Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách 555/2004 účinný od 01.11.2004

Platnosť od: 23.10.2004
Účinnosť od: 01.11.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Právo EÚ, Metrológia a skúšobníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EU7PPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách 555/2004 účinný od 01.11.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 555/2004 s účinnosťou od 01.11.2004

Legislatívny proces k zákonu 555/2004

Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách sa mení a dopĺňa takto:

1.
V § 1 písmeno b) znie:

„b)
certifikáciu hnojív,“.

2.
§ 2 sa dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:

„(3)
Sekundárne zdroje živín sú čistiarenské kaly, dnové sedimenty a ďalšie látky organického pôvodu, ktoré sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie pôdy.

(4)
Rizikovým prvkom alebo rizikovou látkou je prvok alebo látka, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec.

(5)
Certifikácia hnojív je činnosť certifikačného orgánu, ktorý po posúdení zhody1) vydá certifikát hnojiva, ktorým potvrdí, že vlastnosti hnojiva a jeho technická dokumentácia sú v súlade s príslušnými technickými normami a so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1)
§ 12 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.“.

Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1a.

3.
V § 3 odsek 1 znie:

„(1)
Uvádzať do obehu možno iba také hnojivo, ktoré bolo na základe výsledkov overenia jeho účinnosti, kvality, zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti a po posúdení zhody1) certifikované a zapísané do registra certifikovaných hnojív.“.

4.
V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hnojivo, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu,1b) vyhovuje typu hnojiva (§ 17) a je označené slovami „Hnojivo ES“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:

„1b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 21. novembra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21. 11. 2003).“.

5.
V § 3 odsek 4 znie:

„(4)
Uvádzaním hnojiva do obehu sa rozumie ponuka na predaj, predaj a jeho skladovanie na účel predaja.“.

6.
Nadpis pod § 4 znie:

„Register certifikovaných hnojív“.

7.
V § 4 ods. 1 sa slová „zaregistrovaných hnojív" nahrádzajú slovami „certifikovaných hnojív", slová „o registrovanom hnojive" sa nahrádzajú slovami „o certifikovanom hnojive" a slová „Register hnojív" v prvej a druhej vete sa nahrádzajú slovami „Register certifikovaných hnojív".
8.
V § 4 ods. 2 sa slová „Do registra hnojív" nahrádzajú slovami „Do registra certifikovaných hnojív" a slová „držiteľom registrácie" sa nahrádzajú slovami „držiteľom certifikátu".
9.
V § 4 ods. 3 sa slová „Zoznam registrovaných hnojív" nahrádzajú slovami „Zoznam certifikovaných hnojív".
10.
§ 5 až 7 vrátane nadpisov znejú:

㤠5
Certifikácia hnojív
(1)
Certifikáciu hnojiva vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu alebo dovozcu dovážajúceho hnojivo z iného štátu, ako je členský štát Európskej únie, ktorý má oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu2) (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľom o certifikáciu môže byť aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

(2)
Žiadosť o certifikáciu hnojiva podáva žiadateľ na tlačive vydanom kontrolným ústavom. Žiadosť musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,

b)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena a), ak je žiadateľom dovozca,

c)
osvedčený doklad o forme podnikania,

d)
obchodný názov, druh a číselný kód typu hnojiva, číslo colnej nomenklatúry,

e)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia hnojiva,

f)
údaje o všeobecnej bezpečnosti hnojiva,2a)

g)
spôsob balenia, označenie, hmotnosť alebo objem balenia,

h)
rozsah použitia a návod na použitie hnojiva a podmienky jeho skladovania,

i)
opis výrobného postupu vrátane uvedenia použitých surovín na výrobu hnojiva,

j)
vyjadrenie príslušných orgánov,3)

k)
výsledky laboratórnych skúšok obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek;3a) výsledky z preskúšania biologickej účinnosti netypizovaného hnojiva, ak ide o prvé certifikačné konanie,

l)
potvrdenie výrobcu, že má zabezpečený kontrolný mechanizmus, ktorý zaručuje trvalé dodržanie kvality hnojiva.

(3)
Do 14 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o certifikáciu hnojiva kontrolný ústav zašle žiadateľovi návrh zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva, v ktorom definuje podmienky certifikácie hnojiva. Žiadateľ do 14 dní doručí kontrolnému ústavu podpísanú zmluvu alebo svoje pripomienky k zmluve.

(4)
Žiadateľ je povinný poskytnúť kontrolnému ústavu bezodplatne potrebné vzorky hnojiva alebo umožniť ich odber na účel vykonania kompletnej laboratórnej skúšky. Tiež je povinný poskytnúť ďalšie potrebné podklady a informácie potrebné pre certifikačné konanie.

(5)
Kontrolný ústav vydá certifikát hnojiva, ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, do dvoch mesiacov odo dňa zaevidovania zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva.

(6)
Certifikáciu hnojiva kontrolný ústav nevykoná, ak žiadateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2.

(7)
Kontrolný ústav uzná výsledky laboratórnych skúšok, ak sú v súlade s osobitným predpisom,3a) a biologické skúšky, ak sú vykonané inými odborne spôsobilými domácimi a zahraničnými pracoviskami, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

(8)
Náklady za úkony spojené s certifikačným konaním hnojiva hradí žiadateľ.

§ 6
Certifikát hnojiva
(1)
Certifikát hnojiva obsahuje
a)
obchodný názov hnojiva, číselný kód typu hnojiva a číslo colnej nomenklatúry,

b)
číslo certifikátu,

c)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,

d)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena c), ak je žiadateľom dovozca,

e)
obmedzenia pri uvádzaní hnojiva do obehu a pri jeho používaní,

f)
údaje o obsahu jednotlivých zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov, rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť alebo jemnosť mletia,

g)
dobu platnosti certifikátu,

h)
spôsob balenia a varovné označenia3b) hnojiva nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia.

(2)
Certifikát hnojiva platí päť rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak v certifikáte nie je ustanovená kratšia doba. Ustanovenie kratšej doby musí byť v certifikáte odôvodnené.

(3)
Držiteľ certifikátu hnojiva môže písomne požiadať kontrolný ústav o predĺženie času jeho platnosti na ďalších päť rokov. Žiadosť musí byť doručená kontrolnému ústavu najneskôr šesť mesiacov pred dňom skončenia platnosti certifikátu hnojiva. Na konanie o predĺženie platnosti certifikátu hnojiva sa vzťahujú ustanovenia § 5 ods. 1 a 2.

§ 7
Zrušenie certifikátu hnojiva
(1)
Kontrolný ústav zruší certifikát hnojiva
a)
na základe písomnej žiadosti držiteľa certifikátu hnojiva alebo

b)
ak sa štátnou odbornou kontrolou (§ 14) zistí, že hnojivo nespĺňa požiadavky uvedené v certifikáte hnojiva.

(2)
Ak bol certifikát hnojiva zrušený podľa odseku 1 písm. a), vyrobené hnojivo možno uvádzať do obehu počas jeho použiteľnosti.

(3)
Ak bol certifikát zrušený podľa odseku 1 písm. b), hnojivo sa nesmie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení certifikátu uvádzať do obehu.

(4)
V rozhodnutí o zrušení certifikátu hnojiva podľa odseku 1 písm. b) kontrolný ústav určí, či má hnojivo stiahnuť z obehu ten, komu bol certifikát hnojiva vydaný, alebo či sa má zlikvidovať podľa osobitného predpisu.4)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a, 3, 3a, 3b a 4 znejú:

„2a)
§ 27 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

3)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

3a)
§ 22 a 25 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3b)
§ 25 a 26 zákona č. 163/2001 Z. z.

4)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

11.
V § 8 odsek 1 znie:

„(1)
Ten, kto uvádza hnojivo do obehu, je povinný v jeho označení uviesť
a)
údaje o výrobcovi vrátane zahraničného výrobcu a o dovozcovi, a to uvedením mena, priezviska, miesta trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodného mena, sídla, ak ide o právnickú osobu,

b)
obchodný názov hnojiva, ak hnojivo zodpovedá typu hnojiva (§ 17) a kódu typu hnojiva,

c)
číslo certifikátu hnojiva, ak nejde o hnojivo označené slovami „Hnojivo ES“,

d)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia, stálosť kvapalín, mrazuvzdornosť a špecifické požiadavky na skladovanie a aplikáciu,

e)
rozsah a spôsob použitia hnojiva,

f)
hmotnosť alebo objem obalovej jednotky alebo dodávky,

g)
dátum minimálnej trvanlivosti a dátum výroby,

h)
spôsob balenia a varovné označenie hnojiva3b) nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia.“.

12.
§ 8 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)
Hnojivá, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu1b) a zodpovedajú typu hnojiva (§ 17), sa označujú slovami „Hnojivo ES“.

13.
V § 10 odseky 4 až 6 znejú:

„(4)
Poľnohospodárske a lesné pozemky sa nesmú hnojiť, ak to zakazuje alebo obmedzuje osobitný predpis.7)

(5)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní viesť trvalú evidenciu o príjme a o použití hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov7a) a ďalších látok organického pôvodu (ďalej len „sekundárne zdroje živín") do poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov.

(6)
Evidencia podľa odseku 5 sa vedie o množstve, druhu a čase použitia hnojív, sekundárnych zdrojov živín podľa rozlohy pozemkov, pestovaných plodín, výšky dosiahnutých úrod a roku aplikácie. Na lesnej pôde sa evidencia vedie podľa osobitného predpisu,7b) lesných škôlok, porastov určených na produkciu semena, energetických porastov, plantáží vianočných stromčekov. Uchováva sa najmenej desať rokov.“.

Poznámky pod čiarou pod odkazom 7, 7a a 7b znejú:

„7)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

7a)
§ 3 až 5 a 9 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7b)
§ 3 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.“.

14.
V § 10 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní z podkladov evidencie o použití hnojív, sekundárnych zdrojov živín a dosiahnutých úrodách podľa pozemkov a plodín každoročne spracúvať bilanciu pôdnej organickej hmoty a bilanciu živín. Na požiadanie kontrolného ústavu sú povinní bezodkladne predložiť dokumentáciu na preverenie.“.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.

15.
V § 11 odseky 3 a 4 znejú:

„(3)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní po vyzvaní a podľa pokynov kontrolného ústavu vykonať alebo zabezpečiť odber pôdnych vzoriek z nimi obhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkov o výmere väčšej ako 1 hektár, ktoré obhospodarujú, a dodať ich na určené miesto.

(4)
Výsledky agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy kontrolný ústav vyhodnotí a odovzdá podnikateľom v pôdohospodárstve, ktorí sú povinní výsledky uschovávať ako doklad o pravidelnej kontrole nimi obhospodarovanej pôdy po celé obdobie, až po ďalší cyklus skúšania pôdy.“.

16.
V § 12 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)
s energetickými porastmi a plantážami vianočných stromčekov.“.

17.
V § 15 ods. 3 sa slová „nebolo zaregistrované“ nahrádzajú slovami „nebolo certifikované“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a hnojivo, ktoré je označené slovami „Hnojivo ES", ak nie sú splnené požiadavky osobitného predpisu.1b)“.
18.
V § 15 odsek 5 znie:

„(5)
Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.“.

19.
§ 17 vrátane nadpisu znie:

㤠17
Splnomocňovacie ustanovenia
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o certifikácii hnojív a uznávaní výsledkov laboratórnych a vegetačných skúšok hnojív podľa § 5,

b)
typy hnojív, zloženie, balenie, označovanie, analytické metódy skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky, ako aj limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá,

c)
podrobnosti postupu pre odber pôdnych vzoriek, spôsob a rozsah vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov, podrobnosti o pozemku, o vedení evidencie spotreby a použitia hnojív a o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín a pôdnej organickej hmoty na všetkých pozemkoch podnikateľov v pôdohospodárstve.“.

20.
Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:

㤠18a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.“.

21.
Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie:

„Prílohak zákonu č. 136/2000 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 27. októbra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobku (Ú. v. ES L 011, 15. 1. 2002).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004.

Ivan Gašparovič v. r.Pavol Hrušovský v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

Načítavam znenie...
MENU
Hore