Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška upravuje podrobnosti

a)

o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

b)

o náležitostiach plánov preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“),

c)

o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“).

§ 2

(1)

Zaobchádzať s nebezpečnými látkami možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú

a)

stabilné,

b)

nepriepustné,

c)

odolné a stále voči mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým a poveternostným vplyvom; ak ide o použité umelé látky, musia byť aj odolné proti starnutiu,

d)

zabezpečené proti vzniku požiaru,

e)

zabezpečené možnosťou vizuálnej kontroly netesností, včasného zistenia úniku nebezpečných látok, ich zachytenia, zužitkovania alebo vyhovujúceho zneškodnenia,

f)

technicky riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytenie nebezpečných látok, ktoré unikli pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavili pri hasení požiaru vodou,

g)

konštruované v súlade s požiadavkami slovenských technických noriem.

(2)

Stavbami a zariadeniami podľa odseku 1 sú najmä ťažobné objekty a s nimi súvisiace zariadenia, sklady, plochy vrátane príslušných zariadení, na ktorých sa skladujú nebezpečné látky v prepravných nádržiach alebo v obaloch, nádrže, rozvody, manipulačné plochy, produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie stanice, čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje, nádrže a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.

(3)

Zaobchádzať s nebezpečnými látkami v inundačných územiach vodných tokov možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré musia byť navrhnuté tak, aby

a)

sa ich poloha nemohla zmeniť ani pri najvyšších vodných stavoch, pričom musia mať najmenej 1,3-násobné zabezpečenie proti vztlaku prázdneho zariadenia alebo prázdnej časti zariadenia,

b)

voda nemohla vniknúť do plniaceho, odvzdušňovacieho alebo iného otvoru ani pri najvyššom možnom vodnom stave a vyplaviť z nich nebezpečné látky,

c)

sa ich mechanické poškodenie vylúčilo napríklad plávajúcimi predmetmi alebo ľadochodom.

§ 3

Opatreniami podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami, sú

a)

vykonanie skúšok tesnosti nádrží, záchytných vaní, rozvodov, produktovodov

1.

pred ich uvedením do prevádzky,

2.

každých päť rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky,

3.

každých desať rokov pri škodlivých látkach uvedených v prílohe č. 1 zozname II bode 8 zákona okrem nádrží vizuálne kontrolovateľných a dvojplášťových vizuálne nekontrolovateľných s trvalou indikáciou medziplášťového priestoru,

4.

po ich rekonštrukcii alebo oprave,

5.

pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

b)

vypracovanie a aktualizovanie prevádzkových poriadkov, plánov údržby a opráv a plánov kontroly,

c)

pravidelné oboznamovanie obsluhy stavieb a zariadení s poriadkami uvedenými v písmene b) a s plánmi podľa osobitného predpisu,1)

d)

vykonávanie pravidelných kontrol ich technického stavu a funkčnej spoľahlivosti pri nádržiach, ktoré sú zvonku vizuálne nekontrolovateľné, raz za desať rokov a pri nádržiach, ktoré sú vizuálne kontrolovateľné, raz za 20 rokov a podľa výsledku prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a následne určiť termín ich ďalšej kontroly,

e)

riadne prevádzkovanie vybudovaných monitorovacích systémov na zisťovanie a sledovanie vplyvu stavieb a zariadení na podzemnú vodu a zabezpečenie vyhodnotenia výsledkov monitorovania,

f)

vedenie záznamov o skúškach nepriepustnosti, prevádzke, údržbe, opravách a kontrolách a ich predloženie na požiadanie orgánu štátnej vodnej správy,

g)

riadne vyčistenie stavieb a zariadení po ukončení ich prevádzky a vykonanie takých opatrení, aby sa nemohli opätovne uviesť do prevádzky ani náhodným spôsobom a na nevyhnutný čas zabezpečiť naďalej prevádzkovanie vybudovaného monitorovacieho systému.

§ 4

(1)

Jednoplášťové nadzemné nádrže na skladovanie nebezpečných látok musia byť umiestnené v záchytnej vani. Objem záchytnej vane musí byť rovnaký ako objem nádrže. Ak je v záchytnej vani umiestnených viac nádrží, je na určenie objemu záchytnej vane rozhodujúci objem najväčšej z nich, najmenej 10 % zo súčtu objemov všetkých nádrží v záchytnej vani, ak slovenská technická norma2) neurčuje inak. Záchytná vaňa nemôže mať žiadny odtok; prípadný prepad musí byť bezpečne zaústený do nádrže určenej na zachytenie nebezpečných látok na účely ďalšieho využitia alebo zneškodnenia.

(2)

Jednoplášťové nadzemné nádrže na skladovanie hospodárskych hnojív sa umiestňujú v záchytných vaniach, len ak sa nachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd a na území s veľmi priepustným podložím.

(3)

Jednoplášťové podzemné nádrže na skladovanie nebezpečných látok uvedených v prílohe č. 1 zozname II bodoch 7 a 8 zákona možno zriaďovať bez možnosti vizuálnej kontroly netesností nádrže.

(4)

Bez záchytných nádrží možno prevádzkovať výkonové transformátory do 630 kVA umiestnené na stožiaroch, prúdové a napäťové prístrojové transformátory a väzobné kondenzátory s olejovou náplňou s menovitým napätím 110 kV, 220 kV a 400 kV umiestnené vo vonkajších rozvodniach veľmi vysokého napätia.

(5)

Potrubie na prepravu nebezpečných látok sa musí viesť nad zemou; nevzťahuje sa to na podzemné rozvody, ktoré spájajú nádrže so zariadeniami na spotrebu vykurovacieho oleja v budovách alebo v zariadeniach s výdajnými miestami na čerpacej stanici pohonných látok. V týchto prípadoch podzemné rozvody musia byť konštrukčne riešené tak, aby sa možný únik nebezpečných látok zachytil a nedostal sa do prostredia súvisiaceho s vodou okrem rozvodov slúžiacich na prepravu určitých nebezpečných látok uvedených v prílohe č. 1 zozname II bodoch 7 a 8 zákona. Ak nemožno z bezpečnostných dôvodov viesť potrubie nad zemou, možno ho uložiť v zemi.

(6)

Rozoberateľné spoje a armatúry na potrubí uloženom v zemi sa musia uložiť vo vodotesných kontrolných šachtách a musia byť pravidelne vizuálne kontrolované alebo vybavené signalizáciou netesnosti spojov.

(7)

Kontrolný systém na zisťovanie prípadných únikov nebezpečných látok zo stavieb a zariadení tvorí s nimi jeden konštrukčný celok.

§ 5

(1)

Návrh havarijného plánu je potrebné pred jeho predložením Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) na schválenie prerokovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, prípadne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Havarijný plán sa aktualizuje pri organizačnej zmene a pri zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby. Aktualizovaný havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie.

(2)

Náležitosti a zásady spracovania havarijného plánu sú uvedené v prílohe.

§ 6

(1)

Inšpekcia prešetrí opodstatnenosť ohláseného mimoriadneho zhoršenia vôd a upovedomí o tom orgány štátnej správy, obec, správcu vodného toku a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré môžu prispieť k zneškodneniu mimoriadneho zhoršenia vôd a k odstráneniu jeho škodlivých následkov; súčasne oznámi, či bude vyžadovať spoluprácu a či je známy pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd.

(2)

Inšpekcia upovedomí o mimoriadnom zhoršení vôd právnické osoby, ktorých práva môžu byť dotknuté pri nakladaní s vodami, a pri mimoriadnom zhoršení vôd v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa potreby požiada obce, na ktorých území sa môžu škodlivé následky prejaviť, aby zverejnili vznik mimoriadneho zhoršenia vôd aj s predpokladanými účinkami a ochranou pred nimi v mieste obvyklým spôsobom.

(3)

Ak inšpekcia ustanoví zo zástupcov právnych subjektov, ktorých požiadala o spoluprácu, pracovnú skupinu, oznámi jej členom miesto a čas stretnutia pracovnej skupiny.

(4)

Ak je pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd známy, postupuje pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd pri jeho zneškodňovaní podľa havarijného plánu. Inšpekcia v prípade potreby vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd nevyhnutné príkazy na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a na odstránenie jeho škodlivých následkov.

(5)

Pracovná skupina

a)

posúdi mimoriadne zhoršenie vôd a jeho vplyv na vodný tok a na podzemné vody,

b)

vykoná obhliadku miesta a overí pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

preskúma vykonané bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd,

d)

navrhne postup a opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a na odstránenie jeho škodlivých následkov,

e)

skontroluje plnenie opatrení podľa havarijného plánu pôvodcu, plnenie opatrení uložených inšpekciou pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd, prípadne právnym subjektom, ktorých požiadala o spoluprácu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

f)

poskytuje informácie verejnosti,

g)

vypracuje konečnú správu o mimoriadnom zhoršení vôd.

§ 7

Zrušuje sa § 11 až 13 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 556/2002 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.

László Miklós v. r.

[]

Poznámky

[]1)  § 8b ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1997 Z. z. o bezpečnosti práce a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. []2)  Napríklad STN 920 800 Požiarna bezpečnosť stavieb, horľavé kvapaliny.