Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 14. októbra 1993 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach.Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 382 z 27. januára 1994 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 21. septembra 1994.

Zmluva nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín podľa jej článku 19. Výmena ratifikačných listín sa uskutočnila 2. decembra 1994. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy podľa jej článku 18 stráca platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o režime na československo-sovietskych štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísaná v Prahe 10. februára 1973 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 87/1974 Zb.).

[]

Prílohy

ZMLUVA medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach

Slovenská republika a Ukrajina (ďalej len „zmluvné strany“),vychádzajúc z princípov rovnoprávnosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti štátnych hraníc, vzájomnej úcty,vedené želaním rozvíjať priateľské vzťahy na prospech oboch štátov a ich národovdohodli sa takto:

Za Slovenskú republiku:Jozef Tuchyňa v. r.Za Ukrajinu:Hubenko Valerij Olexandrovič v. r.

PRVÁ ČASŤ

Článok 1

(1)

Zmluvné strany potvrdzujú priebeh štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou určený v Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o režime na československo-sovietskych štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 10. februára 1973, v rozmedzí: od styku štátnych hraníc zmluvných strán a Poľskej republiky po styk štátnych hraníc zmluvných strán a Maďarskej republiky.

(2)

Priebeh štátnej hranice v teréne uvedený v odseku 1 tohto článku určujú tieto demarkačné dokumenty:

A.

Protokol opisu štátnych hraníc medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík ustanovených v novembri 1945 až v apríli 1946, podpísaný v Užhorode 8. mája 1946 s týmito prílohami:

1.

zväzok máp, dokladov kartografických a geodetických prác na štátnych hraniciach medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík,

2.

protokoly hraničných znakov postavených na štátnych hraniciach medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík,

3.

protokol – opis styčného priestoru štátnych hraníc Československa, Zväzu sovietskych socialistických republík a Poľska s týmito prílohami:

a)

mapa styčného priestoru štátnych hraníc Československa, Zväzu sovietskych socialistických republík a Poľska v mierke 1: 25 000,

b)

protokol o hraničnom znaku „Kremenec“ postavenom na styku štátnych hraníc Československa, Zväzu sovietskych socialistických republík a Poľska.

B.

Protokol hraničného znaku „Tisa“, postaveného na styku štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Maďarskej ľudovej republiky, podpísaný v Čope 19. februára 1963.

Článok 2

(1)

Štátne hranice ohraničujú suverénne územia zmluvných strán a vo vertikálnom smere delia aj ich vzdušný priestor a priestor pod zemským povrchom.

(2)

Výrazy „štátne hranice“ alebo „hraničná čiara“ používané na účely tejto zmluvy majú rovnaký význam.

(3)

Štátne hranice sú v teréne vyznačené hraničnými znakmi. Pojmom „hraničný znak“ používaným v tejto zmluve sa rozumie sústava hraničných stĺpov a polygónových stĺpikov, prípadne značiek trigonometrických bodov rovnakého čísla.

(4)

Hraničnými vodami sa na účely tejto zmluvy rozumejú úseky riek a iných povrchových vôd a tokov, po ktorých prebieha štátna hranica, ako aj povrchové vody v profiloch, kde ich pretína štátna hranica.

Článok 3

(1)

Štátne hranice na suchozemských úsekoch a v miestach, kde pretínajú stojaté alebo tečúce vody, sú nepohyblivé a prebiehajú po priamke od jedného hraničného znaku k druhému v súlade s demarkačnými dokumentmi uvedenými v článku 1.

(2)

Štátne hranice na úseku hraničného vodného toku Uh od hraničného znaku 317 po hraničný znak 321 sú nepohyblivé a prebiehajú po strednici tohto vodného toku. Za strednicu sa považuje vyrovnaná čiara rovnako vzdialená od primerane vyrovnaných čiar oboch brehov.

(3)

V prípade zmeny koryta rieky Uh v dôsledku prírodných javov Spoločná slovensko-ukrajinská hraničná komisia vyznačí priebeh štátnych hraníc na tomto úseku.

(4)

Na mostoch a iných vodohospodárskych zariadeniach prebieha hraničná čiara po ich technologickej osi.

Článok 4

(1)

Štátne hranice sú v teréne vyznačené hraničnými znakmi takto:

a)

na styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Ukrajiny a Poľskej republiky trojhranným hraničným stĺpom tvaru ihlanu,

b)

na charakteristických bodoch hraničnej čiary (lomové body hraničnej čiary, miesta, kde štátne hranice pretínajú železnice, cesty, rokliny, potoky a iné terénne tvary) dvoma hraničnými stĺpmi osadenými spravidla vo vzdialenosti 2,5 m od hraničnej čiary a polygónovým stĺpikom alebo značkou trigonometrického bodu osadenými medzi týmito hraničnými stĺpmi alebo priamo na hraničnej čiare,

c)

v miestach prechodu hraničnej čiary zo suchozemského úseku do vodného úseku (hraničný úsek vodného toku Uh a mŕtve rameno rieky Tisy) alebo naopak (hraničný úsek vodného toku Uh) tromi hraničnými stĺpmi a polygónovým stĺpikom osadeným v hraničnej čiare na jednom z brehov medzi dvoma uvedenými hraničnými stĺpmi; tretí hraničný stĺp je osadený na protiľahlom brehu vodného toku vo vytýčenom priamom smere hraničnej čiary,

d)

na hraničnom úseku vodného toku Uh dvoma hraničnými stĺpmi osadenými proti sebe na protiľahlých brehoch a polygónovým stĺpikom osadeným na území Ukrajiny medzi týmito hraničnými stĺpmi,

e)

na mŕtvom ramene rieky Tisy dvoma hraničnými stĺpmi osadenými proti sebe na protiľahlých brehoch,

f)

na mieste prechodu hraničnej čiary do vyschnutého koryta mŕtveho ramena rieky Tisy tromi hraničnými stĺpmi, z ktorých dva sú osadené na západnom a jeden na východnom brehu, a dvoma polygónovými stĺpikmi, z ktorých jeden je osadený medzi prvými dvoma hraničnými stĺpmi a druhý v koryte na spojnici medzi prvým polygónovým stĺpikom a tretím hraničným stĺpom,

g)

na styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Ukrajiny a Maďarskej republiky tromi hraničnými stĺpmi tvaru trojhranného ihlanu.

(2)

Charakteristické údaje každého hraničného znaku, jeho poloha vo vzťahu k hraničnej čiare, ako aj jeho rozmery, materiál a číslovanie určujú demarkačné dokumenty uvedené v článku 1 ods. 2 tejto zmluvy.

DRUHÁ ČASŤ

Článok 5

(1)

Zmluvné strany sa zaväzujú udržiavať štátne hranice po celej dĺžke tak, aby ich priebeh bol jasný a zreteľný. Zaväzujú sa udržiavať aj hraničné znaky a hraničné pruhy v šírke 5 m z každej strany od hraničnej čiary, aby umiestnenie, vonkajší vzhľad, tvar, rozmery a farba hraničných znakov, šírka a možnosť prehliadky hraničného pruhu zodpovedali všetkým požiadavkám, ktoré vyplývajú z demarkačných dokumentov a zo špeciálnych dvojstranných dohôd. V hraničnom pruhu sa nesmie orať a nie je dovolené v ňom budovať zariadenia a stavby s výnimkou tých, ktoré sú určené na ochranu štátnych hraníc.

(2)

Príslušné orgány zmluvných strán zabezpečujú na svojom území udržiavanie hraničného pruhu.

(3)

Pojmom „príslušné orgány“ zmluvných strán sa rozumejú hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia.

Článok 6

Zmluvné strany urobia potrebné opatrenia na náležitú ochranu hraničných znakov a budú brať na zodpovednosť osoby, ktoré premiestnia, poškodia alebo zničia hraničné znaky alebo ich časti. Poškodené, premiestnené alebo zničené hraničné znaky alebo ich časti sa obnovia alebo opravia na náklady tej zmluvnej strany, ktorej obyvatelia uvedenú škodu spôsobili. Ak sa vinníci nezistia, vykoná obnovenie alebo opravu hraničných znakov na svoj náklad tá zmluvná strana, ktorá zabezpečuje ich údržbu.

Článok 7

(1)

Udržiavanie hraničných znakov sa medzi zmluvné strany rozdeľuje takto:

a)

hraničné stĺpy osadené na území Slovenskej republiky, polygónové stĺpiky a značky trigonometrických bodov nepárnych čísel osadené v hraničnej čiare udržiava slovenská strana,

b)

hraničné stĺpy a polygónové stĺpiky osadené na území Ukrajiny, polygónové stĺpiky a značky trigonometrických bodov párnych čísel osadené v hraničnej čiare udržiava ukrajinská strana.

(2)

Udržiavanie hraničného znaku „Kremenec“ sa do uzavretia osobitného protokolu medzi vládami Slovenskej republiky, Ukrajiny a Poľskej republiky riadi Protokolom medzi vládou Československej republiky, vládou Zväzu sovietskych socialistických republík a vládou Poľskej ľudovej republiky o starostlivosti o hraničný znak „Kremenec“, vytýčený na styku štátnych hraníc Československa, Sovietskeho zväzu a Poľska, podpísaným v Moskve 29. septembra 1956.

(3)

Ak bude treba pri vykonávaní stavebných prác väčšieho rozsahu odstrániť alebo premiestniť niektoré hraničné znaky, urobí sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 tohto článku nové spoločné vyznačenie štátnych hraníc na týchto úsekoch.

Článok 8

(1)

Obhliadku stavu a polohy hraničných znakov a stavu hraničného pruhu vykonávajú príslušné orgány každej zo zmluvných strán v súlade s článkom 5 a s článkom 7 ods. 1 tejto zmluvy samostatne. Spoločné obhliadky hraničných znakov a hraničného pruhu vykonávajú príslušné orgány zmluvných strán spravidla raz za dva roky.

(2)

O termíne spoločnej obhliadky podľa odseku 1 tohto článku sa príslušné orgány zmluvných strán dohodnú vždy vopred.

(3)

O výsledku spoločnej obhliadky spíšu príslušné orgány zmluvných strán protokol v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku.

Článok 9

(1)

V prípade straty, zničenia alebo poškodenia hraničného stĺpu alebo polygónového stĺpika alebo značky trigonometrického bodu urobí príslušný orgán tej zmluvnej strany, ktorá ich podľa článku 7 tejto zmluvy udržiava, bezodkladne opatrenia na ich znovuosadenie alebo opravu. O začatí prác na znovuosadení alebo oprave hraničného znaku alebo jeho časti je príslušný orgán zmluvnej strany, ktorá práce vykonáva, povinný bezodkladne písomne upovedomiť príslušný orgán druhej zmluvnej strany.

(2)

Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany zistí, že sa stratil, zničil alebo poškodil hraničný stĺp alebo polygónový stĺpik alebo značka trigonometrického bodu, ktoré podľa článku 7 tejto zmluvy udržiava druhá zmluvná strana, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť príslušný orgán tejto zmluvnej strany.

(3)

V nevyhnutných prípadoch môžu príslušné orgány zmluvných strán po vzájomnej dohode osadzovať doplnkové hraničné znaky. Môžu meniť aj polohu zničených alebo poškodených hraničných znakov alebo ich častí, ktorým hrozí poškodenie alebo zničenie, a osadzovať ich na bezpečných miestach. Pri vykonávaní týchto prác sa priebeh hraničnej čiary určený demarkačnými dokumentmi nemení.

(4)

Tvar, rozmery a vzhľad znovuosadených a doplnkových hraničných znakov musí zodpovedať ustanoveniam článku 4 ods. 2 tejto zmluvy.

(5)

Znovuosadenie zničených a poškodených hraničných stĺpov alebo polygónových stĺpikov alebo značiek trigonometrických bodov, ako aj ich premiestnenie na bezpečné miesto vykonávajú príslušné orgány tej zmluvnej strany, ktorá ich podľa článku 7 tejto zmluvy udržiava. Tieto práce sa vykonávajú za účasti geodetov alebo topografov a v prítomnosti príslušných orgánov a expertov druhej zmluvnej strany.

(6)

Osadenie doplnkových hraničných znakov vykonávajú príslušné orgány zmluvných strán spoločne a náklady s tým spojené znášajú rovnakým dielom.

Článok 10

(1)

Na spresnenie priebehu hraničnej čiary v teréne podľa demarkačných dokumentov uvedených v článku 1 ods. 2 tejto zmluvy sa vykoná spoločné preskúšanie slovensko-ukrajinskej štátnej hranice. Prvé preskúšanie sa vykoná v roku 1993. O výsledku týchto prác sa vyhotovia nové demarkačné dokumenty, ktoré nahradia demarkačné dokumenty uvedené v článku 1 ods. 2 tejto zmluvy.

(2)

Ďalšie spoločné preskúšanie priebehu hraničnej čiary sa bude vykonávať podľa potreby vždy po desiatich rokoch, ak o jeho vykonanie nepožiada jedna zo zmluvných strán skôr.

Článok 11

(1)

O prácach vykonávaných podľa článku 9 ods. 1 a 3 a článku 10 tejto zmluvy sa vyhotovia

a)

zápisnice o znovuosadení zničených alebo poškodených hraničných znakov alebo ich častí na pôvodné miesto,

b)

zápisnice a protokol o osadení doplnkového hraničného znaku alebo o premiestnení hraničného znaku alebo jeho časti ohrozených zničením na bezpečné miesto.

(2)

Dokumenty uvedené v odseku 1 tohto článku sa vypracujú v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku.

TRETIA ČASŤ

Článok 12

(1)

Na spoločné preskúšanie priebehu hraničnej čiary utvoria vlády zmluvných strán Spoločnú slovensko-ukrajinskú hraničnú komisiu (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá zo slovenskej a ukrajinskej delegácie. Vláda každej zo zmluvných strán vymenuje do komisie predsedu svojej delegácie, jeho zástupcu a dvoch členov. Predsedovia oboch delegácií majú právo podľa potreby prizvať na prácu komisie potrebný počet expertov a ďalších osôb. Predsedovia alebo ich zástupcovia môžu v otázkach práce komisie bezprostredne spolupracovať.

(2)

Každá zo zmluvných strán hradí náklady spojené s činnosťou členov svojej delegácie, ako aj osôb, ktoré prizvala na prácu v komisii. Všetky náklady spojené s preskúšaním hraničnej čiary, s osadením nových alebo doplnkových hraničných znakov, s prípravou a vyhotovením nových demarkačných dokumentov znášajú zmluvné strany rovnakým dielom.

Článok 13

(1)

Komisia plní najmä tieto úlohy:

a)

vykonáva spoločné preskúšanie priebehu hraničnej čiary meraním v teréne a v prípade potreby navrhuje zmeny jej priebehu,

b)

rozhoduje o osadení doplnkových hraničných znakov, o premiestnení ohrozených hraničných znakov alebo ich častí na bezpečné miesto a určuje, ktorá zo zmluvných strán bude udržiavať polygónový stĺpik doplnkového hraničného znaku,

c)

vypracúva nové demarkačné dokumenty. Tieto dokumenty sa vypracujú v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku; dokumenty podliehajú schváleniu podľa právneho poriadku zmluvných strán a nadobúdajú platnosť výmenou nót o ich schválení.

(2)

Pri plnení úloh uvedených najmä v odseku 1 tohto článku komisia úzko spolupracuje s hraničnými splnomocnencami zmluvných strán.

Článok 14

(1)

Spôsob a termíny práce komisie sa určia na jej zasadaniach, ktoré sa budú konať striedavo na území zmluvných strán, ak sa nedohodne inak.

(2)

Zasadanie komisie vedie predseda delegácie tej zmluvnej strany, na ktorej území sa zasadanie koná.

(3)

O každom zasadaní komisie sa spíšu protokoly v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku. Protokoly podpíšu predsedovia oboch delegácií a opatria ich odtlačkom úradnej pečiatky.

(4)

Ak komisia v niektorých otázkach nedospeje k dohode, odovzdá ich na prerokovanie diplomatickou cestou.

Článok 15

(1)

Osobám uvedeným v článku 12 ods. 1 tejto zmluvy určí komisia na obdobie vykonávania prác pri preskúšavaní priebehu hraničnej čiary spôsob, čas a miesto prekračovania štátnych hraníc.

(2)

Uvedeným osobám sa na tento účel vydajú na prekračovanie štátnych hraníc preukazy.

(3)

Tieto preukazy vydávajú členom delegácií hlavní hraniční splnomocnenci zmluvných strán, expertom a iným osobám hraniční splnomocnenci tej zmluvnej strany, ktorá ich prizvala na prácu v komisii.

Článok 16

(1)

Osobám uvedeným v článku 12 ods. 1 tejto zmluvy je zaručená osobná nedotknuteľnosť a nedotknuteľnosť úradných listín, ktoré majú pri sebe.

(2)

Uvedené osoby sú oprávnené brať so sebou na územie druhej zmluvnej strany potrebné pracovné pomôcky, náradie a dopravné prostriedky za podmienky spätného vývozu, ako aj predmety osobnej potreby, potraviny a tabakové výrobky v množstve zodpovedajúcom osobnej spotrebe. Uvedené predmety nepodliehajú colným ani iným poplatkom.

(3)

Každá zo zmluvných strán zabezpečí osobám druhej zmluvnej strany uvedeným v článku 12 ods. 1 tejto zmluvy, nachádzajúcim sa na jej území v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, potrebnú pomoc, dopravné prostriedky, ubytovanie a prostriedky na spojenie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Článok 17

Táto zmluva sa uzatvára na obdobie 10 rokov. Ak žiadna zo zmluvných strán túto zmluvu nevypovie po dobu 6 mesiacov pred skončením jej platnosti, predlžuje sa platnosť zmluvy vždy na ďalších 10 rokov za rovnakých podmienok vypovedania.

Článok 18

Odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o režime na československo-sovietskych štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísaná v Prahe 10. februára 1973.

Článok 19

Dané v Bratislave 14. októbra 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Táto zmluva podlieha ratifikácii. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v čo najkratšom čase. Zmluva nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín.