NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. decembra 1996 č. 519

k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

a)

podľa § 69 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky legislatívne pravidlá tvorby zákonov,

b)

podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnenie tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vrátane legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ TVORBY ZÁKONOV(schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519)

Národná rada Slovenskej republiky podľa § 69 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) vydáva tieto legislatívne pravidlá tvorby zákonov (ďalej len „legislatívne pravidlá“):

Čl. 1 - Predmet úpravy legislatívnych pravidiel

Legislatívne pravidlá určujú pre navrhovateľov ústavných zákonov a zákonov1) (ďalej len „zákon“) spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme až po ich vyhlásenie2) s výnimkou postupu pri príprave a prerokúvaní návrhov zákonov podávaných vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) do ich podania Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Čl. 2 - Cieľ legislatívnych prác

(1)

Cieľom legislatívnych prác pri tvorbe zákona je pripraviť a schváliť taký zákon, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie.

(2)

Vyváženosť právneho poriadku spočíva v súladnom pôsobení všetkých jeho súčastí. Toto pôsobenie predpokladá

a)

súlad zákona s právnym poriadkom, čo znamená, že uskutočňovanie cieľov sledovaných jedným zákonom nesmie brániť uskutočňovaniu cieľov sledovaných iným zákonom alebo ho sťažovať,

b)

súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi (ďalej len „ústava“) a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)

Vyváženosť právneho poriadku vyžaduje, aby sa zákony koncipovali na základe obsahovo jednotných právnych inštitútov a aby sa právne prostriedky volili so zreteľom na obdobné právne inštitúty, ktoré sa už vyskytujú v iných zákonoch.

Čl. 3

Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie sa preukazuje doložkou zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Náležitosti doložky sú uvedené v prílohe č. 1.

Základné požiadavky kladené na zákon

Čl. 4

(1)

Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom.

(2)

Zákon musí byť terminologicky presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu alebo termínu, možno na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje z významovej stránky. Nový pojem treba v zákone právne vymedziť.

(3)

V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu (§ 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku). Nemožno používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka.3) V zákone nemožno používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“ a pod. Správne má byť uvedené „základná škola a stredná škola“, „právnická osoba a fyzická osoba“ a pod. Cudzie slová možno použiť len výnimočne, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví a ak ich nemožno nahradiť vhodným rovnocenným slovenským termínom.3) V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

(4)

Zákon musí byť v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov. Nevyhnutnou súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona je vyhlásenie, že navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Príslušné medzinárodné zmluvy a medzinárodné dokumenty sa vymenujú.

Čl. 5

Do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenie iného zákona, lebo ustanovenie recipovaného zákona sa stáva súčasťou zákona, do ktorého sa prebralo, vzhľadom na to, že pri zrušení alebo pri zmene pôvodného zákona môže ďalej zostať jeho časť v platnosti ako súčasť iného zákona. V tomto prípade sa používa odkaz na iný zákon.

Čl. 6 - Systematika členenia návrhu zákona

(1)

Návrh zákona sa po úvodnej vete, najmä ak ide o rozsiahlejší text, začína úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy zákona, t. j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť. Podľa potreby možno sem včleniť aj vymedzenie základných pojmov a právnych inštitútov zákona. Potom možno túto úvodnú časť zákona označiť ako „Základné ustanovenia“ („Základné ustanovenie“).

(2)

Ak návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len „vykonávací predpis“), musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie. To neplatí, ak ide o vydanie nariadenia vlády. Splnomocnenie sa musí v zákone formulovať tak, aby z jeho znenia jasne vyplývalo, kto je splnomocnený na jeho vydanie a aké veci a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

(3)

Spoločná úprava vecí týkajúca sa viacerých alebo všetkých ustanovení zákona sa spravidla zaraďuje do časti označenej nadpisom „Spoločné ustanovenia“ („Spoločné ustanovenie“).

(4)

Vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“ („Prechodné ustanovenie“). To isté platí, ak časť ustanovení zákona má mať časovo obmedzenú platnosť.

(5)

Zrušenie doterajších predpisov spolu s ustanovením o účinnosti zákona sa označuje spoločným nadpisom „Záverečné ustanovenia“ („Záverečné ustanovenie“).

(6)

V zrušovacom ustanovení musia byť výslovne uvedené všetky všeobecne záväzné právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov a Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) vrátane právnych predpisov vyhlásených oznámením o ich vydaní,4) prípadne ich časti, ktoré sa navrhovaným zákonom majú zrušiť.

(7)

V ustanovení o účinnosti zákona sa uvádza deň, keď má zákon nadobudnúť účinnosť. Pri navrhovaní účinnosti zákona treba rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona a s prípadným vrátením zákona prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v národnej rade z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie vlády.5) Súčasne treba rátať s lehotou na vyhlásenie zákona.6)

(8)

Pri ustanovení účinnosti zákona treba rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. Výnimočné ustanovenie účinnosti dňom vyhlásenia7) treba obmedziť len na prípady, v ktorých je to skutočne nevyhnutné, čo treba odôvodniť.

Čl. 7 - Dôvodová správa

(1)

Návrh zákona obsahuje aj dôvodovú správu, ktorá sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. Obsah dôvodovej správy ustanovuje § 68 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a tieto legislatívne pravidlá (čl. 4, 6 a 8).

(2)

Súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy je doložka zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie (čl. 3).

Čl. 8 - Vypracovanie návrhu zákona

Z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí treba návrh zákona vždy prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.8) Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky sa uvedie v dôvodovej správe.

Čl. 9 - Podávanie návrhu zákona

(1)

Pri podávaní návrhu zákona sa postupuje podľa § 67 zákona o rokovacom poriadku.

(2)

Ak návrh zákona podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor“), podpisuje ho predseda príslušného výboru, ak návrh zákona podávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“), podpisujú ho títo poslanci. Ak návrh zákona podáva vláda, podpisuje ho predseda vlády a ňou poverený člen vlády alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy. Návrh zákona sa podpisuje na piatich výtlačkoch; ak ide o vládny návrh zákona, podpisy sa uvádzajú pod dátumom schválenia návrhu zákona vládou.

(3)

Vládny návrh zákona sa považuje za podaný vtedy, ak je doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) cez podateľňu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária“) v počte 250 výtlačkov vrátane piatich podpísaných v elektronickej forme (výmenný formát textových súborov ASCII a textový kód PC-Latin II) so sprievodným listom predsedu vlády a s príslušným uznesením vlády.

(4)

Návrh zákona vypracovaný výborom sa považuje za podaný, ak bol doručený predsedovi národnej rady so sprievodným listom predsedu výboru a s príslušným uznesením výboru cez podateľňu kancelárie v počte piatich podpísaných výtlačkov.

(5)

Návrh zákona vypracovaný poslancom (poslancami) sa považuje za podaný, ak bol doručený predsedovi národnej rady so sprievodným listom podpísaným povereným poslancom cez podateľňu kancelárie v počte piatich podpísaných výtlačkov.

(6)

V sprievodnom liste (odseky 3 až 5) sa uvádza aj osoba (osoby) poverená (poverené) na uvedenie návrhu zákona v národnej rade a jej výboroch.

(7)

Ak sa má na základe zákona vydať vykonávací predpis,9) predseda národnej rady si môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Navrhovateľ zákona predkladá návrh vykonávacieho predpisu vždy, ak má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný (§ 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku).

Čl. 10 - Prerokúvanie návrhu zákona

Postup pri prerokúvaní návrhu zákona v národnej rade a jej výboroch upravuje zákon o rokovacom poriadku (§ 67 až 90 zákona o rokovacom poriadku).

Čl. 11 - Novelizácia zákona

(1)

Novelizácia zákona sa robí formou priamej novelizácie, t. j. tak, že v úvodnej vete zákona sa výslovne uvádza, ktorý zákon sa má novelizovať, pričom treba dbať na čo najväčšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Nepriama novelizácia zákona, t. j. zmeny a doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná. Neprípustná je aj taká novelizácia, ktorá v osobitnom článku novelizuje jeden zákon alebo viac zákonov bez toho, aby sa uviedlo, ktoré konkrétne ustanovenie novelizovaného zákona (zákonov) sa mení alebo dopĺňa.

(2)

Ak sa má výnimočne jedným zákonom priamo novelizovať viac zákonov, každý zákon sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia iného zákona prostredníctvom ustanovení (paragrafov, častí) navrhovaného zákona je neprípustná. Rovnako je neprípustná novelizácia vykonávacieho predpisu zákonom.

(3)

Ak sa mienia obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, treba príslušné ustanovenia upraviť znova v podávanom zákone. Ich platnosť nemožno obnoviť vypustením pôvodného zrušovacieho ustanovenia.

Čl. 12 - Vyhlásenie zákona

(1)

Podmienkou platnosti zákona je jeho vyhlásenie.10)

(2)

V zbierke zákonov sa vyhlasuje schválený zákon autorizovaný podpismi.11)

(3)

Žiadosť o vyhlásenie zákona v zbierke zákonov podáva kancelária.

Čl. 13 - Záverečné ustanovenia

(1)

Jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov obsahujú legislatívnotechnické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2.

(2)

Tieto legislatívne pravidlá sú záväzné od 1. januára 1997.

[]

Poznámky

[]1)  Čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. []2)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. []3)  § 3 ods. 3 a § 11 ods. 1 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. []4)  § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. []5)  Čl. 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. []6)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. []7)  § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. []8)  § 51 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z o rozpočtových pravidlách. []9)  Čl. 120 a 123 Ústavy Slovenskej republiky. []10)  Čl. 87 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. []11)  Čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.§ 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.