Porovnanie znení zákona

Zmeny
1/1

Znenie účinné od:
(Zvoľte novšie znenie)

Znenie účinné od:
(Zvoľte staršie znenie)

Výsledok porovnania:

o niektorých opatreniach na zjednodušenie personálnych pomerov vo verejnej správe.

Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 1 zákona zo dňa 11. mája 1949, č. 143 Sb., o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti ich orgánov:

Presuny pôsobnosti.

§ 1.

(1)

Pre zjednodušenie a zhospodárnenie verejnej správy pri prejednávaní niektorých personálnych pomerov sa prenášajú

1.

z pôsobnosti vlády na ústredné úrady veci uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu,

2.

z pôsobnosti ústredných úradov na osobné úrady im podriadené veci uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

(2)

Ustanovenia položiek 1 až 4, 7, 16 až 23 a 28 až 30 prílohy II k tomuto nariadeniu sa nevzťahujú na vojenskú správu a ustanovenia položiek 16 a 18 tej istej prílohy na dôstojníkov Sboru národnej bezpečnosti a na úradníkov správnej služby národnej bezpečnosti.

§ 2.

(1)

Kde v prílohách I, II a III k tomuto nariadeniu sú uvedené ustanovenia zákona zo dňa 25. januára 1914, č. 15 r. z. o služobnom pomere štátnych úradníkov a štátnych zriadencov (služobná pragmatika), zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb., o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov (platový zákon), alebo zákona zo dňa 14. mája 1896, č. 74 r.z., o zaopatrení civilných úradníkov štátnych (učiteľov štátnych), potom sluhov, ako aj ich vdov a sirôt, v znení zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 Sb. z roku 1920, platia pre zamestnancov, na ktoré sa tieto ustanovenia nevzťahujú, predpisy, ktoré zodpovedajú týmto ustanoveniam.

(2)

Ak v konaní o veciach, ktoré sa prenášajú z pôsobnosti vlády alebo ústredného úradu, bol až dosiaľ zúčastnený tiež iný ústredný úrad (orgán), odpadá i táto účasť. Táto účasť odpadá tiež, ak v podobných prípadoch bude rozhodovať ústredný úrad alebo úrad k nemu pričlenený ako osobný úrad.

Zrušenie schvaľovacieho práva v niektorých prípadoch a zastavenie niektorých pôsobností.

§ 3.

(1)

Práva schvaľovacie (práva udeľovať súhlas) uvedené v prílohách III a IV sa zrušujú.

(2)

Až na ďalšie sa nebudú s výnimkou uvedenou v odseku 3:

1.

kvalifikovať zamestnanci podľa §§ 14 až 20 služobnej pragmatiky a obdobných predpisov,

2.

sostavovať soznam o služobnom poradí podľa §§ 37 až 39 služobnej pragmatiky a obdobných predpisov,

3.

udeľovať čestné tituly podľa vládneho nariadenia zo dňa 2. marca 1939, č. 60 Sb., o čestných tituloch štátnych a iných verejných zamestnancov.

(3)

Ustanovenie odseku 2, č. 1 sa nevzťahuje na vojenskú správu.

(4)

Ustanovenie § 2 platí obdobne i pre prípady uvedené v prílohách III a IV k tomuto nariadeniu.

Zjednodušenie disciplinárneho (kárneho) konania.

§ 4.

Pôsobnosť disciplinárnych komisií (disciplinárnych senátov) a ich predsedov podľa služobnej pragmatiky sa prenáša na úrady (orgány), pri ktorých sú tieto komisie zriadené (disciplinárne úrady), pokiaľ ústredný úrad ju neprenesie na osobné úrady. Funkcia disciplinárnych zástupcov zaniká.

§ 5.

Pre konanie pred disciplinárnymi úradmi (§ 4) sú smerodajné predpisy služobnej pragmatiky s týmito odchýlkami:

1.

Pred začatím konania treba vypočuť jednotnú odborovú organizáciu.

2.

Disciplinárne vyšetrovanie vykoná, pokiaľ treba, prednosta služobného úradu (u zamestnancov vo výslužbe prednosta posledného osobného úradu, po prípade jeho nástupca) alebo ním k tomu z pridelených zamestnancov určený vyšetrujúci komisár.

3.

Po skončenom vyšetrovaní predložia sa spisy disciplinárnemu úradu na rozhodnutie. Podľa potreby môže tento úrad buď sám vykonať potrebné doplnenie stavu veci alebo o doplnenie požiadať príslušné úrady.

4.

Ak to vyžadujú dôležité záujmy služby, možno pokračovať v disciplinárnom konaní, i keď sa vedie proti zamestnancovi pre ten istý čin zároveň súdne trestné konanie.

5.

Konanie o odkázaní na ústne pojednávanie sa nedeje a ústne pojednávanie možno nariadiť len, ak je to potrebné v záujme objasnenia veci. Na ústne pojednávanie nech sa pozve tiež príslušný orgán jednotnej odborovej organizácie.

6.

Ak sa vyhne zamestnanec úmyselne vypočutiu, môže sa mu uložiť disciplinárny trest i bez jeho vypočutia.

7.

Pred rozhodnutím disciplinárneho úradu treba vypočuť jednotnú odborovú organizáciu.

8.

Rozhodnutie vydá disciplinárny úrad iba písomne.

9.

Odvolací úrad rozhoduje bez ústneho pojednávania po dohode s jednotnou odborovou organizáciou. Môže uložiť disciplinárnemu úradu prvej stolice, aby doplnil vyšetrovanie.

10.

O obnove konania či už v prospech a či neprospech obvineného rozhodne disciplinárny úrad po vypočutí jednotnej odborovej organizácie.

§ 6.

(1)

Veci, o ktorých dosiaľ príslušná disciplinárna komisia v deň účinnosti tohto nariadenia ešte nerozhodla, vybavia sa podľa tohto nariadenia. Pritom môže disciplinárny úrad vziať za podklad svojho rozhodnutia výsledky vykonaných už vyšetrení a zistení.

(2)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam (rozhodnutiam vo veci samej, opatreniam atď.), vydaným pred účinnosťou tohto nariadenia, rozhodne príslušný disciplinárny úrad podľa tohto nariadenia.

(3)

Na rozhodnutia (rozhodnutia vo veci samej, opatrenia, atď.) urobené pred účinnosťou tohto nariadenia, ale vydané (doručené) neskoršie, hľadí sa tak, ako keby boly vydané pred jeho účinnosťou.

§ 7.

(1)

Ustanovenia §§ 4 až 6 platia obdobne pre disciplinárne (kárne) konanie podľa iných služobných predpisov, podľa ktorých služobná trestná právomoc bola doposiaľ vykonávaná disciplinárnymi komisiami alebo podobnými sborovými orgánmi, a v disciplinárnych veciach nesudcovských zamestnancov súdnym senátom (disciplinárnym senátom).

(2)

Ustanovenia §§ 4 až 6 platia primerane tiež pre disciplinárne konanie proti zamestnancom miestnych (ústredných) národných výborov. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu miestneho (ústredného) národného výboru rozhoduje príslušný nadriadený národný výbor (dohliadací orgán) s konečnou platnosťou.

(3)

Ustanovenia odseku 1 a §§ 4 až 6 sa nevzťahujú na sudcov z povolania, príslušníkov vojska, Sboru národnej bezpečnosti a Sboru uniformovanej väzenskej stráže.

Záverečné ustanovenia.

§ 8.

Doterajšie právo finančných úradov udeľovať súhlas v penzijných veciach zostáva nedotknuté s tou výhradou, že sa právo udeľovať súhlas, náležiace dosiaľ Ministerstvu financií, prenáša na úrad vykonávajúci výplatu odpočivných (zaopatrovacích) platov bezprostredne podriadený Ministerstvu financií, pokiaľ ide o veci

1.

ktoré sa prenášajú z pôsobnosti ústredných úradov na osobné úrady im bezprostredne podriadené,

2.

ktoré sa týkajú penzijného zaopatrenia zamestnancov ústredných úradov, pre ktoré ústredné úrady pôsobia ako úrady osobné, a ich pozostalých, a nespadajú do voľného uváženia úradov.

§ 9.

Používateľnosť ustanovení §§ 1, 4 a 15, ako aj príloh I, II a III k vládnemu nariadeniu zo dňa 24. decembra 1942, č. 420 Sb., o zjednodušení a o novej úprave niektorých personálnych pomerov vo verejnej správe, sa zrušuje.

§ 10.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Zápotocký v. r.

Široký v. r.

Fierlinger v. r.

Dr. Ševčík v. r.,

tiež za ministra

Dr. Šrobára

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Clementis v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Dr. Gregor v. r.

Nosek v. r.

Kabeš v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Čepička v. r.

Kopecký v. r.

Kliment v. r.

Ďuriš v. r.

Krajčír v. r.

Petr v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.

Dr. Neuman v. r.

Erban v. r.

Plojhar v. r.

Ing. Jankovcová v. r.