Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.12.2022 do 31.03.2024

Platnosť od: 11.12.2004
Účinnosť od: 01.12.2022
Účinnosť do: 31.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Kontrolné orgány, Územná samospráva, Štátna hospodárska politika
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST23JUD3510DS15EUPP12ČL0

Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.12.2022 do 31.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 657/2004 s účinnosťou od 01.12.2022 na základe 363/2022

Legislatívny proces k zákonu 363/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 363/2022, dátum vydania: 08.11.2022

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. L 328, 21.12.2018). V súvislosti s transpozíciou uvedenej smernice sa pre palivá z biomasy používané v odvetví výroby elektriny a vykurovania ustanovujú kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov na účel zabezpečenia vysokých úspor týchto emisií v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá. Transpozíciou sa zvyšuje minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn v doprave vyrábané v nových zariadeniach, a to s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu pokiaľ ide o skleníkové plyny. Ustanovuje sa nový právny rámec vydávania záruk pôvodu pre plyn z obnoviteľných zdrojov. Tým sa vytvorí jednotný prostriedok preukázania pôvodu plynu z obnoviteľných zdrojov koncovým odberateľom, čím sa uľahčí cezhraničný obchod s takýmto plynom. Súčasne sa umožní vydávanie záruky pôvodu aj pre iný plyn ako biometán. Doterajšie základné princípy poskytovania podpory budú platiť po transpozícii smernice aj naďalej. Zmeny však napomôžu napĺňaniu záväzku Slovenskej republiky pri plnení európskych cieľov v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a dosahovania uhlíkovej neutrality.

Prijatie reformy prostredníctvom návrhu zákona je nevyhnutnou reformou Plánu obnovy a odolnosti SR KOMPONENT 1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra - Zelená ekonomika - Reforma 3: Reforma právneho rámca v oblasti podpory OZE.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana a manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bude mať pozitívny a súčasne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. novembra 2022. Účinnosť niektorých ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2023.

2

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Rozširuje sa predmet úpravy zákona aj o ustanovenie práv a povinností výrobcov tepla z biomasy. Ide o rozšírenie povinnosti dodržiavať kritériá trvalej udržateľnosti pri využívaní biomasy aj na výrobcov tepla, ktorí nevyrábajú súčasne elektrinu.

K bodom 2 až 5

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravujú niektoré definície a zavádzajú sa nové pojmy ako obnoviteľný plyn, energia z okolia a energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu.

K bodu 6

Spresňuje sa definícia technologickej vlastnej spotreby elektriny. Týmto doplnením porovnania výroby elektriny voči jej spotrebe podľa časového úseku sa jednoznačne ustanovuje, že za technologickú vlastnú spotrebu sa považuje iba elektrina vyrobená v zariadení a spotrebovaná v uvedených častiach zariadenia podľa určeného časového úseku.

K bodu 7

Za účelom vytvorenia právneho rámca pre inštaláciu batériových systémov v odovzdávacích miestach zariadení na výrobu elektriny sa navrhuje právna úprava, ktorá vylúči pochybnosti týkajúce sa inštalovaného výkonu takýchto prepojených zariadení.

K bodu 8

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zvyšuje celkový inštalovaný výkon malých zdrojov z 10 kW na 10,8 kW.

K bodu 9

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa pojem zmluva o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a pojem partnerské obchodovanie.

K bodu 10

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravujú pojmy súvisiace s podporou obnoviteľných zdrojov v doprave.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 13

V súlade so smernicou (EÚ 2018/2001 sa upravuje pojem nepotravinový celulózový materiál. Z dôvodu nadbytočnosti sa pojem celulózový etanol nahrádza novým pojmom splnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ktoré zahŕňa splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Tieto kritériá udržateľnosti sa rozširujú okrem biopalív a biokvapalín aj na palivá z biomasy. Kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov budú ustanovené vo všeobecnom záväznom predpise, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia SR.

3

K bodu 14

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa pojem potravinárske a krmovinárske plodiny. Ustanovuje sa aj pojem obnoviteľný plyn. Tento pojem je vyjadrený explicitne vymenovaním plynných palív, ktoré je možné považovať za obnoviteľný plyn. V súvislosti so zavedením pojmu „obnoviteľný plyn“ sa dopĺňa definícia pojmu „uvedenie zariadenia na výrobu obnoviteľného plynu do prevádzky“.

K bodu 15

Podľa súčasného znenia zákona každý výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prístup, prenos, distribúciu a dodávku elektriny. V súlade s nariadením (EÚ) 2019/943 sa podpora formou prednostného práva na prístup do sústavy, prenos, distribúciu a dodávku elektriny obmedzuje v prípade zariadení s inštalovaným výkonom nad 400 kW a od roku 2026 nad 200 kW.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava

K bodu 17

Vo vzťahu k zavedeniu kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu sa upravuje spôsob podpory pre zariadenie využívajúce biomasu tak, aby táto podpora bola naviazaná na splnenie kritérií trvalej udržateľnosti. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa, že pri spaľovaní odpadu sa podpora doplatkom a príplatkom vzťahuje len elektrinu, pri výrobe ktorej boli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu.

K článku 18

S cieľom zvýšiť motiváciu výrobcov elektriny s právom na podporu prevádzkujúcich zariadenia na kombinovanú výrobu participovať na poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny sa navrhuje úprava v oblasti vyhodnotenia celkovej účinnosti kombinovanej výroby. Ustanovuje sa, že podpora doplatkom sa nevzťahuje na elektrinu vyrobenú z obnoviteľného syntetického plynu. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a upravujú ustanovenia o zohľadnení trhovej hodnoty záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn pri poskytovaní investičnej pomoci a inej podpory z národného systému podpory.

K bodu 19

Navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť spôsob podpory a podmienky podpory obnoviteľného plynu, a to prednostnou distribúciou obnoviteľného plynu, ktorým je biometán prostredníctvom distribučnej plynárenskej siete, vydaním záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn, vydaním potvrdenia o množstve biometánu a samotnou podporou výroby elektriny z biometánu na základe uplatnenia potvrdenia o množstve biometánu. Zachováva sa právo výrobcov elektriny kombinovanou výrobou, ktorí vyrábajú elektrinu zo zemného plynu, uplatniť si právo na doplatok na množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou z biometánu, ak doručia zúčtovateľovi podpory potvrdenie o množstve biometánu. Zároveň sa precizuje ustanovenia o podpore biometánu vrátane splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre zariadenia definované v § 14h.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 21

4

Aktualizuje a dopĺňa sa odkaz na osobitné predpisy v poznámke pod čiarou.

K bodu 22

Časť ustanovenia o spôsobe vyhodnotenia celkovej účinnosti kombinovanej výroby pri poskytovaní podporných služieb sa presunula do § 3 odsek 17. Tento spôsob vyhodnotenia sa tak aplikuje na všetkých výrobcov elektriny kombinovanou výrobou.

K bodu 23

Spresňuje sa, že v prípade predĺženia podpory so zníženou cenou elektriny sa ruší pôvodné cenové rozhodnutie pre stanovenie doplatku.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 25

Podmienky pre priznanie práva na podporu sa pri uplatnení podpory dopĺňajú o overenie zúčtovateľom či nejde o podnik v ťažkostiach v súlade s nariadením (EÚ) 651/2014 a či výrobca elektriny vrátil poskytnutú podporu alebo inú štátnu pomoc na základe rozhodnutia Európskej komisie, ak bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

K bodu 26

Umožňuje sa výrobcovi elektriny vrátiť zúčtovateľovi podpory doplatok alebo príplatok aj po termíne 15. apríla, ak mu to na základe zmeneného, zrušeného alebo opraveného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou umožní zúčtovateľ podpory doručením písomnej výzvy.

K bodu 27

Dopĺňa sa povinnosť výrobcu s právom na podporu umožniť organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou alebo ním písomne poverenej osoby prístup k meradlu z dôvodu verifikácie poskytovaných údajov.

K bodu 28

Z dôvodu riešenia spôsobu a podmienok podpory obnoviteľných plynov vrátane biometánu v § 3a sa vypúšťajú ustanovenia v § 4.

K bodu 29

Termín, dokedy výrobca elektriny, ktorý si uplatňuje právo na vykonanie zmeny uplatňovania podpory, oznámi zúčtovateľovi podpory zmenu uplatňovania podpory na nasledujúci kalendárny rok sa mení z 31. januára na 31. augusta.

K bodu 30

Za účelom vytvorenia právneho rámca pre inštaláciu zariadení na uskladňovanie elektriny v odovzdávacích miestach sa navrhuje v zákone explicitne ustanoviť, že prevádzkovaním takéhoto zariadenia nie je dotknuté právo výrobcu na podporu podľa § 3 zákona č. 309/2009 Z. z.

K bodu 31

5

Upravuje sa ustanovenie, že v prípade, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy nezašle v stanovenej lehote stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie malého zdroja, malý zdroj je možné uviesť do prevádzky po oznámení prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v súlade s § 41 ods. 5.

K bodu 32

Vzhľadom na zavedenie pojmu aktívny odberateľ v zákone č. 251/2012 Z. z. sa spresňuje, že výrobca v lokálnom zdroji má práva a povinnosti aktívneho odberateľa.

K bodu 33

Navrhuje sa vypustiť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy zasielať ministerstvu stanovisko k rezervovanej kapacite. Zároveň sa navrhuje predĺžiť platnosť stanoviska k rezervovanej kapacite na 12 mesiacov od jeho vydania.

K bodu 34

V súvislosti so zavedením nových pojmov sa ustanovuje, že výrobca elektriny v lokálnom zdroji právo dodávať elektrinu odberateľovi aj na základe zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo prostredníctvom partnerského obchodovania.

K bodu 35

Precizuje sa, že neuplatňovanie tarify za prevádzkovanie systému sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý je podnikom v ťažkostiach alebo sa voči nemu nárokuje vrátenie pomoci podľa rozhodnutia Európskej komisie, že ide o pomoc neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

K bodu 36

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa priznáva Úradu pre reguláciu sieťových odvetví možnosť pozastaviť vydávanie potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, na základe ktorého sa uplatňuje úľava za platbu za tarify za prevádzkovanie systému. Uvedená možnosť nastupuje po splnení určenej podmienky úrovne sumárneho inštalovaného výkonu lokálnych zdrojov a vykonania analýzy nákladov a prínosov inštalovaných lokálnych zdrojov z hľadiska ich dopadu na stabilitu a udržateľnosť systému financovania podpory. K pozastaveniu vydávania potvrdení o lokálnom zdroji môže dôjsť na základe prechodných ustanovení najskôr od 1. januára 2027.

K bodu 37

Ustanovuje sa lehota, dokedy je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť zariadenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia.

K bodu 38

Navrhuje sa skrátenie lehoty pre vykonanie funkčnej skúšky prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pre vydanie potvrdenia o jej vykonaní.

K bodu 39

Vypúšťa sa časť ustanovenia, podľa ktorej bol informačný systém zúčtovateľa podpory kategorizovaný ako informačný systém verejnej správy.

K bodu 40

6

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým sa umožňuje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu nárastu ceny emisných kvót, ktoré sa používajú na plnenie povinností podľa zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava určenej ceny elektriny ako aj ponúknutej ceny v aukcii.

K bodu 41

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstránenie údajov, ktoré sa uvádzajú a aktualizujú na doklade o oprávnení podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 42

Spresňuje a zosúlaďuje sa používanie pojmu „celkový inštalovaný výkon“ pri vydávaní potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 43

Z dôvodu jednoznačnosti spôsobu podpory a obdobia trvania podpory pre zariadenie výrobcu elektriny sa upravuje doplnením uvedených náležitostí obsah potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 44

Ustanovuje sa, že pri vydávaní potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posudzuje jednotlivé spôsoby podpory pre zariadenie výrobcu a obdobie ich trvania samostatne.

K bodu 45

Z dôvodu jednoznačnosti spôsobu podpory a obdobia trvania podpory pre zariadenie výrobcu elektriny sa upravuje doplnením uvedených náležitostí obsah potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

K bodu 46

Ustanovuje sa, že pri vydávaní potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posudzuje jednotlivé spôsoby podpory pre zariadenie výrobcu a obdobie ich trvania samostatne.

K bodu 47

V súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2011 sa ustanovujú náležitosti záruky pôvodu energie v oblasti elektriny a tepla a chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa minimálne požiadavky, ktoré záruka pôvodu energie obsahuje a tiež dodatočné náležitosti záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Obmedzuje sa možnosť použitia záruky pôvodu energie do 12 mesiacov od výroby elektriny, tepla alebo chladu a stanovuje jej vydanie najmenej v hodnote 1 MWh alebo jej celých násobkoch.

Upravuje sa spôsob ich evidencie, vydania, prevodu, uznania a zrušenia záruk pôvodu energie v elektronickej evidencii organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Žiadateľmi o vytvorenie účty môžu byť najmä výrobcovia elektriny, dodávatelia elektriny, výrobcovia tepla, dodávatelia tepla a tiež ďalšie subjektov, s ktorými organizátor krátkodobého trhu s elektrinou uzatvorí zmluvu o činnostiach spojených s vydávaním a použitím záruk pôvodu energie.

K bodu 48

Úprava názvu dokumentu, v ktorom uvedené ciele a opatrenia pre obnoviteľné zdroje energie.

7

K bodu 49

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravuje trvanie spoločného projektu po roku 2030.

K bodu 50

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa, že pri započítaní podielu alebo množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej na území tretieho štátu do národného cieľa daný podiel alebo množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie skutočne vyvážané do Európskej únie a v nej spotrebované.

K bodu 51

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravuje lehota dokedy ministerstvo oznámi Európskej komisii a tretiemu štátu údaje špecifikované v bodoch a) až c).

K bodu 52

Z dôvodu zavedenia záruk pôvodu pre obnoviteľný plyn sa upravujú práva a povinnosti výrobcu obnoviteľného plynu.

K bodu 53

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predložiť potvrdenia o pôvode biometánu, keďže z dôvodu zavedenia záruk pôvodu obnoviteľného plynu sa uvedená podmienka stáva nadbytočnou.

K bodu 54

Upravuje sa spôsob odovzdávania údajov potrebných pre vydanie záruk pôvodu obnoviteľného plynu.

K bodu 55

Z dôvodu duplicity povinnosti s § 11a odsekom 4 sa navrhuje vypustiť táto povinnosť.

K bodu 56

Z dôvodu rozdielneho technologického spôsobu výroby obnoviteľných plynov a technických charakteristík potrubného systému zariadení na výrobu obnoviteľných plynov je možné, že prípojkou na výrobu obnoviteľného plynu sa môžu rozumieť aj iné zariadenia, ako uvedené v definícii. Umožňuje sa dohoda medzi prevádzkovateľom zariadenia na výrobu biometánu a prevádzkovateľom distribučnej siete.

K bodu 57

Z dôvodu uľahčenia pripájania zariadení na výrobu biometánu sa prevádzkovateľovi distribučnej siete ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle transparentné a nediskriminačné podmienky pripojenia, súvisiace poplatky a postup uľahčujúci pripojenie.

K bodu 58

S cieľom podpory využívania obnoviteľných plynov sa ustanovuje zriadenie registra, ktorým sa eviduje výroba obnoviteľných plynov a prostredníctvom ktorého sa môžu vydávať záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn. Prevádzkovateľom registra je prevádzkovateľ distribučnej siete. Ustanovujú sa údaje, ktoré sa vedú v registri obnoviteľných zdrojov a tiež práva prevádzkovateľa registra, ktoré vedú k správnosti a spoľahlivosti údajov potrebných k vedeniu registra. Náklady vzniknuté prevádzkovateľovi registra spojené so zriadením a prevádzkou registra obnoviteľných plynov oprávnenými nákladmi prevádzkovateľa registra a úrad ich zohľadní v konaní o cenovej regulácii. Služby prevádzkovateľa registra súvisiace s prevádzkou

8

registra obnoviteľných plynov poskytované výrobcom obnoviteľných plynov a ďalším účastníkom trhu s plynom sú regulovanou činnosťou podľa zákona č. 250/2012 Z. z.

K bodu 59

V súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2018/2001 sa ustanovujú náležitosti záruky pôvodu obnoviteľného plynu. Inštitút záruky pôvodu obnoviteľného plynu predstavuje doklad preukazujúci, že plyn bol vyrobený z obnoviteľného zdroja energie. Navrhuje sa, aby možnosť použitia záruky pôvodu obnoviteľného plynu bola obmedzená na dobu 12 mesiacov od dátumu výroby obnoviteľného plynu a platnosť záruk pôvodu obnoviteľného plynu, ktoré neboli zrušené podľa §12a ods. 8, bola najviac 18 mesiacov od dátumu výroby obnoviteľného plynu.

K bodom 60 až 62

S cieľom zachovania prevádzkovej podpory elektriny vyrobenej z biometánu sa navrhuje ponechať inštitút potvrdenia o množstve biometánu, na základe ktorého si bude môcť výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou využívajúci zemný plyn uplatniť dodatočnú podporu v rozsahu elektriny vyrobenej z biometánu 3a ods. 2), ak mu potvrdenie o množstve biometánu prevedie výrobca biometánu súčasne s dodávkou biometánu na základe zmluvy o dodávke plynu. Potvrdenie o množstve biometánu bude aj naďalej vydávať prevádzkovateľ distribučnej siete, do ktorej bol biometán vpustený. Predpokladom vydania potvrdenia o množstve biometánu je predchádzajúce vydanie záruky pôvodu obnoviteľného plynu, ktorým je aj biometán vpustený do distribučnej siete. Vydaním potvrdenia o množstve biometánu sa súčasne zrušuje záruka pôvodu obnoviteľného plynu.

K bodu 63

Doplnením nového § 12aa sa upravuje vydanie, aukcia, prevod, uznanie a zrušenie záruky pôvodu obnoviteľného plynu. Ustanovuje sa, že záruku pôvodu obnoviteľného plynu vydáva prevádzkovateľ registra v elektronickej podobe pre každú megawatthodinu obnoviteľného plynu na žiadosť výrobcu obnoviteľného plynu a súčasne sa určujú podmienky pre žiadateľa o vydanie záruky pôvodu obnoviteľného plynu, ktoré žiadateľ musí splniť.

V odseku 5 sa navrhujú podmienky vydania záruky, ktorými dodržiavanie kvality vyrobeného obnoviteľného plynu, oznámenie množstva technologickej vlastnej spotreby obnoviteľného plynu prevádzkovateľovi registra, ak nie je technologická vlastná spotreba obnoviteľného plynu meraná, umožnenie kontroly údajov potrebných na vydanie a použitie záruk pôvodu obnoviteľného plynu prevádzkovateľovi registra obnoviteľných plynov, vrátane kontroly na mieste a prístupu k meradlám a vykonávanie auditu podľa podmienok a v intervaloch určených prevádzkovateľom registra v prevádzkovom poriadku.

Ďalej sa ustanovuje, že záruku pôvodu obnoviteľného plynu možno previesť na iného účastníka trhu s plynom prostredníctvom obchodu uskutočneného na trhu so zárukami pôvodu obnoviteľného plynu organizovanom prevádzkovateľom registra.

Navrhovaná úprava ustanovuje, že záruka pôvodu obnoviteľného plynu sa zrušuje po uplatnení dodávateľom plynu alebo koncovým odberateľom plynu. Záruka pôvodu obnoviteľného plynu a práva so zárukou pôvodu obnoviteľného plynu spojené sa zrušujú aj uplynutím doby, počas ktorej je možné záruku pôvodu obnoviteľného plynu použiť. Ustanovuje sa v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 mechanizmus zabezpečujúci, aby sa záruky pôvodu vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Uznávajú sa aj záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi v súlade s uvedenou smernicou a tiež podmienky uznania záruky pôvodu vydané v štáte, ktorý nie je členským štátom

9

Ustanovuje sa aj možnosť odmietnuť uznať záruku pôvodu v prípade, že existujú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti a v takomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o týchto dôvodoch informuje Európsku komisiu. Dohľad nad evidenciou, prevodom a zrušením záruk vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodu 64

Navrhuje sa nahradiť súčasné znenie § 12b novým znením, ktoré zohľadní navrhované zmeny zákona v oblasti vydávania záruk pôvodu obnoviteľného plynu a potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji. Súčasne sa priznáva výrobcovi elektriny právo podať námietky aj voči zmene alebo zrušeniu potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou alebo potvrdenia o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, o ktorých rozhodne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 13 zákona č. 309/2009 Z. z.

K bodu 65

Podľa platnej právnej úpravy majú výrobca elektriny s právom na podporu a výrobca elektriny v lokálnom zdroji právo podať námietky proti nevydaniu potvrdení, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa §4b, § 7 a 8. Uvedené právo sa dopĺňa aj pre prípad, ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhovel žiadateľovi v plnom rozsahu.

K bodu 66

V súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2018/2001 sa zriaďuje kontaktné miesto, ktoré má poskytovaním poradenstva žiadateľom počas administratívneho postupu udeľovania a postupu vydávania povolení znížiť zložitosť procesu pre navrhovateľov projektu vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Jednotným kontaktným miestom bude príspevková organizácia v pôsobnosti ministerstva, ktorá v súčasnosti vykonáva poradenskú činnosť v oblasti úspor energie a využívania obnoviteľných zdrojov energie. Kontaktné miesto bude usmerňovať žiadateľa a uľahčovať mu celý administratívny postup pri získaní povolení na výstavbu jeho zariadenia.

K bodu 67

Zmena vyplývajúca z transpozície smernice, ktorou sa ustanovuje, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky posudzuje potenciál energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia a posudzuje aspoň raz za päť rokov efektívnosť systémov podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ich vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov a investície.

K bodu 68

Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva metodicky usmerňovať fyzické a právnické osoby pri uvádzaní pohonných látok s obsahom palív z obnoviteľných zdrojov z nebiologického pôvodu na trh.

K bodu 69

Vzhľadom na doplnenie ustanovenia v §4b sa vypúšťa kompetencia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky týkajúca sa určovania inštalovaného výkonu v lokálnych zdrojoch. Tým sa zužuje oprávnenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky určovať a zverejňovať inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny len na zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

10

K bodu 70

Z dôvodu zabezpečenia informovanosti investorov a predvídateľnosti podpory sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zverejňovať každoročne, alebo ak je to potrebné pre zohľadnenie najnovšieho vývoja trhu alebo predpokladaného rozdelenia podpory, na svojom webovom sídle dlhodobý orientačný harmonogram podpory. Tiež sa ustanovuje pôsobnosť ministerstva rozhodovať pri pochybnostiach, čo bola investičná pomoc poskytnutá na základe súťažného konania.

K bodu 71

Z dôvodu nadbytočnosti a neaktuálnosti vo vzťahu k revidovanej smernici sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 72

V súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2001 sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva v oblasti vypracovania integrovaného národného energetického a klimatické plánu, posúdenia prekážok rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie, zverejňovania informácií o podporných opatreniach pre spotrebiteľov, návrhu opatrení na dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe aspoň 14 %, posúdenia prekážok uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a prekážok pre samospotrebu elektriny z obnoviteľných zdrojov a vytvorenia podporného rámca na rozvoj komunít vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

K bodu 73

§ 14a

Na základe smernice (EÚ) 2018/2001 je členským krajinám EÚ v sektore dopravy uložený cieľ využívania obnoviteľných zdrojov energie v doprave vo výške 14 % v roku 2030. Jeho plnenie sa zabezpečí predovšetkým pokračovania súčasného spôsobu podpory obnoviteľných zdrojov energie v tomto sektore, a to prostredníctvom nastavenia cieľov pre dodávateľov palív formou povinného primiešavania biopalív v motorových palivách. Okrem tohto príspevku k splneniu cieľa 14 % je potrebné počítať aj využívaním elektriny v doprave, kde je možné započítať do cieľa 1,5-násobok energetického obsahu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrifikovanou železničnou dopravou a 4-násobok energetického obsahu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej cestnými vozidlami na elektrický pohon.

V odseku 1 sa určujú nové referenčné hodnoty pri uvádzaní pohonných látok na trh na roky 2023 2030. Referenčnú hodnotu je možné plniť prostredníctvom udržateľných pohonných látok, ktoré definované v § 2 ods. 4 písm. e). Navrhuje sa uložiť povinnosť primiešavať udržateľné pohonné látky aj do stlačeného zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (plynné pohonné látky) od roku 2023 do roku 2030 a to z dôvodu zohľadnenia rôznorodej vyspelosti rôznych technológií a z dôvodu rozloženia povinnosti naplniť cieľ pre obnoviteľné zdroje energie v doprave medzi jednotlivých dodávateľov palív s rôznymi nosičmi energie.

V odseku 2 ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia týkajúceho sa definovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť plniť referenčnú hodnotu. Spresňuje sa pojem „uvedenie na trh“ a rozširuje sa o definíciu pre uvedenie stlačeného zemného plynu a skvapalneného zemného plynu na trh z dôvodu zavedenia povinností aj pre tento druh plynných pohonných látok. Spresňuje sa, že povinnosť plnenia referenčnej hodnoty pre

11

motorovú naftu, motorový benzín, stlačený zemný plyn a skvapalnený zemný plyn sa plní na ročnej báze.

V odseku 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s presunom niektorých spresnení z pôvodného znenia do iných odsekov. Spresňuje sa, že povinnosť objemového primiešavania biopalív a bioetyltercbutyléteru do motorového benzínu a motorovej nafty sa plní na ročnej báze.

Odsekom 4 sa zavádza povinnosť pre podnikateľské subjekty uvádzajúce na trh pohonné látky s obsahom udržateľných pohonných látok, používať elektronickú evidenciu palív v doprave zriadenú Slovenským hydrometeorologickým ústavom na účel vydávania potvrdení o udržateľnosti a na účel evidencie pohonných látok a ich vlastnostiach trvalej udržateľnosti.

V odseku 5 sa na základe aplikačnej praxe spresňuje že údaje bude Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytovať nielen ministerstvu hospodárstva, ale aj Slovenskému hydrometeorologickému ústavu na účely krížovej kontroly plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona. Vypúšťa sa pôvodný odsek 6 z dôvodu nastavenia referenčných hodnôt v podobe minimálneho energetického obsahu udržateľnej látky na množstve pohonnej látky uvedenej na trh.

V odseku 6 sa určujú výnimky z plnenia povinnosti uvádzať na trh pohonné látky s minimálnym energetickým obsahom udržateľných pohonných látok, ako aj z povinnosti primiešavať minimálny objem metylesteru mastných kyselín do motorovej nafty a bioetanolu a bioetyltercbutyléteru do motorového benzínu uvedeného na trh v SR. Navrhované doplnenie súvisí s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní, v súvislosti s ktorou sa doplnilo v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov oslobodenie minerálneho oleja, ktorý bol prepravený na daňové územie v pozastavení dane ozbrojenými silami iných členských štátov na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

V odseku 7 sa spresňuje, že pre účely plnenia referenčných hodnôt stanovených zákonom, je možné použiť len udržateľné pohonné látky, ktorým bolo vydané príslušné potvrdenie. Po zriadení elektronickej evidencie bude na účel vydávania potvrdení o udržateľnosti slúžiť práve táto evidencia.

V odseku 8 sa spresňuje sa splnenie podmienky evidencie udržateľnej pohonnej látky a to vložením údajov o tejto látke do elektronickej evidencie do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom túto uviedla na trh.

Vzhľadom na formuláciu odsekov 1 a 2 , je jednoznačné, že povinnosť sa na výrobcu 100% biopaliva nevzťahuje, a preto sa pôvodný odsek 9 vypúšťa. Spresňuje sa však možnosť započítania určitých druhov udržateľných pohonných látok pri plnení referenčných hodnôt stanovených pre motorovú naftu a motorový benzín. Energetický obsah pokročilých biopalív a biopalív z používaných kuchynských olejov a rastlinných tukov alebo živočíšnych tukov sa zarátava dvojnásobne. Ustanovuje sa horná hranica energetického obsahu používaných kuchynských olejov a rastlinných tukov alebo živočíšnych tukov na úrovni 1,76 % a horná hranica energetického obsahu biopalív vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín na úrovni 6 %.

12

Pôvodný text odseku 10 sa nahrádza novým znením z dôvodu spresnenia definície biopaliva, do ktorej „syntézou vyrobené uhľovodíky alebo zmesi takýchto uhľovodíkov vyrobené z biomasy“ spadajú. Spresňuje sa možnosť započítania určitých druhov udržateľných pohonných látok pri plnení referenčných hodnôt určených pre stlačený zemný plyn a skvapalnený zemný plyn a taktiež sa zavádza možnosť na plnenie referenčných hodnôt pre plynné pohonné látky využiť aj záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn.

Navrhuje sa zaviesť povinnosť minimálnych referenčných hodnôt pre udržateľné pohonné látky aj pre plynné pohonné látky pre roky 2023 až 2030.

§ 14b

Dokument „potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny“ bol premenovaný na „potvrdenie o udržateľnosti“ z dôvodu harmonizácie s členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na zmenu základnej terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti aj na palivá z biomasy, sa toto potvrdenie nepoužíva na preukazovanie súladu s kritériami trvalej udržateľnosti iba pre biopalivá a biokvapaliny, ale aj pre ostatné druhy udržateľných pohonných látok a palivá z biomasy. Ustanovuje sa, kto vydáva potvrdenie o udržateľnosti.

Na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba preukázala súlad s kritériami trvalej udržateľnosti pre niektoré z uvedených látok, je potrebné, aby bola pod dohľadom na to určenej odborne spôsobilej osoby, prípadne dobrovoľného certifikačného systému schváleného v členskom štáte, resp. Európskou komisiou, a zároveň vydala potvrdenie o udržateľnosti. Podmienkou pre vykonávanie dohľadu je registrácia v registri odborne spôsobilých osôb na účely overovania výpočtu, ktorý vedie ministerstvo životného prostredia.

Odseky 5, 6 a 7 reflektujú zmenu terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti, pričom ich obsah sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

§ 14c

V odseku 1 sa z dôvodu jednoznačnosti uvádza, že uvedené povinnosti sa vzťahujú aj na elektrinu používanú v cestných vozidlách. Obsah odsekov 1, 2 a 3 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz. V odseku 4 sa vypúšťa rok 2020, keďže 6 % redukčný cieľ bol potvrdený aj po tomto roku, pričom jeho hodnota zostáva zatiaľ nezmenená. V odseku 5 od povinnosti plniť 6 % redukčný cieľ oslobodené právnické a fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje výnimka na plnenie referenčnej hodnoty primiešaných udržateľných pohonných látok. Obsah odsekov 6, 7, 8 a 9 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

§ 14d

V texte sa upravuje terminológia v súlade s § 2 v nadväznosti na rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na udržateľné pohonné látky, biokvapaliny a palivá z biomasy. Obsah odsekov 1, 2, 3 a 4 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

Obsah odsekov 5 11 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz. V odseku 12 sa zohľadnila zmena terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na udržateľné pohonné látky, biokvapaliny a palivá z biomasy. Vypustila sa tiež povinnosť preukazovať odbornú spôsobilosť preskúšaním odbornej spôsobilosti na účely overovania výpočtu emisií na základe výzvy ministerstva životného prostredia. Inak sa obsah odseku 12 v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa bude vykonávať rovnako, ako doteraz.

13

V odseku 13 sa uvádzajú povinnosti pre právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú audit pre dobrovoľné certifikačné systémy uznané iným členským štátom alebo Európskou komisiou. Tieto povinnosti boli uložené z dôvodu transparentnosti, keďže obdobné povinnosti majú určené odborne spôsobilé osoby na účely overovania výpočtu, ktorým vydalo osvedčenie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

K bodu 74

Pôvodný text § 14e písm. j) je z hľadiska aplikačnej praxe uvedený v pôsobnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu. Z dôvodu potreby transpozície smernice sa do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pridáva dohľad nad plnením povinností certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému uznaného Európskou komisiou.

K bodu 75

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva životného prostredia SR zverejňovať národné hodnoty používané pri výpočte emisií skleníkových plynov, ktoré majú subjekty používať pri výpočte plnenia svojich povinností zníženia emisií skleníkových plynov. Zároveň sa dopĺňa kompetencia MŽP SR predkladať informáciu o opatreniach zabezpečujúcich spoľahlivý systém preukazovania kritérií trvalej udržateľnosti.

K bodu 76

Pôvodný text § 14c ods. 12 sa uvádza ako samostatný paragraf § 14ea, pričom sa zohľadnila zmena terminológie a rozšírenie o udržateľné pohonné látky a plynné palivá z biomasy. Slovenský hydrometeorologický ústav zároveň vykonáva dohľad nad plnením povinností certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému uznaného Európskou komisiou na území Slovenskej republiky.

Uvádza sa tiež pôsobnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu z hľadiska fungovania elektronickej evidencie na evidovanie množstva, pôvodu a druhu biomasy alebo suroviny a vlastností trvalej udržateľnosti vrátane emisií skleníkových plynov udržateľných pohonných látok, pohonných látok s obsahom udržateľnej pohonnej látky, biokvapalín a plynných palív z biomasy vyrobených v Slovenskej republike, dovezených na územie Slovenskej republiky alebo vyvezených z územia Slovenskej republiky, obchodovaných na území Slovenskej republiky alebo uvedených na trh v Slovenskej republike.

Slovenský hydrometeorologický ústav vedie elektronickú evidenciu palív v doprave, poskytuje údaje z nej vybraným organizáciám na účely kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom, zabezpečuje výmenu údajov s inými vnútroštátnymi databázami a databázou, ktorú zriadi Európska komisia.

Slovenský hydrometeorologický ústav zabezpečuje výmenu údajov s dobrovoľnými certifikačnými systémami a odborne spôsobilými osobami na účely overovania výpočtu. Informuje tiež ostatné členské štáty, ak podozrenie na podvod alebo ho odhalí a poskytuje na svojom webovom sídle spotrebiteľom informácie o geografickom pôvode a druhu surovín použitých na výrobu udržateľných pohonných látok, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva a každoročne tieto údaje aktualizuje.

V písmene h) je z dôvodu aplikačnej praxe uvedený pôvodný text § 14e písm. j), pričom táto činnosť je už len v pôsobnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Obsah ostatných častí paragrafu sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

K bodu 77

14

Ustanovujú sa nové referenčné hodnoty pre uvádzanie pohonných látok na trh na roky 2024 až 2030.

K bodu 78

§ 14g

Slovenský hydrometeorologický ústav zriaďuje a vedie elektronickú evidenciu palív v doprave na evidovanie množstva, pôvodu a druhu biomasy alebo suroviny a vlastností trvalej udržateľnosti vrátane emisií skleníkových plynov udržateľných pohonných látok, pohonných látok s obsahom udržateľnej pohonnej látky, biokvapalín a plynných palív z biomasy vyrobených v Slovenskej republike, dovezených na územie Slovenskej republiky alebo vyvezených z územia Slovenskej republiky, obchodovaných na území Slovenskej republiky alebo uvedených na trh v Slovenskej republike.

Údaje vkladané fyzickou osobou alebo právnickou osobou zapojenou do životného cyklu udržateľnej pohonnej látky, biokvapaliny a plynného paliva z biomasy od okamihu jej výroby alebo dovozu na územie Slovenskej republiky. Vložené údaje overuje odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému.

Elektronická evidencia palív v doprave bude slúžiť na zjednodušenie zasielania informácií a tým zníženie administratívnej záťaže. Zároveň sa jej použitím zredukuje riziko podvodov pri predaji a uvádzaní evidovaných surovín na trh v Slovenskej republike. Jej použitím sa zjednoduší vyhodnotenie plnenia povinností hospodárskych subjektov a slúži na sledovanie životného cyklu udržateľnej pohonnej látky od okamihu výroby/dovozu po jej uvedenie na trh.

Služby poskytované elektronickou evidenciou spoplatnené podľa sadzobníka poplatkov, ktorý určí vyhláška Ministerstva životného prostredia. Sadzobník vychádza z odhadu nevyhnutných finančných nákladov, ktoré potrebné na zabezpečenie jej riadneho fungovania, jej ďalšieho vývoja a úprav v nadväznosti na skúsenosti z praxe. Vybraným organizáciám sa údaje budú poskytovať bezplatne za účelom kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom.

§ 14h

Preukazovanie kritérií trvalej udržateľnosti je dôležitou časťou transpozície smernice (EÚ) 2018/2001. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Európskej únie, čerpanie prevádzkovej podpory podľa tohto zákona a biopalivá, ktoré potrebné na plnenie cieľa v doprave musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Je potrebné uviesť, že ide o harmonizované kritériá na úrovni a takáto harmonizácia uvedených kritérií pre biopalivá a biokvapaliny zabezpečuje fungovanie vnútorného trhu s energiou a tým uľahčuje, najmä s ohľadom na povinnosť členských štátov neodmietnuť zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s touto smernicou obchod medzi členskými štátmi s vyhovujúcimi biopalivami a biokvapalinami.

Splnením kritérií trvalej udržateľnosti je podľa definície splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Výška požadovaných úspor emisií skleníkových plynov ako aj časť kritérií udržateľnosti týkajúca sa zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a získavania surovín z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou budú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR. Časť kritérií udržateľnosti, ktoré sa môžu preukázať splnením určitej povinnosti, sú predmetom tohto návrhu.

Tuhé palivá z biomasy najmä drevné štiepky, drevné pelety a drevné brikety. Udržateľnosť a úspory emisií skleníkových plynov sa vzťahujú na elektrinu a teplo z tuhých palív z biomasy vyrobené v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 20 MW. V prípade

15

plynných palív ide o zariadenia s celkovým inštalovaným príkonom aspoň 2 MW. Ustanovuje sa, že splnenie kritérií udržateľnosti z palív z biomasy sa vzťahuje aj na zariadenia, pri ktorých je toto plnenie stanovené ako podmienka pri výzve pri čerpaní investičnej podpory.

Z dôvodu jednoznačnosti preukázania splnenia kritérií trvalej udržateľnosti ustanovuje sa, že tieto kritériá preukazuje výrobca biopaliva, biokvapaliny alebo palív z biomasy vydaním potvrdenia o udržateľnosti, v ktorom uvedie aj výšku úspor emisií skleníkových plynov. Ide o jeho právo vydať takéto potvrdenie o udržateľnosti, pričom musí dodržať podmienku dohľadu a povinnosť použiť systém hmotnostnej bilancie a uchovávať prílohu potvrdenia o udržateľnosti aspoň päť rokov. Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, sú vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR určené hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Hospodárske subjekty si môžu uplatniť túto úroveň úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v uvedenej vyhláške. Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať postupmi, ktoré v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka, a preto sa ustanovuje, že pre odpad a zvyšky z poľnohospodárskej pôdy je potrebné dodržiavať povinnosti týkajúce sa kontroly bilancie kvality pôdy a uhlíka v pôde podľa iného právneho predpisu.

S cieľom zabezpečiť, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátneho práva alebo najlepších postupov riadenia na úrovni zdrojovej oblasti. Preto sa pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy ustanovuje podmienka pre splnenie kritéria udržateľnosti, ktorá hovorí o nutnosti pre dodávateľa lesnej biomasy mať hospodárske opatrenie odsúhlasené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo schválený program starostlivosti o lesy. Z dôvodu jednoznačnosti lesnej biomasy je uvedené, že k splneniu tejto podmienky patria aj stromy, ktoré boli vyťažené ako súčasť opatrení na ochranu lesa alebo ako súčasť opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Ustanovuje sa aj prípad, ako preukázať plnenie kritérií udržateľnosti, keď nie je požadovaná právna úprava zavedená.

Kritériá udržateľnosti podľa tohto zákona a vyhlášky preukazuje pestovateľ alebo dodávateľ biomasy vyhlásením pestovateľa alebo dodávateľa biomasy. Náležitosti vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Pestovateľ biomasy nesmie vydať vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy, ak biomasa nespĺňa spĺňa kritériá udržateľnosti biomasy podľa tohto paragrafu alebo vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR. Ustanovuje sa aj uznanie dokladu preukazujúcim splnenie kritérií trvalej udržateľnosti uznaným v inom členskom štáte alebo vydaným pod dohľadom dobrovoľného certifikačného systému.

Spoľahlivosť a vierohodnosť systému preukazovania kritérií trvalej udržateľnosti je daná dohľadom pri vydávaní potvrdenia o udržateľnosti a možnosťou kontroly každého kroku v životnom cykle od pestovania suroviny po dodanie na trh biopaliva, biokvapaliny a paliva z biomasy. Ustanovujú sa aj orgány, ktoré si môžu vyžiadať informácie nevyhnutné na preukázanie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti, princípov hmotnostnej bilancie biomasy alebo suroviny a informácie nevyhnutné na výpočet úspor emisií skleníkových plynov viažuci sa na životný cyklus paliva z biomasy od začiatku životného cyklu do aktuálnej etapy životného cyklu.

Ustanovuje sa povinnosť vkladať údaje do databázy Európskej komisie na účel sledovania

16

kvapalných a plynných palív v doprave. Ak bude umožnené prepojenie slovenskej databázy, ktorú predstavuje elektronická evidencia s databázou Európskej komisie, tieto údaje bude priamo zasielať Slovenský hydrometeorologický ústav, čím sa zníži administratívna náročnosť pre podnikateľské subjekty.

K § 14i

Ustanovujú sa povinnosti pre výrobcu elektriny a výrobcu tepla, od ktorého sa vyžaduje splnenie kritérií trvalej udržateľnosti pre jeho palivo, ktorým je biokvapalina alebo palivo z biomasy. Keďže aj výrobca elektriny kombinovanou výrobou elektriny a tepla, je výrobcom elektriny, vzťahujú sa povinnosti aj takéhoto výrobcu. Palivá z biomasy by sa mali efektívne pretransformovať na elektrinu a teplo s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy.

Ak preukázať splnenie kritérií trvalej udržateľnosti je povinný v stanovenom termíne vykonať bilanciu spotreby biokvapaliny a palív z biomasy za predchádzajúci kalendárny rok a zverejniť na svojom webovom sídle informácie o geografickom pôvode a druhu biomasy použitej na výrobu biokvapalín alebo palív z biomasy. Zároveň je povinný archivovať päť rokov potvrdenie o udržateľnosti a vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy, ak na ich základe vydal potvrdenie o udržateľnosti. Splnenie kritérií trvalej udržateľnosti preukazuje potvrdením o udržateľnosti získaným od dodávateľa palív z biomasy alebo overeným potvrdením o udržateľnosti, ktoré sám vydá na základe vydaných potvrdení o udržateľnosti a vyhlásenia získaného od pestovateľa alebo dodávateľa biomasy. Vzhľadom k tomu, že povinnosť preukazovania úspor emisií skleníkových plynov pre palivá z biomasy sa vyžaduje pre zariadenia uvedené do prevádzky po 1. januári 2021, ustanovuje sa aj možnosť pre staršie zariadenia preukázať splnenie kritérií trvalej udržateľnosti len vyhlásením pestovateľa alebo dodávateľa biomasy.

K bodom 79 až 92

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 93

Upravuje sa výška sankcií z dôvodu, že doteraz uplatňované sankcie pre úspory emisií skleníkových plynov v doprave neboli na základe informácií o dosahovaní úspor emisií skleníkových plynov hospodárskymi subjektmi za rok 2020 dostatočne účinné, primerané a odrádzajúce, v súlade s čl. 6 smernice (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív v platnom znení.

K bodu 94

Dopĺňa sa výška sankcie pre subjekty, ktoré porušia povinnosti pri preukazovaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a povinnosti výrobcu elektriny a výrobcu tepla z biomasy.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 96

Spresňuje sa ustanovenie, podľa ktorého môže výrobca elektriny v zariadení výrobcu elektriny, ktorému vzniklo do 31. decembra 2018 právo na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty alebo právo na podporu doplatkom a právo na takúto podporu pretrvá aj po 31.

17

decembri 2018, počas priznanej doby podpory právo na zmenu uplatňovania podpory podľa

§

4 ods. 1 písm. f)

, a to aj opakovane.

K bodu 97

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 98

Z dôvodu neaktuálnosti dokumentu Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa vypúšťa jeho názov.

K bodu 99

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti s rozšírením kompetencie úradu podľa § 6 ods. 5.

K bodom 100 až 104

Z dôvodu rozšírenia kritérií trvalej udržateľnosti na palivá z biomasy sa upravuje zovšeobecnením splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Zároveň sa pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dáva splnomocnenie ustanoviť sadzobník poplatkov na pokrytie nákladov spojených s vedením elektronickou evidenciou palív v doprave podľa § 14g.

K bodu 105

Upravuje sa príloha, ktorou sa stanovuje zoznam surovín alebo palív na výrobu pokročilého biopaliva a zároveň sa mení číslovanie prílohy.

K bodu 106

Upravuje sa doterajšia príloha č. 2.

K bodu 107

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v transpozičnej prílohe zákona o podpore o smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

K Čl. II

K bodu 1

Vzhľadom na terminologickú zmenu sa navrhuje legislatívno–technická úprava textu spočívajúca v nahradení pojmu „centrálny zdroj tepla v budove“ pojmom „decentralizovaný zdroj tepla“. Pojem „decentralizovaný zdroj tepla“ bude po novom zahŕňať nielen zdroje tepla v bytových domoch, ktoré vlastníci bytov a nebytových priestorov (§1 ods. 3 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z.) využívajú na vykurovanie, ale aj zdroje tepla v rodinných domoch (§1 ods. 3 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z.).

K bodu 2

Z dôvodov vyplývajúcich z praxe sa navrhuje ustanoviť, aby výroba tepla v decentralizovanom zdroji tepla v objekte spotreby tepla, ktorým je bytový dom, nespadala pod podnikanie v tepelnej energetike, pokiaľ rozpočítanie množstva takto vyrobeného tepla realizuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov osoba vykonávajúca správu bytového domu (zákon

18

č. 182/1993 Z. z.), ktorým môže byť nielen spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj správca.

K bodu 3

Doplnením pojmu chladenia sa upresňuje definícia výroby tepla tak, že výsledkom výroby tepla je získanie tepla na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody alebo aj iné tepelnoenergetické využitie.

K bodu 4

Vzhľadom na novo zavádzané pojmy odpadové teplo a teplo z okolia sa navrhuje aj úprava definície pojmu zariadenie na výrobu tepla. Za teplo z okolia sa pritom nepovažuje energia z odvetrávaného vzduchu.

K bodu 5

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba jednoznačnej špecifikácie zariadení tvoriacich hranicu zodpovednosti medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla, preto sa navrhuje jednoznačne zadefinovať, že odovzdávacia stanica tepla aj v prípade, ak je umiestnená v objekte spotreby tepla, nie je súčasťou tepelnej prípojky ani zariadení na spotrebu tepla.

K bodu 6

Objektom spotreby tepla môže byť aj rodinný dom, preto sa navrhuje vypustiť túto výnimku z definície budovy.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť definícia decentralizovaného zdroja tepla, ktorým bude zariadenie na výrobu tepla určené na vykurovanie, chladenie, spoločnú prípravu teplej úžitkovej vody alebo iné využitie výlučne pre objekt spotreby tepla, v ktorom je umiestnený. Definícia zahŕňa aj o zariadenie určené na výrobu tepla formou chladu vrátane klimatizácie. Zákon o tepelnej energetike obsahuje definíciu zariadenia na výrobu tepla, ako aj definíciu zariadenia na rozvod tepla. V zákone však doposiaľ chýbala definícia zariadenia na spotrebu tepla, ktoré takisto tvorí súčasť sústavy tepelných zariadení. Zariadením na spotrebu tepla sa bude rozumieť vnútorné zariadenie objektu spotreby tepla určené na odber tepla pre jedného koncového odberateľa.

K bodu 8

Ustanovením sa precizuje definícia pojmu „centralizované zásobovanie teplom“ tak, aby jeho pojmovým znakom bolo zabezpečovanie rozvodu tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla a nie len dodávka tepla. Dodávkou tepla sa totiž rozumie komerčný predaj tepla, zatiaľ čo rozvodom tepla dodávka tepla spoločne s distribúciou tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla.

K bodu 9

V intenciách legislatívnej zmeny navrhovanej v bode 10 sa rovnako precizuje aj definícia účinného centralizovaného zásobovania teplom, a to v súlade so smernicou o energetickej efektívnosti Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

Navrhuje sa zaviesť pojem „účinné centralizované zásobovanie teplom z obnoviteľných zdrojov“, ktorým bude centralizované zásobovanie teplom, ktorým sa zabezpečuje rozvod aspoň 75 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie.

19

K bodu 10

V praxi sa čoraz viac vyskytujú prípady inštalácie tzv. kompaktných odovzdávacích staníc, ktoré umiestňované priamo v objekte spotreby tepla prípadne slúžia na zásobovanie viacerých objektov spotreby tepla. Preto je potrebné zohľadniť v definíciách pojmov aj tieto moderné prvky centralizovaného zásobovania teplom.

K bodu 11

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa navrhuje nová definícia pojmu „odpadové teplo“. Vychádzajúc z aplikačnej praxe je potrebné doplniť definíciu základnej a spotrebnej zložky pre náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné zohľadniť aj existenciu bytových odovzdávacích staníc umožňujúcich priamo konečnému spotrebiteľovi úpravu parametrov teplonosnej látky odovzdanej z centralizovaného zásobovania teplom alebo decentralizovaného zdroja tepla.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺžiť lehota na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu v prípade skončenia výkonu alebo strate spôsobilosti vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu na 60 dní. Rovnako dlhá lehota sa vzťahuje aj na podnikateľov v elektroenergetike a plynárenstve.

K bodom 13 a 14

Ide o spresnenie právnej úpravy v nadväznosti na aplikačné nejasnosti.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu vzhľadom na to, že druhá časť zákona č. 657/2004 Z. z. obsahuje nielen úpravu práv podnikania, ale aj úpravu procesu výstavby sústav tepelných zariadení, ktorá sa vzťahuje aj na subjekty nepodnikajúce v oblasti tepelnej energetiky.

K bodu 16

Spresňuje sa povinnosť predložiť k žiadosti o vydanie povolenia návrh na vymedzené územie s vyznačením sústavy tepelných zariadení na katastrálnej mape.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovaných zmien v oblasti povoľovania výstavby sústavy tepelných zariadení (§ 12 zákona č. 657/2004 Z. z.).

K bodu 18

Z dôvodu potreby jednotného prístupu pri určovaní rozsahu vymedzeného územia sa navrhuje rozšíriť právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ustanoviť vykonávacím predpisom vzor návrhu na vymedzené územie.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 20

S cieľom znížiť administratívnu náročnosť sa vypúšťa povinnosť držiteľa povolenia podať návrh na zápis činnosti do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia.

20

K bodu 21

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zavedenia oprávnenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť obsah povolenia v prípade zmeny podmienok a skutočností, na základe ktorých bolo vydané, aj z vlastného podnetu.

K bodu 22

Navrhuje sa vypustenie dôvodu zániku povolenia na podnikanie v tepelnej energetike z dôvodu, ak držiteľ povolenia nepodá návrh na zápis predmetu podnikania uvedeného v povolení do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia. Ide o nadväzujúce ustanovenie k návrhu na vypustenie § 7 ods. 3.

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba rozšírenia dôvodov, pre ktoré možno držiteľovi povolenia odňať povolenia na podnikanie v energetike aj o dôvody závažného alebo opakovaného porušovania niektorých povinností držiteľa povolenia a dodávateľa. Pôjde jednak o základné povinnosti držiteľa povolenia uvedené v § 10 ods. 16, ale aj o ďalšie povinnosti, ktorými sa dodávateľovi ukladá povinnosť riadnej dodávky tepla za cenu schválenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví 15 ods. 1), povinnosť zabezpečovať dodávku tepla na svojom vymedzenom území 19 ods. 3) a ktorými sa definujú zákonné dôvody obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepla 26 ods. 1). Zároveň sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže navrhuje vypustiť dôvod zrušenia povolenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) v prípade, ak držiteľ povolenia nedodrží dobu začatia predmetu podnikania

K bodu 24

Za účelom zníženia administratívnej záťaže regulovaných subjektov sa navrhuje vypustiť dôvod zrušenia povolenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) v prípade, ak držiteľ povolenia nedodrží dobu začatia predmetu podnikania

K bodu 25

Súčasná právna úprava kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v prípade výskytu vážnej hrozby prerušenia alebo obmedzenia dodávok tepla alebo stavu núdze z dôvodu zlyhania dodávateľa tepla je aplikovateľná po právoplatnosti rozhodnutia Úradu o zrušení povolenia, a navyše sa obmedzuje len na právomoc Úradu podať návrh na súd (§9 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z.), ktorý môže rozhodnúť o prevzatí zásobovacej povinnosti zlyhaného dodávateľa. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy je potrebné reagovať okamžite s cieľom zabrániť vzniku vyššie uvedených hrozieb. Preto sa navrhuje, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal právomoc vydať predbežné opatrenie 43 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorým Úrad dočasne upraví pomery medzi zlyhaným dodávateľom tepla a dodávateľom, ktorého poveril prevzatím zásobovacej povinnosti.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia držiteľa povolenia vzťahujúce sa na výstavbu verejného rozvodu tepla umožňujúce držiteľovi povolenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce aj na výstavbu stavby vodovodných potrubí a iných stavieb umožňujúcich využívanie energetického potenciálu vôd v zariadeniach na výrobu tepla využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením pojmu „decentralizovaný zdroj tepla“.

21

K bodom 28 až 34

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky v predchádzajúcej právnej úprave, v ktorej nebola zrejmá povaha záväzných stanovísk obcí o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

Jednotlivými ustanoveniami sa zjednocujú procesy, výsledkom ktorých bude vydanie osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti v správnom konaní, ktoré vydá ministerstvo hospodárstva alebo obec. Toto osvedčenie predstavuje doklad pre územné konanie a stavebné konanie a nemá povahu záväzného stanoviska podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

V ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. sa vymedzujú zariadenia, pre ktoré sa nevyžaduje vydanie osvedčenia.

Súčasne sa zavádza ďalšie hľadisko, ktoré je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a obec povinné posúdiť pred vydaním osvedčenia, a to zníženie podielu tepla z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadového tepla v dodávke tepla koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorí budú z takejto sústavy tepelných zariadení zásobovaní. V prípade, ak by k takému zníženiu v dôsledku výstavby sústavy tepelných zariadení došlo a budú splnené aj ostatné podmienky v predmetnom ustanovení, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ani obec osvedčenie nemôžu vydať.

Upravuje sa, že pri žiadosti o vydanie osvedčenia je účastníkom konania o vydanie osvedčenia osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie osvedčenia a držiteľ povolenia na rozvod tepla v dotknutých sústavách tepelných zariadení, tzn. v sústavách, ktoré budú dotknuté plánovanou výstavbou, pre ktorú sa žiada osvedčenie.

Nevznikajú žiadne nové povinnosti pre obce vzhľadom na skutočnosť, že obec v predchádzajúcej právnej úprave vydávala záväzné stanovisko. V navrhovanej právnej úprave obec vydáva osvedčenie a nebude vydávať záväzné stanovisko.

K bodom 35 až 39

Z dôvodu zmien vyplývajúcich z bodov 29 35 sa spresňuje obsah žiadosti o vydanie osvedčenia.

K bodu 40

Navrhuje sa rozšíriť možnosť modifikácie základných parametrov dodávky tepla (určený čas a určenú kvalitu) dohodou dodávateľa s odberateľom za dohodnutú úhradu (t.j. mimo režim cenovej regulácie).

K bodu 41

V súvislosti so zavedením práva koncového odberateľa skončiť odber tepla na základe zákona aj zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa z účinného centralizovaného zásobovania teplom, ak objekt spotreby zostane pripojený k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom (bod 62) a na účel zachovania práva koncového odberateľa byť aj naďalej zásobovaný z centralizovaného zásobovania teplom (najmä v čase nedostatku tepla z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadového tepla) sa navrhuje podriadiť nový zmluvný vzťah medzi dodávateľom z účinného centralizovaného zásobovania teplom a koncovým odberateľom režimu dohadovanie cien.

22

K bodu 42

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť výrobcov a dodávateľov tepla v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001, a to sprístupniť a pri významnej zmene aktualizovať na svojom webovom sídle informácie o energetickej hospodárnosti a podiele obnoviteľných zdrojov energie vo vykurovaní a chladení.

K bodom 43

Vzhľadom na zavedenie kritérií trvalej udržateľnosti v zákone č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné rozšíriť povinnosť držiteľov povolenia na výrobu tepla a rozvod tepla, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje energie, a to riadiť sa aj zákonom č. 309/2009 Z. z.

K bodom 44 až 56

Navrhuje sa sprísniť povinnosť obstarať, zapojiť, udržiavať a overovať určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody a tepla tak, aby sa táto povinnosť vzťahovala na určené meradlá s diaľkovým odpočtom. Ďalej sa navrhuje zaviesť ochranu aj pre konečných spotrebiteľov, ktorým rozpočítava množstvo dodaného tepla osoba vykonávajúca správu bytového domu, ktorá bude povinná zabezpečovať meranie množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom v mieste jej prípravy a merať na vstupe do decentralizovaného zdroja tepla určeným meradlom množstvo dodanej studenej vody s výnimkami vzťahujúcimi sa na bytové domy, v ktorých sa používajú bytové odovzdávacie stanice 17 ods. 9 a 10). Obdobné povinnosti sa na túto osobu budú vzťahovať aj v oblasti merania výroby tepla v decentralizovanom zdroji tepla 18 ods. 12). Zároveň sa spresňuje definícia pre určenie pomeru základnej a spotrebnej zložky pre náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa.

K bodu 57

Ustanovenie § 18a zákona č. 657/2004 Z. z. definuje podmienky predloženia a schválenia plánu prechodu na účinné centralizované zásobovanie teplom, ktorý bude oprávnený predložiť každý držiteľ povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. V prípade schválenia plánu prechodu sa držiteľ povolenia na rozvod tepla považuje za držiteľa povolenia na rozvod tepla v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom do 31. decembra 2025.

K bodu 58

Precizuje a zjednodušuje sa rozsah podstatných náležitostí zmluvy o dodávke a odbere tepla. V prvom rade sa umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa v zmluve aj na spôsobe určenia niektorých podstatných náležitostí, ako napr. objednané množstvo tepla, odberový diagram, cena tepla.

K bodu 59

Súčasné znenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. nereflektuje na všetky situácie, ktoré môžu nastať, ak došlo k ukončeniu povinnosti dodávateľa zabezpečovať dodávku tepla pre odberateľa, preto sa navrhuje spresniť predmetné ustanovenie tak, aby povinnosť dodávateľa zabezpečovať dodávku tepla trvala 90 dní odo dňa uplynutia dohodnutého termínu dodávky tepla.

K bodu 60

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 smernice (EÚ) 2018/2001 členské štáty povinné ustanoviť opatrenia a podmienky s cieľom umožniť odberateľom z centralizovaného zásobovania teplom,

23

ktoré nemá povahu účinného centralizovaného zásobovania teplom odpojiť sa od systému centralizovaného zásobovania teplom (vypovedaním alebo úpravou zmluvy). Preto sa navrhuje ustanoviť, že odberateľ bude oprávnený skončiť odber tepla na základe zákona (a podružne výpoveďou podľa § 19 ods. 4), ak objekt spotreby tepla odberateľa nie je pripojený k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a sú splnené podmienky podľa odseku 4.

K bodu 61

Článok 21 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 ukladá členským štátom zaviesť podporný rámec na presadzovanie a uľahčenie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa, aby aj koncoví odberatelia pripojení k účinnému centralizovanému zásobovaniu mali možnosť vybudovať si decentralizovaný zdroj tepla využívajúci obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, ak zároveň zostanú pripojení do účinného centralizovaného zásobovania teplom. Právo skončiť odber tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom umožní koncovému odberateľovi ukončiť zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom z účinného centralizovaného zásobovania teplom a podľa potreby s ním uzavrieť novú zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorá mu zabezpečí teplo aj v čase, keď decentralizovaný zdroj nebude v prevádzke (najmä v zimnom období). Uvedené umožní plne využiť potenciál obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla bez toho, aby sa súčasne zvyšovala spotreba fosílnych palív z tretích štátov v podobe inštalácie doplnkových zdrojov tepla na zemný plyn.

K bodu 62

Vzhľadom na to, že so skončením odberu tepla (na základe zákona alebo dohodou) môže byť spojené aj fyzické odpojenie objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, v súlade s článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj doterajšou praxou bude podmienkou skončenia odberu tepla úhrada ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.

K bodu 63

Vzhľadom na obmedzenie možností skončenia odberu tepla len na systémy centralizovaného zásobovania teplom, ktoré nemajú povahu účinného centralizovaného zásobovania teplom, je potrebné upraviť aj podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z. Za účinné centralizované zásobovanie teplom sa považuje centralizované zásobovanie teplom, ktorým sa okrem iného zabezpečuje rozvod tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele aspoň 50 %, preto by mala byť táto hranica určujúca aj pre posudzovanie splnenia podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z.

K bodu 64

V súlade s článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa spresňuje pojem ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, a to tak, že ide o náklady priamo vzniknuté v dôsledku fyzického odpojenia objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a náhradu neamortizovanej časti prostriedkov potrebných na výrobu a rozvod tepla odberateľovi, ktorý sa plánuje odpojiť.

K bodu 65

Ide o transpozíciu článku 24 ods. 7 smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý ustanovuje, že v prípade bytových domov sa odpojenie od centralizovaného zásobovania teplom môže uplatniť iba na úrovni celej budovy v súlade s

24

uplatniteľnými právnymi predpismi o bývaní. Najmä v prípade bytových domov ide o celý bytový dom a nie jednotlivé byty.

K bodu 66

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v článku 24 ods. 4 umožňuje členským štátom zvoliť si jednu z dvoch alternatív opatrení na zabezpečenie príspevku prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Slovenská republika si zvolila alternatívu uvedenú v článku 24 ods. 4 písm. b), a to zabezpečenie povinnosti prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom pripájať k centralizovanému zásobovaniu teplom nových výrobcov tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a nakupovať od nich teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava ustanovenia § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla). V prvom rade sa navrhuje zaviesť povinnosť držiteľa povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom odoberať za schválenú cenu teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadové teplo od výrobcu tepla. Držiteľ povolenia na rozvod tepla bude povinný odoberať od držiteľa povolenia na výrobu tepla všetko ním vyrobené teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadové teplo, a to do úplného zabezpečenia zmluvne dohodnutých dodávok tepla držiteľa povolenia na rozvod.

Za účelom pripojenia nových výrobných kapacít z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla k centralizovanému zásobovaniu teplom sa bližšie špecifikujú náležitosti technických podmienok pripojenia určených v prevádzkovom predpise držiteľa povolenia na rozvod tepla, proces ich vydávania a zverejňovania, ako aj následnej kontroly zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

V odsekoch 4 a 5 sa precizujú podmienky pripojenia objektov spotreby tepla k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov.

K bodu 67

Súčasná právna úprava rieši otázku vlastníctva verejného rozvodu tepla v prípade vykonania preložky, ale nezaoberá sa otázkou trvania oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzení užívania v súvislosti s preložkou. Preto sa navrhuje doplnenie predmetného ustanovenia aj o zachovanie trvania týchto oprávnení a obmedzení po vykonaní preložky.

K bodu 68

V praxi sa pri výstavbe tepelnej prípojky rieši aj otázka výstavby odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla. Vzhľadom na to, že aj odovzdávacia stanica tepla umiestnená v objekte spotreby tepla bude mať povahu zariadenia na rozvod tepla, navrhuje sa upraviť otázky súvisiace s výstavbou, údržbou a opravami a v konečnom dôsledku aj s vlastníctvom odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla.

K bodom 69 až 73

Dodávateľ tepla z centralizovaného zásobovania teplom bude povinný raz ročne preukázať splnenie podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov, a to prostredníctvom správy vypracovanej za úhradu ekonomicky oprávnených nákladov príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenská inovačná a energetická agentúra). Navrhuje sa, aby postup pri výpočte preukazujúcom splnenie

25

podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov upravilo vykonávacím predpisom ministerstvo hospodárstva.

Smernica (EÚ) 2018/2001 v článku 24 ods. 4 umožňuje členským štátom zvoliť si jednu z dvoch alternatív opatrení na zabezpečenie príspevku prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Slovenská republika si zvolila alternatívu uvedenú v čl. 24 ods. 4 písm. b), a to zabezpečenie povinnosti prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom pripájať k centralizovanému zásobovaniu teplom nových výrobcov tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a nakupovať od nich teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava ustanovenia § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla). V prvom rade sa navrhuje zaviesť povinnosť držiteľa povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom odoberať za schválenú cenu teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadové teplo od výrobcu tepla. Držiteľ povolenia na rozvod tepla bude povinný odoberať od držiteľa povolenia na výrobu tepla všetko ním vyrobené teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadové teplo, a to do úplného zabezpečenia zmluvne dohodnutých dodávok tepla držiteľa povolenia na rozvod. Takúto povinnosť nebude mať držiteľ povolenia na rozvod tepla, ktorý prevádzkuje účinné centralizované zásobovanie teplom.

Za účelom pripojenia nových výrobných kapacít z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla k centralizovanému zásobovaniu teplom sa bližšie špecifikujú náležitosti technických podmienok pripojenia určených v prevádzkovom predpise držiteľa povolenia na rozvod tepla, proces ich vydávania a zverejňovania, ako aj následnej kontroly zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

V odsekoch 4 a 5 sa precizujú podmienky pripojenia objektov spotreby tepla k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov.

V praxi sa pri výstavbe tepelnej prípojky rieši aj otázka výstavby zariadenia na výrobu tepla umiestneného v objekte spotreby tepla a odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla. Vzhľadom na to, že aj odovzdávacia stanica tepla umiestnená v objekte spotreby tepla bude mať povahu zariadenia na rozvod tepla, navrhuje sa upraviť otázky súvisiace s výstavbou, údržbou a opravami a v konečnom dôsledku aj s vlastníctvom odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla.

K bodom 74 a 75

Rozširujú sa dôvody oprávneného obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepla aj o dôvod spočívajúci v prerušení dodávky vody na výrobu tepla. Súčasne sa na základe aplikačnej praxe navrhuje vylúčiť zodpovednosť dodávateľa tepla za škodu spôsobenú obmedzením alebo prerušením dodávky tepla len na prípady, kedy k nim došlo zavinením dodávateľa tepla namiesto súčasnej úpravy, ktorá dodávateľa tepla zbavuje zodpovednosti vždy okrem prípadov zneužitia podmienok oprávneného prerušenia alebo obmedzenia dodávky tepla. Ide o úpravu korešpondujúcu so zodpovednosťou prevádzkovateľa sústavy alebo siete v elektroenergetike a plynárenstve.

K bodu 76

26

Navrhuje sa, aby o predpokladanom trvaní obmedzení dodávok tepelnej energie v rámci stavu núdze informoval orgán, ktorý stav núdze vyhlási aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Rozširuje sa pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov aj o oprávnenie vykonať ustanovenie § 25 ods. 7 zákona.

K bodom 78 až 83

Ide o legislatívno-technické zmeny v nadväznosti na zmeny v § 12 zákona č. 657/2004 Z. z.. Zosúladenie znenia so zákonom č. 251/2012 Z. z., ktorým sa presunuli kompetencie Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ustanovujú sa tiež zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí vyplývajúce zo zmien navrhovaných v prechádzajúcich bodoch.

K bodu 84

Ide o legislatívno-technické doplnenie formulácie tak, že sankcionovateľná bude aj výstavba časti sústavy tepelných zariadení bez vydaného osvedčenia.

K bodom 85 a 86

Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické úpravy v oblasti správnych deliktov na úseku tepelnej energetiky súvisiace s úpravami v normatívnej časti zákona. Zároveň sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie aj na administratívne postihovanie porušovania povinností zo strany osôb vykonávajúcich správu bytového domu pri prevádzke decentralizovaného zdroja tepla.

K bodu 87

Zavádza sa nová sankcia v podobe pokuty vo výške 33 000 eur 5 000 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predbežného opatrenia úradu podľa § 9 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z. z..

K bodu 88

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 89

V transpozičnej prílohe sa dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K bodu 90

Ustanovuje sa nová príloha č. 2, ktorá obsahuje náležitosti návrhu plánu prechodu.

K bodu 91

Ide o legislatívno–technickú úpravu.

K bodu 92

Ide o legislatívno–technickú úpravu.

27

K Čl. III

K bodu 1

Ustanovuje sa, že úrad na svojom webovom sídle zverejňuje potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, potvrdenia o pôvode biometánu a potvrdenia o cene podľa § 14 ods. 8.

K bodu 2

V nadväznosti na zavedenie registra obnoviteľných plynov v článku I sa dopĺňa cenová regulácia v plynárenstve aj o regulovanú činnosť poskytovania služieb súvisiacich s prevádzkou registra.

K bodu 3

Navrhuje sa ustanoviť, že cenovej regulácii nepodlieha výroba, distribúcia alebo dodávka chladu. Uvedená cenová deregulácia v oblasti chladu za cieľ umožniť rozvoj podnikateľskej činnosti v oblasti chladu na trhovom princípe.

K bodu 4

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa registra obnoviteľných plynov konzultovať návrh prevádzkového poriadku alebo jeho zmien s vymedzeným okruhom dotknutých subjektov.

K bodu 5

Aktualizuje a dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v transpozičnej prílohe zákona o regulácii o smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.

V Bratislave 26. mája 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

K predpisu 657/2004, dátum vydania: 11.12.2004

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore