Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 25. júna 1969 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č. 129 z roku 1969.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas uznesením č. 1536 z 24. júna 2009 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. augusta 2009. Ratifikačná listina bola uložená 17. septembra 2009 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.Slovenská republika pri uložení ratifikačnej listiny uplatnila toto vyhlásenie:„Slovenská republika vyhlasuje, že jej systém inšpekcie práce v poľnohospodárstve pokrýva všetky kategórie osôb pracujúcich v poľnohospodárskych podnikoch uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), b) a c) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č. 129 z roku 1969.“.Dohovor nadobudol platnosť 19. januára 1972 v súlade s článkom 29 ods. 2 . Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 17. septembra 2010 v súlade s článkom 29 ods. 3.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 15/2010 Z. z.

DOHOVOR 129

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č. 129 z roku 1969

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom päťdesiatom treťom zasadnutí 4. júna 1969,

uvedomujúc si podmienky v existujúcich medzinárodných pracovných dohovoroch o inšpekcii práce, ako je Dohovor o inšpekcii práce z roku 1947, ktorý sa vzťahuje na priemysel a obchod, a Dohovor o plantážach z roku 1958, ktorý pokrýva osobitné kategórie poľnohospodárskych podnikov,

berúc do úvahy, že je želateľné prijať medzinárodné normy o inšpekcii práce v poľnohospodárstve vo všeobecnosti,

rozhodnúc o prijatí istých návrhov, pokiaľ ide o inšpekciu práce v poľnohospodárstve, čo je štvrtý bod programu zasadnutia,

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstošesťdesiatdeväť tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o inšpekcii práce (poľnohospodárstvo) z roku 1969:1)

Článok 1

1.

V tomto dohovore výraz „poľnohospodársky podnik“ označuje podniky alebo časti podnikov, ktoré vykonávajú pestovanie plodín, chov hospodárskych zvierat vrátane chovu a starostlivosti o dobytok, lesníctvo, záhradníctvo, prvotné spracovanie poľnohospodárskych výrobkov ich výrobcom alebo akékoľvek iné formy poľnohospodárskej činnosti.

2.

Príslušný úrad v prípade potreby, po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov, ak také sú, určí deliacu čiaru medzi poľnohospodárstvom na jednej strane a priemyslom a obchodom na druhej strane tak, aby sa žiaden z poľnohospodárskych podnikov nevylúčil z vnútroštátneho systému inšpekcie práce.

3.

Vo všetkých prípadoch, keď vzniknú pochybnosti o tom, či sa dohovor vzťahuje na určitý podnik alebo časť podniku, o takejto otázke rozhodne príslušný úrad.

Článok 2

V tomto dohovore výraz „právne ustanovenia“ zahŕňa okrem zákonov a predpisov aj rozhodcovské rozhodnutia a kolektívne zmluvy so silou zákona, ktorých dodržiavanie sú inšpektori práce poverení vynucovať.

Článok 3

Každý člen2) Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorého je tento dohovor v platnosti, udržuje systém inšpekcie práce v poľnohospodárstve.

Článok 4

Systém inšpekcie práce v poľnohospodárstve sa vzťahuje na všetky poľnohospodárske podniky, v ktorých pracujú zamestnanci3) alebo učni, bez ohľadu na spôsob odmeňovania, druh, formu alebo trvanie ich zmluvy.

Článok 5

1.

Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa môže vyhlásením pripojeným k ratifikácii tiež zaviazať, že jeho systém inšpekcie práce v poľnohospodárstve pokrýva jednu alebo viaceré z nasledujúcich kategórií osôb pracujúcich v poľnohospodárskych podnikoch:

a)

nájomcovia, ktorí nezamestnávajú externé pracovné sily, podieloví hospodári a podobné kategórie poľnohospodárskych pracovníkov;

b)

osoby podieľajúce sa na kolektívnom hospodárskom podniku, ako sú členovia družstva;

c)

členovia rodiny prevádzkovateľa podniku, ako je to definované vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi.

2.

Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, môže následným vyhlásením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce oznámiť, že sa zaväzuje rozšíriť sústavu inšpekcie práce o jednu alebo viac skupín osôb uvedených v predchádzajúcom odseku, ak neboli už uvedené na základe predchádzajúceho vyhlásenia.

3.

Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, uvedie vo svojich správach predkladaných podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce,4) v akom rozsahu vykonáva alebo mieni vykonávať ustanovenia dohovoru voči tým skupinám osôb uvedených v odseku 1 tohto článku, ktoré nie sú pokryté na základe vyhlásenia.

Článok 6

1.

Funkciami systému inšpekcie práce v poľnohospodárstve je:

a)

zabezpečiť vynucovanie právnych predpisov o podmienkach práce a ochrane pracovníkov pri vykonávaní ich práce, takých, ako sú ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni a dovolenke, bezpečnosti, zdraví a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladých osôb, a iných súvisiacich záležitostiach, pokiaľ sa takéto ustanovenia vynucujú inšpektormi práce;

b)

poskytovať zamestnávateľom a pracovníkom odborné informácie a rady o najúčinnejších prostriedkoch dodržiavania právnych ustanovení;

c)

upozorňovať príslušný úrad na nedostatky alebo zneužitia, obzvlášť na tie, ktoré nepokrývajú existujúce právne ustanovenia, a predkladať mu návrhy na zlepšenie zákonov a predpisov.

2.

Vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu poskytnúť oprávnenie inšpektorom práce v poľnohospodárstve na poradenské funkcie alebo funkcie spojené s vynucovaním dodržiavania právnych ustanovení súvisiacich s podmienkami života pracovníkov a ich rodín.

3.

Akékoľvek ďalšie povinnosti, ktoré sa môžu zveriť inšpektorom práce v poľnohospodárstve, nie sú také, aby zabránili účinnému plneniu ich prvotných povinností alebo akokoľvek ovplyvnili autoritu a nestrannosť, ktoré sa vyžadujú v ich vzťahu k zamestnávateľom a pracovníkom.

Článok 7

1.

Ak je to zlučiteľné s administratívnou praxou člena, inšpekcia práce podlieha dozoru a riadeniu ústredného orgánu.

2.

V prípade federálneho štátu môže výraz „ústredný orgán“ znamenať buď federálny orgán, alebo ústredný orgán členského štátu federácie.

3.

Inšpekcia práce v poľnohospodárstve môže byť vykonávaná, napríklad:

a)

jediným odborom inšpekcie práce zodpovedným za všetky odvetvia hospodárskej činnosti,

b)

jediným odborom inšpekcie práce, ktorý by zariaďoval vnútornú funkčnú špecializáciu zabezpečovanú prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy inšpektorov na výkon ich funkcií v poľnohospodárstve;

c)

jediným odborom inšpekcie práce, ktorý by zariaďoval vnútornú inštitucionálnu špecializáciu zabezpečovanú vytvorením odborne kvalifikovanej služby, ktorej úradníci by vykonávali svoje funkcie v poľnohospodárstve, alebo

d)

špecializovanou inšpekčnou službou pre poľnohospodárstvo, na ktorej činnosť by dozeral ústredný orgán zabezpečujúci vo vzťahu k inšpekcii práce rovnaké právomoci ako v iných odvetviach, takých, ako sú priemysel, doprava a obchod.

Článok 8

1.

Personál inšpekcie práce v poľnohospodárstve je zložený z verejných úradníkov, ktorých postavenie a podmienky služby sú také, aby im zabezpečili stabilnosť zamestnania a nezávislosť od zmien vlády a nevhodných vonkajších vplyvov.

2.

Ak sa to zlučuje s vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi alebo s vnútroštátnou praxou, môžu členovia do svojej sústavy inšpekcie práce v poľnohospodárstve začleniť úradníkov alebo zástupcov zamestnaneckých organizácií, ktorých činnosti by dopĺňali činnosti verejného inšpekčného personálu; týmto osobám sa zabezpečí stálosť postavenia a nezávislosť od nevhodných vonkajších vplyvov.

Článok 9

1.

Okrem podmienok, ktoré na prijatie do verejnej služby môžu ustanoviť vnútroštátne zákony alebo predpisy, sa pri prijímaní inšpektorov práce v poľnohospodárstve zohľadní len ich spôsobilosť na výkon ich povinností.

2.

Prostriedky overovania tejto spôsobilosti určí príslušný úrad.

3.

Inšpektori práce v poľnohospodárstve sa primerane odborne pripravia na výkon ich povinností a prijmú sa opatrenia na zabezpečenie ich ďalšej odbornej prípravy v priebehu ich zamestnania.

Článok 10

Tak muži, ako aj ženy majú právo, aby boli ustanovení do personálu inšpekcie práce v poľnohospodárstve; v prípade potreby sa inšpektori a inšpektorky môžu poverovať osobitnými povinnosťami.

Článok 11

Každý člen prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že riadne kvalifikovaní odborníci a špecialisti, ktorí môžu pomôcť riešiť problémy vyžadujúce si odborné vedomosti, sa zúčastňovali na práci inšpekcie práce v poľnohospodárstve takým spôsobom, ktorý môže byť považovaný za najprimeranejší podľa vnútroštátnych podmienok.

Článok 12

1.

Príslušný úrad urobí vhodné opatrenia na podporu účinnej spolupráce medzi inšpekčnými službami v poľnohospodárstve, štátnymi službami a verejnými alebo schválenými inštitúciami, ktorá sa môže vykonávať v podobných činnostiach.

2.

Ak je to potrebné, môže príslušný úrad buď poveriť istými inšpekčnými funkciami na regionálnej alebo miestnej úrovni na pomocnom základe príslušné štátne služby alebo verejne inštitúcie, alebo pridružiť tieto služby alebo inštitúcie na výkon predmetných funkcií s podmienkou, že to nenaruší aplikovanie zásad tohto dohovoru.

Článok 13

Príslušný úrad urobí vhodné opatrenia na podporu spolupráce medzi predstaviteľmi inšpektorátu práce v poľnohospodárstve a zamestnávateľmi a pracovníkmi alebo ich organizáciami, ak takéto organizácie existujú.

Článok 14

Opatrenia sa urobia na zabezpečenie, aby počet inšpektorov práce v poľnohospodárstve postačoval na účinné plnenie úloh inšpektorátov a aby sa určil so zreteľom na:

a)

dôležitosť úloh, ktoré inšpektori musia vykonávať, predovšetkým na:

i)

počet, charakter, veľkosť a polohu poľnohospodárskych podnikov podliehajúcich inšpekcii,

ii)

počet a rôznorodosť kategórií osôb pracujúcich v týchto podnikoch a

iii)

množstvo a zložitosť právnych ustanovení, ktorých vynucovanie zabezpečujú;

b)

materiálne prostriedky, ktoré majú inšpektori k dispozícii;

c)

skutočné podmienky, pri ktorých sa inšpekčné návštevy musia vykonávať, aby boli účinné.

Článok 15

1.

Príslušný úrad vykoná opatrenia potrebné na to, aby inšpektori práce v poľnohospodárstve mali k dispozícii:

a)

miestne kancelárie umiestnené s ohľadom na polohu poľnohospodárskych podnikov a na komunikačné prostriedky, vhodne vybavené v súlade s požiadavkami služby a podľa možnosti prístupné dotknutým osobám;

b)

dopravné prostriedky potrebné na plnenie ich úloh v prípadoch, ak neexistujú vhodné verejné dopravné prostriedky.

2.

Príslušný úrad vykoná potrebné opatrenia, aby sa inšpektorom práce v poľnohospodárstve uhrádzali všetky cestovné náklady a vedľajšie výdavky potrebné na vykonávanie ich úloh.

Článok 16

1.

Inšpektori práce v poľnohospodárstve vybavení príslušnými poverovacími dokladmi sú oprávnení:

a)

vstupovať voľne a bez predchádzajúceho oznámenia v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu na ktorékoľvek pracovisko podliehajúce inšpekcii,

b)

vstupovať cez deň do akýchkoľvek priestorov, o ktorých môžu dôvodne predpokladať, že podliehajú inšpekcii, a

c)

vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú, a najmä:

i)

klásť otázky, osamote alebo v prítomnosti svedkov, zamestnávateľovi, personálu podniku alebo ktorejkoľvek inej osobe nachádzajúcej sa v podniku, o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré sa týkajú aplikácie právnych ustanovení,

ii)

žiadať za podmienok ustanovených vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi predloženie akýchkoľvek kníh, záznamov a iných dokladov, ktorých vedenie predpisujú vnútroštátne zákony alebo predpisy vzťahujúce sa na podmienky života a práce, s cieľom overiť ich zhodu s právnymi ustanoveniami a vyhotoviť si kópie takých dokladov alebo výpisy z nich,

iii)

na účely rozborov odobrať a odniesť si vzorky výrobkov, materiálov a látok, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, ak zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi oznámia odobratie a odnesenie výrobkov, materiálov alebo látok na uvedený účel.

2.

Inšpektori práce nevstúpia do súkromného domu prevádzkovateľa podniku podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho odseku tohto článku s výnimkou prípadov, ak dostanú súhlas od prevádzkovateľa alebo osobitné oprávnenie vydané príslušným úradom.

3.

Pri inšpekčnej návšteve inšpektori oznámia svoju prítomnosť zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi a pracovníkom alebo ich zástupcom okrem prípadov, keď predpokladajú, že takéto oznámenie môže negatívne ovplyvniť vykonávanie ich úloh.

Článok 17

Služby inšpekcie práce v poľnohospodárstve sa pridružia v takých prípadoch a takým spôsobom, ako môže byť vymedzené príslušným úradom k preventívnej kontrole nových zariadení, nových materiálov alebo látok a nových postupov manipulácie a úpravy výrobkov, ktoré sa vytvorili a mohli by ohroziť zdravie alebo bezpečnosť.

Článok 18

1.

Inšpektori práce v poľnohospodárstve sú oprávnení prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených na zariadeniach, v dokumentácii alebo pracovných postupoch v poľnohospodárskych podnikoch vrátane používania nebezpečných materiálov alebo látok, o ktorých môžu dôvodne predpokladať, že ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť.

2.

Na umožnenie prijať takéto opatrenia sú inšpektori oprávnení okrem práva obrátiť sa na súdny orgán alebo správny orgán, ktoré môže byť ustanovené zákonom, aj nariadiť alebo dať nariadiť:

a)

aby sa v určenej lehote vykonali také úpravy vo vybavení, zariadení, priestoroch, nástrojoch alebo na strojoch, aké sú potrebné na zabezpečenie dôsledného dodržania právnych ustanovení o zdraví alebo bezpečnosti, alebo

b)

aby sa s okamžitou platnosťou vykonali opatrenia smerujúce až k zastaveniu práce v prípade bezprostredného nebezpečenstva pre zdravie alebo bezpečnosť.

3.

Ak sa postup podľa odseku 2 nezlučuje so správnou alebo súdnou praxou člena, inšpektori majú právo od príslušného úradu žiadať, aby vydal nariadenia alebo zariadil prijatie opatrení, ktoré sa okamžite vykonajú.

4.

Nedostatky, ktoré inšpektor zistil pri prehliadke podniku, a opatrenia, ktoré nariaďuje alebo nariadil podľa odseku 2 alebo o ktoré mieni požiadať podľa odseku 3, sa okamžite oznámia zamestnávateľovi a zástupcom pracovníkov.

Článok 19

1.

Inšpektorátu práce v poľnohospodárstve sa oznámia pracovné úrazy a prípady chorôb z povolania, ku ktorým došlo v poľnohospodárstve, v takých prípadoch a takým spôsobom, ako to ustanovujú vnútroštátne zákony alebo predpisy.

2.

Inšpektori práce, vždy keď je to možné, prizývajú sa okamžite na vyšetrovanie príčin najzávažnejších pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, najmä ak ide o úrazy alebo choroby, ktoré zasiahli určitý počet pracovníkov alebo mali smrteľné následky.

Článok 20

Okrem výnimiek, ktoré môžu určiť vnútroštátne zákony alebo predpisy, inšpektori práce v poľnohospodárstve:

a)

majú zakázaný akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na chod v podnikoch patriacich pod ich dozor;

b)

sú viazaní povinnosťou pod hrozbou trestov alebo zodpovedajúcich disciplinárnych opatrení neprezradiť, ani po odchode zo služby, akékoľvek výrobné alebo obchodné tajomstvá alebo pracovné postupy, o ktorých sa dozvedeli pri plnení ich úloh, a

c)

zachovávajú úplnú mlčanlivosť o zdroji každej sťažnosti, ktorý ich upozornil na nedostatok, na nebezpečnosť pracovného postupu alebo na porušenie právnych ustanovení, a zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi žiadnym spôsobom nenaznačia, že sa inšpekčná návšteva uskutočňuje v dôsledku sťažnosti.

Článok 21

Poľnohospodárske podniky sa kontrolujú tak často a tak dôkladne, ako je to potrebné na zabezpečenie účinného aplikovania príslušných právnych ustanovení.

Článok 22

1.

Osoby, ktoré porušia alebo zanedbajú právne ustanovenia, ktorých dodržiavanie vynucujú inšpektori práce v poľnohospodárstve, okamžite a bez predchádzajúceho upozornenia podliehajú právnemu konaniu alebo správnemu konaniu. Vnútroštátne zákony alebo predpisy však môžu ustanoviť výnimky, v ktorých je povinnosť vopred upozorniť na vykonanie nápravných alebo preventívnych opatrení.

2.

Inšpektorom práce sa ponechá na uváženie rozhodnúť, či dajú upozornenie a radu namiesto začatia alebo odporúčania konania.

Článok 23

Ak inšpektori práce v poľnohospodárstve nie sú sami oprávnení začať konanie, majú oprávnenie predkladať správy o porušení právnych ustanovení priamo úradu, ktorý je príslušný na začatie takého konania.

Článok 24

Primerané tresty za porušovanie právnych ustanovení, ktorých dodržiavanie vynucujú inšpektori práce v poľnohospodárstve, a za sťažovanie plnenia ich úloh sa ustanovia vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi a účinne sa vykonávajú.

Článok 25

1.

Inšpektori práce, alebo podľa okolností miestne inšpekčné úrady, predkladajú ústrednému úradu inšpekcie pravidelné správy o výsledkoch svojej inšpekčnej činnosti v poľnohospodárstve.

2.

Formu a tematický obsah správ určí ústredný úrad inšpekcie. Správy sa predkladajú najmenej tak často, ako určuje tento úrad, najmenej však raz za rok.

Článok 26

1.

Ústredný úrad inšpekcie uverejňuje výročnú správu o práci inšpekčných služieb v poľnohospodárstve ako samostatnú správu alebo ako súčasť svojej všeobecnej výročnej správy.

2.

Takéto výročné správy sa zverejňujú v primeranej lehote, ktorá v žiadnom prípade nepresiahne dvanásť mesiacov od skončenia roka, na ktorý sa vzťahujú.

3.

Kópie výročných správ sa zašlú generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce do troch mesiacov od ich zverejnenia.

Článok 27

Výročná správa zverejnená ústredným úradom inšpekcie sa zaoberá nasledujúcimi skutočnosťami, pokiaľ podlieha riadeniu tohto úradu:

a)

zákonmi a predpismi vzťahujúcimi sa na prácu inšpekcie práce v poľnohospodárstve;

b)

personálom služby inšpekcie práce v poľnohospodárstve;

c)

štatistickými údajmi o poľnohospodárskych podnikoch podliehajúcich inšpekcii a počtom osôb pracujúcich v nich;

d)

štatistickými údajmi o inšpekčných návštevách;

e)

štatistickými údajmi o porušeniach a uložených trestoch;

f)

štatistickými údajmi o pracovných úrazoch vrátane ich príčin;

g)

štatistickými údajmi o chorobách z povolania vrátane ich príčin.

Článok 28

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 29

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 30

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným aktom oznámeným generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nevyužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí každého obdobia desiatich rokov za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 31

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 32

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 33

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za nevyhnutné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 34

1.

Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure5) za následok bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 30, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený na ratifikáciu zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a s terajším obsahom pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 35

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu päťdesiateho tretieho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho piateho júna 1969.

NA DÔKAZ TOHO sme pripojili svoje podpisy dvadsiateho piateho júna 1969:

prezident konferencie

J. MÖRI

generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce

DAVID A. MORSE

Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou textu, ktorý podpísali prezident Medzinárodnej konferencie práce6) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

Overená, presná a kompletná kópia.

Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:

FRANCIS MAUPAIN v. r.

právny poradca Medzinárodného úradu práce

[]

Poznámky

[]1)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve dohovoru používa aj jeho skrátený názov. []2)  Členský štát Medzinárodnej organizácie práce. []3)  Dohovor používa výraz „zamestnanci“ v článku 4 dohovoru, ako aj výraz „pracovníci“ vo viacerých ustanoveniach dohovoru. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanec“, „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovník“, „pracovníci“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni 2003 v Ženeve sa uvádza okrem iného v odseku 1 – výraz „zamestnanec“ je právny výraz označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širším výrazom, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek pracovníka bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom. []4)  XIII. časť /čl. 387 až 427/ Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými a združenými a Nemeckom a protokol /podpísané vo Versailles 28. júna 1919/ – č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav. []5)  Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru. []6)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.