Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2017 do 28.02.2017

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 -2020, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky okrem iného zaviazala zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

V čl. I vládneho návrhu zákona sa mení základná výška peňažného príspevku na opatrovanie s cieľom stabilizácie skupiny poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie v produktívnom veku. Pre túto skupinu poberateľov peňažného príspevku sa navrhuje zvýšiť základnú výšku peňažného príspevku na opatrovanie z 111,32 % na 125 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. Zároveň sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 1,4 na 1,7-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Vládnym návrhom zákona sa súčasne navrhuje precizovať posudzovanie a zisťovanie príjmu a majetku v oblasti peňažných a nepeňažných darov. Novelou sa precizuje zoznam osobných údajov spracúvaných podľa tohto zákona.

V čl. II vládneho návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitné podmienky vodenia psa so špeciálnym výcvikom a sprevádzanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím týmto psom. Zároveň sa zjednocuje hmotnoprávna úprava kategorizácie psov podľa zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky vodenia psov a zákona č. 447/2008 Z. z. tak, že sa navrhuje v taxatívnom vymedzení zvláštneho psa nahradiť pojem „vodiaci“ pojmom „so špeciálnym výcvikom“, ktorý v zmysle odkazovanej právnej normy zahŕňa tri typy psov so špeciálnym výcvikom: vodiaceho psa, asistenčného psa a signálneho psa.

V čl. III vládneho návrhu zákona sa navrhuje odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa starajú o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osoby. Cieľom vládneho návrhu je započítať obdobie starostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v závislosti od reálneho obdobia, v ktorom je táto starostlivosť vykonávaná.

V čl. IV vládneho návrhu zákona sa rozširuje možnosť vstupu do priestorov zariadenia spoločného stravovania pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú sprevádzané psom so špeciálnym výcvikom.

Prijatie vládneho návrhu predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zmena podmienok v odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „FO s ŤZP) s cystickou fibrózou s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi. Cystická fibróza je vážne geneticky podmienené nevyliečiteľné multiorgánové ochorenie, ktoré spôsobuje sociálne dôsledky a vylúčenie skupiny ľudí s týmto ochorením z bežného života. Priemerná dĺžka života ľudí s cystickou fibrózou je cca 40 rokov.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa vyplatené sumy z poistenia pre prípad dožitia a doplnkového dôchodkového sporenia nepovažovali za príjem FO s ŤZP pri posudzovaní príjmu pre účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.

K bodu 3

Ide o precizovanie úpravy druhov príjmu. Pojmy „podpora a príspevok“ sa nahrádzajú pojmami „peňažný dar“ za súčasného vylúčenia nepeňažného plnenia, ktoré je upravené v ustanoveniach o zisťovaní majetku podľa bodu 6. Oproti súčasnej právnej úprave sa peňažné dary do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v kalendárnom roku nepovažujú za príjem na účely tohto zákona. Takýto peňažný dar môže poskytnúť akýkoľvek subjekt. Zároveň sa rozširuje taxatívne vymenovaný okruh subjektov o cirkvi a náboženské spoločnosti, od ktorých sa poskytnutý finančný dar nepovažuje za príjem na účely tohto zákona. Súčasne sa dopĺňa návrh ustanovenia o možnosť nadobudnúť peňažné dary, ktorých účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšenie zdravotného stavu. Pri týchto daroch sa nezohľadňuje ich výška, ale iba účel.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na úpravu v bode 3.

K bodu 6

Precizuje sa okruh majetku, ktorý sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nepovažuje za majetok na účely tohto zákona tým, že za majetok sa nepovažujú nepeňažné dary, ktorých úhrnná hodnota v kalendárnom roku nepresiahne 12 – násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Navrhuje sa zosúladenie § 18 ods. 3 písm. p) s novo navrhovaným § 18 ods. 19 písm. e) tým spôsobom, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci poskytnuté podľa ods. 3 písm. p) tohto zákona sa nepovažujú za majetok na účely tohto zákona, zároveň sa taxatívne vymenúvajú subjekty, od ktorých sa nepeňažné dary nepovažujú za majetok na účely tohto zákona. Súčasne sa dopĺňa návrh ustanovenia o možnosť nadobudnúť nepeňažné dary, ktorých účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšenie zdravotného stavu. Pri týchto daroch sa nezohľadňuje ich výška, ale iba účel.

K bodu 7

Ide o legislatívno – technickú úpravu, ktorej účelom je zjednotenie terminológie použitej

2

v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa precizuje mechanizmus kategorizácie pomôcok, na ktoré je možné poskytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky. Dôvodom je, že na účely vykonania zmien v zozname pomôcok je rozhodujúce, že bol návrh nielen podaný, ale aj odporučený. Stanovuje sa konkrétny termín vydania opatrenia.

K bodu 9

Ide o legislatívno – technickú úpravu, ktorej účelom je zjednotenie terminológie použitej v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

K bodu 10

Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje priamo fyzickej osobe - opatrovateľovi, ktorý opatruje FO s ŤZP odkázanú na opatrovanie. Maximálne výšky peňažného príspevku na opatrovanie sú stanovené v zákone percentom zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (SŽM). S cieľom stabilizácie finančnej situácie poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie sa navrhuje zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie zo 111,32 % SŽM pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 125 % SŽM pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

K bodu 11

Ide o úpravu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v súvislosti so zmenou v § 40 ods. 7 a o legislatívno – technickú úpravu, ktorej účelom je zjednotenie terminológie použitej v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

K bodu 12

Ide o úpravu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v súvislosti so zmenou v § 40 ods. 7 a o legislatívno–technickú úpravu, ktorej účelom je zjednotenie terminológie použitej v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

K bodu 13

Ak FO s ŤZP opatruje opatrovateľ v produktívnom veku (t.j. nepoberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok), pri výške peňažného príspevku na opatrovanie sa zohľadňuje príjem opatrovanej FO s ŤZP. Ak opatrovaná FO s ŤZP nie je nezaopatreným dieťaťom, ochrana jej príjmu je vo výške 1,4 násobok SŽM. Táto skupina FO s ŤZP má na účely peňažného príspevku na opatrovanie najnižšiu hranicu ochrany jej príjmu. V prípade, že príjem opatrovanej FO s ŤZP prevýši zákonom stanovenú hranicu ochrany príjmu, peňažný príspevok na opatrovanie sa kráti o sumu tohto prevýšenia. Vzhľadom na skutočnosť, že SŽM bola naposledy valorizovaná v roku 2013, u opatrovateľov v produktívnom veku opatrujúcich dospelé FO s ŤZP bol zaznamenaný klesajúci trend priemernej mesačnej výšky tohto peňažného príspevku. V súčasnosti ide o najohrozenejšiu skupinu poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie. S cieľom stabilizácie uvedenej skupiny poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie v produktívnom veku sa navrhuje zvýšiť základnú výšku peňažného príspevku.

3

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom odstrániť nesprávne a nesúladne používané pojmy v zákone.

K bodu 15

Ide o precizovanie vysvetlenia aplikácie ustanovenia § 55 ods. 1 zákona. Aktuálne znenie zákona sa vzťahuje iba na ustanovenia § 45, 48, 56 a 60 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (t. j. na náhradnú starostlivosť a poručníctvo), avšak nie na predosvojiteľskú starostlivosť, čo sťažuje získanie pomôcky dieťaťu zverenému do starostlivosti budúcich osvojiteľov na základe rozhodnutia súdu v zmysle ustanovenia § 103 zákona č. 36/2005 Z. z. Dieťa zverené do predosvojiteľskej starostlivosti má počas trvania predosvojiteľskej starostlivosti vždy súdom ustanoveného poručníka, respektíve opatrovníka, ktorým je z pravidla obec (respektíve mestská časť), zastúpená povereným zamestnancom. Uvedená skutočnosť môže byť pri rozhodovaní úradov práce sociálnych vecí a rodiny v predmetnej oblasti však problematická, nakoľko na základe poverenia zamestnanca štatutárom obce k vykonávaniu funkcie poručníka, respektíve opatrovníka sa nejedná o fyzickú osobu (súd ustanovil do funkcie poručníka alebo opatrovníka obec, nie fyzickú osobu).

K bodu 16

Precizuje sa § 64 ods. 1 tým spôsobom, že pri spracúvaní osobných údajov ustanovenie konkrétne odkazuje na taxatívne vymenovanie údajov ako aj okruh fyzických osôb, ktorých sa ochrana osobných údajov týka. Pri vymedzení účelu spracúvania osobných údajov, okruhu dotknutých osôb a zoznamu osobných údajov nie je ďalej potrebné priamo v zákone ustanovovať oprávnenie príslušného orgánu (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny) spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby. Uvedené oprávnenie vyplýva priamo z § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého „Prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.“.

K bodu 17

V súlade s § 15 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z. z. je potrebné priamo v zákone zároveň ustanoviť možnosť spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií.

K bodu 18

Vzhľadom na potrebu vymedziť druhy osobných údajov potrebných na účely kompenzácií sa rozširuje taxatívne vymenovanie osobných údajov o ďalšie osobné údaje potrebné na identifikovanie účastníkov právnych vzťahov, osôb ktoré sú s účastníkom právnych vzťahov spolu posudzované a údaje určujúce ich status, ktoré príslušné orgány na účely plnenia úloh podľa tohto zákona najčastejšie spracúvajú.

K bodu 19

Rozširuje sa okruh subjektov, na ktoré sa ochrana osobných údajov vzťahuje o ďalšie fyzické osoby, ktoré sú označované v dôkazných prostriedkoch v konaní vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu, preukazu a parkovacieho preukazu. Ide o osoby, ktorých osobné údaje príslušný orgán spracúva z dôvodu ich uvádzania v dôkazných prostriedkoch a ktoré nie sú účastníkmi konania (napr. predajca kompenzačných pomôcok, prepravcovia, podávatelia

4

podnetu a neskôr označení svedkovia, bývalý manžel pri posudzovaní príjmu).

K bodu 20

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, aby v tých prípadoch, keď bol osobám priznaný peňažný príspevok na opatrovanie do 31.12.2016, rozhodli o novej výške podľa predpisov platných od 1.1.2017 a to v lehote najneskôr do konca marca 2017. Táto lehota sa stanovuje vzhľadom na potrebu prehodnotenia výšok nárokov cca. 33 000 poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie.

V záujme zabezpečiť rovnaké postavenie FO s ŤZP, ktorým je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, okrem útulku, domova na pol ceste, zariadenia núdzového bývania, zariadenia podporovaného bývania ako aj v zariadení sociálnych služieb na určitý čas, najviac 30 po sebe nasledujúcich dní sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa od účinnosti navrhovaného zákona odníme uvedenej skupine FO s ŤZP, a to bez ohľadu na to, že tento peňažný príspevok bol FO s ŤZP priznaný pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K bodu 21

Vzhľadom na aplikačné problémy sa do vzoru výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie dopĺňa spôsob vykazovania odpracovaných hodín osobnej asistencie pre prípad úmrtia FO s ŤZP.

K Čl. II

K bodu 1

Vládny návrh zákona upravuje, že za psa so špeciálnym výcvikom podľa § 25 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa považuje na účely zákona č. 282/2002 Z. z. aj pes v špeciálnom výcviku. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že postavenie psa v špeciálnom výcviku doposiaľ nebolo legislatívne upravené, čo spôsobovalo prekážku pri jeho výcviku, nakoľko výcvik týchto psov sa vykonáva na verejne prístupných miestach.

K bodu 2

Navrhuje sa zjednotiť hmotnoprávnu úpravu kategorizácie psov podľa zákona č. 282/2002 Z. z. , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v taxatívnom vymedzení zvláštneho psa nahradiť pojem „vodiaci“ pojmom „so špeciálnym výcvikom“, ktorý v zmysle odkazovanej právnej normy zahŕňa tri typy psov so špeciálnym výcvikom: vodiaceho psa, asistenčného psa a signálneho psa.

K bodu 3

Právo na prístup FO s ŤZP na verejne prístupné miesta vrátane každého druhu dopravnej prepravy garantuje osobám so zdravotným postihnutím Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 9 Prístupnosť. Súčasná slovenská právna úprava nedisponuje právnou normou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá by stanovovala všeobecnú povinnosť vodiť psa s náhubkom, avšak právnické osoby (napr. prepravné spoločnosti, obce, ...) túto podmienku často zaraďujú do svojich normatívnych právnych aktov. Nasadenie náhubku psom so špeciálnym výcvikom sa považuje za eliminujúci faktor vo vzťahu k riadnemu výkonu špeciálnej

5

činnosti psa, keďže jedným z úkonov v rámci uvedených činností je aj podávanie predmetov osobám so zdravotným postihnutím.

Nová úprava zákona č. 282/2002 Z. z. má za cieľ zaviesť výnimku z podmienok vodenia psov a tým odstrániť spory vznikajúce z nejednotnosti posudzovania podmienok vo veciach vodenia psov medzi právnickými osobami, fyzickými osobami a FO s ŤZP v sprievode psa so špeciálnym výcvikom. Vládny návrh zákona ustanovuje výnimku, ktorou je vodenie psa bez náhubku. Preto okolnosť, že pes so špeciálnym výcvikom nemá nasadený náhubok, nemôže byť dôvodom vylúčenia FO s ŤZP a jeho sprevádzajúceho psa z verejne prístupných priestorov.

K Čl. III

V zákone o sociálnom poistení sa navrhuje odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za fyzické osoby, ktoré nepracujú, nepoberajú niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok a

1.v produktívnom veku sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku najdlhšie do 18 rokov veku,

2.ktorým sa v produktívnom veku poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie alebo

3.ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať túto v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne.

Zámerom predloženého návrhu je na účely dôchodkového poistenia akceptovať starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu v zásade počas celého obdobia, počas ktorého to zdravotný stav FO s ŤZP vyžaduje.

K Čl. IV

Vo vládnom návrhu zákona sa rozširuje možnosť vstupu do priestorov zariadenia spoločného stravovania pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú sprevádzané psom so špeciálnym výcvikom.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017.

Bratislava 21. septebra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

6

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). 

Podľa súčasnej právnej úpravy rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami od iných subjektov. Niektoré prostriedky prijaté od iných subjektov vedie rozpočtová organizácia na samostatných mimorozpočtových účtoch, napr. prostriedky od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, prijaté formou dotácie alebo grantu, pričom pri ich použití sa odvádzajú na príjmový účet a výdavky sa realizujú z výdavkového účtu. Zároveň sa umožňuje aj existencia osobitných účtov, z ktorých sa výdavky priamo realizujú. Aktuálna legislatíva síce vyžaduje aj vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, ktoré sa nepoužívajú prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu, no nie všetky predpokladané príjmy a výdavky sa rozpočtujú už v etape zostavovania rozpočtu, čím vznikajú odchýlky vykázaných údajov v skutočnosti v porovnaní so schváleným rozpočtom. Navrhuje sa upraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že rozpočtová organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie t. j. súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky, s ktorými hospodári. 

Platná legislatíva neupravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, preto sa navrhuje upraviť použitie výdavkov zodpovedajúcim takýmto daňovým a odvodovým príjmom.

Predložený legislatívny návrh obsahuje aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

V návrhu sa premietajú zmeny súvisiace s  aktuálnou novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä vo vzťahu k vykazovaniu podnikateľskej činnosti obcí a vyšších územných celkov, ktorá sa bude jednotne rozpočtovať a vykazovať na samostatnom účte. 

Obsahuje tiež  doplnenie ustanovení o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom  webového sídla Ministerstva financií SR s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných financií.  

V návrhu novely sa precizujú tiež podmienky používania návratných zdrojov financovania vo vzťahu k dodávateľským úverom len na oblasť investícií. Navrhovaná úprava neznamená sprísnenie doterajšej regulácie, ale zabezpečuje dodržanie už teraz platnej povinnosti o používaní návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky.

Predložený návrh novely zákona obsahuje aj ďalšie zmeny zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe napr. v oblasti  poskytovania dotácií  z rozpočtu vyššieho územného celku,  používania prostriedkov štátnych finančných aktív vo forme návratnej finančnej  výpomoci  na všetky druhy výdavkov územnej samosprávy a hospodárenia v ozdravnom režime.  

Predložený návrh obsahuje aj návrhy na zmenu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií SR, ako aj procesu tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte. 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Doložka vybraných vplyvov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

1. 3. Problematika zákona: 
   1. a) je upravená v práve Európskej únie:

 Primárne právo: 

• ♣ čl. 3, 121, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• ♣ čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

• ♣ Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o  Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. 1. legislatívne akty:

• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

1. ♣ nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),
2. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
3. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
4. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
5. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z  17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
6. ♣ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

1. 2. nelegislatívne akty:

1. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012) v platnom znení,
2. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
3. ♣ nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
4. ♣ delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009): 

• ♣ rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 34, 7.2.1974),
• ♣ nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 312, 23.12.1995),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2, Ú. v. ES L 310, 30.11.1996) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prístupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28, Ú. v. ES L 85, 20.3.1998),

• ♣ nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5, Ú. v. EÚ L 81, 19.3.2004) v platnom znení,
• ♣ nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),
• ♣ rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),
• ♣ nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.

1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

• ♣ rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
2. a) Lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
3. b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné. 
4. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
5. d) Bezpredmetné.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 Úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 

Návrhom sa oprávňuje správca kapitoly na možnosť určiť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa neodvedú do príjmov štátneho rozpočtu, ale že môžu byť použité na účel, na ktorý sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Tento návrh vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe najmä z dôvodu, že v niektorých prípadoch náklady spojené s prevodom výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu sú vyššie ako samotný výnos. Výnosy bude možné použiť v súlade s časovosťou, ktorá platí pre prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté. 

K bodu 2

Návrhom sa upravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze Výboru pre daňové prognózy, vypracovanej v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových a odvodových príjmov bude obsiahnutá v prognóze Výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku, pričom Výbor pre daňové prognózy v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. vypracováva prognózy daňových a odvodových príjmov najmenej dvakrát ročne.

K bodu 3

Z dôvodu časovej náročnosti spracovania údajov predložených v súlade s § 8 ods. 6 zákona na konci príslušného rozpočtového roka, sa navrhuje úprava termínov, do kedy je správca kapitoly povinný oznámiť Ministerstvu financií SR výšku taxatívne vymedzených výdavkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom rozpočtovom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

K bodu 4 

Ide o precizovanie ustanovenia vo väzbe na zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa nenávratný finančný príspevok poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo rozhodnutia o schválení žiadosti.

K bodu 5

Návrhom sa vypúšťa povinnosť Kancelárie Súdnej rady SR predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Ministerstvu spravodlivosti SR. Kancelária Súdnej rady SR bude predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu priamo Ministerstvu financií SR. V zmysle zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Kancelária Súdnej rady SR plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady SR, ktorá je ústavným orgánom zakotveným v čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady SR neplní úlohy pre orgány výkonnej moci a nezaraďuje sa ani do sústavy súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemá opodstatnenie predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR Ministerstvu spravodlivosti SR, ale priamo Ministerstvu financií SR.

K bodu 6

Navrhuje sa, aby termín „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, bol vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR. Verzia rozpočtu verejnej správy, ktorú schvaľovala vláda SR, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Vypustenie termínu do 15. augusta bežného roka neznamená, že Ministerstvo financií SR nie je povinné predložiť rozpočet verejnej správy na rokovanie vlády SR. Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že Ministerstvo financií SR je povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby vláda SR mohla predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. Termín 15. október bežného roka je v rozpočtovom procese dôležitý aj z hľadiska aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013), podľa ktorého sa do tohto termínu Európskej komisii a Eurogroup predkladá a zverejňuje návrh rozpočtu verejnej správy na najbližší rok.

Zároveň sa navrhuje, aby Ministerstvo financií SR predkladalo návrh rozpočtu verejnej správy nielen vláde, ale aj Najvyššiemu kontrolnému úradu SR, keďže v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Najvyšší kontrolný úrad SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy. 

Úpravou sa zároveň navrhuje, aby sa na proces tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte nevzťahovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok je špecifický zákon, ktorý sa svojím charakterom a  obsahom významne odlišuje od ostatných legislatívnych noriem. Návrh zákona o štátnom rozpočte je výsledkom rokovaní  v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy. Jeho obsahom je pretavenie záverov rokovaní do základných číselných parametrov štátneho rozpočtu na príslušný rok. Príprava zákona teda prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektami rozpočtu verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 6.

K bodu 8

Navrhuje sa doplnenie účelu predkladania údajov Ministerstvu financií SR na základe jeho žiadosti v záujme hodnotenia efektívnosti a účinnosti výdavkov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom („hodnota za peniaze“) a porovnávať plánované a skutočne dosiahnuté ciele a účinky jednotlivých výdavkov. Precizuje sa získavanie takýchto údajov. Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec na poskytnutie dát, nie definovanie procesu revízie výdavkov. 

K bodu 9

V súvislosti s vypustením termínu „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, sa navrhuje upraviť aj termín na predloženie návrhov rozpočtov Sociálnej poisťovne, Slovenského pozemkového fondu a štátnych fondov na schválenie vláde SR. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy boli povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie vláde SR súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií SR vláde SR, pričom Ministerstvo financií SR aktívnym spôsobom riadi a usmerňuje práce pri vypracovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k dotknutým subjektom verejnej správy.

K bodu 10 

V súvislosti s novým odsekom 4 v § 17 sa navrhuje, aby rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia výdavku neplatil na prostriedky podľa § 17 ods. 4.

K bodu 11 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 12.

K bodu 12 

Podľa nového odseku 4 v § 17 rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy taxatívne vymedzené v zákone, ktoré predpokladá, že prijme. K takto rozpočtovaným príjmom si rozpočtová organizácia rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, pričom tieto výdavky je oprávnená čerpať len do tej výšky, ktorá zodpovedá výške skutočne prijatých príjmov vymedzených v tomto odseku. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy vymedzené v tomto odseku, tak je oprávnená prekročiť limit výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, pričom na vykonanie tohto opatrenia sa nebude vyžadovať súhlas správcu kapitoly, resp. Ministerstva financií SR.

K bodu 13 

Navrhuje sa doplnením návratných finančných výpomocí sprecizovať ustanovenie § 19 ods. 12 prvej vety tak, že subjekt verejnej správy môže prijímať všetky návratné zdroje financovania vrátane návratných finančných výpomocí len v súlade s týmto zákonom s výnimkou obcí a vyšších územných celkov, pre ktoré je možnosť prijímania úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí upravená zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 14 až 17 

S cieľom zabezpečiť zjednotenie vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti sa navrhuje, aby rozpočtová organizácia rozpočtovala príjmy a výdavky na všetkých svojich účtoch. Návrhom sa má zabezpečiť zachytenie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií takým spôsobom, aby boli zaznamenané všetky finančné toky, ale zároveň, aby neboli rozpočtované duplicitne, napríklad prostriedky Európskej únie prijaté na osobitný účet v súlade s § 20 zákona, ktoré sa rozpočtujú v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, sa na tomto osobitnom účte nerozpočtujú.

Podľa navrhovanej úpravy § 22 ods. 1 súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky na príjmových účtoch, vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie. Rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie tak zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté ustanovenie § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pri  usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa na účely tvorby peňažných fondov zákonom vymedzené nevyčerpané účelovo určené prostriedky vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 a § 22 ods. 4 naďalej z tohto prebytku vylučujú.

V súlade s doterajšou úpravou sa peňažné dary použijú v súlade s ich určeným účelom. Ak účel použitia peňažného daru nie je určený, rozpočtová organizácia ho použije na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

Rozpočtová organizácia bude naďalej podľa § 22 ods. 4 sústreďovať príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov podľa odseku 3 a realizovať všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa odseku 4. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k prostriedkom na samostatných účtoch previesť prostriedky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, a to pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov. Zároveň však musí byť dodržaná zásada časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 4 a 5 zákona. 

Zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, sa ponecháva možnosť určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov odchylne.  Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, môže v prípade potreby zriaďovať aj iné účty za účelom správneho vykazovania a evidencie prostriedkov v rozpočte zriaďovateľa, ako aj v rozpočte rozpočtovej organizácie. Zároveň je zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok ponechaná možnosť zriaďovať účty aj na iné účely podľa potreby, nielen na taxatívne vymedzené prípady podľa odseku 4.  

Úprava osobitostí rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií je vzhľadom na navrhovanú úpravu § 22 bezpredmetná, a preto sa § 23 vypúšťa. 

K bodu 18

Rozpočet príspevkovej organizácie ako jedného zo subjektov verejnej správy je súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje príjmy a výdavky, preto sa navrhuje, aby príspevková organizácia zostavovala rozpočet príjmov a výdavkov. Návrhom sa preto nahrádza rozpočet nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie rozpočtom príjmov a výdavkov. Zároveň sa vo vzťahu k použitiu peňažného daru zosúlaďuje úprava s úpravou pri rozpočtovej organizácii.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 18.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 17.

K bodom 21 a 22 

Rozpočtovanie rozpočtovej organizácie, ktorej rozpočet príjmov a výdavkov zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, sa uplatňuje aj na podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie, t. j. príjmy a výdavky na túto činnosť sa navrhujú rozpočtovať. Príjmy a výdavky rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na podnikateľskú činnosť sa naďalej budú sledovať na samostatnom účte a vo výkaze ziskov a strát osobitne sledovať.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pojem „auditovaná osoba“ nepoužíva a tento pojem bol nahradený pojmom „povinná osoba“.

K bodu 24 

Navrhovanou úpravou sa reaguje na nový spôsob rozpočtovania a vykazovania príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie upraveného v § 22 zákona, podľa ktorého rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, t. j. terminologicky sa vypúšťa pojem „mimorozpočtový“ účet.

K čl. II

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov a vo väzbe na čl. I novelizačný bod 9 sa zosúlaďuje termín na predloženie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. 

K čl. III

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov. 

K čl. IV

K bodu 1

Súčasne platné vymedzenie návratných zdrojov financovania sa navrhuje doplniť o dodávateľské úvery, čím sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov len na kapitálové výdavky. V praxi sa tak zamedzí obchádzaniu pravidla používania návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky využívaním týchto dlhových nástrojov na financovanie bežných výdavkov obce alebo vyššieho územného celku.

K bodu 2

Ide o zosúladenie možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku  rovnako ako už v súčasnosti má možnosť poskytovať obec, teda nielen právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, ale aj tým ktorí pôsobia na jeho území, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku.

K bodu 3

Návrhom sa zvýši informovanosť o verejných financiách prostredníctvom zverejňovania údajov, ktoré obce a vyššie územné celky poskytujú o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky na webovom sídle MF SR.

K bodu 4

Návrhom sa zabezpečuje možnosť použitia prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo forme návratných finančných výpomocí na všetky výdavky územnej samosprávy podľa účelového určenia stanoveného poskytovateľom na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 6

V nadväznosti na prístup k rozpočtovaniu subjektov verejnej správy, podľa ktorého sa do rozpočtu zahŕňajú všetky prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári, navrhuje sa rovnaká právna úprava ako v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám aj v prípade, ak vykonáva podnikateľskú činnosť obec alebo vyšší územný celok, t. j. rovnako sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť obce a vyššieho územného celku budú rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte.

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 8

Počas hospodárenia v ozdravnom režime sa navrhuje zaviesť možnosť prijať po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií návratné zdroje financovania len na splatenie záväzkov, z dôvodu neuhradenia ktorých sa subjekt územnej samosprávy dostal do ozdravného režimu. Ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije, čo znamená, že v takomto prípade návratné zdroje financovania bude možné použiť nielen na kapitálové výdavky. 

K bodu 9 až 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

K bodu 13

Prechodným ustanovením § 21f sa zabezpečuje realizácia právnych vzťahov vyplývajúcich z neinvestičných dodávateľských úverov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019 podľa regulácie doterajšieho znenia zákona č. 583/2004 Z. z. Znamená to, že zmluvy o neinvestičných dodávateľských úveroch  uzatvorené pred týmto termínom sa budú realizovať v dohodnutom znení, pričom od 1. januára 2019 už obce a vyššie územné celky budú môcť vstupovať len do záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Obciam a vyšším územným celkom sa tak poskytuje dostatočná legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k transformácii „Správ finančnej kontroly“ na „Úrad vládneho auditu“ v nadväznosti na nový zákon o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 6, ktorým sa navrhuje, aby sa pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte neaplikovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov z dôvodov uvedených v novelizačnom bode 6.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I bodov 10 až 12, 14 až 22 a 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018 a čl. IV bodu 1 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018-2020 v súlade s navrhovanou úpravou. Subjektom územnej samosprávy sa poskytuje predĺžená legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Od prijatia právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 sa percento určujúce pevnú sumu zvýšenia príslušného druhu dôchodku do roku 2017 vypočítava ako súčet medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, však vedie k príliš nízkemu zvyšovaniu dôchodkov.

Vláda Slovenskej republiky pri prijímaní právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 deklarovala, že v prípade prehlbovania rozdielu medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa navrhovanou právnou úpravou na rok 2017 ustanovuje minimálne percento určujúce pevnú sumu zvýšenia, ktoré bude predstavovať určitú garanciu primeranosti zvyšovania dôchodkových dávok (okrem vyrovnávacieho príplatku).

Z rovnakých dôvodov sa navrhuje ustanoviť tiež minimálne percento zvýšenia úrazovej renty, ktorá sa zvyšuje o percento stanovené rovnakým spôsobom ako percento určujúce pevnú sumu zvýšenia dôchodkových dávok.

Vplyvy vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy návrhu zákona na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I (§ 293dq)

V roku 2017 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Vzhľadom na pokles medziročného rastu spotrebiteľských cien, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľa na určení percenta zvýšenia, by sa dôchodky v roku 2017 zvýšili len o minimálnu sumu. V záujme toho, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou akceptovateľnejšej sume, sa pevná suma zvýšenia v roku 2017 určí najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku .

Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 sa určí rovnakým spôsobom ako percento rozhodujúce na určenie pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok. Z rovnakých dôvodov sa preto navrhuje, aby percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 bolo minimálne vo výške 2 %. Pozostalostná úrazová renta, maximálna suma jednorazového odškodnenia, maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením a maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa zvyšujú spôsobom ustanoveným pre úrazovú rentu, preto sa tento postup bude aplikovať aj na uvedené úrazové dávky.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. októbra 2016 z dôvodu potreby vydať opatrenie podľa ustanovenia § 82 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017.

Bratislava 17. augusta 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky