Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 24. septembra 1993 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci.

Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas uznesením č. 436 z 24. marca 1994 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 23. mája 1994.

Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 23. mája 1994 podľa jej článku 23.

Týmto dňom stratila platnosť Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretá medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, podpísaná v Prahe 16. augusta 1968 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 94/1969 Zb.).

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci

Slovenská republika a Rumunsko,

nadväzujúc na tradície priateľských vzťahov a spolupráce,

potvrdzujúc svoju oddanosť všeľudským hodnotám - mieru, slobode, demokracii a sociálnej spravodlivosti, a úctu k ľudským právam a základným slobodám,

vychádzajúc z významných politických a ekonomických premien, ktoré v poslednom čase nastali v oboch štátoch a v ďalších častiach Európy,

pevne odhodlané prispievať k premene Európy na jednotný kontinent mieru, bezpečnosti, demokracie a prosperity, ako aj k trvalému mierovému usporiadaniu v Európe vrátane stabilných štruktúr a mechanizmov na upevnenie bezpečnosti a spolupráce,

riadiac sa pravidlami medzinárodného práva, najmä cieľmi a zásadami zakotvenými v Charte Organizácie Spojených národov, Záverečnom akte a ďalších dokumentoch Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä v Parížskej charte pre novú Európu,

želajúc si vybudovať nové základy dvojstranných vzťahov, založených na vzájomnom porozumení, spolupráci, spravodlivosti a rovnosti,

dohodli sa na tomto:

Článok 1

Slovenská republika a Rumunsko (ďalej len „zmluvné strany“) budú rozvíjať svoje vzťahy na zásade vzájomnej úcty, dôvery a spolupráce.

V súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, so Záverečným aktom a ďalšími dokumentmi Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe sa budú v dvojstranných vzťahoch, ako aj vo vzťahu k tretím štátom dôsledne riadiť zásadami zvrchovanej rovnosti, nepoužitia sily alebo hrozby silou, neporušiteľnosti hraníc, územnej celistvosti a politickej nezávislosti, mierového riešenia sporov, nezasahovania do vnútorných záležitostí, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, rovnoprávnosti a práva národov na sebaurčenie, spolupráce medzi štátmi, plnenia záväzkov podľa medzinárodného práva v dobrej viere.

Článok 2

Zmluvné strany sa zdržia hrozby silou alebo použitia sily v medzinárodných vzťahoch. Všetky svoje spory budú riešiť výlučne mierovými prostriedkami.

Budú podporovať opatrenia kolektívnej bezpečnosti prijaté v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.

Budú, najmä v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, prispievať k zriaďovaniu a účinnému pôsobeniu inštitúcií a metód na predchádzanie sporom a na ich mierové riešenie.

Článok 3

Zmluvné strany vynaložia všetko úsilie na upevňovanie bezpečnosti a rozvoj spolupráce v Európe. V záujme toho sa budú zasadzovať o vytvorenie celoeurópskeho bezpečnostného systému a podporovať zriaďovanie a činnosť stálych mechanizmov a organizácií.

Článok 4

V prípade, že vznikne situácia, ktorá by podľa mienky jednej zmluvnej strany mohla ohroziť jej najvyššie bezpečnostné záujmy, môže sa obrátiť na druhú zmluvnú stranu so žiadosťou, aby okamžite pristúpila ku konzultáciám o tejto otázke.

Článok 5

Zmluvné strany navzájom uznávajú svoje súčasné hranice a budú rešpektovať územnú celistvosť každej z nich.

Každá zo zmluvných strán sa zdrží akýchkoľvek krokov, ktoré by boli v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva, ktoré by smerovali k spochybneniu nedotknuteľnosti hraníc a územnej celistvosti druhej zmluvnej strany. Súčasne sa zaväzujú, že také kroky nebudú v nijakej podobe podporovať a neuznajú nijakú zmenu z nich vyplývajúcu.

Článok 6

Žiadna zo zmluvných strán nedovolí, aby jej územie využili tretie štáty na agresiu proti druhej zmluvnej strane, a takému štátu neposkytne nijakú pomoc.

Článok 7

Zmluvné strany sa budú v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe zasadzovať, aby sa záväznými a účinne kontrolovateľnými dohodami znížili stavy ozbrojených síl a výzbroje v Európe na čo najnižšiu úroveň, dostatočnú na obranu, avšak neumožňujúcu útok. Budú sa tiež spoločne zasadzovať o mnohostranné a dvojstranné opatrenia na zabezpečenie väčšej otvorenosti, o posilnenie dôvery, stability a bezpečnosti v Európe.

V rámci medzinárodných rokovaní, na ktorých sa zúčastnia, budú napomáhať prijatie celosvetových odzbrojovacích opatrení pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou.

Budú podporovať spoluprácu medzi oboma krajinami vo vojenskej oblasti.

Článok 8

Zmluvné strany budú uskutočňovať pravidelné konzultácie na rôznych úrovniach s cieľom zabezpečiť rozvoj a prehlbovanie svojich dvojstranných vzťahov a zladenie stanovísk k medzinárodným otázkam.

Článok 9

Zmluvné strany budú podporovať styky a výmenu skúseností medzi parlamentmi za účelom rozvoja dvojstranných vzťahov.

Budú podporovať a uľahčovať vzájomnú spoluprácu na úrovni štátov, ako aj na úrovni administratívnoúzemných celkov zmluvných strán.

Budú napomáhať partnerskú spoluprácu a priame styky medzi mestami a obcami.

Článok 10

Zmluvné strany zhodne považujú rozvoj hospodárskej spolupráce za jeden zo základných predpokladov sociálneho pokroku. Budú prispievať k odstraňovaniu prekážok deliacich Európu podľa úrovne rozvoja a k jej postupnej premene na jednotný ekonomický priestor.

Článok 11

Zmluvné strany budú rozvíjať vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu vrátane spolupráce na úrovni administratívnoúzemných celkov, miest, obcí a podnikov. V rámci svojho zákonodarstva budú fyzickým a právnickým osobám druhej zmluvnej strany vytvárať najpriaznivejšie podmienky na podnikateľskú a inú hospodársku činnosť.

Budú podporovať najmä rozvoj spolupráce v oblasti priemyslu, vzájomnú ochranu investícií, ako aj priamu kooperáciu podnikov. Osobitnú pozornosť budú venovať spolupráci medzi menšími a strednými firmami a podnikmi.

Budú podporovať a podstatne rozširovať spoluprácu pri príprave na povolanie a pri ďalšom vzdelávaní odborníkov a vedúcich hospodárskych pracovníkov.

Článok 12

Zmluvné strany budú podporovať úzku spoluprácu v oblastiach osobitného významu pre ich národné hospodárstvo, najmä v oblasti energetickej, palivovej a surovinovej základne vrátane mierového využitia jadrovej energie, strojárstva, poľnohospodárstva, stavebníctva, prírodných zdrojov a spotrebného priemyslu.

Článok 13

Zmluvné strany budú rozširovať vzájomne výhodnú spoluprácu pri využívaní vedy a techniky pre blaho ľudí a na mierové účely.

Budú rozvíjať spoluprácu v oblasti základného a aplikovaného výskumu, predovšetkým v oblasti moderných technológií a podporovať spoločné programy a projekty, výmenu vedcov a výskumných pracovníkov a iné formy spolupráce zamerané na zvýšenie efektívnosti výskumnej práce.

Budú uľahčovať prístup do archívov, knižníc, výskumných ústavov a podobných zariadení.

Článok 14

Zmluvné strany budú rozvíjať vzájomnú spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia.

Budú sa podieľať na vytváraní a uskutočňovaní globálnej stratégie ochrany a zlepšovania životného prostredia.

Článok 15

Zmluvné strany budú spolupracovať pri rozširovaní a zdokonaľovaní dopravného a telekomunikačného spojenia medzi oboma štátmi.

Článok 16

Zmluvné strany budú rozširovať vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s ostatnými podunajskými štátmi pri zabezpečovaní a zlepšovaní plavby na Dunaji, pri predchádzaní znečisťovaniu, znižovaní znečisťovania, pri kontrole vôd Dunaja a v ďalších oblastiach spoločného záujmu podunajských štátov.

Článok 17

Zmluvné strany budú rešpektovať právo vnútrozemských štátov na prístup k moru a v súlade s platnými normami medzinárodného práva slobodu tranzitu pre tieto štáty.

Článok 18

Zmluvné strany budú rozvíjať spoluprácu v oblasti kultúry, vedy a školstva.

Na základe príslušných dohôd a programov budú rozširovať kultúrnu výmenu vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach ako príspevok k vytváraniu európskeho kultúrneho priestoru. Budú podporovať spoluprácu medzi tvorivými zväzmi a inými kultúrnymi inštitúciami a organizáciami, ako aj priame styky medzi umelcami a kultúrnymi činiteľmi oboch štátov.

Budú rozširovať a podporovať spoluprácu medzi školami všetkých druhov a stupňov a medzi výskumnými ústavmi, a to tak výmenou študentov, učiteľov a vedeckých pracovníkov, ako aj prostredníctvom riešenia spoločných úloh.

Budú podporovať uzatváranie priamych dohôd medzi vysokými školami, výskumnými ústavmi, kultúrnymi inštitúciami, ako aj v oblasti šírenia informácií.

Budú podporovať výučbu jazyka druhej zmluvnej strany v rámci škôl všetkých stupňov a druhov, ako aj mimo školského rámca. Za tým účelom si budú vzájomne pomáhať v jazykovej výučbe a príprave učiteľov.

Budú rozvíjať iniciatívy zamerané na prehlbovanie spolupráce a výmen v oblasti audiovizuálnych prostriedkov, kinematografie, divadla, hudby a výtvarného umenia.

Budú podporovať činnosť svojich kultúrnych a informačných stredísk a podľa potreby zriaďovať nové strediská.

V súlade s príslušnými dohodami budú navzájom uznávať doklady o vzdelaní.

Článok 19

Zmluvné strany budú všestranne podporovať styky medzi občanmi oboch štátov. Budú podporovať každé úsilie smerujúce k vzájomnému spoznávaniu a porozumeniu medzi národmi oboch krajín.

Budú podporovať úzku spoluprácu medzi politickými stranami a hnutiami, odbormi, cirkvami a náboženskými spoločenstvami, nadáciami, športovými organizáciami, sociálnymi inštitúciami, združeniami žien a mládeže, spoločnosťami na ochranu životného prostredia a inými zväzmi a spolkami oboch krajín.

Článok 20

Zmluvné strany zabezpečia na svojom území ochranu a realizáciu práv osôb patriacich k rumunskej národnostnej menšine v Slovenskej republike a osôb patriacich k slovenskej národnostnej menšine v Rumunsku v súlade s dokumentmi Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, medzinárodnými dohodami ratifikovanými oboma zmluvnými stranami a všeobecne uznávanými normami medzinárodného práva.

Príslušnosť k národnostnej menšine nezbavuje osoby uvedené v predchádzajúcom odseku povinnosti vystupovať lojálne voči štátu, ktorého sú občanmi, a dodržiavať jeho vnútorné zákonodarstvo za rovnakých podmienok ako ostatní občania zmluvných strán.

Zmluvné strany sa zaväzujú uplatňovať medzinárodné štandardy, ktoré spoločne uznávajú a ktoré sa týkajú ochrany etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej príslušnosti osôb patriacich k národnostným menšinám, a nepodnikať kroky, ktoré by protirečili duchu a ustanoveniam tejto zmluvy.

Zmluvné strany sa zaväzujú nepripustiť, aby sa právo združovania osôb patriacich k národnostným menšinám použilo proti záujmom druhej zmluvnej strany.

Článok 21

Zmluvné strany budú rozvíjať spoluprácu v právnej a konzulárnej oblasti. Budú uľahčovať cestovanie a návštevy svojich občanov a spolupracovať pri riešení s tým súvisiacich humanitných a sociálnych problémov.

Budú spolupracovať v boji proti organizovanému zločinu, najmä terorizmu, nezákonnému obchodu s narkotikami a proti nezákonnému prevozu kultúrnych a historických hodnôt cez hranice.

Článok 22

Zmluvné strany budú zdokonaľovať právny základ vzájomných vzťahov v súlade so svojím politickým, ekonomickým, sociálnym a právnym vývojom a so všeobecnými vývojovými tendenciami v Európe.

Článok 23

Ustanovenia tejto zmluvy sa nijako nedotýkajú záväzkov zmluvných strán v ich vzťahoch k tretím štátom a nie sú namierené proti žiadnemu z týchto štátov.

Táto zmluva sa uzatvára na dobu 15 rokov. Potom sa bude jej platnosť predlžovať vždy na nasledujúce päťročné obdobie, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne najmenej rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín. Od tohto dňa nahradí Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretú medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, podpísanú v Prahe 16. augusta 1968.

Dané v Bratislave 24. septembra 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a rumunskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Michal Kováč v. r.

Za Rumunsko:

Ion Iliescu v. r.