Zákon o výkone práce vo verejnom záujme 552/2003 účinný od 30.03.2022

Platnosť od: 18.12.2003
Účinnosť od: 30.03.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD293DS20EUPPČL2

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 552/2003 s účinnosťou od 30.03.2022 na základe 92/2022

Legislatívny proces k zákonu 92/2022

Vládny návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

K predpisu 92/2022, dátum vydania: 30.03.2022

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa predkladá v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Návrh zákona negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR a nálezmi Ústavného súdu SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách,

3

zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, právnické osoby, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a

rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

MZSR

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre vojnových utečencov z Ukrajiny a jej uhrádzanie cez kapitolu rozpočtu MZ SR predstavuje mimoriadny nárok na výdavky štátneho rozpočtu, s ktorým pri tvorbe rozpočtu nebolo uvažované. Vzhľadom k značnej neistote (neznáma dĺžka trvania konfliktu, neznámy celkový počet utečencov, ktorí budú o dočasné útočisko žiadať v SR) nie je možné tieto požiadavky na rozpočet vyčísliť.

Za predpokladu kontinuálneho rastu počtu žiadateľov o dočasné útočisko v SR na celkom 40 000 v roku 2022 a za predpokladu, že nároky na poskytnutie zdravotnej starostlivosti budú obdobné, ako u poistencov systému verejného zdravotného poistenia je hrubý odhad na úrovni cca 27 mil. eur na rok 2022. Tento odhad sa však môže výrazne meniť (narásť alebo klesnúť) v závislosti od pokračovania vývoja vojnového konfliktu.

Náklady hospodárskej mobilizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rezorte zdravotníctva v súčasnej dobe nie je možné vyčísliť z rovnakých dôvodov aké uvedené vyššie.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V rámci riadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti. Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl schvaľovala návrh na určenie ozbrojených síl nielen na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ale aj návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky. Návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky bude vláde Slovenskej republiky predkladať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pôjde najmä o určovanie jednotiek ozbrojených síl do spojeneckých síl pod velením NATO, o ktorých prítomnosti na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

K bodu 2

V § 7 ods. 11 sa rozširuje možnosť určiť jednotky ozbrojených síl na území Slovenskej republiky do pôsobnosti príslušného veliteľa NATO. Vytvára sa tým možnosť organicky začleňovať tieto jednotky do spojeneckých síl pod velením NATO na území Slovenskej republiky, ktoré môžu byť na území Slovenskej republiky prijaté v rámci implementácie obranných plánov odstrašenia a obrany NATO. Uvedeným opatrením sa posilní schopnosť odstrašenia a vykonateľnosť obranných plánov NATO na území Slovenskej republiky, posilnia sa možnosti plnenia zmluvných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kolektívnej bezpečnosti a tým aj obranyschopnosť Slovenskej republiky.

K bodu 3

Vzhľadom na rozšírenie určenia ozbrojených síl aj na plnenie úloh NATO na území Slovenskej republiky, navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu tak, že predchádzajúcemu súhlasu ministra obrany Slovenskej republiky bude podliehať len rozkaz veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ktorý velí ozbrojeným silám určeným na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

K čl. II

K bodom 1 a 9

Navrhovaná úprava v doklade o tolerovanom pobyte pre odídencov lepšie zodpovedá účelu tohto druhu medzinárodnoprávnej ochrany. V súvislosti s touto zmenou sa upravuje aj prechodné ustanovenie.

K bodu 2

Aktualizuje sa ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o azyle z dôvodu návrhu uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú za odídencov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a to vypustením odkazu na § 22 ods. 5 zákona o azyle.

6

Taktiež sa jasne určuje (vypustením odkazu na § 22 ods. 3 a ods. 9), že na odídencov sa nevzťahujú ustanovenia zákona o azyle týkajúce sa povoľovania pobytu (tzv. dlhodobé priepustky). V prípade, ak odídenec nebude mať záujem byť naďalej ubytovaný v azylovom zariadení, na rozdiel od žiadateľov o udelenie azylu nepotrebuje, aby sa mu povolil pobyt mimo azylového zariadenia. Odídenec však bude povinný oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu alebo ministerstvu. Súčasne sa jasne určuje, že na odídenca sa nevzťahuje povinnosť uvedená v § 23d ods. 2 zákona o azyle.

K bodom 3 až 8

Za nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie sa považujú byty v bytových domoch, rodinné domy, byty v rodinnom dome a byty v nebytovej budove, teda takej nehnuteľnosti, ktoré slúžia na trvalé bývanie. Upresňuje sa, že poskytovanie príspevku sa viaže len na bezodplatné ubytovanie odídenca. Z dôvodu účelného a efektívneho využívania verejných prostriedkov sa navrhuje ustanoviť maximálnu sumu príspevkov, ktorú možno poskytnúť mesačne na jednu nehnuteľnosť bez ohľadu na počet odídencov, na jednu nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie, ktorí budú v tejto nehnuteľnosti ubytovaní, a to v závislosti od počtu obytných miestností v tejto nehnuteľnosti. Zároveň sa ustanovujú osobitné pravidlá pre ďalšie oprávnené osoby, ktorými sú právnické osoby, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom vo svojich nebytových budovách slúžiacich na krátkodobé bývanie za podmienky, že takéto krátkodobé ubytovanie neposkytujú na základe živnostenského oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje postup vyplácania príspevku obcou na základe výkazu, ktorý predloží oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba a postup Ministerstva vnútra SR pri vyplácaní príspevkov obciam, v ktorých takéto osoby skutočne poskytovali ubytovanie odídencovi, na základe prehľadu o uplatnených príspevkoch. Vzhľadom na to, že ide o príspevok, ktorý sa poskytuje na základe zákona o azyle v súvislosti s poskytovaním dočasného útočiska, a vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti Ministerstvo vnútra SR obciam poskytuje aj iné príspevky podľa zákona o azyle, navrhuje sa, aby príspevok poskytovalo Ministerstvo vnútra SR.

Keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia oprávnená poskytovať svoje služby odplatne, ak osobitný predpis neustanovuje inak, navrhuje sa umožniť poskytovanie ubytovania odídencom bezodplatne bez nároku na príspevok. Náklady spojené s ubytovaním odídenca si štátne rozpočtové alebo štátne príspevkové organizácie vysporiadajú v rámci svojho rozpočtového hospodárenia po dohode so svojim zriaďovateľom.

K čl. III

K odseku 1: Navrhuje sa, aby občanovi Ukrajiny, ktorý je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, sa prerušilo povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Touto úpravou sa zabezpečí, že počas tohto obdobia nebude podliehať povinnému sociálnemu poisteniu, a teda nebude mať na jednej strane povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a na druhej strane nebude získavať obdobie na účely nárokov na dávky sociálneho poistenia.

K odseku 2: Za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa navrhuje možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie. Pri využití tejto možnosti sa navrhuje použiť inštitút mesačného minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a jeho alikvotizácia.

7

K odseku 3: Využitím možnosti dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa toto obdobie kvalifikuje ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového poistenia a určenia ich sumy.

K odseku 4: V prípade, že občan Ukrajiny, ktorý sa zdržiava na jej území v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, má povolené splátky dlžných súm poistného alebo dlžných súm podľa § 237a ods. 1, sa navrhuje, aby počas tohto obdobia nedošlo k zrušeniu splátkového kalendára a nedošlo k zročnosti celej dlžnej sumy.

K čl. IV

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania práce vo verejnom záujme. Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky musí pred vznikom pracovného pomeru pri výkone práce vo verejnom záujme preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, a to predložením výpisu z registra trestov, respektíve obdobného dokladu vydaného štátom, ktorého je občanom. Štátni občania Ukrajiny alebo rodinní príslušníci štátneho občana Ukrajiny majú aktuálne znemožnené získanie dokladu, ktorým môžu preukázať bezúhonnosť, preto sa navrhuje počas mimoriadnej situácie, aby na preukázanie bezúhonnosti postačovalo čestné vyhlásenie.

K čl. V

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť splnomocňovacie ustanovenie pre obdobia mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu, ktoré v prípade ich vyhlásenia a len počas ich trvania umožní vláde Slovenskej republiky flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce, najmä umožní bez potreby zmeny zákona o službách zamestnanosti predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodom 2 až 4

S cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, sa navrhuje ustanoviť, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 5

K odseku 1: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s konfliktom na Ukrajine do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie. Uvedená úprava sa nevzťahuje na sezónne zamestnávanie, ktoré je v súlade s právom limitované trvaním max.

8

180 dní. Uvedenou úpravou sa umožní štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už pracujú na území Slovenskej republiky, pokračovať v zamestnaní štátnym príslušníkom tretích krajín počas trvania mimoriadnej situácie a dva mesiace po jej skončení.

K odseku 2: V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý ma udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, chce zmeniť zamestnanie, je povinný túto skutočnosť podľa § 73 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov nahlásiť policajnému útvaru, ktorý následne žiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje, aby o vydanie predmetného potvrdenia mohol požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo zamestnávateľ, ktorý záujem zamestnať takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené sa navrhuje len na obdobie do odvolania mimoriadnej situácie.

K odsekom 3 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom 4 umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zamestnaní na účel ich zaškolenia a ktorý podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K odsekom 4 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vydaný prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorí požiadali o obnovenie prechodného pobytu, do skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K čl. VI

K bodu 1

Umožňuje sa (rozširuje sa) vykonávať dočasnú odborná stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach uvedených v § 27 zákona vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Doterajšie úprava umožňovala výkon dočasnej odbornej stáže iba v zdravotníckych povolaniach lekár, sestra a pôrodná asistentka a len v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou odseku 1, ktorým sa umožňuje sa vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

K bodu 4

Špecifikujú sa podmienky výkonu dočasnej odbornej stáže u poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia ochrany a bezpečnosti pacienta v súvislosti s nižšími personálnymi kapacitami ambulancií..

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou jednoznačného znenia ustanovenia, že lehota, v ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne o uznaní dokladu o špecializácii získaného v členskom štáte alebo treťom štáte je do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, okrem uznania dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 1 písm. a), kedy Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne v lehote do 30 dní (doklady o špecializáciách uvedené v prílohe č. 3).

9

K bodu 6

Vzhľadom na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorý vyústil do masovej migrácie cudzincov na územie Slovenskej republiky, a s tým súvisiacej potreby zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť, sa zjednodušuje prístup k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie na území iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Skutočnosti uvedené v písmenách a), b) a d) si v prípade pochybností, môže ministerstvo zdravotníctva overiť prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý je bezpečným online nástrojom na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi.

K čl. VII

Cieľom navrhovaného ustanovenia je operatívne zabezpečenie poskytovania aj inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú subjektmi hospodárskej mobilizácie.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 2

V súčasnosti osobe verejne zdravotne poistenej v Slovenskej republike a zároveň občanovi Ukrajiny vzniká branná povinnosť, resp. obdobná povinnosť v inom štáte. Vzniká napríklad situácia, kedy takémuto poistencovi zamestnávateľ poskytne na tento čas neplatené voľno, na základe čoho sa z poistenca stáva samoplatiteľ v zmysle zákona o zdravotnom poistení. V aplikačnej praxi by to znamenalo, že poistenec by počas výkonu brannej povinnosti na území Ukrajiny musel platiť odvody na poistné v SR, resp. ak by ich neplatil, stal by sa z neho dlžník so všetkými dôsledkami (obmedzenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takáto osoba počas výkonu brannej povinnosti mimo územia SR bola vyňatá zo systému verejného zdravotného poistenia. Navrhuje sa, aby bolo takéto ustanovenie aplikovateľné vo všeobecnosti, a to nie len vo vzťahu k občanom Ukrajiny. Zároveň sa navrhuje aby nezaopatrené deti takýchto osôb, ktoré vstúpili do systému na základe § 3 ods. 3 písm. j) zákona ostali v systéme verejného zdravotného poistenia aj počas tohto obdobia.

Oznamovacia povinnosť poistenca v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, ostáva nedotknutá.

K bodom 3 až 11

V súčasnosti je zdravotná starostlivosť pre utečencov z Ukrajiny, ktorým bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko (odídenci), riešená prostredníctvom osobitného preukazovania, vykazovania a úhrad za túto zdravotnú starostlivosť, a to prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Tento proces však pri neustále sa navyšujúcich počtoch odídencov nie je vhodný, nakoľko Migračný úrad MV SR nie je prioritne určený na realizáciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre veľké skupiny osôb. V neposlednom rade sa súčasný postup vykazovania javí ako neúmerne komplikovaný aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pre účely zjednodušenia prístupu odídencov z Ukrajiny k zdravotnej starostlivosti a s cieľom zjednodušenia administratívnych a finančných úkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bol pre odídencov zavedený obdobný spôsob poskytovania, vykazovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti, ako je tomu pri osobách s poskytnutou

10

doplnkovou ochranou a pri osobách, zaradených v programe MV SR na ochranu obetí trestných činov vykazovanie a uhrádzanie prostredníctvom zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov. Súvisiace procesy v súvisiacich zákonoch upravené, keďže navrhovaná právna úprava len rozširuje okruh osôb, ktorým zákony Slovenskej republiky priznávajú prístup k čerpaniu zdravotnej starostlivosti.

Pre odídencov sa navrhuje poskytovať neodkladná zdravotná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva môže určiť rozsah zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti uverejnením tohto rozsahu na svojom webovom sídle.

Systém, do ktorého sa navrhovanou právnou úpravou pridávajú odídenci, je nastavený tak, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) - ako najväčšia zdravotná poisťovňa, vynaložené náklady následne fakturuje štátu, takže nie hradené priamo zo solidárneho zdravotného systému. To umožňuje v neskoršom období spolupodieľanie sa rozpočtov Európskej únie na skutočných nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť, vrátane poskytnutých liekov chronickým pacientom.

Návrh nezakladá povinnosť štátu platiť za tieto osoby ako za poistencov štátu. Na refundáciu nákladov VšZP využije priame vyčíslenie presne vynaložených nákladov. Tým je zabezpečená dostatočne efektívna a pružná kontrola rozsahu nákladov štátu.

Návrh znižuje administratívnu náročnosť na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo z ich pohľadu sa bude jednať o štandardné vykazovanie, ako pri osobách s poskytnutou doplnkovou ochranou.

K bodu 12 (prechodné ustanovenia)

V dôsledku ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny narastá v Slovenskej republike počet utečencov, ktorí môžu potrebovať poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované ustanovenie za cieľ zabezpečiť nepretržitú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby od okamihu vstupu na územie Slovenskej republiky do doby, kedy požiadajú o azyl alebo dočasné útočisko. V zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle, po podaní tejto žiadosti je zdravotná starostlivosť a jej úhrada zabezpečovaná cez Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Z dôvodu, aby navrhované ustanovenie nebolo zneužívané osobami, ktoré nemajú záujem o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike, obmedzuje sa tento nárok na dobu 30 dní odo dňa vstupu na územie SR. Úhrada poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za takto poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť bude prebiehať obdobným spôsobom, ako je realizovaná úhrada neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezdomovcom, a teda formou úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (ďalej len „VšZP“).

Zároveň sa určuje, že nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti trvá do momentu ukončenia mimoriadnej situácie tak, aby bola zrejmá platnosť prechodného ustanovenia. V aplikačnej praxi môžu nastať situácie kedy je potrebné v záujme verejného zdravia a ochrany zdravia poskytnúť a uhradiť aj zdravotnú starostlivosť nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu sa ministerstvu zdravotníctva umožňuje stanoviť takýto rozsah na webovom sídle ministerstva.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť národného centra poskytnúť údaje o osobách s poskytnutým dočasným útočiskom zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov.

11

K čl. IX

Navrhuje sa rozšíriť negatívne vymedzenie predmetu dane za psa v § 22 ods. 2 zákona o miestnych daniach o psa, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo na zdaňovacie obdobie roka 2022. Navrhuje sa, aby fyzická osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu, ktorej bude poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie podľa § 37 zákona o miestnych daniach, nebola daňovníkom dane za ubytovanie. Navrhuje sa, aby osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu nebola poplatníkom poplatku za komunálne odpady. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

K čl. X

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú osobám v závislosti od ich príjmu (vychádzajúc z príjmu spoločne posudzovaných osôb). S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca v súvislosti so situáciou na Ukrajine negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento príspevok sa nebude započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje jednoznačne upraviť, že predmetný príspevok sa nebude považovať ani za príjem osoby vykonávajúcej opatrovanie v rámci peňažného príspevku na opatrovanie.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z.

K čl. XI

Návrhom doplnenia splnomocňovacieho ustanovenia § 104a zákona o sociálnych službách sa, v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom o sociálnych službách pri úprave právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení odchylne upraviť od právnej úpravy zákona o sociálnych službách .

Cieľom úpravy je, aj v nadväznosti na skutkový stav prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, reagovať na potrebu vytvorenia právnych podmienok na možnosť zabezpečenia dostupnosti potrebnej pomoci a podpory odkázaným fyzickým osobám aj v rámci práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnych služieb. Predkladaný návrh splnomocňuje vládu Slovenskej republiky ustanoviť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadením vlády SR aj rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, (napr. aktuálne o cudzincov z územia Ukrajiny, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a s ním súvisiacim faktickým ohrozením ich života alebo

12

zdravia a nespĺňajú podmienky podľa doterajšej právnej úpravy ustanovenej zákonom o sociálnych službách na prijímateľa sociálnej služby). Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu.

K bodu 1

Návrhom sa, aj v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení upraviť v nariadení vlády Slovenskej republiky odchylne od právnej úpravy zákona.

Cieľom úpravy je splnomocniť vládu Slovenskej republiky aj na rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, ktorí v súčasnosti nespĺňajú podmienky stanovené zákonom na prijímateľa sociálnej služby, avšak je nevyhnutné im poskytovanie sociálnej služby zabezpečiť. Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami ustanovenými zákonom o sociálnych službách, nakoľko konanie a rozhodovanie v týchto veciach môže byť v čase mimoriadnej situácie vo vzťahu k týmto fyzickým osobám výrazne sťažené, resp. s neodstrániteľnými prekážkami, a to najmä pre nemožnosť náležitého zistenia skutkového stavu pri viazanosti platnou právnou úpravou .

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na prečíslovanie označenia písmen) v § 104a ods. 1.

K čl. XII

K bodu 1

Ide o doplnenie finančného nástroja v nadväznosti na doplnenie § 27k.

K bodu 2

Ide o vytvorenie legislatívneho rámca, na základe ktorého sa budú poskytovať príspevky za poskytnutie ubytovania odídencovi ako aj za služby spojené s ubytovaním odídenca fyzickým osobám alebo právnickým osobám poskytujúcim ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení je osoba podľa § 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Príspevok za ubytovanie odídenca a s ním spojených služieb sa poskytuje za každú noc ubytovania odídenca odo dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny do rozhodnutia vlády Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky o ukončení poskytovania príspevku za ubytovanie .

K čl. XIII

K bodu 1

Cieľom uvedeného návrhu je prijatie právnej úpravy, ktorou by bolo možné vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu vojnového konfliktu na území iného štátu, pričom pre účely tohto zákona sa pod pojmom obyvateľstvo rozumie každá fyzická osoba, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

13

K bodu 2

Zároveň sa predmetnou právnou úpravou stanovuje okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorým sa nariaďuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v mieste určenom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v období krízovej situácie.

K čl. XIV

K bodom 1 až 4

Pre zabezpečenie efektívnej a bezprostrednej humanitárnej pomoci na Ukrajine, ktorá súvisí s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, navrhujeme rozšírenie §128 ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov o písmená e) g), nakoľko súčasná právna úprava stanovuje striktné podmienky na distribúciu a vývoz humánnych liekov, čo v súčasnej krízovej situácií komplikuje a znemožňuje promptné poskytovanie humanitárnej pomoci vo forme dodania humánnych liekov na územie postihnuté ozbrojeným konfliktom.

Úpravou vyššie uvedeného ustanovenia tak umožníme Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR") rýchlo a cielene reagovať na dynamicky sa vyvíjajúcu situáciu na Ukrajine, čo súčasná právna úprava neposkytuje. Možnosť rozšíriť okruh subjektov, ktorým je držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov povinný dodávať humánny liek o medzinárodné humanitárne organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a taktiež možnosť povoliť im vývoz humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov do postihnutých oblastí Ukrajiny je v súčasnej situácii adekvátnym riešením.

Navrhujeme rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, za predpokladu, že sa takýto vývoz javí ako účelný a vhodný. Podľa súčasného znenia § 70 nie je možné vydanie povolenia MZ SR na vývoz ľudskej plazmy žiadateľovi ani v rámci humanitárnej pomoci na Ukrajinu, nakoľko nie je splnená podmienka, že vyvážanú ľudskú plazmu priemyselne spracuje držiteľ povolenia na výrobu liekov z ľudskej plazmy, ktorý je držiteľom registrácie lieku vyrobeného z ľudskej plazmy zaradeného v zozname kategorizovaných liekov alebo ktorý vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy pre takého držiteľa registrácie alebo vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy registrované podľa § 46 ods. 1, ktoré nie zaradené v zozname kategorizovaných liekov a sú používané na terapiu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Niektoré ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré držiteľmi povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo držitelia povolenia na výrobu humánnych liekov, ktorí ľudskú plazmu už v minulosti odobrali alebo je u takýchto subjektov uskladnená a nie je možné ju na Slovensku použiť ako transfúzny liek, by pri súčasnej právnej úprave znamenalo, že by nevyužitá ľudská plazma musela byť zlikvidovaná. Takýto akt likvidácie by predstavoval morálny problém a preto MZ SR navrhuje rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci na Ukrajine.

14

K bodu 5

Navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu (prevod správy majetku štátu, prevod vlastníctva majetku štátu, nájom alebo výpožička) určeným na poskytnutie humanitárnej pomoci a zmiernie následkov ozbrojeného konfliktu tak, aby nebolo potrebné vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ak sú splnené tieto podmienky:

1. Ide o nakladanie s hnuteľným majetkom štátu počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

2. Zmluva, ktorou správca majetku štátu prevádza správu alebo vlastníctvo tohto hnuteľného majetku štátu, resp. dáva tento majetok štátu do užívania inej osobe, musí byť uzatvorená počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny; aby sa splnil účel tejto zmluvy, v tejto lehote by mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Hnuteľný majetok štátu je určený na poskytnutie humanitárnej pomoci, na zmiernenie negatívnych následkov ozbrojeného konfliktu alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4. Aj pri tejto mimoriadnej situácii musí správca majetku štátu pri nakladaní s týmto majetkom štátu konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Ak všetky tieto skutočnosti nebudú súčasne splnené, je správca majetku štátu povinný pri nakladaní s majetkom štátu postupovať podľa zákona o správe majetku štátu.

Z dôvodu čo najrýchlejšieho odovzdania hnuteľného majetku štátu sa počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny na platnosť zmlúv, ktorých predmetom je nakladanie s takýmto hnuteľným majetkom štátu (zmluva o prevode správy, darovacia zmluva, kúpna zmluva, nájomná zmluva), nebude vyžadovať súhlas podľa zákona o správe majetku štátu. Taktiež nebude potrebné rozhodnúť o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti prevádzaného majetku štátu. Písomná forma zmlúv však musí byť naďalej zachovaná.

K čl. XV

K odseku 1

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte z dôvodu riešenia dočasného útočiska pre utečencov z územia Ukrajiny sa ustanovuje časová lehota, v rámci ktorej všetky udelené prechodné pobyty, trvalé pobyty alebo tolerované pobyty, ktorých časová platnosť by skončila počas mimoriadnej situácie, zostali v platnosti do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie. V nadväznosti na túto právnu úpravu sa navrhuje, aby mohol policajný útvar vydať doklad o pobyte, v ktorom uvedie konkrétny dátum platnosti, ak je to nevyhnutné na to, aby cudzinec mohol naďalej vykonávať účel udeleného pobytu. Príkladom napríklad vodiči medzinárodnej hromadnej dopravy, ktorým bez platného dokladu o pobyte nemôže Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydať osvedčenie vodiča, ktoré je jednou z podmienok na vykonávanie ich povolania.

K odseku 2

Navrhuje sa, aby ministerstvo vnútra mohlo v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty podľa zákona o pobyte cudzincov, ak táto uplynula počas trvania mimoriadnej situácie. Uvedeným ustanovením sa umožňuje pristúpiť k odpusteniu zmeškania

15

lehoty, avšak konkrétne rozhodnutie bude posudzované v závislosti od aktuálnej situácie. Pôjde napr. o lehotu na odovzdanie dokladu potvrdzujúceho zdravotné poistenie alebo lekárskeho posudku, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K odseku 3

Z dôvodu extrémnej vyťaženosti policajných útvarov sa taktiež navrhuje, aby sa na rozhodovanie policajných útvarov v konaniach o pobyte dočasne nevzťahovali lehoty na rozhodovanie. Policajné útvary budú rozhodovať v lehotách, v rámci ktorých bude zohľadnené ich vyťaženie pri plnení úloh súvisiacich s hromadným prílevom cudzincov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

K odsekom 4 a 5

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, v prípade, ak si nájde nové ubytovanie, hlásil zmenu adresy svojho pobytu na území Slovenskej republiky na obci alebo mestskej časti, kde má zabezpečené nové ubytovanie. Cieľom navrhovanej úpravy je znížiť zaťaženosť policajných útvarov vykonávajúcich registráciu osôb žiadajúcich o dočasné útočisko tým, že si tieto osoby v prípade nového ubytovania vybavia zmenu adresy na pobyte v Slovenskej republike priamo na obci, kde budú ubytovaní.

Zároveň sa navrhujú nové povinnosti ohlasovne súvisiace s nahlasovaním zmeny adresy osôb s poskytnutým dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky. V prípade, ak má ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná ohlásenú zmenu adresy pobytu v informačnom systéme Policajného zboru a vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, nový doklad o tolerovanom pobyte. V prípade, ak nemá ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, na jeho doklade o tolerovanom pobyte písomný záznam o zmene adresy pobytu na území Slovenskej republiky a zmenu adresy pobytu bez meškania oznámi miestne príslušnému policajnému útvaru.

K odseku 6

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu, mohol požiadať o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Uvedeným ustanovením sa umožní flexibilnejší návrat štátnych príslušníkov tretích krajín do domovskej krajiny, bez nutnosti rozhodovať o ich administratívnom vyhostení.

K odseku 7

Navrhované ustanovenie umožní policajnému útvaru počas mimoriadnej situácie vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý prichádza z územia Ukrajiny a nemá vlastný cestovný doklad, cudzinecký pas na účel jeho vycestovania zo Slovenskej republiky. Cieľom je maximálne zrýchliť repatriáciu tejto skupiny osôb do domovskej krajiny.

K čl. XVI

Navrhuje sa, aby príspevok za ubytovanie odídenca nebol považovaný za príjem pre účely pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodom je skutočnosť, že účelom príspevku za ubytovanie odídenca je pokryť náklady ubytovateľa spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v ktorej odídenci ubytovaní. V prípade, že ubytovateľ je príjemca pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej

16

núdzi by sa za súčasnej právnej úpravy po započítaní príspevku za ubytovanie do príjmu domácnosti mohla znížiť, resp. úplne odňať.

K čl. XVII

Ustanovuje sa, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov oslobodené od úhrady mýta počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XVIII

Ustanovuje sa, že vozidlá a jazdné súpravy registrované na Ukrajine oslobodené od úhrady diaľničnej známky počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XIX

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ak prepustenie profesionálneho vojaka je v záujme služobného úradu, lehota na prepustenie v taxatívne vymedzených dôvodoch bude plynúť aj v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo zákonom ustanovených dôvodov, ak je to v čase keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, iba vtedy, ak prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.

K bodu 3

V § 235i sa reaguje na situácie, ktoré mohli nastať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 1 sa navrhuje skrátenie lehoty na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby za účelom zrýchlenia procesu výberového konania počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 2 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona, ak to bude v záujme služobného úradu, začali opätovne plynúť lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka v taxatívne ustanovených dôvodoch. Do lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sa navrhuje nezapočítavať doba, počas ktorej lehota na prepustenie neplynula.

V odseku 3 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona služobný úrad, ak to bude v jeho záujme, pokračoval v konaní o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v taxatívne ustanovených dôvodoch.

V odseku 4 sa navrhuje ustanovenia § 235f ods. 1 5 odo dňa účinnosti zákona neuplatňovať z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

K čl. XX

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila uznesením č. 142/2022 dňa 26. februára 2022 mimoriadnu situáciu, a to na právnom základe ustanovenia § 8 Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov s cieľom utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie

17

následkov mimoriadnej udalosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

V súvislosti so vstupom cudzincov na územie Slovenskej republiky spracúvajú príslušné štátne orgány osobné údaje dotknutých osôb, a to na právnom základe viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov (ďalej len „zastupiteľský úrad“) sa na tieto štátne orgány obracajú so žiadosťami o poskytnutie osobných údajov štátnych občanov ich štátov a ich rodinných príslušníkov, a to spravidla s cieľom organizovať ich repatriáciu alebo im poskytnúť inú formu konzulárnej činnosti. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani iné právne základy, podľa ktorých sa osobné údaje spracúvajú, neumožňujú bez výslovného súhlasu dotknutej osoby poskytnúť jej osobné údaje zastupiteľskému úradu štátu, ktorého štátnym občanom. Takýto právny základ neposkytuje ani Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, podľa ktorého je možné informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu iba ak o to občan vysielajúceho štátu požiada.

V rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie je potrebné podporiť snahy zastupiteľských úradov o kontakt so svojimi občanmi a ich rodinnými príslušníkmi na účel repatriácie alebo inej formy konzulárnej činnosti. Na tento účel sa navrhuje ustanoviť, aby príslušné štátne orgány, ktoré spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb, mali zákonnú licenciu na poskytnutie osobných údajov zastupiteľským úradom o ich občanoch a rodinných príslušníkoch, ak sú kumulatívne splnené podmienky vyhlásenej mimoriadnej situácie a je odôvodnený predpoklad potreby poskytnutia niektorej z foriem konzulárnej činnosti.

K čl. XXI

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Umožňuje sa, aby počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny mohli odídenci, ktorí štátnymi občanmi Ukrajiny alebo rodinnými príslušníkmi štátneho občana Ukrajiny a nemôžu z objektívnych dôvodov preukázať bezúhonnosť spôsobom podľa § 15 ods. 4 zákona, mohli bezúhonnosť preukázať čestným vyhlásením. Okrem čestného vyhlásenia bude musieť zamestnávateľ vyžadovať aj predloženie psychologického posudku o psychickej spôsobilosti, ktorý nemôže byť starší ako jeden rok.

K čl. XXII

Ustanovuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

V Bratislave 16. marca 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme

K predpisu 552/2003, dátum vydania: 18.12.2003

5

Osobitná časť

K § 1

Tento zákon upravuje výkon práce vo verejnom záujme a to ustanovením práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme.

Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky zamestnávania vo verejnom sektore tak, aby tento bol konkurencieschopný, pružne reagujúci na meniace sa prostredie, nestranný a požívajúci dôveru občanov.

Navrhuje sa ustanoviť, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise sa budú spravovať Zákonníkom práce.

Výslovne sa navrhuje ustanoviť, že tento zákon sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce aj keď sú zamestnancami zamestnávateľov uvedených v odseku 2.

K § 2

V § 2 sú definované základné pojmy zákona, t.j. vymedzuje sa predmet úpravy zákona, definuje sa zamestnanec na účely tohto zákona, verejný záujem a osobný záujem a rozpor záujmov na účely tohto zákona.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme. Jedným z ustanovených predpokladov, ktoré musí fyzická osoba splniť, je aj predpoklad bezúhonnosti, ktorej definícia vychádza zo stratégie reformy verejnej služby ako inštitút tzv. nulovej tolerancie korupcie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

V odseku 5 je ustanovená doba, po uplynutí ktorej môže fyzická osoba, ktorá už bola v pracovnom pomere vo verejnom sektore a bol s ňou skončený pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, opätovne uzatvoriť pracovný pomer.

K § 4

Podľa pracovného práva zmluvnou stranou pri uzatváraní pracovného pomeru môže byť okrem zamestnanca len zamestnávateľ. Zriaďovateľ resp. zakladateľ nemohol podľa doterajšieho právneho stavu so štatutárnym orgánom zriadenej, resp. založenej organizácie uzatvárať pracovnú zmluvu, pretože nebol subjektom pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi sa v § 4 navrhuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa.

K § 5

Navrhuje sa ustanoviť všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na výkon práce vo verejnom záujme.

Účelom výberového konania je overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.

V odseku 3 sa taxatívne vymedzujú údaje, ktoré musí obsahovať vyhlásené výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca.

Aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme, navrhuje sa ustanoviť, že voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou bez výberového konania len do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

Odsek 10 predstavuje osobitnú právnu garanciu pre uchádzača domáhať sa svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto náhrada nemá funkciu skutočnej škody, ale plní skôr satisfakčnú funkciu.

K § 6

Za účelom zachovania zásady rovnakého prístupu, navrhuje sa uložiť zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné o voľných pracovných miestach na vykonávanie práce vo verejnom záujme a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.

K § 7

Návrh ustanovenia § 7 vychádza z dvoch alternatív. V I. alternatíve navrhované ustanovenie vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb. Taktiež sa vylučuje zaradenie blízkych osôb tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého, s výnimkou zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Definíciu blízkej osoby ustanovuje Občiansky zákonník.

V II. alternatíve je ustanovená ďalšia výnimka a to, že navrhované ustanovenie sa nebude vzťahovať na zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jediný vedúci zamestnanec a na zamestnancov, ktorých riadi len štatutárny orgán, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu a ktorý je jediným riadiacim orgánom.

K § 8

Navrhuje sa, aby zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme mal okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom zamestnanec koná a v akej veci rozhoduje vždy musí byť jeho konanie a rozhodovanie nestranné.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám. Túto povinnosť musí dodržiavať aj po skončení pracovného pomeru, výnimkou má byť zbavenie tejto povinnosti vedúcim zamestnancom alebo podľa osobitného zákona.

Vzhľadom k tomu, že povinnosťou uvedených zamestnancov je chrániť verejný záujem, musia ochranu tohto záujmu uprednostňovať pred vlastným záujmom alebo záujmom iných osôb. Výnimkou má byť len činnosť, ktorá vyplýva zamestnancovi z výkonu jeho funkcie.

Cieľom obmedzení uvedených v odseku 2 je zabezpečiť, aby zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nebol ovplyvňovaný nežiadúcimi vplyvmi a aby sa zachoval jeho morálny kredit. Obmedzenia majú čo v najširšom rozsahu vylúčiť možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 9

Vedúci zamestnanec má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec vykonávajúci prácu vo verejnom záujme. Ďalej sa mu navrhuje ustanoviť ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum vedúceho zamestnanca.

V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti zamestnancov uvedených v odseku 1, zneužívania ich postavenia sa navrhujú zaviesť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti.. Obmedzenia uvedené v návrhu vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností.

Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov len s predchádzajúcim súhlasom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ nesmie udeliť súhlas tejto skupine zamestnancom z dôvodov uvedených v odseku 3. Súhlasu zamestnávateľa však nebudú podliehať činnosti uvedené v odseku 4.

Ak príjem vedúceho zamestnanca z činnosti uvedenej v odseku 4 alebo z členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb prekročí v kalendárnom roku šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, bude povinný ho oznámiť zamestnávateľovi.

Navrhuje sa lehota, do uplynutia ktorej je zamestnanec povinný ukončiť zárobkovú činnosť, podnikanie, alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb v prípade, ak bol ustanovený na miesto vedúceho zamestnanca.

S cieľom obmedziť situácie, kedy sa často využívajú poznatky, informácie a výsledky práce dosiahnuté pri výkone práce pre iného zamestnávateľa, navrhuje sa možnosť pre zamestnávateľa, vyšpecifikovať v pracovnom poriadku činnosti zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec nebude môcť vykonávať.

K § 10

Ukladá sa povinnosť pre vedúcich zamestnancov, aby najneskôr do 30 dní od ustanovenia do funkcie deklarovali svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní. Túto povinnosť majú aj počas vykonávania vedúcej funkcie, a to každoročne vždy do 31. marca. Zakotvenie uvedenej povinnosti by malo viesť k zníženiu možnosti korupcie pri vykonávaní prác vo verejnom záujme

Majetkové priznanie vedúceho zamestnanca má obsahovať údaje o všetkom nehnuteľnom a hnuteľnom majetku, majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

K § 11

Ustanovuje sa právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o vydanie predbežného stanoviska, či by určitým konaním alebo nekonaním porušil povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.

Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný vydať takéto predbežné stanovisko, ak ho o to zamestnanec požiada. Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby zamestnanec mal určitú právnu istotu týkajúcu sa posúdenia, či poruší alebo neporuší ustanovené povinnosti a obmedzenia.

K § 12

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberá aj do novej právnej úpravy povinnosť zamestnávateľa vydať pracovný poriadok na rozdiel od Zákonníka práce, kde zamestnávateľ má možnosť vydať pracovný poriadok.

K § 13

Upravuje sa osobitné konanie vo veci porušenia povinnosti alebo obmedzení zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak dôjde k porušeniu povinností alebo obmedzení zamestnanca, na konanie v tejto veci je príslušný štatutárny orgán zamestnávateľa alebo jeho zástupca alebo štatutárnym orgánom poverený vedúci zamestnanec. Ak povinnosti ustanovené týmto zákonom poruší štatutárny orgán, na konanie je príslušný orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak bol štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, na konanie je príslušný predseda kolektívneho orgánu alebo iná fyzická osoba poverená týmto orgánom.

Konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie konania podáva fyzická osoba alebo právnická osoba alebo štatutárny orgán, ak sám zistí porušenie povinností alebo obmedzení zo strany zamestnanca. Podanie musí byť písomné a musí obsahovať okrem základných údajov, ktorými sú – meno a bydlisko navrhovateľa, aj pravdivý opis rozhodujúcich skutočností, ktoré poukazujú na porušenie povinností alebo obmedzení vrátane označenia dôkazov.

Zamestnancovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožňuje vyjadriť k tomuto návrhu. Príslušný orgán vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, ak je to potrebné na objasnenie veci. Zákon vymedzuje lehotu na rozhodnutie vo veci, ktorá je 30 dní od podania návrhu.

K § 14

Navrhuje sa ustanoviť, z ktorých dôvodov sa konanie pri výkone práce vo verejnom záujme zastaví.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť, kto je príslušný podať proti rozhodnutiu vo veci odvolanie, v akej lehote, ktorý orgán je príslušný o odvolaní rozhodnúť.

Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, môže napadnuté rozhodnutie sám preskúmať a odvolaniu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo odvolanie postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je buď nadriadený orgán orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti príslušný orgán patrí, zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce alebo proti rozhodnutiu vyššieho územného celku, odvolacím orgánom je súd. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci tohto ústredného orgánu. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príslušného orgánu je orgán určený vnútorným predpisom.

Navrhuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia odvolacieho orgánu v rámci občianskeho súdneho konania v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

K § 16

Navrhuje sa ustanoviť, čo sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

K § 17

Navrhuje sa vymedziť skutkové podstaty priestupkov pri výkone práce vo verejnom záujme, za ktoré bude možné uložiť pokutu.

K § 18

Navrhuje sa, že na konanie o priestupku sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 19

Navrhujú sa upraviť prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o uplatňovanie novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2004.

Splnenie novo vymedzeného predpokladu bezúhonnosti sa u zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere ku dňu účinnosti zákona, bude vyžadovať až k 31 decembru 2004.

Vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme sa ukladá povinnosť ukončiť funkciu, podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov podľa § 9 alebo vykonať právne relevantný úkon na ich skončenie do 31. januára 2004.

K § 20

Navrhujú sa zrušiť niektoré ustanovenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisoch vzhľadom na ich duplicitu.

K § 21

Navrhuje sa ustanoviť účinnosť zákona k 1. januáru 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v. r .

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít K a n í k, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme

K predpisu 552/2003, dátum vydania: 18.12.2003

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s navrhnutým zákonom.

Prijatím zákona o verejnej službe sa ustanovili predovšetkým odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy inak upravoval Zákonník práce. Osobitn e sa ustanovili aj niektoré povinnosti na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére. Tieto mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní a zabezpečovaní vecí vo verejnom záujme pri výkone verejnej služby, vrátane zákonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja.

Aplikačná prax alebo spoločenský vývoj preukázal, že takéto legislatívne riešenie je nepostačujúce. Cieľom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť vš eobecne záväzné pravidlá platné pre zamestnávateľa i zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Právne postavenie zamestnancov zostáva upravené Zákonníkom práce. Osobitným zákonom budú rie šené platové otázky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Predmetom úpravy vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude predmetný zákon vzťahovať.

V rámci zákona sa predovšetkým upravujú povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone práce vo verejnom záujme dodržiavať.

Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Ustanovuje sa tiež výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme.

Vzhľadom na ustanovené obmedzenia a povinnosti sa v zákone navrhuje aj úprava osobitného konania, ak zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poruší tieto povinnosti a obmedzenia. Za určitý ch podmienok sa navrhuje porušenie povinností a obmedzení ustanovených vo vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme kvalifikovať ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 k dôsledkom na štátny rozpočet konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodného úradu práce, ako aj ďalším medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore