Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) 50/1976 účinný od 01.07.2023 do 31.03.2024

Platnosť od: 07.05.1976
Účinnosť od: 01.07.2023
Účinnosť do: 31.03.2024
Autor: Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky
Oblasť: Stavebníctvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST49JUD364249DS34EUPP56ČL24

Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) 50/1976 účinný od 01.07.2023 do 31.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 50/1976 s účinnosťou od 01.07.2023 na základe 195/2023

Legislatívny proces k zákonu 195/2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA a Petra LIBU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 195/2023, dátum vydania: 07.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák a Peter Liba.

Cieľom návrhu zákona je

zlepšiť postavenie verejnosti a jej aktívnu participáciu v procese prijímania územnoplánovacej dokumentácie,

priznať zastupiteľstvám samosprávneho kraja, obce, mesta a v Bratislave a Košiciach aj zastupiteľstvám ich mestských častí právomoc schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu a premietnuť povinnosť obstarať takúto dokumentáciu župnému, obecnému a mestskému úradu (magistrátu) aj do stavebného zákona.

Návrh zákona posilňuje postavenie verejnosti po vzore právnej úpravy v Českej republike prostredníctvom zástupcu verejnosti, ktorý bude zastupovať verejnosť na prerokovaní spoločnej pripomienky verejnosti pred orgánom územného plánovania, ktorý prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie. Povinnosť prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná rozporovému konaniu s tým rozdielom, že ak sa rozpory nepodarí odstrániť, neznamená to zablokovanie územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom procese schvaľovania.

v súčasnosti župný, obecný a mestský úrad (magistrát) povinnosť vykonávať uznesenia zastupiteľstva, pri územnom plánovaní sa tak často nedeje, navyše zastupiteľstvo nemôže v zmysle stavebného zákona meniť a dopĺňať návrh všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja, mesta alebo obce, ktorý sa týka územného plánovania, hoci podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov by tak mohlo robiť. Návrh zákona priznáva uvedeným zastupiteľstvám právomoc prijímať uznesenia k územnoplánovacej dokumentácii, ktoré bude župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) povinný vykonať (obstarať nový územný plán alebo jeho zmeny a doplnky) za predpokladu, že tým nebude prekročená územná pôsobnosť orgánu, ktorý ho schválil, a že nie je v rozpore so zákonom, inak bude môcť predseda samosprávneho kraja, primátor alebo starosta využiť sistačné právo podľa platnej legislatívy. Takéto oprávnenie zastupiteľstiev sa premieta aj do stavebného zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu

2

Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani žiadne sociálne vplyvy a predpokladá sa nulový vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).

B. Osobitná časť

K Čl. I

K Čl. I bodom 1, 2 a 9

v súčasnosti zákony z oblasti samosprávy priznávajú poslancom zastupiteľstiev predkladať návrhy na rokovanie zastupiteľstva a zastupiteľstvám schvaľovať aj zmeny a doplnenia návrhov všeobecne záväzných nariadení, ktoré poslanci uplatnia priamo na rokovaní zastupiteľstva.

Jedinou výnimkou návrhy všeobecne záväzných nariadení, ktorými sa schvaľuje územný plán obce, mesta alebo samosprávneho kraja alebo jeho zmeny a doplnky, a to z dôvodu, že stavebný zákon v procese schvaľovania neumožňuje meniť a dopĺňať územnoplánovací podklad po ukončení pripomienkového konania k nemu. Takéto obmedzenie právomoci zastupiteľstiev je sporné, návrhom zákona však v tejto otázke nedochádza k zmene.

Komunálne zastupiteľstva však v súčasnosti v oblasti územného plánovania obmedzované aj ďalšou praxou, ktorá zo zákona priamo nevyplýva, a to, že ak zastupiteľstvo schváli uznesenie o obstaraní nového územného plánu alebo, čo býva častejšie, o zmene a doplnení územného plánu a obstaraní takýchto zmien a doplnkov, a to aj vo verejnom záujme, takéto uznesenie zastupiteľstva sa neplní, pretože orgán, ktorý by ho plniť mal, t.j. župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) to odmietne, napr. s odôvodnením, že na danom pozemku uprednostňuje iný verejný záujem (napr. športovú halu pred škôlkou a pod.). Takáto prax je však v príkrom rozpore s povahou zastupiteľskej demokracie a dokonca aj platnými zákonmi, keď uvedené úrady jednak povinné plniť uznesenia zastupiteľstva bez výnimky a ak pri uplatnení sistačného práva predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu dôjde k prelomeniu ich veta, povinné rešpektovať, že výkon takto schváleného uznesenia nemožno pozastaviť. Napriek tomu sa tak deje a návrhom zákona by sa mala táto prax odstrániť.

Navrhuje sa preto výslovne v stavebnom zákone, aby orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovací podklad, bol viazaný aj uznesením príslušného zastupiteľstva, pričom v prípade Bratislavy a Košíc by to malo byť aj uznesenie zastupiteľstva ich mestských častí za podmienky, že sa podnet týka ich územnej pôsobnosti, ktorá nemôže byť prekročená. Ďalším obmedzením je súlad so zákonom alebo s nadradeným územným plánom, čo vyplýva aj v súčasnosti buď z ustanovení stavebného zákona alebo je predsedovi samosprávneho kraja, primátorovi alebo starostovi priznané sistačné právo,

3

ktorým môže uznesenie zastupiteľstva vetovať. Zároveň sa zakotvuje povinnosť pre orgán územného plánovania obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu na základe takto prijatého uznesenia príslušného zastupiteľstva, ako aj zákaz predložiť na schválenie schvaľujúcemu orgánu taký návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorý by nezohľadňoval podnet prijatý formou uznesenia príslušného zastupiteľstva.

K bodom 3 až 8 a bodu 10

Novým ustanovením § 23a sa po vzore Českej republiky a iných krajín priznáva verejnosti výslovne v stavebnom zákone, a to v jeho časti o územnom plánovaní, možnosť zapojenia sa verejnosti do procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom zástupcu verejnosti.

Aby fyzická osoba alebo právnická osoba mohla zastupovať obyvateľov pri prerokovaní spoločnej pripomienky pred príslušným orgánom územného plánovania, musí spĺňať tieto podmienky:

1.vyzbierať najmenej 10% podpisov obyvateľov príslušného volebného obvodu utvoreného v posledných voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt, a

2.obyvatelia uplatňujú zhodnú pripomienku, ktorej presadením poveria zástupcu verejnosti pred orgánom územného plánovania.

Zástupca verejnosti je povinný preukázať svoje splnomocnenie podpismi obyvateľov príslušného volebného obvodu, čo sa zvykne aj v súčasnosti robiť formou podpisového hárku so znením hromadnej pripomienky ako obdoba petície v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

Možnosť zvoliť si zástupcu by mala mať verejnosť tak pri prerokovaní zadania a konceptu územnoplánovacej dokumentácie, ako aj pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane návrhu územného plánu zóny. Povinnosť orgánu územného plánovania prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná povinnosti uskutočniť rozporové konanie k územnoplánovaciemu podkladu, ktoré sa v súčasnosti stavebným zákonom priznáva len privilegovaným subjektom, s tým rozdielom, že prípadne neodstránenie rozporov so zástupcom verejnosti nebude znamenať zablokovanie ďalšieho procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie.

Zároveň sa v ustanovení § 31 ods. 2 stavebného zákona spresňuje, že ustanovenia § 22 28 sa vzťahujú na obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie rovnako, okrem prípadov, ak to vylučuje povaha veci. Snahou je zabrániť tomu, aby orgán územného plánovania mohol vylúčiť ustanovenia o zástupcovi verejnosti a povinnosti prerokovať s ním hromadnú pripomienku verejnosti s odvolaním sa na terajšie znenie tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je použité slovo „primerane“.

4

Navrhovaná slovenská právna úprava je prísnejšia v porovnaní s Českou republikou, kde na uplatnenie hromadnej pripomienky prostredníctvom zástupcu verejnosti stačí počet, ktorý sa vyžaduje na vybavenie petície na samosprávnej úrovni, t.j. 1 000 podpisov dotknutých obyvateľov. Navrhovaný výpočet premietnutý napr. na mestskú časť Bratislava – Petržalka by predstavoval podľa dotknutého volebného obvodu 1 600 2 400 podpisov dotknutých obyvateľov pod hromadnú pripomienku, čo pri 30-dňovej lehote na pripomienkovanie a bežnou praxou spustenia pripomienkového konania počas vianočných sviatkov alebo tesne pred letnými dovolenkami je pomerne zložité získať. Na druhej strane takýto výpočet poskytuje záruku, že obyvateľstvo v danej lokalite, ktorej sa územnoplánovací podklad týka, pociťuje zvažované zmeny územného plánu ako vážny zásah do kvality ich života a okolitého životného prostredia.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa do prílohy č. 2 k stavebnému zákona dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredia (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú v EÚ, kap. 15/zv. 6), keďže jej ustanovenia čl. 2 písm. d) a čl. 6, 7 a 9 sú transponované do návrhu zákona.

K Čl. II až V

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s Čl. I bodmi 1, 2 a 9 návrhu zákona. Spresňuje sa právomoc zastupiteľstiev samosprávneho kraja, obce a mesta (vrátane Bratislavy a Košíc) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu.

v súčasnosti zákony uvedené v Čl. II V priznávajú poslancom zastupiteľstiev právomoc podávať návrhy na rokovanie zastupiteľstva, samotné zastupiteľstvá však mali výslovne priznanú len právomoc schvaľovať územný plán obce (samosprávneho kraja, mesta) alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce (samosprávneho kraja, mesta). Návrhom zákona sa zastupiteľstvám spresní právomoc vo vzťahu k podnetom na prijatie, zmenu alebo doplnenie územnoplánovacej dokumentácie a k jej obstaraniu župným, obecným alebo mestským úradom (magistrátom).

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2022.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák a Peter Liba

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 191 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredia (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú v EÚ, kap. 15/zv. 6) čl. 2 písm. d), čl. 6, 7 a 9, ako aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. L 26, 28. 1. 2012) čl. 1 ods. 2 písm. d) a e), čl. 6, 7, 9 a 11,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

6

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice Európskej únie uvedenej ako prvej v bode 3 písm. b) tejto doložky uplynula 21. 7. 2004 a lehota na transpozíciu smernice Európskej únie uvedenej ako druhej v bode 3 písm. b) tejto doložky uplynula 25. 6. 2011,

b) proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, ako ani nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) smernica Európskej únie uvedená ako druhá v bode 3 písm. b) tejto doložky bola transponovaná do stavebného zákona, smernica Európskej únie uvedená ako prvá v bode 3 písm. b) tejto doložky zatiaľ nie.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

7

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore