Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 22. júna 1982 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.

Dohovor nadobudol platnosť 23. novembra 1985 v súlade s článkom 16 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 16 ods. 3.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 172/2010 Z. z.

DOHOVOR 158

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom šesťdesiatom ôsmom zasadnutí 2. júna 1982,

Prvá časť

Spôsoby uplatňovania, rozsah a definície

Článok 1

Ustanovenia tohto dohovoru sa vykonajú zákonmi alebo predpismi, pokiaľ nie sú inak účinne vykonané prostredníctvom kolektívnych zmlúv, rozhodcovských rozhodnutí alebo súdnych rozhodnutí, alebo iným spôsobom, ako to môže byť v zhode s vnútroštátnou praxou.

Článok 2

1.

Tento dohovor sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárskej činnosti a na všetky zamestnané osoby.

2.

Zo všetkých alebo z niektorých ustanovení tohto dohovoru člen môže vylúčiť tieto kategórie zamestnaných osôb:

a)

pracovníkov3) zamestnaných na základe zmluvy o zamestnaní na určitú dobu alebo na určitú úlohu,

b)

pracovníkov zamestnaných v skúšobnej dobe alebo v čakateľskej dobe, ak sa tieto doby vopred určia a majú primeranú dĺžku,

c)

pracovníkov zamestnaných príležitostne na krátku dobu.

3.

Ustanovia sa dostatočné záruky, aby sa nepoužívali zmluvy o zamestnaní dohodnuté na určitú dobu na obchádzanie ochrany vyplývajúcej z tohto dohovoru.

4.

Pokiaľ je to nevyhnutné, opatrenia na vylúčenie z aplikácie tohto dohovoru alebo určitých ustanovení tohto dohovoru na kategórie zamestnaných osôb, ktorých podmienky zamestnania sa spravujú osobitnými opatreniami, ktoré im ako celok zabezpečujú ochranu prinajmenšom rovnocennú s ochranou poskytovanou týmto dohovorom, možno prijať kompetentným úradom alebo prostredníctvom príslušného mechanizmu v krajine po konzultácii s dotknutými organizáciami zamestnávateľov a s dotknutými organizáciami pracovníkov, ak také existujú.

5.

Pokiaľ je to nevyhnutné, opatrenia na vylúčenie z aplikácie tohto dohovoru alebo určitých ustanovení tohto dohovoru na iné vymedzené kategórie zamestnaných osôb, pri ktorých vznikajú osobitné, obzvlášť závažné problémy podstatnej povahy týkajúce sa osobitných podmienok zamestnania dotknutých pracovníkov alebo veľkosti alebo povahy podniku, ktorý ich zamestnáva, možno prijať kompetentným úradom alebo prostredníctvom príslušného mechanizmu v krajine po konzultácii s dotknutými organizáciami zamestnávateľov a s dotknutými organizáciami pracovníkov, ak také existujú.

6.

Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, uvedie v prvej správe o aplikácii dohovoru predloženej podľa čl. 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce4) zoznam všetkých kategórií zamestnaných osôb, ktoré sa smeli vylúčiť podľa odsekov 4 a 5 tohto článku, s uvedením dôvodov takého vylúčenia a v následných správach uvedie stav svojho práva a praxe, pokiaľ ide o vylúčené kategórie zamestnaných osôb, a rozsah vylúčení, ktoré sa vykonali ohľadne takých kategórií, alebo navrhne, aby sa vykonali podľa dohovoru.

Článok 3

Na účely tohto dohovoru výrazy „skončenie“ a „skončenie zamestnania“ znamenajú skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa.

Druhá časť

Normy všeobecnej aplikácie

Oddiel C

Postup pri odvolaní sa proti skončeniu zamestnania

Článok 8

1.

Pracovník, ktorý sa domnieva, že jeho zamestnanie sa neoprávnene skončilo, má právo odvolať sa proti takému skončeniu zamestnania na nestranný orgán, ako je súd, pracovný súd, rozhodcovská komisia alebo rozhodca.

2.

Ak skončenie zamestnania schválil príslušný úrad, aplikovanie odseku 1 tohto článku sa môže odchyľovať podľa vnútroštátneho práva a praxe.

3.

Možno predpokladať, že pracovník sa vzdal svojho práva odvolať sa proti skončeniu svojho zamestnania, ak toto právo nevyužil v primeranej lehote po skončení zamestnania.

Článok 9

1.

Orgány uvedené v článku 8 tohto dohovoru sú oprávnené preskúmať dôvody skončenia zamestnania a ďalšie okolnosti vzťahujúce sa na prípad a vydať rozhodnutie, či bolo skončenie zamestnania oprávnené.

2.

Aby sám pracovník nemusel dokazovať, že skončenie zamestnania nebolo oprávnené, spôsoby uplatňovania uvedené v článku 1 tohto dohovoru ustanovia jednu alebo druhú, alebo obidve nasledujúce možnosti:

a)

bremeno dokazovania existencie platného dôvodu na skončenie zamestnania, ako je definované v článku 4 tohto dohovoru, spočíva na zamestnávateľovi,

b)

orgány uvedené v článku 8 tohto dohovoru sú oprávnené prijať záver o dôvode skončenia zamestnania s prihliadnutím na dôkazy, ktoré označili účastníci, a podľa postupov, ktoré ustanovuje vnútroštátne právo a prax.

3.

V prípadoch skončenia zamestnania z dôvodov prevádzkových potrieb podniku, inštitúcie alebo služby orgány uvedené v článku 8 tohto dohovoru sú oprávnené určiť, či zamestnanie bolo skutočne skončené z týchto dôvodov, ale v rozsahu ich právomocí je tiež rozhodnúť, či sú tieto dôvody dostatočne oprávnené, aby sa skončenie zamestnania určilo spôsobmi uplatňovania uvedenými v článku 1 tohto dohovoru.

Článok 10

Ak orgány uvedené v článku 8 tohto dohovoru zistia, že skončenie zamestnania je neoprávnené, a ak nie sú oprávnené, alebo to nepovažujú za možné v súlade s vnútroštátnym právom a praxou vyhlásiť skončenie zamestnania za neplatné a/alebo nariadiť alebo navrhnúť opätovné zaradenie pracovníka na jeho pôvodné pracovisko, sú oprávnené nariadiť vyplatenie primeranej náhrady škody alebo také iné odškodnenie, aké možno považovať za primerané.

Oddiel D

Výpovedná doba

Článok 11

Pracovník, ktorého zamestnanie sa má skončiť, má právo na primeranú výpovednú dobu alebo na náhradu škody namiesto nej, okrem takého jeho závažného previnenia, pri ktorom nie je možné od zamestnávateľa odôvodnene požadovať, aby ho ďalej zamestnával počas výpovednej doby.

Tretia časť

Dodatkové ustanovenia o skončení zamestnaní z hospodárskych, technologických, štrukturálnych a obdobných dôvodov

Štvrtá časť

Záverečné ustanovenia

Článok 15

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 16

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikáciu zaregistroval generálny riaditeľ.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikáciu dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 17

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, aktom oznámeným generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Také vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a ktorý nevyužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na ďalšie obdobie desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí každého desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 18

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie, ktorá bola oznámená, generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 19

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 20

Vždy, ak to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za nevyhnutné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preverí vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 21

1.

Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor vcelku alebo čiastočne, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure5) za následok bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 17, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený ratifikácii zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a s terajším obsahom pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 22 - Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu šesťdesiateho ôsmeho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho tretieho júna 1982.

[]

Poznámky

[]1)  Členov Medzinárodnej organizácie práce. []2)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve dohovoru používa aj jeho skrátený názov. []3)  Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – “pracovníci“. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovníci“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni 2003 v Ženeve sa okrem iného uvádza v 1. odseku – výraz „zamestnanec“ je právny výraz označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širší výraz, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek pracovníka bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom. []4)  XIII. časť (čl. 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými a združenými a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919) – č. 217/1921 Sb. z. a n. v znení neskorších úprav. []5)  Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru. []6)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.