Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.02.2017 do 28.02.2017

Platnosť od: 14.01.2005
Účinnosť od: 01.02.2017
Účinnosť do: 28.02.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Cenné papiere, Občianske súdne konanie, Poisťovníctvo, Všeobecné súdnictvo, Konkurz a reštrukturalizácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD902593DS46EUPP6ČL42

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.02.2017 do 28.02.2017
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 7/2005 s účinnosťou od 01.02.2017 na základe 315/2016

Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 315/2016, dátum vydania: 29.12.2016

Dôvodová správa

 

  1. A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.  

 

Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. 

 

Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora.  Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.    

 

Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.     

 

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod. 

 

Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci. 

 

Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy. 

 

Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania. 

 

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. 

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.

 

 

 

  1. B. Osobitná časť

 

K čl. I 

(zákon o registri partnerov verejného sektora)

 

K § 1

 

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje. 

 

Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona sú aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností. 

 

Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – najmä konečný užívateľ výhod.

 

Návrh zákona je potrebné vnímať v kontexte aj iných súvisiacich úprav.

 

Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom – všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod. Novou podmienkou je zápis do registra – táto skutočnosť sa preto zohľadňuje práve novelizáciou dotknutých zákonov. 

 

Z hľadiska procesného je potrebné mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút podľa predkladaného návrhu zákona. 

 

K § 2 

 

V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona. 

 

Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu pozri dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“.

 

V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Táto problematika je vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahoch riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov.

 

Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona sú štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci sú už obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti. 

 

Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. na základe nájomnej zmluvy). 

 

Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť – verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. 2

 

Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý má zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie sú dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 až 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. 4 Vzhľadom na to, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní nejde o nakladanie s rozpočtovými zdrojmi a majetkom štátu, ale o nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, je potrebné túto kategóriu partnerov verejného sektora pojmovo vymedziť samostatne.    

 

Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov má za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.

 

V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej úpravy je vyjadrený slovami „a súčasne vie alebo má vedieť“; t.j. právna úprava rešpektuje tú skutočnosť, že v rámci subdodávateľských vzťahov nie je vždy objektívne možné posúdiť, či je daná vedomosť o tom, či dodanie služby, tovaru alebo stavených prác je realizované v rámci realizácie zákazky z verejných zdrojov, ale to už je otázkou konania s odbornou starostlivosťou, ktoré zákon vyžaduje.  

 

V rámci negatívnej definície partnera verejného sektora sa volí dvojaký prístup, a to prostredníctvom určenia finančných limitov (odseky 2 a 3) a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru administratívne záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora plošne pri akokoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení a 250 000 eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Predkladateľ bude pochopiteľne takto koncipovanú právnu úpravu priebežne vyhodnocovať a podľa potreby bude možné tieto finančné limity prehodnocovať. Podľa odseku 4 platí, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) a finančných limitov sa za partnera verejného sektora nepovažuje, ak pôsobí v rámci neziskového sektora alebo ak financuje prostredníctvom úverov a pôžičiek samotný verejný sektor. Osobitne zákon rieši otázku zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, kde sa navrhuje neuplatňovať v určenom rozsahu návrh zákona; rovnaká výnimka sa navrhuje aj vo vzťahu poskytovaniu rozvojovej spolupráce a medzinárodnej humanitárnej pomoci zo strany Slovenskej republiky.

 

Finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t.j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 

 

Oprávnená osoba podľa písmena c) je subjekt, ktorý bude plniť úlohy spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním. V tomto prípade sa ustanovuje okruh subjektov, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby. Sú nimi advokáti, notári, banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, audítori a daňoví poradcovia. Vychádza sa z predpokladu, že ide o subjekty spôsobilé plniť požiadavky podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že už v súčasnosti vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonáva na dobrovoľnej báze, ako jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára, audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu vykonávať zákonom určené subjekty (profesie). Návrh zákona ďalej ustanovuje, že medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou musí existovať špecifický zmluvný vzťah, a teda oprávnenou osobou je len ten advokát (notár, daňový poradca, banka atď.), ktorý má s partnerom verejného sektora uzatvorenú zmluvu. Tento právny vzťah nie je koncipovaný ako mandátny vzťah (viazanosť pokynmi), ale právna úprava čerpá inšpiráciu v zmluve kontrolnej činnosti podľa Obchodného zákonníka, keďže v tomto prípade má ísť o nestranný výkon činnosti oprávnenej osoby, ktorá nepodlieha pokynom klienta (mandanta).   

 

Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť (administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. 

 

Konečný užívateľ výhod je ďalším z pojmov používaných zákonom, a ide o ďalší kľúčový pojem návrhu zákona. Z hľadiska legislatívno-technického vymedzenia obsahu tohto pojmu sa volí konštrukcia, podľa ktorej sa odkáže na definíciu konečného užívateľa výhod v osobitnom predpise. Týmto osobitným predpisom je  zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čl. XII sa vykonáva novelizácia cit. zákona s cieľom precizovať doterajšie vymedzenie konečného užívateľa výhod. Faktom je, že v súčasnosti existujú v právnom poriadku dve definície konečného užívateľa výhod (historicky) prvá je súčasťou zákona č. 297/2008 Z. z., druhá bola zavedená v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zriadenie registra konečných užívateľov výhod; následne ju prevzal aj nový zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 343/2015 Z. z.). Je namieste, aby právny poriadok obsahoval jednu univerzálnu definíciu konečného užívateľa výhod. Na tento účel sa preto aktualizuje pojem „konečný užívateľ výhod“ v zákone č. 297/2008 Z. z. a súčasne sa vypúšťa definícia konečného užívateľa výhod zo zákona o verejnom obstarávaní. 

 

Zavedenie účelovej definície pojmu „zmluva“ je potrebné vzhľadom na označenie právneho základu pre poskytovanie finančných prostriedkov, resp. majetku vo všeobecnosti. Osobitné predpisy novelizované v predloženom návrhu zákona sú koncipované z hľadiska prístupu k verejným zdrojom v drvivej väčšine prípadov na zmluvnom princípe, prípadne k nadobudnutiu majetku, či vzniku nároku na finančné prostriedky dochádza na základe iného právneho úkonu (napr. príklep na dražbe, rozhodnutie štátneho orgánu). Ak teda zákon používa pojem zmluva, robí tak v intenciách uvedených súvislostí a pod tento pojem treba zahrnúť akúkoľvek zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý je právnym základom pre poskytnutie verejných zdrojov partnerov verejného sektora. 

 

K § 3

 

Register sa vymedzuje ako zoznam údajov a dokumentov ustanovených predkladaným návrhom zákona. Údajmi v tomto prípade sú údaje podľa § 4, dokumentmi sú tzv. verifikačné dokumenty. Register má verejný charakter, pričom verejný prístup je garantovaný tým, že register sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom platí, že údaje zapísané v registri nie je potrebné preukazovať pre orgánmi verejnej moci. V ďalšom texte návrh zákona je register vymedzený ako informačný systém verejnej správy. V dôsledku toho sa naň vzťahu ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa a prevádzka tohto informačného systému sa zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom predkladateľa je rozšíriť funkcionalitu existujúcich informačných systémov používaných na súdoch (najmä Súdny manažment). Prezentačná vrstva informačného systému bude k dispozícii tak ako predpokladá návrh zákona na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 

 

Podľa odseku 1 bude register zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, t.j. bude dostupný každému a bezplatne; bezplatnosť je daná tým, že niet zákonnej úpravy, ktorá by predpisovala poplatkovú povinnosť pre prístup k údajom zapísaných v registri. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákon o súdoch.

 

Odseky 2 a 3 preberajú súčasnú právnu úpravu § 159 ods. 3 a 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov využívanú v súvislosti s prevádzkou doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. 

 

Podľa odseku 2 sa zavádza materiálna publicita údajov zapísaných v registri. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať to, že je zapísaný v registri pred orgánmi verejnej moci, keďže túto skutočnosť si môže ten, kto to potrebuje overiť nahliadnutím do registra, ktorý bude dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Rešpektuje sa tak jedna zo zásad elektronického výkonu verejnej moci vyjadrená v § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

 

Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrujúcich súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania – ide o formalizované konanie – bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku – aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu Civilného mimosporového poriadku.  

 

Podľa odseku 3 budú z registra vydávané výpisy (obdobne ako v prípade obchodného registra) a súčasne aj potvrdenia o tom, že určité údaje v registri zapísané nie sú. Z hľadiska technickej realizácie registra sa predpokladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva spravodlivosti s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Výpisy a potvrdenia budú vydávané výlučne v elektronickej podobe a budú mať kvalitu verejnej listiny. Ďalej návrh zákona predpokladá, že register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémov, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti. 

 

K § 4

 

Navrhovaný § 4 vymedzuje obsah registra. Nadväzuje sa na definičné vymedzenie registra, t.j. ide o verejný zoznam údajov a dokumentov. A teda ustanovujú sa údaje zapisované do registra a dokumenty ukladané do registra.

 

Základná požiadavka ustanovená zákonom je, aby sa do registra zapisovali partneri verejného sektora, t.j. fyzické osoby a právnické osoby, ktoré spĺňajú definičné vymedzenie partnera verejného sektora podľa § 2. Zápis partnera verejného sektora sa síce vykonáva na dobu neurčitú (§ 7 ods. 3), ale návrh zákona súčasne požaduje, aby tento zápis trval minimálne po dobu trvania právneho vzťahu (zmluvy) medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý reprezentuje štát, územná samospráva či verejnoprávna inštitúcia. Právne vzťahy, o ktoré tu ide, majú zmluvný základ, to znamená, že ich trvanie možno stotožniť s trvaním samotnej zmluvy. V tomto kontexte je potrebné osobitne posudzovať aj jednotlivé zmluvné typy, keďže existuje kategória zmlúv, ktorých hospodársky účel pominie bezprostredne po tom, čo sú skonzumované. Typickým príkladom je napríklad zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva k veci, kde jej účel pominie bezprostredne po odovzdaní predmetu vlastníctva a zaplatení dohodnutej ceny. Tieto zmluvy treba odlíšiť od dlhodobo trvajúcich zmlúv, kam treba zaradiť napríklad zmluvy o dielo, či nájomné zmluvy.  

 

Nad rámec toho sa umožňuje, aby sa do registra zapisovali aj iné subjekty, avšak v tomto prípade na dobrovoľnej báze; k tomu pozri § 17. 

 

V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra, a to v členení podľa toho, či je partnerom verejného sektora fyzická osoba (odsek 2) alebo právnická osoba (odsek 3). Súčasťou zápisu o každom partnerovi verejného sektora budú údaje o konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe. Rozsah zapisovaných údajov volí predkladateľ tak, aby jednak vo svojom úhrne poskytli komplexný pohľad na partnera verejného sektora a aby súčasne tvorili základňu pre efektívne a rýchle vyhľadávanie subjektov v registri. Osobitnú kategóriu údajov o registri predstavujú údaje verejných funkcionároch. Nad rámec doterajšej úpravy rozlišovania verejného funkcionára ako konečného užívateľa výhod ide návrh zákona ďalej, keď vyžaduje v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod identifikovať aj každého verejného funkcionára, ktorý sa nachádza vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora. V tomto prípade teda nemusí byť verejný funkcionár nevyhnutne konečným užívateľom výhod, aby bol zapísaný do registra.     

 

Osobitná právna úprava sa bude uplatňovať pri zapisovaný konečného užívateľa výhod pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (odsek 4). V tomto prípade sa predpokladá, že ako konečný užívateľ výhod sa do registra zapíše vrcholový manažment právnickej osoby (materská obchodná spoločnosť). Tento režim sa však neuplatní, ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto prípade zákon vyžaduje štandardný režim zapisovania konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 5 sa definujú ďalšie údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra. Ide o údaje, ktoré sú potrebné pre riadnu aplikáciu zákona a prípadne vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie zákona. Pre tieto údaje je charakteristické, že budú vytvárať historický profil partnera verejného sektora a budú aj súčasťou výpisu z registra. A teda do registra sa bude zapisovať dátum každého overenia identifikácie konečného užívateľa výhod; k tomu pozri § 11 ods. 2 návrhu zákona. Rovnako aj dátumy zápisu a výmazu  akýchkoľvek iných údajov. Súčasťou zápisu v registri o partnerovi verejného sektora budú aj verifikačné dokumenty, ktoré potvrdzujú overenie identifikácie partnera verejného sektora (k tomu pozri § 11). Z toho pohľadu bude register nie len verejným zoznamom aktuálnych zápisov, ale súčasne aj prehľadom všetkých historických zápisov.

 

V odseku 6 sa upravuje pravidlo, podľa ktorého partner verejného sektora môže mať v registri zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Tento koncept sa volí najmä s ohľadom na zodpovednostné vzťahy vznikajúce v súvislosti s navrhovanou úpravou. Pravidlo vyjadrené v odseku 5 však nebráni zmene oprávnenej osoby; k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3.

 

Ustanovenie § 4 ako celku je potrebné vykladať v spojitosti s § 18. Podstata tejto úpravy spočíva v tom, že ak osobitné predpisy budú ustanovovať podmienku zápisu do registra ako podmienku pre získanie verejných zdrojov, táto podmienka bude splnená len vtedy, ak budú v registri zapísané všetky údaje podľa § 4. Inak povedané, ak napr. dôjde k výmazu oprávnenej osoby z registra, a nebude zapísaná nová oprávnená osoba, nebude splnená podmienka zápisu do registra na účely osobitných predpisov. Rovnako to bude platiť aj pre ostatné údaje zapisované do registra, najmä pre údaje o konečnom užívateľovi výhod. Rovnako absencia zápisu fyzickej osoby alebo právnickej osoby do registra vyvolá rovnaký účinok. Osobitnými predpismi, na ktoré sa v právnej norme odkazuje sú tie, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v čl. II a nasl. Ide teda o predpisy, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi alebo majetkom, pričom podstata novelizácie týchto predpisov spočíva práve v tom, že sa v nich konštituuje nová podmienka prístupu k verejným zdrojom, a to zápis v registri osoby, ktorá sa o tieto verejné zdroje uchádza alebo ich prijíma.

 

Všeobecne k procesnej časti návrhu zákona 

 

Návrh zákona obsahuje právnu úpravu procedúry vykonávania zápisov údajov do registra, ako aj zmeny a výmazu týchto zápisov a povinnosti s tým spojené. Registračné konanie je návrhovým konaním s výnimkou výmazu partnera verejného sektora z registra, ktoré možno vykonať aj z úradnej moci, ak sú na to splnené podmienky (§ 10 ods. 1). Registračné konanie je formalizovaným konaním, a to ako z hľadiska posudzovania návrhu na zápis, tak aj z hľadiska formalizácie návrhu na zápis (predpísaný formulár). Registračné konanie síce ponúka opravný prostriedok (námietka), ale tento opravný prostriedok nebude mať devolutívny účinok a taktiež sa nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietke. Svojimi atribútmi vychádza registračné konanie z konania v agende obchodného registra. Registračné konanie je navrhované ako výlučne elektronické konanie, preto sa budú naň vzťahovať ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 

 

K § 5

 

Ustanovenie § 5 upravuje začatie konania o návrhu na zápis. Pod slovným spojením „návrh na zápis“ treba rozumieť návrh na zápis údajov (tzv. prvozápis), zmenu zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov. 

 

Aktívna legitimácia je na strane oprávnenej osoby, ktorá návrh na zápis podáva za partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou zmluvný základ, ustanovuje sa zákonná povinnosť, a teda kogentná norma, partnera verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Rozsah súčinnosti je vymedzený slovami „na účely podľa tohto zákona“; tento pojem treba vykladať v intenciách povinností oprávnenej osoby podľa tohto zákona, t.j. na účely samotného registračného konania, ale najmä na účely overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

V odseku 2 sa navrhuje, aby návrhy na zápis boli podávané registrujúcemu orgánu výlučne v elektronickej podobe v intenciách zákona o e-Governmente. Návrh na zápis bude musieť byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak sa naň nebude prihliadať, t.j. neuplatní sa odmietnutie návrhu na zápis. Uvedené vyplýva z použitej dikcie „autorizácia“. Autorizáciou upravuje § 23 zákona o e-Governmente.    

 

Návrh na zápis bude mať podľa povahy vykonávaného zápisu niekoľko povinných príloh. Prvou prílohou, ktorú zákon upravuje je verifikačný dokument. Verifikačný dokument je povinnou prílohou pri prvom zápise, pri zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod a pri oznamovaní vykonania verifikácie bez zmeny v osobe konečného užívateľa výhod v rámci jednotlivých verifikačných udalostí. Ak sa zápis alebo zmena zapisovaných údajov týka oprávnenej osoby, povinnou prílohou bude vyhlásenie oprávnenej osoby a písomná dohoda preukazujúca existenciu právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou.  

 

Aj prílohy budú musieť byť v elektronickej podobe a podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok neprihliadanie na návrh na zápis ako celok.   

 

Vzhľadom na povahu registra, ako aj povahu konania o návrhu na zápis sa navrhuje nepripustiť späťvzatie návrhu na zápis; ide o obdobnú konštrukciu, ktorá sa používa aj v rámci agendy obchodného registra. Vzhľadom na lehotu dvoch pracovných dní je späťvzatie návrhu na zápis prakticky vylúčené.   

 

V odseku 5 sa upravuje zodpovednosť za obsahovú správnosť návrhu na zápis. Ide o dôležitú povinnosť, ktorú je oprávnená osoba musí realizovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť oprávnenej osoby a partnera verejného sektora. 

 

Návrh na zápis sa bude podávať na formulári, ktorého vzor bude ustanovený vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti na základe splnomocnenia podľa § 16 ods. 1. Návrh vyhlášky je súčasťou vládneho návrhu zákona.

 

K § 6

 

V odseku 1 sa upravujú skutočnosti, ktoré registrujúci orgán preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou), jednak o podmienky viažuce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho prílohy má v prvom rade formálno-právny a nie materiálny charakter, t.j., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do registra) ponesie partner verejného sektora a oprávnená osoba.

 

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k odseku 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na formulári, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom. 

 

K § 7

 

Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov podľa  § 6 a 7 zákona, je v zmysle odseku 1 registrujúci orgán povinný vykonať zápis v lehote dvoch pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Ustanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o návrhy bez vád, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter. 

 

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nebude prípustný opravný prostriedok, t.j. námietky. 

 

Podľa odseku 2 registrujúci orgán informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle. Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Nevyžaduje sa preto jeho doručovanie do vlastných rúk, keďže niet opravného prostriedku.

 

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého sa zápisy do registra vykonávajú s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni samotného zápisu. Súčasne sa ustanovuje, že zápisy sa vykonávajú na dobu neurčitú. Uvedené však nie je prekážkou toho, aby došlo k výmazu údajov z registra, a to buď na návrh alebo aj bez tohto návrhu; k zmenám a výmazom údajov zapísaných do registra pozri § 9 a 10 návrhu zákona. Ako už bol uvedené vyššie, register bude mať aj historickú výpovednú hodnotu. Samotný výmaz údajov z registra neznamená, že tieto sa trvalo „stratia“, ale v registri bude označený dátum ich výmazu.   

 

K § 8

 

V odseku 1 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona. V takomto prípade registrujúci orgán navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrujúci orgán upovedomiť navrhovateľa. Registrujúci orgán si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto oprávnenej osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Keďže ide o doručenie rozhodnutia, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a od doručenia ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie opravného prostriedku, povaha veci vyžaduje, aby sa vykonalo doručovanie do vlastných rúk. Doručovanie sa bude v tomto prípade vykonávať elektronicky podľa zákona o e-Governmente, pričom sa použijú tie ustanovenie cit. zákona, ktoré upravujú elektronickú obdobu doručovania do vlastných rúk, t.j. ide o doručovane s elektronickou doručenkou. Keďže v § 7 ods. 1 zákon ustanovuje dvojdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bola oprávnená osoba približne v rovnakej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že registrujúci orgán navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrujúci orgán je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto dvojdňovej lehoty.

 

V odseku 2 zákon upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 1. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie elektronickú podobu, z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok – námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (t.j. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v zákone), čo uľahčí ďalší postup oprávnenej osoby pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu.

 

V odseku 3 je ustanovená lehota na podanie námietok a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia oznámenia. V tomto prípade sa bude uplatňovať obdobný postup ako v prípade agendy obchodné registra s tým rozdielom, že proti rozhodnutiu o námietkach nebude prípustné odvolanie. V praxi sa predpokladá rozhodovanie o námietkach vyšším súdnym úradníkom, jeho rozhodnutie je vždy preskúmateľné sudcom (čl. 142 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Zároveň sa vylučuje podania odvolania proti rozhodnutiu o námietkach. To znamená, že rozhodnutie sudcu o námietkach je konečným rozhodnutím. Námietky sa budú musieť podávať v elektronickej podobe (k tomu pozri dikciu „ustanovenie § 5 ods. 2 sa na námietky vzťahuje rovnako“).  Na konanie o námietkach sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku s už spomenutou výnimkou vylúčenia odvolania proti rozhodnutiu sudcu o námietkach. 

 

K § 9

 

V ustanovení odsekov 1 a 2 sa navrhuje úprava mechanizmu zmeny údajov zapísaných v registri. V tomto prípade nejde len o údaje o konečnom užívateľovi výhod, ale o všetky údaje zapisované do registra v rozsahu § 4. Zmena zapísaných údajov sa bude vykonávať na základe návrhu (k tomu pozri § 5 až 8). Koncepčne je právna úprava nastavená na vzájomnej súčinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že partner verejného sektora je primárne tým subjektom, ktorý sa ako prvý dozvie o zmene zapísaných údajov. Preto je v odseku 1 ako prvé pravidlo vyjadrená informačná povinnosť partnera verejného sektora smerom k oprávnenej osobe. Túto povinnosť je partner verejného sektora splniť bezodkladne potom, čo sa dozvedel o zmene údajov. Na podklade toho je oprávnená osoba povinná podať návrh na zmenu zapísaných údajov. Lehota na podanie návrhu je 30 dní, čo vytvára dostatočný časový priestor pre overovania údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pretože o zmene údajov sa môže dozvedieť aj oprávnená osoba, v odseku 2 sa navrhuje, aby existovala informačná povinnosť aj na strane oprávnenej osoby. 

 

K § 10

 

Výmaz partnera verejného sektora sa bude vykonávať na návrh samotného partnera, ktorý za neho podáva oprávnená osoba a v jedinom prípade aj bez tohto návrhu, a to vtedy, ak partnerovi verejného sektora bude uložená pokuta podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 4, t.j. z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o existencii vylúčenia oprávnenej osoby. Výmaz bude vždy spôsobovať vylúčenie z možnosti uchádzať sa o verejné zdroje nad rámec limitov podľa § 2 ods. 2 a 3. Konanie o výmaze údajov je konaním, ktoré teda možno začať aj z úradnej moci. Výmaz oprávnenej osoby sa bude realizovať buď na návrh partnera verejného sektora alebo oprávnenej osoby. 

 

Vzhľadom na to, že oprávnená osoba vykonáva úkony pre partnera verejného sektora na báze dobrovoľnosti, je namieste umožniť jej ukončiť spoluprácu s partnerom verejného sektora, a to najmä v prípadoch kedy partner verejného sektora nebude poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť, prípade nebude oprávnenej osobe poskytovať požadované informácie o konečnom užívateľovi výhod, prípadne bude oprávnenú osobu nútiť konať v rozpore s požiadavkami konania s odbornou starostlivosťou a pod. Tomuto zámeru je podriadená úprava v odseku 2. Výmazom oprávnenej osoby z registra na jej návrh vzniká partnerovi verejného sektora povinnosť zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní. Táto lehota začína plynúť odo dňa výmazu predchádzajúcej oprávnenej osoby. Dikcia „je ... povinný zabezpečiť...“ indikuje, že nejde o povinnosť partnera verejného sektora podať návrh na zápis, keďže návrh na zápis zaňho podáva oprávnená osoba (§ 5 ods. 1). Partner verejného sektora je však povinný podniknúť všetky kroky k tomu, aby našiel novú oprávnenú osobu, poskytol jej potrebnú súčinnosť a inicioval podanie návrhu na zápis prostredníctvom tejto oprávnene osoby. Nesplnenie povinnosti zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní zakladá oprávnenie účastníka zmluvného vzťahu odstúpiť od zmluvy podľa § 15 ods. 1 návrhu zákona. Taktiež platí, že počas tejto 30 dňovej lehoty sa suspenduje povinnosť účastníka zmluvu plniť partnerovi verejného sektora, a to bez toho, aby sa tento účastník, ktorý má plniť dostal do omeškania. Zákon nebráni tomu, aby jeden subjekt bol súčasne oprávnenou osobou viacerých partnerov verejného sektora. V takýchto prípadoch bude potrebné, aby v prípade svojho výmazu vždy označil partnera verejného sektora, u ktorého sa chce nechať vymazať ako oprávnená osoba. Inak povedané, ak bude subjekt zapísaný ako oprávnená osoba o desiatich partnerov verejného sektora a bude chcieť ukončiť svoju činnosť ako oprávnená osoba vo vzťahu ku všetkým partnerom, bude musieť podať desať návrhov na výmaz, a to zvlášť vo vzťahu ku každému partnerovi verejného sektora. Vzhľadom na to, že existencia zápisu oprávnenej osoby je podmienkou úplnosti zápisu údajov v registri, navrhuje sa, aby partner verejného sektora dostal vždy informáciu od registrujúceho orgánu, že došlo k výmazu oprávnenej osoby. 

 

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, keď oprávnenú osobu nahradí novou oprávnenou osobou partner verejného sektora. Ani v tomto prípade zákonná úprava nerieši dôvody, pre ktoré tak môže partner verejného sektora spraviť, resp. partner verejného sektora nie je v tomto smere nijako limitovaný. Otázky tohto typu je namieste riešiť dohodou pri vzniku právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Návrh zákona však v tomto prípade vyžaduje, aby spolu s návrhom na výmaz oprávnenej osoby bol podaný aj návrh na zápis novej oprávnenej osoby. Ak tieto návrhy nie sú podané spolu, registrujúci orgán nevykoná zmenu, nakoľko nie sú splnené podmienky pre registráciu. Aj v prípade tohto výmazu oprávnenej osoby sa navrhuje zavedenie osobitnej notifikačnej povinnosti, ktorej nositeľom je registrujúci orgán a adresátom pôvodne zapísaná oprávnená osoba.

 

Zmena v osobe oprávnenej osoby je dôvodom pre vykonanie dodatočného overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Preto sa výslovne upravuje požiadavka, aby v prípadoch podaní podľa § 10 ods. 1 a 2 sa vykonalo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

K § 11

 

V § 11 sa upravuje inštitút overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Ide o koncept, ktorý nahrádza doterajšiu úpravu čestných vyhlásení o konečnom užívateľovi výhod. Nositeľom povinnosti overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod bude oprávnená osoba, ktorej na tento účel je partner verejného sektora povinný poskytovať súčinnosť (§ 5 ods. 1). 

 

V odseku 1 sa upravuje zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v registri. Zodpovednými subjektmi sú partner verejného sektora a oprávnená osoba. Oprávnená osoba však len v rozsahu korektívu konania s odbornou starostlivosťou. 

 

V odseku 2 sa upravujú situácie (tzv. verifikačné udalosti), ktoré zakladajú povinnosť oprávnenej osoby identifikovať konečného užívateľa výhod. Primárne sa bude identifikácie konečného užívateľa výhod vykonávať pri tzv. prvozápise, t.j. pri podaní návrhu na zápis partnera verejného sektora do registra. Následne sa vyžaduje identifikácia konečného užívateľa výhod počas trvania tohto zápisu:

 

  1. a) pri zápise zmeny konečného užívateľa výhod – v tomto prípade o overenie identifikácie na základe § 9 ods. 1 a 2 zákona, t.j. pri zmene už zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod
  2. b) pri zápise novej oprávnenej osoby – zákon predpokladá možnosť zmeny oprávnenej osoby (k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3), ak k takejto zmene dôjde, bude sa vyžadovať opätovné overenie konečného užívateľa výhod, a to zo strany oprávnenej osoby, ktorá sa zapisuje do registra namiesto pôvodnej oprávnenej osoby
  3. c) každoročne k 31. decembru – v tomto prípade ide o pravidelné overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod
  4. d) v súvislosti s uzavretím zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje overenie konečného užívateľa výhod pred podpisom zmluvy (k pojmu zmluva pozri § 2 ods. 1), a to v lehote 5 alebo menej dní pred uzavretím zmluvy; táto úprava sa bude vzťahovať aj na zmenu zmluvy
  5. e) v súvislosti s plnením zo zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k overeniu konečného užívateľa výhod pred tým, než dôjde napr. k vyplateniu finančných prostriedkov, aj v tomto prípade v lehote 5 alebo menej dní pred plnením zo zmluvy. 

 

Nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 zo strany oprávnenej osoby má svoje následky. Tieto sú ustanovené v § 15 ods. 2 návrhu zákona. Platí pravidlo, že dokým nie je vykonané overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, tak subjekt reprezentujúci verejný sektor nie je povinný plniť zo zmluvy, a nedostane sa pri tom do omeškania. Ide o súkromnoprávnu „sankciu“ za nesplnenie povinnosti overovať konečného užívateľa výhod. 

 

Osobitne sú vnímané verifikačné udalosti podľa odseku 2 písm. d) a e), pri ktorých sa podľa odseku 3 uplatní pravidlo, že oprávnená osoba je povinná vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, len ak jej partner verejného sektora oznámi, že tieto verifikačné udalosti majú nastať. Je žiaduce, aby praktické dôsledky tohto pravidla boli konkretizované v dohode medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Rovnako v týchto prípadoch sa uplatní výnimka z nutnosti absolvovať procedúru verifikácie, ak v prechádzajúcich šiestich mesiacoch došlo k verifikácii konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 4 sa upravuje povinnosť oprávnenej osoby postupovať pri overovaní konečného užívateľa výhod s odbornou starostlivosťou. Ak oprávnená osoba túto povinnosť zanedbá, môže to viesť k vzniku zákonného ručenia oprávnenej osoby za zaplatenie pokuty uloženej za uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod; k tomu pozri § 13 ods. 3. Koncept konania s odbornou starostlivosťou nie je v právnom poriadku novinkou. Uvedenú skutočnosť zohľadňuje aj návrh zákona. Návrh zároveň zavádza účelovú definíciu konania s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že výkon funkcie oprávnenej osoby nie je výkon regulovaného povolania napr. advokáta, daňového poradcu, či notára alebo výkon činnosti banky. Z uvedeného dôvodu je preto namieste zaviesť osobitný štandard konania s odbornou starostlivosťou. To znamená, že ak advokát uzavrie s partnerom verejného sektora dohodu na účely registrácie v registri, a teda ak advokát začne plniť úlohy oprávnenej osoby, pri posudzovaní konania s odbornou starostlivosťou sa použije § 11 ods. 4 a nie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 

 

V odseku 5 sa upravujú obsahové náležitosti verifikačného dokumentu. Verifikačný dokument bude určený na preukázanie identifikácie konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Vyhotovovať ho bude oprávnená osoba, ktorá zodpovedá za obsah a dostatočnosť verifikačného dokumentu, pričom pri posudzovaní jej zodpovednosti, t.j. konania s odbornou starostlivosťou (odsek 3) sa prihliada výlučne na skutočnosti, ktoré uviedla vo verifikačnom dokumente, a teda nemôže prísť s dodatočnými vysvetleniami. Nedodržanie predpísaných náležitostí verifikačného dokumentu je dôvodom pre odmietnutie vykonania zápisu podľa § 6 ods. 1. Verifikačný dokument tvorí povinnú prílohu návrhu na zápis, ak sa tento návrh týka údajov o konečnom užívateľovi výhod. Ďalej je povinnou prílohou aj oznámenia o overení identifikácie konečného užívateľa výhod podľa odseku 6. Ak sa v uvedených prípadoch nepriloží verifikačný dokument k podaniu, registrujúci orgán odmietne vykonať úkon; rovnakou bude postupovať aj vtedy, ak verifikačný dokument nebude obsahovať predpísané obsahové náležitosti.

 

Ustanovenie odseku 6 má za cieľ upraviť procedúru zápisu overenia identifikácie konečného užívateľa výhod do registra v prípade jednotlivých verifikačných udalostí. Ak je registračnou udalosťou samotná zmena v osobe konečného užívateľa výhod, použije sa postup podľa § 9, t.j. podá sa štandardný návrh na zmenu zapísaných údajov. To platí aj pre prípad zmeny oprávnenej osoby na návrh partnera verejného sektora. V prípade ostatných verifikačných udalostí môžu nastať dve situácie – ak je výsledkom verifikácie zistenie, že došlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, postupuje sa podľa § 9, keďže je potrebné zmeniť už zapísané údaje. Ak je výsledkom verifikácie potvrdenie správnosti zápisu o konečnom užívateľovi výhod, t.j. pri verifikačnej udalosti sa zistí, že nedošlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, oznámi sa táto skutočnosť prostredníctvom na to určeného formulára (oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod) registrujúcemu orgánu. Prílohou oznámenia je v tomto prípade nový verifikačný dokument. Na oznámenia sa vzťahuje povinnosť podať ho elektronicky.

 

Odpoveď na otázku ako naloží s oznámením o overení identifikácie konečného užívateľa výhod registrujúci orgán ponúka úprava v odseku 7. Registrujúci orgán v tomto prípade zapíše do registra dátum overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Na postup registrujúceho orgánu sa použijú sa použijú § 5 až 7. To znamená, že registrujúci orgán formálne skontroluje oznámenie, a to či je priložený verifikačný dokument a či oznámenie vykonala oprávnená osoba (rovnaké použitie § 6). Ak oznámenie spĺňa požadované náležitosti, vykoná sa v lehote dvoch pracovných dní zápis dátumu verifikácie do registra. Ak oznámenie nepodala oprávnená osoba, oznámenie je neúplné alebo nie je k nemu priložený verifikačný dokument, prípadne verifikačný dokument nespĺňa požadované náležitosti, registrujúci orgán odmietne vykonať zápis (rovnaké použitie § 7 a 8). Proti odmietnutiu vykonania zápisu budú aj v prípade oznámenia prípustné námietky, na ktoré sa vzťahuje v plnom rozsahu § 8 ods. 3.  

 

Návrh zákona v odseku 8 zavádza povinnosť fyzickej osoby, ktorá sa stane konečným užívateľom výhod oznámiť túto skutočnosť partnerovi verejného sektora a v registri zapísanej oprávnenej osobe. Nie vždy sa musí túto skutočnosť partner verejného sektora dozvedieť z vlastnej činnosti. Ak sa tak udeje, partner verejného sektora postupuje tak, že prostredníctvom oprávnenej osoby vykoná zmenu zápisu konečného užívateľa výhod v registri. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany (nového) konečného užívateľa výhod je sankcionované pokutou. 

 

K § 12

 

V § 12 sa navrhuje mechanizmus verifikácie konečného užívateľa výhod vykonávaný z úradnej moci. Na tento účel sa navrhuje, aby registrujúci orgán mal jednak oprávnenie vyzvať partnera verejného sektora a oprávnenú osobu na poskytnutie súčinnosti (odsek 2) a súčasne sa umožňuje, aby registrujúci orgán mohol využiť pri overovaní konečného užívateľa výhod aj iné orgány, a to tzv. povinného osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

 

Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa bude realizovať buď na základe kvalifikovaného podnetu alebo aj bez tohto podnetu. Úprava kvalifikovaného podnetu je prevzatá z platného znenia zákona o verejnom obstarávaní, pričom je rozšírená aj o notifikačnú povinnosť vo vzťahu k oznamovateľovi o spôsobe vybavenia jeho podnetu. 

 

Z procesného hľadiska sa na postup registrujúceho orgánu, t.j. súdu budú vzťahovať ustanovenia § 289 až 298 Civilného mimosporového poriadku, ktoré svojou povahou najviac vyhovuje potrebám § 12. Vzhľadom na subsidiárnu aplikáciu procesných kódexov nič nebráni tomu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie alebo si vyžiadal potrebné odborné vyjadrenia mimo znaleckého dokazovania.

 

K § 13

 

V § 13 sa upravujú pokuty za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom. Pokuty sú diferencované podľa závažnosti porušenej povinnosti do dvoch kategórií. 

 

V odseku 1 sa upravuje pokuta, ktorá bude ukladaná za porušenie týchto povinností:

  1. 1. uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis,
  2. 2. uvedenie nepravdivých údajov alebo neúplných údajov o verejných funkcionároch, alebo 
  3. 3. nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom (§ 9 ods. 1),
  4. 4. porušenie zákazu výkonu funkcie oprávnenej osoby podľa § 19.

 

V týchto prípadoch sa pokuta bude jedným rozhodnutím ukladať partnerovi verejného sektora a súčasne aj jeho štatutárnemu orgánu, prípadne všetkým jeho členom (vo význame každému osobitne). Z povahy veci sa uloženie pokuty štatutárnemu orgánu nepoužije, ak je partnerom verejného sektora fyzická osoba. 

 

Výška pokuty je v prípade partnera verejného sektora definovaná dvojako – v prvom rade sa pokuta uloží vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10000 do 1000000 eur.

 

Zmyslom tohto právneho inštitútu je odňať vo forme pokuty všetko to, o čo sa partner verejného sektora obohatil v dôsledku toho, že bol uvedením nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod spôsobilý uzatvoriť zmluvu so subjektom verejného sektora. Pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad partnera verejného sektora, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal. Úmyslom zákonodarcu je najmä odňať sankcionovanému partnerovi verejného sektora akýkoľvek zisk z predmetnej transakcie, pričom na tieto účely treba podrobne skúmať oprávnenosť nákladov povinnej osoby.

 

Výška pokuty ukladanej štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora je vymedzená v rozsahu od 10000 do 100000 eur. Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť oprávnená osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti. Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou starostlivosťou (§ 12 ods. 4). 

 

V odseku 2 sa koncipuje druhá kategória pokút, a to za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 12. V týchto prípadoch sa pokuta ukladá partnerovi verejného sektora, a to vo výške do 100 000 eur.

 

V odseku 3 sa navrhuje zavedenie pokuty ukladanej konečnému užívateľovi výhod, ktorý si nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 11 ods. 8.

 

V odseku 4 sa upravuje pokuta za porušenie zákazu vyjadreného v § 19. Pokuta sa v tomto prípade bude ukladať oprávnenej osobe. 

 

Pri ukladaní pokút bude registrujúci orgán postupovať podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Výnosy s uložených pokút budú príjmom štátnej rozpočtu.

 

Ďalej je potrebné sa zmieniť o trestnoprávnych dosahoch novej právnej úpravy. V prvom rade je potrebné uviesť, že návrh zákona zavádza novú podmienku prístupu k verejným zdrojom, ktorou je zápis v registri partnerov verejného sektora. Je nepochybné, že týmto zápisom sa rozumie úplný a pravdivý zápis v registri. Porušenie tejto povinnosti môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. Do úvahy prichádza najmä použitie trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona. 

 

K trestnému činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Nepravdivými alebo hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia. Registrom podľa osobitného predpisu je napr. register podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; pod tento pojem možno subsumovať aj register partnerov verejného sektora.

 

Podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,,Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou návrhu na zápis je verifikačný dokument.“ Z uvedeného možno odvodiť, že za daných okolností je verifikačný dokument podkladom nevyhnutným na to, aby došlo k zápisu do registra partnerov verejného sektora,   t. j. aj podkladom slúžiacim na zápis do iného registra v zmysle skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Nakoľko subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, a teda aj partner verejného sektora, ako aj oprávnená osoba.

 

K trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Partner verejného sektora môže byť páchateľom tohto trestného činu. Pri oprávnenej osobe je situácia ,,zložitejšia“ v tom zmysle, že taká oprávnená osoba síce môže vylákať od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie, avšak nie je tou osobou, ktorá nespĺňa podmienky, na ktoré je viazané poskytnutie alebo použitie danej dotácie, subvencie a pod. podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (osobou, ktorá nespĺňa tieto podmienky je partner verejného sektora). Do úvahy však prichádza trestnosť oprávnenej osoby za spolupáchateľstvo, kedy je medzi spolupáchateľmi rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, že ich konanie naplní všetky znaky predmetného trestného činu iba vo svojom súhrne. Pritom sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy (t. j. konanie každého zo spolupáchateľov nemusí mať všetky znaky trestného činu), ale stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Do úvahy tiež prichádza trestnoprávny postih oprávnenej osoby za niektorú z foriem účastníctva [napr. ako pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona].

 

K trestnému činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona

 

V prípade, že by nebolo možné subsumovať stanovenú situáciu pod niektoré z vyššie uvedených trestných činov (trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu), bolo by ju možné zahrnúť pod trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tohto trestného činu sa môže dopustiť tak partner verejného sektora ako aj oprávnená osoba. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aj spôsobenie škody. V prípade, že by bola škoda (pod ktorú by v danom prípade boli zahrnuté štátom poskytnuté finančné prostriedky partnerovi verejného sektora) vyššia ako 100 000 eur, do úvahy by prichádzala kvalifikácia predmetného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ak by bola škoda vo výške najmenej 133 000 eur.

 

K § 14

 

Ďalším postihom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorému bude uložená pokuta z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis bude diskvalifikácia podľa Obchodného zákonníka; k tomu pozri § 13a cit. zákona. V praxi to bude znamenať, že registrujúci orgán zašle právoplatné rozhodnutie o pokute príslušnému súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Na podklade tohto rozhodnutia súd, ktorý vedie register diskvalifikácií v spolupráci s registrovými súdmi vykoná výmaz dotknutej fyzickej osoby zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých figuruje ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Doba vylúčenia (diskvalifikácie) je v tomto prípade tri roky; k tomu pozri § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.

 

Koncept diskvalifikácie podľa Obchodného zákonníka je nastavený tak, že umožňuje, aby osobitný zákon ustanovil konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky za rozhodnutia o vylúčení. V súčasnosti sú takto definované dve rozhodnutia – rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.) a rozhodnutie o treste zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu (§ 61 ods. 10 Trestného zákona). Rozhodnutie o pokute podľa § 13 ods. 1 predkladaného zákona sa tak stane v poradí tretím rozhodnutím súdu, ktoré spôsobuje vylúčenie podľa predpisov obchodného práva. 

 

K § 15

 

Ustanovenie § 15 upravuje súkromnoprávne dôsledky porušenia niektorých povinností ustanovených zákonom. 

 

Ak dôjde k právoplatnému uloženiu pokuty za porušenie povinností uvádzať v návrhu na zápis pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo si podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom, vznikne účastníkovi zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, právo odstúpiť od tejto zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy vznikne aj v prípade nesplnenia povinnosti zabezpečiť zápis oprávnenej osoby podľa § 10 ods. 2 v zákonom ustanovenej lehote. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. 

 

Porušenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod alebo nesplnenie povinnosti vykonať zápis oprávnenej osoby do registra včas bude mať za následok to, že účastník zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, nemusí plniť svoje zmluvné povinnosti a nedostane sa tým od omeškania so splnením svojho záväzku.

 

K § 16

 

Zákonná úprava predpokladá, že podania adresované registrujúcemu orgánu budú formalizované a bude ich potrebné vykonať na predpísaných formulároch. Tieto budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Navrhuje sa preto štandardné splnomocňujúce ustanovenie pre vydanie týchto formulárov. Vychádzajúc z textu zákona možno rozlišovať tieto podania:

 

  • - návrh na prvý zápis partnera verejného sektora (§ 5 ods. 1)
  • - návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov (§ 9 a § 10)
  • - návrh na výmaz oprávnenej osoby (§ 10 ods. 2)
  • - oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod (§ 11 ods. 6).

 

Z dôvodu prehľadnosti budú formuláre pre návrh na prvý zápis a návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov diferencované podľa toho či je partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba.

 

Návrh príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v súlade s čl. 17 ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky súčasťou predkladaného materiálu.

 

V odseku 2 sa koncipuje právna úprava, ktorá čerpá z § 13 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorá umožňuje reagovať na praktické fungovanie súdu pri vybavovaní agendy registra partnerov verejného sektora v časti týkajúcej sa zápisov, zmien a výmazov údajov. 

 

Z dôvodu zachovania vysokej úrovne transparentnosti sa navrhuje v odseku 3  jednoznačne určiť, že rozhodnutia o pokute podľa § 13 sa budú zverejňovať ako každé iné súdne rozhodnutie. Tieto rozhodnutia sa taktiež budú sprístupňovať na vyžiadanie. Podmienky za akých sa tak deje upravuje § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z. 

 

V odseku 4 sa upravuje subsidiarita použitia ustanovení § 591 ž 600 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o kontrolnej činnosti na dohodu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobu. Povahou ide o najvhodnejší zmluvný typ. 

 

V odseku 5 sa upravuje subsidiarita použitia civilných procesných kódexov v konaní o námietkach a v konaní podľa § 1, pričom sa vychádza z príbuznosti uvedených ustanovení a celkovo príbuznosti agendy obchodného registra.  

 

K § 17

 

Navrhuje sa, aby platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora mohli využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, resp. verejný sektor ako taký. Na tento účel sa umožňuje zapisovať do registra aj subjekty, ktoré nie sú partnermi verejného sektora, a teda nemajú zákonnú povinnosť zápisu. Možno očakávať, že napr. veľké korporácie preberú tento mechanizmus aj pre svoje B2B obchodné vzťahy. V tomto prípade však ide o dobrovoľnú registráciu (pozri dikciu v odseku 1 „ak o to požiada“). 

 

Pod pojmom „postupom a za podmienok podľa tohto zákona“ treba rozumieť, že na takúto registráciu sa vzťahuje procesná úprava v § 5 až 11. 

 

Na takto zapísanú osobu sa budú vzťahovať povinnosti podľa tohto zákona, napr. povinnosť verifikácie podľa § 11. Vzhľadom na dobrovoľný charakter zápisu sa však navrhuje nepoužiť na takto zapísanú osobu ustanovenia o pokutách (§ 13), o vylúčení (§ 14) a o odstúpení od zmluvy a omeškaní (§ 15).

 

Z hľadiska technického spracovania prezentačne vrstvy registra na webovom sídle ministerstva spravodlivosti sa predpokladá rozdelenie registra na časť, do ktorej sú zapísaní tí, ktorých sa zákon týka v prvom rade, t.j. partneri verejného sektora, a na časť do ktorej sú zapísané dobrovoľne sa zapisujúce subjekty. 

 

K § 18

 

Charakteristickým znakom zákona je, že vykonáva novelizáciu právnych predpisov regulujúcich prístup k verejným zdrojom, resp. majetku. Podstata týchto novelizácií spočíva v tom, že sa zavádza nová podmienka pre získanie verejných zdrojov alebo majetku, ktorá spočíva v tom, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa o tieto zdroje či majetok uchádza musí byť zapísaná v registri. Táto povinnosť bude splnené len vtedy, ak bude zápis v registri obsahovať všetky údaje ustanovené v § 4. Ide teda o výkladové ustanovenie, ktoré určuje kedy možno považovať povinnosť zápisu v registri za splnenú.

 

K § 19

 

V § 19 sa upravujú okolnosti, ktoré zamedzujú výkon činností oprávnenej osoby, ak tu existujú okolnosti, ktoré sú dôvodným predpokladom zaujatosti oprávnenej osoby. V prípade písmena a) sa pri tom vychádza z logiky veci, že je neprípustné, aby v jednej veci bol partner verejného sektora a oprávnená osoba ten istý subjekt. Rovnako je neprípustné, aby oprávnenou osobou bola osoba, ktorá je v tej istej veci aj konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Podľa písmena b) bude vylúčené, aby oprávnená osoba vykonávala činnosť podľa tohto zákona, ak jej konečný užívateľ výhod je tá istá osoba ako v prípade partnera verejného sektora. V písmene c) sa ako diskvalifikačné kritériu zavádza vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, ktorý je spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, a to najmä formou personálneho alebo majetkového prepojenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby.   

 

Ak teda nastane niektorá zo skutočností uvedených v písmenách a), b) alebo c), oprávnená osoba nebude môcť vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zo strany oprávnenej osoby je sankcionované pokutou, ktorá sa ukladá priamo oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zároveň vedie k uloženiu pokuty podľa § 13 ods. 1, t.j. bude sankcionovaný aj partner verejného sektora a jeho štatutárne orgány. V dôsledku uloženia pokuty podľa § 13 ods. 1 sa súčasne aktivizuje § 14 a 15 návrhu zákona. 

 

K § 20

 

Z dôvodu predchádzania prípadných výkladovým nezrovnalostiam sa navrhuje výslovne vyjadriť tú skutočnosť, že činnosť advokáta, notára, banky, pobočky zahraničnej banky, audítora a daňového poradcu podľa zákona o partneroch verejného sektora nijako nenahrádza ich povinnosti podľa zákona  č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 21

 

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vysporiadať sa s existujúcim registrom konečných užívateľov výhod zriadeným zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

 

Podľa návrhu zákona sa subjekty zapísané v registri podľa zákona o verejnom obstarávaní budú považovať za subjekty zapísané do registra partnerov verejného sektora, a to odo dňa účinnosti zákona. Na tento účel ministerstvo spravodlivosti preberie databázu registra konečných užívateľov výhod. Osoby zapísané pôvodne v registri konečných užívateľov výhod budú však povinné vykonať dodatočne, v lehote šiestich mesiacov proces overenia identifikácie konečného užívateľa výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti povedie k výmazu dotknutého subjektu z registra konečných užívateľov výhod. 

 

K § 22

 

Prechodné ustanovenia podľa § 22 majú za cieľ zabezpečiť verifikáciu konečného užívateľa výhod aj v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona a trvajú aj po jeho účinnosti. Na tento účel sa v odseku 1 ustanovuje povinnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky pre zápis do registra, aby zabezpečili svoj zápis do registra do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Podmienkami pre zápis do registra treba rozumieť naplnenie definície partnera verejného sektora podľa § 2.  

 

V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa uplatní postu podľa odseku 2, v zmysle ktorého subjekt reprezentujúci verejný sektor nebude povinný plniť zo zmluvy a nedostane sa do omeškania a ďalej vznikne právo odstúpiť od zmluvy. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, ktorý sa ukončuje odstúpením, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.  

 

K § 23

 

Vzhľadom na skutočnosť, že partnerom verejného sektora budú podľa § 2 ods. 1 písm. a) aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navrhuje sa ustanoviť prechodné obdobie, v rámci ktorého sa budú musieť dodatočne zapísať do registra, ak spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. 

 

K čl. II

(zákon č. 92/1991 Z. z.)

 

Do zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie privatizovaného majetku, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. III

(zákon č. 138/1991 Zb.)

 

Do zákona o majetku obcí sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku obce, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok obce (mesta) spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. IV

(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.)

 

Do zákona o správe majetku štátu sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku štátu, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok štátu spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. V

(zákon č. 446/2001 Z. z.)

 

Do zákona o majetku vyšších územných celkov sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku vyššieho územného celku, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza majetok vyššieho územného celku spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. VI

(zákon č. 483/2001 Z. z.)

 

Navrhnutá úprava v čl. VI bode 1 je potrebná na legislatíve zabezpečenie prelomenia bankového tajomstva podľa § 91 ods. 4 zákona o bankách tak, aby bola zabezpečená harmonizácia zákona o bankách s ustanoveniami pripravovaného zákona o registri partnerov verejného sektora

 

K čl. VII

(zákon č. 527/2002 Z. z.)

 

Územná samospráva a verejnoprávne inštitúcie sú povinné predávať svoj majetok spravidla formou dražby. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, prechod majetku je podmienený len zaplatením kúpnej ceny. Na tento účel sa navrhuje doplnenie cit. zákona tak, aby udelenie príklepu bolo titulom pre nadobudnutie vlastníctva len vtedy, ak je splnená podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedená právna konštrukcia sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. Na iné osoby sa však nevzťahuje.

 

K čl. VIII

(zákon č. 549/2003 Z. z.)

 

Doplnenie zákona o súdnych úradníkoch má za cieľ umožniť zveriť do pôsobnosti vyšších súdnych úradníkov vykonávanie zápisov do registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov v tomto registri. Ide o analogickú úpravu aká sa používa v prípade agendy obchodného registra; k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch.

 

K čl. IX

(zákon č. 176/2004 Z. z.)

 

Do zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok verejnoprávnej inštitúcie spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. X

(zákon č. 523/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie dotácie, ktorá spočíva v zápise žiadateľa o dotáciu do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K bodu 2

 

Zavádza sa všeobecné pravidlo v rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia, podľa ktorého verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva bude možné poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora len, ak sú tieto osoby zapísané v registri. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

   

K čl. XI

(zákon č. 581/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

V intenciách definičného vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona sa navrhuje medzi partnerov verejného sektora zaradiť aj zdravotné poisťovne, pretože tieto nakladajú s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Odkrytie konečných užívateľov výhod v prípade zdravotných poisťovní je preto legitímne požadovať. Na zdravotnú poisťovňu zapísanú v registri sa tak budú vzťahovať povinnosti ustanovené v zákone o registri (čl. I). Porušenie týchto povinností môže viesť k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré tento zákon spája s nesplnením zákonných povinností partnera verejného sektora (§ 13 až 16 návrhu zákona).

 

K bodu 2

 

Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia bol aj výpis z registra. To znamená, že subjekt, ktorý má byť budúcou zdravotnou poisťovňou musí byť pred podaním žiadosti zapísaný v registri. 

 

K bodu 3

 

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia aj o skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až v momente uplynutia lehoty podľa navrhovaného prechodného ustanovenia; k tomu pozri bod 4.

 

K bodu 4

 

Ustanovuje sa prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov pre vykonanie zápisu do registra zo strany zdravotných poisťovní. Nesplnenie tejto povinnosti bude zakladať použitie § 39 ods. 1 písm. k) zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. zrušenie povolenia.  

 

K čl. XII

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Navrhované doplnenie zákon o konkurze a reštrukturalizácii má za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozširuje definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou bude aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov. 

 

K bodu 2

 

V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava spriaznených osôb bude vzťahovať len konania začaté po účinnosti zákona. 

 

K čl. XIII

(zákon č. 561/2007 Z. z.)

 

Do zákona o investičnej pomoci sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie investičnej pomoci, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XIV

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2

 

Cieľom zmeny zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nanovo definovať konečného užívateľa výhod. Definícia konečného užívateľa výhod je koncipovaná jednak vo všeobecnej rovine a jednak demonštratívnym výpočtom osôb, ktorá je potrebné vždy považovať za konečných užívateľov výhod. 

 

Vo všeobecnej časti definície konečného užívateľa výhod návrh zákona vychádza z čl. 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.   

 

K bodom 3 až 5

 

Vo väzbe na § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje upraviť súčinnostné ustanovenia novelizovaného zákona. Subjektom, ktorému sa bude po novom poskytovať súčinnosť bude registrujúci orgán, t.j. Okresný súd Žilina. 

 

K čl. XV

(zákon č. 292/2014 Z. z.)

 

Do zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XVI

(zákon č. 343/2015 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Zmena zákona o verejnom obstarávaní zahŕňa najmä vypustenie právnej úpravy doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. Táto právna úprava sa stáva v súvislosti so zavádzaním nového registra – registra partnerov verejného sektora – bezpredmetnou.

 

Nedochádza však k vypusteniu podmienky zápisu v registri ako podmienky uzavretia zmluvy po skončení procesu verejného obstarávania. Táto podmienka zostáva zachovaná. Podmienku zápisu v registri je však potrebné vnímať v súvislosti s finančnými limitmi zavádzanými v § 2 ods. 2 návrhu zákona. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa doterajšie znenie § 11 nahrádza novým znením, kde je vyjadrená podmienka zápisu v registri ako podmienka pre uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Táto podmienka sa vzťahuje ako na uchádzačov, tak aj na ich subdodávateľov. Subdodávateľom v tomto prípade nie je len subdodávateľ vymedzený v zákone vo verejnom obstarávaní, ale aj subdodávateľ vymedzený v § 2 ods. 1 písm. a) siedmy bod návrhu zákona. 

 

K bodu 2

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 3

 

Je legitímne požadovať, aby podmienku zápisu do registra spĺňal aj nový dodávateľ alebo nový koncesionár. Preto sa táto požiadavka v zákone upravuje výslovne. 

 

K bodu 4

 

Doterajšie znenie § 19 ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave registra partnerov verejného sektora. Jeho vecná podstata sa však nemení. 

 

K bodom 5 až 14

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 15

 

Vypúšťa sa doterajšia právna úprava registra konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na zavedenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora sa doterajšia právna úprava stáva bezpredmetnou. 

 

K bodom 16 a 17

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 18

 

Navrhuje sa ponechať doterajší správny delikt upravený v § 182 ods. 1 písm. d) s tým, že musí dôjsť k zmene jeho skutkovej podstaty vzhľadom na zmenu právnej úpravy v § 11. Doterajší zákaz uzavrieť zmluvu s osobu, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod sa nahrádza zákazom podľa § 11. Analogicky k tomu sa preto nanovo koncipuje doterajšia úprava § 182 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 19

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 20

 

Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty podľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), a to z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie sa obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. 

 

K bodu 21

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 162 ods. 1.

 

K bodu 22

 

V § 187a ods. 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová právna úprava použije aj na verejné obstarávania, pri ktorých nebola do 31. decembra 2016 uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva.

 

V § 187a ods. 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ umožniť Úradu pre verejné obstarávanie dokončiť konania začaté podľa doterajších predpisov vo veciach súvisiacich s povinnosťou evidencie konečných užívateľov výhod.  

 

K čl. XVII

(účinnosť)

 

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakačnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I. Delená účinnosť vo vzťahu k čl. XI je daná potrebou odložiť účinnosť ustanovenia umožňujúceho odňatie licencie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne v prípade nesplnenia povinnosti vykonať registráciu podľa tohto zákona v rámci určeného prechodného ustanovenia. Až po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné prvýkrát aplikovať oprávnenie odňať licenciu. 

 

V Bratislave, 17. augusta 2016

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 7/2005, dátum vydania: 14.01.2005

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore