Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. júna 2000 na 88. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1163 z 1. decembra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 4. decembra 2000. Ratifikačná listina bola zaregistrovaná u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 12. decembra 2000.

Dohovor nadobudol platnosť 7. februára 2002 v súlade s článkom 15 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.*

Pri uložení ratifikačnej listiny urobila Slovenská republika vyhlásenie podľa článku 4 ods. 2 dohovoru v tomto znení:

„V súlade s § 157 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov je dĺžka materskej dovolenky v Slovenskej republike 28 týždňov; ak žena porodila zároveň dve deti a viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov."

DOHOVOR 183

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 19521)

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom 88. zasadnutí 30. mája 2000,

berúc do úvahy potrebu revidovať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaný) z roku 1952, ako aj Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952, aby sa ďalej podporovala rovnosť všetkých žien, ktoré pracujú, ako aj zdravie a bezpečnosť matky a dieťaťa a aby sa uznala odlišnosť v hospodárskom a sociálnom rozvoji členov,2) ako aj odlišnosť podnikov a rozvoj ochrany materstva podľa vnútroštátneho práva a praxe,

berúc do úvahy ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,3) Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989,4) Pekinskej deklarácie a Platformy pre činnosť z roku 1995, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o rovnosti príležitostí a zaobchádzania s pracujúcimi ženami z roku 1975, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a jej následné opatrenia z roku 1998, ako aj ustanovenia medzinárodných pracovných dohovorov a odporúčaní zameraných na zabezpečenie rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi5) a ženami pracovníčkami, najmä Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981,

berúc na vedomie situáciu pracujúcich žien a potrebu poskytnúť im ochranu v tehotenstve, za ktorú spoločne zodpovedajú vláda a spoločnosť,

rozhodnúc o prijatí istých návrhov v súvislosti s revíziou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952 a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952, čo je štvrtý bod programu zasadnutia, a

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma6) pätnásteho júna roku dvetisíc tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o ochrane materstva z roku 2000.7)

Rozsah

Článok 1

Na účely tohto dohovoru sa výraz „žena" vzťahuje na každú osobu ženského pohlavia bez akejkoľvek diskriminácie a výraz „dieťa" sa vzťahuje na každé dieťa bez akejkoľvek diskriminácie.

Článok 2

1.

Dohovor sa vzťahuje na všetky zamestnané ženy vrátane žien zamestnaných v netypických formách závislej práce.

2.

Napriek tomu člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, môže po konzultácii s príslušnými reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov v rozsahu pôsobnosti dohovoru úplne alebo čiastočne vylúčiť limitované kategórie pracovníčok, ak by aplikácia dohovoru na tieto kategórie spôsobila osobitne závažné problémy.

3.

Každý člen, ktorý využije možnosť dovolenú v predchádzajúcom odseku, vo svojej prvej správe o aplikácii dohovoru, predloženej podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce,8) uvedie takto vylúčené kategórie pracovníčok a dôvody ich vylúčenia. Vo svojich následných správach člen uvedie opatrenia prijaté na postupné rozšírenie ustanovení dohovoru na tieto kategórie pracovníčok.

Ochrana zdravia

Článok 3

Každý člen po konzultácii s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov prijme príslušné opatrenia zabezpečujúce, že tehotné alebo dojčiace ženy nie sú povinné vykonávať prácu, ktorú príslušný úrad určil ako škodlivú pre zdravie matky alebo dieťaťa, alebo ak sa vydal posudok, že vykonávaná práca spôsobuje podstatné nebezpečenstvo pre zdravie matky alebo jej dieťaťa.

Materská dovolenka

Článok 4

1.

Po predložení lekárskeho potvrdenia alebo iného príslušného potvrdenia, ako vnútroštátne právo a prax určujú, v ktorom sa uvádza predpokladaný deň pôrodu dieťaťa, má žena, na ktorú sa dohovor vzťahuje, právo na materskú dovolenku v trvaní najmenej štrnástich týždňov.

2.

Dĺžku dovolenky určenej v predchádzajúcom odseku člen uvedie vo vyhlásení pripojenom k svojej ratifikácii tohto dohovoru.9)

3.

Člen môže následne uložiť u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce ďalšie vyhlásenie predlžujúce materskú dovolenku.

4.

So zreteľom na ochranu zdravia matky a dieťaťa materská dovolenka zahŕňa povinnú šesťtýždňovú dovolenku po pôrode dieťaťa, ak sa na celoštátnej úrovni vláda a reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a pracovníkov nedohodnú inak.

5.

Časť materskej dovolenky pred narodením dieťaťa sa predĺži o akékoľvek obdobie, ktoré uplynie od predpokladaného dňa pôrodu do skutočného dňa pôrodu bez skrátenia akejkoľvek povinnej časti materskej dovolenky po narodení dieťaťa.

Dovolenka v prípade choroby alebo komplikácií

Článok 5

Na základe lekárskeho potvrdenia sa poskytne dovolenka pred materskou dovolenkou alebo po materskej dovolenke v prípade choroby, komplikácií alebo rizika komplikácií vyplývajúcich z tehotenstva alebo pôrodu. Povaha a maximálna dĺžka takejto dovolenky sa môžu určiť v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

Dávky

Článok 6

1.

Ženám neprítomným v práci z dôvodu dovolenky uvedenej v článku 4 alebo 5 poskytnú sa peňažné dávky v súlade s vnútroštátnymi zákonmi10) a predpismi alebo akýmkoľvek iným spôsobom podľa vnútroštátnej praxe.

2.

Peňažné dávky sú v takej výške, aby žene zabezpečili možnosť pokryť náklady na živobytie pre seba a svoje dieťa v riadnych podmienkach zdravia a pri zachovaní primeranej životnej úrovne.

3.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva a praxe peňažné dávky poskytované v prípade dovolenky podľa článku 4 určujú na základe predchádzajúcich zárobkov ženy, suma takých dávok nie je menšia ako dve tretiny predchádzajúceho zárobku ženy alebo zárobku, ktorý sa berie do úvahy na účely výpočtu dávok.10)

4.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva alebo praxe peňažné dávky poskytované v prípade dovolenky podľa článku 4 určujú inými spôsobmi, suma takých dávok je porovnateľná s priemernou sumou určenou podľa predchádzajúceho odseku.

5.

Každý člen zabezpečí, aby podmienky na oprávnenie poberať peňažné dávky boli také, že by ich spĺňala veľká väčšina žien, na ktoré sa dohovor vzťahuje.

6.

Ak žena nespĺňa podmienky na poskytnutie peňažných dávok určených vnútroštátnymi zákonmi a predpismi alebo na poskytnutie akýchkoľvek iných prostriedkov podľa vnútroštátnej praxe, má právo na poberanie dostačujúcich dávok financovaných z fondov sociálnej pomoci po podrobení sa vyžadovanému zisteniu prostriedkov na priznanie takejto sociálnej pomoci.

7.

Zdravotné dávky11) žene a jej dieťaťu sa poskytnú v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a predpismi alebo akýmkoľvek iným spôsobom podľa vnútroštátnej praxe. Zdravotné dávky zahŕňajú starostlivosť pred pôrodom, počas pôrodu a po pôrode, ako aj starostlivosť v nemocnici, keď je to potrebné.

8.

S cieľom chrániť postavenie žien na pracovnom trhu sa dávky vo vzťahu k dovolenke uvedenej v článkoch 4 a 5 poskytnú prostredníctvom povinného sociálneho poistenia alebo verejných fondov, alebo spôsobom vymedzeným vnútroštátnym právom a praxou. Zamestnávateľ nie je individuálne zodpovedný za priame náklady z akejkoľvek takejto peňažnej dávky patriacej žene, ktorú zamestnáva, okrem osobitného súhlasu zamestnávateľa,

a)

ak je taká zodpovednosť ustanovená vnútroštátnym právom alebo praxou v členskom štáte pred dňom prijatia tohto dohovoru Medzinárodnou konferenciou práce12) alebo

b)

ak ju následne na celoštátnej úrovni schváli vláda a reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a pracovníkov.

Článok 7

1.

Člen, ktorého ekonomika a systém sociálneho zabezpečenia sú nedostatočne rozvinuté, považuje sa za takého člena, ktorý splnil ustanovenia podľa článku 6 ods. 3 a 4, ak sa peňažné dávky v materstve poskytujú v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a predpismi vo výške, ktorá nie je nižšia ako pri dávkach splatných pri chorobe alebo dočasnej pracovnej neschopnosti.

2.

Člen, ktorý využije možnosť podľa predchádzajúceho odseku, vo svojej prvej správe o aplikácii dohovoru podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce8) vysvetlí dôvody a uvedie výšku poskytovaných peňažných dávok. Člen vo svojich nasledujúcich správach uvedie opatrenia prijaté s cieľom postupne zvýšiť výšku týchto dávok.

Ochrana zamestnania a nediskriminácia

Článok 8

1.

Za nezákonné sa považuje, ak zamestnávateľ skončí zamestnanie ženy, ktorá je tehotná, na dovolenke podľa článku 4 alebo 5 a v období po návrate do práce, ktoré sa určí vnútroštátnymi zákonmi a predpismi, okrem dôvodov nevzťahujúcich sa na tehotenstvo, narodenie dieťaťa a jeho dôsledky alebo na dojčenie. Bremeno dokazovania, že dôvody prepustenia nesúvisia s tehotenstvom alebo s narodením dieťaťa a jeho dôsledkami, alebo s dojčením spočíva na zamestnávateľovi.

2.

Žene sa zaručuje právo vrátiť sa po skončení materskej dovolenky na to isté pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto platené v tej istej výške.

Článok 9

1.

Každý člen prijme príslušné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že materstvo nezakladá zdroj diskriminácie v zamestnaní vrátane prístupu k zamestnávaniu - napriek ustanoveniu článku 2 ods. 1.

2.

Opatrenia uvedené v predchádzajúcom odseku zahŕňajú zákaz vyžadovať od ženy, ktorá podá žiadosť o prijatie do zamestnania, aby sa podrobila zisteniu tehotnosti alebo aby predložila lekárske potvrdenie o takom zistení okrem prípadu, keď sa podľa vnútroštátnych zákonov alebo predpisov vyžaduje zistenie tehotnosti alebo lekárske potvrdenie o takom zistení vo vzťahu k takej práci, ktorá

a)

je zakázaná alebo obmedzená pre tehotné ženy alebo dojčiace ženy podľa vnútroštátnych zákonov alebo predpisov; alebo

b)

v sebe zahŕňa známe alebo závažné riziko pre zdravie ženy a dieťaťa.

Dojčiace matky

Článok 10

1.

Žene sa poskytne právo na jednu alebo na viaceré každodenné prestávky v práci, alebo na skrátenie denného pracovného času na dojčenie svojho dieťaťa.

2.

Čas, na ktorý sa prestávky na dojčenie alebo skrátenie denného pracovného času povoľujú, ich počet a trvanie prestávok na dojčenie a postupy na skrátenie denného pracovného času sa vymedzia vnútroštátnym právom a praxou. Tieto prestávky alebo skrátenie denného pracovného času sa započítavajú do pracovného času a podľa toho sa uhrádzajú.

Pravidelné preskúmavanie

Článok 11

Každý člen po konzultácii s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov pravidelne preskúmava vhodnosť predĺženia materskej dovolenky podľa článku 4 alebo zvýšenia sumy, alebo výšky peňažných dávok podľa článku 6.

Uplatňovanie

Článok 12

Dohovor sa uplatňuje prostredníctvom zákonov alebo predpisov okrem prípadov, ak sa účinok vykonávania dohovoru uskutočňuje takými inými prostriedkami, ako sú kolektívne zmluvy, rozhodcovské rozhodnutia, súdne rozhodnutia, alebo akýmkoľvek iným spôsobom v súlade s vnútroštátnou praxou.

Záverečné ustanovenia

Článok 13

Tento dohovor reviduje Dohovor o ochrane materstva (revidovaný) z roku 195213).

Článok 14

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 15

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 16

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nepoužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 17

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 18

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 19

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 20 - 1. Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure za následok okamžité vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 16, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť prístupný ratifikácii zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a v terajšom obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 21

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu osemdesiateho ôsmeho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené 15. júna 2000.

Na dôkaz toho sme pripojili svoje podpisy 16. júna 2000:

prezident konferencie

MARIO ALBERTO FLAMARIQUE v. r.

generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce

JUAN SOMAVIA v. r.

Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

Overená, presná a kompletná kópia.

Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:

DOMINICK DEVLIN v. r.

právny poradca Medzinárodného úradu práce

Prevziať prílohu - Anglické znenie textu

Prevziať prílohu - Francúzske znenie textu

[]

Poznámky

[]*)  Slovenská republika sa stala prvým štátom zo 175 členských štátov Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikoval dohovor. Ratifikačná listina Slovenskej republiky bola zaregistrovaná u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 12. decembra 2000. Druhým štátom, ktorý ratifikoval dohovor, bola Talianska republika. Ratifikačná listina Talianskej republiky bola zaregistrovaná u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 7. februára 2001. V súlade s článkom 15 ods. 2 dohovoru – dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi (členskými štátmi Medzinárodnej organizácie práce) – dohovor nadobudol platnosť 7. februára 2002 a v ten deň nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku. []1)  V tomto oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvádza slovenský preklad pôvodného textu dohovoru; v prílohe k tomuto oznámeniu sa uvádza pôvodný text dohovoru v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku v súlade s článkom 21 dohovoru, ako aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z. a zákona č. 276/2001 Z. z. Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce na svojom prvom zasadnutí 29. novembra 1919 prijala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pred pôrodom a po pôrode č. 3 z roku 1919, týmto dohovorom však nie je Slovenská republika viazaná. Uvedený dohovor bol revidovaný v roku 1952 Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 103 z roku 1952 o ochrane materstva (revidovaným), ani týmto dohovorom však nie je Slovenská republika viazaná. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 103 z roku 1952 sa v roku 2000 revidoval Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000. Príslušný dohovor Medzinárodnej organizácie práce je druhom medzinárodnej pracovnej normy – druhom medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), porov. vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb. Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce 15. júna 2000 prijala aj Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 191 z roku 2000 o revidovaní Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952 (č. 95), ktoré dopĺňa Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952. Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce ako druh medzinárodných pracovných noriem členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce neratifikujú, pretože odporúčania nie sú druhmi zmlúv najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), porov. vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb., a ani ich tieto odporúčania nezaväzujú. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov sa odporúčania Medzinárodnej organizácie práce nezverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce v súlade s článkom 19ods. 6 písm. b) a d) Ústavy Medzinárodnej organizácie práce [XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav]1a) okrem záväzku predložiť odporúčanie príslušnému orgánu alebo orgánom, do ktorých dané odporúčanie patrí, sa zaväzujú, že oboznámia generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce vo vhodnom čase podľa požiadaviek Správnej rady Medzinárodného úradu práce so stavom práva a praxe v ich krajine, ak ide o záležitosti, ktorými sa dané odporúčanie zaoberá. Cieľom prijatia príslušného odporúčania Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce je okrem iného najmä ponúknuť členom (členským štátom) Medzinárodnej organizácie práce úpravu vymedzených pracovných vzťahov a záležitostí (vecí) alebo úpravu vymedzených sociálnych vzťahov a záležitostí (vecí) v takom rozsahu, takým spôsobom a takými prostriedkami, ako sa uvádza v príslušnom odporúčaní. Slovenská republika je členom Medzinárodnej organizácie práce od 22. januára 1993. []1a)  Slovenská republika je predmetnou medzinárodnou zmluvou viazaná na základe sukcesie ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po dni zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (31. december 1992), porov. ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Viedenský dohovor z 23. augusta 1978 o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám, porov. oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 33/2001 Z. z., ako aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 85 z 3. decembra 1992, ktorým sa schválilo vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o členstve Slovenskej republiky v Rade Európy a o prevzatí záväzkov z medzinárodných zmlúv. []2)  Členských štátov Medzinárodnej organizácie práce. []3)  Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná, porov. vyhláška ministra zahraničných vecí Československej socialistickej republiky č. 62/1987 Zb. a bod 14 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 53/1994 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do mnohostranných zmluvných dokumentov, ktorých depozitárom je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. []4)  Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná, porov. oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. a bod 16 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 53/1994 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do mnohostranných zmluvných dokumentov, ktorých depozitárom je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. []5)  Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – „pracovníci“. Francúzsky text tohto dohovoru používa výraz „travailleurs“ – „pracovníci“. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. používa výraz „zamestnanci” a nepoužíva výraz „pracovníci“. Medzinárodná organizácia práce od svojho vzniku v roku 1919 až po súčasné obdobievo svojich dokumentoch, najmä v dohovoroch a odporúčaniach používa v prevažnej väčšine prípadov výraz „pracovník“. Tento výraz má svoje historické opodstatnenie a pokrýva všetky príslušné a závislé osoby, ktoré prenajímajú seba a svoju pracovnú silu zamestnávateľovi na plnenie vymedzených a dohodnutých pracovných činností a pracovných úloh za mzdu alebo odmenu a tieto osoby sú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi na základe určenej a dojednanej (uzatvorenej) zmluvy (dohody). Podľa § 11 Zákonníka práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Na účel aplikácie tohto dohovoru vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky výraz „zamestnanec“ používaný vo vnútroštátnom zákonodarstve Slovenskej republiky je rovnoznačný s výrazom „pracovník“ používaným v tomto dohovore. Právny poriadok Slovenskej republiky nie je jednotný v používaní výrazu „zamestnanec“ a výrazu „pracovník“, napr. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. používa výraz „zamestnanec“ a zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v § 2 ods. 1 písm. e) používa výraz „pracovník“. []6)  V súlade s článkom 19 ods. 2 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce dohovor Medzinárodnej organizácie práce sa prijíma 2/3 väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich delegátov na príslušnom zasadnutí v priebehu Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Hlasovanie delegátov na 88. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce pri prijímaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952 na plenárnom zasadnutí konferencie 15. júna 2000: 304 za prijatie dohovoru, 22 proti, 116 sa zdržalo hlasovania. V súlade s článkom 21 Rokovacieho poriadku Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce sa pri hlasovaní delegátov o dohovore všetky hlasy za a proti spočítajú, pritom sa neberú do úvahy hlasy delegátov, ktorí sa zdržali hlasovania. []7)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa pri uvedení názvu príslušného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce vo väčšine prípadov používa úplný názov dohovoru alebo jeho skrátený názov. []8)  XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav. []9)  V súlade s § 157 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. marca 2002, je dĺžka materskej dovolenky v Slovenskej republike 28 týždňov; ak žena porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov. V súlade s § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002, je dĺžka materskej dovolenky v Slovenskej republike 28 týždňov; ak žena porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu aj mužovi, ak sa stará o narodené dieťa. Podľa článku 19 ods. 8 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce prijatie dohovoru alebo odporúčania Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce alebo ratifikácia dohovoru členom (členským štátom) Medzinárodnej organizácie práce nemá v nijakom prípade nepriaznivý vplyv na zákon, rozhodnutie, obyčaj alebo dohodu, ktoré upravujú výhodnejšie podmienky príslušných pracovníkov, ako sú tie, ktoré upravuje dohovor alebo odporúčanie. []10)  V podmienkach Slovenskej republiky, porov. § 8 až 12a zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov. []11)  V Slovenskej republike sa pod zdravotnými dávkami rozumejú výkony zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Tehotným ženám a matkám sa na základe zdravotného poistenia poskytujú zdravotné dávky vo forme jednotlivých druhov zdravotnej starostlivosti a v rámci nich zdravotné výkony, najmä preventívna a dispenzárna starostlivosť (starostlivosť /dispenzarizácia/ v materstve), ústavná starostlivosť, kúpeľná starostlivosť, poskytovanie liekov, poskytovanie zdravotníckych pomôcok, predpisovanie a výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok. []12)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“. []13)  Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaný) č. 103 z roku 1952; týmto dohovorom však nie je Slovenská republika viazaná.