Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 555/2005 účinný od 25.04.2020 do 31.03.2025

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19.

Účelom návrhu zákona je reakcia na vyhlásenie mimoriadnej situácie uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásenia núdzového stavu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 a č. 115 z 18. marca 2020 podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.

V nadväznosti na uvedené sa navrhujú legislatívne opatrenia v oblasti pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky tak, aby bolo možné vhodným spôsobom znížiť riziko ohrozenia verejného zdravia a zmierniť negatívne dopady na oblasti cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy, výstavby, bytovej politiky a cestovného ruchu.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, na služby pre občana, na životné prostredie a manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2020

2.Definovanie problému

Potreba novelizácie niektorých zákonov z dôvodu potreby úpravy niektorých oblastí v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako mimoriadne opatrenie v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prijatie mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Právna úprava sa zameriava predovšetkým na plynutie procesných lehôt ako aj predĺženie lehôt ustanovených v jednotlivých zákonoch. Spravidla ide o doplnenie prechodných ustanovení, teda ustanovení dočasného charakteru. Dočasnosť je viazaná na zrušenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Ide o opatrenia, ktoré sa budú aplikovať počas krízovej situácie, ktorou je mimoriadna situácia podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

3

4.Dotknuté subjekty

Subjekty verejnej správy, podnikateľské subjekty, fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenie neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

-

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

1.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

4

2.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

3.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martina Pastýriková, generálna riaditeľka sekcie legislatívnej,

Martina.Pastyrikova@mindop.sk

4.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

5.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Podľa bodu 2.5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sa jednotná metodika neuplatňuje na návrh zákona, ktorý má byť predmetom skráteného legislatívneho konania.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

6

Osobitná časť

Čl. I

Agenda stavebného úradu v mnohých prípadoch vyžaduje osobný kontakt zamestnanca stavebného úradu s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi. Počas obdobia, kedy je v Slovenskej republike vyhlásená mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID – 19, je potrebné v maximálnej miere obmedziť osobné kontakty osôb.

Zamestnanci stavebných úradov pri vykonávaní spoločných prerokovaní vecí, miestnych ohliadok a štátnych stavebných dohľadov na stavbách, pri nahliadaní účastníkov konania do podkladov rozhodnutí a pod., vykonávajú tieto úkony osobne a vystavujú sa vysokému riziku nákazy a prenosu vírusu, preto sa navrhuje vykonávať ich len v nevyhnutnom rozsahu.

Stavebný úrad môže predĺžiť lehotu na vykonanie úkonu a vydanie rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že vo veci z uvedených objektívnych dôvodov nie je možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Stavebný úrad je povinný o predĺžení lehoty s uvedením dôvodu upovedomiť všetkých účastníkov konania.

Podanie, ktoré možno vybaviť na základe písomne predloženého návrhu, vybaví stavebný úrad bez zbytočného odkladu.

Čl. II

Vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa výskytu prenosného ochorenia COVID-19 sa návrhom zákona umožňuje orgánom štátnej správy v civilnom letectve pristúpiť k obmedzeniu podávania žiadostí o prijímanie žiadostí o schválenie, vydanie alebo udelenie dokladov. Na základe tohto ustanovenia budú mať orgány štátnej správy v civilnom letectve možnosť pristúpiť k takýmto obmedzeniam, avšak rozhodnutie o ich uplatnení bude závisieť od aktuálnej situácie.

Z dôvodu obmedzených možností absolvovať napríklad teoretické a praktické odborné prípravy, školenia, výcviky a pod. počas krízovej situácie sa v odseku 2 navrhuje predĺžiť platnosť dokladov, až do uplynutia 4 mesiacov od dovolania krízovej situácie. Platnosť týchto dokladov sa predĺži o 4 mesiace, počas ktorých bude musieť držiteľ tohto dokladu splniť všetky zákonné povinnosti, aby mohol byť následne vydaný nový doklad alebo predĺžená jeho platnosť.

Návrhom zákona sa v odsekoch 3 a 4 sa s ohľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa výskytu prenosného ochorenia COVID-19 nebudú lehoty na vydávanie dokladov počas krízovej situácie plynúť. Prerušenie týchto lehôt je v prospech žiadateľov o schválenie, vydanie alebo udelenie dokladu. Taktiež je v niektorých prípadoch potrebné zabezpečiť, aby orgány štátnej správy vybavovali podania, ktorých vybavenie je nevyhnuté na plnenie úloh počas krízovej situácie.

S ohľadom na požiadavky v oblasti bezpečnostnej ochrany, najmä na letiskách najmä vo vzťahu k členom personálu bezpečnostnej ochrany aj v krízovej situácii a zohľadňujúc potenciálnu možnosť nariadenia karantény alebo izolácie z dôvodu podozrenia na ochorenie COVID-19, navrhuje sa v nevyhnutných prípadoch možnosť upustiť od splnenia podmienky

7

preukázať teoretické znalosti a praktické schopnosti na výkon činnosti člena bezpečnostného personálu skúškou odbornej spôsobilosti podľa § 34a ods. 7. Veľmi dôležitým dokladom pri posudzovaní žiadosti bude aj vyjadrenie osoby, ktoré poskytla odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany v potrebnom rozsahu. Ak má osoba, ktorá počas krízovej situácii mala odpustené absolvovať skúšku, vykonávať povinnosti ako člen personálu bezpečnostnej ochrany aj po odvolaní krízovej situácie, musí túto skúšku absolvovať najneskôr do dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie.

Čl. III

V odseku 1 sa navrhuje, aby počas krízovej situácie neplynuli lehoty súvisiace s povinnosťou:

- ministerstva uskutočniť skúšku na dopravcu, ktorý vykonáva verejnú vodnú dopravu, do 30 dní odo dňa podania žiadosti uchádzača;

- držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v osvedčení do 15 pracovných dní od vzniku týchto zmien;

- držiteľa licencie oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 pracovných dní od vzniku týchto zmien;

- držiteľa licencie vrátiť originál licencie ministerstvu do 15 pracovných dní po skončení jej platnosti;

- prevádzkovateľa plavidla oznámiť Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra plavidiel SR a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala; a

- člena posádky plavidla požiadať Dopravný úrad o potvrdenie pravdivosti zapísaných záznamov do služobnej lodníckej knižky najmenej raz ročne pričom ročnou lehotou sa nerozumie kalendárny rok, ale rok, ktorý začína plynúť od prvého záznamu zapísaného do služobnej lodníckej knižky.

V odseku 2 sa navrhuje, aby počas krízovej situácie mohli byť vykonané iba obnovovacie školenia odborníka na prepravu nebezpečného tovaru podľa Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN) on-line formou, ak je na to poverená osoba podľa § 5a ods. 5 technicky vybavená. Ostatné školenia, kvalifikačné kurzy a štátne skúšky podľa zákona o vnútrozemskej plavbe bude možné vykonať až po zrušení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, a to do štyroch mesiacov od odvolania krízovej situácie vzhľadom na potrebu ochrany verejného zdravia v súčasnej krízovej situácii.

V odseku 3 sa navrhuje, aby počas krízovej situácie bola predĺžená platnosť niektorých lodných listín vydávaných Dopravným úradom (lodné osvedčenie Únie, lodné osvedčenie malého plavidla, ciachový preukaz a povolenie na státie plávajúceho zariadenia) a osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne, ktoré je potrebné pre prevádzkovanie plavidla na rýnskej plavebnej oblasti a vydáva ho ministerstvo, a to do troch mesiacov od odvolania krízovej situácie. Ďalej sa z dôvodu obmedzených možností absolvovať lekárske prehliadky počas krízovej situácie navrhuje predĺžiť aj platnosť lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti, tiež do troch mesiacov od obdobia po odvolaní krízovej situácie.

V nadväznosti na to sa (obdobne ako je tomu pri vodičskom preukaze) postupne predlžujú lehoty na splnenie týchto povinností na obdobie po odvolaní krízovej situácie.

8

V odseku 4 sa v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom a výnimočným stavom navrhuje pozastavenie plynutia lehôt na vydanie rozhodnutí v tých konaniach, v ktorých sa vyžaduje miestna ohliadka, ústne pojednávanie alebo nazeranie do spisov, pričom tieto úkony budú vykonané po zrušení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Čl. IV

Inštruktori autoškoly sú povinný podrobovať sa doškoľovaciemu kurzu inštruktorov autoškôl, dnes v 5 ročných lehotách a od 23.5.2020 v dvojročných lehotách. V prípade jeho neabsolvovania inštruktorské oprávnenie zaniká. Platnosť preukazu inštruktora autoškoly je v súčasnej dobe 5 ročná. Niektorým inštruktorom skončí platnosť inštruktorského preukazu v tomto období. Na predĺženie jeho platnosti musí absolvovať doškoľovací kurz, ktorý v súčasnej dobe nemôže vykonať. §9a bude účinný od 23.5.2020. Novo sa ním ustanovuje inštitút skúšobného komisára komory. Do 23.5.2020, musia všetci skúšobní komisári absolvovať kurz a vykonať skúšku. V opačnom prípade nebudú môcť vykonávať skúšky inštruktorov. Ak sa toto nové ustanovenie nebude uplatňovať skúšky inštruktorov sa budú vykonávať podľa doterajšej praxe, ktorá nebola doposiaľ legislatívne upravená.

Čl. V

Podľa § 9f ods. 9 zákona môže žiadateľ o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu podať svoju žiadosť aj pred realizáciou zateplenia rodinného domu. Ak sa preukáže splnenie zákonom vymedzených podmienok, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky následne preruší začaté konanie o poskytnutí príspevku na zateplenie rodinného domu a nechá žiadateľovi priestor na realizáciu stavebných prác súvisiacich so zateplením rodinného domu. Žiadateľ je však povinný najneskôr v termíne do jedného roka od vydania rozhodnutia dokončiť zateplenie rodinného domu a predložiť správnemu orgánu chýbajúce prílohy, ako sú položkový rozpočet zateplenia rodinného domu, faktúry od zhotoviteľa zateplenia či fotodokumentácia priebehu stavebných prác, inak správny orgán konanie zastaví.

Prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID – 19 majú za následok výrazný útlm stavebnej činnosti na celom území Slovenska. Nemožnosť obstarať stavebný materiál, vykonávať stavebné práce na stavbe či nedostupnosť pracovných síl spôsobujú výrazné omeškanie s plnením termínov realizácie začatých stavebných projektov a postihujú drobných živnostníkov ako aj veľké stavebné spoločnosti. Žiadatelia o poskytnutie príspevku, ktorí si podali žiadosť na základe výzvy na predkladanie žiadostí vyhlásenej v roku 2019 (Výzva č. Z5/2019) a majú v súčasnosti prerušené konanie, aby zrealizovali zateplenie svojho rodinného domu, tak z objektívnych príčin nemôžu pokračovať v stavebných prácach. Navrhuje sa preto zákonom posunúť všetkým dotknutým žiadateľom termín na predloženie chýbajúcich príloh žiadostí a to do 31. júna 2021.

Čl. VI

Vodiči nákladných vozidiel a autobusov sú povinní podrobiť sa základnej kvalifikácii a následne v päť ročných lehotách pravidelnému výcviku. Bez tejto kvalifikácie nemôžu vodiči vykonávať povolanie vodiča nákladného vozidla alebo autobusu. Osvedčenie vodiča

9

ako aj kvalifikačná karta vodiča sú viazané na absolvovanie týchto kurzov a vydávajú sa na dobu piatich rokov.

Čl. VII a Čl. VIII

V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) môže byť znemožnené vydávanie niektorých rozhodnutí a to z dôvodu, že nebude možné v prípade potreby vykonať kontrolu podmienok žiadosti na mieste, ktoré sú v týchto prípadoch potrebné. Zároveň nebude možné vykonať skúšku uchádzačov, keďže sa vykonáva osobne na ministerstve.

Zároveň v krízovej situácií môže dôjsť zo strany žiadateľov k znemožneniu podania žiadosti na predĺženie predmetných poverení, rozhodnutí, preukazov a osvedčení a to z dôvodu, že jednou z podmienok je mať odborne spôsobilé osoby. Keďže hromadné združovanie je v krízovej situácií zakázané prípadne sa neodporúča, nebudú sa môcť zúčastniť požadovaného školenia prípadne preškolenia.

Čl. IX

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov dotáciu schváli minister do 31. mája príslušného kalendárneho roka, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie dotácie doručená ministerstvu. Dotáciu poskytne ministerstvo organizácii cestovného ruchu do 30 pracovných dní od schválenia dotácie ministrom. Vzhľadom na súčasnú situáciu ohľadom COVID-19 na území Slovenskej republiky nebude možné, aby proces poskytovania dotácie organizáciám cestovného ruchu na rok 2020 prebehol v štandardnom čase a štandardným postupom.

Čl. X

Prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 majú za následok výrazný útlm stavebnej činnosti na celom území Slovenska. Nemožnosť obstarať stavebný materiál, vykonávať stavebné práce na stavbe či nedostupnosť pracovných síl spôsobujú výrazné omeškanie s plnením termínov realizácie začatých a podporených projektov nájomných bytov. Žiadatelia o poskytnutie dotácie, ktorým bola v roku 2018, resp. v roku 2019 priznaná dotácia postupom podľa § 10 ods. 8 zákona, tak nemusia byť schopní z objektívnych príčin splniť kľúčovú podmienku, a to uzatvoriť následnú kúpnu zmluvu do konca augusta 2020 resp. konca augusta 2021.

Snaha o minimalizáciu osobného kontaktu pracovníkov zhotoviteľa má za následok aj dlhšie vybavovanie administratívnoprávnych úkonov súvisiacich s procesom kolaudácie a následným zápisom stavieb do katastra nehnuteľností. Ohrozené je tak aj vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona povinnou súčasťou kúpnej zmluvy. Účastníci investičného procesu sa tak nie vlastnou vinou môžu dostať do omeškania s plnením si podmienok poskytnutia dotácie.

10

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje v prípade žiadateľov, ktorým bola poskytnutá dotácia podľa § 10 ods. 8 zákona v roku 2018, resp. 2019, posunúť povinnosť predložiť následnú kúpnu zmluvu o jeden rok a teda títo žiadatelia budú mať povinnosť uzatvoriť následnú kúpnu zmluvu do konca augusta 2021, resp. konca augusta 2022. Navrhovaný ročný posun reflektuje aj na skutočnosť, že po zrušení obmedzení prijatých v súčasnosti bude potrebný určitý čas na nábeh stavebníctva do plnej produktivity. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že stavebníctvo prichádza o svoje najviac aktívne obdobie.

Dotácie na obstaranie nájomných bytov sa rozpočtujú ako kapitálové výdavky v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 ods. 4 tretej vety tohto zákona sa kapitálové výdavky rozpočtované v roku 2018 musia použiť na určený účel do konca roka 2020 a kapitálové výdavky rozpočtované v roku 2019 do konca roka 2021.

Čl. XI

Všetky povolenia, osvedčenia, licencie a koncesie podľa odseku 1 sú nevyhnutné na vykonávanie cestnej nákladnej a osobnej dopravy a výkon taxislužby. Výkon povolania cestnej nákladnej a osobnej dopravy je upravený nariadeniami EÚ č. 1071/2009, 1072/2009 a 1073/2009, ktoré ustanovujú aj lehoty platnosti týchto dokladov. Zákon č. 56/2012 Z. z. na tieto normy odkazuje nakoľko sú priamo záväzné.

Čl. XII

Prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID – 19 majú za následok výrazný útlm stavebnej činnosti na celom území Slovenska. Nemožnosť obstarať stavebný materiál, vykonávať stavebné práce na stavbe či nedostupnosť pracovných síl zo zahraničia spôsobujú výrazné omeškanie s plnením termínov realizácie začatých a podporených projektov nájomných bytov. Žiadatelia o priznanie podpory, ktorým bola v roku 2018, resp. v roku 2019 priznaná podpora na obstaranie nájomných bytov postupom podľa § 10 ods. 17 zákona alebo podpora na obstaranie technickej vybavenosti postupom podľa § 14a ods. 7 zákona, tak nemusia byť schopní z objektívnych príčin splniť kľúčovú podmienku a to uzatvoriť následnú kúpnu zmluvu do konca augusta 2020 resp. konca augusta 2021.

Snaha o minimalizáciu osobného kontaktu pracovníkov zhotoviteľa má za následok aj dlhšie vybavovanie administratívnoprávnych úkonov súvisiacich s procesom kolaudácie a následným zápisom stavieb do katastra nehnuteľností. Ohrozené je tak aj vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona povinnou súčasťou kúpnej zmluvy. Účastníci investičného procesu sa tak nie vlastnou vinou môžu dostať do omeškania s plnením si podmienok poskytnutia dotácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje v prípade žiadateľov, ktorým bola priznaná podpora na obstaranie nájomných bytov podľa § 10 ods. 17 zákona v roku 2018, resp. 2019, posunúť povinnosť predložiť následnú kúpnu zmluvu o jeden rok a teda títo žiadatelia budú mať povinnosť uzatvoriť následnú kúpnu zmluvu do konca augusta 2021, resp. konca augusta 2022. Obdobná úprava sa navrhuje aj v prípade žiadateľov, ktorým bola v rokoch 2018 a 2019 priznaná podpora postupom podľa § 14a ods. 7 zákona na obstaranie technickej vybavenosti.

11

Navrhovaný ročný posun reflektuje aj na skutočnosť, že po zrušení obmedzení prijatých v súčasnosti bude potrebný určitý čas na nábeh stavebníctva do plnej produktivity. Netreba pri tom zabúdať na skutočnosť, že stavebníctvo prichádza o svoje najviac aktívne obdobie.

Čl. XIII

V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) môže byť znemožnené vykonávanie ústneho pojednávania vo vyvlastňovacom konaní, ktoré je zo zákona povinné, a vydať rozhodnutia o vyvlastnení v zákonných lehotách, pričom zároveň nie je vylúčené, že počas krízovej situácie môže dôjsť zo strany účastníkov konania k znemožneniu podania dokumentov, ktoré súvisia s vyvlastňovacím konaním a sú potrebné pre rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu o návrhu na vyvlastnenie.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby vyvlastňovacie orgány vykonávali ústne pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu a v odôvodnených prípadoch predĺžili lehotu na vykonanie úkonov a následné vydanie rozhodnutia; v prípadoch, kedy vyvlastňovacie orgány môžu vykonať úkony vo vyvlastňovacom konaní na základe predloženého návrhu na vyvlastnenie, sú povinné tieto vykonať bezodkladne.

Čl. XIV

V odseku 1 sa navrhuje, aby počas krízovej situácie mohlo ministerstvo vnútra prijímať nevyhnutné opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19, a to okrem iného aj obmedzením prijímania návrhov v konaniach schvaľovacích orgánov (okresných úradov odborov cestnej dopravy a pozemných komunikácií) o jednotlivom vozidle.

V odseku 2 sa navrhuje počas krízovej situácie predĺženie platnosti osvedčenia o evidencii časť I, keď po 10 rokoch skončí platnosť a je potrebná výmena týchto dokladov.

V odseku 3 sa navrhuje počas krízovej situácie neuplatňovať 30 dňovú lehotu na prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel.

V odsekoch 4 a 5 sa navrhuje predĺžiť platnosť technickej a emisnej kontroly z dôvodu, že stanice technickej kontroly a pracoviská emisnej kontroly boli zatvorené od 16.3.2020 do 29.3.2020 a je potrebné jednotlivé kontroly rozložiť v čase, aby nedošlo k zahlteniu jednotlivých pracovísk.

V odseku 6 sa navrhuje predĺžiť platnosť osvedčení technika z dôvodu, že počas krízovej situácie sa nevykonávajú doškoľovacie kurzy a skúšky z odbornej spôsobilosti technikov.

V odsekoch 7 a 8 sa navrhuje predĺžiť platnosť povolení na zriadenie stanice technickej kontroly, povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality, keďže držitelia týchto povolení z objektívnych dôvodov nie sú schopný zabezpečiť všetky predpísané požiadavky.

V odseku 9 sa navrhuje predĺžiť pravidelné priebežné overenia plnenia podmienok na vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení z dôvodu, že počas krízovej situácie nie je možné plnohodnotne vykonávať tieto činnosti zo strany technických služieb.

V odseku 10 sa navrhuje zrušiť povinnosť informovania držiteľa povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly, povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo

12

povolenia na zriadenia pracoviska kontroly originality o stave zriadenia týchto prevádzok z dôvodu, že počas krízovej situácie sú obmedzené možnosti zriaďovania týchto prevádzok.

Čl. XV

Z dôvodu výskytu prenosného ochorenia sa navrhuje pozastavenie plynutia lehôt vo vzťahu k uloženiu pokút. Navrhuje sa spôsob zabezpečenia preukázania splnenia podmienky vysporiadania finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ktorej splnenie je podmienkou poskytnutia príspevku v civilnom letectve. Poskytovateľ príspevku v civilnom letectve si počas krízovej situácie týkajúcej sa výskytu prenosného ochorenia COVID-19 overí splnenie podmienky vysporiadania finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu v informačnom systéme finančnej správy podľa poslednej aktualizácie pred vyhlásením krízovej situácie.

Keďže podmienkou vo vzťahu k prílohám k žiadosti o poskytnutie príspevku v civilnom letectve je, že v čase podania tejto žiadosti nemôžu byť prílohy staršie ako 3 mesiace, je potrebné v rámci tejto lehoty platnosti zohľadniť aktuálnu krízovú situáciu týkajúcu sa výskytu prenosného ochorenia COVID-19. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa do tohto času nezapočítaval čas trvania krízovej situácie.

Čl. XVI

Upravuje sa dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona.

Bratislava 9. apríl 2020.

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Andrej Doležal, v. r.

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu