiál, zariadenie alebo jadrový objekt s použitím hrozby za okolností, ktoré naznačujú vierohodnosť hrozby alebo použitia sily.

3.

Každá osoba tiež spácha trestný čin, ak sa pokúsi spáchať trestný čin uvedený v odseku 1 tohto článku.

4.

Každá osoba tiež spácha trestný čin, ak

a)

sa zúčastní na spáchaní trestného činu uvedeného v odsekoch 1, 2 alebo 3 tohto článku ako spolupáchateľ, alebo

b)

organizuje alebo dá iným osobám príkaz na spáchanie trestného činu uvedeného v odsekoch 1, 2 alebo 3 tohto článku, alebo

c)

akýmkoľvek iným spôsobom napomáha spáchanie jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov uvedených v odsekoch 1, 2 alebo 3 tohto článku skupinou osôb konajúcich so spoločným cieľom; taká účasť musí byť úmyselná a spáchaná buď s cieľom napomáhať všeobecnú trestnú činnosť alebo zámer skupiny, alebo s vedomím úmyslu skupiny spáchať predmetný trestný čin alebo predmetné trestné činy.

Článok 3

Tento dohovor sa nevzťahuje na také prípady, keď sa trestný čin spáchal na území jediného štátu, údajný páchateľ a obete sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, údajný páchateľ je zadržaný na území tohto štátu a žiaden ďalší štát nemá podľa článku 9 ods. 1 alebo ods. 2 základ na výkon právomoci s výnimkou primeraného použitia ustanovení článkov 7, 12, 14, 15, 16 a 17 v takých prípadoch.

Článok 4

1.

Nič v tomto dohovore sa nedotýka iných práv, záväzkov ani zodpovednosti štátov a jednotlivcov podľa medzinárodného práva, najmä cieľov a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného humanitárneho práva.

2.

Činnosti ozbrojených síl počas ozbrojeného konfliktu tak, ako sú tieto pojmy definované medzinárodným humanitárnym právom, ktoré sú upravené podľa tohto práva, sa neriadia týmto dohovorom a činnosti vojenských síl štátu pri vykonávaní svojich oficiálnych povinností v rozsahu, v akom sa riadia inými pravidlami medzinárodného práva, sa neriadia týmto dohovorom.

3.

Ustanovenia odseku 2 tohto článku sa nevykladajú ako ospravedlnenie alebo legalizovanie inak nezákonných činov alebo ako zamedzenie stíhaniu podľa iných právnych noriem.

4.

Tento dohovor žiadnym spôsobom nerieši otázky zákonnosti použitia alebo hrozby použitia jadrových zbraní štátmi ani sa nemôže takto vykladať.

Článok 5

Každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné

a)

na ustanovenie trestných činov uvedených v článku 2 za trestné činy podľa svojho vnútroštátneho práva,

b)

na možnosť postihovať tieto trestné činy primeranými trestmi, ktoré zohľadňujú závažnosť týchto trestných činov.

Článok 6

Každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné, a tam, kde je to vhodné, aj vnútroštátnu právnu úpravu na to, aby zaručil, že trestné činy podľa tohto dohovoru, najmä ak sú páchané s úmyslom alebo so zámerom vyvolať stav teroru v širokej verejnosti alebo v skupine obyvateľstva alebo u určitých osôb, neboli za žiadnych okolností ospravedlniteľné politickými, filozofickými, ideologickými, rasovými, etnickými, náboženskými alebo inými podobnými úvahami a aby boli potrestané trestmi zodpovedajúcimi ich závažnosti.

Článok 7

a)

prijmú všetky dostupné opatrenia a tam, kde je to vhodné, aj prispôsobia vnútroštátnu právnu úpravu predchádzaniu a zabráneniu prípravám na ich vlastnom území na spáchanie trestných činov uvedených v článku 2 na ich území alebo mimo ich územia vrátane opatrení, ktorými zakážu na svojom území protiprávnu činnosť osôb, skupín a organizácií, ktoré podporujú, podnecujú, organizujú, vedome financujú alebo vedome poskytujú technickú pomoc alebo informácie, alebo sa zapájajú do páchania takých trestných činov,

b)

si budú vymieňať presné a overené informácie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi spôsobom a podľa podmienok tu uvedených a budú koordinovať administratívne a iné primerané opatrenia na odhaľovanie, predchádzanie, potláčanie a vyšetrovanie trestných činov uvedených v článku 2, ako aj na začatie trestného stíhania voči osobám, ktoré sú podozrivé zo spáchania týchto trestných činov. Štát, zmluvná strana, najmä prijme primerané opatrenia na bezodkladné informovanie ostatných štátov uvedených v článku 9 v súvislosti so spáchaním trestných činov uvedených v článku 2, ako aj s prípravou na spáchanie takých trestných činov, o ktorých sa dozvedel, a tam, kde je to vhodné, aj na informovanie medzinárodných organizácií.

2.

Štáty, zmluvné strany, prijmú primerané opatrenia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi na ochranu utajenia akýchkoľvek informácií, ktoré dostali dôverným spôsobom na základe ustanovení tohto dohovoru od iného štátu, zmluvnej strany, alebo na základe účasti na aktivite vykonávanej na implementáciu tohto dohovoru. Ak štáty, zmluvné strany, poskytnú medzinárodným organizáciám dôverným spôsobom informácie, prijmú sa opatrenia, ktoré zaručia ochranu utajenia takých informácií.

3.

Tento dohovor nevyžaduje od štátov, zmluvných strán, poskytovanie akýchkoľvek informácií, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú oznamovať alebo ktoré by ohrozili bezpečnosť dotknutého štátu alebo fyzickú ochranu jadrového materiálu.

4.

Štáty, zmluvné strany, oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov svoje príslušné orgány a styčné miesta zodpovedné za zasielanie a prijímanie informácií podľa tohto článku. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi také informácie týkajúce sa príslušných orgánov a styčných miest všetkým štátom, zmluvným stranám, a Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu. Také orgány a styčné miesta musia byť nepretržite prístupné.

Článok 8

Na účely predchádzania trestným činom podľa tohto dohovoru štáty, zmluvné strany, vyvinú všetko úsilie, aby prijali so zohľadnením relevantných odporúčaní a funkcií Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu primerané opatrenia na zaručenie ochrany rádioaktívneho materiálu.

Článok 9

a)

trestný čin je spáchaný na území tohto štátu alebo

b)

trestný čin je spáchaný na palube lode plávajúcej pod vlajkou tohto štátu alebo na palube lietadla registrovaného podľa právnych predpisov tohto štátu v čase spáchania trestného činu, alebo

c)

trestný čin je spáchaný občanom tohto štátu.

2.

Štát, zmluvná strana, môže založiť tiež svoju právomoc nad akýmkoľvek takým trestným činom, ak

a)

trestný čin je spáchaný proti občanovi tohto štátu alebo

b)

trestný čin je spáchaný proti štátnemu alebo vládnemu objektu tohto štátu v zahraničí vrátane veľvyslanectva alebo iných diplomatických alebo konzulárnych priestorov tohto štátu, alebo

c)

trestný čin je spáchaný osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoje obvyklé bydlisko na území tohto štátu, alebo

d)

trestný čin je spáchaný v snahe donútiť tento štát vykonať akýkoľvek čin alebo zdržať sa jeho vykonania, alebo

e)

trestný čin je spáchaný na palube lietadla, ktoré prevádzkuje vláda tohto štátu.

3.

Pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov právomoc, ktorú založil podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku v súlade s odsekom 2 tohto článku. Ak by nastala akákoľvek zmena, daný štát, zmluvná strana, to ihneď oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

4.

Každý štát, zmluvná strana, prijme tiež také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na založenie jej právomoci nad trestnými činmi uvedenými v článku 2 v prípadoch, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho území a nevydá túto osobu žiadnemu zo štátov, zmluvných strán, ktoré založili svoju právomoc v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku.

5.

Tento dohovor nevylučuje výkon akejkoľvek trestnej právomoci založenej štátom, zmluvnou stranou, v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 10

1.

Po prijatí informácie, že došlo k spáchaniu alebo dochádza k páchaniu trestného činu uvedeného v článku 2 na území štátu, zmluvnej strany, alebo že osoba, ktorá spáchala alebo údajne spáchala taký trestný čin, sa môže nachádzať na jeho území, prijme dotknutý štát, zmluvná strana, také opatrenia, ktoré môžu byť podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov potrebné na vyšetrovanie skutočností uvedených v informácii.

2.

Po ubezpečení, že okolnosti si to tak vyžadujú, štát, zmluvná strana, na ktorého území sa páchateľ alebo údajný páchateľ nachádza, prijme primerané opatrenia podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby zaručil prítomnosť tejto osoby na účely trestného stíhania alebo vydania.

3.

Každá osoba, vo vzťahu ku ktorej sa prijímajú opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku, má právo

a)

spojiť sa bez odkladu s najbližším vhodným predstaviteľom štátu, ktorého je táto osoba občanom alebo ktorý je inak oprávnený chrániť práva tejto osoby, alebo ak je táto osoba bez štátnej príslušnosti, so zástupcom štátu, na ktorého území táto osoba obvykle býva,

b)

aby ju navštívil zástupca tohto štátu,

c)

byť informovaná o svojich právach podľa písmen a) a b).

4.

Práva podľa odseku 3 tohto článku sa vykonávajú v súlade so zákonmi a s právnymi predpismi štátu, na ktorého území sa páchateľ alebo údajný páchateľ nachádza, ale pod podmienkou, že uvedené zákony a právne predpisy musia umožniť plné zaručenie účelu, na ktorý sú práva udelené podľa odseku 3 určené.

5.

Ustanovenia odsekov 3 a 4 tohto článku sa nedotýkajú práva ktoréhokoľvek štátu, zmluvnej strany, ktorý si nárokuje právomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. c) pozvať Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby sa spojil s údajným páchateľom a navštívil ho.

6.

Ak štát, zmluvná strana, vezme podľa tohto článku osobu do väzby, okamžite oznámi skutočnosť, že táto osoba je vo väzbe a okolnosti, ktoré oprávňujú jej väzbu, priamo alebo prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov štátom, zmluvným stranám, ktoré založili svoju právomoc v súlade s článkom 9 ods. 1 a 2, a ak to považuje za vhodné, aj ktorémukoľvek inému dotknutému štátu, zmluvnej strane. Štát, ktorý vedie vyšetrovanie predvídané v odseku 1 tohto článku, bezodkladne informuje uvedené štáty, zmluvné strany, o svojich zisteniach a oznámi, či má v úmysle uplatniť svoju právomoc.

Článok 11

1.

Ak štát, zmluvná strana, na ktorého území sa údajný páchateľ nachádza, v prípadoch, ak sa uplatňuje článok 9, nevydá túto osobu, je povinný bez výnimky a bez ohľadu na to, či sa trestný čin spáchal na jeho území, alebo nie, postúpiť prípad bez zbytočných prieťahov svojim príslušným orgánom na účely stíhania v rámci konania podľa právnych predpisov tohto štátu. Tieto orgány rozhodnú rovnakým spôsobom ako v prípade akéhokoľvek iného závažného trestného činu podľa právnych predpisov tohto štátu.

2.

Kedykoľvek je štát, zmluvná strana, oprávnený podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov vydať alebo iným spôsobom odovzdať svojho občana iba za podmienky, že táto osoba sa vráti tomuto štátu na výkon trestu uloženého na základe súdneho pojednávania alebo konania, na ktorého účely sa žiadalo vydanie alebo odovzdanie osoby, a tento štát a štát žiadajúci o vydanie tejto osoby sa dohodnú na tejto možnosti a ďalších podmienkach, ktoré považujú za primerané, považuje sa také podmienečné vydanie alebo odovzdanie za dostatočné na splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Článok 12

Každej osobe, ktorá sa vezme do väzby alebo voči ktorej sa prijmú akékoľvek iné opatrenia, alebo voči ktorej sa vedie konanie podľa tohto dohovoru, sa zaručuje spravodlivé zaobchádzanie vrátane poskytnutia všetkých práv a záruk v súlade s právnym poriadkom štátu, na ktorého území sa táto osoba nachádza, a s aplikovateľnými normami medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva ľudských práv.

Článok 13

1.

Trestné činy uvedené v článku 2 sa považujú za zahrnuté medzi trestné činy podliehajúce vydávaniu v ktorejkoľvek zmluve o vydávaní existujúcej medzi ktorýmikoľvek štátmi, zmluvnými stranami, pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru. Štáty, zmluvné strany, sa zaväzujú zahrnúť také trestné činy ako trestné činy podliehajúce vydávaniu do každej zmluvy o vydávaní, ktorú následne medzi sebou uzavrú.

2.

Keď štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú zmluvu o vydávaní, môže podľa svojho uváženia považovať tento dohovor za právny základ na vydanie v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článku 2. Vydanie pritom podlieha ostatným podmienkam podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.

3.

Štáty, zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznajú trestné činy uvedené v článku 2 za trestné činy podliehajúce vydaniu medzi sebou v súlade s podmienkami podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.

4.

V prípade potreby sa pri trestných činoch uvedených v článku 2 postupuje na účely vydávania medzi štátmi, zmluvnými stranami, tak, ako keby boli spáchané nielen na mieste, kde k nim došlo, ale aj na území štátu, ktorý založil právomoc v súlade s článkom 9 ods. 1 a 2.

5.

Ustanovenia všetkých zmlúv a dohôd o vydávaní medzi štátmi, zmluvnými stranami, vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 2 sa považujú za pozmenené medzi štátmi, zmluvnými stranami, v rozsahu, v akom sú nezlučiteľné s týmto dohovorom.

Článok 14

1.

Štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytnú najväčšiu mieru pomoci v súvislosti s vyšetrovaním alebo trestným či vydávacím konaním začatým vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 2 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov potrebných na konanie, ktoré majú k dispozícii.

2.

Štáty, zmluvné strany, splnia svoje záväzky podľa odseku 1 tohto článku v súlade s ktorýmikoľvek zmluvami alebo inými dohodami o vzájomnej právnej pomoci, ktoré môžu medzi nimi existovať. Ak také zmluvy alebo dohody chýbajú, štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytnú pomoc v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 15

Žiadny z trestných činov uvedených v článku 2 sa nebude na účely vydávania alebo vzájomnej právnej pomoci považovať za politický trestný čin alebo trestný čin spojený s politickým trestným činom, alebo za trestný čin politicky motivovaný. V súlade s tým sa nemôže odmietnuť žiadosť o vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc založenú na takom trestnom čine len z toho dôvodu, že sa týka politického trestného činu alebo trestného činu spojeného s politickým trestným činom, alebo trestného činu politicky motivovaného.

Článok 16

Nič v tomto dohovore sa nevykladá ako uloženie povinnosti vydať alebo poskytnúť vzájomnú právnu pomoc, ak má dožiadaný štát, zmluvná strana, podstatné dôvody domnievať sa, že žiadosť o vydanie za trestné činy uvedené v článku 2 alebo o vzájomnú právnu pomoc vo vzťahu k takým trestným činom sa podala s cieľom stíhať alebo potrestať osobu z dôvodu jej rasy, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politického presvedčenia alebo že vyhovenie žiadosti by mohlo byť na úkor postavenia tejto osoby z akéhokoľvek z týchto dôvodov.

Článok 17

1.

Ak sa vyžaduje prítomnosť osoby, ktorá je vo výkone väzby alebo trestu na území niektorého štátu, zmluvnej strany, v druhom štáte, zmluvnej strane, na účely svedeckej výpovede, identifikácie alebo iného poskytnutia pomoci pri zabezpečovaní dôkazov pre vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov podľa tohto dohovoru, táto osoba môže byť prevezená, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

a)

osoba dobrovoľne a s plným vedomím okolností poskytne svoj súhlas a

b)

príslušné orgány oboch štátov s tým súhlasia a za podmienok, ktoré tieto štáty považujú za primerané.

2.

Na účely tohto článku

a)

štát, do ktorého je osoba prevezená, má právomoc a povinnosť držať prevezenú osobu vo väzbe, ak štát, z ktorého bola osoba prevezená, nepožiada alebo nepovolí konať inak,

b)

štát, do ktorého je osoba prevezená, bez meškania splní svoju povinnosť vrátiť osobu do väzby štátu, z ktorého bola osoba prevezená podľa toho, ako sa vopred dohodli alebo ako sa inak dohodli príslušné orgány oboch štátov,

c)

štát, do ktorého je osoba prevezená, nepožaduje od štátu, z ktorého bola osoba prevezená, začatie vydávacieho konania na návrat tejto osoby,

d)

prevezenej osobe sa obdobie, počas ktorého bola vo väzbe štátu, kam bola prevezená, započíta do výkonu trestu vykonávaného v štáte, z ktorého bola prevezená.

3.

Bez súhlasu štátu, zmluvnej strany, z ktorého bola osoba prevezená v súlade s týmto článkom, nebude táto osoba bez ohľadu na jej občianstvo stíhaná alebo nebude umiestnená do väzby, alebo jej osobná sloboda nebude iným spôsobom obmedzená na území štátu, do ktorého bola táto osoba prevezená, a to vo vzťahu k činom alebo odsúdeniam pred jej odchodom z územia štátu, z ktorého bola taká osoba prevezená.

Článok 18

a)

prijme kroky na zneškodnenie rádioaktívneho materiálu, zariadenia alebo jadrového objektu,

b)

zabezpečí, že akýkoľvek jadrový materiál sa uchováva v súlade s aplikovateľnými bezpečnostnými zárukami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a

c)

zohľadní odporúčania fyzickej ochrany a normy ochrany zdravia a bezpečnosti zverejnené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

2.

Pri skončení akéhokoľvek konania spojeného s trestným činom uvedeným v článku 2 alebo ešte pred jeho skončením, ak to požaduje medzinárodné právo, akýkoľvek rádioaktívny materiál, zariadenie alebo jadrový objekt sa vráti po konzultáciách (najmä ohľadom modalít návratu a skladovania) s dotknutými štátmi, zmluvnými stranami, štátu, zmluvnej strane, ktorému patrí, štátu, zmluvnej strane, ktorého občanom alebo rezidentom je fyzická osoba alebo právnická osoba vlastniaca taký rádioaktívny materiál, zariadenie alebo objekt, alebo štátu, zmluvnej strane, z ktorého územia sa odcudzil alebo inak nezákonne získal.

3.

a)

Ak štátu, zmluvnej strane, vnútroštátne alebo medzinárodné právo zakazuje vrátenie alebo prijatie takého rádioaktívneho materiálu, zariadenia alebo jadrového objektu alebo ak dotknuté štáty, zmluvné strany, s tým súhlasia, s výnimkou odseku 3 písm. b) tohto článku, štát, zmluvná strana, ktorý má v držbe rádioaktívny materiál, zariadenie alebo jadrový objekt, bude pokračovať v prijímaní krokov opísaných v odseku 1 tohto článku. Taký rádioaktívny materiál, zariadenia alebo jadrové objekty sa použijú len na mierové účely.

b)

Ak je protiprávne, aby štát, zmluvná strana, ktorý má v držbe rádioaktívny materiál, zariadenia alebo jadrové objekty, ich držal, taký štát zabezpečí, aby sa čo najskôr odovzdali do držby štátu, pre ktorý je taká držba zákonná a ktorý tam, kde to je vhodné, poskytol záruky v súlade s požiadavkami odseku 1 tohto článku v konzultácii s týmto štátom, na účely jeho zneškodnenia. Taký rádioaktívny materiál, zariadenia alebo jadrové objekty sa použijú len na mierové účely.

4.

Ak rádioaktívny materiál, zariadenia alebo jadrové objekty, na ktoré odkazuje odsek 1 a 2 tohto článku, nepatria žiadnemu zo štátov, zmluvných strán, ani občanovi alebo rezidentovi štátu, zmluvnej strane, ani sa neodcudzili či inak nezákonne nezískali z územia štátu, zmluvnej strany, ani ak žiaden štát nie je ochotný prijať takú vec uvedenú v odseku 3 tohto článku, prijme sa samostatné rozhodnutie týkajúce sa disponovania s ňou, s výnimkou odseku 3 písm. b) tohto článku, po konzultáciách medzi dotknutými štátmi a akýmikoľvek príslušnými medzinárodnými organizáciami.

5.

Na účely odseku 1, 2, 3 a 4 tohto článku štát, zmluvná strana, ktorý má v držbe rádioaktívny materiál, zariadenie alebo jadrový objekt, môže požiadať o pomoc a spoluprácu iné štáty, zmluvné strany, najmä dotknuté štáty, zmluvné strany, a akékoľvek medzinárodné organizácie, najmä Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu. Štáty, zmluvné strany, a príslušné medzinárodné organizácie sú vyzvané poskytnúť pomoc podľa tohto odseku v najväčšom možnom rozsahu.

6.

Štáty, zmluvné strany, ktoré sa podieľajú na nakladaní alebo uchovávaní rádioaktívneho materiálu, zariadenia alebo jadrového objektu podľa tohto článku, oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu spôsob, akým sa s touto vecou nakladalo alebo akým sa uchovala. Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu postúpi informácie ostatným štátom, zmluvným stranám.

7.

V prípade akéhokoľvek šírenia v súvislosti s trestným činom uvedeným v článku 2 nič v tomto článku žiadnym spôsobom neovplyvňuje pravidlá medzinárodného práva upravujúce zodpovednosť za jadrovú škodu alebo iné pravidlá medzinárodného práva.

Článok 19

Štát, zmluvná strana, v ktorom sa proti údajnému páchateľovi vedie trestné stíhanie, oznámi v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo použiteľnými postupmi konečný výsledok konania generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý postúpi informáciu ostatným štátom, zmluvným stranám.

Článok 20

Štáty, zmluvné strany, uskutočnia vzájomné konzultácie priamo alebo prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov a v prípade potreby i s pomocou medzinárodných organizácií, aby sa zabezpečilo efektívne vykonávanie tohto dohovoru.

Článok 21

Štáty, zmluvné strany, vykonávajú svoje povinnosti podľa tohto dohovoru spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov a nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

Článok 22

Nič v tomto dohovore neoprávňuje štát, zmluvnú stranu, vykonávať na území iného štátu, zmluvnej strany, svoju právomoc a plniť funkcie, ktoré sú výlučne vyhradené orgánom tohto iného štátu, zmluvnej strany, podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku.

Článok 23

1.

Akýkoľvek spor medzi dvomi alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ktorý nemožno urovnať rokovaním v prijateľnom čase, sa na žiadosť jedného z nich predloží na rozhodcovské konanie. Ak sa strany v lehote šiestich mesiacov odo dňa požiadania o rozhodcovské konanie nedokážu dohodnúť na organizácii rozhodcovského konania, môže ktorákoľvek z týchto strán postúpiť spor na Medzinárodný súdny dvor s návrhom v súlade s jeho štatútom.

2.

Každý štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že sa necíti viazaný odsekom 1 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané odsekom 1 vo vzťahu k štátu, zmluvnej strane, ktorý urobil takúto výhradu.

3.

Každý štát, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 2 tohto článku, môže kedykoľvek túto výhradu odvolať oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 24

1.

Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom od 14. septembra 2005 do 31. decembra 2006 v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.

2.

Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

3.

Tento dohovor je otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 25

1.

Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň nasledujúci po dni uloženia dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2.

Pre každý štát, ktorý ratifikoval, prijal, schválil tento dohovor alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne dohovor platnosť tridsiaty deň po uložení jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe.

Článok 26

1.

Štát, zmluvná strana, môže navrhnúť dodatok k tomuto dohovoru. Navrhnutý dodatok sa predloží depozitárovi, ktorý ho bezodkladne rozošle všetkým štátom, zmluvným stranám.

2.

Ak väčšina štátov, zmluvných strán, požiada depozitára zvolať konferenciu na posúdenie navrhnutých dodatkov, depozitár pozve všetky štáty, zmluvné strany, aby sa zúčastnili na takejto konferencii, ktorá sa nezačne skôr ako tri mesiace po vystavení pozvaní.

3.

Konferencia vynaloží všetko úsilie, aby zabezpečila, že dodatky sa prijmú konsenzom. Ak to nie je možné, dodatky sa prijmú dvojtretinovou väčšinou všetkých štátov, zmluvných strán. Depozitár bezodkladne rozošle všetkým štátom, zmluvným stranám, akýkoľvek dodatok prijatý na konferencii.

4.

Dodatok prijatý podľa odseku 3 tohto článku nadobudne platnosť pre každý štát, zmluvnú stranu, ktorý uložil svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení dodatku alebo prístupe k nemu tridsiaty deň po dni, keď dve tretiny štátov, zmluvných strán, uložili svoje príslušné listiny. Následne dodatok nadobudne platnosť pre akýkoľvek štát, zmluvnú stranu, tridsiaty deň po dni, keď tento štát uložil svoju príslušnú listinu.

Článok 27

1.

Ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2.

Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok nasledujúci po dni prijatia oznámenia generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov.

Článok 28

Originál tohto dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť, je uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle jeho overené kópie všetkým štátom.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi príslušnými vládami, podpísali tento dohovor otvorený na podpis v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku 14. septembra 2005.

UNDEFINED TYPE - !!! --------------------------------------------------------------------prilohy.priloha-k_oznameniu_c_308_2007_z_z~1

K oznámeniu č. 308/2007 Z. z.

Prevziať prílohu - Anglické znenie textu