Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 14. júna 2002 bola v Bratislave podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

Národná rada Slovenskej republiky s dohodou vyslovila súhlas uznesením č. 118 z 12. decembra 2002 a rozhodla, že táto dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Dohoda bola ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky 13. mája 2014.

Dohoda bola predbežne vykonávaná odo dňa podpisu, t. j. od 14. júna 2002, v súlade s článkom 21 ods. 1 (oznámenie č. 357/2002 Z. z.) a nadobudla platnosť 2. marca 2003 v súlade s článkom 21 ods. 1.

Nadobudnutím platnosti tejto dohody sa skončila vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko platnosť Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave z 28. októbra 1992 (oznámenie č. 644/1992 Z. z.) a Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej doprave z 25. septembra 1996 (oznámenie č. 21/1997 Z. z.).

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 146/2014 Z. z.

DOHODAmedzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave

Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej republiky Nemecko

so želaním prispieť k rozvoju vzájomne výhodných obchodných a hospodárskych vzťahov,

Článok 1 - Predmet dohody

Táto dohoda upravuje na základe vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán prepravu osôb a nákladov v medzinárodnej cestnej doprave medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko a tranzit cez územia týchto štátov dopravcami oprávnenými vykonávať túto prepravu.

Časť 1

Osobná doprava

Článok 2

Na účely tejto dohody osobná doprava znamená prepravu osôb a ich batožiny autobusmi a osobnými vozidlami (taxík a prenajaté vozidlo) pre vlastné potreby alebo na účet tretej osoby. To platí aj pre prázdne jazdy v súvislosti s týmito dopravnými službami.

Za autobusy sa považujú motorové vozidlá, ktoré sú svojou konštrukciou a vybavením vhodné a určené na prepravu viac ako deviatich osôb (vrátane vodiča). Za osobné vozidlá sa považujú motorové vozidlá, ktoré sú svojou konštrukciou a vybavením vhodné a určené na prepravu nie viac ako deviatich osôb (vrátane vodiča).

Článok 3

Pravidelná autobusová doprava je pravidelná preprava osôb na určitej dopravnej trase podľa vopred určeného a uverejneného cestovného poriadku, cestovného a prepravných podmienok, podľa ktorých môžu cestujúci nastupovať a vystupovať na vopred určených zastávkach. Toto platí aj pre dopravu, ktorá sa bude vykonávať v podstate ako pravidelná autobusová doprava.

Za pravidelnú autobusovú dopravu sa podľa tejto dohody považuje nezávisle od toho, kto určuje trasu jázd, aj pravidelná preprava určitých kategórií osôb s vylúčením iných cestujúcich, pokiaľ má charakter linkovej dopravy podľa odseku 1. Táto preprava, najmä preprava zamestnancov na pracovisko a odtiaľ do ich bydliska a preprava žiakov do školy a odtiaľ do ich bydliska, sa označuje ako „osobitná forma pravidelnej autobusovej dopravy“.

Na pravidelnú autobusovú dopravu medzi oboma štátmi alebo na tranzitnú dopravu treba povolenie príslušných orgánov štátov zmluvných strán. Povolenie sa udeľuje po vzájomnej dohode podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán. Povolenie sa môže udeliť až na lehotu piatich rokov.

Zmeny v trase linky, zmeny zastávok, cestovných poriadkov, cestovného a prepravných podmienok musia vopred odsúhlasiť príslušné orgány štátov zmluvných strán. Zastavenie prevádzky si vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátu zmluvnej strany, na území ktorého má podnik sídlo. Pritom sa musí primerane zohľadniť účel dohody. Orgán príslušný podľa druhej vety zaobstará stanovisko druhej zmluvnej strany.

Žiadosť dopravcu štátu jednej zmluvnej strany na zriadenie pravidelnej autobusovej dopravy, ako aj žiadosť podľa odseku 4 sa posiela bezprostredne so stanoviskom príslušného ministerstva alebo ním povereného orgánu štátu tejto zmluvnej strany príslušnému ministerstvu alebo ním poverenému orgánu štátu druhej zmluvnej strany.

Žiadosť podľa odsekov 4 a 5 musí obsahovať najmä tieto údaje: