Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 8. januára 1993 bola v Bratislave podpísaná Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/1994 Z. z.).

Správna dohoda nadobudla účinnosť 1. januárom 1993 a platí počas platnosti tejto zmluvy na základe článku 24.

SPRÁVNA DOHODA

o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

Na základe článku 21 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 (ďalej len „zmluva“) sa príslušné úrady dohodli takto:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

(1)

Výrazy použité v tejto správnej dohode majú rovnaký význam ako v zmluve.

(2)

Príslušnými úradmi podľa článku 1 ods. 1 písm. c) zmluvy sú na strane Slovenskej republiky

ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,

ministerstvo obrany,

ministerstvo vnútra,

ministerstvo spravodlivosti,

zastupované ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny;

na strane Českej republiky

ministerstvo práce a sociálnych vecí,

ministerstvo obrany,

ministerstvo vnútra,

ministerstvo spravodlivosti,

zastupované ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(3)

Nositeľmi zabezpečenia podľa článku 1 ods. 1 písm. e) zmluvy sú na strane Slovenskej republiky

Národná poisťovňa v Bratislave – Správa Fondu nemocenského poistenia a Správa Fondu dôchodkového poistenia, Bratislavská regionálna národná poisťovňa, Košická regionálna národná poisťovňa a regionálne národné poisťovne, zastupované Národnou poisťovňou v Bratislave, a ak ide o zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave;

na strane Českej republiky

Česká správa sociálneho zabezpečenia, Pražská správa sociálneho zabezpečenia a okresné správy sociálneho zabezpečenia, zastupované Českou správou sociálneho zabezpečenia so sídlom v Prahe, a ak ide o zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušný orgán Českej republiky.

(4)

Dobou zabezpečenia podľa článku 1 ods. 1 písm. g) zmluvy sa rozumie aj doba poistenia.

Článok 2

(1)

Zástupcovia príslušných úradov a nositeľov zabezpečenia zmluvných štátov úzko spolupracujú pri vykonávaní zmluvy a tejto správnej dohody.

(2)

Na zjednodušenie spolupráce podľa odseku 1 tohto článku sa môžu prijať postupy a dohodnúť formálne náležitosti, ktoré po vzájomnom odsúhlasení budú pre oba zmluvné štáty záväzné.

DRUHÁ ČASŤ

POUŽÍVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV

Článok 3

(1)

Účasťou na nemocenskom poistení (zabezpečení) a dôchodkovom zabezpečení sa rozumie aj platenie poistného.

(2)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca na území druhého zmluvného štátu, plní v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení povinnosti podľa vnútroštátnych predpisov tohto štátu; ak spôsob alebo rozsah plnenia takýchto povinností závisí od počtu zamestnancov, rozhodujúci je počet zamestnancov na území tohto štátu. Ak zamestnávateľ nemá na území tohto zmluvného štátu útvar na spracovanie miezd, je povinný predložiť v prípade kontroly príslušné doklady nositeľovi zabezpečenia tohto štátu, a to spravidla prostredníctvom nositeľa zabezpečenia štátu, v ktorom má takýto útvar.

(3)

Ak nie je vnútroštátnymi predpismi ustanovená miestna príslušnosť nižšej zložky nositeľa zabezpečenia, spravuje sa miestom pracoviska jednotlivých zamestnancov, ak sa zamestnávateľ nedohodne s príslušným nositeľom zabezpečenia inak.

(4)

Na účely článku 7 zmluvy sú samostatne zárobkovo činné osoby nemocensky poistené (zabezpečené) a dôchodkovo zabezpečené v mieste, kde činnosť vykonávajú. Ak vnútroštátne predpisy spájajú účasť na nemocenskom poistení (zabezpečení) a dôchodkovom zabezpečení s trvalým pobytom, považuje sa táto podmienka u takýchto osôb za splnenú, aj keď majú trvalý pobyt na území druhého zmluvného štátu. Ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má trvalý pobyt na území jedného zo zmluvných štátov, vykonáva činnosť na území oboch zmluvných štátov, je nemocensky poistená a dôchodkovo zabezpečená len u nositeľa zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území má trvalý pobyt. Ak takáto osoba nemá trvalý pobyt na území žiadneho zo zmluvných štátov, je nemocensky poistená a dôchodkovo zabezpečená u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch; na príjmy dosiahnuté na území druhého zmluvného štátu pritom nositelia zabezpečenia neprihliadajú.

Článok 4

(1)

Za zamestnanca vyslaného na územie druhého zmluvného štátu podľa článku 8 ods. 1 zmluvy sa nepovažuje zamestnanec, ktorý má na území druhého zmluvného štátu trvalý pobyt; to neplatí, ak má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve miesto výkonu práce na území prvého zmluvného štátu.

(2)

Doba 24 kalendárnych mesiacov podľa článku 8 zmluvy sa počíta najskôr odo dňa platnosti zmluvy.

TRETIA ČASŤ

DÁVKY

Článok 5

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na dávku toho istého druhu podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, hodnotí dobu, ktorá sa podľa vnútroštátnych predpisov pripočítava k dobe zamestnania, ako dobu vlastného zabezpečenia získanú podľa svojich právnych predpisov iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikol nárok na dôchodok skôr. Ak nárok vznikol súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, túto dobu hodnotí nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom má občan trvalý pobyt.

Článok 6

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na dôchodok toho istého druhu u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch alebo ak sú splnené podmienky nároku na starobný dôchodok u nositeľa zabezpečenia v jednom zo zmluvných štátov a podmienky nároku na invalidný dôchodok u nositeľa zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte, hodnotí náhradné doby ako doby vlastného zabezpečenia získané podľa svojich právnych predpisov iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikol nárok na dôchodok skôr; ak nárok vznikol súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, hodnotí túto dobu nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom má občan trvalý pobyt. Podľa tohto článku sa však nepostupuje, ak ide o dobu, ktorú uzná ako náhradnú dobu len jeden zo zmluvných štátov.

Článok 7

Ak nie je splnená podmienka zabezpečenia trvajúceho aspoň jeden rok podľa článku 11 ods. 5 zmluvy ani v jednom zo zmluvných štátov, poskytne dávku dôchodkového zabezpečenia rovnakého druhu podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikne nárok na dávku skôr; ak nárok vznikne súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, poskytne dávku iba nositeľ zabezpečenia v tom zmluvnom štáte, v ktorom má občan trvalý pobyt.

Článok 8

Zárobky dosiahnuté pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky posudzuje každý zo zmluvných štátov na účely určenia priemerného mesačného zárobku tak, ako keby išlo o zárobky získané na jeho území.

Článok 9

Pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť podľa vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok.

Článok 10

Za trvalý pobyt dieťaťa zvereného pred platnosťou zmluvy rozhodnutím príslušného orgánu do predpestúnskej starostlivosti občanovi s trvalým pobytom v druhom zmluvnom štáte sa považuje počas trvania predpestúnskej starostlivosti miesto trvalého pobytu občana, ktorému bolo dieťa zverené.

Článok 11

Ak je platcom štátnej sociálnej dávky podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov nositeľ zabezpečenia (príslušný orgán) na území druhého zmluvného štátu, vyplatí dávku nositeľ zabezpečenia (príslušný orgán) príslušný podľa miesta trvalého pobytu občana.

Článok 12

(1)

Dávky alebo služby podľa článku 19 zmluvy sa poskytujú len v nevyhnutnom rozsahu.

(2)

Takto vynaložené náklady vyúčtuje príslušný orgán, ktorý dávku alebo službu poskytol (hradil), neodkladne príslušnému úradu.

(3)

Do konca marca každého roku si príslušné úrady oboch zmluvných štátov predložia vyúčtovanie. Súčasťou tohto vyúčtovania bude aj menný zoznam osôb, ktorým sa dávka alebo služba poskytla, s uvedením ich rodného čísla a adresy trvalého pobytu, ako aj kópie rozhodnutí o poskytnutí sociálnej starostlivosti.

(4)

Rozdiel medzi nákladmi vynaloženými v jednotlivých zmluvných štátoch prepočítaný na dohodnutú menu zameniteľnú v oboch zmluvných štátoch sa vyrovná finančne, ak sa príslušné úrady zmluvných štátov nedohodnú inak.

(5)

Príslušný úrad zmluvného štátu, v ktorého prospech by sa mal rozdiel vyrovnať, môže od tohto vyrovnania upustiť.

Článok 13

Mimoriadne výhody pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa občanom v oboch zmluvných štátoch poskytujú na základe vzájomnosti do 30. júna 1993, ak sa príslušné úrady nedohodnú inak.

Článok 14

U občanov umiestnených v ústavoch sociálnej starostlivosti na území druhého zmluvného štátu pred účinnosťou zmluvy sa podmienka trvalého pobytu považuje za splnenú.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

(1)

Sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

(2)

Ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 zmluvy.

Článok 16

(1)

Na účely článku 20 zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

(2)

U občana, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, ako aj zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, sa postupuje podľa článku 20 ods. 2 zmluvy.

Článok 17

(1)

Nositelia zabezpečenia vykonávajú výplaty dávok na území druhého zmluvného štátu v hotovosti prostredníctvom pošty alebo bezhotovostne na účet príslušného peňažného ústavu.

(2)

Ak nositeľ zabezpečenia v jednom zo zmluvných štátov požiada o vykonávanie výplaty dávok (prípadne len niektorých dávok) na území druhého zmluvného štátu prostredníctvom nositeľa zabezpečenia tohto zmluvného štátu, vyhovie tejto požiadavke, ak bude mať možnosť zabezpečiť recipročnú službu. Ak sa nositelia zabezpečenia nedohodnú inak, táto povinnosť vznikne po uplynutí lehoty troch mesiacov. Lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa požiadavka uplatnila.

Článok 18

(1)

Na účely nemocenského poistenia sa za doklady podľa článku 21 ods. 4 zmluvy uznávajú v rovnakom rozsahu doklady právnych subjektov prvého zo zmluvných štátov a doklady iných právnych subjektov druhého zmluvného štátu – osobitne zamestnávateľov – preukazujúce skutočnosti rozhodné na posúdenie nároku na dávky nemocenského poistenia (napríklad potvrdenie o zamestnaní, pracovné zmluvy, zápočtové listy, potvrdenia o dĺžke odpracovanej doby, potvrdenie o vystrojení pohrebu, potvrdenie o štúdiu, potvrdenie o prijatí dieťaťa do ústavu, potvrdenie o zastavení výplaty dávok).

(2)

Posudzovanie pracovnej neschopnosti na účely poskytovania nemocenského patrí do pôsobnosti príslušného orgánu zmluvného štátu, ktorého nositeľ zabezpečenia má poskytovať dávku. V prípade, že práceneschopný občan má svojho ošetrujúceho lekára na území štátu, v ktorom nemá sídlo nositeľ zabezpečenia povinný na výplatu nemocenského, pošle tento ošetrujúci lekár doklad o vystavení pracovnej neschopnosti (aj o jej skončení) s výsledkom lekárskeho vyšetrenia neodkladne prostredníctvom okresnej správy sociálneho zabezpečenia (regionálnej národnej poisťovne) príslušnej podľa miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára okresnej správe sociálneho zabezpečenia (regionálnej národnej poisťovni) príslušnej podľa sídla platcu nemocenského. Táto okresná správa sociálneho zabezpečenia (regionálna národná poisťovňa) rozhoduje o uznaní a ďalšom trvaní pracovnej neschopnosti.

(3)

Podkladom na poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnej pomoci v materstve alebo vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve oprávnenej osobe zamestnávateľom (príslušnou okresnou správou sociálneho zabezpečenia – regionálnou národnou poisťovňou), ktorý má sídlo na území druhého zmluvného štátu, než v ktorom má trvalý pobyt občan, ktorého zdravotný stav podmieňuje priznanie dávky, je doklad o jeho zdravotnom stave vystavený ošetrujúcim lekárom.

(4)

Podkladom na poskytovanie prídavkov na deti, príplatku k prídavkom na deti alebo rodičovského príspevku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa v prípade, že platca dávky má sídlo v druhom zmluvnom štáte, než v ktorom má posudzované dieťa trvalý pobyt, je posudok správy sociálneho zabezpečenia (regionálnej národnej poisťovne) príslušnej podľa sídla platcu dávky. Tejto správe sociálneho zabezpečenia (regionálnej národnej poisťovni) odstúpi dokumentáciu o zdravotnom stave posudzovaného dieťaťa správa sociálneho zabezpečenia (regionálna národná poisťovňa) príslušná podľa miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára posudzovaného dieťaťa.

(5)

Postup pri poskytovaní podkladov na posudzovanie nároku na priznanie, trvanie a výplatu dávky dôchodkového zabezpečenia podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom upraví dohoda medzi nositeľmi zabezpečenia oboch zmluvných štátov.

(6)

Ak má práceneschopný občan trvalý pobyt na území druhého zmluvného štátu, než v ktorom je zúčastnený na nemocenskom poistení (zabezpečení), je príslušná začať konanie o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity správa sociálneho zabezpečenia (regionálna národná poisťovňa) príslušná podľa sídla platcu dávky.

Článok 19

Ak sa žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia uplatnila u nositeľa zabezpečenia v jednom zmluvnom štáte a rozhodnúť o dávke je príslušný (tiež príslušný) nositeľ zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte, žiadosť (prípadne jej kópia) sa odstúpi nositeľovi zabezpečenia tohto druhého zmluvného štátu. Obdobne si nositelia zabezpečenia navzájom odstupujú podania občanov a doklady potrebné na rozhodnutie (prípadne ich kópie). Nositelia zabezpečenia sa navzájom informujú aj o skutočnostiach rozhodných na posúdenie dávkových nárokov a o rozhodovaní o nich. Podrobnosti upraví dohoda medzi nositeľmi zabezpečenia oboch zmluvných štátov.

Článok 20

Ak nositeľ zabezpečenia jedného zo zmluvných štátov spätne priznal dôchodok za dobu, za ktorú už bol poskytnutý dôchodok rovnakého druhu nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu, hoci by podľa zmluvy alebo tejto správnej dohody nepatril, zúčtuje doplatok tohto dôchodku s dôchodkom vyplateným nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu a zúčtovanú sumu vráti nositeľovi zabezpečenia tohto štátu. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak je spätne priznaný dôchodok, pre ktorého výšku započítava nositeľ zabezpečenia pripočítanú dobu alebo náhradnú dobu, hoci táto doba bola už skôr započítaná pre výšku dôchodku rovnakého druhu priznaného nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÁ ÚPRAVA PRE PRÍSLUŠNÍKOV OZBROJENÝCH SÍL A OZBROJENÝCH ZBOROV

Článok 21

(1)

Doba služby vykonávaná po 31. decembri 1992 a nárok na dávku a jej výšku sa určia podľa právnych predpisov toho zo zmluvných štátov, ktorého príslušný orgán bude dávku priznávať.

(2)

Ak sa zmení trvalý pobyt príjemcu dávky, platí ustanovenie článku 31 ods. 1 zmluvy obdobne.

ŠIESTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Za nositeľa zabezpečenia príslušného na výplatu dôchodkov občanov, ktorí majú ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky trvalý pobyt na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky, sa podľa článku 33 zmluvy považuje nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia.

Článok 23

Zamestnávatelia v oboch zmluvných štátoch označia evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia všetkých zamestnancov, ktorých zamestnávali ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, skráteným názvom toho štátu, na ktorého území mali títo zamestnávatelia pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sídlo (článok 15 správnej dohody). Tento údaj sa vyznačí na prvej strane evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v pravom hornom rohu (červenou farbou).

Článok 24

Táto správna dohoda nadobúda účinnosť 1. januárom 1993 a platí počas platnosti zmluvy.

Dané v Bratislave 8. januára 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a českom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Oľga Keltošová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Jindřich Vodička v. r.

minister práce a sociálnych vecí

Českej republiky