zriadenie Ústavu pamäti národa,

evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností, teda

spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b),

ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (§ 5),

činnosť v oblasti verejného vzdelávania.

zväzkom samostatný dokumentačný súbor založený a vedený bezpečnostnými zložkami a evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného odboru Federálneho ministerstva vnútra, jednotlivých správ bezpečnostných zložiek, evidenčných alebo archívnych pomôckach archívu Ministerstva vnútra (ďalej len „ministerstvo") alebo štatisticko-evidenčných oddelení krajských správ Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov; zväzok je osobným zväzkom alebo zväzkom s osobnými údajmi,

osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej evidencie osôb,

zväzkom s osobnými údajmi zväzok vedený o konkrétnej inštitúcii alebo zoskupení osôb (objektoch), ktorý v tejto súvislosti obsahuje údaje vypovedajúce o konkrétnych fyzických osobách, t. j. hlavne objektový zväzok,

záznamom zachytávajúcim výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti záznam o vykonaní pomocných spravodajských úkonov slúžiacich utajenému získavaniu informácií o osobách,

personálnym (kádrovým) spisom príslušníka bezpečnostnej zložky spis vedený služobným orgánom o príslušníkovi bezpečnostných zložiek, obsahujúci údaje o vzniku, priebehu a skončení jeho služobného pomeru; výpisom z neho je osobná evidenčná karta príslušníka,

dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona,

bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,

Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti,1) Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná správa kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa), Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary vykonávajúce činnosti týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,

osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu,

dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva.

Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu.

Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách.

Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola orgánmi štátu z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach.

V prípade smrti prenasledovaného jeho oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona patria osobe blízkej. Toto právo sa nepoužije vtedy, ak jestvuje dôkaz, že by to bolo v rozpore s vôľou poškodeného.

Prenasledovaným nie je osoba, ktorá sa neskôr stala príslušníkom, pracovníkom alebo spolupracovníkom bezpečnostných zložiek štátu.

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované dokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie alebo zverejnenie by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby.

Na vyňatie dokumentu zo sprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh Slovenskej informačnej služby alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s ktorým vyslovil súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „určený výbor").

Na vyžiadanie súhlasu predloží orgán príslušný podľa odseku 4 dokument, o ktorom má byť rozhodnuté, a návrh na vyňatie spolu s odôvodnením. Určený výbor sa k návrhu vysloví do 60 dní od jeho doručenia.

Určený výbor ďalej sleduje a vyhodnocuje skutočnosti, ktoré sa týkajú rozsahu a úplnosti sprístupňovania dokumentov. O výsledkoch tohto sledovania a vyhodnocovania robí určený výbor verejné vyhlásenia.

Konanie určeného výboru je neverejné. Raz ročne predkladá určený výbor na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti. Ak tento zákon nestanoví inak, riadi sa ustanovenie a konanie určeného výboru ustanoveniami osobitného zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre jej orgány.

Ústav pamäti národa (ďalej len „ústav") je verejnoprávna ustanovizeň.

Ústav je právnická osoba.

Sídlo ústavu je Bratislava.

Úlohy zverené ústavu štátom sú:

vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,

sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,

zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,

dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,

poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,

systematicky zhromažďovať, odborne, vedecky a dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,

spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,

propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,

rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,2a)

rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam,2aa)

v súvislosti s plnením úloh ústavu podľa písmen a) až j) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 – 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie a audiovizuálne diela vrátane vlastnej tvorby dokumentárnych filmov, poriadať vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, prednášky, výstavy, semináre, odborné konferencie alebo diskusné fóra.

V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený vydávať správne rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.

Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)] vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.

Podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi upravuje organizačný poriadok ústavu.

Ústav na plnenie úloh podľa tohto zákona môže utvárať pracoviská bez právnej subjektivity.

Orgány ústavu sú:

správna rada,

dozorná rada.

Členovia orgánov ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti (§ 11). Na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú kandidáti na členov orgánov ústavu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.2aaa) Údaje podľa druhej vety orgány verejnej moci podľa § 12 ods. 1 a § 14 ods. 1 bezodkladne zašlú v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Funkcia členov orgánov ústavu je nezlučiteľná s pracovným pomerom s ústavom alebo s iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom.

Členstvo v správnej rade alebo dozornej rade zaniká

uplynutím funkčného obdobia člena správnej rady alebo dozornej rady,

písomným vzdaním sa členstva,

odvolaním z funkcie člena správnej rady alebo dozornej rady,

smrťou.

Štatutárnym orgánom ústavu je správna rada.

Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov.2ab) Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške jeden a polnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Okrem odmeny patrí predsedovi správnej rady a podpredsedovi správnej rady príplatok, ktorého výšku určuje správna rada. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Náklady spojené s výkonom funkcie v správnej rade a dozornej rade sa uhrádzajú z rozpočtu ústavu.

Výkon funkcie v správnej rade a dozornej rade sa považuje za prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy podľa osobitných predpisov.2b)

Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna rada. Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch vymenúvajú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a jedného podpredsedu.

Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Po prvej voľbe členov správnej rady sa lósom určia mená polovice zo štyroch členov ustanovených Národnou radou Slovenskej republiky, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky, funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na celé funkčné obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.

Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, ak

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

po dobu najmenej troch mesiacov nevykonáva svoju funkciu alebo

boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie alebo pri plnení jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie.

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä

voliť a odvolávať predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady,

schvaľovať mzdový poriadok ústavu,

vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,

schvaľovať organizačný poriadok ústavu a jeho zmeny,

schvaľovať rokovací poriadok správnej rady,

vypracúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,

vypracovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci rok,

vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.

Ústav predkladá výročnú správu do 31. mája a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu a ročnú účtovnú uzávierku na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda správnej rady. Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda správnej rady. Správna rada zasadá podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Zasadnutia správnej rady zvolá predseda správnej rady, v prípade jeho neprítomnosti podpredseda správnej rady. Ak o zvolanie zasadnutia správnej rady požiada aspoň tretina jej členov, predseda správnej rady je povinný zvolať zasadnutie správnej rady tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho zvolanie.

Pri výkone svojej funkcie je člen správnej rady povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ďalej je člen správnej rady povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou a v zhode s úlohami a záujmami ústavu.

Správna rada rozhoduje formou uznesenia. Správna rada je schopná sa uznášať, ak je na jej rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie platného uznesenia správnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Na prijatie platného uznesenia správnej rady vo veci voľby a odvolávania predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých jej členov.

V mene správnej rady podpisuje dokumenty predseda a počas jeho neprítomnosti podpredseda.

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom ústavu; má troch členov. Dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej rady je šesťročné. Ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a) a b) sa vzťahujú na člena dozornej rady rovnako.

Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústavu a jeho správnej rady, či je v súlade s týmto zákonom, ostatnými právnymi predpismi, organizačným poriadkom a vnútornými predpismi ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu, ako aj vyhotovovať kópie týchto dokladov. Podľa povahy veci dozorná rada oznámi správnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky zistené nedostatky. V prípade upozornenia na zistené nedostatky je správna rada povinná bezodkladne zabezpečiť nápravu a písomne informovať dozornú radu o prijatých opatreniach.

Návrh rozpočtu, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu je správna rada povinná pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky a vláde prerokovať v dozornej rade.

Štát prevedie do správy ústavu z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti umožňujúce plniť úlohy podľa tohto zákona.

Štát ďalej môže previesť alebo trvale bezúplatne požičať ústavu niektoré obrazové a písomné dokumenty a ďalšie materiály súvisiace s dobou neslobody 1939 - 1989 a s úlohami ústavu.

Štát môže ďalej previesť do vlastníctva aj ďalší majetok, ak sa tým zlepší kvalita, rozsah a dostupnosť všeobecne prospešných služieb poskytujúcich ústavom.

Ústav hospodári

s vlastným majetkom,

s majetkom štátu.

Vlastný majetok predstavujú peniaze, cenné papiere, iné hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré svojou povahou môžu slúžiť na plnenie úloh ústavu.

Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje ústav, sa vzťahuje osobitný predpis.4)

Na plnenie úloh podľa tohto zákona sa poskytujú ústavu dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. S týmito dotáciami hospodári ústav podľa osobitných predpisov.5)

Na účely dane z príjmu a darovacej dane je každý dar ústavu považovaný za dar Slovenskej republike.

Ústav je povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov

oznámiť, či je o nej v zachovaných informačných systémoch dokumentov, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti, evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi a či je tento zväzok zachovaný a ďalej či je zachovaný záznam zachytávajúci výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti proti nej a či je o tom zachovaný informačný výstup zo zväzkov alebo akcií,

sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a), a ak je v ňom obsiahnuté meno alebo nepravé (krycie) meno osoby evidovanej ako spolupracovník alebo príslušník bezpečnostnej zložky, sprístupniť aj

kópiu zachovaného osobného zväzku tejto osoby evidovanej ako spolupracovník bezpečnostnej zložky a

kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu tohto príslušníka bezpečnostnej zložky,

sprístupniť jej zachovaný záznam zachytávajúci výsledky nasadenia spravodajskej techniky a sledovania Štátnej bezpečnosti proti nej a tiež aj zachovaný informačný výstup zo zväzkov, v ktorých je uvedená, vrátane kópie zachovaného personálneho (kádrového) spisu príslušníka bezpečnostnej zložky uvedeného v tomto informačnom výstupe,

sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), a dokumenty, ktoré vznikli z činnosti ďalších bezpečnostných zložiek, evidované v evidenčných pomôckach tejto správy alebo v archívnych a evidenčných pomôckach archívov ozbrojených síl,

sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy; ak sa jedná o osobný zväzok osoby evidovanej ako spolupracovník odboru vnútornej ochrany, sprístupní sa vtedy, ak bola táto osoba využitá na prospech Štátnej bezpečnosti.

Pri spore o pravosti dokumentu alebo jeho časti je ústav povinný na žiadosť právnickej osoby vydať pre potreby znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu5a) originál zachovaného osobného zväzku alebo originál zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo tých častí, pravosť ktorých je sporná.

Po smrti osoby uvedenej v odseku 1 má ústav povinnosti uvedené v odseku 1 tiež na základe žiadosti podanej osobou oprávnenou uplatniť právo na ochranu osobnosti zomrelého.6)

Ak je vedený súdny spor v súvislosti s rehabilitačným konaním podľa osobitného predpisu,7) bude osobám oprávneným v zmysle tohto predpisu7) umožnený prístup do zväzkov založených a vedených Štátnou bezpečnosťou o osobách, ktoré už nežijú a ktorým bola spôsobená majetková alebo iná krivda, za účelom získania prípadného dôkazného materiálu, týkajúceho sa skutočností uvedených v osobitnom predpise.7)

oznámiť, či je v zachovaných informačných systémoch zväzkov, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek, evidovaný ňou požadovaný zväzok s osobnými údajmi a či je zachovaný,

oznámiť, či osoba ňou uvedená je evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek a či je osobný zväzok tejto osoby zachovaný, ak sa nejedná o cudzinca,

sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a) a dokument uvedený v písmene b), ak sa nejedná o cudzinca,

sprístupniť jej kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo osobnej evidenčnej karty príslušníka bezpečnostnej zložky, ktoré sú obsiahnuté v zozname uverejnenom ústavom podľa § 19.

Ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli využité na prospech Štátnej bezpečnosti.

Ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových) spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17 ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto zaradenia.

Sprístupnenie dokumentov podľa § 17 a 18 sa uskutočňuje na základe žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne ústavu.

V žiadosti uvedie žiadateľ svoje meno, priezvisko, rodné číslo, alebo ak ho nemá, dátum narodenia a svoju adresu. V žiadosti ďalej uvedie

svoje štátne občianstvo, vrátane predchádzajúcich, predchádzajúce zmeny svojho priezviska, miesto narodenia, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vrátane názvu kraja predchádzajúcich trvalých pobytov, ak ich má alebo ich mal, ak žiada o sprístupnenie dokumentov podľa § 17 ods. 1,

názov inštitúcie alebo organizovanej skupiny osôb, ku ktorej sa má objektový zväzok vzťahovať, alebo priezvisko a prípadne tiež meno a ďalšie identifikačné znaky osoby, na ktorú sa pýta, či nebola evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek, ak žiada o sprístupnenie zväzkov podľa § 18 písm. b),

označenie personálneho (kádrového) spisu, pod ktorým je uvedený v zozname uverejnenom ústavom podľa § 19, ak žiada o sprístupnenie takého spisu podľa § 18 písm. d),

meno, priezvisko a rodné číslo zomrelého, alebo ak ho nemá, jeho dátum narodenia a údaje o zomrelom uvedené v písmene a), ak je žiadateľ osobou oprávnenou na podanie žiadosti podľa § 17 ods. 3.

Žiadosť opatrí žiadateľ svojím úradne overeným podpisom. Úradné overenie podpisu nie je potrebné, ak žiadateľ pri osobnom podaní preukáže svoju totožnosť.

Žiadosť, ktorá neobsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 alebo 3, ústav bez zbytočného odkladu zamietne s uvedením zistených závad žiadosti; urobí tak vždy písomne do vlastných rúk žiadateľa, s výnimkou prípadov, kedy žiadateľ vzal pri ústnom konaní prehlásením do protokolu svoju žiadosť späť.

Žiadosť o sprístupnenie osobného zväzku, ktorá obsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav v lehote do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti písomnou odpoveďou do vlastných rúk žiadateľa.

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré nie sú osobným zväzkom, ak obsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav bez zbytočného odkladu potom, keď na to zabezpečí technické možnosti.

V písomnej odpovedi ústav oznámi žiadateľovi

údaje uvedené v § 17 ods. 1 písm. a) a § 18 písm. a),

miesto sprístupnenia dokumentov,

údaje o evidenčnom zázname o existencii zväzku, ak zväzok nie je zachovaný, hlavne jeho druh, v akom období a ktorou súčasťou bezpečnostnej zložky bol vedený,

zistenie, že žiadateľ je osobou evidovanou ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti alebo inej bezpečnostnej zložky.

Žiadateľ, ktorému bolo ústavom oznámené, že dokumenty, o ktoré žiadal, sú predmetom sprístupnenia, má na ich sprístupnenie právo (ďalej len „oprávnený žiadateľ").

Sprístupnenie sa uskutoční zoznámením oprávneného žiadateľa s kópiami dokumentov na mieste, ktoré mu ústav oznámil v písomnej odpovedi.

Sprístupnenie podľa § 17 ods. 2 sa uskutoční vydaním originálu zachovaného osobného zväzku alebo originálu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo ich časti právnickej osobe, ktorá vykonáva znaleckú činnosť,5a) a to na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie tejto činnosti.

Právo na sprístupnenie dokumentov uvedených v § 17 ods. 1 má popri oprávnenom žiadateľovi tiež fyzická osoba, ktorá predloží súhlas oprávneného žiadateľa s jeho úradne overeným podpisom. Dokumenty sa tejto osobe sprístupňujú v rozsahu a spôsobom, akým sa sprístupňujú oprávnenému žiadateľovi. Ak súhlas nemôže byť udelený ani oprávneným žiadateľom, ani osobami preukazujúcimi právo na ochranu osobnosti zomrelého, môže o sprístupnení rozhodnúť určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústav pred sprístupnením zväzku oprávnenému žiadateľovi znečitateľní v kópii dokumentu dátum narodenia a bydlisko iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom živote, o ich trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch. Keď je sprístupňovaným dokumentom personálny (kádrový) spis príslušníka bezpečnostnej zložky, znečitateľnia sa v ňom tiež všetky údaje o osobách stojacich mimo služobnej a verejnej činnosti príslušníka.

Ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi, odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebo k faktu registrácie v evidencii v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek, je ústav povinný zaradiť vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť dokumentu a sprístupňovať ju oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami o evidencii.

Ústav vydá oprávnenému žiadateľovi na jeho žiadosť podanú pri zoznamovaní sa so sprístupneným dokumentom jednu kópiu celého dokumentu alebo vybranej časti podľa jeho výberu. Ústav každú stranu vydanej kópie označí pečiatkou. Prevzatie vydanej kópie oprávnený žiadateľ potvrdí podpisom.

Za vydanie kópie vyberá ústav poplatok v sume 2 Sk za každú aj začatú stranu. Tento poplatok je príjmom ústavu.

Za účelom sprístupnenia dokumentov prevádzkuje ústav informačný systém dokumentov.

V informačnom systéme dokumentov eviduje ústav dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených žiadateľoch, a keď je oprávneným žiadateľom osoba oprávnená podľa § 17 ods. 3, údaje o zomrelej osobe uvedené v § 17 ods. 1.

Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.

Súčasťou informačného systému dokumentov je evidencia žiadostí. V tejto evidencii ústav uchováva žiadosti podľa § 20 a kópie odpovedí podľa § 21 a potvrdenie o prevzatí kópie podľa § 25.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba odovzdajú ústavu dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo vlastníctve, držbe alebo správe, do ôsmich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ústavu odovzdajú tiež kópie osvedčení, vydané občanom Slovenskej republiky počas účinnosti zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Štátne orgány a orgány samosprávy, ktoré disponujú dokladmi a inými typmi dokumentov, ktoré sa vzťahujú na činnosť bezpečnostných zložiek štátu podľa tohto zákona, sú povinné bezplatne poskytnúť ústavu súčinnosť pri vyhotovení ich obrazovej, zvukovej alebo inej dokumentácie.

Iná osoba, ktorá disponuje dokladmi a inými typmi dokumentov podľa odseku 2, je povinná umožniť ústavu zhotovenie ich obrazovej, zvukovej alebo inej dokumentácie na náklady ústavu.

Na účel uvedený v odsekoch 1 až 3 sa na ústav hľadí ako na orgán uvedený v osobitnom predpise.9)

Osobe, ktorá nesplní povinnosť podľa odseku 3, je možné uložiť pokutu do 100 000 Sk. Pri stanovení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, význam, dobu trvania a následky porušenia povinnosti. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, kedy ústav zistil porušenie povinnosti podľa odseku 3, najdlhšie však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

V ostatnom sa na postup podľa odsekov 3 a 5 vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.10)

Vláda Slovenskej republiky požiada vlády bývalých členských štátov Varšavskej zmluvy a vlády Ruskej federácie, Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko o vydanie dokumentov podľa § 1 písm. a). Vláda prevedie takéto dokumenty do vlastníctva ústavu.

Na postup podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok11) s výnimkou postupu podľa § 27 tohto zákona.

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu podľa tohto zákona, keď sa týka ustanovení § 17 a 18 tohto zákona, je možné podať najskôr po uplynutí siedmich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Generálny prokurátor do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona zriadi na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky osobitnú skupinu prokurátorov pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Títo prokurátori musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 11.

Členovi dozornej rady, ktorý vykonáva funkciu člena dozornej rady k 1. decembru 2004, skončí sa funkčné obdobie uplynutím šiestich rokov od jeho zvolenia alebo vymenovania.