Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť

Hazardné hry, podobne, ako aj iné odvetvia služieb prechádzajú v ostatných rokoch   dynamickým vývojom, ktorý súvisí najmä s rozširovaním zapájania informačných technológií s následným približovaním ponuky jej potenciálnym užívateľom, vrátane cezhraničných poskytovateľov. Vzhľadom na osobitný charakter tohto odvetvia a skutočnosť, že oblasť hazardných hier nie je harmonizovaná na úrovni EÚ, realizujú jednotlivé členské štáty úpravu podmienok na národnej úrovni, táto však musí byť dostatočne odôvodnená existenciou verejného záujmu pri súčasnom rešpektovaní primárneho práva EÚ.

Podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v Európskej únii vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Pri úprave podmienok podnikania vo sfére hazardných hier ako odvetvia služieb ekonomickej povahy sa vychádza zo základných práv a slobôd ustanovených v primárnom práve EÚ, ktorými sú najmä právo usadiť sa, voľný pohyb služieb v rámci EÚ/EHP a voľný pohyb kapitálu. V podmienkach prevádzkovania hier v jednotlivých krajinách Európskej únie existujú pomerne veľké rozdiely. Keďže regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, vychádzajúc z princípu subsidiarity (čl. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ) jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle, pri súčasnom rešpektovaní základných princípov práva EÚ (napr. proporcionalita, nediskriminácia), čo prakticky potvrdzuje i doterajšia judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Nastavenie obmedzení v oblasti hazardu je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, ktorými sú napr. ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Primeraná úroveň jednotlivých parametrov vytvára predpoklady na efektívnu reguláciu aktivít v hazardných hrách (s možnosťou zákazu hier, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky), pričom regulačné opatrenia nesmú byť diskriminujúce. 

Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo aktualizáciou podmienok regulácie v oblasti prevádzkovania hazardných hier reagovať na tieto trendy a vytvorením efektívnejších pravidiel sa priblížiť k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa.

Rozhodujúcimi oblasťami predkladanej úpravy je navrhnutie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier, prehodnotenie prístupu k regulácii on-line hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier zahraničnými subjektmi, zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na Odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier.   

Významná časť úprav v rámci predloženého návrhu zákona sa týka oblasti výkonu dozoru. Inštitucionálne zmeny spočívajú v rozšírení kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zapojení colných úradov ako novej zložky orgánov dozoru. Daňovým úradom sa umožní vykonávanie dozoru aj mimo ich miestnej príslušnosti. Rozšírením kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a daňových úradov sa reaguje na opatrenie ukotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým únikom. 

 Dozor nad dozorovanými subjektmi sa bude realizovať formou dozoru na diaľku, dozoru na mieste a vyhľadávacej činnosti, súčasťou ktorej bude dozor pod utajenou identitou, čím sa vytvára priestor na efektívnejší výkon dozoru. Zároveň sa navrhuje, aby sa pri dozore nad prevádzkovaním videohier využívali koncové zariadenia umožňujúce pre orgány dozoru on-line prístup k centrálnemu počítačovému systému prevádzkovateľa. 

S úpravami smerujúcimi k zefektívneniu výkonu dozoru úzko súvisí okruh navrhovaných úprav, týkajúci sa ponuky hazardných hier nelicencovaných poskytovateľov v on-line prostredí. V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona o hazardných hrách, ale aj ponuka spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Tieto subjekty neplnia rovnaké podmienky na prevádzkovanie hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu a predstavuje tak jednoznačnú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom, ktoré zákonné podmienky súvisiace napr. s ochranou verejného poriadku, spotrebiteľa, či prevenciou kriminality plnia. Tieto spoločnosti tým, že nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier,  je ich ponuka  pre hráčov častokrát výhodnejšia, ako ponuka licencovaných subjektov. V snahe obmedziť prienik ponuky nelicencovaných operátorov a jeho dostupnosť na území Slovenskej republiky sa navrhuje zadefinovať takúto ponuku ako zakázanú a zároveň zaviesť opatrenia znemožňujúce prístup k poskytovaniu takejto ponuky. Opatrenia by spočívali najmä v možnosti blokovania stránok s nelegálnym obsahom ponuky hazardných hier pri súčasnom blokovaní platieb súvisiacich s hrou na takýchto stránkach a to na základe príkazu súdu. Navrhovaná úprava je korešpondujúca s reguláciou on-line gamblingu v krajinách Európskej únie. 

Dôležitou súčasťou návrhu úprav je súbor zmien, zameraných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú založené najmä na prevencii a požiadavkách na tzv. zodpovedné hranie. Základom navrhovaného systému prevencie by malo byť vytvorenie registra fyzických osôb, ako  informačného systému verejnej správy, do ktorého sa evidujú fyzické osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi, tzn. osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.  Do tohto registra sa ďalej evidujú fyzické osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Návrhom úpravy sa stanovuje, že ak hráč požiadal o vylúčenie z hrania hazardných hier, toto vylúčenie musí byť najmenej na obdobie 6 mesiacov, pričom ak pominú dôvody pre tento zápis, správca registra vykoná výmaz osoby z tohto registra.

Návrh zákona rieši aj viacero ďalších záležitostí, z ktorých významným návrhom je, v záujme zníženia dostupnosti hier v súvislosti s ochranou najviac ohrozených skupín osôb,  prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier výlučne v herni za súčasného stanovenia minimálneho počtu týchto zariadení, pričom ako minimum sa navrhuje 12 kusov takýchto zariadení. Zakazuje sa označenie herne formou reklamy v akejkoľvek podobe upozorňujúcej na existenciu herne, nabádajúcej na účasť na hazardnej hre, vrátane reklamy na podávanie alkoholických nápojov v herni. 

  K ďalším úpravám patrí napr. aj zmena systému výpočtu odvodov do rozpočtu obce z prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne, videohier a technických zariadení, obsluhovaných priamo hráčmi, ktorá by mala napomôcť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu odvodov tak, aby každá obec, na území ktorej sa budú uvedené zariadenia prevádzkovať, obdržala príslušný podiel z odvodu podľa počtu dní, počas ktorých sa tieto zariadenia v danej obci prevádzkovali. 

Predložený návrh sa zaoberá aj úpravou vybraných sadzieb odvodov, ktorá reaguje na vývoj vybraných ukazovateľov v oblasti hazardných hier, úpravou finančnej zábezpeky a  prehodnotením sankcií (najmä adekvátnosť výšky pokút v závislosti od porušení príslušných ustanovení zákona). 

Súčasťou návrhu sú aj viaceré spresnenia v prípade terminológie, či niektorých postupov na základe poznatkov z doterajšej praxe.

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy (negatívne vplyvy sú rozpočtovo zabezpečené), negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane malých a stredných podnikov, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrila súhlasné stanovisko s pripomienkami, ktoré boli následne zapracované. 

K pripomienkam, predloženým v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa uskutočnili rozporové konania, v rámci ktorých niektoré zásadné pripomienky neboli odstránené. Do ďalšieho legislatívneho procesu je materiál predložený s rozpormi, pričom neboli odstránené niektoré zásadné pripomienky predložené zo strany ZMOS, Asociácie zábavy a hier, Asociácie prevádzkovateľov videohier, Asociácie kasín Slovenska, Aliancie za čistú hru – Clarify, hlavného mesta SR Bratislava a niektoré hromadné pripomienky verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predložený návrh úpravy zákona o hazardných hrách je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Navrhuje sa, aby v úvodných ustanoveniach zákona o hazardných hrách (predmet a účel zákona) bolo vyjadrené aj to, že predmetom úpravy v zákone o hazardných hrách nie sú len podmienky prevádzkovania hazardných hier, ale aj podmienky ich propagovania; navrhovaná úprava súvisí aj s navrhovanou úpravou znenia § 1 písm. f) zákona o hazardných hrách.     

K bodu 2

V súvislosti s úpravou prechodu kompetencií v oblasti výkonu dozoru z obcí na orgány finančnej správy sa navrhuje vrátiť sa k pôvodnému názvu dozoru ako štátnemu orgánu dozoru. Zároveň sa v predmete úpravy zákona o hazardných hrách dopĺňa aj dozor nad propagovaním hazardných hier.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k spresneniu územnej pôsobnosti zákonnej regulácie poskytovania služieb v oblasti hazardných hier, ktorá je nevyhnutne potrebná v nadväznosti na úpravu niektorých nových povinností a zákazov.

K bodu 4

Navrhovaná úprava umožní orgánu dozoru jednoznačne posudzovať postup prevádzkovateľa v prípade reklamačného konania vo všetkých jeho fázach a zároveň zabezpečí vyváženosť postavenia prevádzkovateľa a hráča pri vybavovaní reklamácie. 

K bodu 5 

Zosúlaďuje sa pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje definíciu herne s prihliadnutím na špecifikáciu zariadení prevádzkovaných v herni.

K bodu 7

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 8

Na účely zákona sa dopĺňajú ďalšie pojmy, vymedzuje sa pojem hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky a nový pojem „poskytovanie zakázanej ponuky“. Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktorý vymedzuje pojmy.

K bodu 9

Úprava ustanovenia je vyvolaná negatívnymi skúsenosťami z prevádzkovania niektorých súťaží, hier alebo kvízov, ktoré pod zámienkou propagácie, či reklamy obchádzajú zákon o hazardných hrách vrátane odvodovej povinnosti. Navrhovaná úprava dopĺňa definíciu hazardnej hry s cieľom eliminovať negatívne skúsenosti uvedené v predchádzajúcej vete.

K bodu 10

V tomto odseku sa upresňuje znenie vo väzbe na prípravu petície, a to tak, že zostavenie, podanie alebo vybavenie  petície podľa § 10 ods. 5 nie je dôvodom pre neudelenie individuálnej licencie (návrhom sa reaguje na doterajšie skúsenosti s dobou trvania petície). Ustanovením sa aj spresňujú podmienky prevádzkovania a propagovania hazardných hier, pričom sa zakazuje prevádzkovanie a propagovanie hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia, čím sa posilňuje výkladová jednoznačnosť tohto odseku. 

K bodu 11

Ustanovením § 3 ods. 4 písm. a) sa upravuje pojem „športová súťaž" v súlade s terminológiou zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tento pojem sa nahrádza pojmom „športové podujatia“ podľa uvedeného predpisu. Pojem športové podujatia je rozširujúci, pretože nie vo všetkých športoch sa súťaží, napr. v športe aikido.

K bodu 12

Toto ustanovenie nadväzuje na navrhnutú úpravu v § 3 ods. 3 (zákaz prevádzkovania a propagovania hazardných hier bez licencie). Ustanovením sa rozšíri zákaz prevádzkovania zahraničných hazardných hier aj na ich propagovanie.

K bodu 13

Úprava ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) súvisí s úpravou štátnej správy v oblasti hazardných hier. Orgány finančnej správy preberajú aj kompetencie, ktoré v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier doteraz mali obce, pričom obec bude aj naďalej rozhodovať o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov. Orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier sa stanú aj colné úrady, ktoré budú plniť vymedzené úlohy v oblasti hazardných hier.

K bodu 14

V súvislosti s návrhom úpravy výkonu dozoru sa upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti hazardných hier. Návrhom sa upúšťa od kompetencie vykonávania dozoru zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky a zároveň aj od kompetencie správcu informačného systému v oblasti prevádzkovania hazardných hier, ktorú už v súčasnosti vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom sa zároveň reflektuje na poznatky z praxe a novou kompetenciou sa umožní, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodovalo o  zrušení prevádzkovania výherného prístroja, terminálu videohier, resp. technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi, ak obec požiada a preukáže, že v súvislosti s hraním hazardných hier v konkrétnej herni dochádza k opakovanému a preukázateľnému narušovaniu verejného poriadku. Návrhom sa tiež rozširuje kompetencia ministerstva v oblasti metodického usmerňovania orgánov dozoru a obcí v oblasti hazardných hier okrem výkonu dozoru, v oblasti ukladania sankcií a zavádza sa nová kompetencia pre ministerstvo ako odvolacieho orgánu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo veciach ním uložených sankcií.

K bodu 15

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 16

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa rozširujú kompetencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v súvislosti s doplnením colných úradov ako orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier.

K bodu 18

Navrhovaná úprava zavádza novú kompetenciu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako sankčného orgánu v oblasti hazardných hier.

K bodu 19

Ustanovením sa spresňuje pôsobnosť daňového úradu a zároveň sa navrhuje, aby finančná zábezpeka bola zložená na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa a v tejto súvislosti bude daňový úrad vydávať potvrdenia o zložení finančnej zábezpeky na účely licenčných konaní. Ustanovením sa sleduje zlepšenie zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier oproti súčasnosti, kedy sú tieto prostriedky zložené na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky. 

K bodu 20

Kompetencia obce v oblasti dozoru nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej podľa tohto zákona sa k 1.1.2018 ruší (viď prechodné ustanovenie) z dôvodu presunu tejto kompetencie na orgány finančnej správy. Obec bude naďalej licenčným orgánom na prevádzkovanie výherných prístrojov, bude vykonávať správu odvodov do svojho rozpočtu a ukladať sankcie vo vymedzenom rozsahu.

K bodu 21

Novelizačným ustanovením sa navrhuje, aby pri vybavovaní petície bolo prihliadnuté na skutočnosť, že dochádza opakovane a preukázateľne k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Zároveň sa pri prešetrovaní a vybavovaní petície bude postupovať podľa zákona o petičnom práve.

K bodu 22

Opakované a preukázateľné narušovanie verejného poriadku obec preukazuje v spolupráci a spolupôsobením Policajného zboru. Ustanovenie nadväzuje na § 10 ods.2 písm. g).

K bodu 23

Návrhom tohto ustanovenia sa inštitucionalizujú piliere dozoru v oblasti hazardných hier na celom území Slovenskej republiky, a to orgány finančnej správy, ktoré budú komplexne zastrešovať výkon dozoru v oblasti hazardných hier nad vymedzenými dozorovanými subjektmi, vrátane vykonávania dozoru nad propagovaním hazardnej hry a prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete. V rámci výkonu dozoru nad dozorovanými subjektmi budú orgány finančnej správy vykonávať dozor na diaľku, dozor na mieste a vyhľadávaciu činnosť, vrátane dozoru pod utajenou identitou.  Z pohľadu kompetencií bude         -  Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávať dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk; dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a právnických osôb poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete a verené elektronické komunikačné služby, a to formou dozoru na mieste a dozoru na diaľku. Tomuto orgánu dozoru sa zveruje kompetencia vykonávania dozoru všetkými formami nad všetkými ostatnými dozorovanými subjektami podľa zákona o hazardných hrách.

• - Daňový úrad bude vykonávať dozor nad všetkými dozorovanými subjektami podľa tohto zákona formou dozoru a mieste, dozoru na diaľku, vyhľadávacou činnosťou a dozoru pod utajenou identitou. Ak bude súčasťou dozoru technická kontrola, príslušný daňový úrad bude vydávať poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne. Dozor bude daňový úrad vykonávať aj mimo svojej miestnej príslušnosti, čim sa zabezpečí vyššia nezávislosť a nezaujatosť osôb poverených výkonom dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier.
• - Colný úrad bude vykonávať dozor v rozsahu kompetencií daňového úradu.

K bodu 24

Návrhom úpravy rozširuje okruh dozorovaných subjektov aj o fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú zakázanú ponuku, fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikačné služby a elektronické komunikačné siete a platobné služby v súvislosti s poskytovaním zakázanej ponuky, používajú označenie kasíno bez udelenej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne. Okruh dozorovaných subjektov sa rozširuje aj o ďalšie osoby, u ktorých môže orgán dozoru vykonať dozor, napr. u subjektov organizujúcich športové podujatia, prevádzkujúcich súťaže, hry alebo kvízy, a to s cieľom zistiť, či sa nejedná o hazardnú hru, prevádzkovanú bez potrebnej licencie.

K bodu 25

Týmto ustanovením sa upravujú všeobecné zásady výkonu dozoru, v rámci ktorých sa ustanovuje podstata výkonu dozoru, ktorou je zistiť a vyhodnotiť súlad skutočného stavu dozorovaných okolností so stavom ustanoveným v príslušných právnych predpisoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť dotknutých  osôb, ustanovujú sa oprávnenia orgánov dozoru, jeho zamestnancov a prizvaných osôb (tzn. zamestnancov poverenej skúšobne, ak je súčasťou dozoru technická kontrola). Predložený návrh zákona sa jednoznačne vyjadruje aj k povinnostiam orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dozorom zistí podozrenie z trestnej činnosti. 

V  rámci tohto ustanovenia sa vymedzujú aj formy výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier ako výkon dozoru na mieste, dozor na diaľku a vyhľadávacia činnosť (vrátane dozoru pod utajenou identitou), pričom pri výkone dozoru na diaľku orgány dozoru budú využívať aj technické možnosti, dané vyhláškou, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zariadenia a systémy využívané pri prevádzkovaní hazardných hier, ktorými sú videohry.  Toto ustanovenie rieši aj náklady spojené s dozorom na mieste, dozorom na diaľku a vyhľadávacou činnosťou, a to tak, že náklady, ktoré vznikli orgánom dozoru znášajú orgány dozoru a náklady, ktoré vznikli dozorovanému subjektu, znáša dozorovaný subjekt.

Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci, ako aj ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, tzn. tretie osoby budú povinné umožniť výkon dozoru, ako aj zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, čím môžu byť týmto tretím osobám sčasti a v určitom čase obmedzené ich obchodné a podnikateľské aktivity, preto sa navrhuje zároveň ustanoviť, že osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú týmto tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru. Inými slovami povedané, dozorovaný subjekt, ako aj tieto tretie osoby budú musieť v záujme výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier podľa tohto zákona strpieť určité svoje konania. Osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba však budú z pracovnoprávneho hľadiska zodpovedné voči svojim zamestnávateľom za úkony urobené pri výkone dozoru a rovnako nebude dotknutá ich trestnoprávna zodpovednosť pri výkon dozoru.

K bodu 26

Legislatívno-technické upresnenie textu vyplývajúce zo zavedenia nových pojmov.

K bodu 27

Ustanovenie § 14 ods. 4 písm. a) a b), o povinnosti zachovávať mlčanlivosť osobám povereným výkonom dozoru, je legislatívno-technickým spresnením, nadväzujúcim na navrhované úpravy zákona.

K bodu 28

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým je možné  poskytnúť údaje o skutočnostiach, ktoré sa osoby poverené výkonom dozoru a prizvané osoby dozvedeli pri výkone dozoru.

K bodu 29

Cieľom nového znenia ustanovenia § 15 zákona je podrobne upraviť postup pri dozore na mieste, ktorý sa na rozdiel od iných foriem výkonu dozoru vykonáva priamo u dozorovaného subjektu, v jeho priestoroch a u jeho zamestnancov. Orgány dozoru vykonávajú dozor na mieste prostredníctvom svojich zamestnancov (osoby poverené výkonom dozoru, ktoré sa preukazujú služobným preukazom oprávňujúcim na výkon dozoru) a v prípade, ak je súčasťou výkonu dozoru aj technická kontrola, vykonáva dozor aj za účasti prizvanej osoby, ktorou sú zamestnanci poverenej skúšobne, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie vydané daňovým úradom.

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dozore vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dozor alebo prizvaných osôb, a tak vytvoriť predpoklady na objektívny výkon dozoru.

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dozoru je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností osôb poverených výkonom dozoru na mieste. 

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dozoru vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry, priestorov dozorovaného subjektu a do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru, ďalej právo vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali písomnosti, informácie, vyjadrenia, atď. k predmetu dozoru a zisteným nedostatkom, právo zaistiť doklady a technické zariadenia, resp. právo odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom a tiež vyžadovať súčinnosť od dozorovaného subjektu potrebnú na vykonanie dozoru, ak nemožno účel dozoru dosiahnuť inak, resp. prizvať zamestnanca poverenej skúšobne, ak súčasťou dozoru je aj technická kontrola. 

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam, tzn. okrem preukázania sa dokladom oprávňujúcim na výkon dozoru najmä vydať potvrdenie o odňatí dokumentov potrebných k výkonu dozoru a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, poškodením atď., a ich vrátenie dozorovanému subjektu, vypracovať správu o výkone dozoru vrátane určenia primeranej lehoty na vyjadrenie sa k správe, preverenie oprávnenosti písomných námietok k správe a oznámenie o preverení  predložených písomných námietok k správe. Navrhuje sa aj povinnosť orgánom dozoru v prípade potreby určiť a písomne oznámiť dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dozore na mieste a príčin ich vzniku a predložiť orgánom dozoru písomnú správu o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení vrátane zabezpečenia ochrany informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste pred ich neoprávneným sprístupnením.

Úspešnosť činnosti orgánov dozoru je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dozorovaného subjektu voči osobám povereným výkonom dozoru. Preto sa navrhuje, aby dozorovaný subjekt poskytoval týmto osobám súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dozoru a primerane sa mu stanovujú povinnosti v súvislosti s výkonom dozoru. 

Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dozoru sa označuje názvom správa o výsledku dozoru na mieste, pričom sa ustanovujú jej obsahové náležitosti. Súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu proti údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovanému subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu. Vzhľadom na význam tohto dokumentu, sa navrhuje doba jeho archivácie 5 rokov. Návrh tohto ustanovenia rieši aj ukončenie dozoru na mieste a v súvislosti s pôsobnosťou orgánov dozoru sa navrhuje aj poskytnutie ochrany zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky.

K bodu 30

Dozor pod utajenou identitou: Zavádza sa nová kompetencia pre orgány dozoru, ktoré budú vykonávať dozor pod utajenou identitou. Tento dozor bude môcť vykonávať fyzická osoba, ktorá bude mať od orgánu dozoru písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou, ktoré obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dozoru pod utajenou identitou číslo preukazu neobsahuje osobné údaje osoby poverenej výkonom tohto dozoru (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu ich bydliska, prípadne iné osobné údaje). Takýto dozor sa začne okamihom prvého úkonu, ktorý urobila osoba poverená výkonom dozoru voči dozorovanému subjektu, až do  momentu preukázania sa tejto osoby písomným poverením orgánu dozoru. Dozor pod utajenou identitou sa bude vykonávať na zisťovanie dodržiavania ustanovení o zákaze účasti na hazardných hrách osobám, ktoré sú vylúčené z možnosti  hrania hazardných hier, osobám mladším ako 18 rokov vrátane zákazu ich vstupu do herne. V súvislosti s výkonom tohto dozoru sa stanovuje, že všetky plnenia vykonané pri dozore pod utajenou identitou sa od začiatku zrušujú preukázaním sa osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Dozorovaný subjekt je povinný uhradiť orgánu dozoru všetky plnenia v rámci výkonu tohto dozoru a orgán dozoru vráti dozorovanému subjektu celé finančné plnenie uhradené v rámci výkonu tohto dozoru, pričom tieto finančné plnenia sa musia uhradiť do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa osoba poverená výkonom pod utajenou identitou preukázala poverením na výkon dozoru.

Dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk: V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj ponuky spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Ich ponuka pre hráčov hazardných hier, na území Slovenskej republiky je častokrát výhodnejšia ako ponuka licencovaných subjektov z dôvodu neplnenia zákonných podmienok a je v rozpore s dobrými mravmi, čím predstavuje nežiaduci prvok v podnikaní v oblasti hazardu. V snahe zamedziť pokračovaniu uvedenej situácie sa navrhuje úprava, ktorá je zameraná na obmedzenie dostupnosti hazardných hier, na prevádzkovanie ktorých nebola udelená alebo vydaná príslušná licencia podľa slovenských právnych predpisov a ktoré prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb (internetu) ponúkajú predovšetkým zahraničné spoločnosti. Preto cieľom nového ustanovenia § 15b zákona je osobitne upresniť špecifickú oblasť predmetu dozoru, vrátane postupu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, t.j. propagovaním alebo prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie podľa slovenského zákona o hazardných hrách prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a služieb. Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje pôsobnosť orgánu dozoru, t.j. Finančnému riaditeľstvu SR v oblasti dozoru nad poskytovaným zakázaných ponúk a určuje sa obsah zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky. V súvislosti s webovým sídlom uvedeným v tomto zozname je nutné konštatovať, že webové sídlo nemusí byť ohraničené doménou, t.z. že môže byť súčasťou väčšej domény (napr. podriadené organizácie MV SR majú samostatné webové sídla v rámci domény www.minv.sk.) a v takomto prípade sa predpokladá spresnenie adresy. Návrhom sa stanovuje povinnosť orgánu dozoru komunikovať s fyzickou alebo právnickou osobou s cieľom ukončenia jej činnosti v oblasti poskytovania zakázaných ponúk. Stanovuje sa postup vyradenia zakázaných ponúk zo zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky, resp. ich nezaradenia v prípade, ak sa preukáže, že nie sú/nepoužívajú sa na poskytovanie zakázanej ponuky alebo bola zakázaná ponuka odstránená (prevádzkovanie a propagovanie hazardnej hry bez licencie prestalo byť dostupné z územia Slovenskej republiky). V tejto súvislosti sa stanovuje kompetencia orgánu dozoru vyžadovať od poskytovateľa platobných služieb identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom. V prípade, ak nedôjde k odstráneniu poskytovania zakázanej ponuky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu súdu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého je zakázaná ponuka poskytovaná a zamedzenie vykonaniu platobnej operácie a inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. Príkaz súdu zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle a doručí ho osobám určeným v tomto príkaze. Ak pominú dôvody pre vydanie príkazu súdu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada tento súd o zrušenie príkazu.

K bodu 31

Z dôvodu potreby vyššej právnej istoty sa navrhuje, aby daňový úrad po splnení zákonných podmienok vydal potvrdenie, v ktorom budú uvedené skutočnosti súvisiace s podmienkami prevádzkovania hazardnej hry na základe všeobecnej licencie.

K bodu 32

Návrh reaguje na poznatky aplikačnej praxe tým, že upresňuje postup pre prevádzkovateľa hazardných hier na základe všeobecnej licencie v prípade, ak sa tento prevádzkovateľ rozhodne pokračovať v prevádzkovaní hazardných hier aj počas dlhšieho obdobia, ako  uviedol vo svojom oznámení, podanom orgánu dozoru. Súčasne sa navrhuje upraviť osobitný postup v prípade prevádzkovateľa kartovej hry mimo kasína pri vydávaní evidenčných štítkov slúžiacich na označovanie kartového stola.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava vyvolaná doplnením nových odsekov 4 a 5 v § 19.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 35

Navrhuje sa, aby v prípade podania žiadosti o udelenie individuálnej licencie mala spoločnosť s ručením obmedzeným zriadenú dozornú radu (zriadenie dozornej rady pri s.r.o. rieši Obchodný zákonník len fakultatívne) z dôvodu posilnenia kontrolnej činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier, pretože dozorná rada je oprávnená kontrolovať činnosť konateľa, ako aj výkon činností samotnej spoločnosti, medzi ktoré bude v tomto prípade patriť aj prevádzkovanie hazardných hier.

K bodu 36

Návrhom ustanovenia sa výška základného imania pre žrebové peňažné lotérie a okamžité lotérie zjednocuje s výškou základného imania pri niektorých iných hazardných hrách.

K bodu 37

Ustanovenie sa upravuje vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu.

K bodu 38

Vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa sa upravuje povinnosť predkladania iného dokladu k žiadosti o udelenie individuálnej licencie, ako doposiaľ, ktorým bude potvrdenie daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu. Povinnosť predkladať potvrdenie o zložení finančnej zábezpeky a k tomu prislúchajúce čestné vyhlásenie sa nebude týkať (tak ako doteraz) lotérie pokladničných dokladov.

K bodu 39

Zavádza sa jednotná úprava názvu orgánu, ktorý vydáva potvrdenie pre žiadateľa o udelenie individuálnej licencie o tom, že žiadateľ nemá nedoplatky na odvodoch ani nedoplatky u správcu daní. Návrh ustanovenia pamätá aj na situáciu, keď žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 40

Navrhovaným znením sa dosiahne jednoznačnejšia úprava povinností žiadateľa o individuálnu licenciu predkladať doklad o splatení základného imania ako súčasť žiadosti o udelenie individuálnej licencie. 

K bodu 41

Ustanovenie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ (v tomto prípade štátny podnik) spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Návrh ustanovenia v prípade charitatívnej lotérie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 44

Navrhuje sa spresnenie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené vypracovať projekty monitorovacej techniky ako dokumenty, požadované v rámci licenčného konania v prípade hazardných hier prevádzkovaných v kasíne.

K bodu 45

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 46

Návrhom sa odbúrava administratívna záťaž v podobe povinnosti predkladania údajov o  materiálno-technickom zabezpečení a počte zamestnancov, ak  dôjde k ich zmenám.

K bodu 47

Vyjadrenie obce je v aktuálnom znení zákona o hazardných hrách platné jeden kalendárny rok. Z dôvodu nejednotnosti uvádzania údajov vo vyjadrení obce dochádza k uvádzaniu duplicitných údajov v informačnom systéme Finančného riaditeľstva SR, preto sa navrhuje predĺžiť jeho platnosť na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 2 roky. Návrh ustanovenia je len technickým riešením odbúrania duplicitných údajov v informačnom systéme a nijako nezasahuje do kompetencie obcí v súvislosti s prijímaním všeobecne záväzného nariadenia o zákaze prevádzkovania niektorých druhov hazardných hier, pretože ak bude mať prevádzkovateľ kladné vyjadrenie obce na dobu platnosti jeho licencie a obec medzitým príjme VZN o zákaze prevádzkovania hazardných hier, pre tohto prevádzkovateľa platí tak, ako doteraz ustanovenie § 10 ods. 5 písm. c) a to, že na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená licencia pred nadobudnutím účinnosti VZN sa toto VZN nevzťahuje do doby skončenia jeho individuálnej licencie. Upravuje sa aj zákon o správnych poplatkoch a to tak, že správny poplatok za vyjadrenie obce, ktorý bol doposiaľ 100 € na jeden kalendárny rok sa zvyšuje na 200€ na dva roky.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby súhlas obce na prevádzkovanie stávkových hier a binga bol tiež obmedzený na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 5 rokov. Uvedené druhy hazardných hier nie je možné podľa platného znenia  zákona o hazardných hrách zakázať formou VZN. 

Úpravou predmetného ustanovenia sa zároveň upresňuje, že v prípade novej žiadosti o udelenie individuálnej licencie musí žiadateľ vždy priložiť nový takýto súhlas alebo vyjadrenie obce. V tomto kontexte sa navrhuje upraviť aj zákon o správnych poplatkoch. 

K bodu 48

Návrh súvisí so zrušením vydávania identifikačných kariet na výherné prístroje na základe udelenej licencie zo strany príslušnej obce (doterajší § 24). Identifikačné karty pre výherné prístroje vydáva daňový úrad, ktorý tak získal informáciu o povolení prevádzkovania výherného prístroja obcou pre potreby správy odvodu do štátneho rozpočtu. Návrhom na zrušenie vydávania identifikačných kariet sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti daňových úradov, pričom informáciu o udelení licencie získa orgán dozoru priamo od licenčného orgánu. Návrh úpravy rieši aj situácie súvisiace so žiadosťou o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru, a to tak, že ak žiadateľ o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardnej hry je prevádzkovateľom tejto hazardnej hry na základe už udelenej individuálnej licencie, ministerstvo alebo obec udelí tomuto žiadateľovi novú individuálnu licenciu na prevádzkovanie tej istej hazardnej hry s platnosťou najskôr deň nasledujúci po dni, kedy mala uplynúť lehota na prevádzkovanie hazardnej hry podľa už udelenej individuálnej licencie. Zároveň sa ustanovuje, že individuálnu licenciu je možné udeliť najskôr 60 dní pred začiatkom prevádzkovania, určeným v licencii. Navrhovaným ustanovením sa predíde špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov, ktorí požiadajú o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru z dôvodu, že niektorá obec, na území ktorej prevádzkujú hazardné hry plánuje prijať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze prevádzkovania hazardných hier, čím by si títo prevádzkovatelia predĺžili dobu, počas ktorej by mali možnosť prevádzkovania hazardných hier na území dotknutej obce.

K bodu 49

Návrhom sa upresňuje obsah rozhodnutia o udelení licencie, čím sa reaguje aj na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry, pri ktorom sa využíva internetová sieť na prenos a zber údajov sa určili povinnosti prevádzkovateľovi takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. 

K bodu 50

Prevádzkovanie hazardnej hry v rozpore so zákonom o hazardných hrách je možné preukázať len na základe vykonaného dozoru orgánmi dozoru. Kompetencia odňať licenciu povoľujúcim orgánom je daná v druhej vete § 23 odsek 3. Postup po odňatí licencie je navrhnutý doplnením tohto ustanovenia tak, že odňatie individuálnej licencie oznámi nielen obec, ale aj ministerstvo Finančnému riaditeľstvu SR, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie.

K bodu 51

Navrhovaným znením ustanovenia sa zavádza povinnosť prevádzkovateľovi hazardných hier, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, aby podal návrh  na zápis povolenej činnosti do obchodného registra na základe individuálnej licencie a výpis z obchodného registra o vykonaní tohto zápisu v stanovených termínoch.

Novým znením § 24 sa ruší pôvodné znenie, na základe ktorého daňové úrady vydávali identifikačné karty pre každý výherný prístroj samostatne. Zrušením pôvodného znenia sa znižuje administratívnu náročnosť práce daňových úradov, pričom informáciu o udelení individuálnej licencie vrátane výrobných čísiel výherných prístrojov, vyčíslenie stavov počítadiel, vyčíslenie údajov o prijatých vkladoch a vyplatených výhrach, začatie prevádzkovania a ukončenie prevádzkovania technických zariadení a stávkových kancelárií  predkladali orgánu dozoru prevádzkovatelia (§ 22 ods. 3 zákona spolu s úpravou § 35 ods. 18 a ods. 19).

K bodu 52

Lehota na vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa upresňuje a zjednocuje s lehotami vydania rozhodnutia o zmene individuálnej licencie pri ostatných hazardných hrách.

K bodu 53

Navrhovaným ustanovením sa ruší odsek 1 z dôvodu, že povinnosť zápisu povolenej činnosti pre prevádzkovateľa hazardných hier do obchodného registra sa ukladá pre všetkých prevádzkovateľov hazardných hier, vrátane  prevádzkovateľov hazardných hier v kasíne, už zapísaných v obchodnom registri, a to novým ustanovením § 24. Zároveň sa  spresňuje dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne, a to na základe podnetu orgánov dozoru alebo zo strany ministerstva (úprava existujúceho odseku 2 tohto paragrafu). Stanovuje sa aj postup a lehoty pri odňatí licencie. Táto úprava je identická s úpravou pre ostatných prevádzkovateľov hazardných hier (§ 23 ods. 3 návrhu zákona).

K bodu 54

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom internetu sa určili povinnosti prevádzkovateľovi  takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

K bodu 55

Návrhom sa zosúlaďuje právny stav so skutkovým stavom; zariadenia využívané pri prevádzkovaní číselných lotérií sú odborne posudzované.

K bodu 56

Návrhom sa upresňujú ustanovenia, podľa ktorých sa postupuje pri ukladaní sankcií poverenej skúšobni.

K bodu 57

Informácie o vydaných osvedčeniach, ktoré sú dokladom o odbornom posúdení zariadení a systémov, používaných pri prevádzkovaní hazardných hier bude poverená skúšobňa predkladať z dôvodu potreby licenčného orgánu pri správnom konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie.

K bodu 58

Do tretej časti, prvej hlavy sa dopĺňajú paragrafy, ustanovujúce opatrenia pre zodpovedné hranie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť aj názov tretej časti.

K bodu 59

Cieľom nového ustanovenia je predísť sporom vyplývajúcim z nejednoznačnosti výkladu aktuálne platných ustanovení zákona o hazardných hrách týkajúcich sa povinnosti mať odborne posúdené zariadenia a systémy s platným osvedčením počas celej doby ich prevádzkovania. Pôvodné znenie odseku 2 sa presúva v upravenej forme do § 3 odseku 3. Súčasne sa navrhuje nová povinnosť pre prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorej cieľom je eliminovanie možnosti neoprávnenej manipulácie alebo zámeny zariadení.

K bodu 60

Aj v nadväznosti na povinnosti prevádzkovateľa hazardnej hry vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť povinnosť prevádzkovateľa vymedzených hazardných hier vyžiadať od hráča, ktorý má záujem zúčastniť sa vymedzených hazardných hrách poskytnutie dvoch dokladov, ktorých účelom je zabezpečenie dostatočnej identifikácie hráča. 

K bodu 61

Ustanovenie reaguje na Odporúčanie komisie č. 2014/478/EÚ o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaniu hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb. Zavádza sa zákaz vstupu do herne osobám mladším ako 18 rokov, ďalej v súvislosti s doplnením ustanovení o vylúčení osôb z účasti na hazardnej hre sa navrhuje úprava týchto odsekov tak, aby sa hazardných hier, bližšie vymedzených v týchto ustanoveniach, nemohla zúčastniť  osoba, ktorá je zaevidovaná v registri fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách podľa § 35a a osoba mladšia ako 18 rokov. Osoba vylúčená z hrania hazardných hier bude mať takisto zákaz vstupu do herne. Prevádzkovateľ vymedzených hazardných hier bude využívať na účely zabránenia účasti na hazardnej hre register vylúčených osôb podľa § 35a a údaje z preukazu totožnosti a prípadne aj z ďalšieho dokladu, kópiu ktorých mu na tento účel zasiela fyzická osoba, ktorá má záujem zúčastniť sa na hazardnej hre. Spresňuje sa aj terminológia vo väzbe na § 38 odsek 1 písm. a) zákona o hazardných hrách (prevádzkový čas). Ustanovením sa ďalej spresňuje výkon stáleho dohľadu v herni, a to tak, že v herni s viacerými prevádzkovateľmi bude vykonávaný stály dohľad prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá má pracovný pomer s jedným z prevádzkovateľov hazardnej hry v danej herni. Tento prevádzkovateľ musí mať udelenú individuálnu licenciu podľa § 22 ods. 1 zákona o hazardných hrách. 

K bodu 62

Žrebovanie číselnej lotérie s názvom Eurojackpot uskutočňuje spoločnosť Veikkaus Oy, Vantaa, Fínsko za účasti overovateľa povereného fínskym národným policajným zborom. Žrebovanie prebieha spravidla v piatok a je platné pre všetky zúčastnené krajiny. Navrhovanou úpravou sa umožní prevádzkovať túto lotériu v rámci prevádzkového času v priebehu celého roka.

K bodu 63

Rozširuje sa zákaz prevádzkovania technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier v ďalších inštitúciách, konkrétne ide o zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí. Zákaz prevádzkovania technických zariadení vo vzdialenosti do 200 metrov od vybraných zariadení a budov (§ 35 ods. 11 platného zákona) je vymedzený v prechodnom ustanovení (§ 58m návrhu zákona), ktorý bude platiť do 31.12.2018. Od 1.1.2019 sa budú môcť prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier výlučne v herni. Táto povinnosť je ustanovená v návrhu § 35 ods. 24. V tomto prechodnom období (roky 2017-2018) sa za účelom jednotného určovania vzdialenosti navrhuje spresnenie postupu merania vzdialenosti 200 m. Za takúto vzdialenosť sa považuje pochôdzková vzdialenosť medzi  najbližším vchodom do prevádzky, v ktorej sú umiestnené zariadenia na prevádzkovanie uvedených hazardných hier a najbližším vchodom do vymenovaných budov (ustanovenie § 58m). Pochôdzkovú vzdialenosť je nutné vnímať ako vzdialenosť, ktorú je možné prekonať chôdzou po štandardných komunikáciách (chodníkoch a cestách, nie prekonávaním oplotení a pod). Zároveň sa stanovuje povinnosť využívať pri meraní vzdialenosti kalibrované meradlo. 

K bodu 64

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ bude môcť  poskytnúť údaje o hráčoch, ich účasti na hre a informácie získané pri odbornom posudzovaní.

 K bodu 65

Zavádza sa povinnosť pre prevádzkovateľa kartových hier pokrového typu, ktorý ich prevádzkuje mimo kasína na základe všeobecnej licencie, viesť mesačnú evidenciu vkladov, výhier a poplatkov za účasť na hazardnej hre osobitne za prevádzky. Zároveň sa zavádza povinnosť ostatným prevádzkovateľom, ktorí už v súčasnosti vedú dennú alebo mesačnú evidenciu vkladov a výhier (tzn. okrem prevádzkovateľov hazardných hier podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) - prevádzkovateľov žrebových lotérií, tombol, okamžitých lotérií a lotérie pokladničných dokladov, ktorí dennú ani mesačnú evidenciu vkladov a výhier nevedú) zasielať tieto údaje daňovému úradu, miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa.

K bodu 66

Predkladaným návrhom sa sprehľadní celý segment prevádzkovania všetkých druhov zariadení na prevádzkovanie hazardných hier tým, že prevádzkovatelia budú povinní nahlasovať vybrané údaje orgánu dozoru. Prevádzkovateľovi sa zavádza povinnosť oznámiť orgánu dozoru pred spustením do prevádzky jednotlivého výherného prístroja, technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi a terminálu videohry oznámiť túto skutočnosť spolu s vyčíslením stavu počítadla zariadenia, či už elektronického alebo mechanického. Zároveň sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa oznámiť výmenu počítadiel vrátane vyčíslenia ich stavov, resp. ukončenie prevádzkovania hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vrátane vyčíslenia stavov počítadiel v stanovených termínoch. Prevádzkovateľ kurzových stávok je povinný pred začatím prevádzkovania stávkovej kancelárie oznámiť túto skutočnosť orgánu dozoru. Prevádzkovateľ kurzových stávok oznámi ukončenie prevádzkovania stávkovej kancelárie do 5 dní odo dňa ukončenia prevádzkovania. Rozsah a spôsob oznámení podľa tohto odseku písomne určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom tohto ustanovenia získa orgán dozoru potrebné informácie pre svoju činnosť, ktoré si dozorom nad prevádzkovaním hazardných hier na mieste môže overiť. Zároveň sa zosúlaďuje pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách (§ 35 ods. 20).

K bodu 67

V záujme zvýšenia ochrany najviac ohrozených skupín osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti) sa navrhuje koncentrácia hazardných hier, pri prevádzkovaní, ktorých sa využívajú zariadenia, ktoré počas hry môže obsluhovať hráč samostatne, do herní. Ide o hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohry. Tieto hazardné hry budú prevádzkované od 1.1.2019 výlučne v herni. Navrhuje sa stanovenie minimálneho počtu  zariadení a to tak, aby celkový počet výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, alebo terminálov videohier v herni bol najmenej 12 ks alebo spoločne najmenej 12 takýchto zariadení slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier, pričom každé toto zariadenie sa považuje za jeden kus zariadenia bez ohľadu na počet hracích miest. 

K bodu 68

Zákonom sa zriaďuje register fyzických osôb, do ktorého sa zapisujú všetky fyzické osoby vylúčené z účasti na hazardných hrách. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier. Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú všetky osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie). Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú aj osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie, alebo im bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Dôsledkom zápisu do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách je zákaz zúčastniť sa na hazardných hrách, bližšie špecifikovaných v predmetnej úprave, čo je jedným zo základných zámerov úpravy zákona. Ak fyzická osoba požiada o vylúčenie z účasti na hazardných hrách, správca registra vykoná zápis do registra vylúčených osôb pričom výmaz z registra vylúčených osôb bude možný až po uplynutí ½ roka. Zápis fyzickej osoby, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva, bude vykonávaný na základe oznámenia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; to isté platí aj vo vzťahu k výmazu takejto osoby z registra.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 70

Návrh súvisí s komplexnou úpravou zlepšenia zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier, a to formou uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu, miestne príslušného podľa sídla žiadateľa.

Zjednocujú sa podmienky pri uvoľňovaní finančnej zábezpeky v prípade prevádzkovateľa, ktorému uplynula doba platnosti licencie, alebo mu bola licencia odňatá či zrušená. Zároveň sa upresňuje doklad, ktorým žiadateľ preukáže vysporiadanie záväzkov na krytie, ktorých je finančná zábezpeka určená. 

Vo väzbe na zavedenie jednotného pojmu „príslušný správca odvodu“ sa navrhuje aj úprava týchto ustanovení tak, aby prevádzkovateľ, ktorý požiada o uvoľnenie finančnej zábezpeky z dôvodu neuhradených odvodov alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry, predložil doklad o neuhradení, resp. vysporiadaní odvodov nielen zo strany daňového úradu, ale aj zo strany obce.

Navrhuje sa skrátenie doby, počas ktorej nemá prevádzkovateľ uhradené svoje záväzky z odvodov, a to z troch mesiacov na jeden mesiac, po uplynutí 1 mesiaca ministerstvo na žiadosť daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa, resp. príslušnej obce, ktorá vykonáva správu odvodov rozhodne o uvoľnení finančnej zábezpeky.  

K bodu 71

Jedná sa o opatrenie navrhované v rámci spresnenia a sprísnenia podmienok prevádzkovania hazardných hier v súvislosti so zmenami v ukladaní finančnej zábezpeky, ktorá je určená na krytie nevysporiadaných záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktoré vznikli neuhradením odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatením výhier hráčom.

K bodu 72

Navrhuje sa zvýšiť výšku finančnej zábezpeky z 1 000 eur na 1 500 eur, čo je samotná výška odvodu za prevádzkovanie kartových hier mimo kasína. Návrh reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe.

K bodu 73

Úpravou § 37 ods. 1 písm. i) sa navrhuje zvýšiť odvod z hernej istiny pri hazardných hrách prevádzkovaných v kasíne o 1% a to celkovo z 29% na 30%, pričom do štátneho rozpočtu z 26% na 27%. Hernou istinou je v tomto prípade výška vkladov po odpočítaní vyplatených výhier.

K bodu 74

Zmenou § 37 ods. 1 písm. j) sa stanovuje odvod z prevádzkovania výherných prístrojov. Ide o paušálny odvod, ktorý prevádzkovateľ platí za jeden výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka. Týmto ustanovením sa navrhuje zvýšiť paušálny odvod do štátneho rozpočtu z 2 100 eur na 2 600 eur a v prípade prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne z 4 200 eur na 4 700 eur.

V § 37 ods. 1 písm. l) sa stanovuje odvod z prevádzkovania videohier. Ide o paušálny odvod a prevádzkovatelia ho odvádzajú bez ohľadu na dobu prevádzkovania videohier počas kalendárneho roka. Navrhuje sa jeho zvýšenie zo súčasných 4 200 eur na 4 700 eur do štátneho rozpočtu za každý terminál prevádzkovaný v kalendárnom roku. 

V nadväznosti na navrhovanú zmenu systému platenia odvodov do rozpočtu obcí sa príslušne upravujú nielen spomínané písmená j) a l) ale aj písmeno k) tohto zákona.

K bodu 75

Legislatívno-technické upresnenie odseku z dôvodu  zavedenia jednotného pojmu „príslušný správca odvodov“. V praxi to bude znamenať, že prevádzkovateľ uhradí do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce podľa sídla prevádzkovateľa zákonom stanovenú výšku úhrady odvodu. 

K bodu 76

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu príslušný správca odvodov. Zároveň sa navrhuje upresnenie lehoty úhrady odvodu tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod až po potvrdení správnosti vyúčtovania odvodov z prevádzkovania žrebových lotérií, tombol a okamžitých lotérií.

K bodu 77

Nadväzne na zavedenie jednotného pojmu príslušný správca odvodu sa navrhuje úprava ustanovenia tak, že prevádzkovateľ výherného prístroja bude odvádzať odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa a nie ako doteraz, kedy sa uhrádzal odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

K bodu 78

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi.

K bodu 79

Cieľom návrhu je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto technického zariadenia na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte technických zariadení a počte dní, počas ktorých bolo technické zariadenie prevádzkované na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi v danom kalendárnom roku všetkým obciam spolu vo  výške 900 €.

K bodu 80

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa videohier.

K bodu 81

Cieľom návrhu § 37 ods. 9 je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania terminálu videohier príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto terminálu na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých bol terminál videohier prevádzkovaný na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje terminál videohier na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie v prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie videohier v danom kalendárnom roku spolu všetkým obciam vo výške 800 eur. V § 37 ods. 10 a 11 sa legislatívno-technicky upresňuje znenie odsekov z dôvodu zavedenia jednotného pojmu správcu odvodu.

K bodu 82

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov.

K bodu 83

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov. Navrhované ustanovenie vyplýva z aplikačnej praxe a spresňuje postup správcu odvodu pri vymáhaní nedoplatkov na odvodoch prevádzkovateľov hazardných hier, tzn. na úhradu nedoplatkov v prvom rade využiť inštitút finančnej zábezpeky.

K bodu 84

Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktoré vymedzuje pojmy.

K bodu 85

Spresnenie vymedzenia herne sa navrhuje v súvislosti s opatreniami  smerujúcimi k zvýšeniu ochrany skupín zraniteľných osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti). Zavádza sa zákaz reklamy v oblasti hazardných hier v akejkoľvek forme na vonkajších častiach herne, vrátane reklamy na alkoholické nápoje.

K bodu 86

Navrhovaná úprava je vyvolaná aplikačnou praxou.

K bodu 87

V záujme posilnenia ochrany žrebov pred zneužitím sa navrhuje zavedenie povinného bezpečnostného prvku vo forme jedinečného kódu na overenie výhernosti žrebu, ktorý musí byť v čase predaja zakrytý stieracou vrstvou. 

K bodu 88

Je neefektívne, aby orgán dozoru bol neustále prítomný v prevádzke, v ktorej sa žrebuje bingo alebo lotériová hra Klub keno, ktoré prebiehajú automatizovaným generátorom náhodných čísiel a boli odborne posúdené a osvedčené poverenou skúšobňou.

K bodu 89 

Upresnenie terminológie vo väzbe na § 43 odsek 5 a zároveň návrh na skrátenie lehoty na znehodnotenie nepredaných žrebov z dôvodu neprimerane dlhej doby na znehodnotenie žrebov po uplynutí vyúčtovania lotériovej hry.

K bodu 90

Jedná sa o spresnenie vo vzťahu k hrám, ktoré sa v kasíne prevádzkujú na základe inej individuálnej licencie, pričom sa kasíno považuje za herňu a je možné v ňom umiestniť zariadenia aj na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, videohier alebo stávkových hier.  

K bodu 91 

Legislatívno-gramatická úprava textu.

K bodu 92

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 93

Navrhovaným znením sa zavádza zákaz prijímania stávok na výsledky číselných lotérií a na športové podujatie, ktoré sa koná na území Slovenskej republiky a je určené pre športovcov mladších ako 18 rokov. Prevádzkovateľovi sa dáva nová povinnosť bezodkladne informovať národný športový zväz príslušného športu o podozrení z manipulácie súťaže alebo podozrení z prípravy manipulácie súťaže v zmysle opatrení o proti manipulácii súťaže ustanovených v zákone  

K bodu 94

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 95

Z dôvodu vyššej právnej istoty sa zavádza ustanovenie, na základe ktorého nemožno udeliť licenciu na prevádzkovanie hazardných hier tzv. bližšie „nešpecifikovaných“ (§ 3 písm. i),  ktoré sú zameniteľné alebo podobné štátnej lotérii,  inej spoločnosti, ako národnej lotériovej spoločnosti.   

K bodu 96

Úprava § 54 až 56 je vyvolaná novými ustanoveniami, upravujúcimi orgány dozoru a správcu odvodu. Okrem legislatívno-technickej úpravy paragrafového znenia sa upravuje rozsah sankcií za porušenie ustanovení zákona, osobitých predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienok prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo neplnenie povinnosti uložených právoplatným rozhodnutím orgánmi dozoru, pričom pri ukladaní sankcií orgány dozoru vychádzajú z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností a pri uložení výšky sankcie zohľadnia skutočnosť, že dozorovaný subjekt, resp. iné osoby vymedzené v príslušnom ustanovení do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. Toto ustanovenie zároveň upravuje lehotu ukladania sankcií, postup pri opätovnom porušení povinností zo strany dozorovaného subjektu a splatnosť pokút. Zároveň sa ustanovuje, aby pokuty za priestupky a pokuty za správne delikty spravoval Úrad vládneho auditu, okrem pokút uloženým daňovým úradom, a to z dôvodu, že tento úrad spravuje už v súčasnosti pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelilo ministerstvo alebo NBS ako devízové orgány alebo pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelila NBS v rámci dohľadu nad finančným trhom. 

Návrh úpravy § 55 vyplýva z aplikačnej praxe, na základe ktorej sa navrhuje úprava pokút za priestupky, ktorých sa dopustí fyzická osoba, ktorá je dozorovaným subjektom podľa príslušných ustanovení zákona.

Návrh úpravy § 56 vyplýva z aplikačnej praxe, pretože súčasné nastavenie sankčného mechanizmu neposkytuje priestor na jednoznačnosť výkladu a postupu v jeho uplatňovaní. Taktiež na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť rozmedzie a zaviesť nové druhy pokút.

K bodu 97

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 98

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 99

Jednoznačné zadefinovanie výkonu dozoru mimo procesov správneho konania a taktiež aj zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz z tohto registra.

K bodu 100

Navrhuje sa spresniť prechodným ustanovením použitie navrhnutých zmien predmetnej úpravy.

K Čl. II 

Navrhuje sa úprava a doplnenie položky 140 zákona o správnych poplatkoch. Navrhuje sa zvýšiť položku za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier, za každé vyjadrenie zo 100 € na 200 €, a to z dôvodu, že príslušné obce budú vydávať toto vyjadrenie pre prevádzkovateľov uvedených druhov hazardných hier s platnosťou počas celej doby platnosti individuálnej licencie (tzn. platnosť vyjadrenia bude 2 roky, oproti súčasnosti, kedy je toto vyjadrenie platné 1 rok).  Ďalej sa navrhuje zaviesť správny poplatok za vydanie súhlasu obce k umiestneniu stávkovej kancelárie a binga vo výške 200 € za každý takýto súhlas, ktorý bude platiť počas celej doby platnosti individuálnej licencie (5 rokov), ako aj správny poplatok v sume 200 € za vydanie vyjadrenia k umiestneniu kasína. Taktiež sa navrhuje zaviesť poplatok za vykonanie zmeny v údajoch alebo dokladoch, na základe ktorých bola právnická osoba zapísaná do evidencie prevádzkovateľov hazardných hier na základe všeobecnej licencie. Z dôvodu zrušenia vydávania identifikačných kariet sa ruší aj správny poplatok za ich vydávanie.

K Čl. III 

Z dôvodu zabezpečenia možnosti efektívneho vykonávania dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov oprávnených požadovať sprístupnenie informácií podliehajúcich bankovému tajomstvu, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie dozoru podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV

Keďže osobou vylúčenou z účasti na hazardných hrách je okrem iného aj fyzická osoba, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva je potrebné upraviť spôsob poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie  do registra vylúčených osôb. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bol povinný určeným spôsobom a v určenej lehote poskytovať správcovi registra vylúčených osôb údaje v určenom rozsahu.

K Čl. V 

Navrhovaná úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov reaguje na opatrenie zakotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým podvodom umožnením vykonávania dozoru daňovému úradu aj mimo jeho miestnej príslušnosti.

K Čl. VI 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. 

Navrhovaným ustanovením poskytovateľ platobnej služby bude povinný nevykonať platobnú operáciu ani neposkytnúť platobnú službu, v prospech účtu subjektu poskytujúceho zakázanú ponuku, t.j. hazardnú hru, na ktorú nebola udelená licencia.

Poskytovateľ platobnej služby túto povinnosť musí splniť bezodkladne po doručení príkazu súdu Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Slovenskej republiky. 

K Čl. VII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zavádza sa  kompetencia Finančnému riaditeľstvu overiť výsledky dozoru v oblasti hazardných hier vykonaných colným úradom.

K Čl. VIII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zosúladenie znenia novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh ustanovenia ukladá povinnosti podniku (podnik na účely zákona o elektronických komunikáciách je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním) na základe príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu, na ktorom sa poskytuje hazardná hra, na ktorú nebola udelená licencia.

K Čl. VII 

Navrhuje sa prijať účinnosť zákona od 1. januára 2017.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR a nadväzne na plnenie aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

V predkladanom návrhu zákona sa upravuje inštitút predbežného opatrenia, ako efektívny nástroj na zabezpečenie plnenia budúcich povinností daňových subjektov, s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní.

Taktiež sa upravuje vytýkacie konanie tak, aby správca dane mohol z úradnej moci odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, ak má správca dane k dispozícii potrebné údaje na ich odstránenie. Ak daňový subjekt neodstráni nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane vykoná daňovú kontrolu alebo vyrubí daň alebo upraví uplatnený nárok v skrátenom konaní – vyrubovacím rozkazom.

Na zabezpečenie pružnejšieho vyrubenia dane v prípade neodstránenia nedostatkov v podanom daňovom priznaní sa zvádza inštitút skráteného vyrubovacieho konania (vyrubovací rozkaz), pri ktorom správca dane využije dôkazy, ktoré získal v daňovom konaní alebo pri svojej činnosti. Proti vyrubovaciemu rozkazu bude môcť daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje zaviesť elektronická komunikácia s bankami, na základe podmienok uvedených v dohode, ktorú s nimi uzavrie Finančné riaditeľstvo SR.

V prípade žiadosti o odklad alebo splátky dane nebude nutné zabezpečiť záložným právom dlžnú sumu, ktorej výška neprevýši 3000 eur.

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

27. 6. 2016 – 1.7. 2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR, konkrétne aktualizovaný akčný plán boja proti daňovým podvodom.

Reformuje sa inštitút predbežného opatrenia, zavádza sa skrátené vyrubovacie konanie ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Upravuje sa vytýkacie konanie (v prípade neodstránenia nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním – vyrubovacím rozkazom). Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia.

3.Ciele a výsledný stav

Hlavným cieľom je vytvorenie účinnejších nástrojov na boj s daňovými podvodmi.

4.Dotknuté subjekty

Finančná správa, banky, daňové subjekty, ktoré porušujú alebo obchádzajú daňové predpisy.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané a neboli ani posudzované, keďže návrh vychádza z reálnych požiadaviek vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

-

8.Preskúmanie účelnosti**

-

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Komplexný pozitívny vplyv na rozpočet nie je možné vyčísliť, nakoľko sa nedá predpokladať využívanie nového inštitútu vyrubovacieho rozkazu a upraveného ustanovenia o predbežnom opatrení, a to vzhľadom na to, že nie je možné predvídať správanie daňových subjektov.

Odhaduje sa však pozitívny vplyv na rozpočet na roky 2017-2019 vo výške 1 500 000 Eur ročne z dôvodu efektívnejšieho výkonu daňovej exekúcie, ako aj elektronizácie daňovej exekúcie vo vzťahu k bankám. Taktiež sa očakávajú ročné úspory vo výške 129 000 Eur ročne na poštovnom v rámci daňovej exekúcie.

Predpokladajú sa kapitálové výdavky na informačný a produkčný systém finančnej správy vo výške 762 500 Eur (z toho v roku 2016 vo výške 662 500 Eur a v roku 2017 vo výške

100 000 Eur), pričom tieto budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017-2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

Bežné výdavky vo výške 25 000 Eur (každoročne od roku 2017) predstavujú ročný paušál spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o. na prevádzku systému komunikácie bánk s daňovými exekútormi.-

11.Kontakt na spracovateľa

e

va.ivanicova@mfsr.sk

, tel. 59583472

12.Zdroje

Finančné riaditeľstvo SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

4

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi, aby použil nový formulár doložky vybraných vplyvov účinný od 1. 4. 2016 a zároveň v nej vyznačil, že materiál nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Nový formulár je možné nájsť na nasledovnom odkaze.

V časti „1. Základné údaje“ Komisia odporúča uviesť približné termíny predloženia na MPK a na Rokovanie vlády SR.

V časti „5. Alternatívne riešenia“ Komisia odporúča uviesť informáciu, či boli zvažované alternatívne riešenia. Pokiaľ je odpoveď kladná, Komisia žiada zvažované alternatívne riešenia popísať. V prípade, že odpoveď je záporná, je potrebné uviesť, prečo neboli zvažované nijaké alternatívy.

V časti „9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov“ Komisia žiada označiť možnosť „rozpočtovo zabezpečené“, nie „čiastočne“.

Predkladateľ v rámci prípravy materiálu nevyznačil v Doložke vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, s čím Komisia nesúhlasí, keďže vznikajú nové právomoci daňovým úradom resp. sa rozširujú už tie súčasné pri konaní či zákroku voči daňovníkom, teda i podnikateľom. Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie podľa bodu 4.5. Jednotnej metodiky a aspoň kvalitatívne vyhodnotiť negatívne dopady na podnikateľské prostredie. Konkrétne napr. týkajúce sa bodu 40. (§ 81) o možnosti zabezpečiť daňový nedoplatok vznikom záložného práva k predmetu vo vlastníctve aj iných osôb ako je daňovník – napr. jeho ručiteľ, ale aj bodov 14. až 18. návrhu (§ 50) o okamžitej vykonateľnosti predbežného opatrenia, ak nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, resp. bodu 34. (§ 68a) o skrátenom vyrubovacom konaní.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov Komisia žiada vyplniť všetky relevantné riadky. V časti príjmy, v druhom riadku uviesť konkrétny subjekt verejnej správy, t. j. VPS. Takisto v časti výdavky, v riadku „v tom: za každý subjekt verejnej správy/program“ uviesť konkrétny subjekt a program. Komisia odporúča uvedený riadok rozdeliť na dva riadky, v jednom uviesť negatívny vplyv, ktorý vyplýva z návrhu a v druhom uviesť uvádzanú úsporu. Nadväzne na uvedené je potrebné upraviť aj sumy v riadku „rozpočtové prostriedky“, ktoré budú totožné so sumami uvedenými v riadku „výdavky verejnej správy celkom“. Potrebné je vyplniť aj posledné štyri riadky tabuľky č. 1.

V texte rámčeku 2.1.1. Financovanie návrhu Komisia žiada do predposledného a posledného odseku doplniť, že výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017 až 2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

5

K procesu

Predkladateľ predložil materiál dňa 24.06.2016 do skráteného Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky (účinná od 01.04.2016).

Záver

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Doložka vybraných vplyvov bola nahradená aktuálnou doložkou účinnou od 1. 4. 2016 a zároveň v nej bolo vyznačené, že materiál nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh je zahrnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, preto sa neuvádzajú termíny predloženia na MPK a na rokovanie vlády SR.

V časti „5. Alternatívne riešenia“ bolo doplnené, že alternatívne riešenia neboli zvažované, nakoľko návrh vychádza z reálnych požiadaviek vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

Časť „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“ bola doplnená podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola čiastočne dopracovaná, pričom bližšia kvantifikácia nie je možná.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Analýza vplyvov bola čiastočne doplnená, podľa pripomienok.

K procesu

Návrh zákona vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ktoré bolo zverejnené až 13.4.2016. Nadväzne na uvedené bolo potrebné ihneď začať legislatívny proces, keďže Slovenská republika predsedá v II. polroku 2016 v Rade EÚ

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2016

2017

2018

2019

Príjmy verejnej správy celkom

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

662 500

- 4000

- 104 000

- 104 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

662 500

125 000

25 000

25 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

662 500

- 129 000

- 129 000

- 129 000

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Komplexný pozitívny vplyv na rozpočet nie je možné vyčísliť, keďže sa nedá predpokladať využívanie nového inštitútu vyrubovacieho rozkazu a upraveného ustanovenia o predbežnom opatrení, a to vzhľadom na to, že nie je možné predvídať správanie daňových subjektov.

Odhaduje sa však pozitívny vplyv na rozpočet na roky 2017 – 2019 vo výške 1 500 000 Eur ročne z dôvodu efektívnejšieho výkonu daňovej exekúcie, ako aj elektronizácie daňovej exekúcie vo vzťahu k bankám. Taktiež sa očakávajú ročné úspory vo výške 129 000 Eur ročne na poštovnom v rámci daňovej exekúcie.

Predpokladajú sa kapitálové výdavky na informačný a produkčný systém finančnej správy vo výške 762 500 Eur (z toho v roku 2016 vo výške 662 500 Eur a v roku 2017 vo výške 100 000 Eur), pričom tieto budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017 – 2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

Bežné výdavky vo výške 25 000 Eur (každoročne od roku 2017) predstavujú ročný paušál spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o. na prevádzku systému komunikácie bánk s daňovými exekútormi.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR, konkrétne aktualizovaný akčný plán boja proti daňovým podvodom. Hlavným cieľom je vytvorenie účinnejších nástrojov na boj s daňovými podvodmi

Reformuje sa inštitút predbežného opatrenia, zavádza sa skrátené vyrubovacie konanie ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Upravuje sa vytýkacie konanie (v prípade neodstránenia nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním – vyrubovacím rozkazom). Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

8

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Navrhovanou zmenou sa zefektívni výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke tým, že sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia. Písomnosti týkajúce sa daňovej exekúcie (rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, daňový exekučný príkaz) budú doručované elektronicky, t. j. rýchlejšie a úspornejšie (znížia sa náklady na doručovanie prostredníctvom pošty).

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri vyčíslení vplyvov na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z podkladov a odhadov Finančného riaditeľstva SR.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

kapitola VPS

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

25 000

25 000

25 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

0

25 000

25 000

25 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

662 500

100 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

662 500

100 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

662 500

125 000

25 000

25 000

kapitola MF SR

11

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2016

2017

2018

2019

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ovplyvní postupy finančnej správy, daňových subjektov a bánk. Návrh obsahuje zmeny (opatrenia), ktorými sa má zabezpečiť plnenie akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Ide najmä o zabezpečenie majetku aj iných osôb, ako je osoba daňového dlžníka, inštitút predbežného opatrenia s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní. Nakoľko však nie je možné predpokladať správanie sa daňových subjektov voči ktorým sú tieto opatrenia namierené, nie je možné kvalitatívne vyhodnotiť dopady na podnikateľské prostredie. V prípade uplatňovania uvedených opatrení v praxi, ktorými sa eliminuje negatívne správanie daňových subjektov (porušovanie alebo obchádzanie daňových predpisov) sa v konečnom dôsledku očakáva pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Vznesené pripomienky boli prediskutované so záverom, že budú predložené zúčastnenými v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.Slovenská banková asociácia – bez pripomienok

2.Slovenská asociácia správcovských spoločností - bez pripomienok

3.Republiková únia zamestnávateľov – bez pripomienok

4.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Americká obchodná komora – bez pripomienok

5.Slovenská komora daňových poradcov – s pripomienkami

6.Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky – bez pripomienok

Konzultácie so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP)

Zástupcom SKDP bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- k vytýkaciemu konaniu – navrhli doplniť oznamovaciu povinnosť správcovi dane o nedostatkoch podaného daňového priznania,

- k § 38 - navrhli zvážiť možnosť vypustiť zadržanie iných vecí pri miestnom zisťovaní na účely vykonania daňovej kontroly, resp. ich bližšie definovať,

- k predbežnému opatreniu - navrhli definovať pojem „hrozba“ pri nezložení peňažnej sumy tak, aby to nebolo na subjektívnom posúdení správcu dane, resp. vhodnejšie preformulovať uvedené ustanovenie § 50 ods. 2;

- k námietke zaujatosti - vyjadrili nesúlad § 60 ods. 1 s navrhovaným ods. 4, keďže podľa ich

13

názoru nie je potrebné predkladať dôkazy pri pochybnostiach o zaujatosti,

- k novo navrhovanému inštitútu – vyrubovaciemu rozkazu uviedli obavu pri posudzovaní skutočností a dôkazov správcom dane a taktiež poukázali, že pri rozhodovaní o odmietnutí odporu pre jeho neodôvodnenosť, rozhoduje správca dane, čím nie je dodržaná dvojinštančnosť konania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Návrh nepredpokladá priame finančné náklady pre daňové subjekty.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Predloženým návrhom môže dôjsť k vzniku nepriamych nákladov súvisiacich s elektronickou komunikáciou bánk s finančnou správou.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Predložený návrh zníži administratívnu záťaž nadväzne na zavedenie elektronickej komunikácie medzi bankami a finančnou správou.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Navrhované zmeny sa dotknú rovnako všetkých daňových subjektov. Neovplyvní cenu ani dostupnosť základných zdrojov, ani prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Návrh nemá vplyv na inovácie.

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní

pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v

oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.

2.nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci

a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK v. Rada EÚ, [2006],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, EK v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

15

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

16

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4)

Z dôvodu zabezpečenia riadneho výkonu správy daní sa navrhuje, aby bol zamestnanec správcu dane oprávnený vyžiadať od daňových subjektov a iných osôb, ktoré sú zúčastnené na správe daní, doklad totožnosti.

K bodu 2 až 4 (§ 11)

Opravujú sa označenia jednotlivých písmen ustanovenia. Ďalej sa navrhuje, aby ďalšou osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, keďže bude vykonávať činnosť správcu pre modul úradnej komunikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a NKÚ pri výkone jeho činnosti. Zároveň sa dopĺňa oprávnenie pre Protimonopolný úrad oboznamovať sa s daňovým tajomstvom aj na účely štátnej pomoci.

K bodu 5

Nadväzne na bod 54 sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 20.

K bodu 6 (§ 15)

Ustanovenie sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že podať daňové priznanie aj dodatočné daňové priznanie možno len na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie.

K bodu 7 (§ 16)

Úprava nadväzuje na novozavedený § 68a, podľa ktorého je daň vyrubená v skrátenom konaní bez súčinnosti s daňovým subjektom, preto sa navrhuje rovnako, ako je to pri dani určenej pomôckami, aby po jeho vydaní už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 8 (§ 17)

Navrhuje sa nová úprava vytýkacieho konania tak, že budú rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania. Ak pôjde o nedostatky, ktoré nemajú vplyv na daň, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám, ak ich má k dispozícii, napr. číslo SK NACE, DIČ, zdaňovacie obdobie. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok, naďalej zostane ako následok nevyhovenia výzve vykonanie daňovej kontroly alebo určenie dane alebo nároku v skrátenom daňovom konaní, t. j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz podľa § 68a.

Ďalej sa navrhuje pri daňovom priznaní, ktoré nie je podpísané alebo je podpísané neoprávnenou osobou postupovať podľa § 13, podľa ktorého ak daňový subjekt neodstráni nedostatky daňového priznania v požadovanom rozsahu, považuje sa daňové priznanie za nepodané.

K bodu 9 a 10 (§ 20 ods. 2 a 3)

Z dôvodu odstránenia prieťahov pri správe daní sa navrhuje, aby správca dane nemusel opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia

17

nedostavila k správcovi dane. Ďalej sa precizuje možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom.

K bodu 11 (§ 23 ods. 2)

V súvislosti s elektronickým doručovaním písomností sa do ustanovenia upravujúceho nazeranie do spisov zavádza ďalšia možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu a zároveň sa vypúšťa informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k zákonu o správnych a súdnych poplatkoch.

K bodu 12 (§ 36 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť ustanovenie týkajúce sa vyhľadávacej činnosti správcu dane aj na možnosť vyhľadávania majetku, ktorého postihom v procese správy daní správca dane zabezpečí možnosť dosiahnutia reálnej úhrady dane.

K bodom 13 (§ 38 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri kontrole, pri výkone miestneho zisťovania daňový subjekt vrátil zaplatenú sumu za službu, ktorá nebola využitá (poskytnutá), napr. vrátenie žetónu na kolotoč, lístka na lanovku, vstup do fitnes a pod. Uvedenou úpravou dôjde k zosúladeniu daňového poriadku s § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 14

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 33, nadväzne na prijatie nových zákonov.

K bodu 15 (§ 38 ods. 5)

Navrhuje sa, aby doklady a iné veci zapožičané pri miestnom zisťovaní nemuseli byť vrátené do 30 dní od ich predloženia, ak v čase ich zapožičania začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie a tieto sú potrebné pri ich výkone, čím sa zníži administratívna záťaž a zrýchli sa konanie.

K bodu 16 (§ 48 ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť z určovania dane podľa pomôcok dôvod, keď daňový subjekt neodstráni na základe výzvy správcu dane nedostatky v podanom daňovom priznaní, keďže v uvedenom prípade správca dane určí daň alebo oprávnený nárok novozavedeným flexibilnejším inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.

K bodom 17, 23 až 26, 33, 35, 39, 43 až 45, 47, 48, 50, 51

Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu textu, na základe upozornenia Zbierky zákonov.

K bodom 18 až 22 (§ 50)

Navrhovanou úpravou inštitútu predbežného opatrenia sa zefektívni jeho využitie v prípadoch, keď správca dane disponuje určitými indíciami o nepriznanej dani, resp. o nesprávne priznanej dani alebo nesprávne uplatnenom nároku. Podľa navrhnutej úpravy bude môcť správca dane pružnejšie reagovať v prípadoch, keď bude mať odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo že bude nevymožiteľná a ak zároveň bude hroziť, že peňažná suma, ním určená na zloženie, nebude uhradená. V uvedených prípadoch bude vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení

18

exekučným titulom. Navrhovaná úprava predstavuje aj motivačný faktor smerujúci k posilneniu dobrovoľného plnenia daňových povinností.

Okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia je dôvodná v prípade, ak existuje nebezpečenstvo z omeškania zloženia peňažnej sumy a následnej nedobytnosti v budúcnosti vyrubenej daňovej povinnosti. Pôjde najmä o situácie, kedy z činnosti správcu dane alebo prostredníctvom iných štátnych orgánov (OČTK) budú zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu daňových deliktov v takom rozsahu, že je nevyhnutné okamžité zakročenie štátneho orgánu zamerané na eliminovanie možnosti vzniku nepriaznivých následkov.

Novým znením odseku 8 sa ustanovuje, kedy predbežné opatrenie stráca účinnosť, a to:

- dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, vrátane vykonania kompenzácie,

- dňom vzniku záložného práva, ak predmet predbežného opatrenia aj predmet záložného práva je ten istý, t. j. ak zabezpečujú ten istý daňový nedoplatok,

- predbežné opatrenie vydané na zloženie peňažnej sumy dňom vyrubenia dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak suma uložená predbežným opatrením bola zložená na účet správcu dane.

Ďalej sa navrhuje, aby predbežné opatrenie ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručil aj Policajnému zboru a aby peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia, bola pred vrátením použitá na úhradu nedoplatkov daňového subjektu, rovnako ako preplatok.

K bodom 27 až 29 (§ 57)

Z dôvodu možnosti širšieho využitia inštitútu odkladu platenia dane a platenia dane v splátkach sa upravuje ustanovenie tak, aby pri menších sumách nedochádzalo k neprimeranosti ich zabezpečenia záložným právom. Zároveň sa vypúšťa odsek, podľa ktorého bolo možné povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach až po uplynutí jedného roka odo dňa, posledného povoleného odkladu alebo splátky.

K bodom 30 až 32 (§ 60)

S cieľom predísť situácii keď daňové subjekty podávajú často neopodstatnené námietky zaujatosti, a to aj opakovane z tých istých dôvodov sa navrhuje, aby námietka bola podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, musí byť riadne odôvodnená, musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť označený zamestnanec vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia, ako aj dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na námietku zaujatosti, ktorá bola uplatnená po lehote, ako aj na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal. Ďalej sa navrhuje, aby námietku nebolo možné podať voči riaditeľovi daňového a riaditeľovi colného úradu, keďže sa priamo nezúčastňujú na daňovom konaní. Tiež sa nebude prihliadať na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté.

K bodu 34 (§ 63 ods. 11)

Navrhovaná úprava ustanovuje, ktorý deň sa považuje za deň vydania rozhodnutia. Týmto dňom bude deň, keď bol vykonaný úkon smerujúci k doručeniu rozhodnutia, t. j. rozhodnutie odoslané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami. V prípade rozhodnutí, ktoré sa nedoručujú, bude týmto dňom deň, keď bolo rozhodnutie podpísané oprávnenou osobou.

K bodu 36 (§ 67 ods. 7)

19

Navrhuje sa vypustiť spisovanie úradného záznamu pri registrácii colným úradom, keďže nie je efektívne, aby colné úrady spisovali pri tomto úkone úradný záznam, pretože o registrácii vydávajú osvedčenie a rovnopis je založený aj s doručenkou v spise daňového subjektu. Zároveň sa precizuje, že namiesto písomného rozhodnutia správca dane o registrácii vydá osvedčenie.

K bodu 37 (§ 68a)

Navrhuje sa zavedenie nového inštitútu „skrátené vyrubovacie konanie“ ako nový spôsob vyrubenia dane. Vyrubiť daň alebo priznať nárok v skrátenom vyrubovacom konaní bude možné len ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Daňový subjekt bude mať možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane (daňová kontrola a vyrubovacie konanie). Pokiaľ daňový subjekt odpor nepodá, považuje sa to za jeho súhlas s vyrubením dane, preto ani odvolanie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a obnova konania nebudú prípustné, daňový subjekt však môže podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Podaný odpor správca dane rozhodnutím odmietne, ak bude podaný oneskorene, alebo neoprávnenou osobou alebo bez riadneho odôvodnenia; o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený vo vyrubovacom rozkaze. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že odpor nebol podaný alebo bol podaný oneskorene, alebo bol podaný neoprávnenou osobou. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť aj dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia. Po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom bude správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.

K bodu 38 (§ 79 ods. 5)

Navrhuje sa ustanoviť, aby preplatok, ktorý správca dane eviduje po uplynutí lehoty na jeho vrátenie, t.j. nemožno ho už vrátiť daňovému subjektu, bol príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 40 (§ 81 ods. 4 a 10)

Z dôvodu, aby sa odstránili interpretačné rozpory, sa navrhuje možnosť zriadiť záložné právo na daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.

K bodu 41 a 42 (§ 89)

Navrhuje sa zosúladiť definícia exekučného titulu v daňovom poriadku s definíciou exekučného titulu v Exekučnom poriadku. Ďalej sa navrhuje, aby v exekučnom konaní, začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená a suma uložená predbežným opatrením nebola vymožená, vykonateľné rozhodnutie o vyrubení dane nahradilo pôvodný exekučný titul – predbežné opatrenie. Správca dane o tom vydá oznámenie, v ktorom súčasne uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný, pričom účinky všetkých vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované. Na základe tohto nového exekučného titulu možno vykonávať všetky druhy exekúcie. Obdobný postup je upravený aj v ČR v Daňovom řáde (zákon č. 280/2009 Sb.).

Zároveň sa navrhuje, aby na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a) bolo možné vykonať exekúciu len prikázaním pohľadávky z účtu.

K bodu 46 (§ 108 ods. 5)

20

Úprava vyžiadania a vydávania súhlasu na poukázanie peňažných prostriedkov vo výške vymáhaného daňového nedoplatku sa v súčasnej podobe ukázala ako neefektívna, spomaľujúca proces úhrady nedoplatkov, ako aj administratívne zaťažujúca daňový subjekt a daňového exekútora, preto sa navrhuje vypustiť vydávanie súhlasu správcu dane. Podobná úprava je aj v Exekučnom poriadku. Zároveň sa ustanovenie upravuje terminologicky.

K bodu 49 (§ 108 ods. 9)

Na zefektívnenie výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje, aby sa medzi finančnou správou a bankami zaviedla elektronická komunikácia, ktorej podmienky budú upravené v dohode, ktorú uzatvorí Finančné riaditeľstvo SR s bankami. Iný spôsob doručenia sa využije len, ak by existovali technické prekážky elektronickej komunikácie. Podobne sa postupuje aj u súdnych exekútorov.

K bodu 52 (§ 152)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výťažku tak, aby exekučné náklady a hotové výdavky mali stále prednosť uspokojenia, a to aj v prípade, že pred správcom dane sú iní záložní veritelia, čím sa odstráni disproporcia medzi uspokojením správcu dane a súdneho exekútora, pokiaľ nevykonáva exekúciu ako prvý v poradí. Pri exekúcii súdneho exekútora má uspokojenie súdnych trov a trov exekúcie prednosť aj pred uspokojením záložných veriteľov v poradí pred súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu (§ 157 Exekučného poriadku).

K bodu 53 (§ 156 ods. 7)

Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, že ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane zmení (zníži, zvýši) alebo zruší, z úradnej moci sa zmení alebo sa zruší rozhodnutie, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania.

K bodu 54

Z dôvodu, že dňa 23. júla 2014 bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, v ktorom okrem iného dochádza k úprave terminológie a v slovenskej legislatíve zavedený pojem „zaručený elektronický podpis“ sa mení na pojem „kvalifikovaný elektronický podpis“, sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť tento pojem, pričom postup technickej realizácie, ako aj právny účinok ostáva zachovaný.

K bodu 55 (§ 165f)

Navrhuje sa prechodné ustanovenie k § 17 tak, aby sa na zaslané výzvy pred účinnosťou tohto zákona uplatnil postup – následok podľa zákona účinného do 31.12.2016.

K čl. II

Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, preto je potrebné rozšíriť kompetencie správcu dane na získavanie údajov z bánk aj vo fáze vyhľadávacej činnosti či inej prípravy daňového konania, ako aj z dôvodu plnenia povinnosti z medzinárodných dohôd týkajúcich sa spolupráce a poskytovania informácií medzi krajinami EÚ.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa umožňuje colnému úradu vykonať jednoduché, administratívne nenáročné a časovo nenáročné preverovanie informácií, dokladov, účtovných

21

záznamov alebo iných záznamov zjednodušeným postupom v porovnaní s postupom podľa § 12 ods. 1 až 20 Colného zákona. V prípadoch uvedených v odsekoch 21 až 23 sa na kontrolu colného vyhlásenia po prepustení uplatní priamo úprava obsiahnutá v článku 48 Colného kódexu Únie a rovnako sa na ne bude vzťahovať aj § 9 Colného zákona upravujúci súčinnosť osôb, ktoré uskutočnili dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, osôb ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru a osôb, u ktorých sa nachádza (resp. môže nachádzať) tovar podliehajúci colnému dohľadu.

K bodu 2

Pôvodný odsek 21 (navrhovaný odsek 24) upravujúci uplatnenie ostatných odsekov § 12 Colného zákona mutatis mutandis aj na vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze a oznámenie o spätnom vývoze sa navrhuje rozšíriť aj na úpravu uvedenú v bode 1 návrhu.

K bodu 3

Ide o vyvolanú zmenu korešpondujúcu s legislatívnou úpravou v čl. I bod 10. Navrhované ustanovenie nepredstavuje derogáciu všeobecného pravidla uvedeného v § 42 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán (colný orgán) má možnosť nie však povinnosť požiadať dožiadaný orgán o predvedenie.

K čl. IV

Navrhuje sa upraviť ustanovenie o prerušení lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu vzhľadom na zavedenie nového inštitútu – vyrubovacieho rozkazu do Daňového poriadku.

K čl. V

Ustanovuje oprávnenie colníka na predvedenie osoby, ktorej prítomnosť je nevyhnutne potrebná na ďalšie procesné úkony v konaní pred colným orgánom alebo správcom dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad. Oprávnenie korešponduje s § 20 ods. 3 Daňového poriadku (čl. I návrhu zákona) a § 85 ods. 11 Colného zákona (čl. III návrhu zákona). Ustanovenie špecifikuje aj náležitosti úradného záznamu, ktorý je colník povinný vyhotoviť v súvislosti s predvedením dotknutej osoby.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

22

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona o spotrebiteľských úveroch“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti.

Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch, a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.

Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.

Predmetom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.

Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

2

Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok.

Predkladaný návrh zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné zároveň vnímať aj v kontexte návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Tento návrh zákona o úveroch na bývanie stanovuje taktiež viaceré obozretné zásady pre poskytovanie úverov na bývanie. Na dosiahnutie efektívneho účinku týchto ustanovení s cieľom zamedziť ich možnému obchádzaniu je však potrebné zaviesť analogické ustanovenia aj do zákona o spotrebiteľských úveroch.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Očakávajú sa pozitívne ako aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na sociálne prostredie.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I. bodov 2, 3 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2017.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Národná banka Slovenska

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Iniciatívny materiál

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Júl 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

17.08.2016

2.Definovanie problému

Vývoj na trhu spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších faktorov vplývajúcich na stabilitu slovenského bankového sektora. Preto je dôležité, aby veritelia adekvátne vyhodnocovali schopnosť retailových klientov splácať svoje záväzky voči bankám. Osobitne v období nízkych úrokových sadzieb je dôležité hodnotiť schopnosť klientov splácať úvery dostatočne konzervatívne aj vzhľadom na riziko budúceho zvýšenia úrokových sadzieb, a tým aj splátok úverov a zabezpečiť postupné splácanie poskytnutých úverov.

Riziko rastúcej zadlženosti domácností, ku ktorému významným spôsobom prispieva rýchly rast spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších trendov z hľadiska stability slovenského finančného sektora. Tento rast však prináša viacero rizík, najmä v prípade, ak by spotrebiteľské úvery neboli poskytované dostatočne obozretným spôsobom. Predložený návrh preto významným spôsobom prispieva k zmierneniu týchto rizík, a tým aj k dosiahnutiu udržateľného rastu spotrebiteľských úverov a celkovo k zdravo fungujúcemu trhu úverov domácnostiam.

V nadväznosti na aktuálnu situáciu je možné dosiahnuť ciele iba prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktoré musia by totožné pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, aby sa zabezpečila právna istota a rovnaký prístup pre všetkých spotrebiteľov, ktorí požiadajú o poskytnutie spotrebiteľských úverov alebo ktorým bude poskytnutý spotrebiteľský úver. Rozdielna aplikácia navrhovaných regulatórnych pravidiel by bola v rozpore s týmto cieľom.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad

4

jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.

Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Dosiahnutie posilnenia obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov sa požaduje zabezpečiť aj prostredníctvom nastavenia jednotných a obozretných pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov.

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok. Súčasťou predmetného zákona je aj úprava návrhu zákona o úveroch na bývanie, ktorá je vykonaná za účelom zosúladenia vecne súvisiacich ustanovení s navrhovanou novelou zákona o spotrebiteľských úveroch.

4.Dotknuté subjekty

Banky a pobočky zahraničných bánk: 17 subjektov, ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery, z toho MSP 8 subjektov a veľké podniky 9 subjektov.

Nebankoví veritelia: 27 subjektov, z toho MSP 24 subjektov a veľké podniky 3 subjekty.

5.Alternatívne riešenia

N/A

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Nie.

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie