Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1981 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1535 z 24. júna 2009 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. augusta 2009. Ratifikačná listina Slovenskej republiky bola uložená 17. septembra 2009 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.

Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983 v súlade s článkom 11 ods. 2.

Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 17. septembra 2010 v súlade s článkom 11 ods. 3.

K oznámeniu č. 14/2010 Z. z.

[]

Prílohy

DOHOVOR 154

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981

I. ČASŤ

ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE

Článok 1

1.

Tento dohovor sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárskej činnosti.

2.

Rozsah, v ktorom sa záruky ustanovené v tomto dohovore vzťahujú na ozbrojené sily a na políciu, sa môže vymedziť prostredníctvom vnútroštátnych zákonov alebo predpisov, alebo vnútroštátnej praxe.

3.

Ak ide o verejnú službu, môžu sa osobitné podmienky aplikovania tohto dohovoru určiť vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi, alebo vnútroštátnou praxou.

Článok 2

Na účely tohto dohovoru sa výraz „kolektívne vyjednávanie“ rozširuje na všetky rokovania, ktoré sa uskutočňujú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými organizáciami pracovníkov2) na druhej strane s cieľom:

a)

vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a/alebo

b)

upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo

c)

upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou pracovníkov alebo organizáciami pracovníkov.

Článok 3

1.

Ak vnútroštátne právo alebo prax uznávajú existenciu zástupcov pracovníkov, ako sa definuje v článku 3 písm. b) Dohovoru o zástupcoch pracovníkov z roku 1971, môže vnútroštátne právo alebo prax vymedziť rozsah, v ktorom sa výraz „kolektívne vyjednávanie“ rozšíri aj na rokovania s týmito zástupcami na účely tohto dohovoru.

2.

Ak pri vykonávaní odseku 1 tohto článku výraz „kolektívne vyjednávanie“ zahŕňa aj rokovania so zástupcami pracovníkov uvedenými v tomto odseku, príslušné opatrenia sa prijmú v prípade potreby na zabezpečenie, že existencia týchto zástupcov sa nepoužije na oslabenie postavenia dotknutých organizácií pracovníkov.

II. ČASŤ

METÓDY APLIKÁCIE

Článok 4

Ustanovenia tohto dohovoru sa účinne vykonajú vnútroštátnymi zákonmi a predpismi, pokiaľ nie sú inak účinne vykonané prostredníctvom kolektívnych zmlúv, rozhodcovských rozhodnutí alebo akýmkoľvek iným spôsobom v zhode s vnútroštátnou praxou.

III. ČASŤ

PODPORA KOLEKTÍVNEHO VYJEDNÁVANIA

Článok 5

1.

Opatrenia prispôsobené vnútroštátnym podmienkam sa prijmú na podporu kolektívneho vyjednávania.

2.

Ciele opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku sú tieto:

a)

kolektívne vyjednávanie by sa malo umožniť všetkým zamestnávateľom a všetkým skupinám pracovníkov v odvetviach činnosti pokrytých týmto dohovorom;

b)

kolektívne vyjednávanie by sa malo postupne rozšíriť na všetky záležitosti pokryté článkom 2 písm. a), b) a c) tohto dohovoru;

c)

vytvorenie pravidiel postupu dohodnutých medzi organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov by sa mali podporiť;

d)

kolektívnemu vyjednávaniu by nemala prekážať absencia pravidiel upravujúcich jeho priebeh alebo neprimeranosť, či nevhodnosť takých pravidiel;

e)

orgány a postupy na riešenie pracovných sporov by sa mali koncipovať tak, aby prispeli k podpore kolektívneho vyjednávania.

Článok 6

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú prekážkou pôsobenia systémov pracovných vzťahov, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie uskutočňuje v rámci zmierovacích a/alebo rozhodcovských mechanizmov alebo inštitúcií, na ktorých sa strany kolektívneho vyjednávania dobrovoľne zúčastňujú.

Článok 7

Opatrenia prijaté verejnými úradmi na presadzovanie a podporu rozvoja kolektívneho vyjednávania sú predmetom predchádzajúcej konzultácie, a keď je to možné, dohodou medzi verejnými úradmi a organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov.

Článok 8

Opatrenia prijaté s cieľom podpory kolektívneho vyjednávania nie sú tak koncipované alebo aplikované, aby obmedzovali slobodu kolektívneho vyjednávania.

IV. ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Tento dohovor nereviduje žiaden existujúci dohovor ani odporúčanie.

Článok 10

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 11

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov3) Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 12

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným aktom oznámeným generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nevyužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desať rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí každého desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 13

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 14

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov pre registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich článkov.

Článok 15

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 16

1.

Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure4) za následok bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 12, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť;

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený na ratifikáciu zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 17

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu šesťdesiateho siedmeho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho štvrtého júna 1981.

[]

Poznámky

[]1)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve dohovoru používa aj jeho skrátený názov. []2)  Anglický text tohto dohovoru používa výraz „worker“ – „pracovník“ „workers“ – „pracovníci“. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanec“, „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovník“, „pracovníci“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni 2003 v Ženeve sa uvádza okrem iného v 1. odseku – výraz „zamestnanec“ je právny výraz označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širší výraz, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek pracovníka, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom. []3)  Členské štáty Medzinárodnej organizácie práce. []4)  Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru. []5)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.