Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Fond na podporu vzdelávania (ďalej len „fond“) bol zriadený 1. 1. 2013 ako právny nástupca Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. Fond bol zriadený ako neštátny účelový fond plniaci úlohy vo verejnom záujme. Fond poskytuje zvýhodnene úročené pôžičky pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl vo všetkých stupňoch štúdia a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Fond poskytol od svojho vzniku v januári roku 2013 takmer 6 000 pôžičiek študentom a pedagógom.

Základným problémom fondu pri poskytovaní pôžičiek je však nedostatok finančných prostriedkov, čo sa prejavuje aj tým, že fond dokázal v akademických/školských rokoch 2013/2014 až 2015/2016 uspokojiť len necelých 60% žiadateľov. Nedostatok finančných prostriedkov negatívne ovplyvňujú:

-dlhodobý neúmerný pokles výnosov štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou, podľa ktorých sa ustanovuje výška úročenia poskytovaných pôžičiek,

-zákaz zhodnocovania voľných finančných prostriedkov fondu v komerčných bankách,

-nemožnosť od júna 2013 vyberať poplatky za vedenie a správu pôžičkových účtov,

-objem prostriedkov, o ktoré sa každoročne znižuje nesplatená istina pôžičiek poskytnutých pedagógom a

-dĺžka odkladu splátok pôžičiek najmä v prípade študentov, čo sa prejavuje odloženou návratnosťou finančných prostriedkov poskytnutých študentom v priemere o cca 3,5 roka.

Od roku 2012 do roku 2016 poklesol priemerný výnos štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou z 4,57% p. a. na 0,89 % p. a. s výhľadom ďalšieho poklesu v roku 2017. (zdroj:

http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika/statistika-dlhodobych-

urokovych-sadzieb

, online). Pri ponechaní súčasného nastavenia úrokovej miery

a nedofinancovaní fondu zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, bude pokračovať pokles počtu podporených žiadateľov o pôžičku na maximálne cca 1 300 ročne (spolu študentov aj pedagógov), čo predstavuje pokles viac ako 40% oproti akademickému / školskému roku 2014/2015. Návrh zákona preto upravuje spôsob výpočtu úrokovej sadzby poskytovaných pôžičiek naviazaním na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú mieru ustanovenú Európskou centrálnou bankou, pričom výška úrokovej miery ostane aj naďalej výrazne nižšia ako úročenie porovnateľných spotrebných úverov v komerčných bankách a jej maximálna výška sa znižuje na 4 % p. a.

Za významný zdroj udržateľnosti hlavnej činnosti fondu treba považovať možnosť získať dotáciu zo štátneho rozpočtu, preto sa v návrhu precizujú podmienky jej poskytnutia – určuje sa zdroj

dotácie, ktorým je rozpočtová kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a účel dotácie, ktorým môže byť len poskytovanie pôžičiek.

Zároveň sa umožňuje fondu prijímať pôžičky a úvery z medzinárodných finančných inštitúcií (napr. EIB, CEB), ktorých je Slovenská republika členom a komerčných bánk za presne určených podmienok.

Uvažovať s udržateľnosťou činnosti fondu a následne s využitím dotácie, úveru alebo ich kombinácie je možné len v prípade zákonnej úpravy výšky úrokovej sadzby pôžičiek. Efektívna realizácia zdroja financovania, ktorým je úver, alebo kombinácie štátnej dotácie a úveru je možná len v prípade, že úročenie pôžičiek poskytovaných fondom bude minimálne o 1% vyššie ako úročenie úveru.

Upravuje sa aj maximálna suma, o ktorú sa znižuje nesplatená istina pôžičiek poskytnutých pedagógom po odpracovaní piatich rokov v rezorte školstva. Zníženie istiny sa navrhuje oproti doterajšiemu stavu len ako jednorazové.

Najčastejšími požiadavkami a odporúčaniami klientov fondu a potenciálnych žiadateľov o pôžičku vo vzťahu k podmienkam poskytovania pôžičiek bolo zvýšenie počtu termínov na podanie žiadostí o pôžičku, prehodnotenie, doplnenie a úprava poradia prednostných kritérií na posudzovanie predložených žiadostí o pôžičku v prípade, ak fond nemá dostatok prostriedkov na poskytnutie pôžičky všetkým žiadateľom o pôžičku, ako aj zrýchlenie doby posudzovania predložených žiadostí o pôžičku. Nová úprava podmienok poskytovania pôžičiek vychádza preto z návrhov a požiadaviek súčasných aj potenciálnych žiadateľov o pôžičku, komunikovaných prostredníctvom dotazníkovej kampane, sociálnej siete, osobných stretnutí, telefonických podnetov a cez webové sídlo fondu.

Návrh novely zároveň pomôže zlepšiť sociálnu situáciu doteraz neoprávnenej skupine žiadateľov - mladých vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov do 35 rokov.

Predložený návrh zákona tiež odstraňuje problémy pri aplikácii niektorých ustanovení zákona pri preukazovaní niektorých skutočností žiadateľmi a klientmi fondu a spracúvaní poskytnutých údajov.

Návrh predpokladá pozitívne sociálne vplyvy aj negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na služby pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu.

Návrh materiálu je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s nálezmi Ústavného súdu SR.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K čl. I

K bodu 1

Dopĺňa sa kompetencia rady fondu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 8 zákona.

K bodu 2

Odstraňuje sa povinnosť upravovať podrobnosti o odpustení dlhu alebo jeho časti vo vnútornom predpise, pretože takáto úprava je pri rozhodovaní rady fondu z vecného aj procesného hľadiska nadbytočná.

K bodu 3

Výslovne sa ako nové zdroje fondu dopĺňajú úvery od bánk a medzinárodných inštitúcií. V odsekoch 2 až 6 sa špecifikujú podmienky, za ktorých fond môže uzavrieť zmluvu o úvere alebo prijať dotáciu zo štátneho rozpočtu. Úroveň nastavenia podmienok reflektuje zaradenie fondu medzi subjekty verejnej správy od 1. 1. 2015.

K bodu 4

Doplnenie účelov použitia prostriedkov fondu súvisí so spresnením a doplnením zdrojov financovania hlavnej činnosti fondu v navrhovanom znení § 8 ods. 1 písm. f) a h), s možnosťou reálnej aplikácie ustanovenia § 9 ods. 8 zákona.

K bodu 5

V prípade prijatých úverov z bánk, pobočiek zahraničných bánk a medzinárodných inštitúcií je potrebné riešiť situáciu, že súčasťou podmienok poskytnutia úveru môže byť vedenie úverového účtu v inej banke ako je Štátna pokladnica.

K bodu 6

Ustanovenie § 10 ods. 2, ktoré sa v praxi aplikovalo ako podmienka trvalého pobytu študenta, ktorý je občanom Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky, sa upravuje z dôvodu rozporu s čl. 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako to vyplýva z judikátov Súdneho dvora Európskej únie, napr. rozsudku vo veci C 220/12 Andreas Ingemar Thiele Meneses proti Region Hannover.

K bodu 7

Z poznatkov aplikačnej praxe vyplýva potreba rozšíriť prednostné kritériá pri zoraďovaní študentov - žiadateľov o pôžičku a upraviť ich záväzné poradie. Prednostné kritériá boli rozšírené o kritériá odrážajúce niektoré frekventované sociálne situácie žiadateľov o pôžičku. Úpravou záväzného poradia sa znížil význam formálnych kritérií.

Pri posudzovaní prednostného kritéria dosiahnutia lepších študijných výsledkov sa z aplikačných dôvodov u študentov v prvom roku štúdia na vysokej škole spresňuje, hodnotenie ktorej časti maturitnej skúšky je relevantné pre posúdenie splnenia tohto kritéria.

Nová úprava uprednostňuje počet splnených prednostných kritérií pred váhou jednotlivého kritéria na základe jeho poradia v ustanovení odseku 3. Poradie kritérií bude mať význam len pri nedostatku finančných prostriedkov a súčasnej rovnosti počtu splnených kritérií.

Určenie viacerých termínov na podávanie žiadostí o pôžičku pre študentov reflektuje požiadavku študentov, aby boli pôžičky vyplácané v skoršom termíne a mohli byť použité aj na úhradu školného. Podávanie žiadostí o pôžičku v dvoch termínoch umožní zároveň skrátiť dobu posudzovania doručených žiadostí o pôžičku. Umožňuje sa vzhľadom na krátky časový odstup medzi oboma termínmi, aby sa neschválená žiadosť podaná v skoršom termíne posudzovala opätovne so žiadosťami podanými v druhom termíne.

Ako prednostné kritériá sa z doterajšej právnej úpravy ponechávajú poberanie sociálneho štipendia, a tzv. špecifické potreby zdravotne znevýhodneného študenta. Kritérium hmotnej núdze, lepších študijných výsledkov a pôvod z viacdetnej rodiny sa precizujú na základe požiadaviek praxe. Kritérium, ktoré spočívalo len v statuse nezaopatreného dieťaťa sa vypúšťa. Prehodnotilo sa zároveň poradie týchto kritérií aj vzhľadom na uplatnenie nových kritérií.

Kritérium pod písmenom a) rieši zo sociálneho hľadiska najzraniteľnejšiu skupinu študentov v hmotnej núdzi, u ktorých z tohto titulu možno objektívne predpokladať zvýšený záujem o poskytnutie pôžičky. Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa pomoc v hmotnej núdzi poskytuje domácnosti, ktorú tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, t. j. príjemca pomoci v hmotnej núdzi a ďalšie s ním spoločne posudzované osoby. Kritérium písmena a) zohľadňuje každého študenta, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a nie len študenta, ktorému sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi z titulu príjemcu predmetnej pomoci.

Kritérium pod písmenom b) zohľadňuje osoby, ktoré sa považujú za nezaopatrené deti podľa § 9 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bez ohľadu na to, či spĺňajú nárok na priznanie sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.

Novou skupinou uprednostnených žiadateľov; podľa písmena d) sú aj nezaopatrené deti po skončení ústavnej starostlivosti v detskom domove a reedukačnom centre, alebo napr. v domove

sociálnych služieb podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Ide vo väčšine prípadov o znevýhodnenú skupinu osôb s nízkym ekonomickým zázemím. Poskytnutie pôžičky im môže významne prispieť k úhrade nákladov spojených so štúdiom počas ich štúdia na vysokej škole a dopomôcť im tak k úspešnému ukončeniu štúdia, ktoré je významným predpokladom k úspešnému uplatneniu sa na trhu práce.

Podľa písmena f) sa zvýhodňuje rodič s nezaopatreným dieťaťom, ktorý môže mať reálny nájsť si prácu popri štúdiu za účelom úhrady nákladov spojených so štúdiom a problém získať pôžičku v komerčnej sfére.

V písmene g) sa zohľadňuje sociálne postavenie študentov - poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie bez ohľadu na to, či ide o zaopatrené deti. Poberatelia vzhľadom na činnosť, ktorú vykonávajú sú značne znevýhodnenou skupinou pri návrate a uplatnení sa na trhu práce. Zvýšenie dostupnosti poskytnutia pôžičky tejto skupine poberateľov môže uľahčiť ich prístup k vzdelaniu (zvýšeniu kvalifikácie) a následne zlepšiť uplatnenie na trhu práce.

K bodu 8

Zavádza sa maximálna dĺžka odkladu splátok počas trvania štúdia na vysokej škole z dôvodu návratnosti finančných prostriedkov bez ohľadu na prípady prekračovania jeho štandardnej dĺžky.

K bodu 9

Rozširuje sa okruh pedagógov – žiadateľov o pôžičku podľa § 14 zákona o sociálnu skupinu osôb do 35 rokov, ktorí sú vysokoškolskí učitelia a mladí výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci, ktorí pôsobia na vysokých školách.

K bodu 10

Z poznatkov aplikačnej praxe vyplýva potreba rozšíriť prednostné kritériá pri zoraďovaní pedagógov - žiadateľov o pôžičku a upraviť ich záväzné poradie. Medzi prednostné kritériá boli zaradené dve nové kritériá, pričom návrh zohľadňuje v jednom kritériu sociálnu situáciu tzv. samoživiteľov, najmä slobodných matiek, ktoré tvoria veľkú časť žiadateľov o pôžičku. Úpravou záväzného poradia sa znížil význam formálnych kritérií. Zároveň sa zreálnila možnosť získať pôžičku pre pedagógov aj pre doktorandov, ktorí vzhľadom na predchádzajúce nastavenie kritérií mali minimálnu šancu pôžičku získať.

Nová úprava uprednostňuje počet splnených prednostných kritérií pred váhou jednotlivého kritéria na základe jeho poradia podľa odseku 4. Poradie kritérií bude mať význam len pri nedostatku finančných prostriedkov a súčasnej rovnosti počtu splnených kritérií.

Stanovenie viacerých termínov na podávanie žiadostí o pôžičku pre pedagógov reflektuje požiadavku pedagógov umožniť podávanie žiadostí o pôžičku priebežne počas celého roka.

Tým sa pedagógom umožňuje žiadať o pôžičku v čase, keď finančné prostriedky reálne potrebujú, skracuje sa doba posudzovania doručených žiadostí o pôžičku a znižuje sa zaťaženie pedagógov spojené so začiatkom školského roka. Taktiež sa znižuje aj administratívne zaťaženie zamestnancov fondu vo vzťahu k nárazovému spracovávaniu veľkého počtu žiadostí o pôžičku.

K bodu 11

Ide o terminologickú a jazykovú úpravu v nadväznosti na zavedenie viacerých termínov na podávanie žiadostí o pôžičku pre pedagógov.

K bodu 12

Ide o určenie maximálnej výšky poslednej pôžičky klientom, ktorým fond poskytol pôžičku už na základe predchádzajúcich zmlúv. Zároveň sa odstraňuje aplikačný problém pri zisťovaní čistého funkčného platu.

K bodu 13

Upravuje sa frekvencia zníženia nesplatenej istiny pôžičky tzv. odpis na jednorazový benefit. Zároveň sa ustanovuje sadzba jednorazového zníženia tak, aby predstavovala reálne vyššiu sumu ako je suma prvého zníženia podľa súčasného znenia § 16 ods. 3.

K bodu 14

Zmena v úprave odpisu podľa § 16 ods. 3 bude čiastočne kompenzovaná započítaním materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do času odpracovaných rokov na uplatnenie nároku na tento benefit.

K bodu 15

Doterajšia zákonná sankcia v podobe zvýšenia úročenia poskytnutej pôžičky v prípade, že dlžník fondu prestal byť pedagógom, sa bude uplatňovať len do zníženia nesplatenej istiny pôžičky podľa odseku 3, na rozdiel od doterajšej povinnosti uplatňovať túto sankciu až do času splatenia pôžičky, teda v niektorých prípadoch až do pätnástich rokov od poskytnutia pôžičky.

K bodu 16

Ide o terminologickú a jazykovú úpravu.

K bodu 17

V súlade s praktickými potrebami súvisiacimi s procesom poskytovania pôžičiek sa výslovne určuje, že pravidlá na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o pôžičku upraví rada fondu vnútorným predpisom fondu. Konkrétne podmienky poskytovania pôžičiek pre príslušný termín

na doručenie žiadostí o pôžičku určí rada fondu uznesením pred termínom na podávanie žiadostí o pôžičku aj v závislosti od finančných možností. Rozširuje sa okruh podmienok, ktoré musia byť schválené radou fondu.

Dĺžky lehôt spojené s uzavretím zmluvy o pôžičke sa prispôsobujú aplikačnej praxi a zavedeniu viacerých termínov na podanie žiadostí o pôžičku. Návrhom sa upravujú podmienky spôsobilosti ručiteľa.

Mení sa spôsob určenia úrokovej sadzby z dôvodu udržateľnosti hlavnej činnosti fondu vzhľadom na dlhodobý neúmerný pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. Výška ročného úroku sa naviaže na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky a strop úrokovej miery sa ponechá, ale znižuje sa o pol percentuálneho bodu.

Pri podaní dvoch žiadostí o pôžičku na základe existencie súbehu splnenia podmienok na poskytnutie pôžičky podľa § 10 aj § 14 sa stanovuje, že takémuto žiadateľovi môže byť poskytnutý len jeden druh pôžičky a to na základe jeho voľby.

Dlžníkovi fondu sa počas zaradenia do evidencie nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie po dobu najviac dvanástich mesiacov umožňuje splácať len úroky z istiny. Predlžujú sa lehoty na oznámenie sociálnych udalostí, ktoré dlžníka oprávňujú splácať len úroky z istiny.

V § 17 ods. 9 sa u ručiteľa vypúšťa podmienka trvalého pobytu v Slovenskej republike, ktorá bola v rozpore so slobodou voľného pohybu a s právom usadiť sa, ako jednou zo základných slobôd Európskej únie.

K bodu 18

Z aplikačnej praxe vyplýva, že viac ako polovica žiadateľov o pôžičku nevypĺňala v žiadosti o pôžičku údaje o mieste narodenia a rodnom priezvisku. Predmetné údaje pritom nemajú vplyv na schválenie pôžičky alebo uzatvorenie zmluvy o pôžičke a preto sa navrhujú vypustiť.

K bodu 19

Úprava nadväzuje na úpravu § 18 odsek 1. Údaj o mieste narodenia bol problematicky zistiteľný, keďže viac ako polovica žiadateľov o pôžičku nevypĺňala tento údaj na žiadosti o pôžičku, čo fondu spôsobovalo problémy pri vypracovaní zmluvy o pôžičke.

K bodu 20

Úprava nadväzuje na úpravu § 18 ods. 1. Údaj o mieste narodenia bol problematicky zistiteľný, keďže viac ako polovica žiadateľov o pôžičku nevypĺňala tento údaj na žiadosti o pôžičku. Fond nemôže disponovať informáciou o identifikátore fyzickej osoby, ktorý jej bol pridelený

v centrálnom registri, keďže ide o register prevádzkovaný ministerstvom, nie fondom. Preto sa navrhuje vypustiť aj tento údaj.

K bodu 21

Ustanovenie § 17 ods. 15 zákona sa systematicky zaraďuje do iného paragrafu spoločných ustanovení, pretože ustanovenia § 17 sa týkajú len pôžičiek.

K bodu 22

V § 23b ods. 1 sa zavádza prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmluvám o pôžičkách uzavretých pred účinnosťou návrhu novely zákona, ktoré sa budú spravovať ustanoveniami zákona v znení účinnom do 31. decembra 2016.

Prechodné ustanovenie v § 23b ods. 2 reflektuje nasledovnú skutočnosť:

Podľa praxe fondu v prípade, ak sa nepodarí uzavrieť zmluvy so všetkými žiadateľmi, ktorým bola pôžička schválená, zostávajú fondu voľné alokované prostriedky, ktoré fond poskytne tým žiadateľom o pôžičku, ktorým rada pôvodne neschválila pôžičku len z dôvodu nedostatočného objemu finančných prostriedkov. Dodatočne sa teda zasielajú zmluvy ďalším žiadateľom v poradí, pričom k uzavretiu zmlúv dôjde v marci alebo apríli 2017, teda až po nadobudnutí účinnosti zákona. Úroková miera poskytnutých pôžičiek sa má po nadobudnutí činnosti zákona určovať na základe základnej sadzby ECB platnej ku dňu zverejnenia informácií podľa § 17 ods. 2, teda určovala by sa už podľa nového znenia § 17 ods. 10. Bolo by nespravodlivé voči žiadateľom uplatňovať podmienky, ktoré im neboli a vzhľadom na neexistenciu schváleného zákona ani nemohli byť oznámené vo výzve na predkladanie žiadostí v júli 2016. Preto sa navrhuje, aby sa pôžičky úročili podľa pôvodnej sadzby, ktorá je pre žiadateľov zároveň výhodnejšia. V rámci jednej výzvy by v opačnom prípade boli neodôvodnené rozdiely medzi žiadateľmi.

V prechodnom ustanovení § 23b ods. 3 sa vzhľadom na nevyhnutnú prípravu súvisiacu s úpravou podmienok poskytovania pôžičiek pre pedagógov ako prvý termín na podanie žiadostí o pôžičku pre pedagógov v roku 2017 navrhuje 30. jún 2017.

K čl. II

V nadväznosti na nové zdroje financovania hlavnej činnosti fondu podľa § 8 ods. 1 písm. h) sa vyžaduje výslovné zakotvenie možnosti fondu ako subjektu verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov prijímať úvery s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K čl. III

Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. január 2017 v súlade s potrebou zabezpečiť poskytovanie pôžičiek podľa nových podmienok v dostatočnom predstihu pred zverejnením oznamov o možnosti predkladať žiadosti o pôžičky na začiatku druhého polroka.

V Bratislave 21. septembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). 

Podľa súčasnej právnej úpravy rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami od iných subjektov. Niektoré prostriedky prijaté od iných subjektov vedie rozpočtová organizácia na samostatných mimorozpočtových účtoch, napr. prostriedky od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, prijaté formou dotácie alebo grantu, pričom pri ich použití sa odvádzajú na príjmový účet a výdavky sa realizujú z výdavkového účtu. Zároveň sa umožňuje aj existencia osobitných účtov, z ktorých sa výdavky priamo realizujú. Aktuálna legislatíva síce vyžaduje aj vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, ktoré sa nepoužívajú prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu, no nie všetky predpokladané príjmy a výdavky sa rozpočtujú už v etape zostavovania rozpočtu, čím vznikajú odchýlky vykázaných údajov v skutočnosti v porovnaní so schváleným rozpočtom. Navrhuje sa upraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že rozpočtová organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie t. j. súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky, s ktorými hospodári. 

Platná legislatíva neupravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, preto sa navrhuje upraviť použitie výdavkov zodpovedajúcim takýmto daňovým a odvodovým príjmom.

Predložený legislatívny návrh obsahuje aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

V návrhu sa premietajú zmeny súvisiace s  aktuálnou novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä vo vzťahu k vykazovaniu podnikateľskej činnosti obcí a vyšších územných celkov, ktorá sa bude jednotne rozpočtovať a vykazovať na samostatnom účte. 

Obsahuje tiež  doplnenie ustanovení o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom  webového sídla Ministerstva financií SR s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných financií.  

V návrhu novely sa precizujú tiež podmienky používania návratných zdrojov financovania vo vzťahu k dodávateľským úverom len na oblasť investícií. Navrhovaná úprava neznamená sprísnenie doterajšej regulácie, ale zabezpečuje dodržanie už teraz platnej povinnosti o používaní návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky.

Predložený návrh novely zákona obsahuje aj ďalšie zmeny zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe napr. v oblasti  poskytovania dotácií  z rozpočtu vyššieho územného celku,  používania prostriedkov štátnych finančných aktív vo forme návratnej finančnej  výpomoci  na všetky druhy výdavkov územnej samosprávy a hospodárenia v ozdravnom režime.  

Predložený návrh obsahuje aj návrhy na zmenu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií SR, ako aj procesu tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte. 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Doložka vybraných vplyvov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

1. 3. Problematika zákona: 
   1. a) je upravená v práve Európskej únie:

 Primárne právo: 

• ♣ čl. 3, 121, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• ♣ čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

• ♣ Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o  Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. 1. legislatívne akty:

• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

1. ♣ nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),
2. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
3. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
4. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
5. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z  17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
6. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

1. 2. nelegislatívne akty:

1. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012) v platnom znení,
2. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
3. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
4. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009): 

• ♣ rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 34, 7.2.1974),
• ♣ nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 312, 23.12.1995),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2, Ú. v. ES L 310, 30.11.1996) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prístupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28, Ú. v. ES L 85, 20.3.1998),

• ♣ nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5, Ú. v. EÚ L 81, 19.3.2004) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),
• ♣ rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.

1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

• ♣ rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
2. a) Lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
3. b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné. 
4. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
5. d) Bezpredmetné.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 Úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 

Návrhom sa oprávňuje správca kapitoly na možnosť určiť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa neodvedú do príjmov štátneho rozpočtu, ale že môžu byť použité na účel, na ktorý sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Tento návrh vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe najmä z dôvodu, že v niektorých prípadoch náklady spojené s prevodom výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu sú vyššie ako samotný výnos. Výnosy bude možné použiť v súlade s časovosťou, ktorá platí pre prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté. 

K bodu 2

Návrhom sa upravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze Výboru pre daňové prognózy, vypracovanej v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových a odvodových príjmov bude obsiahnutá v prognóze Výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku, pričom Výbor pre daňové prognózy v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. vypracováva prognózy daňových a odvodových príjmov najmenej dvakrát ročne.

K bodu 3

Z dôvodu časovej náročnosti spracovania údajov predložených v súlade s § 8 ods. 6 zákona na konci príslušného rozpočtového roka, sa navrhuje úprava termínov, do kedy je správca kapitoly povinný oznámiť Ministerstvu financií SR výšku taxatívne vymedzených výdavkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom rozpočtovom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

K bodu 4 

Ide o precizovanie ustanovenia vo väzbe na zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa nenávratný finančný príspevok poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo rozhodnutia o schválení žiadosti.

K bodu 5

Návrhom sa vypúšťa povinnosť Kancelárie Súdnej rady SR predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Ministerstvu spravodlivosti SR. Kancelária Súdnej rady SR bude predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu priamo Ministerstvu financií SR. V zmysle zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Kancelária Súdnej rady SR plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady SR, ktorá je ústavným orgánom zakotveným v čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady SR neplní úlohy pre orgány výkonnej moci a nezaraďuje sa ani do sústavy súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemá opodstatnenie predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR Ministerstvu spravodlivosti SR, ale priamo Ministerstvu financií SR.

K bodu 6

Navrhuje sa, aby termín „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, bol vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR. Verzia rozpočtu verejnej správy, ktorú schvaľovala vláda SR, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Vypustenie termínu do 15. augusta bežného roka neznamená, že Ministerstvo financií SR nie je povinné predložiť rozpočet verejnej správy na rokovanie vlády SR. Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že Ministerstvo financií SR je povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby vláda SR mohla predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. Termín 15. október bežného roka je v rozpočtovom procese dôležitý aj z hľadiska aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013), podľa ktorého sa do tohto termínu Európskej komisii a Eurogroup predkladá a zverejňuje návrh rozpočtu verejnej správy na najbližší rok.

Zároveň sa navrhuje, aby Ministerstvo financií SR predkladalo návrh rozpočtu verejnej správy nielen vláde, ale aj Najvyššiemu kontrolnému úradu SR, keďže v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Najvyšší kontrolný úrad SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy. 

Úpravou sa zároveň navrhuje, aby sa na proces tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte nevzťahovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok je špecifický zákon, ktorý sa svojím charakterom a  obsahom významne odlišuje od ostatných legislatívnych noriem. Návrh zákona o štátnom rozpočte je výsledkom rokovaní  v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy. Jeho obsahom je pretavenie záverov rokovaní do základných číselných parametrov štátneho rozpočtu na príslušný rok. Príprava zákona teda prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektami rozpočtu verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 6.

K bodu 8

Navrhuje sa doplnenie účelu predkladania údajov Ministerstvu financií SR na základe jeho žiadosti v záujme hodnotenia efektívnosti a účinnosti výdavkov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom („hodnota za peniaze“) a porovnávať plánované a skutočne dosiahnuté ciele a účinky jednotlivých výdavkov. Precizuje sa získavanie takýchto údajov. Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec na poskytnutie dát, nie definovanie procesu revízie výdavkov. 

K bodu 9

V súvislosti s vypustením termínu „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, sa navrhuje upraviť aj termín na predloženie návrhov rozpočtov Sociálnej poisťovne, Slovenského pozemkového fondu a štátnych fondov na schválenie vláde SR. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy boli povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie vláde SR súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií SR vláde SR, pričom Ministerstvo financií SR aktívnym spôsobom riadi a usmerňuje práce pri vypracovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k dotknutým subjektom verejnej správy.

K bodu 10 

V súvislosti s novým odsekom 4 v § 17 sa navrhuje, aby rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia výdavku neplatil na prostriedky podľa § 17 ods. 4.

K bodu 11 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 12.

K bodu 12 

Podľa nového odseku 4 v § 17 rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy taxatívne vymedzené v zákone, ktoré predpokladá, že prijme. K takto rozpočtovaným príjmom si rozpočtová organizácia rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, pričom tieto výdavky je oprávnená čerpať len do tej výšky, ktorá zodpovedá výške skutočne prijatých príjmov vymedzených v tomto odseku. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy vymedzené v tomto odseku, tak je oprávnená prekročiť limit výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, pričom na vykonanie tohto opatrenia sa nebude vyžadovať súhlas správcu kapitoly, resp. Ministerstva financií SR.

K bodu 13 

Navrhuje sa doplnením návratných finančných výpomocí sprecizovať ustanovenie § 19 ods. 12 prvej vety tak, že subjekt verejnej správy môže prijímať všetky návratné zdroje financovania vrátane návratných finančných výpomocí len v súlade s týmto zákonom s výnimkou obcí a vyšších územných celkov, pre ktoré je možnosť prijímania úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí upravená zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 14 až 17 

S cieľom zabezpečiť zjednotenie vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti sa navrhuje, aby rozpočtová organizácia rozpočtovala príjmy a výdavky na všetkých svojich účtoch. Návrhom sa má zabezpečiť zachytenie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií takým spôsobom, aby boli zaznamenané všetky finančné toky, ale zároveň, aby neboli rozpočtované duplicitne, napríklad prostriedky Európskej únie prijaté na osobitný účet v súlade s § 20 zákona, ktoré sa rozpočtujú v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, sa na tomto osobitnom účte nerozpočtujú.

Podľa navrhovanej úpravy § 22 ods. 1 súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky na príjmových účtoch, vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie. Rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie tak zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté ustanovenie § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pri  usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa na účely tvorby peňažných fondov zákonom vymedzené nevyčerpané účelovo určené prostriedky vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 a § 22 ods. 4 naďalej z tohto prebytku vylučujú.

V súlade s doterajšou úpravou sa peňažné dary použijú v súlade s ich určeným účelom. Ak účel použitia peňažného daru nie je určený, rozpočtová organizácia ho použije na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

Rozpočtová organizácia bude naďalej podľa § 22 ods. 4 sústreďovať príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov podľa odseku 3 a realizovať všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa odseku 4. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k prostriedkom na samostatných účtoch previesť prostriedky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, a to pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov. Zároveň však musí byť dodržaná zásada časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 4 a 5 zákona. 

Zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, sa ponecháva možnosť určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov odchylne.  Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, môže v prípade potreby zriaďovať aj iné účty za účelom správneho vykazovania a evidencie prostriedkov v rozpočte zriaďovateľa, ako aj v rozpočte rozpočtovej organizácie. Zároveň je zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok ponechaná možnosť zriaďovať účty aj na iné účely podľa potreby, nielen na taxatívne vymedzené prípady podľa odseku 4.  

Úprava osobitostí rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií je vzhľadom na navrhovanú úpravu § 22 bezpredmetná, a preto sa § 23 vypúšťa. 

K bodu 18

Rozpočet príspevkovej organizácie ako jedného zo subjektov verejnej správy je súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje príjmy a výdavky, preto sa navrhuje, aby príspevková organizácia zostavovala rozpočet príjmov a výdavkov. Návrhom sa preto nahrádza rozpočet nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie rozpočtom príjmov a výdavkov. Zároveň sa vo vzťahu k použitiu peňažného daru zosúlaďuje úprava s úpravou pri rozpočtovej organizácii.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 18.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 17.

K bodom 21 a 22 

Rozpočtovanie rozpočtovej organizácie, ktorej rozpočet príjmov a výdavkov zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, sa uplatňuje aj na podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie, t. j. príjmy a výdavky na túto činnosť sa navrhujú rozpočtovať. Príjmy a výdavky rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na podnikateľskú činnosť sa naďalej budú sledovať na samostatnom účte a vo výkaze ziskov a strát osobitne sledovať.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pojem „auditovaná osoba“ nepoužíva a tento pojem bol nahradený pojmom „povinná osoba“.

K bodu 24 

Navrhovanou úpravou sa reaguje na nový spôsob rozpočtovania a vykazovania príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie upraveného v § 22 zákona, podľa ktorého rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, t. j. terminologicky sa vypúšťa pojem „mimorozpočtový“ účet.

K čl. II

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov a vo väzbe na čl. I novelizačný bod 9 sa zosúlaďuje termín na predloženie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. 

K čl. III

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov. 

K čl. IV

K bodu 1

Súčasne platné vymedzenie návratných zdrojov financovania sa navrhuje doplniť o dodávateľské úvery, čím sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov len na kapitálové výdavky. V praxi sa tak zamedzí obchádzaniu pravidla používania návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky využívaním týchto dlhových nástrojov na financovanie bežných výdavkov obce alebo vyššieho územného celku.

K bodu 2

Ide o zosúladenie možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku  rovnako ako už v súčasnosti má možnosť poskytovať obec, teda nielen právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, ale aj tým ktorí pôsobia na jeho území, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku.

K bodu 3

Návrhom sa zvýši informovanosť o verejných financiách prostredníctvom zverejňovania údajov, ktoré obce a vyššie územné celky poskytujú o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky na webovom sídle MF SR.

K bodu 4

Návrhom sa zabezpečuje možnosť použitia prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo forme návratných finančných výpomocí na všetky výdavky územnej samosprávy podľa účelového určenia stanoveného poskytovateľom na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 6

V nadväznosti na prístup k rozpočtovaniu subjektov verejnej správy, podľa ktorého sa do rozpočtu zahŕňajú všetky prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári, navrhuje sa rovnaká právna úprava ako v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám aj v prípade, ak vykonáva podnikateľskú činnosť obec alebo vyšší územný celok, t. j. rovnako sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť obce a vyššieho územného celku budú rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 8

Počas hospodárenia v ozdravnom režime sa navrhuje zaviesť možnosť prijať po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií návratné zdroje financovania len na splatenie záväzkov, z dôvodu neuhradenia ktorých sa subjekt územnej samosprávy dostal do ozdravného režimu. Ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije, čo znamená, že v takomto prípade návratné zdroje financovania bude možné použiť nielen na kapitálové výdavky. 

K bodu 9 až 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 13

Prechodným ustanovením § 21f sa zabezpečuje realizácia právnych vzťahov vyplývajúcich z neinvestičných dodávateľských úverov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019 podľa regulácie doterajšieho znenia zákona č. 583/2004 Z. z. Znamená to, že zmluvy o neinvestičných dodávateľských úveroch  uzatvorené pred týmto termínom sa budú realizovať v dohodnutom znení, pričom od 1. januára 2019 už obce a vyššie územné celky budú môcť vstupovať len do záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Obciam a vyšším územným celkom sa tak poskytuje dostatočná legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k transformácii „Správ finančnej kontroly“ na „Úrad vládneho auditu“ v nadväznosti na nový zákon o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 6, ktorým sa navrhuje, aby sa pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte neaplikovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov z dôvodov uvedených v novelizačnom bode 6.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I bodov 10 až 12, 14 až 22 a 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018 a čl. IV bodu 1 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018-2020 v súlade s navrhovanou úpravou. Subjektom územnej samosprávy sa poskytuje predĺžená legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac jún až december 2016.

Účelom návrhu zákona je po vzore iných tzv. obslužných útvarov, ktorými sú Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky a Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, zriadiť aj Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá bude prostredníctvom svojich zamestnancov plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z hľadiska obsahu právnej úpravy sa vychádza z existujúcich úpravy spomenutých kancelárií.

Koncepčne táto zmena právnej úpravy napĺňa pôvodné idei zákona o súdoch – oddeľovať organizačne a personálne riadenie výkonu súdnictva od správy súdov.

Návrh zákona predpokladá prechod pôsobnosti v oblasti správy najvyššieho súdu, s výnimkou personálnych vecí sudcov, z predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň obsiahne pôsobnosť riaditeľa správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich predpisov, a to zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol z hľadiska jeho obsahu spracovaný v súvislosti s prípravou nového zákona o štátnej službe. Nakoľko myšlienky predkladaného návrhu zákona neboli zohľadnené v novom zákone o štátnej službe, a to ani na základe zásadných pripomienok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pristupuje sa na základe výsledkov rozporových konaní a dohody s predkladateľom zákona o štátnej službe k iniciovaniu samostatného legislatívneho procesu, ktorý bude prebiehať paralelne s legislatívnym procesom nového zákona o štátnej službe. S cieľom zabezpečiť paralelný priebeh schvaľovania oboch návrhov zákonov je potrebné, aby bolo pripomienkové konanie z dôvodu jeho naliehavosti vykonané skráteným spôsobom. Predloženie samostatného návrhu zákona popri novom zákone o štátnej službe podľa predkladateľa najlepšie zodpovedá požiadavke vyslovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. nespájať do jedného návrhu zákona obsahovo nesúvisiace novelizácie viacerých právnych predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Materiál bol predmetom skráteného pripomienkového konania a predkladá sa bez rozporov.

B.Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na zámer zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné vykonať zmeny v § 24 doterajšieho znenia zákona. Predmetné ustanovenie upravuje vydávanie vnútroorganizačných aktov riadenia, ktorými sú organizačný poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rokovacie poriadky, a to pléna a kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vydávanie organizačného poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vzhľadom na skutočnosť, že tento súd prestáva byť služobným úradom, stáva bezpredmetným. Preto sa navrhuje oprávnenia pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schvaľovanie organizačného poriadku.

Nová právna úprava predpokladá, že organizačný poriadok sa bude vydávať na úrovni Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k tomu pozri bod 2 (§ 24a ods. 7).

K bodu 2

Cieľom doplnenia nového § 24a je zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V odsekoch 2 a 3 sa vymedzuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava v odseku 2 je všeobecným vymedzením pôsobnosti kancelárie, a to podľa jednotlivých oblastí tvoriacich správu súdu – s uvedeným pojmovým aparátom pracuje už platné znenie zákona o súdoch. V odseku 3 sa vymedzuje pôsobnosť kancelárie špecifickým spôsobom, pomenovaním konkrétnych činností v rámci správy súdu (z legislatívno-technického hľadiska sa používa súbor vnútorných odkazov). Kancelária tak preberá doterajšiu pôsobnosť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správy súdov a riaditeľa správy tohto súdu. Vzhľadom na ústavné konotácie riadenia súdov sa navrhuje ponechať plne v pôsobnosti predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky personálne veci sudcov, resp. otázky týkajúcich sa výkonu súdnictva.

Zriadením Kancelárie najvyššieho súdu dochádza k nahradeniu doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to práve Kanceláriou najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu zabezpečovaná prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kancelária najvyššieho súdu bude štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorú bude riadiť a v jej mene vystupovať vedúci kancelárie najvyššieho súdu; vymenúvaný a odvolávaný bude predsedom najvyššieho súdu. Na vedúceho kancelárie sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe.

V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť predsedu najvyššieho súdu vo vzťahu k vedúcemu kancelárie z hľadiska platových a súvisiacich náležitostí. Ide o osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe.

Podľa navrhovaného odseku 6 budú úlohy kancelárie realizovať zamestnanci kancelárie, ktorými sú buď štátni zamestnanci podľa zákona o štátnej službe (najmä výkon

súdnictva) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme (najmä správa súdu). Týmito zamestnancami sú fakticky doterajší zamestnanci najvyššieho súdu. Kontinuita ich štátnozamestnaneckých, resp. obdobných právnych vzťahov bude zachovaná prostredníctvom navrhovaných prechodných ustanovení; k tomu pozri navrhovaný § 101cc.

V odseku 7 sa splnomocňuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu na vydanie organizačného poriadku; k tomu pozri § 24 (bod 1). Súčasne sa vymedzujú obsahové náležitosti, ktoré je potrebné v organizačnom poriadku upraviť.

K bodu 3

Platné znenie zákona o súdoch v § 34 vymedzuje orgány správy súdov. Z koncepčného hľadiska správu súdov popri predsedovi súdu zabezpečuje riaditeľ správy súdu. Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu tento koncept prestáva platiť na najvyššom súde, kde sa pôsobnosť riaditeľa správy súdu sústredí do kancelárie najvyššieho súdu. Z uvedeného dôvodu prestáva funkcia riaditeľa správy súdu byť aktuálna na najvyššom súde. Tento záver je potrebné zohľadniť aj pri vymedzení orgánov správy súdov, už nebude patriť riaditeľ správy najvyššieho súdu.

K bodu 4

Koncepčne je zákon o súdoch vystavaný tak, že predseda súdu je orgánom riadenia výkonu súdnictva a (štátnej) správy súdu. Vzhľadom na kreovanie kancelárie najvyššieho súdu ako obslužného orgánu pre najvyšší súd sa situácia mení aj z hľadiska postavenia predsedu najvyššieho súdu z hľadiska jeho pôsobnosti v rámci správy najvyššieho súdu. Preto je potrebné túto skutočnosť vyjadriť aj pri základnom vymedzení základného poslania predsedu súdu – riadiť súd. Na najvyššom súde bude túto úlohu síce naďalej plniť predseda najvyššieho súdu, ale vo vymedzených oblastiach tak bude robiť prostredníctvom na to určeného orgánu, ktorým je kancelária najvyššieho súdu. Takáto právna úprava však nič nemení na fakte, že zodpovedným za riadny chod najvyššieho súdu je naďalej predseda tohto súdu. Uvedený záver vyplýva aj z podriadenosti kancelárie priamo predsedovi najvyššieho súdu, a to prostredníctvom vedúceho tejto kancelárie.

K bodu 5

Účelom navrhovaného znenia je zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom na základe uvedeného sa zrušila následná finančná kontrola.

K bodu 6

Účelom navrhovaného znenia je, taktiež ako v predchádzajúcom bode, zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola nahrádza základnou finančnou kontrolou.

K bodu 7

Dôvodom navrhovaného znenia je aktualizácia príslušných právnych predpisov, nakoľko s účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zároveň ruší následná finančná kontrola a priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola sa nahrádza základnou finančnou kontrolou.

K bodu 8

Dôvodom navrhovanej zmeny znenia ustanovenia § 74 ods. 4 je odstránenie rizika vzniku kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 2 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 1 a kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 3 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 4. Navrhovaná zmena znenia § 74 ods. 4 má za cieľ jasne determinovať, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú patriť do pôsobnosti predsedu najvyššieho súdu a zároveň je tým možné vymedziť, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú spadať výlučne do pôsobnosti kancelárie najvyššieho súdu. Súčasne je potrebné uvedomiť si, že navrhovaná zmena znenia ustanovenia § 74 ods. 4 predstavuje špecifickú úpravu vzťahujúcu sa in concreto na správu najvyššieho súdu.

K bodu 9

Doterajšie znenie paragrafu sa navrhuje zmeniť z dôvodu, že sa nebude vzťahovať na najvyšší súd. Výkon správy prechádza na kanceláriu najvyššieho súdu. Podľa návrhu § 24a ods. 7 budú podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu určené organizačným poriadok kancelárie, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Podrobnosti o organizácii práce najvyššieho súdu pri výkone súdnictva určí predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce. Právna úprava riaditeľa správy najvyššieho súdu sa stáva bezpredmetnou, a preto sa navrhuje jej vypustenie aj v rámci § 78 ods. 2.

K bodu 10

V nadväznosti na prebiehajúci legislatívny proces vo veci návrhu zákona o upomínacom konaní, ako aj s prihliadnutím na fakt, že zverejňovanie platobných rozkazov nemá veľkú vypovedaciu hodnotu a ich anonymizácia administratívne zaťažuje súdy sa navrhuje zrušiť povinné zverejňovanie platobných rozkazov. Sprístupňovanie týchto rozhodnutí na žiadosť však ostáva zachované.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť príslušnosť súd na vedenie registra diskvalifikácii, ktorá bola v rámci zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov neúmyselne vypustená.

K bodu 12

Východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva budú Súdnej rade Slovenskej republiky predkladať okrem Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (doterajšia úprava), aj Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nová úprava), a to namiesto Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (doterajšia úprava). Navrhované zmeny vo vzťahu k terminológii majú za účel zosúladenie predmetnej terminológie s terminológiou zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého s účinnosťou od 1. 8. 2015 sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument.

K bodu 13

Keďže zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znamená vznik nového subjektu práva a keďže súčasne dochádza k prechodu niektorých kompetencií z najvyššieho súdu na zriaďovanú kanceláriu najvyššieho súdu je potrebné, aby dôsledky takejto zmeny právnej úpravy boli vyriešené v prechodnom ustanovení tak, aby bola zachovaná kontinuita v právnych vzťahoch, ktoré súvisia s kompetenciami prechádzajúcimi na kanceláriu najvyššieho súdu.

Na tento účel sa volí generálna právna úprava, ktorej účelom je pokryť v podstate akékoľvek právne vzťahy, ktoré sú spojené s prechodom kompetencií z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Osobitne sú zvýraznené štátnozamestnanecké a obdobné právne vzťahy. Osobitne sa taktiež navrhuje úprava prechodu správy majetku z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

K čl. II

(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.)

V nadväznosti na zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa navrhujú nevyhnutné zmeny v zákone o správe majetku štátu, ktoré spočívajú v nahradení pojmu „Najvyšší súd Slovenskej republiky“ pojmom „Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

K čl. III

(zákon č. 215/2004 Z. z.)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu subjektov považovaných na účely zákona o ochrane utajovaných skutočností za ústredné orgány štátnej správy aj o Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K čl. IV

(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spočíva v nahradení doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (t.j. nezvyšuje sa počet rozpočtových kapitol). Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu zabezpečovaná prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu podľa návrhu zákona, s účinnosťou od 1. januára 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá právnu subjektivitu a prestáva byť rozpočtovou organizáciou; čím nie je dotknutá jeho rozhodovacia činnosť.

K čl. V

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

K bodu 1

Nakoľko sa zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týka bezprostredne aj štátnozamestnaneckých vzťahov je potrebné jej existenciu zohľadniť v zákone o štátnej službe.

Predkladateľ si uvedomuje, že aktuálne sa v legislatívnom procese nachádza návrh nového zákona o štátnej službe. Súčasne však rešpektuje to, že nie je prípustné tvoriť novelizáciu zákona, ktorý ešte nebol ani len predložený parlamentu, a nie to ešte schválený a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vykonanie novelizácie platného zákona o štátnej službe. Predpokladá sa, že nový zákon o štátnej službe bude prerokúvaný na rovnakej schôdzi parlamentu ako predkladaná novelizácia zákona o súdoch. V prípade, že oba zákony budú posunuté do druhého čítania bude úlohou predkladateľov zabezpečiť primeranú úpravu návrhu zákona o štátnej službe a vypustenie novelizácie zákona č. 400/2009 Z. z. z predkladaného návrhu zákona.

Predloženie samostatného návrhu zákona popri novom zákone o štátnej službe podľa predkladateľa najlepšie zodpovedá požiadavke vyslovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. nespájať do jedného návrhu zákona obsahovo nesúvisiace novelizácie viacerých právnych predpisov.

Podľa bodu 1 štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii bude aj fyzická osoba vymenovaná do funkcie predsedom najvyššieho súdu – v tomto prípade ide o vedúceho Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Služobným úradom štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu pre najvyšší súd bude namiesto najvyššieho súdu po novom kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 3

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu hierarchie právnych vzťahov medzi predsedom najvyššieho súdu a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 4

Navrhovaná zmena je reakciou na skutočnosť, že prvým novelizačný bodom sa vkladá nový piaty bod v § 6 ods. 3 písm. b) a doterajší piaty bod sa označuje ako šiesty bod, v

nadväznosti na uvedené je preto potrebné rozšíriť čl. V o novelizačný bod zohľadňujúci túto zmenu aj vo vnútornom odkaze.

K bodu 5

Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu sa navrhuje, aby vedúci kancelárie najvyššieho súdu plnil funkciu vedúceho úradu aj k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

K bodu 6

Dopĺňa sa právna úprava vedúceho služobného úradu v kancelárii najvyššieho súdu, ktorým bude vedúci Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K bodu 7

Navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5 je dôsledkom vzniku kancelárie najvyššieho súdu a zdôraznenie prechodu činností, ktoré doposiaľ zabezpečoval predseda najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

K bodu 8

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť konzistentnosť, komplexnosť a vzájomný súlad odsekov v rámci predmetného ustanovenia dotknutej právnej úpravy s poukazom na navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5.

K bodu 9

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy.

K bodu 10

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky bude mať kanceláriu obdobne ako Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a pod., ktorú bude viesť vedúci kancelárie, je potrebné aby mal obdobne aj ten možnosť podať sťažnosť podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tomu kto ho do funkcie vymenoval.

K bodu 11

Rovnaké hmotné výhody ako vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu a kancelária súdnej rady sa navrhuje priznať aj vedúcemu štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 12

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada za rovnakých podmienok a v rovnakej

výške ako vedúcim ďalších tzv. obslužných úradov, ktorými sú Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

K bodu 14

Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

K čl. VI

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty a štandardnej dĺžky legislatívneho procesu.

V Bratislave, 17. augusta 2016

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy.

Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období.

Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. štátnych, obecných rozpočtových a príspevkových organizácií ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.

Tento zákon sa vzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami vo verejnej správe, t.j. upravuje nakladanie s verejnými prostriedkami a v nadväznosti na uvedené dodržiavanie finančnej disciplíny subjektov verejnej správy ako vyššieho stupňa rozpočtovej disciplíny.

K § 2

V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky.

Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony.

Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré podrobnejšie rozpíše ministerstvo financií pre správcov kapitol alebo ďalšie záväzné ukazovatele, ktoré určí zriaďovateľ.

V nadväznosti na úpravu finančných vzťahov k Európskej únii upravených v šiestej časti návrhu zákona sa do pojmov zavádza pojem „prostriedky Európskej únie“, ktorými sa rozumejú len tie prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, t.j. zo záručnej sekcie EAGGF, zo štrukturálnych fondov s výnimkou prostriedkov na program INTERREG B a C a Kohézneho fondu. Za verejné prostriedky sa v súlade s § 37 ods. 7 považujú aj predvstupové prostriedky. Ďalším novým pojmom sú odvody Európskej únii, ktorými sa rozumejú prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje EÚ (zdroj založený na HNP a DPH, korekcia Veľkej Británie, clo, odvod z produkcie cukru a poľnohospodárske poplatky).

K § 3

Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

K § 4

Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami.

V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte.

V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Zákon ustanovuje povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu pre všetky subjekty verejnej správy. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová, organizačná, ekonomická a funkčná klasifikácia. Prvé tri klasifikácie vydáva ministerstvo financií svojim opatrením a slúži na identifikáciu príjmov, výdavkov, finančných operácií ale aj k identifikácii druhu rozpočtu a organizačnému zatriedeniu. Funkčnú klasifikáciu vydáva Štatistický úrad vyhláškou v súlade so zákonom o štátnej štatistike, ktorá slúži najmä na medzinárodné porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.

Ekonomická klasifikácia vecne vymedzuje bežné a kapitálové výdavky bez odkazu na daňový predpis pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.

V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu.

Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje.

Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

K § 6

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvu financií zákon ukladá povinnosť zverejňovania údajov štátneho rozpočtu v lehote najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 7

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky.

V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na nábeh Štátnej pokladnice sa precizovalo ustanovenie vo vzťahu k úročeniu účtov Štátnej pokladnice vedených v NBS alebo v inej banke a úročeniu účtov klientov Štátnou pokladnicou ako aj vo vzťahu k výnosom z vykonávaných finančných operácií Štátnou pokladnicou.

Ďalším podstatným zdrojom sú príjmy kapitol štátneho rozpočtu, vratky odvodov, príspevkov a dotácií po ich zúčtovaní so štátnym rozpočtom, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na sankcie za porušenie finančnej disciplíny v prípade prostriedkov EÚ je príjmom štátneho rozpočtu penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie znížené o úrok z omeškania stanovený Európskou úniou pre Slovenskú republiku.

Pokiaľ iné právne akty Európskej únie neurčia inak, prostriedky Európskej únie definované v odseku 2 sa stávajú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K § 8

Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi.

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu.

Výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie s výnimkou cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru sa rozpočtujú v štátnom rozpočte. Ide o výdavky na odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte vrátane podielu na financovaní korekcie Veľkej Británie.

Výdavkami štátneho rozpočtu sú aj výdavky podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr. finančné prostriedky na náhradu ujmy spôsobenej štátom, na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, výdavkami sú aj úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.

V nadväznosti na zaradenie prostriedkov Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu, na ich použitie je potrebné v štátnom rozpočte rozpočtovať príslušné výdavky.

Aj naďalej sa navrhuje ochrana prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie voči exekúcii podľa osobitného predpisu.

Novým spôsobom oproti doterajšiemu právnemu predpisu sa navrhuje možnosť nevyčerpané kapitálové výdavky v príslušnom roku použiť aj v nasledujúcom roku s tým, že sa súčasne zavádza záväzná oznamovacia povinnosť správcom kapitol. Okrem kapitálových výdavkov sa navrhuje rovnakým spôsobom používať aj prostriedky rozpočtované na použitie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie a výdavkov na vojenské účely rozpočtované v bežných výdavkoch, na ktoré bude potrebný súhlas ministra financií. Správca kapitoly bude povinný v lehote do 20. novembra príslušného rozpočtového roka oznámiť ministerstvu financií objem prostriedkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom roku; v prípade bežných výdavkov na vojenské účely je potrebné vyžiadať súhlas ministra financií vopred. Ministerstvo financií bude vykonávať rozpočtové opatrenie - trvalo viazať (bez možnosti uvoľnenia viazania do konca roka) výdavky v oznámenej výške; výnimku tvoria prostriedky EÚ + spolufinancovanie zo ŠR, u ktorých sa bude k 15. decembru upresňovať výška prenášaná do nasledujúceho roka na použitie. To znamená, že po 20. novembri je aj napriek oznámeniu ešte možné uhrádzať platby v súlade s nariadeniami EÚ.

V týchto prípadoch nedochádza aj k presunu finančných prostriedkov do nasledujúceho roka, ale ide len o prenesenie nevyčerpaných limitov. Ide o systémovú zmenu oproti doterajšiemu systému, kedy sa v prípade poskytnutej časovej výnimky prevádzali aj prostriedky na osobitné účty (napr. dofinancovania programov) a prostriedky sa považovali za výdavok toho roka, v ktorom boli rozpočtované.

Z uvedeného vyplýva, že tie nevyčerpané prostriedky k 31. decembru, ktoré správca kapitoly neoznámi do 20. novembra, nemôže použiť v nasledujúcom roku a zostávajú v štátnom rozpočte ako nevyčerpané.

V prípade bežných výdavkov sa navrhuje bežné výdavky, ktoré sú poskytnuté ako transfér konečnému užívateľovi a sú poskytnuté v poslednom štvrťroku, možnosť čerpať až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka. Navrhované oprávnenie vyplýva z doterajších skúseností pri poskytovaní príspevkov a dotácií k záveru roka, kedy subjekty nie z vlastného zavinenia nestihnú prostriedky použiť do konca roka. Súčasne s týmto oprávnením sa ruší splnomocňovacie ustanovenie pre poskytovanie časových výnimiek.

Návrhom odseku 7 a 8 sa systémovo rieši oprávnenie prekročiť schodok schválený zákonom na príslušný rok, resp. povinnosť znížiť schodok a to v prípadoch kladného/záporného salda (rozdielu) presunutých prostriedkov z predchádzajúceho roka a prostriedkov presúvaných do nasledujúceho roka podľa odseku 6.

K § 9

Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy.

Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

K § 10

Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády.

Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

K § 11

V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu.

Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

K § 12

Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

K § 13

V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

K § 14

V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy.

V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády SR a národnej rady SR. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje zákonom o štátnom rozpočte. Termín predloženie národnej rade vládou sa zachováva, t.j. 15. október a termín pre ministerstvo financií na predloženie návrhu rozpočtu vláde sa navrhuje 15. august.

K § 15

Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 16

Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

K § 17

Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

K § 18

Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie.

Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona.

Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku.

Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

K § 19

Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov.

Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili.

V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to umožňujú osobitné zákony, nevyčerpané prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, ako aj tie prostriedky, o ktorých tak ustanoví tento zákon. Tento zákon vytvára priestor pre kapitálové výdavky a prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ na použitie v nasledujúcom roku za podmienok upravených v ustanovení § 8.

Novo sa upravuje možnosť poskytovať preddavky. Podmienky ich poskytovania upravuje pre celú verejnú správu ako aj pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov inými právnickými osobami rovnako. Oproti doterajším predpisom sa umožňuje poskytnúť preddavok, ak bol v zmluve dohodnutý bez obmedzenia jeho výšky ale limituje sa obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť a to na obdobie troch mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obstarávania tovarov a služieb z verejných prostriedkov, ak dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok, jeho výška sa dohodne v zmluve. Súčasne je potrebné zo strany poskytovateľa zvážiť jeho výšku v nadväznosti na povinnosť hospodárne a efektívne nakladať s verejnými prostriedkami. Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar nedodá. Napríklad je potrebné dohodnúť vrátenie preddavku, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný alebo dohodnúť sankcionovanie. Uvedený návrh reaguje na podnety praxe a na súčasné odberateľsko-dodávateľské vzťahy s tým, že umožňuje poskytnutie preddavku aj vo vyššom objeme ako doteraz, ale súčasne zabezpečuje, aby poskytnutím preddavku neboli verejné zdroje využívané na dlhodobé úverovanie dodávateľov.

Ďalšou zmenou pri poskytovaní preddavkov je povinnosť poskytnutý preddavok vyporiadať do konca rozpočtového roka.

Návrh súčasne tak ako doteraz výnimkuje z povinnosti zmluvnej dohody niektoré preddavky za vymenované dodávky. Rovnako výnimkuje zúčtovanie v danom roku niektorých poskytnutých preddavkov.

Navrhovaným ustanovením odseku 5 sa v súlade s doterajším ustanovením rozširuje tvrdé rozpočtové obmedzenie na celú verejnú správu s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok vo všetkých subjektoch verejnej správy nielen v rozpočtových a príspevkových organizáciách ako doteraz, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať subjekt oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Nedodržanie navrhovaného ustanovenia je podľa § 31 návrhu zákona považované za porušenie finančnej disciplíny s uplatnením sankcie - uloženie pokuty za prekročenie oprávnenia od 1 000 Sk do 300 000 Sk podľa závažnosti porušenia.

Takáto úprava nevylučuje možnosť subjektov verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých plnenie je rozložené na viac rokov. Cieľom je nepresúvať zaťaženie vyplývajúce z uzavretej zmluvy v roku jej podpísania na nasledujúci rok, t.j. v roku uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné zabezpečenie alikvotnej časti nákladov v rozpočte na tento rok.

Zásadným spôsobom sa obmedzuje prijímanie úverov a ručenie v celom sektore verejnej správy s cieľom zamedziť vytvárania neadekvátneho dlhu verejnej správy. Podľa ustanovení odseku 14 bude môcť poskytovať úvery a pôžičky len ten subjekt verejnej správy, ktorému to umožní tento zákon alebo osobitný predpis. Napríklad v štátnej správe prijímať úvery môže len ministerstvo financií v mene vlády, ide o vládny úver, a poskytovať pôžičky ministerstvo školstva (študentské pôžičky).

K § 20

Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov.

Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií a nie so štátnym rozpočtom, ako doteraz.

Úroky z prostriedkov Európskej únie poskytnutých SR na financovanie spoločných programov podporovaných zo štrukturálnych fondov použije Slovenská republika v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 99/1260/ES na tú istú formu pomoci, na ktorú boli prostriedky Európskej únie poskytnuté.

V súvislosti s odvodom vlastných zdrojov do rozpočtu ES sa zriaďujú účty, na ktoré budú vlastné zdroje pripisované. Účty budú vedené v štátnej pokladnici a to analyticky podľa typu zdroja (podľa Článku 6 (1) a Článku 9 Nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). Z týchto účtov budú následne vlastné zdroje prevedené na účet vedený v štátnej pokladnici ministerstvom v mene Európskej komisie, a to v rámci časových limitov stanovených v Nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000. Na účet v mene Komisie sa budú mesačne pripisovať aj prostriedky na odvody do Európskej únie zo zdroja založeného na DPH a HNP z výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 21

V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku.

V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku.

Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú spolu za hlavnú i podnikateľskú činnosť.

Určenie výrobných nákladov a určenie tržieb, ktoré sa na tieto účely posudzujú určí opatrenie ministerstva financií č. 1407/2003 -92, na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje (MF SR pripravuje novelizáciu uvedeného opatrenia). Zároveň sa v odseku 13 určuje, za akých podmienok musí zriaďovateľ zrušiť príspevkovú organizáciu, t.j. ak prestane plniť úlohy pre zriaďovateľa, pre ktoré si ju zriadil a v prípade, že prestane hospodáriť tak, že spĺňa podmienku 50 % uvedenú vyššie a to najmenej dva roky po sebe.

Oprávnenie na zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, určenie funkcie zriaďovateľa sa oproti doterajšej úprave v zásade nemení. V návrhu sa bližšie upravuje postup pri zmene podriadenosti organizácií, t.j. pri zmene zriaďovateľa v rámci štátnej správy, resp. v rámci samosprávy. Súčasne sa precizuje ustanovenie o zmene spôsobu financovania organizácií, čo sa nepovažuje za transformáciu, ak dochádza k zmene spôsobu financovania u toho istého zriaďovateľa, t.j. z rozpočtovej formy hospodárenia na príspevkovú a naopak.

Z nižšej právnej normy (výnos MF SR) sa preberá do zákona obsah zriaďovacej listiny. Vo vzťahu k zmene formy hospodárenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa precizuje znenie v tom, že môže ísť vždy len o zmenu spôsobu financovania z rozpočtovej na príspevkovú, resp. z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu.

K § 22

Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami.

Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici.

V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu.

Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej spotreby prostredníctvom finančného leasingu, t.j. prenájmom, po ukončení ktorého a po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na nájomcu veci (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) okrem prípadov leasingových splátok nájomného z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov SR a EÚ. Ide o Európsky sociálny fond, ktorý umožňuje obstarať majetok formou leasingu.

Návrh zákona neupravuje odpisovanie majetku v rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách, odpisovanie sa od. 1. januára 2005 bude riadiť zákonom o účtovníctve. Návrh neobsahuje prechodné ustanovenie na riešenie odpisovania majetku už odpisovaného podľa doterajších predpisov z dôvodu, aby sa účtovná jednotka mohla samostatne rozhodnúť, či doodpisuje majetok podľa doterajších predpisov a nemala majetok rôzne odpisovaný, pokiaľ sa tak sama nerozhodne.

K § 23

Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia.

Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

K § 24

Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici.

Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.

Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov.

Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom.

Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom.

Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom zriaďovateľa, prípadne so štátnym rozpočtom.

Podmienkou dosiahnutia vyššieho hospodárskeho výsledku ako rozpočtovaného je dodržanie kvality služieb, plnením úloh, dodržaním podmienok, za ktorých boli príspevkovej organizácii určené záväzné úlohy a limity. Mechanizmus eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií ostáva zachovaný aj s následnou povinnosťou zrušenia príspevkovej organizácie, príp. jej zmeny na rozpočtovú organizáciu.

K § 25

Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

K § 26

Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC.

Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, nadobúdať a prijímať zmenky. Ministerstvo financií uvedenými spôsobmi môže konať jedine pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk. Iné cenné papiere je rozpočtová organizácie oprávnená nadobúdať a vydávať len v prípade ustanovenia tejto možnosti týmto alebo osobitným zákonom. Obdobný režim platí i pre prevzatie záruky za splatenie menovitej hodnoty cenných papierov a splatení výnosu.

Príspevková organizácia nie je oprávnená na vystavovanie dlhopisov a na vystavovanie, avalovanie, nadobúdanie a prijímanie zmeniek.

Navrhované ustanovenie v odseku 3 nemení doterajší režim pri úhrade výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december až v mesiaci január. Možnosť poukázania finančných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov za účelom dosiahnutia možnosti úhrady určených výdavkov za december v januári sa vzťahuje na mzdy, odvody poistného a na dávky sociálnej pomoci. V nasledujúcom roku príspevková organizácia uhradí tieto výdavky z bežného účtu. V prípade nevyčerpania uvedených prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca februára, zákon ukladá takto prevedené prostriedky vrátiť.

Ďalšími právami príspevkových a rozpočtových organizácií je možnosť použitia kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade trvania doby nájmu min. štyri roky od zhodnotenia, ak uvedené organizácie sú nájomcom, možnosť zaplatenie členského príspevku z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa, tvorba osobitných fondov len v súlade so zákonom o účtovníctve. V súlade so zákonom o účtovníctve vedú účtovníctvo a predkladajú účtovnú uzávierku.

Osobitné postavenie pri prijímaní a poskytovaní úverov a pôžičiek ako i pri vstupe do úverových vzťahov má ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

V nadväznosti na pripravovaný zákon o študentských pôžičkách bude pôžičky študentom poskytovať v mene ministerstva školstva ním poverená právnická osoba.

K § 27

Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

K § 28

Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon.

Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená.

Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

K § 29

Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly.

Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

K § 30

Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

K § 31

V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti.

V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie.

Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené ◊písmeno a) odseku 1◊. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné poskytovať prostriedky s určením konkrétneho použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho majetku, nákupu auta, na samosprávne funkcie, na podporu projektu.

Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia a to formou odvodu , penále a pokuty.

Navrhovaný systém sankcionovania je miernejší ako doteraz, pritom neupravuje inštitút úľav.

1.Odvod vrátane penále za každý deň porušenia sa ukladá len v jedinom prípade.

2.Umožňuje sa do skončenia kontroly vysporiadať nezákonný stav a v takomto prípade uložiť penále len v polovičnej výške.

3.Sadzba penále sa znižuje na polovicu.

4.Maximálne penále sa znižuje z dvojnásobku na jednonásobok istiny.

5.Zavádza sa ukladanie pokút s „minimálnou“ spodnou hranicou až do sumy 100 tis. resp. 300 tis. Sk podľa závažnosti porušenia.

6.Upravuje sa hranica, pri ktorej sa sankcia neukladá z 3000 na 5000 Sk.

Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t.j. aj rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Oproti doterajšej právnej úprave zákon neupravuje kontrolnú pôsobnosť za verejné prostriedky, ktorá bude predmetom pripravovanej novely zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Vzhľadom k tomu, že porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahuje na celú verejnú správu, v návrhu sa upravuje, kto sankcie ukladá, t.j. kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

K § 33

Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

K § 34

Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

K § 35

Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

K § 36

Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

K § 37

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007,

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok,

-uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona,

-uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny

podľa doterajších predpisov,

- povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri

nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov,

- povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti

s týmto zákonom do konca roka 2006,

-nakladanie s predvstupovými prostriedkami,

-zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

K § 38

Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

K bodu 2

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

K bodu 3

Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

K bodu 4

Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

K bodu 5

Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

K bodu 6

Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodom 10 a 11

V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

K bodu 12

V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

K bodu 13

Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

K bodu 14

Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

K bodu 15

Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

K bodu 16

§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

K bodu 17

Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

K Čl. III

Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

K Čl. IV, V, VI, XI a XII

V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

K Čl. VIII, IX a X

V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

K Čl. XIII

K bodu 1

Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K bodu 3

Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

K Čl. XIV

Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka.

Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

K Čl. XV

Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

K Čl. XVI

Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).

Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:

1.Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.

2.Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.

3.Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.

4.Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.

5.Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

6.Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.

7.Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.

8.Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

zobraziť dôvodovú správu