Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť  

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 obdobie jún – december. 

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého cieľom je aj kvalitné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie a dosiahnutie spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré povedú k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov a podpore podnikateľského prostredia v oblasti daní. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom, zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní a podporovania dobrovoľného plnenia daňových povinností. 

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:

1. 1. zlepšenie podnikateľského prostredia pri pokračovaní konsolidácie verejných financií

• • zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
• • zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
• • zvýšenie maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov

1. 2. posilňovanie právnej istoty v oblasti transferového oceňovania

• • zadefinovanie pojmu kontrolovaná transakcia 
• • spresnenie primárnej úpravy základu dane
• • spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie  metódy ocenenia

1. 3. boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu

• • sprísnenie sankcií, ak sa daňovník dopustí konania, ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti

1. 4. zmiernenie sankcií pre daňovníkov, ktorí sú dobromyseľní a za včasné uhradenie pokuty

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku (dividend) v nadväznosti na zavedenie ich zdanenia osobitnou sadzbou dane vo výške 7 %. 

Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana,  negatívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. 

Doložka vybraných vplyvov

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní. 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1. A. Zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby na 21 %
2. B. Zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
3. C. Zmena zahrnovania príspevku na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii do daňových výdavkov
4. D. Zmena limitu uplatňovania výdavkov percentom z príjmov

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

  x     zmena sadzby

         zmena v nároku

         nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

         kombinovaný návrh

  x     iné 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 136 500 tis eur v roku 2017 a pozitívny akruálny vplyv na úrovni 62 000 tis. eur v roku 2018 a 63 000 tis. eur v roku 2019. 

Kvantifikácia príjmov

A - Kvantifikácia vplyvu zníženia sadzby DPPO vychádza z aktuálneho odhadu výnosu DPPO na rok 2015, ktorý sa prenáša do ďalších rokov a berie do úvahy vývoj daňovej základne pre DPPO. Kvantifikácia nepredpokladá zmenu správania sa podnikateľských subjektov po znížení sadzby.

B – Kvantifikácia zavedenia zrážkovej dane z dividend vychádza z údajov Štatistického úradu SR o objeme vyplatených dividend za rok 2014, ktoré boli indexované odhadovaným vývojom nominálneho HDP. 

C – Kvantifikácia zmeny zahrnovania príspevku na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii do daňových výdavkov vychádza z výšky chránených vkladov v bankovom sektore, výšky krytých vkladov v bankovom sektore a z predpokladaného nárastu krytých vkladov

D – Kvantifikácia zmeny limitu zahrnovania výdavkov percentom z príjmov vychádza z údajov daňových priznaní dane z príjmov fyzických osôb za rok 2014, pričom sa abstrahovalo od údajov o platcoch DPH. Pri kvantifikácii vplyvu sa aplikoval expertný predpoklad z dôvodu skreslenia vplyvu viacerými faktormi.

Tabuľka č. 3 

Tabuľka č. 3.1. 

Tabuľka č. 3.2.

        Tabuľka č. 3.3.

Tabuľka č. 3.4.

Tabuľka č. 4 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

               Tabuľka č. 5 

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 

s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky. 

1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1. 3. Problematika návrhu zákona: 
   1. a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo: 

• - čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva  - po 30. novembri 2009):

1. 1. legislatívne akty:

• - smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015),
• - smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

• - smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.  9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,

• - smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,
• - smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

• - smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.

1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

• - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

• - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002], 

• - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],

• - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
• - rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

1. a) Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2015/2060 nebola stanovená.
2. b) Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu Rady (EÚ) 2015/2060 bola stanovená do 30.6. 2016.
3. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
4. d) Smernica Rady (EÚ) 2015/2060 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2 - § 2 písm. o)

Ide o  spresnenie pojmu ekonomické a personálne prepojenie v nadväznosti na jeho zosúladenie s požadovaným obsahom, keďže v praxi vznikali situácie, kedy aj zjavné ekonomické a personálne prepojenie dvoch osôb nespadalo pod príslušnú definíciu.

Upravuje sa pojem „vedenie“, kde sa nahrádza obchodná spoločnosť a družstvo všeobecným pojmom právnická osoba z dôvodu, že existujú v obchodnej sfére aj iné subjekty, ktorých cieľom je aj dosahovanie zisku, napr. pozemkové spoločenstvá a v predmetnej definícii absentovali.

K bodu 3 - § 2 písm. p)

Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v § 17 ods. 5 a novou definíciou v § 2 písm. ab).  Prepojenie medzi subjektami z dôvodu ich obchodných vzťahov je potrebné posudzovať ako prepojenie v rámci právnych vzťahov alebo transakcií medzi subjektami, ktoré vznikajú za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

K bodu 4 - § 2 písm. y)

Návrhom zákona sa medzi držiteľov uvedených v § 2 písm. y) uvádza aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti zadefinovaný v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch. 

K bodu 5 - § 2 písm. ab) 

Navrhovanou úpravou sa pridáva nový základný pojem do zákona, a to pojem kontrolovanej transakcie. Táto definícia je naviazaná na ustanovenie § 17 ods. 5, kde pojem „kontrolovaná transakcia“ nahrádza pojem „vzájomný obchodný vzťah“. Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola  opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od pojmu vzájomný obchodný vzťah, pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) sa používa pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Definícia stanovuje, čo je to kontrolovaná transakcia a medzi ktorými osobami sa transakcia pokladá za kontrolovanú. Posledná veta určuje pravidlo, že pri posudzovaní transakcie sa prihliada na jej skutočný obsah.

K bodom 6 až 9 a 29 - § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 7 písm. i) a § 32a ods. 1 písm. a) štvrtý bod

Navrhovanou úpravou sa do predmetu dane u fyzických osôb zaraďujú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. V nadväznosti na uvedenú úpravu už podiely na zisku nebudú od dane oslobodené ani u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva, pričom budú považované za príjem zo závislej činnosti zdaňovaný preddavkovým spôsobom podľa § 35. Za príjem zo závislej činnosti sa  u člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva bude naďalej považovať odmena vyplácaná za účasť na zasadnutia týchto orgánov alebo za prácu pre obchodnú spoločnosť alebo družstvo.  Podiel na zisku (dividenda) – tantiéma vyplatený členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa Obchodného zákonníka bude príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %.  

K bodu 10 - § 6 ods. 10 

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov podľa odseku 1 a 2 najviac do maximálnej sumy 20 000 eur. Súčasne ostáva zachovaná možnosť okrem paušálnych výdavkov uplatniť v preukázateľnej výške zaplatené poistné a príspevky podľa osobitných predpisov. Obdobne sa zvyšuje výška limitu paušálnych výdavkov aj u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 4.

K bodu 11 - § 9 ods. 1 písm. n)

Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku. 

K bodu 12 - § 12 ods. 7 písm. c)

U právnickej osoby budú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy predmetom dane u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou len vtedy, ak budú plynúť od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Predmetom dane budú rovnako podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu § 2 písm. x), ak mu budú vyplatené tuzemskou právnickou osobou. Podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti je predmetom dane u spoločníka - právnickej osoby ako súčasť základu dane podľa § 14. Zámerom zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov plynúcich z nezmluvných štátov a do nezmluvných štátov je zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, presunu ziskov a investícií do krajín, ktoré uplatňujú nulové alebo nízke zdaňovanie daňou z príjmov právnickej osoby a zároveň s týmito krajinami nemá SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, prípadne medzinárodnú dohodu o výmene informácií týkajúcu sa daní.

K bodu 13 - § 13 ods. 1 písm. c)

Rada pre riešenie krízových situácií zriadená osobitným zákonom vykonáva obdobné činnosti ako Fond na ochranu vkladov alebo Garančný fond investícií. Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu zdaňovania príjmov Rady pre riešenie krízových situácií s Fondom na ochranu vkladov a Garančným fondom investícií, t. j. príjmy Národného fondu podľa § 91 zákona             č. 371/2014 Z. z o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  pre riešenie krízových situácií sa oslobodzujú od dane z príjmov. 

K bodu 14 - § 15

Ustanovenie § 15 upravuje sadzbu dane u fyzických ako aj u právnických osôb, ak sa príjmy zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu plynúce zo zdrojov v zahraničí sa u fyzickej ako aj právnickej osoby zahrnú do osobitného základu dane, pričom u fyzickej osoby sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %. U právnickej osoby sa zdania len v prípade, ak pôjde o príjmy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x), a to sadzbou dane vo výške 35 %.

Zároveň sa navrhuje zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby z doterajších 22 % na 21 %.  Cieľom  úpravy je zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie motivácie platenia dane.

K bodu 15 - § 16 ods. 1 písm. e)

V nadväznosti na zavedenie zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov podľa             § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu vyplácaných daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, bolo potrebné zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Podiely na zisku u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva sú považované za príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdrojom príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 16 ods. 1 písm. b).

K bodu 16 - § 17 ods. 5

Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola  opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od toho pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) je používaný pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami.

V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.

Zmena  v poslednej vete § 17 ods. 5 súvisí s posudzovaním toho, čo je pri určovaní základu dane závislej osoby možné zahrnúť do výdavkov a okrem služieb existujú aj iné transakcie, ktoré preukázateľne súvisia s činnosťou závislej osoby a rovnako by sa na takéto transakcie uplatňovalo pravidlo stanovené v tomto odseku aj s obmedzeniami upravenými v písmenách a) až d).

K bodu 17 - § 17 ods. 6

Pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5, iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane (zníženie) bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zníži základ dane podaním dodatočného daňového priznania podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba (rezident SR) povinná vykonať úpravu zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 5. Rovnako, ak iná závislá osoba primárne vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5, je daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b povinný znížiť základ dane pre kontrolované transakcie. Zároveň sa ukladá povinnosť oznámiť správcovi dane vykonanie úpravy základu dane medzi závislými osobami, ktorá má za následok zníženie základu dane.

K bodu 18 - § 17 ods. 7

Ide o úpravu v súvislosti s odsúhlasovaním použitia konkrétnej metódy určenia základu dane pre stále prevádzkarne a úplné zjednotenie tohto postupu s § 18 ods. 4 a ods. 5.

K bodu 19 - § 17 ods. 19 písm. b)

Navrhovaná úprava je vykonaná na základe podnetov z aplikačnej praxe s cieľom zvýšiť právnu istotu daňovníka. Zmenou dochádza k jednoznačnému vymedzeniu a spresneniu, že podmienka uznania výdavkov po zaplatení sa aplikuje aj na odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Uvedeným spôsobom sa posudzovalo uplatnenie týchto odplát aj do účinnosti tohto zákona.

K bodu 20 - § 17 ods. 39

Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu zákona o správnych poplatkoch, podľa ktorého  zápis držiteľa úplne nového vozidla, ktoré ešte nikdy nebolo evidované v evidencii vozidiel bude podliehať správnemu poplatku vo výške 33 eur, pričom za držiteľa motorového vozidla sa považuje výrobca vozidiel, zástupca výrobcu alebo autorizovaný predajca vozidiel, ktorý má na účely predaja vozidiel konečným zákazníkom uzatvorenú zmluvu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu vozidiel. Predpokladá sa, že výrobca alebo predajca vozidiel si takto zaevidované vozidlo ponechá len na predvádzacie alebo skúšobné účely do času, kým ho nepredá zákazníkovi. V prípade, že držiteľ motorového vozidla neprevedie držbu tohto motorového vozidla na inú osobu do jedného roka vrátane od zápisu tohto motorového vozidla do evidencie vozidiel a zároveň do 15 dní po tomto termíne neuhradí plnú hodnotu registračného poplatku [položka 65 písm. a) VI. časti sadzobníka správnych poplatkov k zákonu o správnych poplatkov], akú by výrobca alebo predajca v pozícií držiteľa motorového vozidla zaplatil v čase, keď došlo k prvej evidencii vozidla, je povinný zvýšiť základ dane o výšku daňových odpisov, nákladov na prevádzku (napr. PHL), prípadné technické zhodnotenie alebo opravy tohto motorového vozidla. Ak dôjde k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku v zdaňovacom období, v ktorom uplynula lehota 15 dní po uplynutí jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel ale zároveň došlo k úhrade tohto registračného poplatku po tejto lehote 15 dní, je držiteľ povinný zvýšiť základ dane o daňové výdavky súvisiace s obstaraním, prevádzkou, technickým zhodnotením, opravou údržbou tohto motorového vozidla, uplatnené do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu vozidla do evidencie vozidiel. Ak nedôjde k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto registračného poplatku, je držiteľ vozidla povinný zvyšovať si základ dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade registračného poplatku v plnej hodnote. Zákon neumožňuje prerušiť daňové odpisovanie u motorového vozidla držiteľa, a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade registračného poplatku v plnej hodnote. 

K bodu 21 - § 18 ods. 1

Spresnenie v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5. Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami.

V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.

K bodu 22 - § 18 ods. 4

Doterajšie znenie  § 18 ods. 4 sa rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti tohto ustanovenia na ods. 4 až 9. 

V novom odseku 4 sa stanovuje právo daňového subjektu, o čo môže požiadať správcu dane. Už v súčasnosti odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia neznamená len odsúhlasenie metódy, ale aj jej použitia, t. j. aj odsúhlasenie spôsobu určenia ceny transakcií. Toto však vyvolávalo rozpory vo výklade § 18 ods. 4, preto sa slovné spojenie „a spôsob určenia ceny“ priamo zakomponovalo do zákona.

K bodu 23 - § 18 ods. 5 až 9

Nový odsek 5 ustanovuje možnosť podania unilaterálnej alebo bilaterálnej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia. V odseku 5 sa dopĺňa úvod,  ktorý ustanovuje na základe čoho môže daňovník žiadať o odsúhlasenie metódy ocenenia, a to buď na základe zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 

Doterajší obsah odseku 5 sa z dôvodu prehľadnosti rozdelil do samostatných nových odsekov 5 až 9.

Odsek 6 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti.

Odsek 7 upravuje výšku poplatku za žiadosť o odsúhlasenie metódy ocenenia. Výška poplatku sa po novom nebude odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, ale bude pevne stanovená. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu problémov pri stanovení výšky hodnoty obchodného prípadu. 

K bodu 24 - § 18 ods. 10

Podstatné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia (APA – advance pricing agreement) a stanovujú predpoklady,  ktoré musia byť  dodržiavané v rámci transferového oceňovania, aby APA bola platná. Podstatné podmienky sú podkladom pre stanovenie metódy transferového oceňovania v žiadostiach o APA, či už ide o daňovníka, tretiu stranu, priemyselné odvetvie, alebo obchodné a ekonomické podmienky. Následkom porušenia podstatnej podmienky je zrušenie alebo zmena APA bez ohľadu na to, či zmena podstatných podmienok bola spôsobená daňovníkom alebo treťou stranou.

Podstatné podmienky, ktoré ovplyvňuje daňovník môžu byť napríklad spôsob vykonávania obchodnej činnosti, firemné či obchodné štruktúry, obchodné stratégie, zmena funkcií a rizík a iné. Podstatné podmienky, ktoré nie sú ovplyvnené daňovníkom zahŕňajú napríklad rozsah očakávaného objemu transakcií, zmenu daňového systému, zmenu podmienok na trhu a iné.

K bodu 25 - § 18a

Nové ustanovenie § 18a bolo zavedené z dôvodu sankcionovať vo vyššej miere úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní, a to najmä v prípade transferového oceňovania, pri ktorom často dochádza k agresívnemu daňovému plánovaniu. K doteraz platným ustanoveniam týkajúcich sa sankcií v daňovom poriadku sa týmto ustanovením zavádza zvýšenie sankcií pre daňovníkov, ktorí prostredníctvom transferového oceňovania úmyselne znižujú základ dane alebo zvyšujú daňovú stratu.

 Pre daňovníkov, ktorí sa dopúšťajú deliktov už teraz obsiahnutých v daňovom poriadku, ostáva výška sankcií v doteraz platnom znení.

§ 18a ods. 1 zdvojnásobuje výšku sankcie pre subjekty, ktoré sa dopustia správneho deliktu podľa daňového poriadku a zároveň správca dane musí uplatniť postup podľa druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku. To znamená, že konanie daňovníka nemá ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorého výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Jedná sa napríklad o situácie, kde dochádza k úmyselnému zneužívaniu schránkových firiem, ktoré nemajú ekonomickú podstatu (nemajú zamestnancov, nevykonávajú funkcie, riziká znášajú len formálne, ale ich neriadia), ale do týchto spoločností sú presúvané zisky, ktoré sú výsledkom ekonomických aktivít na Slovensku.

V prípade, že je správca dane nútený pre účely správy dane uplatniť druhú vetu § 3 ods. 6 daňového poriadku a preklasifikovať formálne-právne transakcie s ohľadom na ekonomickú podstatu v dôsledku úmyselného vyhýbania sa daňovej povinnosti, uplatní sa na tieto situácie sankcia v dvojnásobnej výške. 

Táto sankcia sa v prípade uplatnenia opravných prostriedkov uplatní až po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho orgánu, resp. súdu. Daňovník má teda možnosť využitia všetkých opravných prostriedkov, tak aby mohol preukázať, že sa nejednalo o úmyselné vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Pokiaľ odvolací orgán, prípadne súd nepotvrdí, že došlo k úmyselnému vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, uplatní sa na daňový dorub prípadne len štandardná sankcia podľa daňového poriadku.

Rovnako správca dane podľa odseku 2 umožní neuplatnenie sankcie v dvojnásobnej výške, ak daňovník uzná pochybenie a zaplatí rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote.

§ 18 ods. 3 upravuje špecifickú situáciu, keď daňovník požiada o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia. Po podaní žiadosti nasleduje overovanie skutočností správcom dane. Ak správca dane nesúhlasí s názorom daňového subjektu na metódu ocenenia alebo so spôsobom určenia ceny, zamietne žiadosť a môže začať daňovú kontrolu. V takom prípade správca dane prihliadne na zámer daňovníka stanoviť správne transferové ceny v kontrolovanej transakcii a tým znížiť výšku sankcie v prípade dorubu, ktorá je zhodná s výškou sankcie podľa § 155 odseku 1 písmena g) daňového poriadku.

K bodu 26 - § 19 ods. 2 písm. u)

Daňovým výdavkom bude aj poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá Ministerstvu vnútra SR na základe darovacej zmluvy. Humanitárna pomoc sa bude realizovať na základe už platného mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci SR do zahraničia (uznesenie vlády SR č. 310 z 12. apríla 2006). Zámer daňovo podporiť poskytovateľov materiálnej humanitárnej pomoci vychádza z unesenia vlády SR č. 178 z 11.mája 2016, ktorým sa schválila smernica pre postup delegácie na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, kde sa SR zaviazala  uskutočniť legislatívne zmeny za účelom zvýšenia motivácie daňovníkov o účasť na humanitárnej pomoci.

Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách. Pod pojmom materiálna humanitárna pomoc sa má mysli najmä poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, alebo na základe vlastných analýz.

K bodu 27 - § 21 ods. 2 písm. o)

V súčasnosti sa príspevok na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií považuje za nedaňový výdavok. Ide o príspevok, ktoré povinnosť platenia vychádza z osobitného predpisu, t. j. zo zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a použitie prostriedkov z tohto fondu je určené na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch EÚ. Uvedeným návrhom sa tento príspevok bude považovať za daňový výdavok. 

K bodu 28 - § 25 ods. 3

Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu v § 17 ods. 39. V prípade vyradenia motorového vozidla, u ktorého nedošlo v lehote do jedného roka vrátane od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel  k prevodu držby na inú osoby a zároveň v lehote 15 dní po uplynutí lehoty od zápisu motorového vozidla do evidencie nedošlo k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku, sa pri výpočte zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis vypočítaný rovnomernou metódou odpisovania.  

K bodom 30 až 34 - § 43 ods. 1, 2, 3 písm. r), ods. 5 písm. d) a ods. 9

Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené tuzemskej fyzickej osobe ako aj fyzickej osobe nerezidentovi do zahraničia sa budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 % alebo sadzbou dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Výnimku tvoria fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov podľa § 2 písm. x), ktorým sa tieto príjmy zdaňujú daňou vyberanou zrážkou vo výške 35 %. Navrhovanou úpravou zákona sa tiež určuje, že platiteľ dane, ktorý vypláca podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou a vyberá daň zrážkou, zrazí daň len zo sumy prevyšujúcej oslobodenú výšku podielu člena pozemkového spoločenstva, t. j. sumu prevyšujúcu 500 eur. Ak budú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené právnickej osobe – daňovníkovi z nezmluvného štátu, rovnako sa príjem zdaní daňou vyberanou zrážkou vo výške 35 %. Dani vyberanej zrážkou nepodliehajú príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu vyplatené podielovému fondu, dôchodkovému fondu, doplnkovému dôchodkovému fondu. Daň sa vyberá zrážkou z príjmu nezníženého o výdavky s výnimkou vyrovnacieho podielu a podielu na likvidačnom zostatku, kde základom pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu podľa § 25a (napr. hodnota peňažného vkladu, obstarávacia cena podielu obstaraného kúpou a pod.). Ak u daňovníka príde ku kombinácii príjmov z vyrovnacieho podielu a z podielu na likvidačnom zostatku, daňovník vyčísli základ dane za každý podiel jednotlivo, pričom na stratu sa neprihliada.

K bodu 35 - § 43 ods. 23

Uvedený návrh spresňuje postup pri uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v  prípadoch uvedených v § 43 ods. 20 a 22. Daňovník – platiteľ dane vyberanej zrážkou,  zamedzí dvojitému zdaneniu prostredníctvom oznámenia vydaného podľa § 43 ods. 15 a 17 písm. a) zákona, pričom prostredníctvom tohto oznámenia požiada aj o vrátenie dane, vypočítanej na vrátenie po aplikácii metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. V prípade vybratia dane zrážkou z peňažných plnení podľa § 43 ods. 20 stálou prevádzkarňou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby na území SR, táto je povinná vystaviť potvrdenie pre prijímateľa o výške peňažného plnenia a zrazenej dani v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa.

K bodu 36 - § 45 ods. 4

Zmena sa navrhuje z dôvodu nutnosti flexibilnejšej aktualizácie zoznamu štátov, ktoré budú zrážať daň až do ich prechodu na spoločný štandard oznamovania OECD (CRS – common reporting standards). Vo vzťahu k týmto štátom sa ponechá možnosť zápočtu zrazenej dane z vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Táto úprava reaguje na potrebu ponechania možnosti zápočtu pre Rakúsko, ako aj pre tretie krajiny, ktoré majú podpísané Dohody s EÚ o uplatňovaní ekvivalentných opatrení ako boli dohodnuté v Smernici o zdaňovaní príjmu z úspor a postupne podpisujú pozmeňujúce protokoly k dohodám s EÚ o prechode na CRS. 

K bodu 37 - § 49a ods. 7

V súčasnosti má vyplácajúci zástupca povinnosť oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane v zákone určené informácie o fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, závislého územia alebo územia tretieho štátu a ktorá je konečným príjemcom vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Z dôvodu zrušenia smernice o zdaňovaní príjmu z úspor už nie je potrebné upravovať túto povinnosť vyplácajúcich zástupcov a povinnosť sa vypúšťa zo zákona.

K bodu 38 - § 51e

Súčasťou osobitného základu dane sú u fyzickej osoby iba príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) plynúce zo zdrojov v zahraničí. Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %, ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v nezmluvnom štáte. Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje aj podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou plynúci zo zdrojov v zahraničí do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku. Súčasťou osobitného základu dane u právnickej osoby sú iba príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré sú predmetom dane, plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 35 %. 

K bodu 39 - § 52zi a § 52zj

§ 52zi

K odseku 1 - Sadzba dane z príjmov právnickej osoby vo výške 21 %  sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2017. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, použije túto sadzbu dane prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2017. 

K odseku 2 – Ustanovenie týkajúce sa úpravy základu dane závislej osoby, ako aj zahrnutia nájomného a odplaty za použitie alebo poskytnutie práva na použitie sa uplatní už pri podávaní daňového priznania počnúc 1. 1. 2017.

K odseku 3 - Ustanovenia § 18a ods. 1 a 2  týkajúce sa zvýšenia sankcie a možného zníženia sankcie sa použijú na doruby z daňovej kontroly začatej po 31. decembri 2016. 

K odseku 4 – Ustanovenie § 18a týkajúce sa zníženia sankcie na 3 percentá v prípade, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia sa uplatní na všetky prípady, kde ešte nebola pokuta právoplatne vyrubená.

K odseku 5 - Podiely na zisku (dividendy), podiely na výsledku podnikania vyplácané tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 budú podliehať osobitnej sadzbe dane. Ak sa jedná o podiely na zisku (dividendy) vykázané za hospodársky rok so začiatkom v kalendárnom roku 2016, pri ich zdanení sa bude aj po 1.1.2017 postupovať podľa predpisu účinného do 31.12.2016 (t. j. naďalej nebudú predmetom dane). Podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1.1.2004 a najneskôr do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebudú ani počnúc 1.1.2017 predmetom dane. Podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní sa budú považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 a  zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016. Podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva bude počnúc 1.1.2017 predmetom dane len v tom prípade, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1.1.2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka najskôr 1. januára 2017. Predmetom dane bude počnúc 1.1.2017 až vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

K odseku 6 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja na území Slovenskej republiky vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa neuplatní u fyzickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou postup podľa § 52 ods. 24, ale tieto budú, ak k ich výplate príde v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017, predmetom dane vyberanej zrážkou pri použití sadzby dane vo výške 7 %. U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou budú tieto príjmy súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní.

K odseku 7 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja na území Slovenskej republiky vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplácaných fyzickej osobe – daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa uplatní daň vyberaná zrážkou vo výške       7 %, prípadne vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.  Postup podľa § 52 ods. 24 sa v tomto prípade neuplatní. U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa v prvom rade skúma, či sú tieto príjmy predmetom dane podľa § 52 ods. 24 a ak sú predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %.

K odseku 8 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja v zahraničí vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplácaných fyzickej osobe – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa tento príjem zahrnie do osobitného základu dane podľa § 51e a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %. U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa v prvom rade skúma, či sú tieto príjmy predmetom dane podľa § 52 ods. 24; ak sú tieto príjmy predmetom dane, sú súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní.

K odseku 9 - Pri zdaňovaní vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane počnúc 1.1.2017 si daňovník môže uplatniť ako daňový výdavok hodnotu splateného vkladu v ocenení podľa § 25a, pričom pri splatenom vklade obstaranom do 31.12.2015 si ako daňový výdavok uplatní hodnotu splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona účinných do 31.12.2015.

§ 52zj

Zvýšenie základu dane držiteľa motorového vozidla podľa § 17 ods. 39 a stanovenie zostatkovej ceny pri takomto motorovom vozidle sa použije až pri motorovom vozidle zaevidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike od 1. februára 2017. 

K bodu 40 – príloha č. 2

Nadväzne na transpozíciu Smernice, ktorou sa zrušuje Smernica o zdaňovaní úspor (2003/48/ES), sa aktualizuje príloha č. 2, kde sa uvádza zoznam prebratých smerníc. 

K bodu 41 – prílohy č. 3 až 5

Z dôvodu zrušenia Smernice o zdaňovaní príjmu z úspor a vypustenia povinností vyplácajúcich zástupcov zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťajú príslušné prílohy, ktoré mali nadväznosť na povinnosti vyplácajúcich zástupcov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3 – Poznámky pod čiarou a § 29b

Z dôvodu zavedenia zdaňovania podielov na zisku (dividend) u fyzických osôb osobitnou sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 % nebudú podiely na zisku (dividendy) považované za zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom poistení, t. j. nebudú predmetom zdravotného poistenia. Zároveň sa vypúšťajú všetky ustanovenia týkajúce sa povinností platenia zdravotných odvodov z dividend. Predmetom zdravotného poistenia nebudú podľa prechodného ustanovenia až podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo počnúc 1.1.2017.

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017, okrem článku I bodov 20, 28 a bodu 39 § 52zj, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2017.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.

Robert Fico, v.r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z uznesenia vlády SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitálového trhu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona predstavuje aj jedno z opatrení, ktorých zavedenie bolo súčasťou Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015 (časť 5, riešenie III).

Účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania sú investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločností je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR. 

S cieľom zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj v SR je preto najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti. Čiastočné zapracovanie vybraných právnych inštitútov s touto funkciou do existujúcich foriem spoločností by nepredstavovalo komplexné riešenie.

Pre oblasť rizikového investovania do základného imania do startupov, je v súčasnosti z foriem obchodných spoločností významná a využívaná najmä spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“). V neskorších štádiách životného cyklu, tzn. v čase keď už nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť (ďalej len „a.s.“). Spoločnosti, v ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým majetkom sa spravidla ako startupy nevyužívajú. Tak s.r.o. ako aj a.s. majú z pohľadu startupov určité nevýhody. V prípade s.r.o. je to komplikovanejšia možnosť flexibilného nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov spoločnosti a efektívneho využívania vo svete bežných nástrojov, ktoré umožňujú nastavenie a naplánovanie vstupu kapitálu do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti, ako aj možnosť efektívne motivovať zamestnancov podielom vo firme, vyplývajúca zo zákonnej požiadavky na minimálnu výšku vkladu spoločníka (750 €). V prípade a.s. je to pre startupy až do pokročilého štádia ich životného cyklu príliš nákladná zákonom predpísaná minimálna výška základného imania (25.000,- €), vyznačuje sa tiež reguláciou určenou pre stredné a veľké podniky umožňujúcou obchodovať ich akcie na burze cenných papierov a s tým súvisiace zvýšené nároky na zabezpečenie fungovania spoločnosti.

Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie (ďalej len „j.s.a.“). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.

Akcie spoločnosti  budú môcť byť akcie vydané iba v podobe zaknihovaného cenného papiera.  Bude tiež zriadený register akcionárov, ktorý bude vedený centrálnym depozitárom cenných papierov a verejne prístupný na jeho webovom sídle. Taktiež sa navrhuje možnosť, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií. Právo pridať sa k prevodu akcií ako aj právo požadovať prevod akcií budú môcť byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv prístupných na internete, ktoré budú taktiež vedené centrálnym depozitárom cenných papierov. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

B. Osobitná časť 

K Čl. I

K bodom 1 až 6 a bodom 8 až 13

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA). Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

K bodu 7 (§66c)

Výslovne sa upravuje možnosť, aby medzi spoločníkmi obchodných spoločností mohli vymedziť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Základnou dohodou medzi spoločníkmi je spoločenská zmluva, ktorá je však dostupná pre tretie osoby. V záujme podpory investícií do začínajúcich podnikov sa navrhuje, aby medzi spoločníkmi v exemplifikatívne vymedzených otázkach boli prípustné dohody, vo vzťahu ku ktorým bude prístupnosť pre tretie osoby obmedzená. Takéto dohody sú prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (porovnaj § 261 ods. 6), avšak súdy ich nie vždy akceptovali. Dohody medzi spoločníkmi musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie orgánu obchodnej spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.

K bodu 14

(§220b)

Navrhuje sa implementácia nového samostatného typu obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA), ktorý bude používať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Právna úprava tohto typu obchodnej spoločnosti vo výraznej miere vychádza z právnej úpravy akciovej spoločnosti (ods. 3), nepoužijú sa však niektoré špecifické ustanovenia, ktoré sú najmä odrazom implementácie práva EÚ vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam (ods. 4).

Jednoduchá spoločnosť na akcie je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (nízke požiadavky na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a akciovej spoločnosti (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(§220c)

JSA sa navrhuje implementovať ako transparentnú právnu formu a z tohto dôvodu musia byť akcie spoločnosti vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. Základným právom akcionára je právo podieľať sa na jej riadení, zisku a na prípadnom likvidačnom zostatku. Flexibilitu novému typu obchodnej spoločnosti poskytne úprava možnosti vyjadrovať menovitú hodnotu akcií v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov. Súčet menovitých hodnôt akcií bude vytvárať základné imanie spoločnosti. 

Tak ako akciová spoločnosť, môže JSA vydávať najmä kmeňové akcie (t.j. akcie bez osobitných práv). Z dôvodu vyššej flexibility vzťahov medzi akcionármi sa však navrhuje, aby spoločnosť mohla emitovať aj akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva. Rozsah týchto práv nebude zákonom vopred určený. Môže ísť najmä o rozdielny rozsah nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku, rozdielny rozsah počtu hlasov akcionára, či rozdielny rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.

Spoločnosť môže vydávať aj akcie bez hlasovacieho práva, avšak len potiaľ, pokiaľ súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 90 percent jej základného imania. Ak by však rozhodovanie na valnom zhromaždení malo dotýkať majiteľov akcií bez hlasovacieho práva, o takejto záležitosti budú môcť títo akcionári hlasovať.

(§220d)

JSA prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti sú zaknihované) zabezpečuje vedenie zoznamu akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov.

(§220e)

Oproti právnej úprave akciovej spoločnosti sa pre prevoditeľnosť akcií JSA navrhuje stanoviť flexibilnejšie kritériá. Akcie JSA môžu mať dokonca vylúčenú prevoditeľnosť. Na ochranu akcionárov, ktorý vlastnia akcie s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou sa pre rozhodovanie valného zhromaždenia v otázkach, ktoré sa týchto inštitútov môžu dotknúť zavádza potreba kvalifikovanej väčšiny. Prevedenie akcií s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou bez splnenia podmienok prevoditeľnosti je absolútne neplatným právnym úkonom (porovnaj druhú vetu § 267 ods. 1).

(§220f)

Pri vylúčení prevoditeľnosti akcií vznikne, ak stanovy neurčia dlhšiu lehotu, po štyroch rokoch od splatenia emisného kurzu právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií. Tu pôjde najmä o prípady finančných investorov, ktorí spravidla nemajú záujem na dlhodobejšej investícii do spoločnosti. To, či spoločnosť bude mať prostriedky na odkúpenie akcií, bude závisieť od jej finančnej situácie. Akékoľvek odkúpenie akcií spoločnosťou nemôže ohroziť uspokojovanie pohľadávok veriteľov spoločnosti. Právo požadovať odkúpenie akcií nepodlieha premlčaniu.

(§220g)

Stanovy môžu, okrem vylúčenia prevoditeľnosti akcií, ich prevoditeľnosť podmieniť a to súhlasom spoločnosti. Stanovy v takom prípade určia, ktorý orgán spoločnosti o súhlase rozhodne. Ak by stanovy určovali, že o prevoditeľnosti rozhoduje valné zhromaždenie, nie je potrebné, aby zároveň ustanovovali dôvody, pre ktoré spoločnosť je povinná súhlas udeliť resp. súhlas odmietnuť. Na ochranu akcionára sa ustanovuje fikcia, že pri nečinnosti príslušného orgánu sa súhlas považuje za udelený. Pri odmietnutí súhlasu s prevodom, ak povinnosť odmietnuť súhlas s prevodom akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vznikne akcionárovi právo na odkúpenie dotknutých akcií spoločnosťou. Namiesto toho sa akcionár môže tzv. prímusovou žalobou domáhať nahradenia súhlasu spoločnosti s prevodom.

(§220h)

Ustanovenie upravuje odkúpenie akcií akcionára spoločnosťou. Spoločnosť odkúpi akcie akcionára za primeranú cenu. Podrobnosti ohľadom určenia primeranej ceny a ďalšie podmienky určia stanovy. Tieto podmienky však musia byť určené tak, aby odkúpenie akcií spoločnosťou nepoškodilo jej veriteľov.

(§220i)

Za účelom ochrany veriteľov spoločnosti sa v situácii, kedy by odkúpenie akcií malo spôsobiť jeden z následkov podľa ods. 1, navrhuje možnosť požadovať odkúpenie akcií obmedziť. Odkúpenie akcií v rozpore s uvedeným ustanovením je čo do následkov postavené na roveň zakázanému vráteniu vkladu. 

(§220j)

Pri obmedzení prevoditeľnosti akcií sa splnenie podmienok prevoditeľnosti vyžaduje aj pre zriadenie záložného práva na základe zmluvy, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií.

(§220k)

Stanovy JSA môžu dedenie akcií vylúčiť. Toto pravidlo sa môže presadiť len potiaľ, pokiaľ nejde o spoločnosť s jedným akcionárom. Ak stanovy vylúčia dedenie akcií JSA, akcie smrťou akcionára prechádzajú na spoločnosť a do dedičstva patrí pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií.

Ak ide je prevoditeľnosť akcií JSA vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, pri vyhlásení konkurzu na majetok akcionára, alebo pri exekučnom postihnutí akcií, prechádzajú akcie takéhoto akcionára na JSA. Do konkurznej podstaty resp. exekučnej podstaty patrí v takom prípade pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií. Záväzok zodpovedajúci tejto pohľadávke plní spoločnosť správcovi resp. oprávnenému v exekúcii prostredníctvom súdneho exekútora.

Primeraná cena a jej splatnosť sa určí podľa pravidiel uvedených v stanovách. Ak by stanovy tieto pravidlá neurčovali, použijú sa pravidlá uvedené v § 61.

(§220l)

Za účelom podpory startupov sa pre JSA navrhuje umožniť upisovanie vlastných akcií s obmedzeniami uvedenými v  odseku 1. Takto upísané akcie môže JSA prevádzať len na osoby, ktoré sú jej zamestnancami resp. ide o fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. Činnosti, ktoré takéto osoby vykonávajú, musia priamo súvisieť s napĺňaním predmetu podnikania spoločnosti. Nejde teda o advokátov, daňových poradcov, či konzultantov, ide o osoby priamo zapojené do výrobného procesu spoločnosti. Akcie upísané spoločnosťou môžu byť prevedené na iné osoby len za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom a s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám v prospech spoločnosti.

(§220m)

JSA alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti, ak ide o nadobudnutie akcií za účelom ich prevodu na zamestnancov resp. fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. V súvislosti s nadobúdaním akcií týmito osobami sa umožňuje finančná asistencia spoločnosti. Využitie týchto inštitútov je však podmienené zachovaním pravidiel kapitálovej primeranosti spoločnosti.

(§220n)

Upravujú sa pravidlá pre založenie a vznik JSA. Spoločnosť môže založiť jedna alebo viarero osôb. Hodnota základného imania môže byť už jedno euro. Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej JSA. Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady. Zakladateľské dokumenty podliehajú sprísneným požiadavkám na formu.

(§220o)

Ustanovujú sa povinné náležitosti zakladateľských dokumentov JSA. Keďže spoločnosť môže byť založená len bez výzvy na upisovanie akcií, súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy sú stanovy spoločnosti.

(§220p)

Ak JSA mieni vydávať rôzne druhy akcií, stanovy musia najmä obsahovať presné určenie obsahu práv spojených s jednotlivými druhmi akcií a spôsob ich výkonu.

(§220q)

Najmä pre potreby JSA ako nového typu kapitálovej obchodnej spoločnosti sa zavádzajú nové zmluvné typy, a to právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), právo požadovať prevod akcií (drag-along) a právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout). Takéto dojednania boli prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy a v osotatných typoch spoločností. Ich  kodifikácia však prinesie zmluvným stranám väčšiu právnu istotu. Výlučne pre potreby JSA však bude možné dojednať tag-along a drag-along ako práva viaznuce na akciách spoločnosti a registrované podľa osobitného predpisu. 

Navrhovaná úprava zavádza spoločnú požiadavku na sprísnenú formu právneho úkonu, ktorým sa uvedené práva dojednali. Z dôvodu zamedzenia antedatovaniu sa navrhuje viazať účinnosť dojednaní na osvedčenie pravosti podpisov. 

Ak ide o tag-along a drag-along dojednané ako práva viaznuce na akciách spoločnosti (registrované práva), navrhuje sa, aby mohli byť zriadené len vo forme notárskej zápisnice. Pre registrované práva potom platia pravidlá obdobné vecným právam. Nemožno s nimi nakladať oddelene od nakladania s akciami, na ktorých viaznu.  Na zamedzenie konfliktu viacerých práv sa navrhuje, aby s jednou akciou bolo spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť však oprávnených viacero osôb.

Navrhuje sa taktiež vyriešiť možný konflikt registrovaných práv tag-along a drag-along so záložným právom. Ak ide o záložné právo, ktoré má byť zriadené na základe zmluvy, bude sa na zriadenie vyžadovať písomný súhlas oprávneného akcionára (z tag-u resp. z drag-u).  Pre zriadenie exekučného záložného práva takéto obmedzenie stanovené však byť nemôže. Ďalej sa navrhuje, aby zavádzané práva neboli vykladané prostredníctvom ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Ak ide o registrované práva tag-along alebo drag-along, upravujú sa aj dôvody ich zániku.

(§220r)

Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára, čomu zodpovedá povinnosť povinného mu to umožniť za rovnakých podmienok. Osobitne sa ustanovujú následky porušenia pre registrované a pre neregistrované právo pridať sa k prevodu akcií. Právo domáhať, aby povinný nadobudol dotknuté akcie bude možné uplatniť napr. s nasledovným znením žalobného návrhu „Žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu tohto znenia.....“ Zmluva, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia by mala tieto nadväzujúce účinky

a) zápis zmeny do CDCP -  prebehol by rovnako ako v prípade iných zmlúv;

b) úhrada kúpnej ceny - na základe rozhodnutia súdu mohla vymáhať aj kúpna cena za akcie, nakoľko rozhodnutia spĺňa podmienky podľa § 41 ods. 1 EP, resp. s ohľadom na §1 zákona č. 244/2002 Z.z aj podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP.

(§220s)

Právo požadovať prevod akcií (drag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára požadovať od iného akcionára, aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie, čomu zodpovedá povinnosť povinného prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok. Ako podmienka výkonu môže byť napríklad dojednané, že povinný nie je povinný previesť svoje akcie na tretiu osobu, ak v dojednanej lehote odkúpi akcie oprávneného a iných zmluvných strán akcionárskej zmluvy, s ktorými sa dojednalo právo požadovať prevod, za podmienok ponúkaných záujemcom. Pri tomto práve, ak bolo registrované, sa upravuje osobitný spôsob výkonu. Ak sú splnené podmienky vzniku tohto práva a túto skutočnosť osvedčil notár, môže oprávnený dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu konajúc v mene a na účet povinného.

(§220t)

Právo požadovať nadobudnutie akcií môže byť dojednané len ako neregistrované. Dojednanie slúži najmä na riešenie situácií v obchodnej spoločnosti, kedy sa akcionári dostali do patovej situácie. V zmysle dojednania je jeden z akcionárov oprávnený určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára, aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi. Návrh musí mať všetka náležitosti riadneho návrhu na uzavretie zmluvy. Ak druhý akcionár tento návrh neprijme v dohodnutej lehote, platí, že za rovnakých podmienok bude mať oprávnený akcionár právo požadovať, aby odkúpil jeho akcie. NA presadenie tohto práva bude slúžiť žaloba o nahradenie prejavu vôle (tzv. prímusová žaloba).

(§220u)

Upravujú sa podrobnosti o orgánoch JSA. Pokiaľ ide o valné zhromaždenie, presadí sa všeobecná subsidiarita právnej úpravy akciovej spoločnosti. Pre JSA sa upravuje najmä, že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, ktorí sú oprávnení na hlasovanie. Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií, na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov sa vyžaduje aj súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

(§220v)

Upravujú sa podrobnosti o rozhodovaní akcionárov mimo valného zhromaždenia (korešpondenčné hlasovanie). Návrh na rozhodnutie zasiela akcionárom predstavenstvo. Mlčanie akcionára znamená nesúhlas s návrhom. 

(§220w)

Štatutárnym orgánom JSA bude tak ako v akciovej spoločnosti predstavenstvo. Stanovy môžu určiť, že členovia predstavenstva sú volení na dobu neurčitú. Z dôvodu zamedzenia konfliktu záujmov môžu stanovy určiť aké dohody člena predstavenstva so spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného orgánu, ktorý stanovy ustanovujú. Pri podstatnej strate základného imania sú štatutári povinní informovať akcionárov. Pri konaní s odbornou starostlivosťou je popri tom vhodné uskutočniť na návrhy na riešenie takejto straty. Keďže dozorná rada je len fakultatívnym orgánom JSA, upravujú sa osobitne pravidlá pre riešenia sporu o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti medzi spoločnosťou a akcionárom.

(§220x)

Osobitne pre JSA ako nový typ obchodnej spoločnosti sa navrhuje upraviť pravidlá riešenia konfliktov záujmov. O konflikte záujmov budú musieť členovia predstavenstva písomne informovať spoločnosť, a to vopred.

(§220y)

Dozorná rada sa v JSA zriaďuje len ako fakultatívny orgán. Ak stanovy určia, že sa dozorná rada zriaďuje, členov bude ustanovovať valné zhromaždenie.

(§220z)

Pri JSA nejde o verejnú spoločnosť na akcie. Zvyšovanie základného imania na základe verejnej výzvy na upisovanie sa nepripúšťa. Právna úprava JSA umožňuje opciu z aplikácie pravidiel podľa § 202 ods. 1 („O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií.“). Na zvýšenie základného imania v takom prípade postačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií. Stanovy môžu taktiež obmedziť alebo  vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania. Navrhuje sa, aby sa výnimky ustanovené pre zamestnanecké akcie sa uplatnili taktiež na akcie, ktoré sa upisujú v prospech fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva.

(§220za)

Z dôvodu flexibility právnej úpravy JSA sa ustanovuje sa opcia pre použitie prvej a druhej vety § 211 ods. 1 v prípade JSA.

(§220zb)

Ustanovujú sa osobitné dôvody pre zrušenie JSA. Tieto budú najmä súčasťou stanov. Dôvodov pre zrušenie JSA sa budú môcť domáhať popri akcionároch domáhať aj členovia predstavenstva (ak tak určia stanovy, či zakladateľské dokumenty JSA).

(§220zc)

JSA bude môcť zaniknúť zlúčením alebo splynutím. Zmluva o zlúčení alebo splynutí musí obsahovať osobitné ustanovenia týkajúce sa práv akcionárov spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení. Ak akcionári JSA uzatvorili akcionársku dohodu, musí byť prílohou zmluvy o zlúčení alebo splynutí.

(§220zd)

V prípade splynutia sa na založenie nástupníckej spoločnosti použijú primerane ustanovenia o založení JSA. Ide o obdobu § 218d.

(§220ze)

Upravuje sa možnosť zlúčenia JSA s akciovou spoločnosťou, ktorá bude jej právnym nástupcom. Ide o výnimku z požiadavky rovnakej právnej formy podľa § 69 ods. 2.

(§220zf)

JSA môže zmeniť svoju právnu formu priamo len na akciovú spoločnosť. Nie je prípustná zmena inej právnej formy na JSA.

K Čl. II

K bodu 1 

Sústavu cenných papierov budú tvoriť aj akcie JSA. Z dôvodu právnej istoty je preto do odkazu potrebné doplniť aj ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa akcií JSA.

K bodu 2

(107d)

Zriaďuje sa samostatný register akcionárov jednoduchej spoločnosti na akcie (ďalej ako „register akcionárov“). V § 107d sa definuje čo je register akcionárov, aké údaje bude obsahovať a ktoré z údajov sa budú zverejňovať. Vedenie registra akcionárov sa zveruje centrálnemu depozitárovi, ktorý bude údaje z registra akcionárov zverejňovať na svojom webovom sídle (výnimkou budú nezverejňované údaje, t.j. rodné číslo a dátum narodenia). Taktiež sa upravuje spôsob prvotného zápisu údajov do registra, ich aktualizácie a zmien, pričom tento zápis a jeho zmeny zabezpečuje centrálny depozitár. Centrálny depozitár bude na žiadosť vydávať výpisy z registra akcionárov alebo potvrdenia o neexistencii určitého zápisu v registri akcionárov aj v listinnej podobe.

(§ 107e)

Ustanovenie limituje registráciu práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií len na akcie JSA, nakoľko registre práv akcionárov budú môcť byť využívané iba v prípade JSA. Toto ustanovenie má za cieľ explicitne stanoviť, že tieto nové práva nemôžu byť zaregistrované k iným cenným papierom ako k akciám JSA.

(§ 107f)

Ustanovenie sa vzťahuje k právu pridať sa k prevodu akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv pridať sa k prevodu akcií. Register práv pridať sa k prevodu akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva.

(§ 107g)

Do registra práv pridať sa k prevodu akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie, uvedené v odseku 1. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv pridať sa k prevodu akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.

(§ 107h)

Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva pridať sa k prevodu akcií na základe príkazu na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo pridať sa k prevodu akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme  a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4. Pri zmene údajov týkajúcich sa práva pridať sa k prevodu akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv pridať sa k prevodu akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107i)

V prípade prevodu akcií, ku ktorým sa viaže právo pridať sa k prevodu akcií, môže dôjsť k jeho zániku alebo zachovaniu. V prípade súhlasu oprávneného s prevodom akcií povinného zostane povinnému právo pridať sa k prevodu akcií zachované. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107j)

Ustanovenie sa vzťahuje k právu požadovať prevod akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv požadovať prevod akcií. Register práv požadovať prevod akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva

(§ 107k)

Do registra práv požadovať prevod akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv požadovať prevod akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.

(§ 107l)

Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva požadovať prevod akcií na základe príkazu na registráciu práva požadovať prevod akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo požadovať prevod akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme  a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4 Pri zmene údajov týkajúcich sa práva požadovať prevod akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv požadovať prevod akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva požadovať prevod akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107m)

Akcie povinného z práva požadovať prevod akcií môže v mene povinného previesť oprávnený, ak dôjde k splneniu požiadaviek predpísaných Obchodným zákonníkom. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.

(§ 107n)

S ohľadom na to, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, je potrebné zabezpečiť, aby mal centrálny depozitár možnosť preveriť kto je podľa evidencie členov majiteľom akcií jednoduchá spoločnosť na akcie. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že akcie JSA môžu byť vedené iba na účte majiteľa alebo na klientskom účte. Obdobne ako pri údajoch zverejňovaných v obchodnom registri, v prípade nesúladu údajov zverejnených o zahraničnej osobe v inom štáte a v SR sa bude možné odvolávať na údaje zverejnené v SR.

K Čl. III

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením JSA.

K Čl. IV

K bodu 1

Výnimka z ustanovenia pre akciovú spoločnosť by mala byť  uplatniteľná aj v prípade JSA.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením JSA.

K Čl. V

Na účely zákona by samostatne zárobkovo činná osoba v prípade JSA mala byť vymedzená rovnako ako pri akciovej spoločnosti.

K Čl. VI

K bodu 1

Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by sa mala uplatňovať popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri JSA.

K bodu 2

Správca by nemal byť pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu viazaný nielen zmluvnými predkupnými právami, ale aj právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií, a to bez ohľadu na ich registráciu. 

K Čl. VII

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že žiadateľom pri investičnom zámere môže byť aj JSA.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 3

Ak poskytovateľ spotrebiteľských úverov môže mať právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, niet dôvodu, aby nemohol mať aj formu JSA.

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017.

V Bratislave, 26. augusta 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky