Porovnanie znení zákona
Znenie účinné od: |
Znenie účinné od: |
Výsledok porovnania: |
Československej socialistickej republiky na zabezpečenie a ďalšie zvyšovanie akosti výrobnej a podobnej hospodárskej činnosti schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 9. septembra 1982 č. 253 Čl. 1 1. Trvalé zvyšovanie akosti výrobkov, prác a výkonov zabezpečuje sústava technických, ekonomických, právnych a organizačných nástrojov a opatrení tvoriacich jednotný systém riadenia akosti zameraný predovšetkým na presadzovanie vyššej akosti a na predchádzanie neakostnej práci; dôležitým nástrojom pritom je aktívna stimulácia socialistických organizácií a ich pracovníkov. 2. Na doplnenie nástrojov riadenia akosti ustanovuje toto opatrenie ďalší ekonomický nástroj na zabezpečenie dôsledného dodržiavania a zvyšovania akosti spočívajúci v premietaní súm vyjadrujúcich straty z neakostnej práce socialistických organizácií pri ich výrobnej priemyselnej (včítane opravárskej), stavebnej, poľnohospodárskej, lesnej ťažbovej a vodárenskej činnosti a pri nákladnej preprave a preprave poštových zásielok (ďalej len „neakostná výroba“) do ustanovených ukazovateľov plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií a do hmotnej stimulácie organizácií a ich pracovníkov. Čl. 2 1. Toto opatrenie sa vzťahuje na štátne hospodárske organizácie, organizácie poľnohospodárskeho družstevníctva, na iné socialistické organizácie vzniknuté podľa ustanovenia § 360a Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. (ďalej len „Hospodársky zákonník“), na koncernové podniky, koncernové účelové organizácie, výrobné hospodárske jednotky trustového typu ako celok a odborové podniky s pridruženými organizáciami ako celok (ďalej len „organizácie“). 2. V organizáciách výrobného, spotrebného a bytového družstevníctva sa postupuje podľa záväzných smerníc zväzov družstiev, v podnikoch Ústrednej rady družstiev podľa ich záväzných smerníc. V podnikoch a hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií sa postupuje podľa smerníc ústredných výborov príslušných organizácií Národného frontu. Čl. 3 Sumy, ktoré v súhrne vyjadrujú straty z neakostnej výroby (čl. 4), sa odpočítavajú od vykázanej skutočnej výšky v ustanovených ukazovateľoch (k skutočnej strate sa pripočítavajú) a) na účely hodnotenia plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií pri výkonoch, upravených vlastných výkonoch, prípadne redukovaných výkonoch, pri odbyte dovedna a pri zisku v plnej výške týchto strát, najviac však do sumy, ktorá nepresiahne 2% z výkonov; rovnako sa postupuje, pokiaľ sa z týchto ukazovateľov vypočítavajú na uvedené účely odvodené ukazovatele (napr. produktivita práce, rentabilita, nákladovosť, vyťaženosť základných prostriedkov); b) pri tvorbe fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a fondu rozvoja podľa predpisov o finančnom hospodárení socialistických organizácií;1) c) na účely zisťovania použiteľného objemu mzdových prostriedkov a plnenia ukazovateľov a podmienok osobnej hmotnej zainteresovanosti podľa predpisov o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.2) Čl. 4 1. Stratami spôsobenými neakostnou výrobou sú a) straty spôsobené s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady,3) a to 1. zľavy poskytované na uspokojenie práv zo zodpovednosti za vady, 2. náklady spojené s bezplatným odstránením vád a drobných nedorobkov, 3. náklady spojené s poskytnutím nového bezvadného plnenia, 4. náklady spojené s vytriedením vadných výrobkov, 5. náhrada nákladov na odstránenie vady, 6. vrátená suma zaplatená za vadné výrobky, ak sa vykonáva štatistická prebierka, 7. náklady spojené s doplnením služby alebo s novým poskytnutím služby; b) pri zrušení zmluvy pre vadnosť dodávky cena vadného plnenia, ako aj náklady vynaložené v dôsledku zrušenia zmluvy a v súvislosti s ním;4) c) majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom, ktoré 1. sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady, 2. zabezpečujú odstránenie vád alebo drobných nedorobkov v určenej lehote;5) d) sumy zaplatené na náhradu škody spôsobenej vadným plnením, prípadne náklady na odstránenie vadného stavu; e) náklady spôsobené odmietnutím plnenia dodávok výrobkov na vývoz pre ich opakujúcu sa vadnú akosť alebo pre ich nepredajnosť v zahraničí pre vadnú akosť6) na základe oprávnenej reklamácie odberateľa; f) u dopravcov alebo na pošte sumy náhrad, ktoré zaplatili za zničenie, čiastočnú alebo úplnú stratu prepravovanej zásielky; g) náklady spôsobené neakostnou prácou v priebehu výroby a podobnej hospodárskej činnosti v organizácii, zistené pred splnením dodávky výrobkov, prác alebo výkonov, a ak sa plní odovzdaním a prevzatím, pred začatím odovzdávania, na základe ktorého je plnenie prevzaté (ďalej len „vnútorné straty z neakostnej výroby“), presahujúce určenú najviac prípustnú hranicu (čl. 5); h) pokuty uložené podľa zákona o štátnom skúšobníctve v súvislosti s preradením výrobku do nižšieho stupňa akosti, s odňatím zaradenia do stupňa akosti a s odňatím schválenia,7) a ďalej náklady na stiahnutie neschválených výrobkov z obchodnej siete, prípadne i z používania.8) 2. Do strát zo záručných opráv zahrnutých do strát spojených s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady [čl. 4 ods. 1 písm. a)] sa nezapočítavajú a) kalkulovaná výška nákladov súvisiacich s vykonávaním plánovaných služieb odberateľom v rámci záruky, b) kalkulované sumy na predĺženie záruky podľa dohody organizácií alebo jednostranného vyhlásenia dodávateľa, c) sumy dane z obratu pri náhradných dielcoch použitých na záručné opravy. 3. V prípade, že sa vytvára rezerva na záručné opravy, započítavajú sa do strát z neakostnej výroby sumy jej použitia po odpočítaní súm uvedených v odseku 2. 4. Ak straty z neakostnej výroby spôsobila vada poddodávky výrobkov (surovín, materiálov, polotovarov atď.), prác alebo iných výkonov, odpočítavajú sa od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sumy, ktoré organizácii zaplatili z dôvodov tejto vady jej dodávatelia a prípadne aj ďalšie organizácie, ktoré vadou svojej dodávky spôsobili vadnosť finálneho výrobku; v prípade, že straty vznikli pri preprave, odpočítavajú sa sumy, ktoré organizácii z toho dôvodu zaplatili dopravcovia alebo pošta. 5. Od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sa ďalej odpočítavajú sumy prijaté od vlastných pracovníkov ako náhrady škody za neakostnú prácu a sumy získané za predaj alebo iné využitie vráteného vadného výrobku (suroviny, materiálu, polotovaru, náhradného dielca a pod.). Čl. 5 1. Najvyššiu prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby určujú a) pri ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách nadriadené ústredné orgány, pričom pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu generálne riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky; pre koncernové podniky , prípadne koncernové účelové organizácie rozpíše túto hranicu koncern; b) pri štátnych hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) v súčinnosti s príslušnými národnými výbormi nižších stupňov, ktoré tieto organizácie riadia, po prerokovaní s ústredným orgánom príslušným podľa predmetu činnosti, a to buď priamo, alebo tak, že pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu riadiaci národný výbor; c) pri organizáciách poľnohospodárskeho družstevníctva príslušné ministerstvo poľnohospodárstva a výživy republiky, a to buď priamo alebo prostredníctvom príslušných poľnohospodárskych správ; d) pri iných socialistických organizáciách (čl. 2 ods. 1) orgán, ktorý voči týmto organizáciám vykonáva funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. 2. Orgány uvedené v odseku 1 a) určujú prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby v potrebnej výške zodpovedajúcej technickej a technologickej úrovni daného odboru na základe technicko-ekonomických rozborov a s prihliadnutím na nové výsledky vedy a techniky včítane vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov uplatniteľných v danom odbore; b) určia vymedzenie a spôsob zisťovania vnútorných strát z neakostnej výroby; c) sústavne preverujú správnosť prípustnej hranice vnútorných strát z neakostnej výroby najmä z hľadísk uvedených pod písmenom a) a vždy k začiatku kalendárneho roka urobia potrebné úpravy tak, aby sa táto hranica vcelku v súlade s vývojom technických možností trvale znižovala. Čl. 6 Sumy, ktoré vyjadrujú straty spôsobené neakostnou výrobou podľa čl. 4, sa sledujú v účtovníctve a vykazujú podľa predpisov o účtovníctve. Čl. 7 Ak vzniknú pochybnosti, či určitá činnosť je činnosťou podľa čl. 1 ods. 2, rozhodne o tom pri uplatňovaní tohto opatrenia príslušný ústredný orgán hospodárskeho riadenia; pri organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor po prerokovaní s príslušným ministerstvom vnútra republiky. Čl. 8 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1983. Dr. Štrougal v. r. [] Poznámky []1) § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov . § 4 ods. 3 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 165/1980 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb. []2) § 12 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 143/1980 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.Mzdové predpisy. []3) Najmä § 201 ods. 1 a 2, § 233 ods. 1, § 274 ods. 1, § 294 ods.1 a 3 Hospodárskeho zákonníka (nie však náklady vynaložené dočasne podľa § 294 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) a ďalej príslušné ustanovenia základných podmienok dodávky, § 235, 246, 250, § 251, § 252, § 273 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník"). []4) Najmä § 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, § 235, 251 a § 273 ods. 2 Občianskeho zákonníka. []5) Najmä § 201 ods. 4, § 206 ods. 1, § 207, § 208 ods. 1, § 236 ods. 1 a 3, § 274 ods. 1, § 277 ods. 2 a 3, § 295 ods. 2 a 3 Hospodárskeho zákonníka. []6) § 234 a § 237 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. []7) § 29 ods. 3 a 5 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve. []8) § 29 ods. 6 zákona č.30/1968 Zb. |
Československej socialistickej republiky na zabezpečenie a ďalšie zvyšovanie akosti výrobnej a podobnej hospodárskej činnosti schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 9. septembra 1982 č. 253 Čl. 1 1. Trvalé zvyšovanie akosti výrobkov, prác a výkonov zabezpečuje sústava technických, ekonomických, právnych a organizačných nástrojov a opatrení tvoriacich jednotný systém riadenia akosti zameraný predovšetkým na presadzovanie vyššej akosti a na predchádzanie neakostnej práci; dôležitým nástrojom pritom je aktívna stimulácia socialistických organizácií a ich pracovníkov. 2. Na doplnenie nástrojov riadenia akosti ustanovuje toto opatrenie ďalší ekonomický nástroj na zabezpečenie dôsledného dodržiavania a zvyšovania akosti spočívajúci v premietaní súm vyjadrujúcich straty z neakostnej práce socialistických organizácií pri ich výrobnej priemyselnej (včítane opravárskej), stavebnej, poľnohospodárskej, lesnej ťažbovej a vodárenskej činnosti a pri nákladnej preprave a preprave poštových zásielok (ďalej len „neakostná výroba“) do ustanovených ukazovateľov plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií a do hmotnej stimulácie organizácií a ich pracovníkov. Čl. 2 1. Toto opatrenie sa vzťahuje na štátne hospodárske organizácie, organizácie poľnohospodárskeho družstevníctva, na iné socialistické organizácie vzniknuté podľa ustanovenia § 360a Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. (ďalej len „Hospodársky zákonník“), na koncernové podniky, koncernové účelové organizácie, výrobné hospodárske jednotky trustového typu ako celok a odborové podniky s pridruženými organizáciami ako celok (ďalej len „organizácie“). 2. V organizáciách výrobného, spotrebného a bytového družstevníctva sa postupuje podľa záväzných smerníc zväzov družstiev, v podnikoch Ústrednej rady družstiev podľa ich záväzných smerníc. V podnikoch a hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií sa postupuje podľa smerníc ústredných výborov príslušných organizácií Národného frontu. Čl. 3 Sumy, ktoré v súhrne vyjadrujú straty z neakostnej výroby (čl. 4), sa odpočítavajú od vykázanej skutočnej výšky v ustanovených ukazovateľoch (k skutočnej strate sa pripočítavajú) a) na účely hodnotenia plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií pri výkonoch, upravených vlastných výkonoch, prípadne redukovaných výkonoch, pri odbyte dovedna a pri zisku v plnej výške týchto strát, najviac však do sumy, ktorá nepresiahne 2% z výkonov; rovnako sa postupuje, pokiaľ sa z týchto ukazovateľov vypočítavajú na uvedené účely odvodené ukazovatele (napr. produktivita práce, rentabilita, nákladovosť, vyťaženosť základných prostriedkov); b) pri tvorbe fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a fondu rozvoja podľa predpisov o finančnom hospodárení socialistických organizácií;1) c) na účely zisťovania použiteľného objemu mzdových prostriedkov a plnenia ukazovateľov a podmienok osobnej hmotnej zainteresovanosti podľa predpisov o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.2) Čl. 4 1. Stratami spôsobenými neakostnou výrobou sú a) straty spôsobené s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady,3) a to 1. zľavy poskytované na uspokojenie práv zo zodpovednosti za vady, 2. náklady spojené s bezplatným odstránením vád a drobných nedorobkov, 3. náklady spojené s poskytnutím nového bezvadného plnenia, 4. náklady spojené s vytriedením vadných výrobkov, 5. náhrada nákladov na odstránenie vady, 6. vrátená suma zaplatená za vadné výrobky, ak sa vykonáva štatistická prebierka, 7. náklady spojené s doplnením služby alebo s novým poskytnutím služby; b) pri zrušení zmluvy pre vadnosť dodávky cena vadného plnenia, ako aj náklady vynaložené v dôsledku zrušenia zmluvy a v súvislosti s ním;4) c) majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom, ktoré 1. sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady, 2. zabezpečujú odstránenie vád alebo drobných nedorobkov v určenej lehote;5) d) sumy zaplatené na náhradu škody spôsobenej vadným plnením, prípadne náklady na odstránenie vadného stavu; e) náklady spôsobené odmietnutím plnenia dodávok výrobkov na vývoz pre ich opakujúcu sa vadnú akosť alebo pre ich nepredajnosť v zahraničí pre vadnú akosť6) na základe oprávnenej reklamácie odberateľa; f) u dopravcov alebo na pošte sumy náhrad, ktoré zaplatili za zničenie, čiastočnú alebo úplnú stratu prepravovanej zásielky; g) náklady spôsobené neakostnou prácou v priebehu výroby a podobnej hospodárskej činnosti v organizácii, zistené pred splnením dodávky výrobkov, prác alebo výkonov, a ak sa plní odovzdaním a prevzatím, pred začatím odovzdávania, na základe ktorého je plnenie prevzaté (ďalej len „vnútorné straty z neakostnej výroby“), presahujúce určenú najviac prípustnú hranicu (čl. 5); h) pokuty uložené podľa zákona o štátnom skúšobníctve v súvislosti s preradením výrobku do nižšieho stupňa akosti, s odňatím zaradenia do stupňa akosti a s odňatím schválenia,7) a ďalej náklady na stiahnutie neschválených výrobkov z obchodnej siete, prípadne i z používania.8) 2. Do strát zo záručných opráv zahrnutých do strát spojených s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady [čl. 4 ods. 1 písm. a)] sa nezapočítavajú a) kalkulovaná výška nákladov súvisiacich s vykonávaním plánovaných služieb odberateľom v rámci záruky, b) kalkulované sumy na predĺženie záruky podľa dohody organizácií alebo jednostranného vyhlásenia dodávateľa, c) sumy dane z obratu pri náhradných dielcoch použitých na záručné opravy. 3. V prípade, že sa vytvára rezerva na záručné opravy, započítavajú sa do strát z neakostnej výroby sumy jej použitia po odpočítaní súm uvedených v odseku 2. 4. Ak straty z neakostnej výroby spôsobila vada poddodávky výrobkov (surovín, materiálov, polotovarov atď.), prác alebo iných výkonov, odpočítavajú sa od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sumy, ktoré organizácii zaplatili z dôvodov tejto vady jej dodávatelia a prípadne aj ďalšie organizácie, ktoré vadou svojej dodávky spôsobili vadnosť finálneho výrobku; v prípade, že straty vznikli pri preprave, odpočítavajú sa sumy, ktoré organizácii z toho dôvodu zaplatili dopravcovia alebo pošta. 5. Od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sa ďalej odpočítavajú sumy prijaté od vlastných pracovníkov ako náhrady škody za neakostnú prácu a sumy získané za predaj alebo iné využitie vráteného vadného výrobku (suroviny, materiálu, polotovaru, náhradného dielca a pod.). 7. Vo vzťahoch vnútri jedného koncernu (medzi koncernom, koncernovými podnikmi, príp. koncernovými účelovými organizáciami) sa všetky straty z neakostnej výroby považujú za vnútorné straty z neakostnej výroby. Čl. 5 1. Najvyššiu prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby určujú a) pri ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách nadriadené ústredné orgány, pričom pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu generálne riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky; pre koncernové podniky , prípadne koncernové účelové organizácie rozpíše túto hranicu koncern; b) pri štátnych hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) v súčinnosti s príslušnými národnými výbormi nižších stupňov, ktoré tieto organizácie riadia, po prerokovaní s ústredným orgánom príslušným podľa predmetu činnosti, a to buď priamo, alebo tak, že pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu riadiaci národný výbor; c) pri organizáciách poľnohospodárskeho družstevníctva príslušné ministerstvo poľnohospodárstva a výživy republiky, a to buď priamo alebo prostredníctvom príslušných poľnohospodárskych správ; d) pri iných socialistických organizáciách (čl. 2 ods. 1) orgán, ktorý voči týmto organizáciám vykonáva funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. 2. Orgány uvedené v odseku 1 a) určujú prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby v potrebnej výške zodpovedajúcej technickej a technologickej úrovni daného odboru na základe technicko-ekonomických rozborov a s prihliadnutím na nové výsledky vedy a techniky včítane vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov uplatniteľných v danom odbore; b) určia vymedzenie a spôsob zisťovania vnútorných strát z neakostnej výroby; c) sústavne preverujú správnosť prípustnej hranice vnútorných strát z neakostnej výroby najmä z hľadísk uvedených pod písmenom a) a vždy k začiatku kalendárneho roka urobia potrebné úpravy tak, aby sa táto hranica vcelku v súlade s vývojom technických možností trvale znižovala. Čl. 6 Sumy, ktoré vyjadrujú straty spôsobené neakostnou výrobou podľa čl. 4, sa sledujú v účtovníctve a vykazujú podľa predpisov o účtovníctve. Čl. 7 Ak vzniknú pochybnosti, či určitá činnosť je činnosťou podľa čl. 1 ods. 2, rozhodne o tom pri uplatňovaní tohto opatrenia príslušný ústredný orgán hospodárskeho riadenia; pri organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor po prerokovaní s príslušným ministerstvom vnútra republiky. Čl. 8 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1983. Dr. Štrougal v. r. [] Poznámky []1) § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov . § 4 ods. 3 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 165/1980 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb. []2) § 12 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 143/1980 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.Mzdové predpisy. []3) Najmä § 201 ods. 1 a 2, § 233 ods. 1, § 274 ods. 1, § 294 ods.1 a 3 Hospodárskeho zákonníka (nie však náklady vynaložené dočasne podľa § 294 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) a ďalej príslušné ustanovenia základných podmienok dodávky, § 235, 246, 250, § 251, § 252, § 273 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník"). []4) Najmä § 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, § 235, 251 a § 273 ods. 2 Občianskeho zákonníka. []5) Najmä § 201 ods. 4, § 206 ods. 1, § 207, § 208 ods. 1, § 236 ods. 1 a 3, § 274 ods. 1, § 277 ods. 2 a 3, § 295 ods. 2 a 3 Hospodárskeho zákonníka. []6) § 234 a § 237 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. []7) § 29 ods. 3 a 5 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve. []8) § 29 ods. 6 zákona č.30/1968 Zb. |