o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Prvá časť

Štátne občianstvo Československej socialistickej republiky

§ 1

(1)

Štátnym občanom Československej socialistickej republiky (ďalej len „československý štátny občan“) je každý štátny občan Českej socialistickej republiky a každý štátny občan Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

Československým štátnym občanom sa stáva ten, kto nadobudol štátne občianstvo Českej socialistickej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.

§ 2

Stratou štátneho občianstva jednej z republík stráca občan i štátne občianstvo Československej socialistickej republiky.

Druhá časť

Nadobudnutie štátneho občianstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky k 1. januáru 1969

§ 3

(1)

Československý štátny občan je k začiatku účinnosti tohto zákona štátnym občanom tej republiky, na území ktorej sa narodil.

(2)

Československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom tej republiky, na území ktorej je k začiatku účinnosti tohto zákona prihlásený k trvalému pobytu. Ak nie je prihlásený k trvalému pobytu v jednej z republík, spravuje sa štátne občianstvo podľa jeho posledného trvalého pobytu, prípadne podľa posledného trvalého pobytu jeho rodičov v Československej socialistickej republike.

(3)

Ak nemožno štátne občianstvo republiky určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, zvolí si československý štátny občan štátne občianstvo jednej z republík vyhlásením.

§ 4

Štátny občan republiky si môže zvoliť štátne občianstvo druhej republiky než tej, ktorej štátne občianstvo mu patrí podľa § 3 ods. 1 a 2. Urobí tak vyhlásením najneskôr do 31. decembra 1969.

§ 5

Deti mladšie ako 15 rokov sledujú štátne občianstvo rodičov, ak sa rodičia stanú štátnymi občanmi tej istej republiky podľa § 3 alebo 4. Inak urobia o štátnom občianstve týchto detí vyhlásenie ich zákonní zástupcovia; ak žijú obaja rodičia, vyžaduje sa ich zhodné vyhlásenie, pokiaľ niektorý z nich nie je pozbavený rodičovských práv.

Tretia časť

Nadobúdanie a strata štátneho občianstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky

§ 6

(1)

Dieťa, ktorého rodičia sú štátnymi občanmi tej istej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo rodičov.

(2)

Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom Českej socialistickej republiky a druhý štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo tej republiky, na území ktorej sa narodilo. Dieťa týchto rodičov, ktoré sa narodilo v cudzine, nadobúda štátne občianstvo po matke. Rodičia sa môžu dohodnúť o štátnom občianstve dieťaťa a zvoliť mu štátne občianstvo druhej republiky vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa.

(3)

Dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo tej republiky, ktorej štátnym občanom je druhý z rodičov.

(4)

Nájdené dieťa je štátnym občanom tej republiky, na území ktorej bolo nájdené, dokiaľ sa nepreukáže, že má iné štátne občianstvo.

§ 7

(1)

Uzavretím manželstva medzi štátnym občanom Českej socialistickej republiky a štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky sa ich štátne občianstvo nemení.

(2)

Jeden z manželov si môže zvoliť štátne občianstvo tej republiky, ktorej štátnym občanom je druhý manžel, vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s manželom nadobúdajú štátne občianstvo republiky i jeho deti mladšie ako 15 rokov, nad ktorými výlučne vykonáva rodičovské práva alebo ak sa o tom rodičia dohodnú, a ktoré pojme do svojho vyhlásenia.

(3)

Cudzinka, ktorá uzavrela manželstvo so štátnym občanom jednej z republík, nadobúda štátne občianstvo tejto republiky, ak príslušný orgán štátnej správy vysloví na jej žiadosť s nadobudnutím súhlas. Žiadosť sa musí podať najneskôr do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s cudzinkou nadobúdajú štátne občianstvo republiky jej deti mladšie ako 15 rokov, ktoré pojala do svojej žiadosti.

§ 8

Nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom sa pre osoby staršie ako 15 rokov stáva účinným až zložením štátoobčianskeho sľubu. Vo výnimočných prípadoch môže sa zloženie sľubu odpustiť.

§ 9

Pre nadobúdanie štátneho občianstva republík cudzincami a pre stratu štátneho občianstva republík platia podmienky ustanovené doterajšími právnymi predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Štvrtá časť

Spoločné a záverečné ustanovenia

§ 10

Nadobudnutím štátneho občianstva jednej republiky zaniká štátne občianstvo druhej republiky.

§ 11

Voľbou, prípadne dohodou podľa tohto zákona sa nadobúda štátne občianstvo republiky dňom, keď o tom bolo urobené vyhlásenie.

§ 12

Vyhlásenie podľa tohto zákona sa robí na príslušnom orgáne štátnej správy. V cudzine sa vyhlásenie robí na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky príslušnom podľa miesta pobytu. To isté platí pre zloženie štátoobčianskeho sľubu.

§ 13

Zrušujú sa § 1, 2, 4 a 9 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.

§ 14

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.

Svoboda v. r.Smrkovský v. r.Ing. Černík v. r.