Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. 462/2007 účinný od 02.02.2022 do 30.12.2024

Platnosť od: 13.10.2007
Účinnosť od: 02.02.2022
Účinnosť do: 30.12.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Doprava, Pracovno-právne vzťahy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST13JUD33DS9EUPPČL1

Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. 462/2007 účinný od 02.02.2022 do 30.12.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 462/2007 s účinnosťou od 02.02.2022 na základe 407/2021

Legislatívny proces k zákonu 407/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 407/2021, dátum vydania: 12.11.2021

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „MDV SR“) v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSVR SR“) vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe bodu B.6 uznesenia vlády SR č. 634/2020.

Primárnym cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057“). Zároveň sa predmetným návrhom zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.

Aktuálne je oblasť vysielania pracovníkov upravená v smernici 96/71/ES a pravidlá týkajúce sa administratívnych požiadaviek vysielania uvedené v smernici 2014/67/EÚ a v smernici 201/957/EÚ. Tieto pravidlá nie vhodné pre oblasť cestnej dopravy, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou mobility. Mnohé členské štáty zaviedli vnútroštátne opatrenia na uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení o vysielaní pracovníkov v odvetví cestnej dopravy, ktoré viedli k právnej neistote, vysokej administratívnej záťaži čo výrazným spôsobom znižuje konkurencieschopnosť prevádzkovateľov cestnej dopravy z iných členských štátov Európskej únie. Na základe týchto poznatkov boli preto prijaté špecifické pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov ustanovené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057.

V súčasnosti platný zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii pracovného času v doprave“) ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave. Upravuje pravidlá týkajúce sa vykonávania cestných kontrol a kontrol dopravných podnikov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v uvedených oblastiach. Subsidiárne sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave vzťahuje Zákonník práce.

Návrh zákona s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotí pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určí, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určí, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z pravidiel týkajúcich sa vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie. Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému

2

o vnútornom trhu, ktorý je v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.

Predkladaný návrh zákona sa týka pracovných podmienok v oblasti organizácie pracovného času, t. j. dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov a preto bude prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky.

Podrobnosti týkajúce sa vplyvu na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú uvedené v doložke vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012.

Termín začiatku a ukončenia PPK

3.máj 2021 – 14.máj.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

24. máj 2021 – 11. júna 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Hlavným dôvodom je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a

3

smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057“).

Termín na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 členskými štátmi je 2. február 2022 a transpozícia v Slovenskej republike bude zabezpečená zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa

-zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 307/2019 Z. z.

Zároveň návrhom novely zákona č. 462/2007 Z. z. sa zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.

Vypracovanie návrhu novely predmetných zákonov vychádza z návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 634/2020 zo dňa 7.10. 2020 ako aj z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

V súčasnosti je oblasť vysielania pracovníkov upravená v smernici 96/71/ES a pravidlá týkajúce sa administratívnych požiadaviek vysielania uvedené v smernici 2014/67/EÚ. Tieto pravidlá nie vhodné pre oblasť cestnej dopravy, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou mobility. Mnohé členské štáty zaviedli vnútroštátne opatrenia na uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení o vysielaní pracovníkov v odvetví cestnej dopravy, ktoré viedli k právnej neistote, vysokej administratívnej záťaži čo výrazným spôsobom znižuje konkurencieschopnosť prevádzkovateľov cestnej dopravy z iných členských štátov Európskej únie. Na základe týchto poznatkov boli prijaté špecifické pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov ustanovených v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057.

Právna úprava s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotí pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určí, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určí, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z podmienok vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie.

4

Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Prevádzkovatelia cestnej dopravy, vodiči nákladných vozidiel a autobusov, registrované a autorizované dielne na vykonávanie inštalácie a overovanie záznamových zariadení, Národný inšpektorát práce SR, inšpektoráty práce, Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Bol posudzovaný súčasný stav, t. j. nulový variant, a nadväzne sa navrhli príslušné ustanovenia s cieľom zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057, zabezpečiť vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 a aj upraviť podmienky na základe aplikačnej praxe.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Navrhovaná úprava nie je nad rámec minimálnych požiadaviek ani nad rámec minimálnej transpozičnej povinnosti. V rámci predkladanej právnej úpravy nebol identifikovaný gold-plating.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

---

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

5

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Tým, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 a implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 identifikované náklady majú primárne súvis so zmenami v legislatíve EÚ. Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na informatizáciu a to z dôvodu, že v rámci vysielania vodičov sa budú vymieňať informácie prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu tzv. IMI systém, ktorý je v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou v iných oblastiach. Prevádzkovateľom systému IMI je Európska komisia v tejto súvislosti pre Slovenskú republiku nevzniknú náklady z hľadiska informatizácie. Systém IMI nie je informačným systémom verejnej správy, z tohto dôvodu nie je ani zapísaný v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Marek Hudec,

Odbor cestnej dopravy MDV SR,

marek.hudec@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štatistické údaje Národného inšpektorátu práce, Prezídia policajného zboru.

Štatistické údaje Jednotný informačný systém v cestnej doprave, Informačné zdroje Európskej komisie.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa, aby okrem rozpisu transponovaných smerníc uviedol v časti 7. Transpozícia práva aj skutočnosť, či návrh nejde nad rámec minimálnej transpozičnej povinnosti - tzv. identifikácia efektu gold-platingu, a to najmä z hľadiska odôvodnenosti, resp. neodôvodnenosti jeho existencie v prípade jeho identifikácie.

MDV SR: Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov bola upravená na základe pripomienok Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov.

6

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu popísať a vysvetliť v Analýze vplyvov, v časti 3.3.1. Priame finančné náklady - z čoho vychádzal pri uvedení pokút, či ide o odhad, alebo čerpal z minulých rokov, príp. uviesť sumu aj na 1 podnikateľský subjekt.

Komisia žiada o popis a vyčíslenie úspor v nadväznosti na avizovaný a v Doložke vybraných vplyvov vyznačený aj pozitívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie vrátane MSP.

V časti 3.3.3 Administratívne náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ pri kalkulácií nákladov na podnikateľské prostredie okrem iného uvádza, že pri výpočtoch používa hodnotu, ktorá je, „priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve (835 EUR)“. Keďže podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR dosahovala priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2020 sumu 1133 eur, Komisia odporúča pri výpočtoch vychádzať z uvedenej aktuálnej sumy. Podľa aktuálnej priemernej hrubej mesačnej mzdy 1133 eur admin. náklady vo výške 339,84 eur (časová náročnosť 60 min., frekvencia 4x mesačne).

MDV SR: Pripomienka akceptovaná. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola upravená na základe pripomienok Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú vyčíslené príjmy od roku 2023 každoročne v sume 107,640 tis. eur, z toho MV SR 22,555 tis. eur a MPSVR SR v sume 85,085 tis. eur a výdavky v roku 2023 v sume 188 tis. eur, z toho MV SR v sume 88,0 tis. eur a MPSVR SR v sume 100 tis. eur, ktorých financovanie je rozpočtovo zabezpečené v dotknutých kapitolách.

V tabuľke č. 1, v riadkoch „v tom: MPSVR SR“ a“ v tom MV SR“ Komisia žiada doplniť programy.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu, v texte poslednej vety „Finančné prostriedky by mali byť zabezpečené v rámci disponibilných prostriedkov rozpočtu verejnej správy a mali by byť kryté efektívnejším výberom pokút na pozemných komunikáciách“ Komisia žiada slovné spojenie „... mali by byť kryté ...“ nahradiť slovným spojením „... budú kryté ...“.

MDV SR: Pripomienka akceptovaná. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená na základe pripomienok Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov.

K vplyvom na informatizáciu

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona môže mať vplyv na informatizáciu spoločnosti. Komisia v tomto zmysle žiada predkladateľa o opravu analýzy vplyvov, nakoľko nie je vyplnená správne a v plnom rozsahu.

MDV SR: Pripomienka akceptovaná. Analýza vplyvov na informatizáciu bola upravená.

7

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

107 640

107 640

107 640

v tom: MPSVR SR

0

22 555

22 555

22 555

v tom: MV SR

0

85 085

85 085

85 085

z toho:

- vplyv na ŠR

0

107 640

107 640

107 640

Rozpočtové prostriedky

0

107 640

107 640

107 640

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

188 000

0

0

v tom: MPSVR SR

0

88 000

v tom: MV SR

100 000

z toho:

- vplyv na ŠR

188 000

Rozpočtové prostriedky

188 000

EÚ zdroje

spolufinancovanie

-vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

-vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

188 000

0

0

v tom: MPSVR SR - 0EK0H03

0

88 000

0

v tom: MV SR- 0EK0B04

0

100 000

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

9

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou budú potrebné náklady na obstaranie zariadenia na diaľkovú včasnú detekciu potrebným na komunikáciu údajov s tachografom vozidla pri vykonávaní cielených cestných kontrol.

Nariadenie Európskeho parlamentu (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy v platnom znení ustanovuje povinnosť v článku 9 pre členské štáty vybaviť svoje kontrolné orgány zariadením na diaľkovú včasnú detekciu potrebným na komunikáciu údajov pri vykonávaní cielených cestných kontrol. Termín na vybavenie kontrolných orgánov týmto zariadením je 21. august 2024. Dovtedy sa môžu členské štáty rozhodnúť, či svoje kontrolné orgány vybavia takýmto zariadením na diaľkovú včasnú detekciu. Vo všeobecnosti takéto zariadenie pomôže inšpektorom práce a policajnému zboru v selekcii vozidla podľa porušení v tachografe pre vykonanie cestnej kontroly. Odhadujeme výdavok z verejných zdrojov na 8 kusov takéhoto zariadenia pre inšpektorov práce vo výške 88 000 eur na rok 2023. Pre policajný zbor vzhľadom na iného dodávateľa vo výške 100 000 eur za 16 kusov.

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci disponibilných prostriedkov rozpočtu verejnej správy a budú kryté efektívnejším výberom pokút na pozemných komunikáciách.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Hlavným dôvodom predloženia návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057“).

Zároveň návrhom novely zákona č. 462/2007 Z. z. sa zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

10

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Nariadenie Európskeho parlamentu (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy v platnom znení ustanovuje povinnosť v článku 9 pre členské štáty vybaviť svoje kontrolné orgány zariadením na diaľkovú včasnú detekciu potrebným na komunikáciu údajov pri vykonávaní cielených cestných kontrol. Termín na vybavenie kontrolných orgánov týmto zariadením je 21. august 2024. Dovtedy sa môžu členské štáty rozhodnúť, či svoje kontrolné orgány vybavia takýmto zariadením na diaľkovú včasnú detekciu. Vo všeobecnosti takéto zariadenie pomôže inšpektorom práce a policajnému zboru v selekcii vozidla pre vykonanie cestnej kontroly, a to najmä u tých vozidiel, kde na základe diaľkového prenosu dát zo záznamového zariadenia je predpoklad porušení. Odhadujeme výdavok z verejných zdrojov na 8 kusov takéhoto zariadenia pre inšpektorov práce vo výške 88 000 eur na rok 2023. Pre policajný zbor vzhľadom na iného dodávateľa vo výške 100 000 eur za 16 kusov.

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci disponibilných prostriedkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rok.

Finančné prostriedky pre MV SR v sume 100 000 eur budú v roku 2023 uvoľnené zo zdrojov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, kde sa momentálne všetky kapitálové výdavky rozpočtujú.

Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zvyšujú sa pokuty za porušenie zákona ukladané v blokovom konaní z výšky 330 eur na 700 eur a pokuty za porušenie zákona ukladané v rozkaznom konaní z 500 eur na 1000 eur. Podľa štatistických údajov Národného inšpektorátu práce v sledovanom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 inšpektori práce uložili vodičom na pozemných komunikáciách 619 blokových pokút v celkovej výške 57 915 EUR (priemer 94 eur) pri kontrolách vodičov v dopravných podnikoch bolo vodičom uložených 73 pokút v celkovej výške 5 870 eur. Inšpektori práce uložili v roku 2020 celkovo 830 pokút v celkovej výške 418 045 eur. Ak počítame navýšenie priemeru ukladaných pokút v blokovom konaní na priemer cca 130 eur, tak očakávame pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 80 470 eur, čo je navýšenie o 22 555 eur ročne (130 eur x 619 – 57 915 eur).

Podľa štatistických údajov Prezídia policajného zboru MV SR v sledovanom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 policajti v oblasti sociálnej legislatívy uložili vodičom na pozemných komunikáciách 2 362 pokút v celkovej výške 174 735 eur (priemer 74 eur). Ak počítame navýšenie priemeru ukladaných pokút v blokovom konaní na priemer cca 110 eur tak očakávame pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 259 820 eur, čo je navýšenie o 85 085 eur ročne (110 eur x 2 362 – 174 735 eur).

11

MPSVR SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

22 555

22 555

22 555

v tom: 221 004 – Ostatné poplatky

0

0

0

222 003 – Za porušenie predpisov

22 555

22 555

22 555

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

22 555

22 555

22 555

12

MV SR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

85 085

85 085

85 085

v tom: 221 004 – Ostatné poplatky

0

0

0

222 003 – Za porušenie predpisov

85 085

85 085

85 085

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

85 085

85 085

85 085

13

MPSVR SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

88 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

88 000

0

0

v tom: 713 005

88 000

0

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

88 000

0

0

14

MV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

100 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

100 000

0

0

v tom: 713 005

100 000

0

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

15

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona sa bude týkať najmä dopravcov v nákladnej a v osobnej doprave.

K 31. decembru 2020 bolo v Slovenskej republike evidovaných 7 152 dopravcov, ktorí boli držiteľmi licencie Spoločenstva pre nákladnú dopravu. Títo dopravcovia majú vydané overené kópie licencií Spoločenstva pre vozidlá v počte 53 662.

K 31. decembru 2020 bolo v Slovenskej republike evidovaných 826 dopravcov, ktorí boli držiteľmi licencie Spoločenstva na medzinárodnú osobnú prepravu autobusmi a autokarmi. Títo dopravcovia majú vydané 4 058 overených kópii licencií Spoločenstva pre ich vozidlá.

Návrh zákona sa bude týkať aj 2 registrovaných dielní a 29 autorizovaných dielní vrátane pracovísk pre vykonávanie inštalácie a overovanie záznamových zariadení.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Verejnosť do prípravy návrhu zákona bola zapojená formou možnosti zasielania podnetov. Predbežná informácia (PI/2021/28) bola vypracovaná podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola zverejnená na stránke portálu Slov-Lex v období od 10. 2. 2021 do 12. 3. 2021.

Zároveň informácia o konzultáciách bola zverejnená na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR

https://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-

 

 

metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-predbezne-informacie

 

Konzultácie prebiehali v období od 10. 2. 2021 do 12. 3. 2021.

Konzultácie prebiehali s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národným inšpektorátom práce SR. Konzultácia vo forme videokonferencie sa uskutočnila aj s Ministerstvom dopravy Českej republiky. Hlavnou témou bola príprava ustanovení v oblasti vysielania vodičov. Čiastkovo sa konali konzultácie so zainteresovanými subjektmi najmä v oblasti dopravy, overovania záznamových zariadení a v oblasti štátnej správy. Hlavným cieľom týchto stretnutí bolo získať podnety z aplikačnej praxe a spätnú väzbu na prípadné zmeny a návrhy. Z nášho pohľadu cieľ stretnutí bol splnený. Na základe pracovných stretnutí bol pripravený návrh zákona a predložený do schvaľovacieho procesu.

Ďalšou formou zapojenia verejnosti bude medzirezortné pripomienkové konanie.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

16

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu

Návrhom zákona sa upravujú pokuty za porušenie ustanovení zákona. Tento vplyv platí len v súvislosti s porušením zákona. Odhadujeme negatívny vplyv vo výške 107 640 eur. Odhad vznikol na základe štatistických údajov Národného inšpektorátu práce v sledovanom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 a na základe štatistických údajov Prezídia policajného zboru MV SR v sledovanom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. Podrobnosti uvedené v analýze na rozpočet verejnej správy.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vodiči nákladných vozidiel nesmú čerpať doby pravidelného týždenného odpočinku a každú dobu týždenného odpočinku v trvaní viac ako 45 hodín vo vozidle. V tejto súvislosti môžu vzniknúť dopravcom zvýšené náklady na ubytovanie vodiča. Presné náklady nevieme vyčísliť, pretože tieto náklady budú závisieť od organizácie práce vodiča, prípadne aj od druhu a kvality ubytovania. Odhadované náklady na ubytovanie, cestu na ubytovanie a, strážené parkovisko vozidla sa môžu v niektorých prípadoch v závislosti od štátu Európskej únie pohybovať aj na úrovni cca 250 eur/vozidlo/vodič/mesiac. Nevieme presne v akom počte a v akých nákladoch takáto povinnosť bude mať dopad na podnikateľské prostredie avšak, ak by sa táto povinnosť týkala napríklad 10 % vozidiel, ktoré majú vydanú licenciu Spoločenstva (5 772), tak náklady na podnikateľské prostredie by tvorili sumu 1 443 000 eur mesačne, a na celé podnikateľské prostredie ročne to tvorí náklady vo výške 17 316 000 eur. (53 662 + 4 058 = 57 720 licencií Spoločenstva, z toho 10 % predstavuje 5 772; Výpočet nákladov: 5 772 x 250 eur = 1 443 000 eur za mesiac; 1 443 000 eur x 12 = 17 316 000 eur za celý rok).

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 sa zavádzajú inteligentné tachografy druhej generácie. Inteligentný tachograf druhej generácie bude automaticky zaznamenávať prekročenie hraníc, bude zaznamenávať polohu pri nakládke a vykládke a zlepší monitorovanie doby jazdy a odpočinku.

Inteligentný tachograf druhej generácie bude z hľadiska funkčnosti viac odolný voči manipulácii a bude mať prípravu na autentifikáciu satelitného signálu Galileo, akonáhle bude systém Galileo funkčný. Inteligentný tachograf druhej generácie by mal byť prispôsobený na implementovanie budúcich nových špecifikácií prostredníctvom aktualizácií softvéru bez nutnosti fyzickej výmeny.

Časový harmonogram pre zavedenie inteligentných tachografov druhej generácie závisí od vykonávajúceho nariadenia, ktoré musí prijať Európska komisia do 21. augusta 2021.

Inteligentné tachografy druhej generácie budú inštalované v nových vozidlách, ktorých prvá evidencia bude od 21. augusta 2023.

Povinná výmena analógových tachografov a digitálnych tachografov vo vozidlách, ktoré budú vykonávať medzinárodnú dopravu za inteligentné tachografy druhej generácie sa musí uskutočniť do 31. decembra 2024.

Povinná výmena inteligentných tachografov prvej generácie vo vozidlách, ktoré budú vykonávať medzinárodnú dopravu za inteligentné tachografy druhej generácie bude do 21. augusta 2025.

17

Inteligentné tachografy druhej generácie budú povinné od 1. júla 2026 vo vozidlách vykonávajúce medzinárodnú dopravu, u ktorých maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 2,5 ton.

Výmena tachografu vo vozidlách bude závisieť od dopravcu či vykonáva medzinárodnú dopravu. Významným faktorom pre výmenu môže byť to, že vozidlá vybavené inteligentným tachografom druhej generácie môžu využívať vo väčšej miere výnimky z vysielania. Z tohto dôvodu očakávame, že dopravcovia budú mať záujem o výmenu v skoršom termíne potom čo bude inteligentný tachograf druhej generácie dostupný na trhu. Náklady na výmenu vrátane potrebných súčastí, montáže, overenia digitálneho tachografu, inteligentného tachografu prvej generácie za inteligentných tachograf druhej generácie budú závisieť od ponuky na trhu avšak tieto náklady odhadujeme vo výške 1 100 eur/ vozidlo.

Nevieme presne v akom počte bude táto výmena uskutočnená. Ak by sa výmena týkala v roku 2024 napríklad 50 % vozidiel, ktoré majú vydanú licenciu Spoločenstva (28 860), tak náklady na výmenu na celé podnikateľské prostredie by tvorili sumu 31 746 000 eur. (53 662 + 4 058= 57 720 licencií Spoločenstva, z toho 50 % predstavuje 28 860; Výpočet nákladov: 28 860 x 1100 eur = 31 746 000 eur ).

Výmena tachografov bude mať negatívne dopady pre dopravné spoločnosti, avšak naopak pozitívne dopady to môže mať pre podnikateľské subjekty (vrátane MSP) zabezpečujúce overovanie a výmenu tachografov. Ak odhadujeme cenu za montáž a cenu za overenie záznamového zariadenia vo výške cca 250 eur/vozidlo tak pozitívne dopady na 28 860 vozidiel pre podnikateľské subjekty sú vo výške 7 215 000 eur.

Vzhľadom na vysoký počet vozidiel podliehajúcich výmene môžu nastať problémy so zvládnutím kapacitných možností pracovísk zabezpečujúcich výmenu.

Nepriame finančné náklady

Náklady

Náklady na podnikateľské prostredie

Pravidelný odpočinok mimo vozidla

250 eur/ vozidlo

17 316 000 eur /5 772 vozidiel/ rok

Vybavenie inteligentným tachografom druhej generácie

1 100 eur/vozidlo

31 746 000 eur/ 28 860 vozidiel/ rok

Celkové nepriame finančné náklady

1 350 eur

49 062 000 eur

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Právna úprava s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotí pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určí, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určí, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z podmienok vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie.

18

Pozitívom tejto úpravy pre podnikateľské prostredie jednotné podmienky v rámci Európskej únie. Členské štáty nebudú vo vyššie uvedených prípadoch zavádzať rôzne národné úpravy, čiže sa na časť dopravcov pokiaľ budú vykonávať prepravy v rámci povolených výnimiek nebudú vzťahovať podmienky vysielania v iných členských štátoch Európskej únie. Nevýhodou je, že v rámci jednotného trhu ak dopravcovia budú vykonávať prepravy nad rozsah, ktorý im povoľujú výnimky, budú musieť pred vyslaním nahlásiť a priebežne aktualizovať údaje ohľadom vysielania v systéme IMI.

Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou. Prevádzkovateľom systému IMI je Európska komisia. V tejto súvislosti pre Slovenskú republiku nevzniknú náklady z hľadiska informatizácie. Administratívne náklady môžu vzniknúť dopravcom, ktorí nebudú patriť pod výnimky z vysielania a ktorí budú musieť poskytovať informácie z hľadiska vysielania v systéme IMI.

Administratívne náklady - Náklady na poskytnutie informácie v systéme IMI .

(60 minút podľa metodiky), frekvencia plnenia povinnosti 4-krát do mesiaca (koeficient frekvencie 48, priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve (1133 eur), počet vozidiel na zaznamenanie v systéme (17 316 vozidiel, t. j. 30 % vozidiel, ktoré majú vydanú licenciu Spoločenstva).

Výpočet: 1133 eur/160 hodín za mesiac *1 hodina (60 min) *48 (koeficient frekvencie 4 x mesačne) = 339,9 eur za 1 vozidlo. Na celé podnikateľské prostredie 339,9 eur x 17 316 (celkový počet vozidiel) = 5 885 708,4 eur.

Administratívne náklady

Náklady

Náklady na podnikateľské prostredie

Poskytovanie informácií v systéme IMI

339,9 eur/vozidlo/ rok

5 885 708,4 eur/17 316 vozidiel/rok

Celkovo administratívne náklady

339,9 eur

5 885 708,4 eur

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie – odhad za jeden rok po odpočítaní súčasného stavu

Náklady

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-

107 640 eur

Nepriame finančné náklady

1 350 eur

49 062 000 eur

Administratívne náklady

339,9 eur

5 885 708,4 eur

Celkové náklady regulácie

1 689,9 eur

55 055 348,4 eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Predkladaným návrhom zákona nedochádza k zmene konkurencieschopnosti v rámci vnútroštátnej dopravy. K zmene konkurencieschopnosti môže prísť v rámci jednotného trhu, a to hlavne u dopravcov, ktorí vykonávali a ktorí budú vykonávať väčšinu dopravných služieb mimo územia Slovenskej republiky.

19

Návrh zákona nebude mať podľa nášho názoru vplyv na obchodné bariéry ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, ani na cenu a dostupnosť služieb. Návrh zákona nevytvára nové možnosti financovania aktivít.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhované zmeny nemajú vplyv na inovácie.

20

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

-

-

-

-

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

-

-

-

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

-

X

-

Poznámka: Informácie a doklady k vysielaniu vodičov sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu tzv. IMI, ktorý je v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou. Prevádzkovateľom systému IMI je Európska komisia v tejto súvislosti pre Slovenskú republiku nevzniknú náklady

21

z hľadiska informatizácie. Ako predkladateľ návrhu považujeme takúto službu za pozitívny dopad na informatizáciu, avšak táto služba nie je vedená v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

Hlava VI Doprava čl. 90, 91, 92, 93 a 95 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Hlava X Sociálna politika, čl. 151 až 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b) v sekundárnom práve

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. L 102, 11.4.2006) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020).

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú činností cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102,11.4.2006) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

22

Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/395 z 13. marca 2018, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá prevádzky balónov, ako aj udeľovania preukazov spôsobilosti letovej posádke balónov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (Ú. v. EÚ L 71, 14.3.2019) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 965/2012 z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 296, 25. 10. 2012) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES ( „nariadenie o IMI“ ) (Ú. v. L 316, 14.11.2012) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/403 z 18. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 v súvislosti s klasifikáciou závažných porušení predpisov Únie, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (Ú. v. EÚ L74, 19.3.2016)

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (Ú. v. EÚ L 186,11.7.2019)

Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/548 z 23. marca 2017, ktorým sa stanovuje štandardné tlačivo pre písomné vyhlásenie o odstránení alebo porušení plomby tachografu (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2017).

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/799 z 18. marca 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na konštrukciu, skúšanie, montáž, prevádzku a opravu tachografov a ich komponentov (Ú. v. EÚ L 139, 26.5.2016) v platnom znení,

23

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. EÚ L 80, 23.2.2002).

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie:

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 je 2. februára 2022

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie : nie začaté konania v rámci „EÚ Pilot“ ani iné postupy a konania

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia : smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 je týmto návrhom zákona prebratá úplne.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

24

Osobitná časť:

K čl. I

K bodom 1a 3 [§ 2 ods. 3 písm. c) a § 16 ods. 1]

Úprava týkajúca sa organizácie pracovného času, ktorá sa vzťahu nielen na zamestnancov pôsobiacich v leteckej doprave, ale napríklad aj na riadiacich letovej prevádzky, členov posádok v prevádzke leteckých prác, pri vykonávaní výcvikových a skúšobných letov, letov leteckej záchrannej služby a pod. Úprava zároveň súvisí so zapracovaním požiadavky podľa nariadenia (EÚ) 2018/395 v platnom znení, na základe ktorej musí veliteľ lietadla dodržiavať obmedzenia času letu a času v službe a požiadavky na odpočinok uplatniteľné na jeho činnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ hlavné miesto podnikania v prípade prevádzky leteckej dopravy balónmi.

K bodu 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 7)):

Legislatívno-technická úprava

K bodu 4 a 5 (§ 26 ods. 4 a 5):

Ide o odstránenie rozporu ustanovenia § 26 ods. 4 s ustanovením § 8 ods. 2 písm. d) zákona o organizácii pracovného času v doprave, kedy najkratším možným nepretržitým časovým úsekom kvalifikovateľným ako časť prestávky v práci je podľa § 27 ods. 2 zákona čas 15 minút. Ak ide o prerušenie vedenia vozidla na krátky čas, znenie zákona ustanovuje, že takýto čas je súčasťou pracovného času vodiča avšak nešpecifikuje, ktorej jeho zložky. Z tohto dôvodu návrh zákona ustanovuje, že prerušenie súvislého vedenia vozidla alebo inej nariadenej práce sa nekvalifikuje osobitne ale považuje sa za súčasť predchádzajúceho alebo nasledujúceho výkonu práce.

K bodu 6 (§ 27 ods. 1):

Ide o upresnenie ustanovenia. Prestávka môže byť zamestnancovi poskytnutá aj skôr ako po 4 hodinách jazdy a rovnako aj denný alebo týždenný odpočinok môžu nastať skôr ako po 4 hodinách.

K bodu 7 a 8 (§ 30 ods. 2, 5 a 6):

Upravujú sa podmienky vykonávania koordinovaných cestných kontrol. Takéto kontroly vykonáva každý štát na svojom území. Zavádza sa tiež možnosť, kedy vodič počas cestnej kontroly môže kontaktovať napríklad vedúceho dopravy pre doplnenie napríklad nákladného listu o poslednej medzinárodnej preprave a o každej následnej kabotážnej preprave, ktorý pre účely vysielania vo vozidle počas cestnej kontroly chýba. Zároveň sa upravuje ustanovenie odseku 6 nadväzne na zmeny uvedené v prílohách.

K bodu 9 (§ 31 ods. 3):

V rámci podpory spolupráce medzi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov v členských štátoch je potrebné zabezpečiť koordinované kontroly dopravných podnikov so zameraním na dodržiavanie predpisov.

K bodu 10 a 11 (§ 31 ods. 4 a 6)

Európska komisia je na účely posudzovania závažnosti porušení nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo nariadenia (EÚ) č. 165/2014 splnomocnená prijímať delegované akty na zmenu prílohy III Nariadenia Komisie (EÚ) 2016/403 z tohto dôvodu sa upravuje text zákona. Zároveň nadväzne na zmeny uvedené v prílohách sa upravuje príslušné ustanovenie.

25

K bodu 12 (§ 31a):

Ustanovuje sa spôsob výmeny informácií v rámci vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi. Informácie, ktoré nie dostupné pre príslušné orgány iných členských štátov je možné požiadať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu tzv. IMI systém, ktorý je zriadený Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 a ktorý prevádzkuje Európska komisia.

K bodu 13 (§ 33 písm. e)):

Ide o úpravu kompetencie pre Národný inšpektorát týkajúcu sa zabezpečovania výmeny informácií s inými členskými štátmi.

K bodu 14 (§ 33 písm. i))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 15.

K bodu 15 (§33 písm. j) a k))

Európsky orgán práce pomáha členským štátom a Komisii pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily. Jednou z kompetencii Európskeho orgánu práce je poskytovať pomoc členským štátom pri vykonávaní zosúladených kontrol a podporovať úsilie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy inšpektorov. Z tohto dôvodu sa ustanovuje kompetencia pre Národný inšpektorát práce spolupracovať s Európskym orgánom práce v daných oblastiach. Zároveň sa dopĺňa kompetencia pre Národný inšpektorát práce, a to zabezpečovať odbornú prípravu inšpektorov.

K bodu 16 (§ 34 ods. 1 písm. i))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 17.

K bodu 17 (§ 34 ods. 1 písm. j a k))

Ide o špecifikáciu povinnosti týkajúcej sa zadržaných kariet vodiča. Inšpektor kartu vodiča odoberie, ak zistí. Že vodič používa kartu vodiča, ktorá je sfalšovaná alebo používa kartu vodiča, ktorej nie je oprávneným držiteľom. Takéto karty je potrebné zaslať Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ktoré vedie centrálny register kariet vodiča podľa zákona č. 461/2007 Z. z.

Zároveň ide o úpravu kompetencie inšpektorátov práce, aby spolu s Policajným zborom mohli odstaviť vozidlá odťahovej služby na pozemných komunikáciách a skontrolovať, či osoba, ktorá bude viazať bremená na vyhradených technických zariadeniach zdvíhacích, ktoré sa na autách odťahových služieb nachádzajú, potrebnú odbornú spôsobilosť, konkrétne či je držiteľom preukazu viazača bremien v zmysle § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov.

26

K bodu 18 (§ 34 ods. 2 písm. c) bod 2)

Ide o doplnenie kompetencie pre inšpektora práce zakázať používanie vozidla ak zistí poruchy alebo chyby ktoré sa považujú za narušenie alebo manipuláciu so záznamovým zariadením alebo jeho snímačom pohybu. Zároveň je oprávnený nariadiť dopravnému podniku vykonanie kontroly záznamového zariadenia v dielni, ktorá je autorizovaná na vykonávanie periodických prehliadok podľa zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.

K bodu 19 (§ 34 ods. 2 písm. f))

Účelom ustanovenia je jednoznačne v slovenskej legislatíve vymedziť oprávnenie inšpektora na realizáciu ustanovení uvedených v čl. 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 165/2014.

K bodu 20 a 21 (§ 36 ods. 2 až 4, § 36 ods. 5 a 6)

Upravuje sa rozsah cestnej kontroly, ktorú vykonáva policajný zbor. Zároveň sa upravuje konanie policajta ak pri kontrole zistí porušenia.

K bodu 22 (§ 36 ods. 7 písm. d) a e))

Európsky orgán práce pomáha členským štátom a Komisii pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily. Jednou z kompetencii Európskeho orgánu práce je poskytovať pomoc členským štátom pri vykonávaní zosúladených kontrol a podporovať úsilie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy inšpektorov. Z tohto dôvodu sa ustanovuje kompetencia pre Policajný zbor spolupracovať s Európskym orgánom práce v daných oblastiach. Zároveň sa dopĺňa kompetencia pre Policajný zbor, a to zabezpečovať odbornú prípravu policajtov.

K bodu 23 a 24 (§ 37 ods. 1 a 2)

Pôvodné hodnoty pokút boli prepočítané na eurá.

K bodu 25 (§ 37 ods. 2 písm. d))

Upravuje sa skutková podstata správneho deliktu v súvislosti nedodržaním maximálneho týždenného pracovného času mobilných zamestnancov.

K bodu 26 (§ 37 ods. 2 písm. e))

Vodič je povinný doby pravidelného odpočinku čerpať mimo kabíny vozidla. Dopravný podnik je povinný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 zabezpečiť ubytovanie vo vhodnom ubytovacom zariadení a uhradiť náklady za ubytovanie vodiča, z tohto dôvodu sa ustanovujú sankcie pre dopravný podnik, ak túto povinnosť nezabezpečí.

K bodu 27 (§ 37 ods. 2 písm. h))

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 165/2014 podľa poslednej zmeny ustanovenej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 zavádza povinnosť pre dopravné podniky zabezpečiť podľa harmonogramu výmenu analógového, digitálneho a inteligentného tachografu prvej generácie za inteligentný tachograf druhej generácie, ak budú ich vozidlá vykonávať medzinárodnú prepravu. Z tohto dôvodu sa zavádzajú sankcie za porušenie tejto povinnosti.

K bodu 28 (§ 37 ods. 3 a 4)

Pôvodné hodnoty pokút boli prepočítané na eurá.

27

K bodu 29 (§ 37 ods. 3 písm. a))

Upravuje sa skutková podstata správneho deliktu v súvislosti nedodržaním maximálneho týždenného pracovného času mobilných zamestnancov.

K bodu 30 (§ 37 ods. 3 písm. b) a c))

Zavádzajú sa nové skutkové podstaty správnych deliktov pre zamestnávateľa alebo dopravný podnik.

K bodu 31 (§ 37 ods. 3 písm. f))

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča ustanovuje lehotu 90 dní a nie 3 mesiace.

K bodu 32 ( § 37 ods. 8 písm. b))

Pôvodné hodnoty pokút boli prepočítané na eurá.

K bodu 33 (§ 38 ods. 1 písm. b) až d))

Ide o nové rozčlenenie alebo precizovanie skutkových podstát priestupkov.. Odpočinok, riadna dovolenka a práceneschopnosť budú zároveň údajmi, ktoré je potrebné zaznamenávať do tachografu.

K bodu 34 (§ 38 ods. 1 písm. c) a g))

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 561/2006 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 ustanovuje povinnosť predložiť pri cestných kontrolách záznamy o časoch jazdy a doby odpočinku počas dňa kontroly a počas predchádzajúcich 56 dní. Táto zmena nadobúda účinnosť 31. decembra 2024.

K bodu 35 (§ 38 ods. 1 písm. k))

Vodič je povinný zaznamenávať začiatok a koniec pracovnej zmeny, vykonávať záznamy o prekročení hranice, záznamy miesta nakládky a vykládky a z tohto dôvodu sa upravujú príslušné ustanovenia.

K bodu 36 (§ 38 ods. 1 písm. p))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 36.

K bodu 37 (§ 38 sa ods. 1 písm. q) až u))

Dopĺňajú sa nové skutkové podstaty priestupkov.

K bodu 38 (38 ods. 4 písm. a) až d))

Ide o úpravu pokút za príslušné priestupky. Pokuty za porušenie právnych predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave v Slovenskej republike nižšie ako v okolitých štátoch. Z tohto dôvodu a vzhľadom na závažnosť príslušných priestupkov bola upravená výška pokút za porušenie právnych predpisov v sociálnej legislatíve. Zároveň porušovanie právnych predpisov má vplyv na bezpečnosť cestnej premávky z tohto dôvodu, je potrebné aby vodiči dodržiavali sociálnu legislatívu.

K bodu 39 (§ 38 ods. 5)

Výška blokovej pokuty za porušenie právnych predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave je v Slovenskej republike nižšia ako v okolitých štátoch. Slovenská republika je tranzitnou krajinou a prax inšpektorov práce ukázala, že vodiči, ktorí si vedomí porušení právnych predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave radšej zvolia trasu cez Slovenskú

28

republiku a zaplatia pokutu v Slovenskej republike, pretože je nižšia ako v okolitých štátoch. Zvýšenie blokovej pokuty na navrhovanú sumu a súčasne zvýšenie sumy pokuty, ktorú je možné uložiť v rozkaznom konaní, bude viac motivovať vodičov k dodržiavaniu právnych predpisov a prispeje k zvýšeniu bezpečnosti na slovenských cestách.

K bodu 40 (§ 38 ods. 6)

Odobrané karty vodiča je potrebné zaslať Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ktoré vedie centrálny register kariet vodiča podľa zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave v znení zákona č. 177/2018 Z. z.

K bodu 41(§ 40a a § 40b)

Ustanovenie rieši problematiku nedostatku rušňovodičov v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, keď ale prevádzka železničnej dopravy nie je zastavená. V záujme zaručenia bezpečnosti železničnej dopravy sa navrhuje aj potrebný čas odpočinku.

V prílohe č. 2 sa upravuje vybavenie, ktoré musia mať kontrolné orgány pri kontrolách. Termín na vybavenie kontrolných orgánov zariadením na diaľkovú včasnú detekciu údajov v záznamovom zariadení je 21. august 2024. Dovtedy sa môžu členské štáty rozhodnúť, či svoje kontrolné orgány vybavia takýmto zariadením na diaľkovú včasnú detekciu. Vo všeobecnosti takéto zariadenie pomôže inšpektorom v selekcii vozidla pre vykonanie cestnej kontroly.

K bodu 42 (príloha č. 1)

Ide o úpravu predmetu cestnej kontroly a kontroly v dopravných podnikoch.

K bodu 43 (príloha č. 2)

Ide o úpravu vybavenia, ktoré musia mať kontrolné orgány k dispozícii. Nariadenie Európskeho parlamentu (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy v platnom znení ustanovuje povinnosť v článku 9 pre členské štáty vybaviť svoje kontrolné orgány zariadením na diaľkovú včasnú detekciu potrebným na komunikáciu údajov pri vykonávaní cielených cestných kontrol. Termín na vybavenie kontrolných orgánov týmto zariadením je 21. august 2024. Dovtedy sa môžu členské štáty rozhodnúť, či svoje kontrolné orgány vybavia takýmto zariadením na diaľkovú včasnú detekciu. Vo všeobecnosti takéto zariadenie pomôže inšpektorom v selekcii vozidla pre vykonanie cestnej kontroly.

K bodu 44 (príloha č. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením prílohy č. 3.

K bodu 45 (príloha č. 5)

Ide o úpravu názvu smernice.

K bodu č. 46 (príloha č. 5)

Ide o doplnenie smernice do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie.

29

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)

Vo väzbe na povinnosť Slovenskej republiky transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 sa v § 5a upravujú osobitné pravidlá v oblasti vysielania zamestnancov – vodičov.

Zo smernice vyplýva niekoľko skutočností (zásad):

−S cieľom zabezpečiť účinné a primerané vykonávanie smernice 96/71/ES v odvetví cestnej dopravy je potrebné stanoviť pravidlá špecifické pre dané odvetvie.

−Vzhľadom na vysoko mobilný charakter odvetvia dopravy sa vodiči vo všeobecnosti nevysielajú do iného členského štátu na základe zmlúv o poskytovaní služieb na dlhé obdobia ako v iných odvetviach. Preto by sa malo objasniť, za akých okolností sa pravidlá týkajúce sa dlhodobého vysielania pracovníkov uvedené v smernici 96/71/ES na takýchto vodičov neuplatňujú.

−Pravidlá vysielania špecifické pre dané odvetvie by mali byť založené na existencii dostatočného prepojenia medzi vodičom a poskytovanou službou a územím hostiteľského členského štátu. S cieľom uľahčiť presadzovanie uvedených pravidiel by sa malo rozlišovať medzi rôznymi druhmi dopravných operácií v závislosti od stupňa spojenia s územím hostiteľského členského štátu.

−Keď vodič vykonáva bilaterálne dopravné operácie, a to z členského štátu, kde je podnik usadený („členský štát usadenia“), na územie iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo späť do členského štátu usadenia, povaha služieb je úzko prepojená s členským štátom usadenia. Počas jednej cesty môže vodič vykonať niekoľko bilaterálnych dopravných operácií. Ak by sa na takéto bilaterálne operácie uplatňovali pravidlá vysielania, a teda aj podmienky zamestnávania garantované v hostiteľskom členskom štáte, predstavovalo by to neprimerané obmedzenie slobody poskytovať cezhraničné služby cestnej dopravy.

−Malo by sa spresniť, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vyslanie. Takáto doprava sa vyznačuje tým, že vodič prejde cez členský štát bez naloženia alebo vyloženia nákladu a bez pristúpenia či vystúpenia cestujúcich, a preto neexistuje význačné prepojenie medzi činnosťami vodiča a členským štátom, ktorým prechádza. Zastávky, napríklad z hygienických dôvodov, preto nemajú vplyv na kvalifikáciu prítomnosti vodiča v členskom štáte ako tranzit.

−Ak vodič vykonáva kombinovanú dopravu, je povaha poskytovaných služieb na počiatočnom alebo konečnom cestnom úseku úzko prepojená s členským štátom usadenia, ak daný cestný úsek samostatne predstavuje bilaterálnu dopravnú operáciu. Na opačnej strane, keď sa dopravná operácia na danom cestnom úseku vykonáva v hostiteľskom členskom štáte alebo ako nebilaterálna medzinárodná dopravná operácia, existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štátu, a preto by sa mali uplatňovať pravidlá vysielania.

−Keď vodič vykonáva iné druhy operácií, najmä kabotážnu prepravu alebo nebilaterálne medzinárodné dopravné operácie, existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štátu. Toto prepojenie existuje v prípade kabotážnej prepravy v zmysle vymedzenia v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 a (ES) č. 1073/2009, pretože celá dopravná operácia sa odohráva v hostiteľskom členskom štáte, a teda je úzko prepojená s územím hostiteľského členského štátu. Nebilaterálna medzinárodná dopravná operácia sa vyznačuje tým, že vodič vykonáva medzinárodnú prepravu mimo členského štátu usadenia vysielajúceho podniku. Poskytované služby

30

teda prepojené s dotknutým hostiteľským členským štátom, a nie s členským štátom usadenia. V týchto prípadoch sa pravidlá špecifické pre dané odvetvie vyžadujú, len pokiaľ ide o administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia.

K bodu 1

−Na základe čl. 1 ods. 7 smernice (EÚ) 2020/1057 sa navrhuje v § 5a ods. 1 výslovne ustanoviť, že vodič, ktorý vykonáva kabotážnu prepravu, sa považuje za vyslaného zamestnanca v rámci cezhraničného poskytovania služieb. Podmienky kabotážnej prepravy sú ustanovené v kapitole III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 a (ES). V prípade kabotážnej prepravy sa celá dopravná operácia odohráva v hostiteľskom členskom štáte, a teda je úzko prepojená s územím hostiteľského členského štátu.

Na základe čl. 1 ods. 3 6 smernice (EÚ) 2020/1057 sa navrhuje v § 5a ods. 2 ustanoviť, že vyslaním nie je:

-prejazd územím bez naloženia alebo vyloženia tovaru [odsek 2 písm. a) vo väzbe na čl. 1 ods. 5 smernice],

-vykonanie bilaterálnej dopravnej operácie pri preprave tovaru (definícia sa navrhuje vymedziť v odseku 4 na základe čl. 1 ods. 3 druhý pododsek smernice),

-vykonanie dodatočných činností pri preprave tovaru [odsek 2 písm. c) vo väzbe na čl. 1 ods. 3 tretí pododsek smernice],

-vykonanie následnej bilaterálnej dopravnej operácie [odsek 2 písm. c) za bodkočiarkou vo väzbe na čl. 1 ods. 3 štvrtý pododsek smernice],

-vykonanie bilaterálnej dopravnej operácie pri preprave cestujúcich [definícia sa navrhuje vymedziť v odseku 5 na základe čl. 1 ods. 4 druhý pododsek smernice],

-vykonanie dodatočných činností pri preprave cestujúcich [odsek 2 písm. e) vo väzbe na čl. 1 ods. 4 tretí pododsek smernice] a

-vykonanie počiatočného alebo záverečného cestného úseku kombinovanej dopravnej operácie [odsek 2 písm. f) vo väzbe na čl. 1 ods. 6 smernice].

Zároveň sa navrhuje v odseku 3 ustanoviť, že ustanovenia § 5a ods. 2 písm. c) a e) sa uplatňujú len na vodiča, ktorý používa vozidlo vybavené inteligentným tachografom druhej generácie podľa osobitného predpisu [kapitola II nariadenia (EÚ) č. 165/2014] viď čl. 1 ods. 3 piaty pododsek a čl. 1 ods. 4 štvrtý pododsek smernice. Zároveň sa z tohto pravidla ustanovuje dočasná výnimka v prechodnom ustanovení § 252q.

Vo väzbe na čl. 1 ods. 8 smernice (EÚ) 2020/1057 sa v § 5a ods. 6 navrhuje osobitne ustanoviť pravidlo, pokiaľ ide o určenie doby trvania vyslania vzhľadom na určenie rozhodného pracovného práva (viď § 5 ods. 3 Zákonníka práce tzv. krátkodobé vyslanie a dlhodobé vyslanie). Cieľom navrhovaného ustanovenia je nespočítavať doby vyslania vodiča.

Vzhľadom na to, že v smernici (EÚ) 2020/1057 sa používa slovo „vodič“ a v Zákonníku práce sa používa slovo „zamestnanec“ sa v § 5a ods. 7 navrhuje tieto pojmy prepojiť.

K bodu 2

V prechodnom ustanovení sa navrhuje ustanoviť výnimku z pravidla vymedzeného v čl. 1 ods. 3 piaty pododsek a čl. 1 ods. 4 štvrtý pododsek. To jest, výnimky podľa § 5a ods. 2 písm. b) a c) sa do dátumu, kým sa inteligentné tachografy druhej generácie nezačnú montovať do vozidiel podľa čl. 8 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 165/2014 (20. august 2023), vzťahujú aj na vodičov, ktorí ich nemajú namontované.

31

K bodu 3

Navrhuje sa do transpozičnej prílohy doplniť smernicu (EÚ) 2020/1057, ktorá sa návrhom zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K čl. III (zákon č. 351/2015 Z. z.)

K bodu 1

Doplnenie údajov za účelom rýchlejšej a presnejšie identifikácie vyslaného zamestnanca pri výkone kontroly.

K bodu 2

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

K bodu 3

Ustanovuje sa výnimka z povinností hosťujúceho zamestnávateľa uvedených v § 4 ods. 1 5 zákona č. 351/2015 Z. z. v prípade, že vyslaným zamestnancom je vodič v oblasti cestnej dopravy. V prípade vyslania zamestnanca v oblastí cestnej dopravy sa na hosťujúceho zamestnávateľa budú vzťahovať povinnosti upravené v § 4a zákona č. 351/2015 Z. z.

K bodu 4

Upravujú sa povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa v prípade vyslaného zamestnanca v oblasti cestnej dopravy. Navrhovaná zmena vyplýva z čl. 1 bodu 11 smernice (EÚ) 2020/1057 vo väzbe na terminológiu používanú v Slovenskej republike, kde smernica uvádza, že členské štáty Európskej únie si môžu odchylne od článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2014/67/EÚ stanoviť v súvislosti s vysielaním vodičov len administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré sú uvedené práve v bode 11 čl. 1 smernice (EÚ) 2020/1057.

K bodu 54

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

K bodu 6

V prípadoch, kedy nebolo možné doručiť rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiace písomnosti podľa § 6 ods. 1 prvej a druhej vety, sa upravuje ďalšia možnosť doručovania rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej písomnosti inšpektorátom práce, a to na adresu oznámenú podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo § 4a ods. 1 písm. a), tzn. na adresu sídla spoločnosti, v prípade právnickej osoby alebo na adresu miesta podnikania v prípade fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje rovnaký mechanizmus pre doručovanie rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej písomnosti Národného inšpektorátu práce, tzn. pôjde o rozhodnutia vydané v odvolacom konaní.

K bodu 7

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na doplnenie právnej úpravy.

K bodu 8

Legislatívno-technická zmena.

32

K bodu 9

Navrhuje sa do transpozičnej prílohy doplniť smernicu (EÚ) 2020/1057, ktorá sa návrhom zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K čl. IV

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona tak, aby bol v súlade s termínom na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 členskými štátmi. Zároveň je subjektom, ktorým sa ukladajú povinnosti podľa tohto zákona, poskytnutá dostatočná legisvakančná lehota.

Bratislava 31. augusta 2021

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Andrej Doležal

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave

K predpisu 462/2007, dátum vydania: 13.10.2007

27

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zá konov, upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť a nočnú prácu niektorých skupí n zamestnancov v cestnej doprave, v železničnej doprave, v leteckej doprave a vo vodnej doprave (vo vnútrozemskej plavbe), ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevá dzkovateľom dopravnej infraštruktúry. Ostatné pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave upravuje Zákonník práce. Základom pre takúto odchylnú právnu úpravu je § 3 ods. 2 Zákonníka práce.

Účelom úpravy vykonanej zákonom č. 121/2004 Z. z. bolo do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie prevziať do slovenského právneho poriadku obsah vtedy platných právnych aktov Európskych spoloč enstiev, vrátane obsahu nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a 3821/85.

Vstupom do Európskej únie sa od 1. mája 2004 stalo pre Slovenskú republiku priamo záväzné nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociá lnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES, L 370/1, 31.12.1985). Väčšina ustanovení zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zá konov sa tak stala nadbytočnou. Toto nariadenie má podľa čl. 7 ods.2 ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a bolo ho potrebné aplikovať bez ohľadu na uvedený zákon.

II.

Navrhovaný zákon reaguje na novú právnu situáciu, ktorá nastala po dni vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, najmä na nové právne akty z roku 2006.

Nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, malo harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách.

Pri výklade, uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania ustanovení tohto nariadenia upravujúcich pravidlá o čase jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov v cestnej doprave nastali ťaž kosti spôsobené širokou formuláciou použitých pojmov a ustanovených pravidiel. Poznatky z jeho uplatňovania preukázali, že nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 umožňuje zamestnávateľom plánovať vodič om denné časy jazdy a prestávky v práci tak, že tým nútia vodičovi viesť vozidlo bez prestávky príliš dlho, čo viedlo k zhoršeniu pracovných podmienok vodičov a k zníženiu bezpečnosti na cestá ch. Preto vznikla v rámci Spoločenstva potreba prijať súbor jednoznačnejších pravidiel, ktoré budú ľahšie pochopené a uplatnené v cestnej doprave, najmä bolo potrebné zjednodušiť základné pravidl á o časoch jazdy vodičov v cestnej doprave, aby bolo možné zabezpečiť ich účinné a jednotné dodržiavanie aj prostredníctvom digitálneho záznamového zariadenia, ako je ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave.

V záujme odstránenia spomenutých nedostatkov v nariadeniach z roku 1985 a naplnenia nových cieľov rozšírenej Európskej únie bolo prijaté nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č . 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Toto nové nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov v doprave a zvýšiť celkovú bezpečnosť na cestách, a preto novo upravuje maximálny čas jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, povinné čerpanie dennej doby odpočinku a pravidelného týždenného odpočinku.

Nové nariadenie nadobudlo účinnosť 11. apríla 2007 a plne od tohto dňa nahrádza nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Navrhovaný zákon má ustanoviť na vykonanie tohto nariadenia kompetencie orgánov verejnej sprá vy vo veci kontroly jeho aplikácie a upraviť sankcie za porušovanie pravidiel o časoch jazdy, prestávok v práci a dobách odpočinkov.

Spolu s novým nariadením bola prijatá aj nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykoná vania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Navrhovaný zákon zabezpečuje jej pln ú transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon okrem toho transponuje do slovenského práva aj smernicu Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcu sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilné ho letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteck ých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) a smernicu Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovn íkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc. Transpozícia týchto smerníc spočíva v ustanovení sankcií za porušenie obsahu dohôd zo strany zamestnávateľov. Vo vzťahu k organizácii pracovného času v leteckej doprave ustanovenia navrhovaného zákona budú v podstatnej časti platiť len do nadobudnutia účinnosti článku Q prílohy nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006 z 12. decembra 2006, ktorá nadobudne účinnosť 16. júla 2008. Na túto právnu skutočnosť sa reaguje v § 40 ods. 5 navrhovaného zákona.

Napokon navrhovaný zákon preberá ustanovenia zákona č. 121/2004 Z. z., ktorými sa v roku 2004 transponovala do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organiz ácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave.

Navrhovaný zákon v súlade s týmito smernicami a nariadením novo upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času pracovníkov v doprave, vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Organizáciou pracovného času pracovníkov v doprave je úprava maximálneho týždenného pracovného č asu a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného odpočinku a týždenného odpočinku, prestávok v práci a ročnej dovolenky a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

A. Dopady na štátny rozpočet

Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet predovšetkým vzhľadom na navrhovanú povinnosť orgánov inšpekcie práce vykonávať zvýšený počet kontrol po roku 2007 vyplývajú ci z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES.

Zvýšenie výdavkov bude pozostávať z potreby:

-personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách,

-technického dovybavenia mobilných pracovísk orgánov inšpekcie práce ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania času vedenia motorového vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku vodič ov a povolenej rýchlosti zaznamenanej záznamovým zariadením.

Kontrolný systém musí totiž každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravcov, mobilných pracovníkov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategóri í, na ktorých sa vzťahuje čl. 2 a čl. 5 až 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, pričom sa musí skontrolovať

a) do 31.12.2007 najmenej 1% dní odpracovaných vodičmi, od 01.01.2008 do

31.12.2009 najmenej 2% dní a od 1.1.2010 najmenej 3 % dní,

b) 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a

50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007 najmenej 15% dní z celkového poč tu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007.

Podľa čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 § 34ods. 1 písm. f) a §35 budú inšpektoráty práce na základe žiadosti držiteľ a vozidla používaného na niektorý z účelov podľa osobitného predpisu povoľovať výnimky z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy a časoch prestávok v práci a dôb denných a týždenný ch odpočinkov. Ide o dočasné výnimky na prepravné činnosti vykonávané za mimoriadnych udalostí. Pre inšpektoráty práce v rámci kapitoly MPSVR SR vzniknú tak ešte od 1.7. 2007 zvýšené ná klady spojené s vybavovaním nadväznej administratívnej agendy.

Vzhľadom na vyššie uvedený nárast kontrol a požiadaviek sa navrhuje zvýšiť počet inšpektorov v sústave Národného inšpektorá tu práce od 1.7.2007 o 32 inšpektorov práce, čo je stopercentné zvýšenie. V súčasnosti kontroly vykonáva 32 inšpektorov práce v rámci Slovenskej republiky, nakoľko na rok 2008 je stanovené zvýšenie poč tu kontrol o 100% a v roku 2010 o ďalších 100 %. Je to jednoznačná orientácia na kontroly na pozemných komunikáciách, lebo sa zvyšuje počet skontrolovaných pracovných dní vodičov z dnešných 2 až 7 z áznamových listov na 15, resp. 29 záznamových listov jedného kontrolovaného vodiča a od 1.1.2008 sa mení percentuálny podiel kontrol na pozemných komunikáciách z 15 % na 30 %.

Príprava inšpektora práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je 12 mesiacov, preto je nevyhnutné, vzhľadom na vyššie uvedené s ich prípravou začať od 1.7.2007, aby orgány inšpekcie prá ce boli už v priebehu roku 2008 schopné plniť zvýšené počty kontrol navrhované týmto zákonom (2% od 1.1.2008 a 3% od 1.1.2010).

Predpokladá sa, že v rokoch 2008 a 2009 bude na dobudovanie kontrolného systému pre MPSVR SR potrebných ďalší ch 20 mil. Sk (z toho 9 mil. Sk budú tvoriť kapitálové výdavky. Rovnaká čiastka bude potrebná aj pre MV SR. MV SR okrem toho ešte požaduje finančné prostriedky na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo z áznamových zariadení (tachografov) vo výške cca 1,5 mil Sk. Dotknuté rozpočtové kapitoly (MV SR a MPSVR SR) uplatnia požiadavky na prostriedky na technické vybavenie pracovísk v rámci návrhu rozpoč tu na roky 2008 a 2009.

Okrem toho pri budovaní nových ciest a rekonštrukciách stávajúcich je potrebné poč ítať s budovaním kontrolných stanovíšť s navádzacím systémom, odstavnými plochami pre vozidlá a sociálnym zariadením pre kontrolný personál.

Analýza nákladov na kontrolu na pozemných komunikáciách

PoložkyNáklady na vozidlo ročné [Sk]Náklady na 1 inšpektora práce ročné [Sk]Obstarávacie. náklady - inšpektor [Sk]Obstarávacie. náklady [Sk]Nadobúdacie. náklady na automobil Renault Trafic 900 000,00Vnútorné vybavenia vozidla (odkladacie a vybavovacie priestory) 1 500,005 000,00Diaľničná známka 1 100,00 Zákonné poistenie9 600,00 Havarijná poistka25 880,00 PHM - ročné náklady27 600,00 Pneumatiky 6 500,00 Nabíjačka - k vozidlu 2 100,00OOPP - inšpektori 6 500,00Mobilné telefóny - inšpektori 6 600,00Pečiatky inšpektori 1 200,00Notebooky + software 40 000,00Tlačiareň 14 000,00Hardware na kontrolu digitálnych tachografov 10 000,00USB kľúč 1 000,00Cestovné 20 000,00Mzdové náklady vrátane odvodov 300 000,00Spolu70 680326 500,0060 300,00921 100,00

Celkové zvýšenie výdavkov na činnosť za sústavu NIP

Obstarávacie náklady (vozidlá) 8 x 921 100 = 7 368 800,- Sk

Obstarávacie náklady (výbava inšpektorov) 32 x 60 300 = 1 929 600,- Sk

Obstarávacie náklady (spolu) 9 298 400,- Sk

Ročné prevádzkové náklady na vozidlá 8 x 70 680 = 565 440,- Sk

Ročné náklady na inšpektorov 32 x 326 500 = 10 448 000,- Sk

Ročné náklady(spolu) 11 013 440,- Sk

Výdavky MV SR na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo záznamových zariadení (tachografov)

Cena cieľovo na jednu pracovnú stanicu 45.101,-

Technická podpora na telefóne na 1 rok 2.023,-

Ostatné príslušenstvo94.807,-

SPOLU 141.931,-

Policajný zbor potrebuje 9 zostáv pre každé OŠK po 3 kusy.

Cena 1 kontrolnej kartycca. 2.200,-

Potreba pre Policajný zbor cca. 25-30 ks 30 x 2.200= 66.000,-

Celkové náklady pre Policajný zbor1.277.379,- + 66.000,- = 1.343.379,- SK

Finančné dôsledky vyplývajúce z návrhu zákona na rok 2007 budú zabezpečené a riešené v rámci schválených limitov dotknutých rozpočtových kapitol. Požiadavky na roky 2008 a 2009 budú takisto zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutých rozpočtový ch kapitol na príslušný rozpočtový rok.

Potreba zvýšeného počtu zamestnancov v dotknutých kapitolách bude riešená v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 856 zo dňa 11. októbra 2006 bod C 9 a C.15.

Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy.

B. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický ch osôb (predpoklad)

Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb – podnikateľov a podnikovej sféry v cestnej doprave, ktoré vlastnia nákladné vozidlá o celkovej hmotnosti väčšej ako 3,5 tony a osobné automobily s viac ako deviatimi miestami na sedenie vrátane miesta vodiča, ak sa na tieto dopravné prostriedky nevzťahuje výnimka podľ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Predpokladá sa, že zákon sa bude vzťahovať na cca 150 000 vodičov nákladných vozidiel a 15 000 vodičov osobných vozidiel. Okrem toho sa zá kon dotkne vybraného okruhu pracovníkov v leteckej, železničnej a vodnej doprave. Dopravcovia musia organizovať pracovný čas tak, aby tento zodpovedal ustanoveniam navrhovaného zákona a nariadeniam Euró pskeho parlamentu a Rady. Povinnosti zamestnávateľov vyplývajú však už teraz zo zákona NR SR č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaný zák on má okrem iného za cieľ zamedziť zvýšeniu únavy zamestnancov a predchádzať nehodám, ktoré z nej vyplývajú. Toto sa môže pozitívne prejaviť v kvalite poskytovaných služieb.

C. Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

D. Odhad dopadov na zamestnanosť

Právna úprava organizácie pracovného času v leteckej doprave, v železničnej doprave a vo vodnej doprave sa v porovnaní s terajším prá vnym stavom nemení, a preto dopad na zamestnanosť v týchto odvetviach dopravy nebude nijaký.

Povinnosť dopravcov na účely kontroly dodržiavania pravidiel organizácie pracovného času používať v autobusoch a nákladných vozidl ách len záznamové zariadenia schváleného typu, vydávať k záznamovému zariadeniu záznamové listy alebo papierové kotúčiky na zaznamenávanie údajov a dávať záznamové zariadenie pravidelne prehliadať do autorizovanej dielne vyplývala aj do vstupu Slovenskej republiky do EÚ z Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) a zo zákona NR SR č . 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najzávažnejšia zmena v práci vodičov autobusov a nákladných vozidlách nastala v súvislosti so zavedením digitálnych tachografov, ktorými musia byť vybavené nové vozidlá od 01.05.2006. Tým, ž e zavedenie týchto tachografov sleduje zabezpečenie účinnej kontroly dodržiavania doby jazdy a odpočinku vodičov motorových vozidiel v prevádzke v premávke na pozemných komunikáciách s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže hlavne v odvetví cestnej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky vodičov a zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, zamedzím zneužitia a manipulácii s tachografom, môže mať tento zákon pozitívny dopad na zamestnanosť (potreba väčšieho počtu vodičov).

IV.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

V.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu:

Zákon o organizácii pracovného času v doprave (ďalej len 'zákon ').

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve v Zmluve o zalo žení Európskych spoločenstiev v platnom znení (čl. 3 časti I - Zásady, hlava V - Doprava a kapitola I hlavy XI - Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež.),

-v sekundárnom práve

·v smernici Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federá cia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv.4),

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobiln é činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4),

·v smernici Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federá ciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2005),

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č . 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ, L 102, 11.4.2006),

·v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociá lnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85(Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev:

·rozhodnutie Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C-46/05 Európska komisia proti Írsku, Zb. roz. ESD 2006, zv. I str.00034,

·rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-184/02 a C-223/02 Španielske kráľovstvo a Fínska republika proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, Zb.roz. ESD 2004, zv. I str. 07789.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z článkov 2 , 53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,

c)z gestorstva smerníc vyplývala a vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať

·smernicu Rady 2000/79/ES do 1. apríla 2004

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES do 1. apríla 2004

·smernicu Rady 2005/47/ES do 27. júla 2008

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES do 1. apríla 2007

Smernica Rady 2000/79/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES boli v úplnom rozsahu transponované do zákona č . 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004. Zákon č. 121/2004 Z. z sa ruší a nahrádza týmto zá konom.

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)smernica Rady 2000/79/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES, smernica Rady 2005/47/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES sú prebraté týmto návrhom zákona v úplnom rozsahu.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

·Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - gestor

·Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky - spolugestori pri transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o prá vnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Spolugestorstvo týchto ministerstiev vyplýva z úlohy B. 21 z uznesenia vlády SR č. 819/2006.

B. Osobitná časť

K § 1

Ide o vymedzenie predmetu úpravy v nadväznosti na právne akty Európskej únie uvedené v prílohe č.5. Zákon upravuje minimálne požiadavky na organiz áciu pracovného času výkonných a prevádzkových zamestnancov v doprave v členení na Všeobecné ustanovenia týkajúce sa viacerých odvetví a druhov dopravy (okrem námornej dopravy) a na Osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky pre jednotlivé odvetvia a druhy dopravy.

Ïalej navrhovaný zákon upravuje v tretej časti vykonávanie cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch cestnej dopravy a napokon vo štvrtej č asti pôsobnosť orgánov verejnej správy vo veciach kontroly a ukladania sankcií (za správne delikty a za priestupky).

Výraz 'dopravný podnik' sa v navrhovanom zákone používa v súlade s terminológiou nariadenia č. 561/2006, v ktorom je jeho definícia. Rozumie sa ním prevádzkovateľ cestnej osobnej (autobusovej) a ná kladnej dopravy (čiže dopravca).

K § 2

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa upresňuje pojem 'organizácia pracovného času v doprave' a 'zamestnanec v doprave'.

Organizáciou pracovného času zamestnancov v doprave sa v návrhu rozumie úprava maximálneho denného a týždenného pracovného času a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného a týždenné ho odpočinku, minimálne trvanie povinných prestávok v práci a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce zamestnancov prevádzkovateľov jednotlivých druhov dopravy. Organizácia pracovného č asu sa vzťahuje na zamestnancov v cestnej, dráhovej, leteckej, vodnej a mestskej doprave, ktorých pracovný čas je závislý od prevádzkových podmienok dopravy. Pracovný čas a čas odpočinku námorníkov je rie šený v § 44 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa mobilný m zamestnancom (odsek 4) rozumie každý zamestnanec, ktorý je u prevádzkovateľa dopravy (zamestnávateľa) v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ako člen cestujúceho personálu, resp. mobilného personá lu civilného letectva. Ide o všetky osoby, ktoré počas prepravy poskytujú služby cestujúcim alebo prepravujú tovar po ceste, po dráhe, letecky alebo po vnútrozemských vodných cestách, teda nielen o vodič ov motorových vozidiel, ale aj o vodičov trakčných jednotiek, o pilotov, o vodcov plavidiel, o závozníkov, o sprievodcov vo vlakoch, o vlakvedúcich, o letušky a o ďalších členov vlakového personálu, leteckej pos ádky a posádky plavidla; nie sú nimi zamestnanci pozemného personálu zabezpečujúceho prevádzku vozidiel, lietadiel a plavidiel. Zo zamestnancov pozemného (stacionárneho) personálu v doprave sa zákon vzť ahuje len na tých, ktorí sú uvedení v odseku 3 písmenách b) až i).

Definícia týždňa je prevzatá zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES [článok 3 písm. g)]. Druhá veta vzťahuje všeobecn ú úpravu rozsahu pracovného času uvedená v § 85 ods. 3 Zákonníka práce na tých zamestnancov v doprave, ktorý majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v týždni.

Odsek 6 reaguje na celkovú koncepciu zákona v súlade s transponovanými ustanoveniami, že upravuje len limity, ktoré sú potrebné na zabezpečenie minimálnych podmienok organizácie pracovného času z hľadiska bezpe čnosti a ochrany zdravia pri práci. Akty Európskych spoločenstiev i Zákonník práce vo všeobecnosti upravujú možnosť dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania v kolektívnych zmluvách alebo dohod ách na podnikovej úrovni priaznivejšie podmienky pre zamestnancov. Pritom za priaznivejšie sa považujú tie, ktoré určujú nižšie limity maximálneho pracovného času a pracovnej pohotovosti, dlhšie alebo č astejšie prestávky v práci a dlhšie doby denného a týždenného odpočinku, pretože umožňujú zamestnancom v doprave menšiu fyzickú a psychickú záťaž v pracovnej zmene a dlhší nepretržit ý odpočinok na regeneráciu síl pred ďalšou pracovnou zmenou. Ïalším efektom takýchto zmlúv a dohôd je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, pretože sa znižuje riziko nehody v dôsledku vyč erpania.

Takéto dohody možno uzatvoriť kedykoľvek (platia aj tie, ktoré sú uzavreté pred nadobudnutí účinnosti zákona) a na akejkoľvek ú rovni sociálneho dialógu, od najvyššej, cez odvetvovú až po podnikovú úroveň. Existenciu takýchto dohôd, ktoré majú prednosť pred zákonnou úpravou minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovné ho času, vyslovene predpokladajú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (v článku 10) v cestnej doprave a smernica Rady 2005/47/ES (v článku 2) v železničnej doprave.

K § 3

Pracovným časom sa v súlade so Zákonníkom práce (§ 85 ods. 1) a smernicami (článok 3 smernice 2002/15/ES, článok 2 prvý bod smernice 2003/88/ES), rozumie časový úsek, počas ktorého v súlade s vnútro štátnymi právnymi predpismi zamestnanec v doprave pracuje alebo vykonáva iné činnosti podľa pokynov svojho zamestnávateľa.

Všetci zamestnanci by mali mať tiež primeranú dobu odpočinku. V tejto súvislosti je preto potrebné zaviesť maximálnu hranicu pracovného času s prihliadnutím na špecifiká dopravy, vrátane poveternostných vplyvov na systém dopravy. Ustanovuje sa preto aj jednorazový denný i týždenný pracovný čas, aj priemerný týždenný pracovný čas.

V tomto paragrafe sú v súlade s § 3 ods. 2 Zákonníka práce všeobecne ustanovené maximálne limity pracovného času zamestnancov v doprave. Výnimky z týchto limitov sú pre jednotlivé druhy dopravy a skupiny zamestnancov v doprave ustanovené v druhej časti.

V odseku 1 je maximálny jednorazový týždenný limit a v odseku 2 priemerný týždenný limit v referenčnom období štyroch mesiacov. Na súlad so zákonom musia byť splnené oba limity.

Ustanovenie prihliada aj na zásady Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa organizácie pracovného času, najmä nočnej práce, pretože ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a na niektoré zaťažujúce formy organizácie práce a dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie pracovníkov a ohroziť bezpečnosť prevádzky.

V záujme istoty výpočtu limitov podľa jednotlivých odsekov sa uvádza (odseky 5 a 6), ktoré časové úseky dňa patria do pracovného času a ktoré nie.

Odseky 7 a 8 upravujú mimoriadne situácie (najmä rôzne poveternostné kalamity a prevádzkové nehody), keď je nevyhnutné z dôvodu vis maior zachraňovať vozidlá, posádku, cestujúcich alebo tovar a nemožno opustiť vozidlá, cestujúcich alebo tovar pred skončen ím ohrozenia.

K § 4

Pracovná pohotovosť je dôležitou okolnosťou, bez ktorej by nemohol nijaký druh dopravy fungovať. Všetky druhy dopravy musia byť spôsobilé fungovať nepretržite podľa záujmu verejnosti alebo zákazníkov (prepravcov a cestujúcich). Preto je dôležité ustanoviť limity maximálneho prí pustného času pohotovosti zamestnancov v doprave.

V odseku 1 je všeobecné vymedzenie pracovnej pohotovosti platné pre každé odvetvie dopravy, s tým, že osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky alebo spresnenia podľa podmienok v jednotlivý ch druhoch dopravy majú prednosť pred týmto vymedzením, napríklad definí cia pracovnej pohotovosti v cestnej doprave prevzatá zo smernice 2002/15/ES (§ 9 ods. 1).

Ustanovenie odseku 1 zakotvuje podmienku, že počas času pracovnej pohotovosti zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale musí byť k dispozícii zamestnávateľovi a byť pripravený na výkon práce, ktorej predvídateľná doba trvania musí byť známa vopred.

V odseku 2 je základný celkový limit času pracovnej pohotovosti pre zamestnanca v doprave v priebehu kalendárneho roka. Vzhľadom na špecifickú povahu činností v doprave, ktoré sú charakteristické tým, že sa musia vykonať s dôrazom na plynulosť dopravy (na dodržiavanie grafikonu a cestovných poriadkov), ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi ť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť bez ich súhlasu v rozsahu najviac 300 hodín v kalendárnom roku, resp. pre podnikových hasičov 400 hodín.

Dôležité pre uvedenú ú pravu je to, že limit času pracovnej pohotovosti podľa odseku 2 je celkový, ktorý zahàňa pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, v rámci pracovnej zmeny i mimo jej rámca.

Odchýlnu úpravu má navrhovaný zákon v druhej časti pre leteckú dopravu – členov posádky lietadla [§ 20 ods. 1 písm. c)] a pre vodnú dopravu – členov posádky plavidla (§ 24). Maximálny limit však možno znížiť kolektívnou zmluvou alebo dohodou zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov (§ 11a Zákonníka práce).

V odseku 3 sú uvedené maximálne týždenné a mesačné limity času pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na pracovisku, odchýlna úprava je pre členov posádky lietadla vyplývajúca z existujú cich medzinárodných pravidiel leteckej dopravy je v § 20 ods. 1 písm. b) a c) a zo smernice Rady 2000/79/ES týkajúcej sa Európskej dohody o organiz ácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civiln ých letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA). Podľa tejto dohody niektoré prvky pracovnej pohotovosti stanovené v § 17 ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 2 sa započítajú do maximálneho ročného fondu pracovného času.

Vzhľadom na špecifiká v doprave (čakanie spôsobené dopravnými obmedzeniami, č akanie medzi spojmi podľa cestového poriadku, čakanie na štátnej hranici, čakanie v nepravidelnej doprave, čakanie na nakládku a vykládku tovaru, čakanie z dôvodu prevádzkových a poveternostný ch vplyvov - hmla, plavebné podmienky, nízka alebo príliš vysoká hladina vody) po viacerých rokovaniach na MDPT SR sa zamestnávateľské a odborové zväzy dohodli na úprave pracovnej pohotovosti v rá mci pracovnej zmeny.

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny zamestnanca v doprave, okrem člena posádky lietadla nemôže presiahnuť 24 hodín v priebehu týždňa a 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca. Maximálne limity s ú stanovené tak, aby zamestnanec pri odpracovaní určeného rozsahu pracovného času mal zabezpečenú podľa odseku 4 aj dobu denného odpočinku a týždenného odpočinku podľa ustanovení zákona.

V odseku 5 konkrétna výš ka náhrady je vecou kolektívneho vyjednávania alebo dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, nesmie v šak byť nižšia než ustanovený limit. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na základe dohody sociálnych partnerov patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa odseku 6 čas práce počas plynutia času pracovnej pohotovosti je už vý konom práce. Tento čas sa započítava do pracovného času a zaň nepatrí náhrada, ale mzda.

V súlade s rozhodnutiami európskeho Sú dneho dvora z 3. októbra 2000 (prípad č. C-303/98), z 9. septembra 2003 (prípad č. C-151/02) a z 1. decembra 2005 (prípad č. C-14/04) je súčasťou pracovného času každý pobyt na pracovisku, ktorý nariadi zamestnávateľ, čiže aj čas pracovnej pohotovosti na pracovisku. Èas nariadenej pracovnej pohotovosti na pracovisku sa preto zaratúva do limitu pracovného času na rozdiel od pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.

Na základe dohody sociálnych partnerov podľa odseku 7 je výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas prácou nadčas.

K § 5

Doba odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Pojem 'odpočinok' sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Zamestnancom v doprave v rám ci Spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ro čný čas odpočinku. Uvedené doby sú prevzaté zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady.

V odseku 6 je všeobecné výkladové pravidlo pre plánovanie prestávok v práci a dôb odpočinku zamestnancov v cestnej doprave, na ktoré treba pri organizácii pracovného času vždy brať zreteľ, ako na materiálnu požiadavku ochrany zamestnancov v cestnej doprave, ale aj požiadavku bezpeč nosti cestnej dopravy ako systému.

K § 6

Týmto ustanovením začína osobitná časť navrhovaného zákona upravujúca špeciálne ustanovenia, ktor é platia spolu s ustanoveniami prvej časti. Toto konkrétne ustanovenie rieši kolíziu právnych aktov Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti cestnej dopravy a navrhovaného zákona, res p. postavenie navrhovaného zákona ako vykonávacieho predpisu k nariadeniu č. 561/2006 (odseky 2 a 3).

V nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a na Európsku dohodu o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej dop rave (AETR) sa vymedzuje pôsobnosť zákona v medzinárodnej cestnej doprave ako subsidiárneho predpisu, čiže ustanovenia tohto zákona sa použijú iba vtedy, ak nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 561/2006 alebo Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) problematiku neupravujú alebo odkazujú na vnútroštátnu úpravu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 sa vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú výlučne v rámci Spoločenstva alebo medzi Spolo čenstvom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Vo vzťahu k cestnej doprave na území Slovenskej republiky a v medzinárodnej cestnej doprave slovenských dopravný ch podnikov vo vzťahu k tretím štátom platia ustanovenia navrhovaného zákona a subsidiárne aj Zákonník práce.

Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave AETR sa vzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú vozidlami evidovanými v ktoromkoľvek š táte, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody, pre celý úsek vykonávanej prepravy, ak takáto preprava prebieha medzi Spoločenstvom a treťou krajinou inou ako Švajčiarskom alebo krajinami, ktoré sú zmluvný mi stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo keď preprava prebieha cez tieto krajiny.

Na cestnú dopravu používajúcu vozidlá evidované v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou dohody AETR, sa ustanovenia dohody AETR vzťahujú na časť prepravy vykonanú v rámci Spoločenstva alebo v rámci krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody AETR.

Odsek 1 je prevzatý zo smernice 2002/15/ES, ktorá sa teraz vzťahuje len na mobilný ch zamestnancov dopravných podnikov, ale od 23. marca 2009 sa bude vzťahovať aj na pracovné podmienky samostatne zárobkovo činných vodičov.

Odsek 2 vyjadruje, že navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie orgánov vo veciach kontroly organizácie pracovného času v cestnej doprave a sankcie za porušovanie pravidiel v cestnej doprave.

Odsek 3 v súlade s článkom 13 nariadenia č. 561/2006 vyníma z režimu organizácie pracovného času v cestnej doprave podľa navrhovaného zákona dopravu vykonávanú vozidlami v rozsahu uvedenom v člá nku 14 ods. 1 nariadenia. Ide o početný okruh vozidiel a účelov ich používania uvedených v písmenách a) až p) tohto odseku., ktoré sa vzťahujú na dopravu:

a) vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktor á nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;

b) vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru

ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;

c) poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;

d) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú:

- poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služ ieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb na dodávku zásielok ako súčasť univerzálnej služby alebo

- na prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce.

Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e) vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;

f) vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 kilometrov od základne podniku, a ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrá tane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;

g) vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú ná kladnú alebo osobnú dopravu;

h) vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými, plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domov ého odpadu a v súvislosti so službami likvidácie odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov;

i) vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;

j) špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k) špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;

l) vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kàmenie zvierat;

m) špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a alebo cenností;

n) vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu;

o) vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály;

p) vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov na miestne bitúnky v okruhu do 50 kilometrov.

K § 7

Ustanovenie preberá z čl. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES hlavné vymedzenia potrebné pre ďalšie ustanovenia. Smernica sa vzťahuje len mobilných zamestnancov zamestnaných dopravnými podnikmi založenými v členskom štáte, ktorý sa podieľajú na mobilných činnostiach v cestnej doprave, ktoré podliehajú nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, alebo Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR).

K § 8

Definície v odsekoch 1, 3 a 4 sú transponované zo smernice 2002/15/ES, odsek 2 je dopovedaním a s podrobením na praktické používanie v duchu definície podľa odseku 1. Tieto vymedzenia sú nevyhnutné na úpravu maximálneho limitu pracovného času uvedeného v odsekoch 5 a 6.

Limity pracovného času zodpovedajú prípustným limitom podľa tejto smernice, ale možno ich dohodami sociálnych partnerov na ktorejkoľvek úrovni sociálneho dialógu skrátiť v prospech zlepšenia pracovn ých podmienok mobilných zamestnancov, najmä vodičov.

V súlade s čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave definuje sa pracovný čas. Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave je čas od začiatku práce do konca práce, po ktorý je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestn ávateľovi.

V zmysle č. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobiln é činnosti v cestnej doprave priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie prekročiť 48 hodín. Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak sa po čas referenčného obdobia štyroch mesiacov nepresiahol priemerný týždenný pracovný čas 48 hodín.

K § 9

Ustanovenie je vo všetkých odsekoch transpozíciou smernice 2002/15/ES.

Do času pracovnej pohotovosti podľa § 4 ods. 1 patrí aj čas, po ktorý mobilný zamestnanec sprevá dza vozidlo prepravované plavidlom alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabí ne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci a doba odpočinku.

Ïalej ustanovenie špecifikuje povinnosti zamestnávateľa informovať mobilných zamestnancov o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku.

V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES, sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť vyžiadať si od vodiča písomne údaj o pracovnom čase odpracovanom pre iného zamestnávateľa na účely jeho sledovania.

K § 10

Aj toto ustanovenie je transpozíciou smernice 2002/15/ES. Na odsek 1 nadväzuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa na samostatne zárobkovo činných vodičov vzťahujú ustanovenia § 7 až 9 až od 23. marca 2009, ak Európska komisia dovtedy neprijme inú úpravu, ako to avízuje v člá nku 2 ods. 1 tejto smernice. Z tohto článku smernice 2002/15/ES totiž vyplýva, že najneskôr dva roky pred týmto dátumom (t.j., do 23. marca 2007), má Európska komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu (analýzu), aké dôsledky malo vylúčenie samostatne zárobkovo č inných vodičov z pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k bezpečnosti na cest ách, k podmienkam hospodárskej súťaže a k štruktúre profesie a zhodnotiť sociálne aspekty. V každom členskom štáte sa musia zohľadniť okolnosti, ktoré sa týkajú štruktúry dopravného podnikania a pracovných podmienok zamestnancov v cestnej doprave. Na zá klade tejto správy Európska komisia predloží návrh, ktorého cieľom môže byť buď

- ustanovenie podmienok, za akých možno zahrn úť samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice vrátane samostatne z árobkovo činných vodičov, ktorí nevykonávajú dopravné činnosti v iných členských štátoch a ktorí z objektívnych príčin podliehajú miestnym obmedzeniam, ako je napríklad periférna poloha, veľké vnútroštátne vzdialenosti a prostredie hospodárskej súťaže, alebo

- nezahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice.

Keďže doteraz k nijakej zmene nedošlo, zostáva úloha transpozície tejto smernice.

K § 11

Špeciálna úprava pracovného času zamestnancov na pozemných komunikáciách vychádza z nevyhnutnosti utvoriť podmienky na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimnom období a celoročne pri odstraň ovaní následkov poveternostných kalamitných situácií alebo iných mimoriadnych situácii (napríklad dopravných nehôd).

Podľa tohto ustanovenia maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca na pozemných komunikáciách môže byť vo vyššie uvedenom období v jednotlivých týždňoch najviac 60 hodí n za predpokladu, že priemerný týždenný pracovný čas počas roka nepresiahne ustanovený týždenný pracovný čas podľa Zákonníka práce (t.j., 48 hodín). Ak je zamestnanec na pozemných komunikáci ách vodičom motorového vozidla alebo obsluhuje pracovný stroj na zabezpečenie zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií, vzťahujú sa na neho primerane niektoré ustanovenia o pracovnom čase vodiča a o č ase jazdy, ktoré sa vzťahujú na vodičov pravidelnej osobnej (autobusovej) dopravy.

Limit doby nepretržitého odpočinku je upravený v záujme zabezpečenia zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií pri zabezpečení primeraného nepretržitého odpočinku zamestnanca v cestnej doprave. Skrátenie nepretržitého denného a týždenného odpočinku je možné len za splnenia požiadaviek vymedzených v odsekoch 3 až 5.

K § 12

Ustanovenie § 12 až 15 sa týka dopravy na železničných celoštátnych a regionálnych dráhach a na lanových dráhach, na dopravu na mestských dráhach (električkových a trolejbusových dráhach) sa vz ťahuje, ak z úpravy pravidelnej osobnej dopravy (§ 25 až 28) nevyplývajú iné pravidlá organizácie pracovného času..

Z toho § 12 odseky 2 až 4 v súlade so smernicou Rady č. 2005/47/ESz 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železní c (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc vylučuje z re žimu úpravy v nasledujúcich ustanoveniach zákona tých mobilných zamestnancov v dráhovej doprave, na ktorých sa vzťahuje táto Dohoda. Na nich sa vzťahuje táto dohoda a ustanovenia prvej časti; v ostatnom Zá konník práce.

Interoperabilnou cezhraničnou dopravou je cezhraničná železničná doprava, na ktorú prevá dzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve osvedčenia o bezpečnosti; nie je ňou

a) miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej hranice, ani

b) vnútroštátna železničná doprava, ktorá začína a končí na území Slovenskej republiky a prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.

K § 13 a 14

Ustanovenia sa vzťahujú na každého zamestnanca v doprave na dráhe, ktorý osobne zabezpečuje alebo priamo vykonáva činnosti bezprostredne sú visiace s prevádzkou dopravnej cesty (železničnej dráhy vrátane jej prevádzkových zariadení) alebo prevádzkovaním dopravy na dráhe (železničnej osobnej a nákladnej dopravy.

Obsahovo sú tieto ustanovenia prevzaté z terajšej právnej úpravy (zo zákona č. 121/2004 Z. z.), takže navrhovaná úprava neprinesie zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov v doprave na dráhe.

V § 13 ods. 1 sa ustanovuje pre týchto zamestnancov maximálna dĺžka denného pracovného času a umožňuje sa jeho predĺž enie len o čas režijnej cesty aj to len vtedy, ak sa vykonáva na konci pracovného času. Režijné cesty zamestnancov v doprave na dráhe vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú podľa § 220 Zákonníka práce súčasťou tzv. ostatných výkonov a nemožno ich zamieňať s cestou z miesta bydliska na pracovisko a z pracoviska do miesta bydliska. Ustanovenie tak dopĺňa § 3 ods. 6.

Ustanovenie § 90 ods. 7 Zákonníka práce zakladajúce povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred sa pre zamestnancov pracujúcich 'letmo' nahrádza v § 13 ods. 2 podmienkou dohody so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Navrhované znenie umožňuje čerpanie nepretržitého týždenného odpočinku aj v hodinách, čo vyhovuje pož iadavkám praxe (najmä grafikonu vlakovej dopravy).

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné rozvrhnúť pracovný č as tak, aby zamestnanec na dráhe mal odpočinok v týždni najmenej 48 hodín po sebe nasledujúcich, môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom nepretržitý odpočinok v týž dni skrátiť až na 24 hodín, ktorý musí nadväzovať na nepretržitý denný odpočinok v trvaní osem hodín.

K § 15

Ustanovenie je odchýlkou od § 104 Zákonníka práce v tom, že dovolenku možno čerpa ť aj v iných, ako pracovných dňoch, teda aj v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Vyplýva to z podstaty nepretržitej prevádzky na dráhach.

K § 16

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času v leteckej doprave, špeciálne sa vzťahuje na mobilný personál civilného letectva. Ide o členov posádky pracujúcich na palube civilného lietadla, ktorý ch zamestnáva letecká spoločnosť založená v členskom štáte. Ak to nie je ďalej výslovne uvedené, netýka sa pozemného personálu.

V odsekoch 2 až 5 sú nevyhnutné definície času letu ako časti pracovného času posádky a druhov posádok, na ktorých sa navrhovaný zákon vzťahuje.

K § 17

V tomto paragrafe navrhovaný zákon upravuje celkový pracovný čas a čas letu člena posádky konkrétnymi limitmi, čím zohľadňuje špecifiká a náročnosť tejto činnosti s ohľadom na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky. Rozvrhnutie času letu a pracovného času člena posádky lietadla tak, ako to ustanovujú odseky 1 a 3 sú v súlade s Dodatkom 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ku ktorému pristúpila Slovenská republika 15. marca 1993, a s Dohodou o vývoji, prijatí a zavedení jednotných letecký ch predpisov z 11. septembra 1990, ktorej plnenie je pre Slovenskú republiku záväzné.

Ustanovenie odseku 3 oprávňuje veliteľa lietadla predĺžiť dĺžku času letu posádky, a tým aj pracovný čas v dô sledku mimoriadnej okolnosti počas letu, akými môžu byť nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prevádzkovo-technické prekážky v cieľovom letisku, resp. nutnosť použitia náhradného letiska z akýchko ľvek dôvodov. Tento spôsob predlžovania letu však nesmie byť predmetom vopred naplánovaný, ale musí byť vyvolaný okolnosťou počas letu. To isté platí aj pre pozemný personál (odsek 9).

Dĺžka pracovného času riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín (odsek 6) je limitovaná 12 hodinami z dôvodu veľkého psychického zaťaženia týchto zamestnancov počas riadenia letov a komunik ácie s posádkami lietadiel vo vzduchu.

Všetky uvedené limity možno zmeniť v prospech bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov v leteckej doprave buď kolektívnym vyjednávaním, alebo dohodami zamestnávateľov a zá stupcov zamestnancov.

Vzhľadom na rozdielnu úroveň intenzity práce riadiacich letovej prevádzky na jednotlivých pracoviskách sa ustanovuje, že okruh pracovísk, konkrétne podmienky a doby výkonu ťažkej duševnej prá ce s vysokou intenzitou práce bude určovať individuálne Letecký úrad SR na návrh zamestnávateľa, pričom návrh musí byť podaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (s odborovou organizáciou).

Pôsobnosť v oblasti bezpečnosti vyplýva leteckému úradu z § 48 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 37/2002 Z. z. Vyššie zaťaženie riadiacich letovej prevádzky sa zaznamenáva na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb v Bratislave, nižšie zaťaženie sa zaznamenáva na jednotlivých stanoviš tiach letových prevádzkových služieb.

K § 18

Ustanovenie na zaistenie bezpečnosti letu a ochrany zdravia leteckej posádky pri výkone leteckých prác zavádza povinnosť poskytnúť prestávku v práci u ž po uplynutí každých troch hodín letu v trvaní, a to najmenej 20 minút, a u riadiacich letovej prevádzky poskytnutie prestávky v práci už po dvoch hodinách výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce, a to v rozsahu najmenej 30 minút.

K § 19

V súlade s medzinárodnými dohovormi o civilnom letectve ustanovujú sa základné pravidlá nepretržitého odpočinku posádky lietadiel z dô vodu eliminácie pracovnej záťaže a aby sa predchádzalo kumulovanej únave, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť letu. Èlenom posádky lietadla podľa dohody patrí odpočinok, do ktorého sa nezapočítava okrem času služby ani čas pracovnej pohotovosti.

Na rozdiel od Zákonníka práce (§ 93) nepretržitý odpočinok je v odseku 2 písm. b) a c) ustanovený aj na obdobie dlhšie, ako jeden týždeň, aby nemohlo dôjsť k nežiaducim kumuláciám č asov letu a k ohrozeniu bezpečnosti letovej prevádzky.

Definícia miestneho dňa je potrebná na výpočet rozvrhnutia pracovného času na diaľkových linkách, aby v dôsledku časových posunov nedošlo k znevýhodneniu mobilného personálu civilné ho letectva.

K § 20

Rozsah nariadenej pracovnej pohotovosti posádok lietadiel je v záujme ochrany zamestnancov v leteckej doprave limitovaný nielen počas 24 hodín, ale aj v priebehu 28 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, ako aj v kalendárnom roku, pričom musia byť kumulovane dodržiavané všetky limity. Ide o ustanovenie prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z., ktoré nie je dô vod meniť.

K § 21

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času členov posádok plavidiel vo vnútrozemskej plavbe, pretože organizáciu práce námorní kov upravuje samostatný zákon ako je uvedené v § 2 ods. 2).

K § 22

Dĺžka pracovnej zmeny v rozsahu maximálne 14 hodín (odsek 1) je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Eur ópe. Z hľadiska zosúladenia prevádzky vodnej dopravy na Dunaji a z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských podnikov vodnej dopravy je potrebné túto dĺžku pracovnej zmeny zachovať.

Odsek 2 oprávňuje vodcu plavidla predĺžiť pracovný čas člena posádky plavidla v dôsledku mimoriadnej okolnosti počas plavby. Takou mô žu byť nepriaznivé plavebné podmienky, napríklad príliš nízka alebo príliš vysoká hladina vody, alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická porucha plavidla, ktorá neumožňuje posá dke plavidla, aby prestala pracovať bez ohrozenia bezpečnosti plavidla. v stave ohrozenia nie je možné opustiť palubu alebo začať čerpať odpočinok.

Prácu lodnej posádky je potrebné organizovať v nadväznosti na rozličné okolnosti (poveternostné vplyvy, plavebné podmienky, a pod.) a nie je možné v súlade so Zákonníkom práce oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred. Preto zamestnávateľ dohodne konkrétne podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancov, ktorí pracujú tzv. 'letmo', so zá stupcami zamestnancov alebo so zamestnancom.

Pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd je potrebné špeciálne upraviť pracovný čas aj pre zamestnanca v prís tave v závislosti na konkrétnej aktuálnej situácii na vodnej ceste (odsek 3).

K § 23

Rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel vnútrozemskej plavby v rámci uvedených limitov (odseky 1 a 2) vyplýva z rozdielneho rež imu plavby na hornom toku a na dolnom toku Dunaja.

Skrátenie doby odpočinku zamestnanca v prístave (odsek 3) pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, alebo počas mimoriadnej situá cie na vodnej ceste alebo v prístave sa umožňuje len za podmienky, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a že odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrá tenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky, pri ktorých vzniku je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca v prístave z dô vodu, aby sa ustanovenie nemohlo aplikovať ako rutinná úprava, ktorou by zamestnávateľ poškodzoval zamestnancov a ohrozoval ich zdravie.

K § 24

Tak, ako aj pri ostatných druhoch dopravy, limituje sa dĺžka prípustnej pracovnej pohotovosti.

Vzhľadom na rôzne potreby a rôzne kategórie zamestnancov vo vodnej doprave sa pracovná pohotovosť limituje len v rámci kalendárneho roku, a to odchylne od § 96 ods. 2 Zákonníka práce. Vnútorná štruktúra časov dennej a týždennej pracovnej pohotovosti v rámci tohto limitu je vecou kolektívnych zmlúv a dohôd zamestnávateľa so zá stupcami zamestnancov.

Osobitosťou úpravy organizácie pracovného času vo vodnej doprave je, že výkon práce, pracovná pohotovosť, prestávky v práci i doby odpočinku sa vykonávajú na jednom mieste (t.j. na plavidle).

K § 25

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 ustanovuje, že členské štáty by mali upraviť vnútroštátnymi predpismi limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku mobilných zamestnancov vo vozidlách používaných na služby pravidelnej verejnej miestnej dopravy, pri ktorý ch trasa linky nepresahuje 50 kilometrov. Tieto predpisy by mali ustanoviť primeranú ochranu mobilných zamestnancov, aby neboli znevýhodnení v porovnaní s mobilnými zamestnancami v cestnej doprave alebo v doprave na drá he, ale na druhej strane, aby sa dosiahla požadovaná pravidelnosť a bezpečnosť verejnej miestnej dopravy.

Úprava sa týka verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej autobusovej dopravy a mestských električkových a trolejbusových dráh. Základný m pravidlom tejto úpravy je, že v § 26 až 28 sa upravujú len odchýlky od všeobecnej úpravy podľa prvej časti (§ 2 až 7) a podľa druhej časti (§ 6 až 9).

K § 26

Tento paragraf ustanovuje maximálny pracovný čas a z toho čas jazdy mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej doprave uvedených v § 25 ods. 1, ktorý vykazuje odli šnosti vyplývajúce z potreby zabezpečiť plynulosť a pravidelnosť verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej osobnej dopravy. Preto je potrebné odchylne vymedziť pracovný čas a čas jazdy (odseky 2 a 3).

K § 27

Vzhľadom na súčasnú prax a potreby plynulosti a pravidelnosti verejnej osobnej dopravy je prestávka v práci upravená inak, ako u vodičov vozidiel v cestnej nákladnej doprave a v diaľkovej, v neverejnej a v nepravidelnej autobusovej doprave. Prestávka na odpočinok a jedenie je rovnaká, ale zamestnávateľ je povinný predĺžiť vodičovi prestávku v práci o čas posúvania vozidla na konečných zastávkach. Ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 28

Aj limit nepretržitého odpočinku je upravený so zámerom rešpektovať špecifiká verejnej pravidelnej dopravy a zohľadňuje súčasnú prax a po žiadavky bezpečnosti dopravy. Aj toto ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 29

V tzv. Bielej knihe 'Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť' Európska komisia uvádza potrebu sprísniť kontroly a sankcie najmä v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkaj ú cestnej dopravy, a to konkrétne zvýšiť počet kontrol, podporiť systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, koordinovať inšpekčné činnosti a podporovať odbornú prípravu os ôb zabezpečujúcich dodržiavanie týchto predpisov.

Je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie a harmonizovaný výklad pravidiel v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, prostrední ctvom ustanovenia minimálnych požiadaviek pre jednotné a účinné kontroly vykonávané členskými štátmi zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení nariadenia a tohto zákona. Tie to kontroly by mali viesť k prevencii porušovania predpisov. Ïalej je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, že dopravné podniky hodnotené ako vysoko rizikové sa budú kontrolovať častejšie a dô kladnejšie. Túto problematiku vo všeobecnosti upravuje nariadenie č. 561/2006 a smernica 2006/22/ES a navrhovaný zákon ju rozpracúva na vnútroštátne podmienky.

Výmena analógových záznamových zariadení za digitálne umožní rýchlejšie a presnejšie skontrolovanie väčšieho množstva údajov a z tohto dôvodu budú môcť členské štá ty vykonávať čoraz väčšie množstvo kontrol. Skúsenosti z vykonávania kontrol v 'starých' členských štátoch ukazujú, že kontroly v priestoroch dopravcov sú efektívnejšie než cestné kontroly a že sa značne znížil počet nehôd a priestupkov najmä zo strany vodičov autobusov.

Pri kontrolách by sa teda percento dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kontrolovaných právnych predpisov v sociálnej oblasti, malo postupne do konca roku 2009 zvyšovať. Ka ždý členský štát totiž musí organizovať kontroly tak, aby sa do 31. decembra 2007 skontrolovalo 1 % dní odpracovaných vodičmi vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 561/2006 a (EHS) č. 3821/85. Toto percento sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 zvýši najmenej na 2 % a od 1. januára 2010 najmenej na 3 % dní. Okrem toho treba zvýšiť počet kontrol na 50 % dní z celkového počtu skontrolovan ých pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov.

Cieľom kontrolných systémov musí byť rozvoj smerom k európskej interoperabilite a použiteľnosti. Všetky jednotky zabezpečujúce dodržiavanie predpisov by mali mať k dispozícii postačujúce š tandardné kontrolné vybavenie a príslušné právomoci, ktoré im umožnia plniť ich povinnosti efektívne a účinne.

Odseky 3 až 5 upravujú požiadavky na obsah a formu protokolov z kontrol a štatistické údaje pre Európsku komisiu. Ide o transponované ustanovenia zo smernice 2006/22/ES.

V roku 2005 bolo na pozemných komunikáciách Slovenskej republiky skontrolovaných 5 566 vodičov (z toho 1236 zahraničných) a bolo vykonaných 21 796 kontrol (skontrolované tachografové krúžky).

Kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách, ktor é vykonali inšpektori práce, vo všeobecnosti ukázali, že mnohí zamestnávatelia si neuvedomujú povinnosť preukázateľne informovať zamestnancov v doprave o príslušných všeobecne záväzných prá vnych predpisoch, vnútorných predpisoch zamestnávateľa a dohodách medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku. Vodiči nemajú úplné informácie o povinnostiach vyplývajú cich im zo zákona. Nie sú preškolení zamestnanci z návodov na obsluhu príslušného záznamového zariadenia (tachografu), z čoho vyplývajú aj zistené porušenia zákona. Podstatne viac porušení zá kona je zisťovaných u vodičov vo vnútroštátnej doprave, čo vyplýva hlavne z neinformovanosti vodičov a dopravcov o existencii zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave. Vo veľkej miere u vodič ov vo vnútroštátnej doprave a to hlavne u živnostníkov a pri zásobovacích prepravách (pekárne, potraviny atď.) boli zisťované nezabezpečenie montáže záznamového zariadenia resp. jeho nepouží vanie a nepredloženie dokladu o jeho pravidelnej kontrole (certifikácii). Najčastejším nedostatkom bolo nesprávne používanie záznamových zariadení, nesprávne a neúplné vypĺňanie a používanie zá znamových listov a neuchovávanie požadovaného počtu záznamových listov vo vozidle. Ïalšími nedostatkami boli nedodržiavanie bezpečnostných prestávok, nedodržanie nepretržitého času denného odpoč inku a nedodržanie denného času vedenia motorového vozidla.

K § 30

Z dôvodu aproximácie legislatívy Európskej únie v cestnej doprave ustanovenia zákona upravujú vzájomnú spoluprácu a pomoc príslušných orgá nov pri uplatňovaní nariadení č. 561/2006 a č. 3821/85 podľa smernice 2006/22/ES, a to organizáciu cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch a poskytovanie údajov a informácií.

Na základe vzájomnej koordinácie kontrol času jazdy, prestávok v práci a dôb nepretržitého odpočinku vodičov podľa smernice 2006/22/ES Ná rodný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom najmenej šesťkrát ročne musí organizovať cestné kontroly s príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov (odsek 2).

Vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať vozidlá sa navrhuje, aby inšpektoráty prá ce vykonávali cestné kontroly len v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Predmetom cestnej kontroly sú všetky alebo len niektoré prvky uvedené v prílohe č. 1 navrhovaného zákona, ktoré sú prevzaté zo smernice 2006/22/ES.

K § 31

V súlade s článkom 18 nariadenia. 561/2006 a s článkom 19 ods. 1 nariadenia 3821/1985 a podľa článku 6 smernice 2006/22/ES ustanovenie upravuje vykoná vanie kontroly v dopravných podnikoch. Kontrola v dopravnom podniku zahàňa kontrolu mobilných zamestnancov a záznamových zariadení vozidiel. Preto sa fyzicky vykonáva v prevádzkových priestoroch dopravné ho podniku (v priestoroch tzv. technickej základne) a na všetkých pracoviskách vodičov vrátane vozidiel mimo objekty dopravného podniku, napríklad na obratisku konečnej zastávky mestskej linky (odsek 1).

Zákon č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že kontrolu v priestoroch dopravného podniku nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona budú vykonávať výlučne miestne príslušné inšpektoráty pr áce.

Kontrolou inšpekcie práce nie je dotknutý výkon odborného technického dohľadu nad prevádzkou dopravy inými orgánmi štátnej spr ávy podľa osobitných zákonov, napr. Štátnym dráhovým úradom, Štátnym dopravným úradom, Leteckým úradom SR, Štátnou plavebnou správou, pretože predmetom tohto dohľadu nie je organizácia pracovn ého času zamestnancov.

V súlade s článkom 21 nariadenia 561/2006 členské štáty môžu v prípade potreby odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť licenciu dopravného podniku, ak je usadený v členskom štáte, alebo odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť vodičský preukaz vodiča. V tejto súvislosti sa vytvára systém hodnotenia rizikovosti dopravn ých podnikov, ktorý je založený na počte a závažnosti porušení predpisov, ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik. Ide o predpisy týkajúce sa presiahnutie maximálneho denného, týždenného a dvojtýždňového času jazdy, nedodržiavanie minimálneho času denného a týždenného odpočinku, nedodržiavanie minimálneho času prestávok v práci a o nesúlad s požiadavkami nariadenia (EHS) č . 3821/85 týkajúcimi sa umiestnenia záznamového zariadenia vo vozidle.

Do kategórie najzávažnejších porušení predpisov sa podľa smernice 2006/22/ES zaraďujú tie porušenia, pri ktorých vzniká vysoké riziko ú mrtia alebo vážnej ujmy na zdraví (napríklad pri dopravnej nehode alebo pri nakládke a vykládke tovaru); sú uvedené v prílohe č. 3 navrhovaného zákona v súlade s prílohou III nariadenia č. 561/2006 a s vyhlásením Európskej komisie (Ú. v. EU L 102, 11.4.2006).

K § 32

Navrhuje sa, aby orgánmi verejnej správy vykonávajúcimi pôsobnosť podľa nariadenia. 3821/85 a nariadenia. 561/2006 boli tak, ako doteraz, orgány inš pekcie práce a Policajný zbor.

K § 33

V súlade s článkom 22 nariadenia č. 561/2006 a s článkami 7 až 9 smernice 2006/22/ES v každom členskom štáte by mal byť jeden orgán pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoloč enstva. Tento orgán by mal tiež zostavovať príslušné štatistiky a podávať Európskej komisii potrebné hlásenia. Èlenské štáty by mali takisto na svojom území uplatňovať súdržnú národn ú stratégiu dodržiavania týchto predpisov a môžu určiť jeden orgán, ktorý bude koordinovať jej vykonávanie.

Spolupráca medzi orgánmi členských štátov zabezpečujúcimi dodržiavanie týchto predpisov by ďalej mala byť podporovaná zosúladený mi kontrolami, spoločnými iniciatívami odbornej prípravy, elektronickou výmenou informácií a výmenou poznatkov a skúseností.

V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby tieto úlohy plnil tak, ako doteraz, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

K § 34

Ustanovenie vypočítava jednotlivé kompetencie inšpektorátov práce (odsek 1) a ich zamestnancov - inšpektorov práce vykonávajúcich kontroly (odsek 2). V zásade ide o terajší stav, drobné odchýlky sú len v jednotlivostiach a v podrobnostiach úpravy.

K § 35

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 561/2006 môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých š tátov aj na území iného členského štátu udeliť výnimky zo všeobecnej úpravy (z článkov 5 až 9 nariadenia), čiže z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v prá ci a o dobách denných a týždenných odpočinkov, ak ide o dopravné činnosti vykonávané za mimoriadnych okolností. Mimoriadnymi okolnosťami sa rozumie použitie vozidla na záchranné práce, na evakuá ciu obyvateľstva alebo na zásobovanie obyvateľstva pri priemyselných haváriách a živelných udalostiach a na odstraňovanie ich následkov. Ak bude výnimka dlhšia ako 30 dní, bude ju musieť Národný inš pektorát práce oznamovať Európskej komisii.

Toto ustanovenie zakladá individuálnu rozhodovaciu činnosť inšpektorátu práce, ktorý tak bude vystupovať v konaní ako správny orgá n. Tento paragraf ustanovuje náležitosti návrhu na začatie konania. V súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku sa pri kladne vyhovenej žiadosti vydá žiadateľovi osvedčenie (preukaz), ktorý musí mať vodič pri sebe na účely cestnej kontroly (odsek 4). Vzor osvedčenia je v prílohe č. 4.

K § 36

Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov a útvarov Policajného zboru. Spôsob výkonu cestných kontrol upravujú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Predmet cestnej kontroly vykonávanej policajtmi je uvedený v prílohe č. 1 časti A navrhovaného zákona, ktorá je transponovaná zo smernice 2006/22/ES, ale je členený podľa toho, či sa vykonáva spolu s inšpektorátom práce, alebo samostatne. (odsek 1). Cestné kontroly v zásade má vykonávať inšpektorát práce, a preto v spoloč nej cestnej kontrole policajt vykonáva cestnú kontrolu v podstate len z hľadiska dodržiavania pravidiel cestnej premávky.

Oprávnenie policajta podľa odsek 2 a 3 je len modifikáciou existujúceho oprávnenia podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

K § 37

Èlenské štáty sú povinné ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňovaných za porušenie nariadenia č. 561/2006 a nariadenia č. 3821/85 a zabezpe čiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, ale zároveň nediskriminačné.

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravný ch podnikov za porušenie nariadení. Táto zodpovednosť môže viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám, aké platia v jednotlivých členských štátoch.

V nadväznosti na povinnosti dopravných podnikov, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 561/2006 a z nariadenia č. 3821/85, ustanovujú sa skutkové podstaty a sankcie za správne delikty dopravných podnikov a v ods eku 4 aj ďalším osobám, ktoré požaduje sankcionovať nariadenie č. 561/2006 a smernica 2005/47/ES.

Príslušným správnym orgánom je inšpektorát práce príslušný podľa sídla účastníka konania (§ 7 ods. 2 správneho poriadku).

Ustanovenie v reaguje aj na Rozhodnutie Komisie z 12. apríla 2007 o formulári týkajúcom sa právnych predpisov v sociálnej oblasti súvisiacich s ◊innos◊ami cestnej dopravy vo veci nevydania potvrdenia vodi◊ovi pod◊a tohto rozhodnutia.

K § 38

Ustanovenie upravuje štandardným spôsobom postih vodičov za priestupky, ktorými sa porušujú povinnosti vodičov podľa navrhovaného zá kona. Na priestupky a ich prejednávanie sa použijú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Príslušným správnym orgánom bude inšpektorát práca a v časti priestupkov Policajný zbor.

K § 39

Ustanovenie upravuje použitie procesných predpisov na konania podľa navrhovaného zákona.

K § 40

Prechodné ustanovenia vyplývajú zo zmeny pravidiel vyplývajúcich zo zrušenia nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 a z prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (odseky 1, 2 a 4), ako aj z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (odsek 3) .

K § 41

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev (smernice) uvedené v prílohe č. 5.

K § 42

Zrušuje sa teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dô vodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

K § 43

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2007 okrem

- § 12 ods. 2 až 4, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť až 1. júla 2008; ide o dátum, ku ktorému nadobúdajú účinnosť povinnosti zamestná vateľa vyplývajúce z Dohody medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pô sobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave, a

- § 38 ods. 1 písm. c) (priestupok vodiča), ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, pretože týmto dňom sa bude kontrola obsahu záznamového zariadenia a karty vodiča týkať iných lehôt.

K prílohe č.1

Preberajú sa ňou prvky kontroly podľa prílohy I smernice č. 2006/22/ES. Rozsah cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch vyplýva z článkov 4 a 6 tejto smernice.

K prílohe č. 2

Zákon preberá prílohu II smernice 2006/22/ES, ktorá ustanovuje povinné štandardné vybavenie, ktoré musia mať orgány kontroly pri výkone cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch.

K prílohe č. 3

Zoznam porušenia predpisov je transpozíciou prílohy III smernice 2006/22/ES doplnený o vyhlásenie Európskej komisie (Ú. v. EÚ L 102,11.4.2006).

K prílohe č. 4

Ustanovuje sa vzor osvedčenia o udelení výnimky z povinností dodržiavať limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku z dôvodu mimoriadnych okolností.

K prílohe č. 5

Ide o transpozičnú prílohu preberaných právnych aktov.

Bratislava, 25. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

¼ubomír Vážny

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore