Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 11. júla 1947 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947.Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas uznesením č. 1534 z 24. júna 2009 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. augusta 2009. Ratifikačná listina bola uložená 17. septembra 2009 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.Dohovor nadobudol platnosť 7. apríla 1950 v súlade s článkom 33 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 17. septembra 2010 v súlade s článkom 33 ods. 3.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 17/2010 Z. z.

DOHOVOR 81

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu tridsiateho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené jedenásteho júla 1947.NA DÔKAZ TOHO sme pripojili svoje podpisy devätnásteho júla 1947:prezident konferencieCARL JOACHIM HAMBROgenerálny riaditeľ Medzinárodného úradu práceEDWARD J. PHELANText dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce7) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.Overená, presná a kompletná kópia.Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:FRANCIS MAUPAIN v. r.právny poradca Medzinárodného úradu práce

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom tridsiatom zasadnutí 19. júna 1947,

rozhodnúc o prijatí určitých návrhov, pokiaľ ide o organizovanie inšpekcie práce v priemysle a obchode, čo je štvrtý bod programu zasadnutia, a

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma jedenásteho júla tisícdeväťstoštyridsaťsedem tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o inšpekcii práce z roku 1947:1)

I. ČASŤ

Článok 1

Každý člen2) Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorého je tento dohovor v platnosti, udržiava systém inšpekcie práce na pracoviskách v priemysle.

Článok 2

1.

Systém inšpekcie práce na pracoviskách v priemysle sa vzťahuje na všetky pracoviská, ak právne ustanovenia o podmienkach práce a ochrane pracovníkov3) sa týkajú pracovníkov pri výkone ich práce a inšpektori práce vynucujú ich dodržiavanie.

2.

Vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu z aplikácie tohto dohovoru vyňať banské a dopravné podniky alebo časti takýchto podnikov.

Článok 3

1.

Funkciami systému inšpekcie práce je:

a)

zabezpečiť vynucovanie právnych ustanovení o podmienkach práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce, ako sú predpisy o pracovnom čase, mzdách, bezpečnosti, zdraví a sociálnej starostlivosti, zamestnávaní detí a mladých osôb a iných súvisiacich záležitostiach, pokiaľ sa takéto ustanovenia vynucujú inšpektormi práce;

b)

poskytovať zamestnávateľom a pracovníkom odborné informácie a rady o najúčinnejších prostriedkoch dodržiavania právnych ustanovení;

c)

upozorňovať príslušný úrad na nedostatky alebo zneužitia, obzvlášť na tie, ktoré nepokrývajú existujúce právne ustanovenia.

2.

Akékoľvek ďalšie povinnosti, ktoré sa môžu zveriť inšpektorom práce, nie sú také, ktoré zabraňujú účinnému plneniu ich prvotných povinností alebo akokoľvek ovplyvňovať autoritu a nestrannosť, ktoré sa vyžadujú v ich vzťahu k zamestnávateľom a pracovníkom.

Článok 4

1.

Ak je to zlučiteľné s administratívnou praxou člena, inšpekcia práce podlieha dozoru a riadeniu ústredného úradu.

2.

V prípade federálneho štátu môže výraz „ústredný úrad“ znamenať buď federálny úrad, alebo ústredný úrad členského štátu federácie.

Článok 5

Príslušný úrad prijme opatrenia vhodné na podporu:

a)

účinnej spolupráce medzi inšpekčnými službami a inými štátnymi službami a verejnými alebo súkromnými inštitúciami, ktoré vykonávajú podobné činnosti, a

b)

spolupráce medzi predstaviteľmi inšpekcie práce a zamestnávateľmi a pracovníkmi alebo ich organizáciami.

Článok 6

Personál inšpekcie je zložený z verejných úradníkov, ktorých postavenie a podmienky služby sú také, aby im zabezpečili stabilnosť zamestnania a nezávislosť od zmien vlády a nevhodných vonkajších vplyvov.

Článok 7

1.

Okrem podmienok na prijatie do verejnej služby, ktoré môžu ustanoviť vnútroštátne zákony alebo predpisy, sa pri prijímaní inšpektorov práce zohľadní len ich spôsobilosť na výkon povinností.

2.

Prostriedky overovania takejto spôsobilosti určí príslušný úrad.

3.

Inšpektori práce sa primerane odborne pripravia na výkon svojich povinností.

Článok 8

Tak muži, ako aj ženy majú právo, aby boli ustanovení do personálu inšpekcie; v prípade potreby sa inšpektori a inšpektorky môžu poverovať osobitnými povinnosťami.

Článok 9

Každý člen prijme potrebné opatrenia, aby sa riadne kvalifikovaní odborníci a špecialisti vrátane špecialistov v lekárstve, strojárstve, elektrotechnike a chémii zúčastňovali na práci inšpekcie takým spôsobom, ktorý sa považuje podľa vnútroštátnych podmienok za najvhodnejší na zabezpečenie vynucovania právnych ustanovení vzťahujúcich sa na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri výkone ich práce a na zisťovanie účinkov materiálov, pracovných postupov a spôsobov práce na zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

Článok 10

Počet inšpektorov práce je dostatočný na zabezpečenie účinného výkonu úloh inšpektorátu a určí sa so zreteľom na:

a)

dôležitosť úloh, ktoré inšpektori musia vykonávať, predovšetkým na:

(i)

počet, charakter, veľkosť a polohu pracovísk podliehajúcich inšpekcii,

(ii)

počet a rôznorodosť kategórií pracovníkov zamestnaných na týchto pracoviskách a

(iii)

množstvo a zložitosť právnych ustanovení, ktorých vynucovanie zabezpečujú;

b)

materiálne prostriedky, ktoré majú inšpektori k dispozícii, a

c)

skutočné podmienky, pri ktorých sa inšpekčné návštevy musia vykonávať, aby boli účinné.

Článok 11

1.

Príslušný úrad vykoná opatrenia potrebné na to, aby inšpektori práce mali k dispozícii:

a)

miestne kancelárie vhodne vybavené v súlade s požiadavkami služby a prístupné všetkým dotknutým osobám;

b)

dopravné prostriedky potrebné na plnenie ich úloh v prípadoch, ak neexistujú vhodné verejné dopravné prostriedky.

2.

Príslušný úrad vykoná potrebné opatrenia, aby sa inšpektorom práce uhrádzali všetky cestovné náklady a vedľajšie výdavky potrebné na plnenie ich úloh.

Článok 12

1.

Inšpektori práce vybavení príslušnými poverovacími dokladmi sú oprávnení:

a)

vstupovať voľne a bez predchádzajúceho oznámenia v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu na ktorékoľvek pracovisko podliehajúce inšpekcii;

b)

vstupovať cez deň do akýchkoľvek priestorov, o ktorých môžu dôvodne predpokladať, že podliehajú inšpekcii, a

c)

vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú, a najmä:

(i)

klásť otázky, osamote alebo v prítomnosti svedkov, zamestnávateľovi alebo personálu podniku o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré sa týkajú aplikácie právnych ustanovení,

(ii)

žiadať predložiť akékoľvek knihy, záznamy alebo iné doklady, ktorých vedenie ustanovujú vnútroštátne zákony alebo predpisy vzťahujúce sa na podmienky práce, s cieľom overiť, či sú v zhode s právnymi ustanoveniami, a vyhotoviť si kópie takých dokladov alebo výpisy z nich,

(iii)

vyžadovať vyvesenie oznamov, ktoré sú požadované právnymi ustanoveniami,

(iv)

na účely rozboru odobrať a odniesť vzorky materiálov a látok, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, ak zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi oznámia odobratie a odnesenie vzoriek alebo látok na uvedený účel.

2.

Pri inšpekčnej návšteve inšpektori oznámia svoju prítomnosť zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi okrem prípadov, keď predpokladajú, že takéto oznámenie môže negatívne ovplyvniť vykonávanie ich úloh.

Článok 13

1.

Inšpektori práce sú oprávnení prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených na zariadeniach, v dokumentácii alebo pracovných postupoch, o ktorých môžu dôvodne predpokladať, že ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov.

2.

Na umožnenie prijať takéto opatrenia sú inšpektori práce oprávnení okrem práva obrátiť sa na súdny orgán alebo správny orgán, ktoré môže byť ustanovené zákonom, aj nariadiť alebo dať nariadiť:

a)

aby sa v určenej lehote vykonali také úpravy na zariadeniach, aké sú potrebné na zabezpečenie dôsledného dodržiavania právnych ustanovení týkajúcich sa zdravia alebo bezpečnosti pracovníkov, alebo

b)

aby sa s okamžitou platnosťou vykonali opatrenia potrebné v prípade bezprostredného nebezpečenstva pre zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov.

3.

Ak sa postup podľa odseku 2 nezlučuje so správnou alebo súdnou praxou člena, inšpektori majú právo od príslušného úradu žiadať, aby vydal nariadenia alebo zariadil prijatie opatrení, ktoré sa okamžite vykonajú.

Článok 14

Inšpektorátu práce sa oznámia pracovné úrazy a prípady chorôb z povolania v takých prípadoch a takým spôsobom, ako to môžu ustanoviť vnútroštátne zákony alebo predpisy.

Článok 15

Okrem výnimiek, ktoré môžu určiť vnútroštátne zákony alebo predpisy, inšpektori práce:

a)

majú zakázaný akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na chod v podnikoch patriacich pod ich dozor;

b)

sú viazaní povinnosťou pod hrozbou trestov alebo zodpovedajúcich disciplinárnych opatrení neprezradiť, ani po odchode zo služby, akékoľvek výrobné alebo obchodné tajomstvá alebo pracovné postupy, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh, a

c)

zachovávajú úplnú mlčanlivosť o zdroji každej sťažnosti, ktorý ich upozornil na nedostatok alebo porušenie právnych ustanovení, a zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi žiadnym spôsobom nenaznačia, že inšpekčná návšteva sa uskutočnila v dôsledku takejto sťažnosti.

Článok 16

Pracoviská sa kontrolujú tak často a tak dôkladne, ako je to potrebné na zabezpečenie účinnej aplikácie príslušných právnych ustanovení.

Článok 17

1.

Osoby, ktoré porušia právne ustanovenia, ktoré vynucujú inšpektori práce, alebo zanedbajú ich dodržiavanie, podliehajú právnemu konaniu okamžite a bez predchádzajúceho upozornenia. Vnútroštátne zákony alebo predpisy však môžu ustanoviť výnimky v prípadoch, v ktorých je povinnosť vopred upozorniť na vykonanie nápravných alebo preventívnych opatrení.

2.

Inšpektorom práce sa ponechá na uváženie rozhodnúť, či dajú upozornenie a radu namiesto začatia alebo odporúčania konania.

Článok 18

Primerané tresty za porušovanie právnych ustanovení, ktorých dodržiavanie vynucujú inšpektori práce, a za sťažovanie plnenia ich úloh sa ustanovia vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi a účinne sa vykonávajú.

Článok 19

1.

Inšpektori práce alebo podľa okolností miestne inšpekčné úrady predkladajú ústrednému úradu inšpekcie pravidelné správy o výsledkoch svojej inšpekčnej činnosti.

2.

Formu a tematický obsah správ určí ústredný úrad. Správy sa predkladajú najmenej tak často, ako určuje tento úrad, najmenej však raz za rok.

Článok 20

1.

Ústredný úrad inšpekcie uverejňuje všeobecnú výročnú správu o práci podriadených inšpekčných služieb.

2.

Takéto výročné správy sa zverejňujú v primeranej lehote, ktorá v žiadnom prípade nepresiahne dvanásť mesiacov od skončenia roka, na ktorý sa vzťahujú.

3.

Kópie výročných správ sa zašlú generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce v primeranej lehote po zverejnení, najneskôr však do troch mesiacov.

Článok 21

Výročná správa zverejnená ústredným úradom inšpekcie sa zaoberá nasledujúcimi a ďalšími dôležitými skutočnosťami, pokiaľ podlieha riadeniu tohto úradu:

a)

zákonmi a predpismi vzťahujúcimi sa na prácu inšpekčnej služby;

b)

personálom služby inšpekcie práce;

c)

štatistickými údajmi o pracovných miestach podliehajúcich inšpekcii a počtom pracovníkov zamestnaných v nich;

d)

štatistickými údajmi o inšpekčných návštevách;

e)

štatistickými údajmi o porušeniach a uložených trestoch;

f)

štatistickými údajmi o pracovných úrazoch;

g)

štatistickými údajmi o chorobách z povolania.

II. ČASŤ

Článok 22

Každý člen Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorého je v platnosti táto časť tohto dohovoru, udržiava systém inšpekcie práce na pracoviskách v obchode.

Článok 23

Systém inšpekcie práce na pracoviskách v obchode sa vzťahuje na pracoviská, ak právne ustanovenia o podmienkach práce a ochrane pracovníkov sa týkajú pracovníkov pri výkone ich práce a inšpektori práce vynucujú ich dodržiavanie.

Článok 24

Systém inšpekcie práce na pracoviskách v obchode zodpovedá požiadavkám článkov 3 až 21 tohto dohovoru, ak sa dajú aplikovať.

III. ČASŤ

Článok 25

1.

Každý člen Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, môže vyhlásením pripojeným k svojej ratifikácii z prijatia dohovoru vylúčiť II. časť dohovoru.

2.

Každý člen, ktorý urobil takéto vyhlásenie, môže kedykoľvek toto vyhlásenie zrušiť neskorším vyhlásením.

3.

Každý člen, pre ktorého je v platnosti vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku, uvedie každý rok vo výročnej správe o aplikácii tohto dohovoru stav svojho práva a praxe, ktorý sa vzťahuje na II. časť tohto dohovoru a rozsah vykonávania alebo navrhovaného vykonávania uvedených ustanovení.

Článok 26

Príslušný úrad vyrieši každý prípad, v ktorom je pochybnosť, či niektorý podnik, časť alebo prevádzka podniku alebo pracovisko je podnikom, časťou, prevádzkou alebo pracoviskom, na ktoré sa aplikuje tento dohovor.

Článok 27

V tomto dohovore výraz „právne ustanovenia“ zahŕňa okrem zákonov a predpisov aj rozhodcovské rozhodnutia a kolektívne zmluvy so silou zákona, ktorých dodržiavanie sú inšpektori práce poverení vynucovať.

Článok 28

Výročné správy predkladané podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce 4) obsahujú podrobné informácie o všetkých zákonoch a predpisoch, ktorých prostredníctvom sa účinne vykonávajú ustanovenia tohto dohovoru.

Článok 29

1.

Ak územie člena zahŕňa veľké oblasti, pri ktorých nie je z dôvodu riedkeho osídlenia obyvateľstvom alebo vzhľadom na stupeň jeho rozvoja možné vynucovať ustanovenia tohto dohovoru, môže príslušný úrad vyňať tieto oblasti z uplatňovania dohovoru, a to buď všeobecne, alebo s výnimkami, ktoré považuje za vhodné s ohľadom na určité podniky alebo určité povolania.

2.

Každý člen uvedie vo svojej prvej výročnej správe o aplikácii tohto dohovoru, predkladanej podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, všetky oblasti, pre ktoré navrhuje využitie ustanovení tohto článku, spolu s dôvodmi predloženia návrhu na ich využitie. Po predložení svojej prvej výročnej správy sa člen nesmie odvolávať na výnimky podľa tohto článku; výnimky predstavujú len tie oblasti, ktoré člen za takéto označil.

3.

Každý člen, odvolávajúc sa na ustanovenia tohto článku, uvedie v následnej každoročnej správe všetky oblasti, pre ktoré sa vzdáva práva odvolávať sa na ustanovenia tohto článku.

Článok 30

1.

Ak ide o územia5) uvedené v článku 35 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce v znení Listiny o zmene Ústavy Medzinárodnej organizácie práce z roku 1946 a s výnimkou území uvedených v odsekoch 4 a 5 pozmeneného článku 35, oznámi každý člen organizácie, ktorý ratifikuje tento dohovor, generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce čo najskôr po ratifikácii vyhlásenie, v ktorom uvedie:

a)

územia, pre ktoré sa zaväzuje aplikovať ustanovenia tohto dohovoru bez zmien;

b)

územia, pre ktoré sa zaväzuje aplikovať ustanovenia tohto dohovoru pod podmienkou zmien, spolu s podrobnosťami o týchto zmenách;

c)

územia, na ktorých sa tento dohovor nedá aplikovať, a v tomto prípade aj s dôvodmi, pre ktoré sa nedá aplikovať;

d)

územia, pre ktoré si vyhradzuje právo svojho rozhodnutia.

2.

Záväzky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa považujú za neoddeliteľnú súčasť ratifikácie a majú platnosť ratifikácie.

3.

Kedykoľvek každý člen následným vyhlásením môže úplne alebo čiastočne zrušiť akékoľvek výhrady z pôvodného vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b), c) alebo d) tohto článku.

4.

Každý člen v období, počas ktorého sa tento dohovor dá vypovedať v súlade s ustanoveniami článku 34, môže oznámiť generálnemu riaditeľovi vyhlásenie akokoľvek pozmeňujúce podmienky predchádzajúceho vyhlásenia a uvádzajúc presne súčasný stav ohľadom takýchto území.

Článok 31

1.

Ak predmet tohto dohovoru spadá do právomoci samosprávy mimometropolitného územia, môže členský štát zodpovedný za medzinárodné vzťahy tohto územia, po dohode s vládou uvedeného územia, oznámiť generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce vyhlásenie o prijatí záväzkov z tohto dohovoru v mene uvedeného územia.

2.

Vyhlásenie o prijatí záväzkov z tohto dohovoru môžu generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce oznámiť:

a)

dvaja alebo viacerí členovia organizácie za územie dané pod ich spoločnú správu;

b)

akýkoľvek medzinárodný úrad zodpovedný za správu určitého územia na základe Charty Organizácie Spojených národov alebo inak ohľadom každého takého územia.

3.

Vo vyhláseniach oznámených generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich odsekov tohto článku sa uvedie, či sa ustanovenia dohovoru aplikujú na dotknutom území bez zmien alebo s výhradou zmien; keď vyhlásenie uvádza, že sa ustanovenia dohovoru aplikujú s výhradou zmien, uvedie sa podrobne, v čom tieto zmeny spočívajú.

4.

Člen, členovia alebo dotknutý medzinárodný úrad sa v neskoršom vyhlásení môžu úplne alebo čiastočne vzdať práva odvolávať sa na akékoľvek zmeny uvedené v predchádzajúcom vyhlásení.

5.

Člen, členovia alebo dotknutý medzinárodný úrad môžu v období, počas ktorého sa tento dohovor dá vypovedať v súlade s ustanoveniami článku 34, oznámiť generálnemu riaditeľovi vyhlásenie, ktorým v akomkoľvek ohľade zmenia podmienky ktoréhokoľvek predchádzajúceho vyhlásenia, a uvedú súčasný stav, pokiaľ ide o aplikáciu dohovoru.

IV. ČASŤ

Článok 32

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 33

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 34

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným aktom oznámeným generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a ktorý nevyužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí každého obdobia desiatich rokov za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 35

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií, deklarácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 36

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách, deklaráciách a vypovedaniach, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 37

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 38

1.

Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure6) za následok bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 34, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený na ratifikáciu zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a s terajším obsahom pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 39

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

[]

Poznámky

[]1)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve dohovoru používa aj jeho skrátený názov. []2)  Členský štát Medzinárodnej organizácie práce. []3)  Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – „pracovníci“. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanec“, „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovník“, „pracovníci“. Medzinárodná organizácia práce od svojho vzniku v roku 1919 až po súčasné obdobie vo svojich dokumentoch, najmä v dohovoroch a odporúčaniach, používa v prevažnej väčšine prípadov výraz „pracovník“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni 2003 v Ženeve sa uvádza okrem iného v odseku 1 – výraz „zamestnanec“ je právny výraz označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širší výraz, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek pracovníka bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom. []4)  XIII. časť /čl. 387 až 427/ Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými a združenými a Nemeckom a protokol /podpísané vo Versailles 28. júna 1919/ – č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav. []5)  Sú to mimometropolitné územia. Mimometropolitné územia sú územia, ktoré v najrozmanitejších formách spravujú štáty a sú odlišné od štátneho územia týchto štátov (napr. poručenské, zámorské alebo iné nesamosprávne /závislé/ koloniálne územia). Slovenská republika je unitárny štát a nedisponuje mimometropolitnými územiami. []6)  Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru. []7)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.