Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. decembra 1999 bolo v Bratislave podpísané Rozhodnutie č. 1/1999 Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zmene Protokolu 2 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou (oznámenie č. 378/2000 Z. z.).

Podľa článku 2 Rozhodnutie č. 1/1999 nadobudlo platnosť výmenou nót, t. j. 15. marca 2001.

ROZHODNUTIE č. 1/1999

Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zmene Protokolu 2 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou

Majúc na zreteli Dohodu o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Estónskou republikou na druhej strane podpísanú v Talline 28. mája 1996 a Protokol 2 k tejto dohode týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce,

majúc na zreteli ustanovenia článkov 36, 37 a 39 Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou,

vzhľadom na nevyhnutnosť úpravy pojmu „pôvodné výrobky“ v Protokole 2 z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania rozšíreného systému kumulácie, ktorý umožní použitie materiálov pôvodných v Európskom spoločenstve, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku,

vzhľadom na to, že by bolo vhodné do 31. decembra 2000 zachovať systém plošných paušálnych sadzieb podľa článku 15 Protokolu 2 v súvislosti so zákazom vrátenia cla alebo oslobodenia od cla,

vzhľadom na to, že by bolo primerané rozšíriť systém kumulácie aj na výrobky pôvodné v Turecku,

vzhľadom na to, že je žiaduce zmeniť znenie článkov 3, 4 a 12 Protokolu 2, aby sa uľahčila a zjednodušila administratívna práca,

vzhľadom na dôvod zohľadniť zmeny v spracovateľských postupoch a nedostatok určitých surovín je nevyhnutné vykonať niektoré úpravy v zozname požiadaviek na opracovanie a spracovanie, ktoré musia nepôvodné materiály splniť na získanie štatútu pôvodu,

Spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených strán,

rozhodol sa takto:

Článok 1

Protokol 2 týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce sa mení takto:

1.

V článku 1 písmeno i) znie:

„i)

pridanou hodnotou sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov pôvodných v ostatných krajinách, uvedených v článku 4, alebo ak colná hodnota nie je známa alebo sa nedá zistiť, znížená o prvú cenu preukázateľne zaplatenú za tieto výrobky v strane.“.

2.

Článok 3 sa vypúšťa.

3.

Článok 4 vrátane nadpisu znie:

„Článok 4

Kumulácia pôvodu

1.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, výrobky sa považujú za pôvodné v strane, ak tam boli získané, obsahujúce materiály pôvodné v Európskom spoločenstve, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku, v Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku, vo Švajčiarsku [vrátane Lichtenštajnska1)] alebo v Turecku v súlade s ustanoveniami opatrení protokolu o pravidlách pôvodu medzi touto stranou a každou z týchto strán, za predpokladu, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto strane presahuje operácie uvedené v článku 7 tohto protokolu. Nie je nevyhnutné, aby tieto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu.

2.

Ak opracovanie alebo spracovanie vykonané v strane nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v strane, len ak tam pridaná hodnota je vyššia ako hodnota použitých materiálov pôvodných v ktorejkoľvek z krajín uvedených v odseku 1. Ak to tak nie je, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v tej krajine, v ktorej pôvodné materiály použité vo výrobe v strane predstavujú najvyššiu hodnotu.

3.

Výrobky pôvodné v jednej z krajín uvedených v odseku 1, ktoré neboli podrobené žiadnemu opracovaniu ani spracovaniu v strane, zachovajú si pôvod, ak sa vyvezú do niektorej z uvedených krajín.

4.

Kumulácia uvedená v tomto článku sa smie uplatniť len na materiály a výrobky, ktoré získali štatút pôvodu uplatnením pravidiel pôvodu identických s pravidlami v tomto protokole.“.

4.

Článok 12 vrátane nadpisu znie:

„Článok 12

Územný princíp

1.

Podmienky na získanie štatútu pôvodu ustanovené v hlave II musia byť v strane splnené po celý čas bez prerušenia s výnimkou ustanovení článku 4 a odseku 3 tohto článku.

2.

Ak sa pôvodný tovar vyvezený zo strany do inej krajiny vracia späť, musí sa považovať okrem ustanovení článku 4 za nepôvodný, ak colným orgánom nemožno uspokojivo preukázať , že

a)

tovar, ktorý sa vracia späť, je totožný s vyvezeným a

b)

nebol podrobený inej operácii ako operácii nevyhnutnej na jeho uchovanie v dobrom stave v danej krajine alebo pri vývoze.

3.

Získanie štatútu pôvodu podľa podmienok uvedených v hlave II nie je dotknuté opracovaním ani spracovaním vykonaným mimo územia strany na materiáloch vyvezených z jednej zo strán a následne tam späť dovezených za predpokladu, že

a)

uvedené materiály sú úplne získané v jednej zo strán alebo že boli podrobené opracovaniu alebo spracovaniu nad rámec nedostatočných operácií uvedených v článku 7 predtým, ako boli vyvezené, a

b)

možno colným orgánom uspokojivo preukázať, že

i)

späť dovezený tovar bol získaný opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov a

ii) celková pridaná hodnota získaná mimo strany uplatnením ustanovení tohto článku nepresahuje 10 % ceny zo závodu konečného výrobku, pre ktorý sa štatút pôvodu požaduje.

4.

Na účely odseku 3 sa podmienky na získanie štatútu pôvodu podľa hlavy II neuplatnia na opracovanie ani na spracovanie vykonané mimo územia strany. Ak však pravidlo v Prílohe II ustanovuje najvyššiu hodnotu všetkých použitých nepôvodných materiálov pri určení štatútu pôvodu konečného výrobku, celková hodnota nepôvodných materiálov použitých na území príslušnej strany spolu s celkovou pridanou hodnotou získanou mimo územia strany podľa ustanovení tohto článku nesmie presiahnuť uvedené percento.

5.

Na účely uplatnenia ustanovení odsekov 3 a 4 sa „celkovou pridanou hodnotou“ rozumejú všetky náklady vzniknuté mimo strán vrátane hodnoty materiálov tam použitých.

6.

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v zozname v Prílohe II alebo ktoré sa môžu považovať za dostatočne opracované alebo spracované len uplatnením všeobecných hodnôt uvedených v článku 6 ods. 2.

7.

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky patriace do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému.

8.

Akékoľvek opracovanie alebo spracovanie podľa ustanovení tohto článku vykonané mimo územia strán sa musí vykonať v režime pasívneho zušľachťovacieho styku alebo podľa obdobného postupu.“.

5.

V článku 15 ods. 6 sa slová „31. december 1998“ nahrádzajú slovami „31. december 2000“.

6.

V článku 26 ods. 1 sa slová „C2/CP3“ nahrádzajú slovami „CN22/CN23“.

7.

V Prílohe I poznámke 5.2 sa medzi slová „umelé chemické nekonečné vlákna“ a „syntetické chemické strižné vlákna z polypropylénu“ vkladajú slová „,elektricky vodivé vlákna,“.

8.

V Prílohe I poznámke 5.2 sa vypúšťa piaty príklad („Koberec so slučkami... spĺňajú hmotnostnú požiadavku“).

9.

V Prílohe II sa za číslo HS 2202 vkladajú tieto slová:

Číslo HS Názov tovaru Opracovanie alebo spracovanie nepôvodných materiálov, ktoré poskytuje charakter pôvodu (1) (2) (3) alebo (4) „2207 Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % alebo väčším; etylalkohol a ostatné destiláty denaturované s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom Výroba:   - z materiálov nezaradených do čísel 2207 alebo 2208“.

10.

V Prílohe II pravidlo pre kapitolu 57 znie:

„kapitola 57 Koberce a iné textilné podlahové krytiny: - Z vpichovanej plsti Výroba z1): - prírodných vlákien alebo - chemických materiálov, alebo z textilnej vlákniny Možno však použiť: - polypropylénový hodváb čísla 5402, - polypropylénové vlákna čísla 5503 alebo 5506, - polypropylénový káblik čísla 5501, ktorého označenie jednotlivého hodvábu alebo vlákna je menej ako 9 decitexov za predpokladu, že jeho hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad. - Z inej plsti Výroba z1): - prírodných vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie alebo - chemických materiálov alebo z textilnej vlákniny - Ostatné Výroba z1): - priadze z kokosových alebo jutovýcha) vlákien, - syntetickej alebo z umelej priadze, - prírodných vlákien alebo - chemických strižových vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad. 1) Pre špeciálne podmienky vzťahujúce sa na výrobky vyrobené zo zmesi textilných materiálov pozri úvodnú poznámku.a) Použiť priadzu z jutových vlákien možno od 1. 7. 2000.“.

11.

V Prílohe II pravidlo pre číslo HS 7006 znie:

„7006 Sklo čísiel 7003, 7004 alebo 7005 ohýbané, s brúsenými hranami, ryté, vŕtané, smaltované alebo inak opracované, ale nie zarámované, alebo spájané s inými materiálmi: - ploché sklenené podložky potiahnuté tenkým dielektrickým filmom polovodičovej čistoty v súlade s normami SEMII1) Výroba z nezarámovaných sklenených platní (podložiek) čísla 7006 - ostatné Výroba z materiálov čísla 7001 1) SEMII – Semiconductor Equipment and Materials Institute Incorporated.“.

12.

V Prílohe II pravidlo pre číslo HS 7601 znie:

„7601 Surový (neopracovaný) hliník Výroba, v ktorej:   - všetky použité materiály sú zaradené do iného čísla, ako je výrobok, a - hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50 % ceny výrobku zo závodu, alebo výroba tepelným alebo elektrolytickým spracovaním z nelegovaného hliníka alebo z hliníkového odpadu a šrotu“.

Článok 2

Toto rozhodnutie podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót po tomto vnútroštátnom schválení.

Podpísaní splnomocnenci, plne oprávnení na tento úkon, podpísali toto rozhodnutie.

Dané v Bratislave 23. decembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach v anglickom jazyku.

Za Slovenskú republiku:

Peter Brňo v. r.

Za Estónsku republiku:

Mait Martinson v. r.

[]

Poznámky

[]1)  Lichtenštajnské kniežatstvo má colnú úniu so Švajčiarskom a je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.