Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	01.11.2004
Účinnosť od:	01.01.2017
Účinnosť do:	28.02.2017

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Zdravotné poistenie, Poisťovníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST80 JUD7424 DS88 EU PP29 ČL1

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2017 do 28.02.2017

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 580/2004 s účinnosťou od 01.01.2017 na základe 341/2016 a 356/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 356/2016, dátum vydania: 27.12.2016

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016.

Účelom návrhu zákona je vyriešenie problémov z aplikačnej praxe vyplývajúcich zo zákona č. 580/2004 Z. z. na základe podnetov zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) a poistencov. Potreba úpravy vzišla z nedostatočnej úpravy alebo chýbajúcej úpravy vo verejnom zdravotnom poistení, ide najmä o osoby povinne verejne zdravotne poistené, prepoisťovanie poistencov, postupy súvisiace s poskytovaním a refundovaním zdravotnej starostlivosti, definíciu príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu pre odvod poistného, vykazovanie, platenie, vymáhanie poistného, doručovanie výkazov nedoplatkov a problematiku týkajúcu sa zoznamov dlžníkov.

Cieľom návrhu zákona je najmä spresnenie určenia osoby povinne verejne zdravotne poistenej v systéme Slovenskej republiky vzhľadom na podnety z aplikačnej praxe (nezaopatrený manžel/manželka osoby, ktorá je účastníkom systému sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte; nezaopatrené deti, ktoré majú aspoň jedného zákonného zástupcu zúčastneného na systéme verejného zdravotného poistenia), spresnenie postupu pri zmene zdravotnej poisťovne (náležitosti prihlášky), spresnenie postupov súvisiacich s poskytovaním a refundovaním zdravotnej starostlivosti, spresnenie definície príjmov, vstupujúcich do vymeriavacieho základu pre odvod poistného, precizovanie povinností pri vykazovaní, platení, vymáhaní poistného, určenie elektronickej komunikácie so zdravotnou poisťovňou pri vykazovaní preddavkov na poistné a poistného, doplnenie možností doručovania výkazov nedoplatkov, určenie doručovacích adries, doručovanie verejnou vyhláškou, revízia pojmu dlžník a problematika týkajúca sa zoznamov dlžníkov, spresnenie postupu pri ročnom zúčtovaní poistného v prípade existencie viacerých príslušných zdravotných poisťovní, definovanie práv na náhradu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne, doplnenie preukazovania nároku poistencov verejného zdravotného poistenia na platenie poistného štátom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právnymi predpismi Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nemá ani sociálne vplyvy. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a vplyv na služby verejnej správy pre občana je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Účinnosť zákona sa navrhuje s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a dĺžku legisvakancie zákona.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „verejne zdravotne poistená“ v § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Vzhľadom na neaktuálnosť zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento nahrádza odkazom na aktuálne platný zákon. Odkaz v poznámke pod čiarou sa konkretizuje na § 42 až 57 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa odkazujú na ustanovenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, aby osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v cudzine a súčasne vykonávajúce zárobkovú činnosť v Slovenskej republike, naďalej boli v Slovenskej republike povinne verejne zdravotne poistené a odvody z príjmov z činností vykonávaných v Slovenskej republike budú tak odvedené do zdravotných poisťovní. Zabraňuje sa tak situácii, kedy sa z príjmov z výkonu činností na území Slovenskej republiky poistné na verejné zdravotné poistenie nikam neodvádzalo z dôvodu, že osoba vykonávala činnosť aj v cudzine. Ak ide o výkon činnosti v krajinách Európskej únie, kde platí pravidlo poistenia iba v jednom členskom štáte, toto zostáva zachované prednosťou nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004) v platnom znení a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení pred našimi zákonmi, čo je upravené v navrhovanom bode 7 v § 3 ods. 10.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 3 ods. 2 v úvodnej vete v bode 3.

K bodu 5

Navrhuje sa rozšíriť zoznam nezaopatrených rodinných príslušníkov osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004) v platnom znení a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) o študujúce manželky a manželov, nakoľko absencia zadefinovania týchto osôb spôsobovala v praxi časté problémy. Tieto osoby sa naviažu na pracujúcu osobu v inom členskom štáte a nebudú účastníkmi systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

K bodu 6

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširujú povinne verejne zdravotne poistené osoby o deti cudzincov pracujúcich a odvádzajúcich zdravotné poistenie v Slovenskej republike, ktoré sa s rodičmi legálne zdržiavajú na území Slovenskej republiky. V súčasnosti tieto deti nie sú verejne zdravotne poistené aj z dôvodu absencie tzv. rodinného poistenia, nachádzajú sa na území Slovenskej republiky, ak nebudú podrobené riadnemu očkovaniu, je možné dôvodne predpokladať ohrozenie populácie prenosnými ochoreniami.

K bodu 7

V nadväznosti na zmeny uvedené v bode 3 sa v § 3 ods. 10 ustanovuje, že bez ohľadu na pobyt v Slovenskej republike, sa fyzická osoba poistená v inom členskom štáte nepovažuje za poistenca verejného zdravotného poistenia.

K bodu 8

Terminologické zosúladenie so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným vypustením odseku 16 z § 23 a doplnením písmena b) do § 25.

K bodu 10

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v novelizačnom bode 6 v § 3 ods. 3 písm. j) sa ustanovuje, aby deti cudzincov pracujúcich a odvádzajúcich zdravotné poistenie v Slovenskej republike, boli poistené v rovnakej zdravotnej poisťovni ako ich zákonný zástupca, z dôvodu jednoduchšej identifikácie ukončenia poistného vzťahu zákonného zástupcu týchto detí.

K bodu 11

Navrhovanou právnou úpravou sa pravidlo pri podaní prihlášky do rovnakej zdravotnej poisťovne navrhované v novelizačnom bode 10 v § 7 ods. 1 premieta aj do ustanovenia o zmene zdravotnej poisťovne detí cudzincov pracujúcich a odvádzajúcich zdravotné poistenie v Slovenskej republike, ktoré sa s rodičmi legálne zdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodu 12

Upresňuje sa pojem „písomná forma“ odvolaním na § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa zavádza ďalší povinný údaj na prihláške o údaj z identifikačnej karty alebo pasu poistenca. Zníži sa pravdepodobnosť podvodného podania prihlášky.

K bodu 14

Obmedzenie práva len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa vzťahuje na dlžníka definovaného v § 25a ods. 1 v navrhovanom bode 59 s vylúčením dlžníkov, ktorí z objektívnych dôvodov (napr. konkurz, reštrukturalizácia) nemôžu uhradiť zo svojho majetku nedoplatok, dlžníkov, ktorí majú povolené splátky a plnia podmienky uvedené v dohode o splátkach (uzavreté so zdravotnou poisťovňou alebo so súdnym exekútorom), dlžníkov, ktorí majú súdom nariadenú ochrannú liečbu alebo ktorí sú zamestnancami, za ktorých nezaplatil poistné zamestnávateľ. Pretože v praxi sa stáva, že po úspešnom uplatnení námietky premlčania, a teda právnej nevykonateľnosti premlčanej pohľadávky, sú dotknutí dlžníci naďalej evidovaní v zozname dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, navrhuje sa vylúčiť aj u takýchto dlžníkov obmedzenie práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Všetci títo vylúčení dlžníci budú vedení naďalej v zozname dlžníkov, avšak s právom na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z.

K bodu 15

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovenie § 9 ods. 6 upravuje vo väzbe na § 15 ods. 1 písm. f) zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého zdravotná poisťovňa musí potvrdiť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do 24 hodín.

V § 9 ods. 7 sa oproti súčasne právnej úprave sa do nárokov, ktoré si bude voči poistencovi uplatňovať zdravotná poisťovňa, navrhuje doplniť nároky na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré v súčasnosti ustanovuje § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., a nárok na úhradu nákladov, ktoré vzniknú po zániku verejného zdravotného poistenia. V praxi pomerne často dochádza k situácii, že fyzickej osobe evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia v zmysle § 3 zákona č. 580/2004 Z. z. v Slovenskej republike zanikne zdravotné poistenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona, a tým aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou v Slovenskej republike, ale príslušná zdravotná poisťovňa sa túto rozhodujúcu skutočnosť dozvie až s odstupom času niekoľkých rokov (ak si poistenec nesplní oznamovaciu povinnosť). Dôvodom uvedeného stavu je skutočnosť, že získanie rozhodnej informácie o zániku poistného vzťahu je závislé od splnenia oznamovacej povinnosti samotným poistencom v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona, resp. od náhodne získanej rozhodnej informácie z iného zdroja. Zdravotné poisťovne vykonávajúce verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike samé nemajú možnosť z vlastnej činnosti získať rozhodnú informáciu. Počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia poistenca v Slovenskej republike (§ 5 ods. 2 zákona) do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti poistencom a vrátenia preukazu poistenca (§ 23 ods. 1 písm. c) zákona) tak zdravotná poisťovňa dotknutú osobu nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za ňu náklady zdravotnej starostlivosti, hoci táto osoba v skutočnosti jej poistencom nie je. Tým u zdravotnej poisťovne dochádza k vzniku majetkovej škody, ktorej náhradu je oprávnená uplatňovať si voči zodpovednej osobe v zmysle všeobecnej právnej úpravy.

Nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, resp. voči tretej osobe podľa navrhovaného ods. 7 písm. b) a c) vznikne len v prípade preukázaného zavineného protiprávneho konania, čo v praxi znamená, že zdravotná poisťovňa musí poistencovi preukázať zavinenie, protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) a príčinnú súvislosť medzi zavinením a protiprávnym konaním. V konečnom dôsledku o zavinenom protiprávnom konaní môže rozhodnúť len súd.

K bodu 16

Navrhovanou právnou úpravou v § 9b ods. 10 písm. b) sa spresňujú podmienky podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora.

K bodu 17

Predĺženie lehoty je v záujme poistenca, pretože má zabrániť situáciám, kedy je poistencovi znemožnené požiadať o refundáciu vynaložených nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte z dôvodu, že poskytovateľ z iného členského štátu mu nevydal účtovným dokladom do troch mesiacov od poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

K bodu 18

Vzhľadom na nadbytočnosť sa navrhuje vypustenie slov. Toto ustanovenie sa vzťahuje na zdravotnú starostlivosť poistenca z iného členského štátu, ktorý si vyberie lieky (zdravotnícke pomôcky) na území Slovenskej republiky. Aj keby sa poistenec takto preukázal, príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepredkladá faktúru zdravotnej poisťovni na území Slovenskej republiky, ale poistenec vydané lieky (zdravotnícke pomôcky) uhradí a následne žiada o úhradu svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu v členskom štáte.

K bodu 19

Navrhovanou právnou úpravou sa v záujme správnej aplikácie § 9a ods. 1 a § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. jednoznačne ustanovuje začiatok plynutia zákonnej 6-mesačnej lehoty.

K bodu 20

Navrhovanou právnou úpravou sa v poznámke pod čiarou k odkazu 18 vypúšťa písmeno j) v nadväznosti na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinnou od 1.1.2016, podľa ktorej sa príjem podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov, t. j. odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára považuje v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za príjem oslobodený od dane. Zároveň novelou zákona č. 595/2003 Z. z. účinnou od 01.01.2016 sa § 5 rozšíril o ďalší príjem posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti, a to príjem z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu. Touto úpravou sa takéto osoby stanú na účely zdravotného poistenia zamestnancami. Podľa platného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. takéto osoby, ak nemajú iného platiteľa poistného, sa považujú za samoplatiteľov.

K bodu 21

Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a), b), d) a g) zákona č. 595/2003 Z. z. plynúce na území Slovenskej republiky podliehajú zrážkovej dani a teda v súlade s § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. nevstupujú do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, t. j. neplatí sa z nich poistné. Rovnaké príjmy zo zahraničia sa vykazujú v daňovom priznaní a vstupujú do základu dane vyčíslenej v daňovom priznaní platiteľa (podľa § 7 zákona o dani z príjmov), potom v súlade s § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. vstupujú aj do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie a poistné sa z nich platí. Návrhom sa odstraňuje nerovnaké posudzovanie (z pohľadu určenia odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie) príjmov z kapitálového majetku, bez ohľadu na to, či tieto príjmy plynú zo Slovenskej republiky alebo z iného členského štátu.

K bodu 22

Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa spôsob určenia odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa.

K bodu 23

Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa spôsob určenia odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa, ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, pričom sa navrhuje, aby platil rovnaký spôsob ako v prípade, ak zamestnanec mal len jedného zamestnávateľa.

K bodu 24

Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa postup pri uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky pri zmene sadzby poistného v záujme právnej istoty. Zároveň sa zosúlaďuje mesačná a ročná odpočítateľná položka. Návrh nemá negatívne dopady na nízkopríjmové skupiny poistencov.

K bodu 25

Navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 5 sa stanovujú pravidlá identifikácie a párovania platieb. Navrhované znenie § 15 ods. 6 zároveň odstraňuje problém zdravotnej poisťovne pri predpisovaní dlžných súm po zomretom platiteľovi poistného, ktoré sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom súdu, pričom vznikajú opakovane kompetenčné spory. Súčasne ochraňuje dediča identickým spôsobom ako je tomu v súkromnom práve, resp. vo verejnom práve v oblasti daní pokiaľ ide o rozsah prechodu záväzku. Prechod povinnosti platiť odvody bez ohľadu na výšku hodnoty dedičstva by bolo nezákonným zásahom do vlastníckeho práva dediča.

K bodu 26

Zo súčasného znenia výkazov nedoplatkov nie je zrejmé, za akého platiteľa poistného je predpísané dlžné poistné, pričom platiteľ poistného sa v prípadných námietkach nemá ako účinne brániť proti výkazu nedoplatkov, keďže mu nie je známe akým platiteľom poistného ho zdravotná poisťovňa vedie vo svojom registri. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne do výkazu nedoplatkov dopĺňa povinnosť zdravotnej poisťovne uviesť platiteľa poistného ako aj dátum začatia a skončenia povinnosti platiť poistné.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti v navrhovaným vypustením odseku 2 v § 20.

K bodu 28

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť zdravotnej poisťovne uviesť dôvod zrušenia výkazu nedoplatkov, nakoľko platiteľ poistného ako účastník konania, má právo poznať dôvod zrušenia výkazu nedoplatkov. Navrhované znenie taktiež rieši problém rozličných postupov zdravotných poisťovní v identických situáciách, kedy zdravotné poisťovne po zrušení výkazu nedoplatkov podľa tohto ustanovenia niekedy vydávajú nový výkaz nedoplatkov a niekedy podávajú návrh na vydanie platobného výmeru. Ak je potrebné ďalej konať, zdravotná poisťovňa by mala konať najskôr sama (to bolo účelom zavedenia inštitútu výkazu nedoplatkov) a až následne s prípadnými námietkami podávať v súlade s §17a ods. 4 (dôvodmi aj lehotou) návrh na úrad.

K bodu 29

Upravuje sa doručovanie výkazov nedoplatkov do elektronickej schránky v nadväznosti na zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Zároveň sa zjednodušuje doručovanie napríklad pri osobnom prevzatí zásielky na kontaktnom mieste zdravotnej poisťovne.

K bodu 30

Navrhovaná úprava rieši problémy doručovania výkazu nedoplatkov, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.

K bodu 31

Navrhovaná úprava rieši problémy doručovania výkazu nedoplatkov, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe pri doručovaní do cudziny vzhľadom na to, že niektoré štáty nepripúšťajú doručovanie podľa § 17b ods. 1.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa upúšťa od podmienky predpokladu, že v období nie dlhšom ako 9 mesiacov, bude poistenec schopný zaplatiť dlžné sumy poistného pri posudzovaní žiadosti o zníženie alebo odpustenie úrokov z omeškania.

K bodu 33

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa možnosť podávať žiadosti o splátkový kalendár aj v elektronickej forme a v záujme poistencov sa umožňuje povoliť splátkový kalendár bez splnenia podmienky predpokladu, že v období nie dlhšom ako 9 mesiacov, bude schopný zaplatiť dlžné sumy poistného, čím sa umožní aj dlhšia lehota splácania dlžného poistného.

K bodu 34

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh údajov, ktoré zdravotná poisťovňa môže použiť na účely ročného zúčtovania poistného. Rozšírenie tohto okruhu vyplýva z vyššej miery spolupráce orgánov verejnej správy a zdravotných poisťovní spočívajúcej v sprístupňovaní údajov týmito orgánmi zdravotným poisťovniam a predovšetkým v súlade s princípom postupného prepájania jednotlivých zložiek systému sociálneho zabezpečenia obyvateľstvu.

K bodu 35

Navrhovaným ustanovením sa zamedzuje situácii, kedy zdravotná poisťovňa nemá komu doručiť výkaz nedoplatkov alebo oznámenie, keďže absentuje platiteľ poistného – zamestnanec, ktorému sa má doručiť výkaz nedoplatkov alebo oznámenie.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie písmena c) v § 17a ods. 2.

K bodu 37

Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa postup vykonania ročného zúčtovania poistného, ak mal poistenec v kalendárnom roku viacero príslušných zdravotných poisťovní. K takejto situácii dochádza v prípade existencie cezhraničného prvku. Ročné zúčtovanie poistného v takýchto prípadoch vykoná tá príslušná zdravotná poisťovňa, v ktorej bol poistenec poistený ako v poslednej.

K bodu 38

V záujme potreby jednoznačného postupu pri výpočte ročného zúčtovania poistného pre všetky zdravotné poisťovne sa dopĺňa do splnomocňovacieho ustanovenia uvedený text.

K bodu 39

Upúšťa sa od povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby vykazovať výšku preddavku na poistné, nakoľko si tieto informácie vymieňajú zdravotné poisťovne medzi sebou.

K bodu 40

Navrhovanou právnou úpravou dochádza k možnosti vyčísliť preddavok na poistné nie z priemernej mzdy, ale vo výške minimálneho základu pri samoplatiteľoch a samostatne zárobkovo činných osobách. V súvislosti s nesplnením oznamovacej povinnosti zo strany poistenca, kedy poistenec ani na výzvu zdravotnej poisťovne si nesplní oznamovaciu povinnosť, má zdravotná poisťovňa právo po dodržaní postupu uvedeného v § 23 ods. 13 zaevidovať u takéhoto poistenca kategóriu platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Pri takomto postupe však podľa platného ustanovenia § 20 ods. 5 je preddavok na poistné vyčíslený z priemernej mesačnej mzdy, čo je dvojnásobok bežného preddavku u samostatne zárobkovo činnej osoby alebo platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, ktorí si splnili oznamovaciu povinnosť. V praxi však vo väčšine prípadov ide o poistencov, ktorí takto vyčíslenú pohľadávku nie sú schopní uhradiť. Vo väčšine prípadov ide o poistencov, ktorí už v zdravotnej poisťovni majú nedoplatky, ktoré sú nevymožiteľné, a teda vyššie uvedeným postupom nedochádza k sankcii pre poistenca, ale k zvyšovaniu nevymožiteľných pohľadávok zdravotnej poisťovne. Rovnako u samostatne zárobkovo činných osôb, u ktorých dochádza k vyčísleniu preddavku z priemernej mesačnej mzdy, ide vo väčšine prípadov o osoby, ktoré síce sú považované za samostatne zárobkovo činné osoby, avšak tieto osoby nepodávali daňové priznania, resp. majú minimálne príjmy. Taktiež v súvislosti s povinnosťou vykonať ročné zúčtovanie za všetky samostatne zárobkovo činné osoby sa eliminujú tieto prípady (kedy nemajú určený preddavok), nakoľko napríklad v ročnom zúčtovaní za rok 2014 sa vypočíta preddavok na rok 2016. Informácie potrebné na výpočet preddavku poskytuje zdravotným poisťovniam Finančná správa SR. Zároveň v prípade, ak si zdravotná poisťovňa uplatní pohľadávku na úrad.

U zamestnávateľa sa navrhuje ponechať vyčíslenie preddavku z priemernej mesačnej mzdy vzhľadom na skutočnosť, že pri zamestnávateľovi zákon neupravuje minimálny základ. Ani naviazanie preddavku na inú veličinu, napríklad na minimálnu mzdu sa nejaví ako vhodné riešenie, nakoľko v mnohých prípadoch je nevykázaná mzda oveľa vyššia ako minimálna mzda. Zároveň ponechaním priemernej mesačnej mzdy nedochádza k sankcii pre poistenca, nakoľko takto zaevidovaný predpis (pri porušení splnenia vykazovacej povinnosti zamestnávateľa) je následne vymáhaný od zamestnávateľa a nie od poistenca.

K bodu 41

Súvisiaca úprava s navrhovaným bodom 15 v § 9 ods. 7.

K bodu 42

V nadväznosti na doplnenie nárokov na náhradu nákladov v § 9 ods. 7 sa ustanovuje premlčacia lehota a právo platiteľa poistného na vrátenie poistného zaplateného do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, ktoré sa nepremlčuje.

K bodu 43

Súvisiaca úprava s navrhovaným bodom 15 v § 9 ods. 7.

K bodu 44

Navrhuje sa vypustenie povinností poistenca súvisiacich so zmenou zdravotnej poisťovne, nakoľko sa zo skúseností z praxe ukazujú ako nadbytočné a poistencov zbytočne zaťažujúce. V prípade preukazu poistenca je tento po vrátení tak či onak znehodnotený. Po začatí využívania preukazov poistencov s čipom bude tento znefunkčnený. Zdravotné poisťovne po zániku poistného vzťahu preukazy poistencov nepotrebujú a poistencov táto povinnosť zbytočne zaťažuje. Podobne je to aj v prípade oznamovania zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na čo poistenci často zabúdajú. Na webovom sídle Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je pritom verejne dostupný centrálny register poistencov a súčasne pri spracovaní faktúr to vedia zdravotné poisťovne poskytovateľom oznámiť, obvykle už v okamihu spracovania ich zúčtovacích dávok.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie ods. 16 v § 23.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmen b) a l) v § 22 ods. 2.

K bodu 47

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že poistenec – štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom – nie je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, ak ide o štátneho občana Slovenskej republiky. Údaje o štátnych občanoch Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky sú zdravotným poisťovniam poskytované v plnom rozsahu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 29b ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z.

K bodu 48

Súvisiaca úprava v súvislosti s vypustením povinnosti poistenca vrátiť preukaz poistenca.

K bodu 49

Upúšťa sa od vyžadovania čestného vyhlásenia v situáciách definovaných v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r). Bude potrebné tieto skutočnosti preukázať potrebnými dokladmi, ak to je možné, ak to nebude možné doložiť potrebnými dokladmi, v oznámení platiteľa poistného budú poistenci povinní vyznačiť kategóriu poistenca štátu a uviesť údaje požadované podľa zákona. Navrhovaná úprava sa vykonáva z dôvodu častého zneužívania tohto inštitútu, ak poistenec nevie preukázať platiteľa poistného.

K bodu 50

Terminologické zosúladenie so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 51

Navrhovanou právnou sa upúšťa od upovedomenia poistenca o skutočnosti, že v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti za podmienok ustanovených v zákone, sa stal platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2 vzhľadom na to, že uvedená skutočnosť vplýva z výzvy doručenej poistencovi zdravotnou poisťovňou, a preto oznámenie je „duplicitné“ s výzvou.

K bodu 52

V nadväznosti na úpravu v § 29b ods. 11 sa znenie § 23 ods. 16 stane nadbytočným, nakoľko v súčasnosti Finančná správa SR poskytuje údaje o príjme z osobnej asistencie úradu, ktorý ich následne poskytuje zdravotným poisťovniam elektronicky na výpočet ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Uvedenú povinnosť si teda nemusia plniť poistenci.

K bodu 53

Upravuje sa oznamovacia povinnosť poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne.

K bodu 54

Navrhovanou úpravou sa jednoznačne do zákona upravuje povinnosť zamestnávateľa na základe doručeného chybového protokolu zo zdravotnej poisťovne opraviť nesprávne vykázané údaje vo výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie v zákonom stanovenej lehote. Zdravotná poisťovňa často rieši prípady, kedy zamestnanec neoznámi svojmu zamestnávateľovi, že má nárok na zníženú sadzbu poistného, alebo že stratil nárok na zníženú sadzbu poistného. V takýchto prípadoch zamestnávateľ síce dostane zo zdravotnej poisťovne informáciu o tom, že poistenec bol vykázaný s nesprávnou sadzbou poistného, avšak odmieta tieto nesprávne vykázané údaje opraviť, nakoľko informáciu z chybového protokolu nepovažuje zamestnávateľ za relevantnú, a to aj napriek skutočnosti, že uvedené informácie dostanú zdravotné poisťovne od inštitúcii ako je Sociálna poisťovňa, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 55

V súvislosti s doplnením údajov do prihlášky poistenca v § 8 sa dopĺňa aj povinnosť zdravotnej poisťovne overiť tieto údaje v identifikačnom doklade poistenca, ak podáva prihlášku poistenec osobne.

K bodu 56

V súvislosti s vysporiadavaním veľmi nízkych preplatkov, najmä po smrti platiteľa, vznikajú zdravotným poisťovniam značné problémy. Súdy v niektorých prípadoch, aj napriek prihláseniu preplatku do dedičstva po platiteľovi, preplatok nevysporiadajú. Zdravotnej poisťovni tak nie je zrejmé, komu má preplatok vôbec vrátiť. V niektorých prípadoch majú dedičia pobyt v zahraničí, proces zisťovania údajov (číslo účtu a podobne), na účel vrátenia preplatku, je tak pomerne náročný a neekonomický. Nie sú výnimočné ani prípady, keď preplatok v zmysle právoplatného rozhodnutia o dedičstve nadobúda viacero dedičov, pričom je potrebné mať na zreteli, že zdravotná poisťovňa musí údaje potrebné na vysporiadanie preplatku osobitne zisťovať. Náklady zdravotnej poisťovne vznikajúce pri snahe preplatok vysporiadať, tak v niektorých prípadoch prevyšujú výšku preplatku, ktorý je predmetom vysporiadania (v prípade nízkych preplatkov aj niekoľkonásobne). Navrhuje sa preto, rovnako ako je to v prípade preplatkov z ročného zúčtovania, ustanoviť, že ak preplatok nedosahuje aspoň sumu 5 eur, povinnosť zdravotnej poisťovni vrátiť preplatok nevznikne.

K bodu 57

V súvislosti s doplnením povinnosti vykonať ročné zúčtovanie poistencovi, ktorý bol u nej naposledy poistený, sa navrhuje, aby zdravotné poisťovne zaslali údaje potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, ktorý mal v priebehu roka viacero príslušných zdravotných poisťovní (§ 19 ods. 21 druhá veta) do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť zdravotných poisťovní refundovať si medzi sebou preddavky zaplatené nepríslušnej zdravotnej poisťovni. Značne by sa zjednodušil celý proces, ak by sa uplatňoval len na proces medzi zdravotnými poisťovňami mimo dotknutého platiteľa poistného. Ak sa zistí po 5 rokoch, že poistné bolo odvádzané nepríslušnej zdravotnej poisťovni, táto platiteľovi poistného preplatok na poistnom z dôvodu premlčania nevráti a platiteľ poistného musí duplicitne hradiť toto poistné ešte raz príslušnej zdravotnej poisťovni.

K bodu 58

Upravuje sa poskytovanie údajov zdravotnej poisťovne Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia.

K bodu 59

Navrhovanou právnou úpravou sa definuje na účely tohto zákona dlžník, ktorého zdravotná poisťovňa vedie v zozname dlžníkov a zvyšuje sa celková suma dlhu z 10 eur na 100 eur.

K bodu 60

V nadväznosti na navrhovanú zmenu v rozsahu povinností poistenca v § 22 odsek 2 sa mení aj rozsah pokút, ktoré za tieto porušenia mohol úrad poistencom uložiť. Vypúšťa sa pokuta za nevrátenie preukazu poistenca.

K bodu 61

Legislatívno-technická úprava v súvislosti v navrhovaným vypustením odseku 2 v § 20.

K bodu 62

Navrhovanou úpravou sa znižuje frekvencia kontrol zaraďovania poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín. Vykonávanie dohľadu nad zaradením poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín raz za polrok je neefektívne, pretože ide o opakované kontroly správnosti zaradenia tých istých poistencov.

K bodu 63

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje ustanovenie s aktuálne platným usmernením úradu č. 2/1/2015, a to z hľadiska údajov, ktoré poskytuje Finančná správa SR úradu a ten následne zdravotným poisťovniam.

K bodu 64

Spresňuje sa ustanovenie zákona upravujúce povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať zdravotným poisťovniam elektronicky údaje z informačného systému na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia. Doterajšia právna úprava zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení upravovala v § 29b ods. 19 poskytovanie údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne iba o zamestnancoch zaniknutých zamestnávateľov a údaje o osobách, na ktoré sa podľa osobitných predpisov vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. Povinnosť poskytnúť údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje aj o údaje o zamestnancoch, zamestnávateľoch, samostatne zárobkovo činnej osobe, o fyzickej osobe a jej nemocenských dávkach, o fyzickej osobe a jej invalidnom dôchodku a o nezaopatrených deťoch. Takéto rozšírenie povinností Sociálnej poisťovne voči zdravotným poisťovniam súvisí s plnením jej úloh – vykonávaním sociálneho poistenia.

K bodu 65

V súvislosti s vypustením povinnosti vracať preukaz poistenca v § 22 ods. 2 písm. b) sa ustanovenie § 38c ods. 2 stáva nadbytočným, z tohto dôvodu sa navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 66

V odseku 1 ide o prechodné ustanovenie k odvodovej odpočítateľnej položke v súvislosti s navrhovanými doplneniami § 13a a v odseku 2 ide prechodné ustanovenie v nadväznosti na úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

K čl. II

Vypustenie práva zdravotnej poisťovne na uplatnenie nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú v súčasnosti ustanovuje § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., súvisí s úpravou tohto práva v čl. I navrhovanom bode 15 § 9 ods. 7 písm. a) až c).

K čl. III

K bodom 1, 3 a 4

V dôsledku zmeny právnej úpravy ustanovujúcej príslušnosť na konanie o odvolaní proti rozhodnutiam vyšších územných celkov vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z., je z dôvodu nutnosti zabezpečenia jednoznačnosti a právnej istoty pri preskúmavaní rozhodnutí o uložení pokuty potrebné ustanovenie o tom, že o odvolaní proti rozhodnutiu samosprávneho kraja rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR, presunúť z druhej časti zákona č. 578/2004 Z. z. do deviatej časti „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“.

K bodu 2

Úprava súvisiaca s navrhovanou zmenou v čl. I § 9 a 25a zákona č 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a s primeranou legisvakanciou.

V Bratislave 21. septembra 2016

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Tomáš Drucker v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 341/2016, dátum vydania: 19.12.2016

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 obdobie jún – december.

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého cieľom je aj kvalitné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie a dosiahnutie spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré povedú k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov a podpore podnikateľského prostredia v oblasti daní. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom, zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní a podporovania dobrovoľného plnenia daňových povinností.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:

1. zlepšenie podnikateľského prostredia pri pokračovaní konsolidácie verejných financií

• zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
• zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
• zvýšenie maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov

2. posilňovanie právnej istoty v oblasti transferového oceňovania

• zadefinovanie pojmu kontrolovaná transakcia
• spresnenie primárnej úpravy základu dane
• spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia

3. boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu

• sprísnenie sankcií, ak sa daňovník dopustí konania, ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti

4. zmiernenie sankcií pre daňovníkov, ktorí sú dobromyseľní a za včasné uhradenie pokuty

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku (dividend) v nadväznosti na zavedenie ich zdanenia osobitnou sadzbou dane vo výške 7 %.

Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana, negatívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu	☐	Materiál nelegislatívnej povahy
	☒	Materiál legislatívnej povahy
	☒	Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov: Smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov
Termín začiatku a ukončenia PPK	27. 6. 2016 – 1. 7. 2016
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2. Definovanie problému
Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, časti znižovanie administratívnej záťaže a podpora podnikateľského prostredia vo finančnej oblasti, podľa ktorej vláda zabezpečí zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 %.
3. Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona sa reaguje na potrebu udržať kvalitné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie a dosiahnutie spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a to prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže a podpory podnikateľského prostredia ako aj na potrebu konsolidácie verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátneho rozpočtu v rozvoji hospodárstva
4. Dotknuté subjekty
Navrhovaná právna úprava sa dotkne fyzických osôb poberajúcich podiely na zisku (dividendy), fyzických osôb uplatňujúcich paušálne výdavky a všetkých právnických osôb
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia nie sú predkladané.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?	☐ Áno	☒ Nie

7. Transpozícia práva EÚ
Zrušenie smernice 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	☒	Áno	☐	Nie	☐	Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
z toho vplyvy na MSP	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
Sociálne vplyvy	☐	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

michaela.vidova@mfsr.sk, tel.: 5958 3480

12. Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča posúdiť nasledovné ustanovenia a v prípade, že navrhované zmeny budú mať skutočne vplyv na služby verejnej správy pre občana, vyznačiť tento vplyv v doložke vybraných vplyvov a zároveň vypracovať Analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

1. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písmeno i) - podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva – bol to príjem oslobodený od dane – týmto sa tento príjem stane predmetom dane?
2. § 15 písm. a) bod 3 – nová 10% daň – vzťahuje sa to na fyzickú osobu teda občana, ktorý bude zaťažený novou 10% daňou.
3. V § 17 ods. 6 sa pripája nová veta, ktorá prináša novú povinnosť a to povinnosť vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie.
4. V § 18 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 9 a konkrétne nový odsek 8 určuje, že daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur ak ide o jednostranné odsúhlasenie správcom dane, a vo výške 30 000 eur ak ide o odsúhlasenie na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Touto zmenou sú stanovené pevné sadzby úhrad, v pôvodnej úprave sú stanovené percentuálne a boli teda aj nižšie, takže dochádza k zvýšeniu finančných nákladov.
5. § 43 ods. 1 písm. a) – nová 10% daň vyberaná zrážkou.
6. § 51e – ďalšie príjmy, ktoré sú predmetom dane a vzťahuje sa to aj na fyzické osoby.

Týmto návrhom zákona dochádza aj k zmene zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1. V § 13 sa vypúšťa odsek 6 – poistenec mal povinnosť platiť poistné aj z príjmu z dividend a týmto mu táto povinnosť zaniká.
2. V § 23 sa vypúšťa odsek 15 – poistenec mal oznamovaciu povinnosť, ktorá mu týmto zaniká.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Vzhľadom na to, že analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je predložená vo formáte úprav so sumami, ktoré vzájomne nekorešpondujú, bez bližšej analýzy a popisu, nie je možné k nej zaujať stanovisko. Komisia preto žiada predkladateľa, aby predložil analýzu v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov tak, aby bola jasná a zrozumiteľná.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v rámci prípravy materiálu nevypracoval dostatočne Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie podľa bodu 4.5. Jednotnej metodiky, nakoľko nevyčíslil pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v dôsledku zníženia dane z príjmu právnických osôb o 1 %. V časti „Priame finančné náklady“ má Komisia za to, že je potrebný popis, vyčíslenie aj v prípade, ak dochádza k ich zníženiu. Rovnako predkladateľ nevyčíslil negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vo forme priamych finančných nákladov v dôsledku zrušenia zdravotných odvodov z dividend (14 %) a zavedenia novej dane z dividend a iných príjmov (10 %), avšak zrušením zdravotných odvodov sa ruší automaticky aj súčasný strop preddavku na poistné, t. j. z vymeriavacieho základu, ktorým je maximálne 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Rovnako sa nová daň bude vzťahovať aj na iné príjmy, nielen na dividendy podľa súčasnej definície na účely platenia zdravotných odvodov, ale napr. aj na podiely na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (vyňaté novelou č. 253/2015 účinnou k 1.1.2016 z dôvodu, že toto vyňatie „prispeje k zníženiu daňovo – odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity“) či na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva (vyňatý novelou č. 429/2015 účinnou k 2.1.2016 z dôvodu „nespravodlivosti takejto právnej úpravy, nakoľko sa jedná iba o časť majetku spoločníka, ktorý bol na začiatku podnikania vložený do majetku spoločnosti a jedná sa iba o jeho vrátenie“). Rovnako je potrebné pri vyčíslení týchto negatívnych dopadov vziať do úvahy i skutočnosť, že kým podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa povinnosť platiť 14 % zdravotné odvody z dividend (definícia podľa§ § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) vzťahuje z podnikateľov len na SZČO, pričom právnické osoby, logicky, zdravotné odvody z dividend neplatia, podľa navrhovanej úpravy sa daň z dividend (definícia podľa navrhovaného nadpisu § 51e zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) bude vzťahovať na všetky osoby – teda aj právnické osoby, ktorým sú tieto dividendy vyplácané, nakoľko tieto sa stávajú predmetom dane. Sadzba pre právnické osoby na daň z dividend však nebude predstavovať 10 %, nakoľko táto sadzba sa vzťahuje len na fyzické osoby, ale až 35 %.

Hore uvedené zmeny, ktoré predkladateľ vôbec nezdôvodnil v dôvodovej správe, budú mať významné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie – konkrétne na podnikateľov, ktorí sú akcionármi.

K procesu

Predkladateľ zaslal materiál dňa 24.06.2016 do Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (účinná od 01.04.2016), nakoľko tejto fáze legislatívneho procesu predchádza:

1. rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR o potrebe vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi podľa bodu 5.5. Jednotnej metodiky, a to do desiatich pracovných dní od schválenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR, ak je materiál doň zahrnutý. Plán legislatívnych úloh vlády SR bol schválený vládou SR 15.06.2016 a teda Ministerstvu hospodárstva SR ešte neuplynula lehota desiatich pracovných dní na informovanie predkladateľa o povinnosti vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi v momente, kedy predkladateľ predložil materiál do skráteného predbežného pripomienkového konania;
2. povinnosť vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi podľa bodu 5. Jednotnej metodiky, v prípade, ak o tejto povinnosti rozhodne Ministerstvo hospodárstva SR na odporúčanie SBA. Dňa 19.05.2016 SBA odporučila Ministerstvu hospodárstva SR rozhodnúť v predmetnom materiáli o povinnosti vykonať tieto konzultácie v rámci vyjadrenia sa k materiálom, ktoré sú zahrnuté do Plánu legislatívnych úloh vlády SR;
3. rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR aby SBA vypracovala Test vplyvu na malé a stredné podniky podľa bodu 6. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ak jeho vykonanie SBA odporučí z dôvodu predpokladu existencie vplyvu na malé a stredné podniky a za predpokladu, že boli k materiálu vykonané konzultácie;

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Odporúčaniu komisie o posúdenie vplyvu na služby verejnej správy pre občana bolo vyhovené a doložka vplyvu na služby verejnej správy na občana bola dopracovaná.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy upravená.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola na základe požiadaviek komisie čiastočne upravená. K vzneseniu pripomienky týkajúcej sa negatívneho vplyvu zdanenia podielov na zisku (dividend) na právnické osoby je potrebné uviesť, že podiely na zisku (dividendy) budú predmetom dane a budú zdaňované vo výške 35 % iba v prípade, ak budú plynúť daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od daňovníka z nezmluvného štátu alebo budú plynúť daňovníkovi z nezmluvného štátu, ak mu budú vyplatené tuzemskou právnickou osobou. Ide o opatrenie na zamedzenie agresívneho daňového plánovania. V ostatných prípadoch podiely na zisku (dividendy) právnickej osoby nebudú predmetom dane právnickej osoby. Uvedené sa vzťahuje aj na vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na výsledku hospodárenia.

K procesu

Predkladaný materiál je zahrnutý v Pláne legislatívnych úloh vlády SR s predpokladaným termínom predloženia na Rokovanie vlády SR 11.8.2016. Pripomienky komisie týkajúce sa nedodržania termínov možno odôvodniť skutočnosťou, že programové vyhlásenie vlády bolo zverejnené až 13.4.2016 a v II. polroku 2016 sa začalo predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ.

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	2016	2017	2018	2019
Príjmy verejnej správy celkom	0	-159 040 000	-121 560 000	-138 600 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť	0	0	0	0
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	0	-159 040 000	-81 960 000	-105 100 000
Všeobecná pokladničná správa	0	-159 040 000	-81 960 000	-105 100 000
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	-18 760 000	-9 380 000
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	-8 040 000	-4 020 000
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	-12 800 000	-20 100 000
Výdavky verejnej správy celkom	0	0	0	0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť	0	0	0	0
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	0	0	0	0
spolufinancovanie	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	0	0	0	0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť	0	0	0	0
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora	0	0	0	0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

A. Zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby na 21 %
B. Zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
C. Zmena zahrnovania príspevku na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii do daňových výdavkov
D. Zmena limitu uplatňovania výdavkov percentom z príjmov

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 136 500 tis eur v roku 2017 a pozitívny akruálny vplyv na úrovni 62 000 tis. eur v roku 2018 a 63 000 tis. eur v roku 2019.

Kvantifikácia príjmov

A - Kvantifikácia vplyvu zníženia sadzby DPPO vychádza z aktuálneho odhadu výnosu DPPO na rok 2015, ktorý sa prenáša do ďalších rokov a berie do úvahy vývoj daňovej základne pre DPPO. Kvantifikácia nepredpokladá zmenu správania sa podnikateľských subjektov po znížení sadzby.

B – Kvantifikácia zavedenia zrážkovej dane z dividend vychádza z údajov Štatistického úradu SR o objeme vyplatených dividend za rok 2014, ktoré boli indexované odhadovaným vývojom nominálneho HDP.

C – Kvantifikácia zmeny zahrnovania príspevku na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii do daňových výdavkov vychádza z výšky chránených vkladov v bankovom sektore, výšky krytých vkladov v bankovom sektore a z predpokladaného nárastu krytých vkladov

D – Kvantifikácia zmeny limitu zahrnovania výdavkov percentom z príjmov vychádza z údajov daňových priznaní dane z príjmov fyzických osôb za rok 2014, pričom sa abstrahovalo od údajov o platcoch DPH. Pri kvantifikácii vplyvu sa aplikoval expertný predpoklad z dôvodu skreslenia vplyvu viacerými faktormi.

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹	0	-159 040 000	-121 560 000	-138 600 000
DPFO (111)	0	-13 400 000	-13 400 000	-13 400 000
DPPO (112)	0	-145 640 000	-151 460 000	-164 300 000
Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)	0	0	56 100 000	59 200 000
Sociálne odvody (151 až 158 okrem 154)	0	0	-3 600 000	-7 600 000
Zdravotné odvody (154)	0	0	-9 200 000	-12 500 000
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	0	-159 040 000	-121 560 000	-138 600 000

Tabuľka č. 3.1.

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹	0	-141 140 000	-146 960 000	-159 800 000	Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
DPPO (112)	0	-141 140 000	-146 960 000	-159 800 000	Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	0	-141 140 000	-146 960 000	-159 800 000

Tabuľka č. 3.2.

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹	0	0	50 500 000	50 300 000	Zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) so súčasným zrušením platenia zdravotných odvodov
Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)	0	0	56 100 000	59 200 000
Zdravotné odvody (154)	0	0	-5 600 000	-8 900 000
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	0	0	50 500 000	50 300 000

Tabuľka č. 3.3.

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹	0	-4 500 000	-4 500 000	-4 500 000	Zmena posudzovania príspevku na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii
DPPO (112)	0	-4 500 000	-4 500 000	-4 500 000
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	0	-4 500 000	-4 500 000	-4 500 000

Tabuľka č. 3.4.

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹	0	-13 400 000	-20 600 000	-24 600 000	Zmena limitu uplatnenia paušálnych výdavkov
DPFO (111)	0	-13 400 000	-13 400 000	-13 400 000	Zmena limitu uplatnenia paušálnych výdavkov
Sociálne odvody (151 až 158 okrem 154)	0	0	-3 600 000	-7 600 000
Zdravotné odvody (154)	0	0	-3 600 000	-3 600 000
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	0	-13 400 000	-20 600 000	-24 600 000

Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Výdavky (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)²
Bežné transfery (640)²
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²
Kapitálové transfery (720)²
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	0	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Zamestnanosť	2016	2017	2018	2019
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)	0	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:

- všetky právnické osoby, ktoré sú povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov
- fyzické osoby - samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré dosahujú príjem z podielov na zisku (dividend) a iných príjmov (podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi)
- fyzické osoby- samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré uplatňujú výdavky percentom z príjmov
- fyzických a právnických osôb, ktoré budú poskytovať humanitárnu pomoc do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej z Ministerstvom vnútra SR,
- právnické osoby, ktoré dosahujú príjem z podielov na zisku (dividend) a iných príjmov (podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi) plynúcich z nezmluvného štátu
- subjekty podliehajúce zákonu o riešení krízových situácií na finančnom trhu

Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Vznesené pripomienky boli prediskutované so záverom, že budú predložené zúčastnenými v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Konzultácií sa zúčastnili:

1. Slovenská banková asociácia – s pripomienkami
2. Slovenská asociácia správcovských spoločností – bez pripomienok k návrhu zákona
3. Republiková únia zamestnávateľov – s pripomienkami
4. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Americká obchodná komora – s pripomienkami
5. Slovenská komora daňových poradcov – s pripomienkami
6. Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky – s pripomienkami

Konzultácie so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA)

Zástupcom SBA bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

-uplatnenie príspevku na zabezpečenie účinného uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií (príspevky do Národného fondu) za daňový výdavok

- úprava zákona o dani z príjmov v oblasti príslušenstva k pohľadávkam

Konzultácie s Republikovou úniou zamestnávateľov SR (RÚZ SR )

Zástupcom RÚZ SR bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- odporučili zníženie navrhnutej výšky poplatkov za odsúhlasenie použitia metódy ocenenia, nakoľko suma 30 000 eur sa im zdá vysoká,

- poukázali na skutočnosť, že pri nevyhovení žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia by mal mať daňovník možnosť odvolať sa,

-k spôsobu zdanenia podielov na zisku (dividend) fyzických osôb navrhli prehodnotiť ich zdaňovanie daňou vyberanou zrážkou z dôvodu zvýšenia administratívnej náročnosti spoločností vyplácajúcich tieto podiely na zisku (dividendy), pričom navrhli ich zdaňovať prostredníctvom podania daňového priznania jednotlivých daňovníkov – fyzických osôb,

-poukázali na skutočnosť, že v predbežnej informácii bola pri zdanení podielov na zisku (dividendách)
-navrhovaná sadzba dane 10 % a v rámci medzirezortného pripomienkového konania sadzba dane vo výške 15 %,

Konzultácie s Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a AmCham

Zástupcom AZZZ SR bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- zavedeniu zdaňovania podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend) - vylúčenie podielov na zisku (dividend) z predmetu dane tak ako je to v súčasnosti považovali zástupcovia AZZZ SR za benefit v porovnaní s inými štátmi, ktorý bol kladne hodnotený zahraničnými subjektami – investormi.

- zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 % - zníženie sadzby dane hodnotili pozitívne.

Podľa zástupcov AZZZ SR by bolo vhodnejšie namiesto zmien vykonaných v daňovej oblasti uskutočniť zmeny v odvodovej oblasti.

Zástupca AmCham vzniesol na stretnutí iba pripomienku k zákonom ustanovenej odchýlke pri porušení princípu nezávislého vzťahu, pri ktorej je možné uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a a§ 30b zákona o dani z príjmov. Zavedenie uvedenej odchýlky považuje AmCham za pozitívnu úpravu, avšak zákonom navrhovaná výška sa mu javí ako neefektívna, nakoľko percento aj absolútna suma nezodpovedá veľkosti podnikov, ktorých sa to týka. Zástupca AmCham navrhol uplatňovať rovnaký model ako sa uplatňuje v ČR, t.j. daňová úľava sa zníži o rovnaké percento, o aké si daňovník znížil daň.

Konzultácie so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP)

Zástupcom SKDP bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- zdaňovanie dividend považujú za komplexnejší prístup ako uplatňovanie zdravotných odvodov na dividendy, problém však vidia v navrhovanej sadzbe dane na zdaňovanie dividend (adekvátnu sadzbu dane si predstavujú vo výške 5 %), v neobmedzení výšky ich zdaňovania (v súčasnosti existuje strop pre platenie zdravotných odvodov) a v možnej retroaktivite,
- v definícii kontrolovanej transakcie odporúčajú použiť iný pojem ako vzťah, upozornili na duplicitu uplatňovania podstaty nad formou v zákone o dani z príjmov aj v daňovom poriadku, upozornili na uplatnenie vyšších sankcií v prípade agresívneho daňového plánovania a možné následné zníženie sankcie, ak sa daňovník neodvolá, vidia ako obmedzovanie práv daňovníka a zároveň odporúčajú lepšiu previazanosť daňového poriadku a zákona o dani z príjmov,
- v ustanovení upravujúcom daňové výdavky po zaplatení odporúčajú presnejšie identifikovať, čo sa rozumie pod právom na použitie (napr. priemyselné práva, autorské práva a pod.),
- nad rámec novely zákona o dani z príjmov navrhli zvážiť oslobodenie kapitálových ziskov.

Konzultácie so Zväzom automobilového priemyslu (ZAP)

Zástupcom ZAP bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- zrušiť § 18a upravujúci pokuty v prípade agresívneho plánovania resp. preformulovať text s doplnením definície agresívneho daňového plánovania,
- návrh, aby rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydávalo Ministerstvo financií SR,
- v § 30a ods. 9 a 30b ods. 9 navrhujú vypustiť stanovenie limitu v absolútnej hodnote, alternatívne zvýšiť percentuálny limit odchýlky z 5 % na 10 % príp. navrhujú maximálnu výšku absolútnej odchýlky stanoviť v závislosti od kritérií ako je výška obratu, výška majetku resp. výška zaplatenej dane,
- nad rámec novely zákona o dani z príjmov navrhujú vypustiť ustanovenie § 17 ods. 19 umožňujúce uplatnenie daňových výdavkov až po ich zaplatení z dôvodu neúmerného zaťažovania daňovníka na monitorovanie platieb, spresnenie daňových výdavkov na praktické vyučovanie v rámci duálneho vzdelávania a umožniť zákonný daňový odpis aj úverov poskytovaných lízingovými spoločnosťami, ktoré sú rovnocenné úverom poskytovanými bankami prípadne inými finančnými inštitúciami.

Konzultácií sa zúčastnili:

1. Slovenská banková asociácia – s pripomienkami
2. Slovenská asociácia správcovských spoločností – bez pripomienok k návrhu zákona
3. Republiková únia zamestnávateľov – s pripomienkami
4. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Americká obchodná komora – s pripomienkami
5. Slovenská komora daňových poradcov – s pripomienkami
6. Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky – s pripomienkami