Slovenskej republiky

ktorým sa vyhlasuje chránený areál Jurský Chlm

Vláda Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nariaďuje:

§ 1

(1)

Vyhlasuje sa chránený areál Jurský Chlm (ďalej len „chránený areál“). Súčasťou chráneného areálu je územie európskeho významu SKUEV0068 Jurský Chlm podľa osobitného predpisu.1)

(2)

Chránený areál sa nachádza v okrese Komárno v katastrálnom území Búč a v okrese Nové Zámky v katastrálnom území Mužla. Celková výmera chráneného areálu je 103,1019 ha.

(3)

Hranica chráneného areálu je vymedzená v prílohe č. 1. Hranica chráneného areálu vymedzená geometrickým určením a polohovým určením sa vyznačuje v katastri nehnuteľností. Mapa a grafické podklady, v ktorých je zakreslená hranica chráneného areálu, sú uložené v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny, na Okresnom úrade Komárno a na Okresnom úrade Nové Zámky.

(4)

Ciele starostlivosti o chránený areál, opatrenia na ich dosiahnutie a zásady využívania územia upravuje program starostlivosti o chránený areál podľa § 54 ods. 5 zákona.

§ 2

Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie priaznivého stavu predmetu ochrany chráneného areálu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

§ 3

Na území chráneného areálu platí tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona.

§ 4

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2020.2)

Igor Matovič v. r.

[]

Prílohy

Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.

VYMEDZENIE HRANICE CHRÁNENÉHO AREÁLU

Územie chráneného areálu je vymedzené podľa katastrálnych máp vygenerovaných z VGI súborov so stavom katastra nehnuteľností k 10. septembru 2017, z ktorých bola hranica chráneného areálu prenesená do digitálnej Základnej mapy Slovenskej republiky (SVM50) v mierke 1 : 50 000.

Popis hranice chráneného areálu

Hranica územia je veľmi členitá a je zložená zo 4 polygónov. Prvý najväčší polygón začína pri poľnej ceste v mieste križovania s kanálom vo vzdialenosti cca 630 m smerom na západ od štátnej cesty smerujúcej z Čenkova do Jurského Chlmu, kde pokračuje okolo nej smerom na západ až po druhú poľnú cestu, s ktorou sa križuje. Hranica pokračuje po tejto ceste smerom na sever cca 20 m a pred hranicou lesného porastu sa stáča na východ, kde pokračuje kopírujúc hranicu lesa až k poľnej ceste. Tam sa stáča hranica smerom na sever a pokračuje cca 280 m, kde sa stáča na západ okolo Krížneho kanála až po poľnú cestu. Pri nej pokračuje opäť na sever a po 60 m sa opäť stáča na východ k poľnej ceste. Následne smeruje 230 m smerom na sever, kde západným smerom obíde výbežok drevín a pokračuje okolo Obidského kanála smerom na západ po poľnú cestu. Opäť sa stáča na sever a po 20 m sa stáča hranica na západ cca 40 m okolo Obidského kanála. Následne pokračuje 40 m smerom na sever až po hranicu lesného porastu, kde sa stáča zase na východ a kopíruje hranicu lesného porastu až po hranu sprašového presypu a pokračuje smerom na východ po spodnej hrane terasy cca 500 m. Následne sa stáča na juh a po 75 m mení smer na východ a pokračuje okolo porastu drevín v okolí Obidského kanála až po štátnu cestu, kde ju pretína a pokračuje ďalej na východ okolo porastu drevín a krov v okolí Obidského kanála až na koniec obhospodarovanej časti polí a postupuje už len v tesnej blízkosti kanála do vzdialenosti 200 m. Potom sa stáča na juh na druhú stranu kanála a vracia sa západným smerom, najprv 200 m tesne okolo kanála a potom sa rozširuje o 50 m a kopíruje juhozápadným smerom hranicu ornej pôdy cca 200 m po poľnú cestu. Po nej sa stáča na severovýchod a po 90 m opäť na západ k druhej obrábanej ploche, ktorú kopíruje severným okrajom smerom na severozápad, zaberajúc porasty v okolí Obidského kanála až po štátnu cestu. Tú pretína a pokračuje cca 100 m južným smerom a stáča sa opäť na západ smerom k kanálu, lemujúc sprievodnú vegetáciu Obidského kanála. Pri kanáli sa stáča na juh a po 50 m opäť na východ až po štátnu cestu. Tam smeruje na juh cca 10 m a pokračuje na západ oddeľujúc podmáčané časti od obhospodarovaných polí až po kanál. Opäť pokračuje na juh cca 220 m a následne na východ cca 400 m, pokračuje 80 m severovýchodne a následne smerom na východ až po štátnu cestu. Okolo nej pokračuje cca 100 m smerom na juh a okolo kanála sa opätovne stáča na západ až po poľnú cestu, ktorú lemuje na juh k miestu stretu s poľnou cestou. Uprostred polygónu sú vyňaté z územia obhospodarované plochy polí, medzi poľnou cestou a kanálom.

Hranica najsevernejšieho polygónu smeruje spodnou hranou sprašového presypu až po cestu smerujúcu z osady Sarvaš. Následne sa súbežne s touto cestou otáča na sever a po 120 m opäť na východ do vzdialenosti cca 140 m. Následne smeruje hranica 270 m na sever a stáča sa následne po okraji poľa juhovýchodným smerom a pomerne členitou hranicou kopíruje hornú hranu sprašovej terasy okolo obhospodarovaného poľa až po štátnu cestu z Čenkova do Jurského Chlmu. Tam sa stáča na juh a na spodnej hrane sprašovej terasy sa stáča na západ a túto hranu kopíruje.

Vedľa nej z druhej strany štátnej cesty medzi osadami Čenkov a Jurský Chlm sa nachádza tretí polygón, ktorý lemuje spodnú hranu terasy smerom na východ cca 1,3 km, následne sa stáča na sever a po 70 m sa vracia na západ, pričom kopíruje členitú hornú hranu sprašovej terasy až po štátnu cestu, kde pokračuje ešte 150 m smerom na sever a po hrane cesty sa stáča na juh cca 170 m.

Štvrtý polygón je situovaný západne od prvého polygónu v priestore medzi Krížnym a Obidským kanálom v zamokrenej časti územia a predstavuje 30 m pás, dlhý cca 470 m.

Zoznam parciel chráneného areálu

Okres Komárno

Katastrálne územie Búč:

4729/1 – časť, 4738/2, 4743/3 – časť, 4744/4, 4744/5, 4744/6, 4744/7, 4745/4, 4746 – časť, 4755/13, 4755/14, 4755/15, 4755/16, 4755/17, 4755/18, 4755/22, 4755/23, 4755/24, 4755/25, 4755/26, 4755/27, 4755/28, 4755/29, 4755/30, 4755/31,4755/32, 4755/33, 4755/34, 4755/35, 4755/36, 4755/37, 4755/9, 4756/1, 4756/3, 4757, 4758/1, 4758/10, 4758/3, 4758/7, 4758/8, 4760/1, 4760/2, 4761, 4762, 4763, 4765 – časť, 4767 – časť, 4796/2 – časť (podľa registra C katastra nehnuteľností so stavom k 10. septembru 2017).

Okres Nové Zámky

Katastrálne územie Mužla:

12956/3, 12956/5, 12956/6 – časť, 12956/7, 12959, 12964, 12965, 12967, 12968/1, 12968/3, 12968/4, 12969/1, 12975 – časť, 8537/2 (podľa registra C katastra nehnuteľností so stavom k 10. septembru 2017).

Technickým podkladom na zápis priebehu hranice chráneného areálu do katastra nehnuteľností je zjednodušený operát geometrického plánu.

Mapu chráneného areálu možno nájsť v Komplexnom informačnom a monitorovacom systéme na webovom sídle:

https://www.biomonitoring.sk/InternalGeoportal/ProtectedSites/DetailSiteMap/101.

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.

PREDMET OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU

Biotopy európskeho významu: Sl1 Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340*) a Tr3 Panónske travinno-bylinné porasty na spraši (6250*).

Biotop druhu európskeho významu: pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum).

Biotopy druhov národného významu: kosatec pochybný (Iris spuria), žltniak hrebenitý (Agropyron pectinatum) a kozinec bezbyľový (Astragalus exscapus).

Poznámky:

Podľa § 2 ods. 2 písm. t) je prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe. Prioritné biotopy sú označené symbolom *.

Biotopy európskeho významu sú označené v súlade s prílohou č. 1 časť B k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Druhy európskeho významu a druhy národného významu sú označené v súlade s prílohou č. 4 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

[]

Poznámky

[]1)  Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 450/2004 Z. z.).

[]2)  Dňom účinnosti nariadenia vlády stráca platnosť: Bod 14 prílohy č. 2 k vyhláške Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 1/2004, ktorou sa určuje stupeň ochrany niektorých chránených areálov, prírodných rezervácií národných prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.