Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. decembra 2006 bol v New Yorku prijatý Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Dohovor bol za Slovenskú republiku podpísaný 26. septembra 2007.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1311 z 12. septembra 2014 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 31. októbra 2014.

Slovenská republika urobila pri ratifikácii vyhlásenia, že uznáva príslušnosť Výboru pre nedobrovoľné zmiznutia podľa čl. 31 a 32 dohovoru.

Ratifikačná listina bola 15. decembra 2014 uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Dohovor nadobudol platnosť 23. decembra 2010 v súlade s článkom 39 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 14. januára 2015 v súlade s článkom 39 ods. 2.

[]

Prílohy

k oznámeniu č. 12/2015 Z.z.

MEDZINÁRODNÝ DOHOVORo ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím

Preambula

Zmluvné štáty tohto dohovoru,

I. časť

Článok 1

1.

Nikoho nemožno podrobiť nedobrovoľnému zmiznutiu.

2.

Žiadne výnimočné okolnosti akéhokoľvek druhu, či už vojnový stav alebo hrozba vojny, vnútorná politická nestabilita alebo iný stav verejnej núdze, sa nesmie použiť ako ospravedlnenie pre nedobrovoľné zmiznutie.

Článok 2

Na účely tohto dohovoru sa za nedobrovoľné zmiznutie považuje zadržanie, väzba, únos alebo iná forma pozbavenia slobody, ktorých sa dopustili zástupcovia štátu alebo osoby, alebo skupiny osôb, ktoré konajú s poverením, za podpory alebo s tichým súhlasom štátu, s následným odmietnutím potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatajením osudu alebo miesta pobytu zmiznutej osoby, v dôsledku čoho je táto osoba postavená mimo ochrany zákona.

Článok 3

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na vyšetrenie činov vymedzených v článku 2, ktoré spáchali osoby alebo skupiny osôb konajúce bez poverenia, podpory alebo s tichým súhlasom štátu, a na postavenie zodpovedných pred justičné orgány.

Článok 4

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nedobrovoľné zmiznutie považovalo za trestný čin podľa jeho trestného práva.

Článok 5

Časté alebo sústavné uplatňovanie nedobrovoľného zmiznutia sa považuje za zločin proti ľudskosti podľa použiteľného medzinárodného práva a spájajú sa s ním následky upravené v tomto použiteľnom medzinárodnom práve.

Článok 6

1.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia, aby sa za trestne zodpovedného považovali aspoň:

a)

každá osoba, ktorá spácha, prikáže spáchanie, domáha sa spáchania alebo navedie na spáchanie, pokúsi sa o spáchanie nedobrovoľného zmiznutia, alebo je jeho spolupáchateľom alebo účastníkom;

b)

nadriadený, ktorý:

i)

vedel alebo vedome nezohľadnil informácie, ktoré jasne naznačovali, že podriadení pod jeho účinnou právomocou a kontrolou páchali alebo sa chystali spáchať trestný čin nedobrovoľného zmiznutia;

ii)

vykonával účinnú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami, ktoré sa považujú za súvisiace s trestným činom nedobrovoľného zmiznutia, a

iii)

neurobil všetky potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie spáchania nedobrovoľného zmiznutia, alebo nepostúpil vec príslušným orgánom na vyšetrovanie a trestné stíhanie.

c)

Písmeno b) nemá vplyv na vyššie štandardy zodpovednosti, ktoré sú použiteľné podľa príslušného medzinárodného práva na vojenského veliteľa alebo na osobu, ktorá účinne vykonáva funkciu vojenského veliteľa.

2.

Žiadne nariadenie alebo pokyn od verejného, občianskeho, vojenského alebo iného orgánu sa nesmie použiť na ospravedlnenie trestného činu nedobrovoľného zmiznutia.

Článok 7

1.

Každý zmluvný štát stanoví za trestný čin nedobrovoľného zmiznutia primerané sankcie, ktoré zohľadnia jeho mimoriadnu závažnosť.

2.

Každý zmluvný štát môže stanoviť

a)

poľahčujúce okolnosti pre osoby, ktoré po tom, ako sa podieľali na spáchaní nedobrovoľného zmiznutia, účinne prispeli k tomu, že zmiznutá osoba bola privedená živá, alebo umožnili objasnenie prípadov nedobrovoľného zmiznutia alebo identifikáciu páchateľov nedobrovoľného zmiznutia;

b)

priťažujúce okolnosti bez vplyvu na iné trestné konania, najmä v prípade smrti zmiznutej osoby alebo spáchania nedobrovoľného zmiznutia tehotnej ženy, maloletých, osôb so zdravotným postihnutím alebo ďalších zraniteľných osôb.

Článok 8

Bez toho, aby bol dotknutý článok 5,

1.

zmluvný štát, ktorý uplatňuje premlčanie vo vzťahu k nedobrovoľnému zmiznutiu, prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby premlčacia lehota trestného konania

a)

bola dlhá a primeraná mimoriadnej závažnosti tohto trestného činu,

b)

začínala sa od momentu ukončenia trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, pričom sa zohľadní jeho trváci charakter.

2.

Každý zmluvný štát zaručí právo obetí nedobrovoľného zmiznutia na účinný prostriedok nápravy počas premlčacej lehoty.

Článok 9

1.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia, aby mal právomoc stíhať trestný čin nedobrovoľného zmiznutia,

a)

ak sa trestný čin spáchal na území patriacom pod jeho právomoc, alebo na palube lode, alebo lietadla registrovaného v tomto štáte,

b)

ak je údajný páchateľ jeho štátnym občanom,

c)

ak je zmiznutá osoba jeho štátnym občanom a zmluvné štáty to považujú za vhodné.

2.

Každý zmluvný štát prijme takisto potrebné opatrenia, aby mal právomoc stíhať trestný čin nedobrovoľného zmiznutia, keď sa údajný páchateľ nachádza na území patriacom pod jeho právomoc, pokiaľ ho nevydá alebo neodovzdá do iného štátu v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami alebo ho neodovzdá medzinárodnému trestnému tribunálu, ktorého právomoc predtým uznal.

3.

Tento dohovor nevylučuje žiadnu ďalšiu trestnú právomoc uplatňovanú v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 10

1.

Ak je po preskúmaní dostupných informácií zmluvný štát, na ktorého území sa nachádza osoba podozrivá zo spáchania trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, presvedčený, že to vyžadujú okolnosti, vezme osobu do väzby alebo prijme iné zákonné opatrenia potrebné na zabezpečenie jej prítomnosti. Väzba a iné zákonné opatrenia musia byť v súlade s právnym poriadkom tohto zmluvného štátu, avšak môžu trvať len tak dlho, ako je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby na trestnom konaní, konaní o odovzdaní alebo vydaní.

2.

Zmluvný štát, ktorý prijal opatrenia uvedené v odseku 1, okamžite vykoná predbežné vyšetrovanie alebo vyšetrovania na zistenie skutkového stavu. O opatreniach, ktoré prijal v súlade s článkom 9 ods. 1, vrátane zadržania a okolností odôvodňujúcich zadržanie, a o zisteniach svojho predbežného vyšetrovania alebo vyšetrovaní, informuje zmluvné štáty uvedené v článku 9 ods. 1 a uvedie, či má v úmysle uplatniť svoju právomoc.

3.

Každá osoba vo väzbe podľa odseku 1 môže ihneď komunikovať s najbližším príslušným zástupcom štátu, ktorého je štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátneho občianstva, so zástupcom štátu, v ktorom má obvyklý pobyt.

Článok 11

1.

Zmluvný štát, na ktorého území sa pod jeho právomocou nájde osoba podozrivá zo spáchania trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, postúpi prípad svojim príslušným orgánom na trestné stíhanie, ak túto osobu nevydá inému štátu v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami alebo neodovzdá medzinárodnému trestnému tribunálu, ktorého právomoc uznal.

2.

Tieto orgány rozhodnú rovnakým spôsobom, ako v prípade akéhokoľvek iného bežného trestného činu závažnej povahy podľa právneho poriadku tohto zmluvného štátu. V prípadoch uvedených v článku 9 ods. 2 nesmú byť štandardy dokazovania vyžadované pri trestnom stíhaní a odsúdení v žiadnom prípade menej prísne ako tie, ktoré sa uplatnia v prípadoch uvedených v článku 9 ods. 1.

3.

Každému, proti komu sa vedie konanie v súvislosti s trestným činom nedobrovoľného zmiznutia, sa zaručí spravodlivé zaobchádzanie na všetkých stupňoch konania. Každý, kto je stíhaný pre trestný čin nedobrovoľného zmiznutia, má nárok na spravodlivý proces pred príslušným, nezávislým a nestranným súdom alebo tribunálom ustanoveným zákonom.

Článok 12

1.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby každý, kto tvrdí, že osoba nedobrovoľne zmizla, mal právo oznámiť túto skutočnosť príslušným orgánom, ktoré bezodkladne a nestranne preskúmajú toto tvrdenie a podľa potreby bezodkladne začnú dôkladné a nestranné vyšetrovanie. Ak je to potrebné, prijmú sa vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby oznamovateľ, svedkovia, príbuzní zmiznutej osoby a ich obhajca, ako aj osoby zúčastnené na vyšetrovaní boli chránené proti každému zlému zaobchádzaniu alebo zastrašovaniu v dôsledku oznámenia alebo predloženia akéhokoľvek dôkazu.

2.

Ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že osoba nedobrovoľne zmizla, orgány uvedené v odseku 1 začnú vyšetrovanie, aj keď neexistuje žiadne formálne oznámenie.

3.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby orgány uvedené v odseku 1

a)

mali potrebné právomoci a prostriedky na efektívne vedenie vyšetrovania, vrátane prístupu k dokumentácii a iným dôležitým informáciám na vyšetrovanie;

b)

mali prístup, ak je to potrebné, s predchádzajúcim súhlasom justičného orgánu, ktorý okamžite vo veci rozhodne, na každé miesto zadržania alebo na iné miesto, o ktorom možno dôvodne predpokladať, že sa na ňom môže nachádzať zmiznutá osoba.

4.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabránenie činom, ktoré maria vedenie vyšetrovania, a potrestanie takýchto činov. Zabezpečí najmä, aby osoby podozrivé zo spáchania trestného činu nedobrovoľného zmiznutia neboli v takom postavení, aby ovplyvňovali postup vyšetrovania nátlakom alebo prostredníctvom činov zastrašovania alebo odplaty zameraných proti oznamovateľom, svedkom, príbuzným zmiznutej osoby alebo ich obhajcovi, alebo proti osobám zúčastneným na vyšetrovaní.

Článok 13

1.

Trestný čin nedobrovoľného zmiznutia sa na účely vydávania medzi zmluvnými štátmi nepovažuje za politický trestný čin, za trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo za politicky motivovaný trestný čin. Žiadosť o vydanie založená na takomto trestnom čine preto nemožno odmietnuť výlučne z týchto dôvodov.

2.

Trestný čin nedobrovoľného zmiznutia sa považuje za zahrnutý medzi extradičné trestné činy v každej zmluve o vydávaní existujúcej medzi zmluvnými štátmi pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru.

3.

Zmluvné štáty sa zaväzujú zahrnúť trestný čin nedovoleného zmiznutia medzi extradičné trestné činy do každej zmluvy o vydaní, ktorú následne uzavrú medzi sebou.

4.

Ak zmluvný štát, ktorý podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá zmluvu o vydávaní, môže považovať tento dohovor za právny základ na vydanie vo vzťahu k trestnému činu nedobrovoľného zmiznutia.

5.

Zmluvné štáty, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznávajú medzi sebou trestný čin nedobrovoľného zmiznutia za extradičný trestný čin.

6.

Na vydanie sa vo všetkých prípadoch uplatnia podmienky stanovené právnym poriadkom dožiadaného zmluvného štátu alebo použiteľnými medzinárodnými zmluvami o vydávaní, zahŕňajúcimi podmienky týkajúce sa minimálnej trestnej sadzby, pre ktoré je možné vydanie a pre ktoré môže dožiadaný zmluvný štát odmietnuť vydanie alebo ho môže povoliť za určitých podmienok.

7.

Nič v tomto dohovore nemožno vykladať tak, že ukladá povinnosť vydať, ak dožiadaný zmluvný štát má opodstatnené dôvody domnievať sa, že žiadosť bola podaná na účel trestného stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu pohlavia, rasy, vierovyznania, štátnej príslušnosti, etnického pôvodu, politických názorov alebo príslušnosti ku konkrétnej sociálnej skupine alebo že by vybavenie žiadosti spôsobilo ujmu tejto osobe z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov.

Článok 14

1.

Zmluvné štáty si navzájom poskytnú najväčšiu mieru vzájomnej právnej pomoci v súvislosti s trestným konaním pre trestný čin nedobrovoľného zmiznutia, vrátane poskytnutia všetkých dôkazov, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú potrebné na konanie.

2.

Na takúto vzájomnú právnu pomoc sa vzťahujú podmienky ustanovené vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, alebo použiteľnými zmluvami o vzájomnej právnej pomoci, zahŕňajúce najmä podmienky týkajúce sa dôvodov, na základe ktorých dožiadaný zmluvný štát môže odmietnuť poskytnutie vzájomnej právnej pomoci alebo viazať jej poskytnutie na splnenie určitých podmienok.

Článok 15

Zmluvné štáty navzájom spolupracujú a poskytnú si najväčšiu mieru vzájomnej pomoci s cieľom pomôcť obetiam nedobrovoľného zmiznutia a pri pátraní, lokalizácii a oslobodení zmiznutých osôb a v prípade úmrtia pri ich exhumácii a identifikácii a vrátení ich pozostatkov.

Článok 16

1.

Žiaden zmluvný štát nevyhostí, nevráti, neodovzdá alebo nevydá osobu inému štátu, ak existujú podstatné dôvody domnievať sa, že by bola vystavená nebezpečenstvu nedobrovoľného zmiznutia.

2.

Pri určení, či také dôvody existujú, príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné faktory, vrátane, ak je to vhodné, existencie trvalého systému hrubého, zjavného alebo masového porušovania ľudských práv, alebo závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva.

Článok 17

1.

Nikto nebude držaný v tajnej väzbe.

2.

Bez toho, aby boli dotknuté iné medzinárodné záväzky zmluvného štátu vo vzťahu k pozbaveniu osobnej slobody, každý zmluvný štát vo svojom zákonodarstve:

a)

ustanoví podmienky, za ktorých možno vydávať príkazy na pozbavenie slobody,

b)

uvedie orgány, ktoré sú oprávnené nariadiť pozbavenie slobody,

c)

zaručí, aby každá osoba pozbavená slobody bola zadržiavaná výlučne na miestach na pozbavenie slobody, ktoré sú úradne uznané a pod úradným dohľadom,

d)

zaručí, aby každá osoba pozbavená slobody bola oprávnená komunikovať so svojou rodinou, obhajcom alebo s akoukoľvek inou osobou podľa vlastného výberu aby ju mohli navštevovať len s výhradou podmienok ustanovených zákonom, alebo ak ide o cudzinca, aby bola oprávnená komunikovať so svojimi konzulárnymi úradmi v súlade s použiteľným medzinárodným právom,

e)

zaručí prístup príslušným a zo zákona oprávneným orgánom a inštitúciám na miesta, kde sa nachádzajú osoby pozbavené slobody, a ak je to potrebné, s predchádzajúcim povolením justičného orgánu,

f)

zaručí, aby v prípade, že je osoba pozbavená slobody, alebo existuje podozrenie z nedobrovoľného zmiznutia, keďže osoba pozbavená slobody nie je schopná uplatniť toto právo, bola každá osoba s oprávneným nárokom, ako sú príbuzní osoby pozbavenej slobody, ich zástupcovia alebo ich obhajca, oprávnená za každých okolností začať konanie pred súdom, aby súd mohol bezodkladne rozhodnúť o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadiť prepustenie osoby, ak ide o nezákonné pozbavenie slobody.

3.

Každý zmluvný štát zabezpečí zostavenie a udržiavanie jedného alebo niekoľkých aktualizovaných registrov alebo záznamov osôb pozbavených slobody, ktoré sa na žiadosť okamžite sprístupnia každému justičnému alebo inému príslušnému orgánu, alebo inštitúcii oprávneným na tento účel na základe právneho poriadku dotknutého zmluvného štátu, alebo iného relevantného medzinárodného právneho nástroja, ktorého zmluvnou stranou je dotknutý štát. Informácie obsiahnuté v nich majú zahŕňať ako minimum:

a)

totožnosť osoby pozbavenej slobody,

b)

dátum, čas a miesto, na ktorom bola osoba pozbavená slobody, a totožnosť orgánu, ktorý osobu pozbavil slobody,

c)

orgán, ktorý nariadil pozbavenie slobody, a dôvody pozbavenia slobody,

d)

orgán zodpovedný za dohľad nad pozbavením slobody,

e)

miesto pozbavenia slobody, dátum a čas prijatia na miesto pozbavenia slobody a orgán zodpovedný za miesto pozbavenia slobody,

f)

údaje týkajúce sa zdravotného stavu osoby pozbavenej slobody,

g)

v prípade úmrtia počas pozbavenia slobody, okolnosti a príčina smrti a miesto uloženia pozostatkov,

h)

dátum a čas prepustenia alebo premiestnenia na iné miesto väzby, miesto určenia a orgán zodpovedný za premiestnenie.

Článok 18

1.

Každý zmluvný štát, každému s oprávneným nárokom na informácie, ako sú príbuzní osoby pozbavenej slobody, ich zákonní zástupcovia alebo ich obhajca, s výhradou článkov 19 a 20 zaručí prístup prinajmenšom k týmto informáciám:

a)

názov orgánu, ktorý nariadil pozbavenie slobody,

b)

dátum, čas a miesto, na ktorom bola osoba pozbavená slobody a prijatá na miesto pozbavenia slobody,

c)

názov orgánu zodpovedného za dohľad nad pozbavením slobody,

d)

miesto pobytu osoby pozbavenej slobody a v prípade premiestnenia na iné miesto pozbavenia slobody aj miesto určenia a orgán zodpovedný za premiestnenie,

e)

dátum, čas a miesto prepustenia,

f)

údaje týkajúce sa zdravotného stavu osoby pozbavenej slobody,

g)

v prípade úmrtia počas pozbavenia slobody, okolnosti a príčina smrti a miesto uloženia pozostatkov.

2.

Ak je to vhodné, prijmú sa primerané opatrenia na ochranu osôb uvedených v odseku 1, ako aj osôb zúčastnených na vyšetrovaní pred zlým zaobchádzaním, zastrašovaním alebo potrestaním v dôsledku pátrania po informáciách týkajúcich sa osôb pozbavených slobody.

Článok 19

1.

Osobné údaje vrátane lekárskych a genetických údajov, ktoré sa zhromaždia a/alebo odovzdajú pri pátraní po zmiznutej osobe sa nepoužijú ani nesprístupnia na iné účely ako na pátranie po zmiznutej osobe. To sa netýka použitia takýchto informácií v trestnom konaní vo veci trestného činu nedobrovoľného zmiznutia ani uplatnenia práva na dosiahnutie odškodnenia.

2.

Zhromažďovaním, spracovaním, použitím a uchovávaním osobných údajov, vrátane lekárskych a genetických údajov, sa neporušia ľudské práva, základné slobody alebo ľudská dôstojnosť jednotlivca ani nenastane účinok ich porušenia.

Článok 20

1.

Právo na informácie uvedené v článku 18 možno obmedziť, iba ak je osoba pod ochranou zákona a pozbavenie slobody podlieha justičnej kontrole, a to výnimočne, ak je to nutné a keď je tak ustanovené zákonom a ak by malo odovzdanie informácií negatívny vplyv na súkromie alebo bezpečnosť osoby, marilo by vyšetrovanie trestného činu, alebo z iných rovnocenných dôvodov v súlade s právnym poriadkom a v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom a s cieľmi tohto dohovoru. V žiadnom prípade nesmú existovať žiadne obmedzenia práva na informácie uvedeného v článku 18, ktoré by mohli zakladať skutkovú podstatu konania uvedeného v článku 2 alebo by mohli byť porušením článku 17 ods. 1.

2.

Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie zákonnosti pozbavenia slobody osoby, zmluvné štáty zaručia osobám uvedeným v článku 18 ods. 1 právo na okamžitý a účinný opravný prostriedok ako prostriedok na bezodkladné získanie informácií uvedených v článku 18 ods. 1. Toto právo na opravný prostriedok nesmie byť odložené alebo obmedzené za žiadnych okolností.

Článok 21

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby osoby pozbavené slobody boli prepustené takým spôsobom, ktorý umožní spoľahlivé overenie, že boli skutočne prepustené. Každý zmluvný štát takisto prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie fyzickej integrity takých osôb a ich schopnosti v plnom rozsahu uplatniť svoje práva v čase prepustenia bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek povinnosti, ktorým také osoby môžu podliehať podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

Článok 22

Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabránenie a potrestanie nasledujúceho konania:

a)

zdržiavanie a marenie opravných prostriedkov uvedených v článku 17 ods. 2 písm. f) a článku 20 ods. 2,

b)

nezaznamenanie pozbavenia slobody akejkoľvek osoby, alebo zaznamenanie akejkoľvek informácie, o ktorej zodpovedný úradník za úradný register vedel alebo mal vedieť, že je nesprávna,

c)

odmietnutie poskytnúť informácie o pozbavení slobody osoby, alebo poskytnutie nesprávnych informácií, aj keď boli splnené zákonné požiadavky na poskytnutie takých informácií.

Článok 23

1.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby odborná príprava pracovníkov orgánov vykonávania práva, občianskeho alebo vojenského, zdravotníckeho personálu, verejných úradníkov a iných osôb, ktoré sa môžu zúčastňovať na väzbe alebo liečbe ktorejkoľvek osoby pozbavenej slobody, obsahovala potrebné vzdelávanie a informácie o príslušných ustanoveniach tohto dohovoru s cieľom:

a)

predísť zapojeniu sa takých úradníkov do nedobrovoľných zmiznutí,

b)

zdôrazniť dôležitosť predchádzania a vyšetrovania v súvislosti s nedobrovoľnými zmiznutiami,

c)

zabezpečiť, aby sa uznala naliehavá potreba riešiť prípady nedobrovoľného zmiznutia.

2.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby boli zakázané príkazy alebo pokyny, ktoré nariaďujú, povoľujú alebo podporujú nedobrovoľné zmiznutie. Každý zmluvný štát zaručí, aby osoba, ktorá odmietne uposlúchnuť taký príkaz, nebola potrestaná.

3.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby osoby uvedené v odseku 1, ktoré majú dôvod domnievať sa, že došlo k nedobrovoľnému zmiznutiu alebo je nedobrovoľné zmiznutie naplánované, ohlásili danú vec svojim nadriadeným a v prípade potreby príslušným úradom alebo orgánom, ktorým bola zverená právomoc na preskúmanie alebo opravný prostriedok.

Článok 24

1.

Na účely tohto dohovoru "obeť" znamená zmiznutú osobu a každého jednotlivca, ktorý utrpel ujmu ako priamy následok nedobrovoľného zmiznutia.

2.

Každá obeť má právo poznať pravdu o okolnostiach nedobrovoľného zmiznutia, o priebehu a výsledkoch vyšetrovania a o osude zmiznutej osoby. Každý zmluvný štát prijme vhodné opatrenia v tomto smere.

3.

Každý zmluvný štát prijme všetky vhodné opatrenia za účelom pátrania, lokalizácie a oslobodenia zmiznutých osôb a v prípade úmrtia za účelom nájdenia, vzdania úcty a vrátenia ich pozostatkov.

4.

Každý zmluvný štát zabezpečí vo svojom právnom systéme, aby obete nedobrovoľného zmiznutia mali právo dosiahnuť odškodnenie a okamžitú, spravodlivú a primeranú náhradu škody.

5.

Právo na dosiahnutie odškodnenia uvedené v odseku 4 zahŕňa materiálne a morálne škody a kde je to vhodné, iné formy odškodnenia, akými sú:

a)

vrátenie pôvodnému majiteľovi,

b)

uvedenie do pôvodného stavu,

c)

zadosťučinenie vrátane dôstojnosti a dobrej povesti,

d)

záruky neopakovania.

6.

Bez toho, aby bol dotknutý záväzok pokračovať vo vyšetrovaní až do objasnenia osudu zmiznutej osoby, každý zmluvný štát prijme príslušné kroky s ohľadom na právne pomery zmiznutých osôb, ktorých osud nebol objasnený, a ich príbuzných v takých oblastiach, ako je sociálne zabezpečenie, finančné záležitosti, rodinné právo a majetkové práva.

7.

Každý zmluvný štát zaručí právo na slobodné zakladanie a členstvo v organizáciách a združeniach, ktoré sa snažia zistiť okolnosti nedobrovoľných zmiznutí a osudy zmiznutých osôb a pomáhať obetiam nedobrovoľného zmiznutia.

Článok 25

1.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na zabránenie a potrestanie podľa svojho trestného práva:

a)

protiprávneho odňatia detí, ktoré sú vystavené nedobrovoľnému zmiznutiu, detí, ktorých otec, matka alebo zákonný opatrovník je vystavený nedobrovoľnému zmiznutiu alebo detí, ktoré sa narodili počas zajatia matky vystavenej nedobrovoľnému zmiznutiu,

b)

falšovania, zatajenia alebo zničenia dokladov potvrdzujúcich pravú totožnosť detí uvedených v písmene a).

2.

Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia na vypátranie a zistenie totožnosti detí uvedených v odseku 1 písm. a) a ich navrátenie do ich pôvodných rodín v súlade s právnymi postupmi a uplatniteľnými medzinárodnými dohodami.

3.

Zmluvné štáty si budú navzájom pomáhať pri pátraní, zisťovaní totožnosti a miesta pobytu detí uvedených v odseku 1 písm. a).

4.

S ohľadom na nutnosť chrániť najlepšie záujmy detí uvedených v odseku 1 písm. a) a ich právo na zachovanie alebo obnovenie svojej totožnosti, ako aj svojej štátnej príslušnosti, mena a rodinných vzťahov, ktoré sú uznané zákonom, zmluvné štáty, ktoré uznávajú systém osvojenia alebo inú formu umiestnenia detí, budú mať vhodné zákonné postupy na preskúmanie postupu osvojenia alebo umiestnenia a podľa potreby na vyhlásenie za neplatné každé osvojenie alebo umiestnenie detí, ktoré nastali v dôsledku nedobrovoľného zmiznutia.

5.

V každom prípade a najmä vo všetkých záležitostiach súvisiacich s týmto článkom sa budú zohľadňovať predovšetkým najlepšie záujmy dieťaťa a dieťa, ktoré je schopné vytvárať si svoje vlastné názory, bude mať právo slobodne vyjadriť tieto názory, pričom sa názorom dieťaťa bude prikladať náležitý význam podľa veku a vyspelosti dieťaťa.

II. Časť

Článok 26

1.

Zriaďuje sa Výbor pre nedobrovoľné zmiznutia (ďalej len "výbor") na vykonávanie úloh stanovených v tomto dohovore. Výbor sa skladá z desiatich odborníkov s vysoko morálnym charakterom a uznávanou kvalifikáciou v oblasti ľudských práv, ktorí budú osobne vykonávať svoju funkciu a budú nezávislí a nestranní. Členov výboru zvolia zmluvné štáty podľa pomerného geografického zastúpenia. Náležitá pozornosť bude venovaná prospešnosti účasti osôb s príslušnou právnou praxou na práci výboru a vyváženému rodovému zastúpeniu.

2.

Členovia výboru sa volia tajným hlasovaním zo zoznamu osôb, ktorých nominovali zmluvné štáty spomedzi svojich štátnych občanov, na dvojročných zasadnutiach štátov, zmluvných strán, ktoré na tento účel zvoláva generálny tajomník Organizácie spojených národov. Na týchto zasadnutiach, na ktorých kvórum tvoria dve tretiny štátov, zmluvných strán, budú zvolení do výboru tí, ktorí získajú najväčší počet hlasov a absolútnu väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich zástupcov štátov, zmluvných strán.

3.

Prvé voľby sa uskutočnia najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Štyri mesiace pred dátumom každých volieb sa generálny tajomník Organizácie spojených národov obráti listom na zmluvné štáty a vyzve ich, aby do troch mesiacov predložili nominácie. Generálny tajomník pripraví zoznam všetkých takto nominovaných osôb v abecednom poradí s uvedením štátu, zmluvnej strany, ktorý nominoval každého kandidáta a predloží tento zoznam všetkým štátom, zmluvným stranám.

4.

Členovia výboru sa volia na obdobie štyroch rokov. Jedenkrát môžu byť znovu zvolení. Pre piatich členov zvolených v prvých voľbách sa však funkčné obdobie skončí po uplynutí dvoch rokov; okamžite po prvých voľbách predseda zasadnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku vylosuje mená týchto piatich členov.

5.

Ak člen výboru zomrie alebo odstúpi, alebo z akýchkoľvek iných príčin už nemôže naďalej plniť svoje povinnosti vo výbore, zmluvný štát, ktorý ho nominoval, vymenuje v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku iného kandidáta spomedzi svojich štátnych občanov, aby doslúžil jeho funkčné obdobie, čo podlieha schváleniu väčšinou zmluvných štátov. Takéto schválenie sa považuje za dosiahnuté, ak polovica alebo viac ako polovica zmluvných štátov nedá negatívnu odpoveď do šiestich týždňov odvtedy, ako ich generálny tajomník Organizácie spojených národov informoval o navrhovanom vymenovaní.

6.

Výbor si ustanoví svoj vlastný rokovací poriadok.

7.

Generálny tajomník Organizácie spojených národov zabezpečí pre výbor potrebné prostriedky, personál a zariadenia pre efektívne plnenie jeho funkcií. Prvé zasadnutie výboru zvolá generálny tajomník Organizácie spojených národov.

8.

Členovia výboru majú nárok na zariadenia, výsady a imunity expertov delegovaných do Organizácie spojených národov, ako je ustanovené v príslušných článkoch Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie spojených národov.

9.

Každý zmluvný štát bude spolupracovať s výborom a pomáhať jeho členom pri plnení ich mandátu v takom rozsahu funkcií výboru, ktorý zmluvný štát akceptoval.

Článok 27

Konferencia zmluvných štátov sa uskutoční najskôr po štyroch rokoch a najneskôr po šiestich rokoch od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru za účelom zhodnotenia fungovania výboru a na rozhodnutie podľa postupu uvedeného v článku 44 ods. 2 o tom, či je vhodné presunúť monitorovanie tohto dohovoru na iný orgán - bez vylúčenia inej možnosti - v súlade s funkciami definovanými v článkoch 28 až 36.

Článok 28

1.

Výbor spolupracuje v rámci právomocí udelených týmto dohovorom so všetkými relevantnými orgánmi, úradmi a špecializovanými agentúrami a fondmi Organizácie Spojených národov, so zmluvnými orgánmi zriadenými medzinárodnými nástrojmi, s osobitnými procesmi Organizácie Spojených národov a s relevantnými regionálnymi medzivládnymi organizáciami alebo orgánmi, ako aj s príslušnými štátnymi inštitúciami, agentúrami alebo úradmi, ktoré sa zameriavajú na ochranu všetkých ľudí pred nedobrovoľnými zmiznutiami.

2.

Výbor sa pri výkone svojho mandátu radí s ostatnými zmluvnými orgánmi zriadenými príslušnými medzinárodnými nástrojmi týkajúcimi sa ľudských práv, najmä s Výborom pre ľudské práva zriadeným Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, s cieľom zabezpečiť súlad ich jednotlivých zistení a odporúčaní.

Článok 29

1.

Každý zmluvný štát prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov predloží výboru do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre dotknutý zmluvný štát správu o opatreniach, ktoré prijal s cieľom splniť svoje záväzky podľa tohto dohovoru.

2.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sprístupní túto správu všetkým zmluvným štátom.

3.

Výbor posúdi každú správu a vydá také pripomienky, zistenia alebo odporúčania, ktoré považuje za vhodné. Pripomienky, zistenia alebo odporúčania sa oznámia dotknutému zmluvnému štátu, ktorý môže na ne reagovať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť výboru.

4.

Výbor môže takisto požiadať zmluvné štáty, aby poskytli doplňujúce informácie o vykonávaní tohto dohovoru.

Článok 30

1.

Žiadosť o hľadanie zmiznutej osoby a jej nájdenie môžu predložiť výboru ako naliehavú príbuzní zmiznutej osoby alebo ich právni zástupcovia, ich obhajca alebo akákoľvek iná nimi splnomocnená osoba, ako aj iná osoba, ktorá má oprávnený záujem.

2.

Ak výbor usúdi, že žiadosť o naliehavé opatrenie v súlade s odsekom 1:

a)

nie je zjavne neopodstatnená,

b)

nepredstavuje zneužitie práva na podanie takej žiadosti,

c)

bola riadne predložená príslušným orgánom dotknutého zmluvného štátu, teda orgánom oprávneným začať vyšetrovanie, ak taká možnosť existuje,

d)

nie je nezlučiteľná s ustanoveniami tohto dohovoru a

e)

tá istá vec sa už neprerokúva v rámci iného konania medzinárodného vyšetrovania alebo urovnania rovnakej povahy,

požiada dotknutý zmluvný štát, aby mu v lehote stanovenej výborom poskytol informácie o situácii hľadanej osoby.

3.

V zmysle informácií, ktoré poskytne dotknutý zmluvný štát, podľa odseku 2, môže výbor odoslať zmluvnému štátu odporúčania vrátane žiadosti, aby zmluvný štát prijal všetky potrebné opatrenia, ako aj dočasné opatrenia na zistenie miesta pobytu a ochranu dotknutej osoby v súlade s týmto dohovorom a aby informoval výbor do určenej lehoty o prijatých opatreniach zohľadňujúcich naliehavosť situácie. Výbor informuje osobu, ktorá podala žiadosť o naliehavé opatrenie, o svojich odporúčaniach a o informáciách, ktoré jej poskytne daný štát, hneď ako ich bude mať k dispozícii.

4.

Výbor bude pokračovať vo svojom úsilí pracovať s dotknutým zmluvným štátom dovtedy, kým sa osud hľadanej osoby nevyrieši. Osoba, ktorá podala žiadosť, bude priebežne informovaná.

Článok 31

1.

Zmluvný štát môže pri ratifikácii tohto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že uznáva príslušnosť výboru prijímať a posudzovať oznámenia od alebo v mene jednotlivcov patriacich pod ich právomoc, ktorí tvrdia, že sú obeťami porušenia ustanovení tohto dohovoru zo strany toho zmluvného štátu. Výbor neprijme žiadne oznámenie týkajúce sa zmluvného štátu, ktorý neurobil také vyhlásenie.

2.

Výbor posúdi oznámenie ako neprípustné, ak:

a)

oznámenie je anonymné,

b)

oznámenie predstavuje zneužitie práva na podanie takých oznámení alebo je nezlučiteľné s ustanoveniami tohto dohovoru,

c)

tá istá vec sa už prerokúva v rámci iného konania medzinárodného vyšetrovania alebo urovnania rovnakej povahy, alebo ak

d)

neboli vyčerpané všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky. Toto pravidlo sa nepoužije, ak uplatnenie opravných prostriedkov je neodôvodnene predlžované.

3.

Ak výbor usúdi, že oznámenie spĺňa požiadavky stanovené v odseku 2, odovzdá oznámenie dotknutému zmluvnému štátu, pričom ho požiada o poskytnutie zistení a pripomienok v lehote stanovenej výborom.

4.

Kedykoľvek po doručení oznámenia a pred dosiahnutím stanovenia skutkového stavu, môže výbor odoslať dotknutému zmluvnému štátu, na jeho naliehavé posúdenie žiadosť, aby zmluvný štát prijal potrebné dočasné opatrenia na to, aby sa predišlo prípadnému nenapraviteľnému poškodeniu obetí údajného násilia. Ak výbor využije svoje oprávnenie, neznamená to automaticky rozhodnutie o prípustnosti alebo o skutkovom stave oznámenia.

5.

Preskúmanie oznámení podľa tohto článku výbor uskutoční na neverejných zasadnutiach. Informuje autora oznámenia o odpovediach poskytnutých dotknutým zmluvným štátom. Keď sa výbor rozhodne ukončiť proces, oznámi svoje stanoviská zmluvnému štátu a autorovi oznámenia.

Článok 32

Zmluvný štát tohto dohovoru môže kedykoľvek vyhlásiť, že uznáva príslušnosť výboru prijímať a posudzovať oznámenia, v ktorých jeden zmluvný štát, tvrdí, že druhý zmluvný štát si neplní svoje záväzky podľa tohto dohovoru. Výbor neprijme žiadne oznámenia týkajúce sa zmluvného štátu, ktorý neurobil také vyhlásenie, ani oznámenia od zmluvného štátu, ktorý neurobil také vyhlásenie.

Článok 33

1.

Ak výbor dostane spoľahlivú informáciu naznačujúcu, že niektorý zmluvný štát, vážne porušuje ustanovenia tohto dohovoru, môže po konzultácii s dotknutým zmluvným štátom požiadať, jedného alebo niekoľkých svojich členov, aby vykonali návštevu a bezodkladne podali o nej správu.

2.

Výbor písomne upovedomí dotknutý zmluvný štát, o svojom úmysle zorganizovať návštevu, pričom uvedie zloženie delegácie a účel návštevy. Zmluvný štát odpovie výboru v primeranej lehote.

3.

Na základe opodstatnenej žiadosti zmluvného štátu môže výbor rozhodnúť o odložení alebo zrušení návštevy.

4.

Ak zmluvný štát súhlasí s návštevou, výbor a dotknutý zmluvný štát budú spolupracovať, aby určili postupy návštevy a zmluvný štát poskytne výboru všetky potrebné prostriedky pre úspešnú realizáciu návštevy.

5.

Výbor po svojej návšteve oznámi dotknutému zmluvnému štátu svoje zistenia a odporúčania.

Článok 34

Ak výbor dostane informácie, o ktorých sa domnieva, že obsahujú podložené fakty naznačujúce, že na území pod právomocou niektorého zmluvného štátu sa vo veľkej miere alebo sústavne uplatňuje nedobrovoľné zmiznutie, môže potom, ako si vyžiada od dotknutého zmluvného štátu všetky relevantné informácie o situácii, naliehavo predložiť danú vec do pozornosti Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 35

1.

Výbor má právomoc výlučne vo vzťahu k nedobrovoľným zmiznutiam, ktoré nastali po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru.

2.

Ak sa niektorý štát stane zmluvnou stranou tohto dohovoru po nadobudnutí jeho platnosti, záväzky toho štátu voči výboru sa budú vzťahovať iba na nedobrovoľné zmiznutia, ktoré nastali po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre dotknutý štát.

Článok 36

1.

Výbor predkladá výročnú správu o svojej činnosti podľa tohto dohovoru zmluvným štátom a Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov.

2.

Pred zverejnením zistenia o zmluvnom štáte vo výročnej správe, sa dotknutý zmluvný štát vopred informuje a poskytne sa mu primeraný čas na odpoveď. Tento zmluvný štát môže požiadať o zverejnenie svojich pripomienok alebo zistení v správe.

III. Časť

Článok 37

Nič v tomto dohovore nemá mať vplyv na ustanovenia, ktoré viac prispievajú k ochrane všetkých ľudí pred nedobrovoľným zmiznutím a ktoré môžu by obsiahnuté:

a)

v právnom poriadku zmluvného štátu,

b)

v medzinárodnom práve platnom pre tento štát.

Článok 38

1.

Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov.

2.

Tento dohovor podlieha ratifikácii všetkými členskými štátmi Organizácie Spojených národov. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

3.

Tento dohovor je otvorený na prístup všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov. Prístup sa vykoná uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 39

1.

Tento dohovor nadobúda platnosť v tridsiaty deň nasledujúci po dni uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2.

Pre každý štát, ktorý ratifikuje alebo pristúpi k tomuto dohovoru po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne tento dohovor platnosť v tridsiaty deň nasledujúci po dni uloženia ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe toho štátu.

Článok 40

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov a všetkým štátom, ktoré podpísali tento dohovor alebo k nemu pristúpili nasledovné:

a)

podpisy, ratifikácie a prístupy podľa článku 38,

b)

dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 39.

Článok 41

Ustanovenia tohto dohovoru platia pre všetky časti federálnych štátov bez akýchkoľvek obmedzení alebo výnimiek.

Článok 42

1.

Každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ktorý nie je možné vyriešiť rokovaním alebo postupmi, ktoré sú výslovne ustanovené v tomto dohovore, sa na žiadosť jedného z nich postúpi na rozhodcovské konanie. Ak do šiestich mesiacov od dátumu žiadosti nebudú zmluvné strany schopné dohodnúť sa na organizácii rozhodcovského konania, ktorákoľvek z týchto zmluvných strán môže postúpiť daný spor na Medzinárodný súdny dvor na základe žiadosti, ktorá je v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.

2.

Každý štát môže pri podpise alebo ratifikácii tohto dohovoru alebo prístupe k nemu vyhlásiť, že sa necíti byť viazaný odsekom 1 tohto článku. Ostatné zmluvné štáty nebudú viazané odsekom 1 tohto článku ku každému zmluvnému štátu, ktorý urobil také vyhlásenie.

3.

Každý zmluvný štát, ktorý urobil vyhlásenie v súlade s ustanoveniami odseku 2 tohto článku, môže toto vyhlásenie vziať kedykoľvek späť oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 43

Tento dohovor sa nedotýka ustanovení medzinárodného humanitárneho práva, ani záväzkov Vysokých zmluvných strán štyroch Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949 a ich dvoch dodatkových protokolov z roku 1977 ani pre každý zmluvný štát, dostupný možnosti splnomocniť Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby navštívil miesta väzby v situáciách, na ktoré sa nevzťahuje medzinárodné humanitárne právo.

Článok 44

1.

Každý zmluvný štát tohto dohovoru môže navrhnúť zmenu a doplnenie a predložiť ich generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi navrhované zmeny a doplnenia zmluvným štátom, zmluvným stranám tohto dohovoru so žiadosťou, aby sa vyjadrili, či podporia konferenciu zmluvných štátov, za účelom posúdenia a hlasovania o návrhu. V prípade, ak do štyroch mesiacov odo dňa takého oznámenia najmenej jedna tretina podporí takú konferenciu, generálny tajomník zvolá konferenciu pod záštitou Organizácie Spojených národov.

2.

Každú zmenu a doplnenie prijaté dvojtretinovou väčšinou prítomných zmluvných štátov a hlasujúcich na konferencii predloží generálny tajomník Organizácie Spojených národov všetkým zmluvným štátom na schválenie.

3.

Zmena a doplnenie podľa odseku 2 tohto článku nadobudne platnosť, keď ich dve tretiny zmluvných štátov tohto dohovoru schvália v súlade so svojimi príslušnými ústavnými postupmi.

4.

Keď zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť, budú záväzné pre tie štáty, ktoré ich schválili, pričom ostatné zmluvné strany budú naďalej viazané ustanoveniami tohto dohovoru a akoukoľvek predchádzajúcou zmenou, ktoré schválili.

Článok 45

1.

Tento dohovor, ktorého znenia v arabčine, čínštine, angličtine, francúzštine, ruštine a španielčine majú rovnakú platnosť, sa uloží u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zašle overené kópie tohto dohovoru všetkým štátom uvedeným v článku 38.

Anglické znenie textu

[Prevziať prílohu - Anglické znenie textu](https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/12/4339679-2.pdf)