Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 účinný od 01.03.2024

Platnosť od: 05.03.2015
Účinnosť od: 01.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankové a finančné inštitúcie, Poistenie a ochrana vkladov
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD1DS21EUPPČL1

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 účinný od 01.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 39/2015 s účinnosťou od 01.03.2024 na základe 309/2023

Legislatívny proces k zákonu 309/2023

Vládny návh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 309/2023, dátum vydania: 28.07.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej len ako „smernica (EÚ) 2019/2121“)“) do slovenského právneho poriadku.

Rovnako je cieľom návrhu vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.

V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva (ďalej ako „spoločnosť“).

Návrh zákona tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne návrh zákona prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Predkladaná úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.

Navrhuje sa zaviesť tieto nové inštitúty:

1.odštiepenie inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať,

2.cezhraničné rozdelenie smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,

3.cezhraničná zmena právnej formy rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.

Navrhovaná právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa navrhujú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1 (Predmet zákona)

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení e sa zavádzajú nové inštitúty, ktorými cezhraničné rozdelenie a cezhraničná zmena právnej formy a nepriamo aj odštiepenie. Tiež sa dopĺňajú ustanovenia o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o právnu úpravu, ktorú doposiaľ upravoval Obchodný zákonník. Na základe viacerých transpozícií smerníc v minulosti, sa stála právna úprava zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností a družstva v Obchodnom zákonníku neprehľadná a roztrieštená. Transpozícia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení dala predkladateľovi príležitosť riešiť túto situáciu a vytvorila priestor pre prípravu úplne novej a samostatnej právnej úpravy.

V súlade s účelom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a cieľom predkladateľa sa tak navrhuje nová právna úprava premien obchodných spoločností a družstva ako aj cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Základným cieľom zákona je vytvoriť jednotnú, ucelenú a prehľadnú právnu úpravu

premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy pre všetky druhy obchodných spoločností a družstva.

Premenou sa rozumie fúzia a rozdelenie obchodných spoločností a družstva. Fúziou sa rozumie zlúčenie a splynutie obchodných spoločností a družstva. V zmysle obchodného práva ide o dobrovoľné zrušenie obchodných spoločností s právnym nástupcom, ktorému predchádza zánik spoločnosti bez likvidácie.

Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničné zlúčenie a splynutie (cezhraničná fúzia) a cezhraničné rozdelenie. Ide o také premeny, kedy aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť zapísaná v inom členskom štáte.

Zmenami právnej formy sa rozumie zmena právnej formy tak, ako bola vnímaná v Obchodnom zákonníku a cezhraničná zmena právnej formy. predstavuje nový inštitút, ktorý umožňuje spoločnostiam mobilitu v rámci EÚ.

Touto osobitnou právnou úpravou dôjde k vyňatiu ustanovení o zlúčeniach, splynutiach, rozdeleniach a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka.

Popis a podmienky jednotlivých transakcií, pri ktorých sa uskutočňujú významné zmeny v živote spoločnosti a družstva, sa budú spravovať výlučne týmto zákon, ak zákon neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na obchodné spoločnosti a družstvá v zmysle Obchodného zákonníka.

Tento zákon sa na európsku spoločnosť a európske družstvo aplikuje v tom rozsahu, v akom sa tieto spravujú ustanoveniami o akciovej spoločnosti. Uvedené je odôvodnené najmä

existujúcou osobitnou právnou úpravou založenia týchto osobitných subjektov zlúčením alebo splynutím.

K § 2 (Základné pojmy)

Ustanovenie definuje všeobecné pojmy a pojmy, ktoré používa v tomto zákone

Vymedzenie všeobecných pojmov vychádza z Obchodného zákonníka. Zavedenie iných si vyžiadala nová legislatívna úprava alebo nasledovanie pojmov tak, ako ich využíva právna prax alebo akademická pôda. Ako nové sa vymedzujú najmä pojmy premena, cezhraničná premena, fúzia, odštiepenie, cezhraničné rozdelenie, cezhraničná zmena právnej formy.

Zavádza sa pojem premena. Na účely tohto zákona sa premenou rozumie fúzia a rozdelenie.

Predkladaná úprava zavádza aj pojem cezhraničná premena, ktorou sa rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie. Ide o cezhraničný ekvivalent premien.

Zmenami právnej formy sa rozumejú zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy.

So zavedením nového inštitútu odštiepenia je spojený aj pojem rozštiepenie spoločnosti. Predkladateľ považuje za vhodné pre podnikateľské vzťahy zaviesť inštitút tzv. čiastočného rozdelenia odštiepenie. Uvedené v prípade cezhraničných rozdelení vyžaduje aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a predkladateľ považuje za vhodné tento inštitút zahrnúť aj v prípade vnútroštátnych transakcií. Z uvedeného dôvodu sa v zákone rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením spoločnosti.

Rozštiepením sa v zmysle doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníka rozumelo rozdelenie. Rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné jestvujúce spoločnosti, alebo novozaložené spoločnosti, alebo kombinovaných spôsobom na jestvujúcu spoločnosť/spoločnosti a novozaloženú spoločnosť/spoločnosti.

Odštiepením sa rozumie, ak rozdeľovaná spoločnosť nezaniká časť jej imania prechádza na inú spoločnosť alebo viac spoločností, či jestvujúcich alebo novozaložených, prípadne ich kombináciu. Odštiepenie je potrebné odlíšiť od predaja podniku, nakoľko v tomto prípade prichádza k prechodu časti imania a jedným z účinkov je aj zmena v osobách spoločníkov.

Cezhraničné rozdelenie je nový typ cezhraničnej transakcie, ktorého transpozícia vyplýva zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení. Cieľom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v tomto smere je poskytnúť chýbajúce postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej podporenia a tiež poskytnúť primeranú ochranu vlastníkom podielov/akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Cezhraničné rozdelenie, rovnako ako rozdelenie, môže byť uskutočnené vo forme cezhraničného rozštiepenia alebo cezhraničného odštiepenia, rovnako do úvahy pripadá cezhraničné rozdelenie splynutím a cezhraničné rozdelenie zlúčením.

Cezhraničná zmena právnej formy je rovnako smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení zavádzaný nový inštitút, ktorý podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ. V smernici (EÚ) 2017/1132 v platnom znení je označovaná ako cezhraničná konverzia, alebo cezhraničná premena a ide o transakciu, kedy spoločnosť de facto mení svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého členského štátu, táto transakcia je však nevyhnutne sprevádzaná aj zmenou právnej formy. Pôvodným členským štátom je ten štát, z ktorého

spoločnosť odchádza. Cieľovým členským štátom je štát, do ktorého spoločnosť prichádza a ktorého právnu formu preberá. Spoločnosť, ktorá sa takto vytvorí sa na účely návrhu zákona označuje ako premenená spoločnosť.

Zavádza sa pojem zúčastnená a nástupnícka spoločnosť. Cieľom takejto úpravy je jasne definovať postavenie spoločnosti pri konkrétnej transakcii.

K § 3 (Neprípustnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého je premena spoločnosti a cezhraničná premena spoločnosti neprípustná, ak zúčastnené spoločnosti a nástupnícke spoločnosti majú rozdielnu právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Výnimkou je prípad zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť. Rovnakú výnimku predstavuje zlúčenie jednoduchej spoločnosti na akcie a akciovej spoločnosti, pri ktorom jednoduchá spoločnosť na akcie zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť.

Skutočnosť, že je premena, cezhraničná premena alebo zmena právnej formy znamená, že takáto premena sa nemôže uskutočniť, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené zákonom. Štatutárny orgán je povinný sa premeny v danom prípade zdržať (§ 6).

Zmena právnej formy je neprípustná, ak ju ďalej zákon nedovoľuje. Ustanovenie definuje aj podmienky prípustnosti cezhraničnej zmeny právnej formy. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravuje možnosť cezhraničnej zmeny právnej formy pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. K cezhraničnej zmene právnej formy môže prísť len ak premenená spoločnosť mať niektorú z obdobných právnych foriem podľa práva cieľového štátu. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v Prílohe definuje, ktoré typy spoločností to pre ktorý členský štát sú.

Súčasne odseky 5 a 6 dopĺňajú ďalšie podmienky, pri naplnení ktorých premena spoločnosti, cezhraničná premena spoločnosti alebo zmeny právnej formy nebudú prípustné.

V odseku 5 písmená a) d) vychádzajú z právnej úpravy, ktorá bola doposiaľ zahrnutá v Obchodnom zákonníku na základe novely Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z., ktorá sa týkala nekalých fúzií. Tým sa sprísnili podmienky na proces zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti. Novela tak reagovala na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami, ktoré boli často realizované s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností.

Zároveň sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré vyhlasuje premenu a cezhraničnú premenu za neprípustnú, ak by v dôsledku odštiepenia rozdeľovaná spoločnosť a niektorá z nástupníckych spoločností boli v hroziacom úpadku. Vymedzenie hroziaceho úpadku je predmetnom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušných vykonávacích predpisov.

Odsek 6 vychádza z podmienok neprípustnosti premeny alebo cezhraničnej premeny. Ak tieto podmienky existujú, zmenu právnej formy alebo cezhraničnú zmenu právnej formy nie je možné uskutočniť.

K § 4 (Účinnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

V prípade vnútroštátnej premeny a zmeny právnej formy je účinnosť premeny spoločnosti naviazaná na zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa spravuje zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

V prípade cezhraničnej premeny a cezhraničnej zmeny právnej formy smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozlišuje právnym poriadkom ktorého členského štátu sa má cezhraničná premena riadiť. Pri cezhraničnej fúzii a cezhraničnej zmene právnej formy sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť. Nástupníckou spoločnosťou je pri cezhraničnej fúzii spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zlučovaných alebo splývajúcich spoločnosti a pri cezhraničnej zmene právnej formy ide o premenenú spoločnosť. Pri cezhraničnom rozdelení sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje rozdeľovaná spoločnosť.

K § 5 (Účinky premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Predmetné ustanovenie obsahuje právny režim premien, cezhraničných premien a cezhraničnej zmeny právnej formy obchodných spoločností a ich vzájomné vysporiadanie vzťahov ako aj vysporiadanie vzťahov medzi zúčastnenými spoločnosťami a tretími osobami.

Účinky premeny a cezhraničnej premeny naviazané na deň účinnosti, ktorý nastáva zápisom premeny spoločnosti do obchodného registra.

Je potrebné uviesť, že okrem spomenutých účinkov majú dané transakcie aj iné účinky, v zákone vyslovene neuvedené. Zásadným z nich je prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Uvedené sa spravujú § 27 a § 28 Zákonníka práce, predkladateľ nepovažoval za vhodné ich výslovne uvádzať v ustanovení návrhu, nakoľko právna úprava Zákonníka práce je v tomto ohľade dostatočná.

K § 6 (Osobitná zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu)

Ustanovenie upravuje občianskoprávnu zodpovednosť štatutárnych orgánov voči spoločnosti a jej spoločníkom. Zároveň upravuje situácie, pri ktorých členovia štatutárnych orgánov povinní zdržať sa premeny. Ide o situácie, kedy hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahuje hodnotu majetku nástupníckej spoločnosti. Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti štatutárneho orgánu podľa Obchodného zákonníka nie sú dotknuté.

Na štatutárny orgán sa rovnako vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti štatutárneho orgánu.

DRUHÁ ČASŤ

USTANOVENIA O PREMENÁCH

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE FÚZIU A ROZDELENIE

Prvá hlava druhej časti obsahuje všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie. Tieto ustanovenia predstavujú základnú úpravu premien vo všeobecnosti. Osobitné ustanovenia sú upravené pre spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú akciovú spoločnosť a družstvo. Na fúziu alebo rozdelenie verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa uplatnia len všeobecné ustanovenia obsiahnuté v tejto hlave.

K § 7 (Vypracovanie návrhu projektu premeny)

Prvým krokom pri vnútroštátnej premene spoločnosti je vypracovanie návrhu projektu premeny. V Obchodnom zákonníku bol doteraz zaužívaný pojem návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti.

Návrh projektu premeny povinne vypracujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností vo vzájomnej súčinnosti. Pojem zúčastnené spoločnosti pre jednotlivé typy premien je upravený v § 2 zákona. Osobitné ustanovenia ďalej upravujú povinné náležitosti projektu premeny. Náležitosti projektu premeny rôzne v nadväznosti na to, o aký typ obchodnej spoločnosti ide.

Návrh projektu premeny podlieha schváleniu. Potrebný počet hlasov na schválenie projektu premeny je upravený pri jednotlivých právnych formách a typoch premien.

K § 8 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie definuje všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny. Ide o obligatórne náležitosti. Rozsah uvedených všeobecných náležitostí projektu premeny bol v celom rozsahu prebratý z Obchodného zákonníka. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny a nejde o uzavretý zoznam náležitostí.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstve tieto všeobecné náležitosti ďalej doplnené o ďalšie osobitné náležitosti, ktoré si vyžaduje jednotlivý typ spoločnosti.

Ustanovenie § 8 sa bude v celom rozsahu vzťahovať na osobné spoločnosti.

Jednou z náležitostí projektu premeny je aj určenie účtovného dňa v zmysle písmena d). Uvedené je potrebné vnímať v súvislosti s § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spätne je možné rozhodný deň určiť najskôr na prvý deň aktuálneho účtovného obdobia len za podmienky, že účtovná závierka za predchádzajúce obdobie nebola schválená. Ak schválená bola, nedá sa do nej vstupovať. Nakoľko pri premene musí účtovná jednotka majetok a záväzky preceniť a vypracovať účtovnú závierku, v danom prípade by bolo možné zvoliť účtovný deň len neskôr a to tak, aby tieto podmienky mohli byť splnené.

K § 9 (Prílohy návrhu projektu premeny)

Spoločenskú zmluvu možno charakterizovať ako základný dokument spoločnosti, v ktorom sú obsiahnuté všetky informácie o spoločnosti.

Nakoľko premeny predstavujú zmenu v živote spoločnosti, zákon stanovuje povinnosť k projektu premeny vyhotoviť a priložiť návrh spoločenskej zmluvy a stanov, ak sa vyhotovujú, v prípade ak vzniká nová nástupnícka spoločnosť. Na schválenie spoločenskej zmluvy sa aplikujú rovnaké ustanovenia ako na schválenie projektu premeny.

K § 10 (Zverejňovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie o publicite návrhu projektu premeny, ktoré vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka. táto úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v časti o zlúčení a splynutí akciových spoločností.

V zmysle doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka sa takáto povinnosť uloženia aplikovala na akciové spoločnosti a primerane aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Návrh predpokladá takéto zverejnenie pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo, nakoľko v danej povinnosti predkladateľ nevidí dôvod na diferenciáciu medzi právnymi formami.

Povinnosť uložiť návrh projektu premeny do Zbierky listín môže zúčastnená spoločnosť splniť aj zverejnením návrhu projektu premeny v Obchodnom vestníku vyplýva z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka, ktorá bola do Obchodného zákonníka zavedená zákonom č. 193/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K § 11 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť oznámenia transakcie správcovi dane bola zavedená ako nástroj na boj proti podvodným fúziám a rozdeleniam. Predkladateľ ponecháva túto právnu úpravu, rozširuje ju, okrem spoločností zanikajúcich pri zlúčení alebo splynutí aj na rozdeľovanú spoločnosť v prípade odštiepenia, nakoľko táto síce nezaniká, ale môže sa meniť jej imanie.

K § 12 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ustanovenie upravuje povinnosť spoločníka zanikajúcej spoločnosti informovať záložných veriteľov o skutočnosti, že bol vypracovaný projekt premeny.

Pôvodná právna úprava túto povinnosť vzťahovala na spoločnosť ako takú. Predkladateľ však túto povinnosť presúva zo spoločnosti na samotného spoločníka, ktorý je vo vzťahu záložcom alebo záložným dlžníkom a tak by mal, najmä v prípade akciovej spoločnosti, lepšie poznať pomery daného záložného práva ako spoločnosť samotná.

K § 13 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Všeobecné ustanovenie o schvaľovaní projektu premeny, aplikuje sa na všetky spoločnosti, pričom špecifiká sú upravené pri jednotlivých právnych formách a transakciách.

K § 14 (Zrušenie schváleného projektu premeny)

Nový inštitút zrušenia projektu premeny dáva spoločnostiam právo zrušiť projekt premeny a od transakcie ustúpiť, avšak len do momentu, kým bol podaný návrh na zápis premeny do obchodného registra. Doposiaľ právna úprava negarantovala možnosť zrušiť schválený projekt premeny, uvedené si vyžiadala aplikačná prax.

Rozhodnutie o zrušení musí byť prijaté za rovnakých podmienok, ako rozhodnutie o premene spoločnosti a vyžaduje sa aj jeho zverejnenie. V zmysle § 769 Obchodného zákonníka je povinnosť zverejnenia údajov splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

K § 15 (Správa audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 264/2017 Z. z. Cieľom novelizácie Obchodného zákonníka bolo zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností.

Zavádza sa legislatívna skratka „audítor“, nakoľko je z legislatívno-technického hľadiska kvôli jasnosti a prehľadnosti textu nevyhnutná.

K § 16 (Návrh na zápis premeny do obchodného registra)

Ustanovenie upravuje podávanie návrhu na zápis premeny do obchodného registra.

V zmysle odseku 2 sa k návrhu na zápis premeny spoločnosti do obchodného registra prikladajú prílohy podľa osobitného predpisu. Ide o zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.

K § 17 (Zodpovednosť audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava zodpovednosti audítora bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie, ktoré v súčasnosti už nie sú účinné:

1. Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,2. Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných

od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,3. Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií kapitálových spoločností,4. Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia kapitálových spoločností,5. Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií y súvislosti s pobočkami kapitálových spoločností otvorených v Členských štátoch, ak sa zahraničná spoločnosť riadi zákonmi iného štátu,6. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových kapitálových spoločnostiach, Acquis communautaire vzťahujúce sa na právo obchodných spoločností doplňuje Smernica Rady č. 86/653/EHS z decembra 1986 o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch, ktorá zasahuje do úprava obchodných záväzkových vzťahov.

Úprava v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby bol audítor od zúčastnenej spoločnosti nezávislý, pričom ustanovenia zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov o nezávislosti 21 a nasl.) sa majú použiť primerane v tom zmysle, aby správy vyžadované návrhom zákona boli vypracované nestranne a nezávisle.

K § 18 (Neplatnosť premeny spoločnosti )

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava rozhodnutia o určení neplatnosti premeny spoločnosti bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Zavedenie možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré schválilo projekt premeny predstavuje transpozíciu článkov tretej a šiestej obchodnej smernice Rady.

K § 19 (Ochrana spoločníkov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany spoločníka bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

K § 20 (Ochrana veriteľov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany veriteľov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

Dostatočným zabezpečením sa rozumie také zabezpečenie, ktoré zodpovedá druhu a výške pohľadávky veriteľa. Ak tento so zabezpečením nesúhlasí, resp. ho nepovažuje za dostatočné, v zmysle odkazu na § 215 odsek 4 Obchodného zákonníka rozhodne o zabezpečení súd.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O FÚZII

K § 21 (Všeobecné pravidlá)

Ustanovenie nadväzuje na § 3 zákona, ktorý definuje podmienky neprípustnosti premeny.

Základným pravidlom je, že premenu môžu uskutočniť len spoločnosti rovnakej právnej formy. Predmetné ustanovenie definuje výnimku pre prípad fúzií, kedy pripúšťa aj zlúčenie, prípadne splynutie spoločností, ktoré nemajú rovnakú právnu formu.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 22 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Na fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným sa použijú základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia a osobitné ustanovenia o fúziách pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Ustanovenie definuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré dopĺňajú náležitosti uvedené v § 8 a ktoré sú špecifické pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Odsek 2 stanovuje povinnú formu notárskej zápisnice pre projekt premeny spoločnosti s ručením obmedzeným. Z dôvodu právnej istoty vo vzťahoch, ktoré sa v dôsledku premeny upravujú predkladateľ túto povinnosť považuje za opodstatnenú. Návrhom projektu premeny sa označuje transformačný dokument pred tým, ako ho schváli príslušný orgán spoločnosti.

Projektom premeny sa označuje po schválení, je však jasné, že predpísané náležitosti musí obsahovať rovnako návrh projektu premeny, ako aj následne schválený projekt premeny.

K § 23 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom a vypracovanie písomnej správy audítora, spolu s náležitosťami písomnej správy. Ustanovenie je potrebné čítať v spojitosti s § 24, ktoré definuje prípady, v ktorých je potrebné takúto správu vypracovať.

Audítora v každom prípade vyberá štatutár spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nie je potrebné, aby ho potvrdzoval súd, ako je tomu pri akciovej spoločnosti (§ 35 ods. 3).

Oproti doterajšej právnej úprave v Obchodnom zákonníku, predkladateľ nepracuje s pojmom nezávislý expert a ani s pojmom správa nezávislého experta.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mení okruh osôb, ktoré môžu pre spoločnosť vypracovať písomnú správu. Predkladateľ túto úlohu zveruje len audítorom. Okrem skutočnosti, že sa týmto smerom obracajú aj iné krajiny Európskej Únie, výhodou je aj to, že audítori do značnej miery štandardizovaní (komora, pravidelné vzdelávanie, pravidlá konfliktu záujmov a vedia zabezpečiť vysoký štandard posúdenia skutočností tak, ako to vyžaduje zákon a aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

Právna úprava Správy audítora o návrhu projektu premeny vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení . ju vyžaduje v rámci jej pôsobnosti len pre akciové spoločnosti. Predkladateľ považuje za nevyhnutné, aby sa obdobná správa v užšom okruhu prípadov vyžadovala aj pri premene spoločnosti s ručením obmedzeným. Vyžadovaním správy audítora aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným dochádza ku goldplatingu, nakoľko právna úprava ide nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Na audítora sa okrem ustanovení tohto zákona vzťahuje aj osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite.

K § 24 (Podmienky preskúmania návrhu projektu premeny audítorom)

Ustanovenie definuje prípady, kedy sa vyžaduje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom podľa predchádzajúceho ustanovenia. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným je to len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov, prípadne ak je niektorá zo spoločností v kríze.

V zmysle Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Náklady na vypracovanie správy audítora znáša relevantná spoločnosť tá, ktorá je v kríze, resp. tá, ktorej spoločník požiadal o vypracovanie tejto správy.

K § 25 (Správa štatutárneho orgánu)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy štatutárneho orgánu bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Povinnosť vyhotoviť správu štatutárneho orgánu nie je obligatórnou povinnosťou, zákon v odseku 2 upravuje výnimku, kedy k vypracovaniu správy štatutárneho orgánu nemusí dôjsť.

K § 26 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť štatutárov takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre spoločníkov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 27 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 28 (Sprístupnenie dokumentov spoločníkom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov spoločníkom bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzením sa dokumenty zásadné pre spoločníkov zasielajú spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie resp. poskytnutím dokumentov k nahliadnutiu v sídle spoločnosti.

V zmysle právnej praxe sa ako alternatíva zavádza aj zverejnenie týchto dokumentov na webovej stránke spoločnosti, ktoré môže mať v prípade spoločností s ručením obmedzeným praktický význam.

K § 29 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny uvedených v § 13 zákona sa pre spoločnosť s ručením obmedzeným aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení návrhu projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.

§ 30 (Výmena podielov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, vymedzuje sa okruh prípadov, kedy nemožno vydať podiely v nástupníckej spoločnosti za iné podiely.

§ 31 (Ochrana spoločníkov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, definuje sa postup ktorým si spoločník môže uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok a vyplatenie vyrovnacieho podielu.

K § 32 a 33 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorej podiel dosahuje aspoň 90 % a menej ako 100 % základného imania)

Právna úprava zjednodušeného zlúčenia vychádza z právnej úpravy pre akciové spoločnosti a je upravená pre potreby spoločností s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti

§ 34 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny pri fúzii akciovej spoločnosti, ktoré dopĺňajú všeobecné náležitosti projektu premeny uvedené v § 8 zákona. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Súčasne sa ustanovuje pre schválený projekt premeny forma notárskej zápisnice o právnom úkone, tak ako to vyplýva z doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku.

§ 35 (Správa audítora o návrhu projektu premeny)

Na vypracovanie správy audítora o návrhu projektu premeny sa primerane použijú ustanovenia o správe audítora o návrhu projektu premeny pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Popri úprave v § 23, predmetné ustanovenie upravuje osobitné náležitosti správy audítora.

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správu audítora o návrhu projektu premeny nemusí dôjsť.

Uvedenú úpravu sprevádza aj zodpovedajúca zmena v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku, kedy súd potvrdzuje audítora alebo audítorov vybraných spoločnosťami, ktoré sa na premene zúčastňujú. Predmetná úprava vychádza z požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Zároveň sa pridáva aj lehota, v ktorej súd audítora potvrdiť. Uvedené vyžadovala právna prax, nakoľko doterajšie ustanovenie Obchodného zákonníka označila ako vágne a povinnosť obrátiť sa s nezávislým expertom na súd bez určenia lehoty na rozhodnutie, transakcie značne predlžovala.

K § 36 (Správa predstavenstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy predstavenstva bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 2 ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správy predstavenstva nemusí dôjsť.

K § 37 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť členov predstavenstva takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre akcionárov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 38 (Správa dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 3 ustanovuje prípady, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 39 (Dokumenty na nahliadnutie pre akcionárov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 40 (Sprístupnenie dokumentov akcionárom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 41 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny upravených v § 8 zákona, sa pre akciovú spoločnosť aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, tak ako to upravovala doterajšia právna úprava v Obchodnom zákonníku.

K § 42 (Ochrana majiteľov cenných papierov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa majiteľov prioritných dlhopisov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 43 (Výmena akcií)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

K § 44 až § 46

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na primeraný peňažný doplatok, vzdanie sa práva na peňažný doplatok, konanie o uplatnení práva na primeraný peňažný doplatok a bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Oproti pôvodnej právnej úprave Obchodného zákonníka predkladateľ v § 44 ods. 3 navrhuje umožniť uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok aj akcionárovi, ktorý sa nezúčastnil valného zhromaždenia o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení sa za dostatočné a akcionár nemusí ďalej spoločnosť informovať o tom, že považuje doplatok v peniazoch za neprimeraný.

V zmysle odseku 8 ak bol výmenný pomer neprimeraný, akcionári nie povinní akcie vrátiť. Ustanovenie chrániť tak spoločnosť, ako aj akcionára. Ak bolo určené, že výmenný pomer nebol primeraný a akcionár chce ostať akcionárom spoločnosti, môže si akcie ponechať. Na určenie pomeru vplyv akcionár vplyv nemal a mať nemohol, a je prípadne povinný vrátiť hodnotu, ktorá mu bola vyplatená ako bezdôvodné obohatenie.

K § 47 až 48

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na odkúpenie akcií bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Predkladateľ v § 47 ods. 3 rozširuje právo na odkúpenie akcií aj na akcionárov spoločností, ktorí sa nezúčastnili na valnom zhromaždení o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení spolu so žiadosťou o odkúpenie akcií sa za dostatočné a nie je potrebné akcionárovi určovať ďalšiu lehotu na podanie tejto žiadosti.

K § 49 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90 % akcií, nie však všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90%, nie však všetkých jej akcií umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 50 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií a umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o fúzii jednoduchej spoločnosti

K § 51 (Všeobecné pravidlo)

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlo, že na fúziu jednoduchej spoločnosti na akcie sa použijú osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti.

K § 52 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré musí obsahovať projekt premeny pri fúzii jednoduchej spoločnosti na akcie popri všeobecných náležitostiach § 8 zákona a osobitných náležitostiach pre projekt premeny akciovej spoločnosti.

Vzhľadom na špecifikum vedľajších dojednaní v akcionárskej zmluve je nevyhnutné, aby spôsob, ako budú tieto vyrovnané, bol uvedený v návrhu projektu premeny a projekte premeny.

Štvrtý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii družstva

K § 53 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie špecifikuje spôsob schvaľovania projektu premeny schôdzou členov družstva (zavádza sa legislatívna skratka „členská schôdza“), toto rozhodovanie sa vyžadovanou väčšinou odlišuje tak od osobných, ako aj kapitálových spoločností. Zákon vyžaduje z dôvodu právnej istoty pre uznesenie o schválení projektu premeny formu notárskej zápisnice.

K § 54 (Ochrana členov družstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka a definuje právo vystúpenia člena z družstva v prípade, ak s fúziou nesúhlasí.

Toto právo je doplnené spôsobom uplatnenia a určením povinnosti nástupníckeho družstva vyplatiť členovi vyrovnací podiel v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

K § 55 a 56

Predmetné ustanovenie vychádza z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ROZDELENÍ

K § 57 (Všeobecné ustanovenia o odštiepení spoločnosti)

Úprava definuje všeobecné pravidlá novozavedeného inštitútu odštiepenia.

Predkladateľ umožňuje odštiepenie len pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Pre dané spoločnosti, podľa názoru predkladateľa, bude mať odštiepenie najväčší ekonomický význam.

K § 58 (Prechod majetku a záväzkov)

Definujú sa pravidlá prechodu majetku a záväzkov pre prípad, že uvedené nie je jasne vymedzené v projekte premeny.

K § 59 (Ručenie spoločností pri rozdelení)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Nakoľko však návrh zavádza nový inštitút rozštiepenia, je potrebné pri uvedenom odlíšiť aj spôsob ručenia za záväzky, ktoré prechádzajú na nástupnícke spoločnosti.

Pri rozštiepení, ktoré je rozdelením v zmysle doterajšej právnej úpravy, navrhovaná právna úprava kopíruje doterajšiu právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Tejto základom sú ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Solidárne ručenie nástupníckych spoločností za záväzok ďalšej nástupníckej spoločnosti je dôležitým nástrojom na ochranu veriteľov. Predkladateľ sa rozhodol zvoliť aj opciu umožnenú smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení kedy spoločnosti môžu ručiť za záväzky len do výšky čistého obchodného imania, ktoré na ne prešlo. Uvedené ustanovenie sa tak dáva do súladu s ustanoveniami o ručení pre cezhraničnom rozdelení.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 60 (Všeobecné pravidlo)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie spoločnosti s ručením obmedzeným okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným.

K § 61 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí návrh projektu premeny pri rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto náležitosti vyžadované tak pre návrh projektu premeny, ako aj schválený projekt premeny.

Projekt premeny pri rozdelení musí mať v zmysle odkazu na § 22 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 62 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa pravidlá pre prípad, že niektorý spoločník pri odštiepení chce ostať spoločníkom len v nástupníckej spoločnosti/nástupníckych spoločnostiach. V danom prípade sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov tak, aby sa predišlo jednostrannému odchodu spoločníka zo spoločnosti.

K § 63 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje pre rozdelenie akciovej spoločnosti upravenie dvoch výnimiek, kedy sa nevyžaduje schválenie projektu premeny valným zhromaždením.

Predmetné ustanovenie návrhu je jednou z nich, prispôsobené na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným. V jeho zmysle, v prípade majetkovo prepojených spoločností, ak sú splnené zákonné predpoklady, nevyžaduje sa rozhodnutie valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti.

K § 64 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Výnimka upravená v tomto ustanovení je prebratá z ustanovení o rozdelení akciovej spoločnosti a je prispôsobená na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným.

Za splnenia zákonných predpokladov sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o premene spoločnosti s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie

K § 65 (Všeobecné pravidlá)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie akciovej spoločnosti okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu akciovej spoločnosti.

Uvedené platí rovnako pre jednoduchú akciovú spoločnosť.

K § 66 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí projekt premeny pri rozdelení akciovej spoločnosti obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii akciovej spoločnosti. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Projekt premeny musí mať v zmysle odkazu na § 34 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 67 (Správa predstavenstva)

Špecifikujú sa náležitosti správy predstavenstva, ktoré musí takáto správa predstavenstva obsahovať popri náležitostiach vyžadovaných pri správe predstavenstva pri fúzii akciovej spoločnosti.

Odsek 2 ustanovuje výnimku z povinnosti vypracovať správu predstavenstva.

K § 68 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa podmienky ochrany spoločníkov pri odštiepení.

K § 69 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 70 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení družstva

K § 71 až § 75

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA ČASŤ

USTANOVENIA O CEZHRANIČNÝCH PREMENÁCH

K § 76 (Vypracovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V zmysle vymedzenia základných pojmov sa cezhraničnou premenou rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie.

Cezhraničná fúzia bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 657/2007 Z. z. v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností (ďalej ako „10. smernica“). Cieľom prijatia 10. smernice bolo vyplniť medzeru existujúcu v európskom práve obchodných spoločností, a tak prispieť k uľahčeniu cezhraničných fúzií spoločností v prípadoch, kedy tento postup nebol upravený v národnom práve členských štátov EÚ. Predkladaná úprava vychádza z tejto pôvodnej úpravy, zásadne ju modifikuje v súvislosti s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o

cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2019/2121“).

Cezhraničné rozdelenie je novým inštitútom, ktorý za cieľ umožniť spoločnostiam viac možností cezhraničnej mobility v EÚ. Je potrebné uviesť, že v zmysle definícií podľa § 2 je cezhraničné rozdelenie len takým rozdelením, kedy nástupnícka spoločnosť/spoločnosti sú novozaloženými spoločnosťami (rozdelenie splynutím). Európska komisia odôvodnila takéto vymedzenie cezhraničných rozdelení zložitosťou transakcií. Po zhodnotení fungovania tohto inštitútu sa pristúpi k zhodnoteniu, či je možné a vhodné aj jeho rozšírenie.

V zmysle systematiky zákona sa na cezhraničné premeny vzťahujú základné ustanovenia o premenách 1 § 6), všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (§76 §94) a následne osobitné ustanovenia pre danú konkrétnu transakciu.

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien, aj v prípade cezhraničných premien je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná premena.

Jednotlivé cezhraničné premeny majú svoje špecifiká v prípade cezhraničnej fúzie vyhotovujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností spoločný návrh projektu cezhraničnej premeny. V prípade rozdelenia vypracúva návrh projektu cezhraničnej premeny len štatutár rozdeľovanej spoločnosti (nakoľko cezhraničné premeny v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravené len pre cezhraničné rozdelenie splynutím).

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 77 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie obsahuje minimálny zoznam náležitostí návrhu projektu cezhraničnej premeny. Osobitné ustanovenia o jednotlivých formách cezhraničných premien obsahujú aj špecifické náležitosti, ktoré návrh projektu premeny pri tej ktorej transakcii musí obsahovať. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 78 (Prílohy návrhu projektu cezhraničnej premeny)

K projektu cezhraničnej premeny je potrebné pripojiť aj návrh spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou alebo premenenej spoločnosti.

K § 79 (Správa štatutárneho orgánu)

Správa štatutárneho orgánu je zásadným dokumentom, ktorý štatutárny orgán každej zúčastnenej spoločnosti vypracúva pre spoločníkov a zamestnancov, nakoľko v danom dokumente vysvetlené dôvody a dôsledky cezhraničnej premeny. Správa obsahuje časť adresovanú spoločníkom a časť adresovanú zamestnancom. Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

Ustanovenie zavádza aj niekoľko výnimiek, kedy sa časti správy, prípadne správa ako celok nevyžaduje.

Časť správy pre spoločníkov sa nevyžaduje, ak s tým súhlasili všetci spoločníci.

Časť správy pre zamestnancov sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Rovnako ani v prípade, ak jej jedinými zamestnancami sú členovia jej štatutárneho orgánu.

Vypracovanie celej správy štatutárneho orgánu sa nevyžaduje v prípade, ak nie je potrebné vypracovanie ani jednej z jej častí.

Rovnako vypracovanie celej správy nie je potrebné ani v prípade, ak spoločnosť jediného spoločníka.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k správe štatutárneho orgánu. Návrh hovorí, že tieto pripomienky musia byť predložené v primeranej lehote.

Predkladateľ nepovažuje za vhodné upravovať lehotu taxatívne, necháva na spoločnosti a danej situácii, aby túto lehotu stanovila, alebo pripomienky akceptovala ak ich stihne predložiť spoločníkom a spracovať.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k návrhu projektu cezhraničnej premeny.

Návrh stanovuje lehotu, kedy tieto pripomienky musia byť predložené 83 ods. 2). Táto lehota vyplýva zo smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 80 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Osobitná povinnosť priebežného informovania štatutárneho orgánu je prebratá z vnútroštátnej úpravy. V prípade cezhraničných premien je táto osobitná povinnosť podľa predkladateľa užitočná pre zúčastnené spoločnosti ako aj valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorú sa táto povinnosť viaže, nakoľko dáva prehľad o stave danej spoločnosti.

Predkladateľ nepovažuje za potrebné umožniť vylúčiť túto povinnosť dohodou spoločníkov, nakoľko informácie, ktoré predmetom daného ustanovenia štatutárne orgány majú a informovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov neprináša zvýšenú záťaž v porovnaní s užitočnosťou informácie pre jej adresáta.

K § 81 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 657/2007 Z. z. Základným princípom cezhraničných fúzií je skutočnosť, že smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rieši najmä cezhraničné aspekty fúzií a ponecháva na jednotlivé členské štáty úpravu postupu, pokiaľ ide o časť operácie, ktorá sa týka spoločnosti, ktorá má svoje sídlo na území daného členského štátu.

Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 82 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V prípade cezhraničnej premeny návrh ukladá povinnosť preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny audítorom. Na rozdiel od vnútroštátnych premien sa nevyžaduje, aby

audítora potvrdil súd je tomu tak preto, že smernica(EÚ) 2019/2121 túto povinnosť nevyžaduje a predkladateľ nepovažoval za potrebné ju do procesu cezhraničnej premeny zahrnúť.

Výnimkou je v tomto smere špecifický prípad pri cezhraničnej fúzii upravený v § 97 návrhu zákona.

O výsledku preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny vyhotovuje audítor písomnú správu. Náležitosti písomnej správy upravuje odsek 2 predmetného ustanovenia. Výpočet však nie je taxatívny a správa môže na základe požiadavky zúčastnenej spoločnosti obsahovať aj iné informácie, ako uvedené v odseku 2.

Právna úprava obsiahnutá v § 82 je všeobecnou úpravou tak pre cezhraničné fúzie, ako aj pre cezhraničné rozdelenia. Osobitné požiadavky v prípade cezhraničnej fúzie osobitne upravené v § 97.

Preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a vypracovanie správy nie je obligatórnou podmienkou. Návrh upravuje výnimku vypracovania správy v prípade, ak sa na tom zhodnú všetci spoločníci zúčastnených spoločností (odsek 4). Uvedená výnimka je obsiahnutá priamo v smernici (EÚ) 2019/2121. Táto výnimka zodpovedá výnimke, ktorá je upravená aj pri vnútroštátnych premenách.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ako opciu pre členské štáty obsahuje možnosť nevyžadovať preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a správu audítora v prípade, že zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť s jediným spoločníkom. Predkladateľ sa rozhodol túto opciu využiť a je upravená rovnako v odseku 4 v danom prípade sa tak nevyžaduje ani rozhodnutie jediného spoločníka, takáto spoločnosť nemusí služby audítora v tomto smere využiť vôbec.

K § 83 (Zverejňovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Návrh v danom bode kopíruje úpravu pre vnútroštátne premeny, so špecifikami vyžadovanými smernicou (EÚ) 2019/2121.

Predkladateľ, nevyužil smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ponúkanú možnosť obligatórneho uloženia správy audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny do zbierky listín. Javí sa, že zabezpečenie prístupu k takejto správe v zmysle § 86 ods. 2 návrhu je dostatočné.

K § 84 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť vyžadovaná v prípade vnútroštátnej premeny (pozri § 11), predkladateľ ju v zmysle tohto ustanovenia navrhuje aplikovať aj pre cezhraničné premeny. Vyžadovaním podávania oznámenia správcovi dane v prípade cezhraničných premien dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

K § 85 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ukladá sa povinnosť spoločníkovi, ktorého podiel je predmetom záložného práva, informovať o tejto skutočnosti záložného veriteľa.

K § 86 (Dokumenty na nahliadnutie pre spoločníkov a zamestnancov)

Rovnako ako pri vnútroštátnych premenách, tak aj pri cezhraničných premenách smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, a teda aj návrh zákona predpokladá, že sa určité dokumenty dostanú k spoločníkom a neostanú k dispozícii len štatutárnym orgánom. Ide o dokumenty, ktoré pre spoločníkov dôležité na to, aby pri schvaľovaní cezhraničnej premeny spravili informované rozhodnutie.

Návrh stanovuje, ktoré dokumenty musia byť k dispozícii spoločníkom na webovej stránke spoločnosti v lehote šiestich týždňov pred konaním valného zhromaždenia, ktoré o cezhraničnej premene rozhoduje.

Najneskôr jeden mesiac pred konaním tohto valného zhromaždenia sa zverejňuje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny. Spoločnosť pri zverejňovaní tejto správy zabezpečí, aby sa dôverné informácie nezverejňovali.

Ak však spoločník požiada o sprístupnenie tejto správy v zmysle § 40, táto sa mu sprístupní aj s dôvernými informáciami.

K § 87 (Osvedčenie predchádzajúce cezhraničnej premene)

Zásadným dokumentom pre úspešnosť cezhraničných premien je osvedčenie notára predchádzajúce cezhraničnej premene, nakoľko osvedčuje splnenie požiadaviek ustanovených právnym poriadkom pre danú transakciu.

Smernica (EÚ) 2019/2121 stanovuje, že členské štáty musia akceptovať takéto osvedčenie a nesmú na zapísanie premeny vyžadovať ďalšie preukázanie podmienok, ktoré mali byť v členskom štáte danej spoločnosti splnené.

Právna úprava špecifikuje v zmysle smernice lehotu, v ktorej je notár povinný vydať osvedčenie, dôvody nevydania osvedčenia aj možnosť spolupráce s orgánmi verejnej správy či znalcami.

Po vydaní osvedčenia notár toto osvedčenie elektronicky uloží do zbierky listín, a prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) sa osvedčenie odošle priamo registrom ostatných zúčastnených spoločností. Uvedené je jednou z noviniek, kedy smernica (EÚ) 2019/2121 zavádza čo najširšie využitie systému prepojenia s cieľom zautomatizovať a urýchliť procesy cezhraničných premien.

K § 88 (Ochrana spoločníkov pri cezhraničnej premene)

Ochrana spoločníkov je jedným zo základných pilierov právnej úpravy o premenách a cezhraničných premenách.

Uvedené ustanovenie je obdobou ustanovení pri vnútroštátnych premenách.

K § 89 (Právo na primeraný peňažný doplatok pri cezhraničnej premene)

Spoločníci v prípade premien a cezhraničných premien jedným z okruhov osôb, ktorým je potrebné na ich ochranu garantovať špeciálne práva. Pôvodná právna úprava vychádzala z úpravy pri vnútroštátnych premenách. Smernica (EÚ) 2019/2121 nastavuje základný smer, ktorým sa majú členské štáty pri transpozícii uberať, pričom ide o novú právnu úpravu. Doposiaľ smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení túto oblasť neupravovala, úprava bola ponechaná na jednotlivé členské štáty. Predkladateľ pôvodné ustanovenia ochrany spoločníkov pri cezhraničných premenách upravuje tak, aby boli v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Spoločníci, ktorí si neuplatnili právo na odkúpenie akcií/vyrovnací podiel, a ktorí sa domnievajú, že výmenné pomery podielov a akcií v návrhu projektu premeny majú právo na primeraný peňažný doplatok.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník nastavoval uplatnenie práva odlišne, a to voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a výslovne vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby sa cezhraničná premena napriek takémuto začatému súdnemu konaniu zapísala. Vylučuje sa tak pôvodná slovenská právna úprava, kedy za určitých okolností nemusel notár v prípade, že konania neskončili, vydať osvedčenie.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 90 (Právo na odkúpenie akcií pri cezhraničnej premene)

Predkladaná právna úprava vychádza z aktuálne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka s modifikáciami tak, aby vyhovovala požiadavkám smernice (EÚ) 2019/2121. Tá priznáva spoločníkom (nielen akcionárom, ale v prípade s.r.o., či v prípade smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení neharmonizovaných k.s. a v.o.s.), ktorí by sa v dôsledku cezhraničnej premeny stali spoločníkmi v spoločnosti, ktorá by sa spravovala iným právnym poriadkom, možnosti, ako sa nestať spoločníkmi v nástupníckej spoločnosti a priznáva im právo na odkúpenie akcií (v prípade s.r.o. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu).

Akcionári, ktorí hlasovali proti schváleniu návrhu projektu cezhraničnej premeny a ktorí požiadali o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií, majú právo, aby spoločnosť od nich akcie odkúpila.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník upravoval uplatnenie práva odlišne, a to

voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 91 (Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene)

Navrhovaná právna úprava predstavuje špecifikum vyplatenia vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene. Rovnako ako v prípade akcií sa uplatňuje právo na vyplatenie podielu voči slovenskej zúčastnenej spoločnosti.

K § 92 (Ochrana veriteľov)

Ustanovenie upravujúce ochranu veriteľov je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 93 (Zodpovednosť audítora)

Obdobne ako pri vnútroštátnych premenách, upravuje sa zodpovednosť audítora pri vypracúvaní správy a jeho nezávislosť od zúčastnenej spoločnosti.

K § 94 (Právo zamestnancov na informácie a právo na prerokovanie)

Vymedzuje sa vzťah k právu zamestnancov na informácie a prerokovanie garantovanému Zákonníkom práce, a to časovým hľadiskom.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÚ FÚZIU

K § 95 (Neprípustnosť cezhraničnej fúzie)

Na neprípustnosť cezhraničnej fúzie sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu zákona, ktoré sú spoločné pre vnútroštátne aj cezhraničné premeny.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje úpravu cezhraničných fúzií okrem akciových spoločností, pre ktoré ju vyžaduje smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvo.

Smernica (EÚ) 2019/2121 aplikáciu právnej úpravy cezhraničných fúzii vyžaduje, ak je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným.

Návrh zákona pokračuje v dobrovoľnej aplikácii ustanovení o cezhraničnej fúzii aj pre verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, vylučuje však z jej aplikácie družstvo. Kým nepríde v rámci kodifikácie k úprave ustanovení o družstve, nedá sa vylúčiť, že by cezhraničné fúzie družstiev nespôsobovali aplikačné problémy a preto predkladateľ navrhuje, aby sa so zavedením tohto inštitútu pre družstvá počkalo. Aplikovaním ustanovení o cezhraničnej fúzií aj na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

V zmysle predmetného ustanovenia tak zúčastnenými spoločnosťami a nástupníckymi spoločnosťami môžu byť len spoločnosti s obdobnou právnou formou, pričom ustanovenie o výnimkách pri zlúčení platné pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť sa aplikuje tiež (pozri dôvodová správa k § 21).

K § 96 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 97 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Navrhovaná právna úprava dopĺňa úpravu obsiahnutú v § 82 a žiadnym spôsobom ju nemení.

Úprava vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a uvádza, že pri cezhraničnej fúzii nemusí každá spoločnosť dať preskúmať návrh projektu cezhraničnej premeny a vypracovať k nemu správu vlastnému audítorovi. Zúčastnené spoločnosti sa môžu zhodnúť na jednom alebo viacerých audítoroch, ktorí vypracujú spoločnú správu.

Takýto audítor či audítori musia byť potvrdení súdom (rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien). Slovenská verzia prekladu smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení nie je v tomto smere dosť zrejmá, z ostatných jazykových verzií však vyplýva, že postačuje, ak audítora (v prípade iných členských štátov to môže byť aj iný nezávislý expert) potvrdí (v prípade iných členských štátov môže byť nielen potvrdený, ale aj vymenovaný) jeden súd (v prípade iných členských štátov to môže byť aj administratívny orgán) v niektorom členskom štáte zlučovaných spoločností. Je otázne, ako bude dané ustanovenie v praxi fungovať a podľa názoru predkladateľa je ustanovenie smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vhodné na úpravu potvrdenie v inom členskom štáte môže trvať kratšie, inde dlhšie.

K § 98 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnej fúzii.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 99 (Zjednodušené náležitosti cezhraničnej fúzie)

Smernica (EÚ) 2019/2121 v prípade majetkového prepojenia zúčastnených spoločností umožňuje, aby sa niektoré ustanovenia nevyžadovali.

V danom prípade sa nevyžaduje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny či niektoré náležitosti projektu cezhraničnej premeny, nakoľko sa osoby spoločníkov nemenia.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÉ ROZDELENIE

K § 100 (Neprípustnosť cezhraničného rozdelenia)

Na neprípustnosť cezhraničného rozdelenia sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len obdobná spoločnosť, ktorej cezhraničné rozdelenie povoľuje právny poriadok iného členského štátu.

K § 101 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121 a obsahuje osobitné náležitosti projektu cezhraničnej premeny, ktoré vyžadované vzhľadom na typ tejto transakcie.

Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 102 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnom rozdelení. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 6 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 103 (Ručenie zúčastnených spoločností)

Návrh špecificky upravuje ručenie spoločností za záväzky pri cezhraničnom rozdelení, pričom rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením.

K § 104 (Zjednodušené náležitosti)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, ktorá v prípade, ak rozdeľovaná spoločnosť nadobúda podiely v nástupníckej spoločnosti, vylučuje použitie niektorých ustanovení týkajúcich sa procesu cezhraničného rozdelenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

USTANOVENIA O ZMENÁCH PRÁVNEJ FORMY

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE ZMENU PRÁVNEJ FORMY

K § 105 (Prípustnosť zmeny právnej formy)

Predkladaná právna úprava špecifikuje, ktorá právna forma spoločnosti môže zmeniť svoju právnu formu na ktorú právnu formu spoločnosti.

K § 106 až 111

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

DRUHÁ HLAVA

CEZHRANIČNÁ ZMENA PRÁVNEJ FORMY

K § 112

Cezhraničná zmena právnej formy je novým právnym inštitútom, ktorý predstavovať nástroj na zvýšenie cezhraničnej mobility spoločností v EÚ. Na takúto transakciu sa budú

aplikovať základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (okrem § 76, 78, 89 a 92) a následne ustanovenia tejto hlavy.

Predkladateľ sa rozhodol zaradiť cezhraničnú zmenu právnej formy spolu so zmenou právnej formy do samostatnej časti, hoci proces takéhoto druhu transakcie sa spravuje postupom veľmi podobným cezhraničným premenám.

Spoločnosť pri cezhraničnej premene mení právnu formu z právnej formy podľa práva pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu. Spoločnosť po zmene právnej formy sa označuje ako premenená spoločnosť. Takáto spoločnosť neprechádza zrušením alebo likvidáciou. Po zápise v obchodnom registri cieľového štátu sa v registri pôvodného štátu vymaže. Tento proces sa udeje automaticky na základe oznámení v systéme prepojenia obchodných registrov (BRIS).

Na neprípustnosť cezhraničnej zmeny právnej formy sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s obdobnou právnou formou, ktorej cezhraničnú zmenu právnej formy povoľuje právny poriadok iného členského štátu. Obdobnou formou sa myslieť ekvivalentná právna forma k forme spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Právne formy spoločností v iných členských štátoch, ktoré môžu v zmysle smernice (EÚ 2017/1132) meniť cezhranične právnu formu sú uvedené v prílohe II tejto smernice.

K § 113 (Návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych či cezhraničných premien, aj v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná zmena právnej formy.

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 114 a 115

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 116 (Ochrana veriteľov)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení predpokladá oproti ochrane veriteľov pri cezhraničných premenách aj ďalší režim.

V zmysle odsekov 5 a 6 tak veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu projektu cezhraničnej premeny môžu do dvoch rokov od účinnosti cezhraničnej premeny

podať návrh na začatie konania nielen na súd v členskom štáte kam spoločnosť premiestnila svoje sídlo spolu so zmenou právnej formy, ale aj na slovenský súd. Takáto úprava dopĺňa možnosti určenia právomoci v zmysle predpisov MPS a európskej právnej úpravy v tomto smere.

K § 117 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej zmeny právnej formy. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú zmenu právnej formy, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ÚČASTI ZAMESTNANCOV PRI CEZHRANIČNEJ PREMENE A CEZHRANIČNEJ ZMENE PRÁVNEJ FORMY

Ustanovenia § 118 § 128 upravujú účasť zamestnancov v nástupníckej spoločnosti pri cezhraničných fúziách, cezhraničných rozdeleniach a cezhraničných zmenách právnej formy. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby účasť zamestnancov po cezhraničnej premene bola garantovaná aj naďalej.

Navrhovaná právna úprava vychádza plne z aktuálnej právnej úpravy, obsiahnutej v § 218la až § 218lk Obchodného zákonníka. Uvedenou právnou úpravou sa prebrala právna úprava, ktorá bola pôvodne obsiahnutá v súčasnosti neúčinnej smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností a smernica (EÚ) 2019/2121 tieto pravidlá neruší ani zásadne nemení, len ich upravuje tak, aby boli aplikovateľné nielen pre cezhraničné fúzie, ale aj cezhraničnú zmenu právnej formy a cezhraničné rozdelenie.

Predkladateľ však upúšťa od pôvodného označenia „účasť zamestnancov na riadení“, ktorá bola doteraz v právnej úprave používaná. De facto totiž nejde o účasť zamestnancov na riadení, keďže jej základom je účasť zástupcov zamestnancov v dozornej rade, ktorá je kontrolným orgánom a spoločnosť neriadi. Zamestnanci tak síce nemajú právo na účasť na riadení, ale svojím spôsobom právo na účasť na rozhodovaní spoločnosti.

Právna úprava smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení odkazuje v značnej miere na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (ďalej ako „smernica 2001/86/ES), ktorá bola v Slovenskej republike transponovaná do zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. pôvodná právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vychádzala práve z tejto úpravy, uvedené sa nemení, v súlade s upravenými odkazmi sa špecifikuje, ktoré z týchto ustanovení sa vzťahujú na všetky cezhraničné premeny, ktoré len na cezhraničné fúzie, prípadne len na

cezhraničné rozdelenia a cezhraničnú zmenu právnej formy. Aj pojmy používané v tejto časti (napr. osobitný vyjednávací výbor, štandardné pravidlá), vychádzajú z ustanovení transpozície smernice 2001/86/ES v zákone o európskej spoločnosti, a preto ostávajú obdobné.

Účasť zamestnancov pri cezhraničnom rozdelení a cezhraničnej zmene právnej formy má oproti cezhraničným fúziám špecifiká, vyplývajúce z toho, že oproti fúzii je spoločnosťou, ktorá aplikovala účasť zamestnancov pred transakciou len jedna spoločnosť (pri zmene právnej formy spoločnosť pred zmenou právnej formy, pri rozdelení rozdeľovaná spoločnosť).

K § 118 (Účasť zamestnancov)

Základné ustanovenie pre účasť zamestnancov. Predmetné ustanovenie garantuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka a ďalej ustanovuje v odseku 2 výnimky, kedy sa § 200 Obchodného zákonníka neaplikuje a použijú sa ustanovenia v zmysle tejto hlavy.

Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v odseku 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 Obchodného zákonníka úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov, resp. ako dôsledok uplatnenia pravidiel členského štátu z rozhodnutia štatutárnych orgánov alebo osobitného vyjednávacieho orgánu.

K § 118 ods. 2 písm. a)

V predmetnom ustanovení sa stanovuje prah, vyjadrujúci počet zamestnancov nad ktorý sa nebude aplikovať účasť zamestnancov podľa § 200 Obchodného zákonníka, ale ustanovenia tejto hlavy návrhu. Táto prahová hodnota je zavedená smernicou (EÚ) 2019/2121 a vychádza z počtu zamestnancov, pri ktorom sa aktivuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka.

Pôvodne smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravovala túto hodnotu fixným číslom (500) pre všetky členské štáty (uvedená hodnota vychádzala z nemeckej právnej úpravy). Je pravdepodobné, že toto číslo bude v slovenskej právnej úprave jedno z najnižších, nakoľko naša právna úprava je v otázke aktivácie účasti zamestnancov jednou z najprísnejších.

K § 118 ods. 2 písm. b) a c)

Navrhovaná právna úprava kopíruje ustanovenie Obchodného zákonníka a predstavuje popri písmene a) dve ďalšie výnimky, kedy sa úprava účasti zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka aplikovať nebude.

K § 118 ods. 3

Predmetné ustanovenie je premietnutím požiadavky smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aby cezhraničná premena alebo cezhraničná zmena právnej formy nebola zapísaná do

obchodného registra, pokiaľ nebude uzavretá dohoda o účasti zamestnancov, alebo nebolo prijaté rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu podľa § 122 ods. 4 alebo 5, či márne neuplynula lehota na dosiahnutie dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom.

K § 118 ods. 4

Základným pravidlom pre aplikáciu ustanovení tejto hlavy návrhu je, že nástupnícka spoločnosť (v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy premenená spoločnosť) bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Nebude tomu tak v prípade, ak to špecificky uvádza návrh.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 119 (Osobitný vyjednávací orgán)

Ustanovenie § 119 návrhu je všeobecným ustanovením o osobitnom vyjednávacom orgáne a tiež povinnostiach a možnostiach štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností. Osobitný vyjednávací orgán zastupuje zamestnancov pri vyjednávaniach so štatutárnymi orgánmi o dohode o účasti zamestnancov.

Navrhovaná právna úprava stanovuje aj podmienky, kedy môžu pri cezhraničnej fúzii štatutárne orgány zúčastnených spoločností prijať rozhodnutie o použití štandardných pravidiel bez toho, aby sa začali rokovania o dohode s osobitným vyjednávacím orgánom (pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení štatutárnym orgánom nie je takáto možnosť udelená). Takýto krok môže proces cezhraničnej premeny urýchliť, ale aj ušetriť zúčastneným spoločnostiam prostriedky.

K § 120 (Zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu)

K odsekom 1 až 5

Predmetné ustanovenie obsahuje pravidlá pre vytváranie osobitného vyjednávacieho orgánu, jeho štruktúru a voľbu zástupcov. V zmysle ustanovení smernice (EÚ) 2019/2121 sa mierne odchyľuje úprava pri kreovaní výboru pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení, a to z toho dôvodu, že smernica 2001/86/ES niektoré ustanovenie upravuje špecificky len pre fúzie. V ostatných bodoch vychádza navrhovaná právna úprava v celom rozsahu z aktuálne platnej úpravy Obchodného zákonníka.

Základné pravidlo pre vytváranie osobitného vyjednávacieho výboru vychádza z predpokladu, že každý členský štát v osobitnom vyjednávacom výbore by mal mať jedného zástupcu za každých aj začatých 10% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu.

Zamestnanci každej zanikajúcej spoločnosti by mali byť zastúpení aspoň jedným zamestnancom uvedené platí len pri cezhraničnej fúzii, pri cezhraničnej premene a cezhraničnom rozdelení sa toto ustanovenie neaplikuje. V zmysle navrhovaného odseku 3 sa však stanovuje limit počtu členov osobitného vyjednávacieho výboru a pravidlá pre rozdelenie miest v takomto prípade.

K odseku 6

Členovia osobitného vyjednávacieho výboru sa volia podľa právneho poriadku štátu, v ktorom zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce.

K § 121 (Odborný poradca)

Osobitný vyjednávací orgán, ako orgán zložený zo zástupcov zamestnancov, môže pri vyjednávaniach využiť expertízu odborných poradcov. Predkladateľ navrhuje využiť opciu v zmysle smernice 2001/86/ES čl. 3 ods. 7, ktorá umožňuje preplácanie nákladov len na jedného experta.

Doterajšia právna úprava hovorila o jednom expertovi pre každú právnu oblasť. Je však otázne, čo môže byť takouto oblasťou a ako sa s takýmto širokým výkladom vysporiadať, aby sa uvedené nezneužívalo v neprospech spoločnosti. Prekladateľ preto navrhuje zmenu v tom zmysle, že sa preplatia náklady len na jedného experta.

K § 122 (Rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu)

Ustanovenie stanovuje pravidlá pre rozhodovanie osobitného vyjednávacieho výboru, ktorý rozhoduje absolútnou väčšinou pri zachovaní zastúpenia nadpolovičnej väčšiny všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností.

Odsek 2 stanovuje špecifické pravidlá pre cezhraničné fúzie a zároveň výnimku z použitia nadpolovičnej väčšiny, kedy v prípade, ak by sa mal znížiť štandard práva zamestnancov na účasť na rozhodovaní, vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina doplnená o požiadavku zastúpenia 2/3 všetkých zamestnancov.

Odseky 4 a 5 upravujú právo osobitného vyjednávacieho výboru nezačať, alebo ukončiť rokovania so štatutárnym orgánom, pričom v tomto prípade sa budú uplatňovať na účasť zamestnancov vnútroštátne pravidlá toho členského štátu, v ktorom sídlo nástupnícka spoločnosť. Ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo v Slovenskej republike, v takom prípade sa bude aplikovať ustanovenie § 200 Obchodného zákonníka.

K § 123 (Dohoda o účasti zamestnancov)

Dohodu o účasti zamestnancov uzatvárajú na jednej strane zúčastnené spoločnosti (v zastúpení štatutárneho orgánu) s osobitným vyjednávacím výborom na strane druhej (pravidlá pre rozhodovanie stanovuje predchádzajúci § 122 návrhu).

Predmetné ustanovenie stanovuje pre dohodu písomnú formu ako aj základné obsahové náležitosti. Výsledky vyjednávaní dosiahnuté medzi spoločnosťami a zamestnancami obsiahnuté v dohode musia byť začlenené do stanov spoločnosti.

K § 124 (Dĺžka rokovaní o dohode o účasti zamestnancov)

Ustanovenie o maximálnej možnej dĺžke rokovaní plne vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, preto bude táto rovnaká vo všetkých členských štátoch. Po uplynutí tejto lehoty bez uzatvorenia dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom sa budú aplikovať štandardné ustanovenia o účasti zamestnancov.

Po márnom uplynutí stanovenej dĺžky rokovaní sa aplikujú štandardné ustanovenia v zmysle § 125.

K § 125 (Štandardné pravidlá o účasti zamestnancov)

K odseku 1

V prípade, ak sa tak dohodnú zúčastnené spoločnosti a osobitný vyjednávací výbor, ak bolo prijaté rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 alebo ak nedôjde k uzatvoreniu dohody v lehotách stanovených v § 124, v nástupníckej spoločnosti sa uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov.

K odseku 2

Výnimku z tohto pravidla v prípade fúzie predstavuje prípad, ak účasť zamestnancov existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V danom prípade sa uplatnia príslušné vnútroštátne pravidlá.

K odseku 3

V prípade cezhraničnej fúzie, keď sa použijú štandardné pravidlá, zamestnanci nástupníckej spoločnosti budú mať také právo účasti zamestnancov, aké existovalo v spoločnosti v najpriaznivejšom rozsahu. Ak zamestnanci nemali právo účasti v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nebudú mať toto právo ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti. Stanovy nástupníckej spoločnosti sa môžu od tohto pravidla odchýliť.

K odsekom 4 až 7

Výbor zamestnancov zastupuje zamestnancov a ustanovenia o osobitnom vyjednávacom výbore sa naňho použijú primerane. Tento výbor rozhodne námietky voči rozdeleniu miest v dozornej rade nástupníckej spoločnosti medzi zamestnancov zúčastnených spoločností.

Návrh ďalej stanovuje pravidlá pre rozhodovanie námietok voči obsadeniu dozornej rady zástupcami zamestnancov, pričom sa hľadí na proporcionalitu a zastúpenie zamestnancov

zo všetkých štátov, v ktorých mali sídlo zúčastnené spoločnosti. V konečnom dôsledku sa však nedostatky v zastúpení riešia menovaním jedného člena za štáty, z ktorých zástupca chýba, pričom prednosť má člen zo štátu nástupníckej spoločnosti.

K §126 (Povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácie)

Prekladateľ navrhuje upraviť povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov.

V prípadoch ustanovených v zákone dozorná rada môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Navrhuje sa upraviť mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. V zmysle daných ustanovení v tomto spojení osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov spôsobilosť byť účastníkom konania.

§ 127 (Ochrana zástupcov zamestnancov)

Navrhuje sa ochrana zástupcov zamestnancov v osobitnom vyjednávacom orgáne, výbore zamestnancov a v dozornej rade v rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov v zmysle právnych predpisov členských štátov, v ktorých zamestnaní. V zmysle slovenského práva to bude najmä ochrana v zmysle Zákonníka práce. Táto ochrana sa týka najmä účasti na zasadnutiach relevantného orgánu.

K § 128 (Ochrana pri následnej premene, cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy)

Predkladané ustanovenie obsahuje úpravu, ktorá pomôcť predísť obmedzeniu účasti zamestnancov pri následnej premene, zmene právnej formy alebo cezhraničnej premene.

Ustanovenie smeruje k obmedzeniu takých situácií, kedy sa v dôsledku cezhraničnej premeny musia uplatňovať pravidlá účasti zamestnancov prísnejšie, aké sa uplatňujú pri ostatných spoločnostiach v danom členskom štáte, čo by mohlo navádzať k následnej vnútroštátnej transakcii s cieľom vylúčiť smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení založenú právnu úpravu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 129 (Spoločné ustanovenia)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky založenia nástupníckych spoločností a podmienky v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné splniť.

K § 130 (Prechodné ustanovenia)

Ustanovenie definuje podmienky, za ktorých sa premena, cezhraničné zlúčenie alebo splynutie a zmena právnej formy budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a kedy už ustanoveniami predkladaného návrhu.

K § 131 (Transpozičné ustanovenie)

Ustanovenie upravuje transpozičné ustanovenie, nakoľko zákonom sa preberá právne záväzný akt Európskej únie.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 69)

Vzhľadom na vyňatie ustanovení o zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach z Obchodného zákonníka a ich úpravu v osobitnom predpise sa navrhuje ponechať v Obchodnom zákonníku odkaz na ustanovenia aplikovateľné v prípade premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Množstvo osobitných predpisov odkazuje na použitie Obchodného zákonníka v prípade zrušenia subjektov bez likvidácie nakoľko premeny jedným zo spôsobov takéhoto zrušenia subjektu, navrhuje sa takýto odkaz v systematike zrušenia spoločností ponechať.

K bodu 2 (§69 až 69b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 5 (§152a a 152b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie nového odseku v súvislosti s vypúšťaným odkazom v bode 6.

K bodu 8 (Finančná asistencia)

Navrhovaná právna úprava umožňuje spoločnostiam poskytovať finančnú asistenciu a teda financovať nadobudnutie ich akcií. Predmetná právna úprava predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2017/1132, ktorá ju umožňuje členským štátom upraviť ako opčné ustanovenie. V podmienkach slovenského právneho poriadku doposiaľ finančná asistencia dovolená nebola. Prekladateľ reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

Finančná asistencia môže byť poskytnutá len v prípade, že tak stanovia stanovy spoločnosti. O poskytnutí finančnej asistencie rozhodnúť valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov. Nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie je správa predstavenstva a v určitých prípadoch správa dozornej rady.

K odseku 1

Stanovujú sa kumulatívne podmienky na poskytnutie finančnej asistencie. Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Finančná asistencia sa musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Poskytuje sa na zodpovednosť predstavenstva, ktorého členovia zodpovedajú za škodu v prípade porušenia svojich povinností.

K odseku 2

Zásadným dokumentom pre poskytnutie finančnej asistencie je správa predstavenstva. Zákon predpisuje jej náležitosti, pričom nie je vylúčené, aby správa obsahovala aj ďalšie informácie, ktoré nevyhnutné pre akcionárov na to, aby spravili informované rozhodnutie. Všeobecné ustanovenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti sa aplikujú primerane.

K odseku 3

V špecifickom prípade sa vyžaduje aj správa dozornej rady. Dozorná rada preskúmať správu predstavenstva a posúdiť, či poskytnutie finančnej asistencie za splnenia zákonných podmienok nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti Uvedené posúdenie musí byť vykonané v každom prípade osobitne berúc do úvahy konkrétnu spoločnosť, preto predkladateľ nemá ambíciu definovať pojem „najlepší záujem spoločnosti“.

K odseku 4

Stanovujú sa podmienky nadobúdania akcii treťou osobou prostredníctvom finančnej asistencie.

Ak by tretia osoba nadobúdala finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného

imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu. Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny môžu určiť napríklad stanovy spoločnosti.

K odsekom 5 a 6

Povolenie finančnej asistencie podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Na schválenie poskytnutia finančnej asistencie sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Správa predstavenstva a dozornej rady sa ukladá do Zbierky listín.

K bodu 9

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 12 a 13

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s úpravou inštitútu finančnej asistencie.

K bodu 14 až 16

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami

K Čl. III

(Zákonník práce)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IV

(Civilný mimosporový poriadok)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou terminológie (premena sa vždy uskutočňuje na základe projektu premeny a už nie zmluvy, ako tomu bolo doposiaľ) ako aj zmenou osoby, ktorá preskúmava návrh projektu premeny (jedinou oprávnenou osobou je audítor) sa mení označenie konania uvedeného v písmene f). Audítora, ktorého na preskúmanie danej transakcie navrhne spoločnosť súd potvrdzuje.

V prípade cezhraničnej fúzie sa v osobitnom prípade 98 návrhu) vyžaduje schválenie audítora, prípadne audítorov súdom, na základe uvedeného sa cezhraničné premeny rovnako zahŕňajú do tohto konania.

K bodu 2

Navrhuje sa uviesť špeciálna miestna príslušnosť pre prípady cezhraničných premien, ktoré doteraz zákon nešpecifikoval.

K bodu 3

Navrhuje sa pridať nadpis týkajúci sa konania o potvrdení audítora na preskúmanie návrhu projektu premeny obchodnej spoločnosti a návrhu projektu cezhraničnej premeny obchodnej spoločnosti spolu so zodpovedajúcim paragrafom.

Navrhovaná úprava stanovuje lehotu, v ktorej musí súd o návrhu rozhodnúť. Pripomienky z praxe označovali toto konanie ako značným spôsobom predlžujúce transakcie. Povinnosť potvrdzovať audítora súdom vyplýva z kodifikovanej smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a členské štáty nemajú možnosť sa od nej odchýliť.

K Čl. V

(Živnostenský zákon)

V súvislosti so zavádzanými zmenami sa navrhuje komplexná úprava pokračovania v živnosti pri premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy.

Odsek 1 deklaruje, že nakoľko pri zmene právnej formy spoločnosť nezaniká, pokračuje v podnikaní v tých živnostiach, v akých podnikala aj pred zmenou právnej formy.

Zmena v odseku 2 reflektuje skutočnosť, že návrh zavádza spoločný pojem fúzia pre zlúčenia a splynutia.

Odsek 3 obsahuje zmeny vyplývajúce zo zavedenia čiastočného rozdelenia, tzv. odštiepenia, kedy sa zo spoločnosti odštepuje len časť imania (táto ako právnická osoba nezaniká).

V zmysle vyššie uvedených zmien sa uvádza zmena aj pre družstvá. Návrh zákona neumožňuje zmenu právnej formy družstva, preto sa úprava pokračovania v živnosti aplikuje len pri fúzii či rozdelení družstva.

K Čl. VI

(Zákon o správnych poplatkoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. VII

(Zákon o ochrane vkladov)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. VIII

(Zákon o neinvestičných fondoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IX

(Zákon o bankách)

K bodom 1-5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. X

(Zákon o cenných papieroch a investičných službách)

Vecné a legislatívno-technické zosúladenie s navrhovanými zmenami. Doplnenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o cenných papieroch je navrhované z dôvodu právnej istoty a jednoznačného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy obchodníka s cennými papiermi vo všeobecnosti umožnenej navrhovaným zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže obchodník s cennými papiermi môže mať v zmysle § 54 ods. 1 len formu akciovej spoločnosti.

Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XI

(Zákon o burze cenných papierov)

K bodom 1-4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XII

(Zákon o účtovníctve)

Cieľom zmien v návrhu zákona o účtovníctve je zosúladenie terminológie ustanovenej v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dopĺňa sa ukončenie účtovania a zostavenie účtovnej závierky pri zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy. V nadväznosti na prevzaté princípy stanovenia rozhodného dňa podľa súčasne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, zostávajú zachované princípy ocenenia v zanikajúcej účtovnej jednotke a prechod majetku a záväzkov na nástupnícku účtovnú jednotku.

K bodu 1

V § 2 ods. 11 sa zmenou reaguje na definície zapracované v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Spoločným pojmom pre zlúčenie, splynutie a rozdelenie je premena alebo cezhraničná premena, pričom právnym nástupcom sa stáva novovzniknutá účtovná jednotka.

K bodu 2

V súlade s doterajšími princípmi, ktoré prevzaté do zákona o premenách z Obchodného zákonníka je upravené stanovenie rozhodného dňa na účely účtovníctva. Ide o deň, ktorý je určený v projekte premeny a od tohto dňa sa úkony zanikajúcej účtovnej jednotky považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej účtovnej jednotky. Tento deň môže byť určený spätne pred samotným vypracovaním alebo schválením projektu premeny, môže byť určený po schválení projektu premeny, ale najneskôr do dňa právnych účinkov premeny. Rozhodný deň, ktorý je stanovený spätne, môže byť určený v projekte premeny najskôr k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný projekt premeny za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom. V prípade odštiepenia nastávajú tieto účinky len vo vzťahu k majetku a záväzkom, ktoré majú v zmysle projektu premeny prejsť na nástupnícke účtovné jednotky. Uvedené ustanovenie rešpektuje všeobecný princíp zakotvený v § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, na základe ktorého je možné upraviť položky účtovnej závierky do času jej schválenia príslušným orgánom. Ustanovenie upravuje vedenie účtovníctva od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov, v prípade ak nástupnícka účtovná jednotka je novozaložená spoločnosť, ktorá k rozhodnému dňu ešte nevznikla. V danom prípade za nástupnícku účtovnú jednotku vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku premenou zanikajúca účtovná jednotka, pričom povinnosť pri vedení účtovníctva postupovať tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej časti imania, a to z dôvodu, ak by nenastali právne účinky premeny alebo cezhraničnej premeny.

V súlade so znením zákona o premenách sa upravujú odkazy pre poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Rozhodný deň nemusí byť totožný s dňom právnych účinkov premeny. Môže byť stanovený pred dňom kedy nastávajú právne účinky premeny. Zákon o účtovníctve upravuje, aby

nástupnícka účtovná jednotka otvorila účtovné knihy a zostavila otváraciu súvahu aj v prípade, ak ide o zlúčenie, kedy nástupníckou účtovnou jednotkou je jestvujúca účtovná jednotka, ktorá k tomu dňu prevezme do účtovníctva jednotlivé položky majetku a záväzkov a vlastné imania na základe projektu premeny a princípov účtovníctva. V prípade, ak nástupnícka účtovná jednotka k rozhodnému dňu ešte nevznikla, otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku premenou zanikajúca účtovná jednotka. V prípade cezhraničnej premeny, kedy zanikajúcou právnickou osobou je zahraničný subjekt a nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva novovzniknutá slovenská účtovná jednotka, táto otvorí účtovné knihy a otváraciu súvahu ku dňu právnych účinkov cezhraničnej premeny a k tomu dňu zaúčtuje všetky účtovné prípady od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov premeny.

K bodu 4

V nadväznosti na právnu úpravu cezhraničnej zmeny právnej formy, a to z dôvodu zmeny sídla do iného cieľového štátu nastáva výmaz účtovnej jednotky, ktorou je obchodná spoločnosť alebo družstvo z obchodného registra. K tomu dňu zaniká obchodná spoločnosť alebo družstvo ako účtovná jednotka a posledný štatutárny orgán je povinný zabezpečiť ukončenie vedenia účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a jej uloženie do registra účtovných závierok.

K bodu 5

Ak ide o zmenu právnej formy v nadväznosti na zákon o premenách, pričom právny nástupca je opäť slovenská účtovná jednotka, predmetom úpravy je povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky ku dňu účinnosti zmeny právnej formy.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu zosúladenia odkazov pod čiarou v súlade s navrhovanými zmenami.

K bodu 7

Nemení sa spôsob ukladania dokumentov pri premenách, ostáva zachovaná možnosť, aby za zanikajúcu účtovnú jednotku ukladala dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka. Do dňa účinkov premeny môže ukladať dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka.

K bodu 8

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenený. Principiálne zanikajúca účtovná jednotka oceňuje ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu majetok a záväzky reálnou

hodnotou (okrem v prípadu, ak nástupnícka právnická osoba nie je slovenskou účtovnou jednotkou). Nástupnícka účtovná jednotka preberá od zanikajúcej účtovnej jednotky majetok a záväzky k rozhodnému dňu v ocenení reálnou hodnotou. V prípade odštiepenia ide o ocenenie majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom odštepovanej časti imania.

K bodu 9

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenení. Zanikajúca účtovná jednotka má povinnosť oceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade odštiepenia predmetom ocenenia je majetok a záväzky odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky. V prípade cezhraničných premien, ak nástupcom nebude slovenská účtovná jednotka, nevzniká povinnosť preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade, ak nástupca bude mať sídlo v zahraničí, ale ostáva podnikať na území SR prostredníctvom organizačnej zložky t.j. slovenskej účtovnej jednotky, vzniká povinnosť precenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu.

K bodu 10

Upravujú sa ustanovenia účinnosti návrhu zákona o účtovníctve v priamej previazanosti so schválením projektu premeny, a to v nadväznosti na návrh zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

K Čl. XIII

(Zákon o obchodnom registri)

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje komplexne upraviť ustanovenia zákona o obchodnom registri, ktoré definujú aké skutočnosti sa pri ktorej transakcii do obchodného registra zapisujú.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na novú terminológiu a označenie citovaného predpisu.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodu 7

V zmysle požiadaviek návrhu zákona ukladá osvedčenie o cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy bezodkladne po jeho vydaní notár 87). Uznesenie sa uloží do zbierky listín elektronicky a následne sa zašle prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) automatizovane obchodným registrom ďalších zúčastnených spoločností. Uvedené vyplýva z požiadaviek smernice, kedy sa v oblasti práva obchodných spoločností buduje ďalej na vybudovanom systéme BRIS a práve pri cezhraničnej mobilite spoločností sa jeho využitie značne využíva.

K bodu 8

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodom 9 až 11

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu definujúcu neprípustnosť premeny a cezhraničnej premeny sa navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej tieto skutočnosti preveruje obchodný register pri zápise premeny a cezhraničnej premeny do obchodného registra.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 13

Predkladané ustanovenie v odseku 2 oddeľuje časť textu pôvodne obsiahnutú v odseku 1 tak, aby bola lepšie čitateľná. Navrhovaný odsek 3 predkladá právnu úpravu zápisu v spojení s premenou spoločností alebo družstiev.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 16

Smernica (EÚ) 2019/2121 vyžaduje v každom prípade pri cezhraničných premenách výmenu informácií medzi obchodnými registrami členských štátov prostredníctvo systému prepojenia obchodných registrov (BRIS). Európska komisia dlhodobo prezentuje túto platformu ako predpoklad pre ďalšiu právnu úpravu na európskej úrovni spojenú s mobilitou spoločností.

Vyžaduje tak, aby obchodné register medzi sebou komunikovali prostredníctvom tejto platformy tak, aby na základe zasielaných notifikácií členské štáty ostatných zúčastnených

osôb vedeli, aký úkon vykonal obchodný register a či došlo k nadobudnutiu účinnosti danej cezhraničnej premeny. Uvedené ustanovenia transpozíciou požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Ustanovenie §10f a § 10g sa týka cezhraničnej fúzie, kedy obchodný register nástupníckej spoločnosti (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru zanikajúcej spoločnosti, týkajúci sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení fúzia nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu nástupníckej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10h a § 10i sa týka cezhraničnej zmeny právnej formy, kedy obchodný register premenenej spoločnosti, teda spoločnosti po zmene právnej formy, (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru v ktorom bola spoločnosť zapísaná pred cezhraničnou zmenou právnej formy, týkajúcu sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení cezhraničná zmena právnej formy nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu premenenej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10j, §10k a §10l sa týka cezhraničného rozdelenia. V danom prípade prebieha v rámci systému BRIS viacero notifikácií. Po zápise nástupníckych spoločností do obchodného registra (po tom, čo zapíše tieto spoločnosti na ich návrh) informujú príslušné obchodné registre obchodný register zanikajúcej spoločnosti o tom, že nástupnícke spoločnosti boli zapísané. Na základe tejto notifikácie je obchodný register zanikajúcej spoločnosti povinný vykonať výmaz spoločnosti a o tejto skutočnosti opätovne notifikovať cez BRIS obchodným registrom nástupníckych spoločností (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozdelenie nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu rozdeľovanej spoločnosti). V prípade odštiepenia register rozdeľovanej spoločnosti sa výmaz nevykonáva, nakoľko rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Register zapíše zmeny zapísaných údajov rozdeľovanej spoločnosti (na základe návrhu spoločnosti) až po prijatí notifikácií o zápise nástupníckych spoločností a následne ich notifikuje o tom, že cezhraničné rozdelenie nadobudlo účinnosť.

K bodu 17

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XIV

(Zákon o dani z príjmov)

K bodu 1

Ustanovuje sa, že predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjmu plynúceho z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodom 2 a 3

Legislatívno technická zmena v nadväznosti na predkladanú úpravu.

K bodu 4

Navrhuje sa ustanoviť osobitný moment nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní na účely uplatnenia oslobodenia príjmu (výnosu) z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev. Týmto dňom nadobudnutia je deň zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky odštiepenia, a to tak pre prípad, že ide o predaj akcií alebo obchodného podielu, ktoré:

-nadobudol v dôsledku odštiepenia nástupník od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

-nadobudol akcionár alebo spoločník na nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

K bodu 5

Nakoľko k vzniku oceňovacích rozdielov z precenenia majetku a záväzkov, ktoré môžu byť následne určené na výplatu spoločníkom, môže prichádzať celkovo pri všetkých druhoch premien, ide o legislatívno-technickú úpravu v prípade výplaty spoločníkom, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a táto výplata im plynie zo zdroja na území Slovenskej republiky.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane pri osobitnom spôsobe zahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov aj pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností. V prípade odštiepenia sa tento inštitút sprístupňuje pre nástupníka pri tých pohľadávkach a záväzkoch, ktoré sú predmetom odštiepenia.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 12

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v reálnych hodnotách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 5 9 ustanovené pravidlá úpravy základu dane a ocenenia majetku a záväzkov v prípade odštiepenia s cezhraničným prvkom. Ods. 11 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení reálnych hodnôt.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností

K bodu 16

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu

dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v pôvodných cenách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 7 ustanovené podmienky na uplatnenie § 17ea, t. j. na uplatnenie prístupu úpravy základu dane a ocenenia pôvodnými cenami. Ods. 13 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení pôvodných cien.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technické doplnenie definície nehmotného majetku pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodom 18 až 20

Dopĺňa sa stanovenie vstupnej ceny finančného majetku, ktorý vzniká alebo sa preberá nástupníkom v procese rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v závislosti od toho, či sa na účely úpravy základu dane postupovalo pri odštiepení v súlade s princípom reálnych hodnôt alebo pôvodných cien. Ak ide o finančný majetok akcionára alebo spoločníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pri stanovení vstupnej ceny jeho finančného majetku, ktorý mu ostane na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a tiež ktorý získa na jeho nástupníkovi, sa bude vychádzať z pôvodného ocenenia akcií alebo obchodného podielu, ktorými boli tieto akcie alebo obchodný podiel ocenené pred odštiepením. Ocenenie finančného majetku sa následne stanoví v pomernej výške zodpovedajúcej pomeru vlastného imania daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením prevzatého jeho nástupníkom. Týmto spôsobom sa tiež určí vstupná cena finančného majetku, ktorý ostane akcionárovi alebo spoločníkovi na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením po realizácii odštiepenia.

K bodom 21 až 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prijatie nového zákona o premenách, ktorý novo definuje rozdelenie ako formu premeny obchodných spoločností, ktoré sa

realizuje buď formou rozštiepenia, ktoré na účely zákona o dani z príjmov doteraz predstavovalo rozdelenie alebo formou odštiepenia. Preto bolo potrebné zosúladiť pojmy aj na účely zákona o dani z príjmov s pojmami podľa zákona o premenách obchodných spoločností alebo družstiev.

K Čl. XV

(Zákon o starobnom dôchodkovom sporení)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktoré je potrebné reflektovať v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. XVI

(Zákon o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa ustanoviť, aby v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením, v rámci ktorého dochádza k prechodu hmotného alebo nehmotného majetku rozdeľovanej spoločnosti, registrovanej za platiteľa dane, na nástupnícku spoločnosť, sa táto nástupnícka spoločnosť stala ex lege platiteľom dane ku dňu účinnosti premeny, ak je zdaniteľnou osobou. Navrhuje sa, aby sa platiteľom podľa § 4 zákona o DPH stala aj zdaniteľná osoba so sídlom v inom členskom štáte EÚ, resp. so sídlom v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá je nástupníckou spoločnosťou aj pri odštiepení v inom členskom štáte alebo v zmluvnom štáte alebo pri cezhraničnom odštiepení, ak prechádzané imanie rozdeľovanej obchodnej spoločnosti je možné na účely zákona o DPH považovať za prevádzkareň v tuzemsku. Ak nástupnícka spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou, prechod hmotného alebo nehmotného majetku bude rozdeľovaná spoločnosť povinná vysporiadať v súlade s § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH.

V prípade, ak sa platiteľom podľa § 4 ods. 4 písm. a), b) alebo písm. e) zákona o DPH stane zdaniteľná osoba so sídlom v inom štáte, navrhuje sa, aby doklady, ktoré je zdaniteľná osoba povinná predložiť na osvedčenie skutočnosti, na základe ktorej sa stala platiteľom, boli úradne overené; uvedená povinnosť sa nebude vyžadovať, ak sa táto skutočnosť zapisuje do obchodného registra (napríklad cezhraničné rozdelenie tuzemskej spoločnosti).

K bodu 3

V § 5 sa navrhuje ustanoviť, aby sa zahraničná osoba v určitých, presne vymedzených prípadoch, stala platiteľom zo zákona, podobne ako je tomu v prípade ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH. Dôvodom takéhoto návrhu je zachovanie kontinuity štatútu platiteľa v prípadoch, kedy na zahraničnú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom platiteľa zaniknutého bez likvidácie, alebo ktorá je nástupníckou spoločnosťou platiteľa rozdeleného odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok, ktorý by bol v prípade, že by išlo o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu,

posudzovaný podľa pravidiel zákona o DPH ustanovujúcich miesto dodania tovaru alebo služby za dodaný v tuzemsku. Navrhované prípady sa týkajú len situácií, kedy právny nástupca alebo nástupnícka spoločnosť bude aj v prípade, že nastala skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom, posudzovaná ako zahraničná osoba, teda v dôsledku, že nastane predmetná skutočnosť, jej nevznikne v tuzemsku prevádzkareň, keďže na takýto prípad sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 4 a 5

Navrhované ustanovenia spresňujú doterajšie znenie § 10 ods. 1 zákona o DPH o skutočnosť, že nadobúdateľ podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa na účely uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH, založených právnymi skutočnosťami, ku ktorým došlo po dni účinnosti prevodu, resp. vkladu, považuje v rozsahu na neho prevádzaného hmotného a nehmotného majetku za právneho nástupcu prevodcu, resp. vkladateľa podniku alebo jeho časti. Okrem už uplatňovaného ustanovenia § 54b zákona o DPH pôjde napríklad o práva a povinnosti vyplývajúce z § 53, 53b alebo § 81 zákona o DPH. Tieto následky nenastanú, ak ide o prevod, resp. vklad podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa navrhovaného § 10 ods. 2 zákona o DPH.

Súčasne sa z dôvodu právnej istoty navrhuje výslovne ustanoviť, že v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením (či odštiepením zlúčením alebo odštiepením splynutím) alebo v prípade cezhraničného odštiepenia, sa za dodanie tovaru alebo služby nepovažuje prechod hmotného majetku alebo nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť, ak je táto ku dňu účinnosti premeny platiteľom (odštiepenie zlúčením) alebo sa platiteľom stáva podľa § 4 ods. 4 písm. e) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona o DPH (odštiepenie splynutím) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o DPH (cezhraničné odštiepenie) . Aj v tomto prípade sa nástupnícka spoločnosť považuje striktne v rozsahu prevádzaného majetku na účely zákona o DPH za právneho nástupcu rozdeľovanej spoločnosti. Z toho vyplýva, že nástupnícka spoločnosť nenadobúda práva a povinnosti z na ňu prejdených záväzkov, ak sa tieto nevzťahujú k majetku, ktorý je predmetom prechodu. Napríklad, ak na nástupnícku spoločnosť prešla povinnosť zaplatiť za tovar kúpený rozdeľovanou spoločnosťou, ktorá už tento tovar dodala tretej osobe, alebo ak predmetný tovar ostáva v majetku rozdeľovanej spoločnosti, rozdeľovaná spoločnosť ostáva naďalej povinná vykonať opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

V prípade odštiepenia, resp. cezhraničného odštiepenia, podobne ako je posudzované právne nástupníctvo na účely zákona o DPH pri prevode, resp. vklade podniku platiteľa, je však právne následky právneho nástupníctva potrebné vykladať s ohľadom na právne následky, ku ktorým dochádza pri tejto forme premeny, keďže rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Z uvedeného vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH vo vzťahu k prechádzanému majetku budú nástupníckej spoločnosti vznikať, len ak ku právnej skutočnosti, ktorá vznik práva alebo povinnosti založila, dôjde po dni účinnosti premeny. Napríklad, ak 100 dní od splatnosti záväzku za dodanie tovaru, za ktoré rozdeľovaná spoločnosť nezaplatila protihodnotu, uplynulo predo dňom účinnosti rozdelenia spoločnosti odštiepením, bude na splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH povinná rozdeľovaná spoločnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že následne dôjde

v dôsledku odštiepenia k prechodu tohto tovaru na nástupnícku spoločnosť spolu so záväzkom jeho úhrady. Následne, v prípade úplnej alebo čiastočnej úhrady tohto záväzku, ku ktorej dôjde po účinnosti premeny, nástupníckou spoločnosťou, bude táto oprávnená na vykonanie opravy opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 6 až 8

V prípade, že je predmetom prechodu investičný majetok podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, navrhuje sa, ako tomu je v súčasnosti pri prevode, resp. vklade podniku alebo časti podniku, aby spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje odštiepením resp. cezhraničným odštiepením, bola povinná oznámiť nástupníckej spoločnosti údaje týkajúce sa úpravy odpočítanej dane (§ 54, 54a a § 54d zákona o DPH), čím sa sleduje kontinuita pri uplatňovaní tohto inštitútu, tak z hľadiska plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako aj z hľadiska presnosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Ak k uvedenému odovzdaniu informácie nedôjde, navrhuje sa aj v prípade tejto formy premeny obchodnej spoločnosti ustanoviť právnu domnienku, ktorá predpokladá, že k odpočítaniu došlo rozdeľovanou spoločnosťou v plnej výške a v roku rozdelenia spoločnosti odštiepením alebo cezhraničným odštiepením.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH nevznikala ani v prípade zániku platiteľa bez likvidácie, ktorého právny nástupca sa stáva platiteľom podľa navrhovaného § 5 ods. 3 písm. a) zákona o DPH.

K Čl. XVII

(Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon))

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami spojeným s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 2

Uvedené ustanovenie súvisí s požiadavkou „prelicencovania“ nástupníckej spoločnosti, resp. pôvodného držiteľa povolenia v prípade zmeny právnej formy tak, aby boli zachované všetky podmienky na vydanie súhlasu a povolenia podľa atómového zákona. Je nevyhnutné, aby boli zachované podmienky mierového využívania jadrovej energie, zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom a ďalšie aspekty zaručenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti aj po premene, cezhraničnej premene, zmene a cezhraničnej zmene právnej formy.

K Čl. XVIII

(Zákon o európskej spoločnosti)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K Čl. XVIX

(Zákon o zdravotných poisťovniach)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XX

(Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

K bodom 1 a 2

Legislatívno technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXI

(Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXII

(Zákon o správcoch)

Navrhuje sa zaviesť informačná povinnosť správcu v prípade premeny alebo zmeny právnej formy, kedy je potrebné informovať ministerstvo v stanovenej lehote o tom, že takáto transakcia sa chystá.

K Čl. XXIII

(Zákon o európskom družstve)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 2 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K Čl. XXIV

(Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXV

(Zákon o kolektívnom investovaní)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

V novelizačnom bode 2 je obsiahnutý odkaz na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov po schválení projektu cezhraničnej zmeny právnej formy na akciovú spoločnosť. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2009/65/ES

z 13. júla 2009 o koordinácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. L 302, 17. 11. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. L 331, 15. 12. 2010). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodu 3

V novelizačnom bode 3 sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce správcov alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov. V danom prípade ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L 174, 1. 7. 2011). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXVI

(Zákon o energetike)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXVII

(Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XXVIII

(Zákon o poisťovníctve)

K bodu 1 a 3

Úprava v § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona o poisťovníctve je navrhovaná z dôvodu potreby jasného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy poisťovne a zaisťovne, keďže predmetné spoločnosti môžu mať v zmysle § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 len formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

V novelizačnom bode sa používa spojenie „poisťovňa z iného členského štátu“. Ide o pojem zavedený v § 4 ods. 3 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ktorý je v tejto oblasti bežne zaužívaný.

K bodu 4

V súvislosti s možnosťou cezhraničnej zmeny právnej formy je potrebné zabezpečiť licenčný proces pre poisťovňu z iného členského štátu meniacu svoju právnu formu v súlade so slovenským obchodným právom. Na tieto účely sa navrhuje rozšírenie definície žiadateľa o povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti s tým, že rozhodujúcim momentom je prijatie projektu cezhraničnej zmeny právnej formy príslušným orgánom.

K bodom 5 až 13

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

K Čl. XXIX

(Zákon o štatutárnom audite)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXX

(Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

K zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa pridáva aj predaj podniku ako úkon na nadobudnutie platnosti ktorého sa vyžaduje súhlas sudcu v zmysle predmetného ustanovenia. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby takýto spôsob odčlenenia majetku v trestnom konaní nebol robený svojvoľne s cieľom zbavenia sa časti majetku spoločnosti, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie.

K Čl. XXXI

(Zákon o hazardných hrách)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXII

(Zákon o ochrane hospodárskej súťaže)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIII

(Zákon o riešení hroziaceho úpadku)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIV

(Zákon o mediálnych službách)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXV

(Účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje k 1. marcu 2024.

V Bratislave, 14. apríl 2023

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viliam Karas, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 155 z 3. apríla 2013 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedný ch za prebratie a aplikáciu smerníc.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č . 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľ adu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len 'smernica Solventnosť II').

Cieľom implementácie smernice Solventnosť II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú pois ťovne a zaisťovne vystavené. Na vytvorenie funkčného systému sa využil Lamfalussyho proces (t.j. 1. úroveň – rámcová smernica, 2. úroveň – vykonávacie predpisy Európskej komisie a 3. úroveň – technické štandardy Európskej komisie a odporúčania vydané Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Cieľom Solventnosti 2 je najmä zabezpečiť lepš iu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu EÚ, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z EÚ a zabezpečiť lepšie rozdelenia kapitálový ch zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie 'celkovej solventnosti' dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika v spoloč nosti (riadiacu kapacitu, kontrolu vnútorného rizika, procesy monitorovania rizika atď.).

Pre nový systém bol navrhnutý trojpilierový systém pozostávajúci z Piliera 1 - Finančné požiadavky, Piliera 2 – Systém správy a riadenia a Piliera 3 – Vykazovanie pre účely dohľadu a zverejň ovanie informácií. V rámci Piliera 1 obsahuje nový systém solventnosti dve kapitálové požiadavky vypočítané pre odlišné účely a podľa odlišných metód – kapitálovú pož iadavku na solventnosť (SCR) a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť (MCR). SCR predstavuje úroveň kapitálu, ktorá umožňuje poisťovni absorbovať závažné neočakávané straty a, ktorá z ároveň poskytuje poisteným primeranú ochranu. Samotný výpočet SCR bude prebiehať prostredníctvom štandardného vzorca alebo interného modelu vyvinutého poisťovňou alebo zaisťovňou. MCR predstavuje takú úroveň kapitálu, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť.

Nakoľko nový systém je navrhnutý tak, aby stimuloval poisťovne a zaisťovne k meraniu a adekvátnemu riadeniu svojho rizika, bude aj činnosť dohľadu zameraná na identifikáciu rizikového profilu dohliadanej spoloč nosti. Solventnosť II prináša aj výrazné zmeny v súvislosti s dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine – poistné skupiny budú dohliadané komplexne, s čím je úzko spojený presun ur čitých kompetencií pri výkone dohľadu na orgán dohľadu nad skupinou, resp. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

V súvislosti s transpozíciou smernice Solventnosť II obsahuje návrh zákona v článku II novelizáciu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa poskytovania predzmluvný ch informácií klientom. Èlánok III obsahuje novelu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa zavádza pre poisťovne povinnosť uplatňovať systém bonus a malus.

Návrh zákona sa nepredkladá na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č . 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na verejné financie. Vzhľadom na jeho komplexnosť môže zvýšiť administratívne zaťaženie pre poisťovne. Zároveň bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem t ých ustanovení, ktoré súvisia s nábehom na nový režim, pričom tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. apríla 2015.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

42

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len 'ná vrh zákona') sú niektoré vzťahy sú visiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činností poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, úprava reorganizácie a niektorých vzťahov súvisiacich s ich zánikom. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákon upravuje sú niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných č lenských štátov a zaisťovní z iných členských štátov vykonávajúcich poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe jednotného európskeho pasu a zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Ná vrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou.

K § 2

V súlade s článkom 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'smernica Solventnosť II') ustanovenie špecifikuje, že návrh zákona sa vzťahuje na životné poisťovne, neživotné poisťovne, univerzá lne poisťovne a zaisťovne.

K § 3

Je vhodné, aby sa návrh zákona nevzťahoval na určité subjekty, ktoré poskytujú poisťovacie služby, a to pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Uvedené ustanovenie preto špecifikuje subjekty a činnosti, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Explicitne sa stanovuje, že sa návrh zákona nevťahuje na vykonávanie verejného zdravotné ho poistenia, sociálneho poistenia a na ďalšie činnosti a subjekty v súlade s článkami 5, 6, 9, 10 a 11 smernice Solventnosť II.

K § 4

V ustanovení sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a finitného zaistenia.

K § 5

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. úzke väzby, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát záväzku, domovský členský štát, vnútroskupinová transakcia) alebo o pojmy, ktoré súvisia s požiadavkami na poisť ovne alebo zaisťovne (napr. zverenie výkonu činnosti, upisovacie riziko, trhové riziko, kreditné riziko, operačné riziko, riziko likvidity).

K § 6

Obsah tohto ustanovenia návrhu zákona tvoria zásadné náležitosti týkaj úce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Vykonávanie poisťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne. Stanovuje sa, že poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredn íctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na poisťovanie a súvisiace činnosti. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia alebo pre poistný druh neživotné ho poistenia. Výnimka z tejto zásady je možná v prípade poisťovní vykonávajúcich životné poistenie, týmto môže byť udelené povolenie aj n a vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby alebo v prípade poisťovní vykonávajúcich iba poistenie úrazu a poistenie choroby, ktorým môže byť udelené povolenia na vykonávanie životného poistenia. Súčasné vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia je možné aj v prí pade poisťovní vykonávajúcich poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi. Èlenenie poistných druhov na jednotlivé poistné odvetvia tvorí prílohu č. 1 k návrhu zákona.

K § 7

Začatie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovňou musí podlieha ť predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia poisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie požiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu delegovaného nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. .../ z 28. júla 2014 pozmeňujúcom smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'vykonávacie nariadenie') osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu pozostávajú z členov predstavenstva poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôle žitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností poisťovne, čiže bez nich by poisťovňa nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizí k, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre poisťovňu vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Pr íkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedený ch vyššie sú vývoj a oceňovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce č innosti nie sú považované za kritické alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

Stanovujú sa prípady, kedy N árodná banka Slovenska žiadosť zamietne, pričom v prípade ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok len pre niektoré z požadovaných činností, môže Národná banka Slovenska vyhovieť žiadosti čiastočne.

K § 8

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania zaisťovacej činnosti. Vykonávanie zais ťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne. Stanovuje sa, ž e zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisť ovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Uvedené obmedzenie neplat í v prípade zaisťovní z tretích krajín, ktorých režim solventnosti je v zmysle článku 172 smernice Solventnosť II rovnocenný s režimom Solventnosť II. V takom prípade sa zaistné zmluvy uzavreté s takýmito zahraničnými zaisťovňami posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisť ovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať č innosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahàňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančné ho sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finanč nom konglomeráte. Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zais ťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia, neživotného poistenia alebo pre oba tieto poistné druhy.

Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže Národná banka Slovenska udeliť aj poisťovni.

K § 9

Začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zaisťovňou musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia zaisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie po žiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu vykonávacieho nariadenia osoby, ktoré skutočne riadia zaisťov ňu pozostávajú z členov predstavenstva zaisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôležitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností zaisťovne, čiže bez nich by zaisťovň a nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre zaisťovň u vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Príkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedených vyššie sú vývoj a oceň ovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce činnosti nie sú považované za kritick é alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

V prípade, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti žiada poisťovňa, uplatňujú sa ustanovenia paragrafu primerane s dôrazom na splnenie požiadaviek potrebných a príznačných pre vykoná vanie zaisťovacej činnosti.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie pois ťovacej činnosti sa tu upravuje možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 10

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkaj ú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisť ovne. Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpo čet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú pož iadavku na solventnosť sa môžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky je pod ľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, ž e právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 11

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre poboč ku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť ulo žené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne. Zahraničná zaisť ovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať N árodnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet kapitálovej pož iadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu zaisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa m ôžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dô vodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že prá vna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zais ťovaciu činnosť na území celého Spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

Ustanovenie ďalej upravuje rozsah povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o ž iadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by také to povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 7 alebo § 9. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisť ovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uveden ých v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 14

V súlade s článkom 26 smernice Solventnosť II sa upravuje predchádzajúca konzultácia Ná rodnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pred udelen ím povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, dcérskou spoločnosťou materskej spoloč nosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, alebo spoločnosťou kontrolovanou tou istou osobou, ktorá kontroluje aj poisťovňu z iného členského štá tu alebo zaisťovňu z iného členského štátu. Rovnako sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je budúca poisťovňa alebo zaisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa t ýkajú vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo majú iné kľúčové funkcie. Vš etky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre priebežnú kontrolu dodržiavania podmienok činnosti finančnými inštitúciami.

K § 15

Upravuje sa informačná povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Okrem základn ých informácií ako je členský štát plánovanej pobočky, navrhované sídlo pobočky, meno a priezvisko osoby navrhovanej za vedúceho pobočky a organizačnej štruktúry pobočky, musí ozná menie obsahovať plán poisťovacej činnosti a, ak sa poisťovňa rozhodla vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyhlásenie, že sa stala členom n árodnej kancelárie a národného garančné ho fondu členského štátu pobočky. Obdobne sa upravuje oznamovacia povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu. Zároveň sa stanov uje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o plánovaných zmenách najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

K § 16 a 17

V sú lade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva ť poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodné ho poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informáci í medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu hostiteľských členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobení m uvedených poisťovní a zaisťovní.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zais ťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu, je povinná vykonať alebo strpie ť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

K § 18 až 20

V súlade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu domovských členských štátov a Ná rodnou bankou Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb.

Dohľad nad vykonávaním poisťovacej a zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prí pade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (článok 155 smernice Solventnosť II). Ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naď alej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, po informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykoná vanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykoná vania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Upravuje sa oznamovacia povinnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovne z iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Z ároveň sa v odseku 7 upravuje informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí, že č innosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu by mohla mať negatívny vplyv na jej finančnú situáciu.

Ustanovenie umožňuje v zmysle článku 155 smernice Solventnosť II, Národnej banke Slovenska pož adovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zais ťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.

K § 22

V súlade so smernicou Solventnosť II sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzť ahu k Európskej komisii (ďalej len 'Komisia'), Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a k príslušným orgá nom dohľadu iných členských štátov.

K § 23

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredn íctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a zaisťovne a pre systém regulácie. Systém správy a riadenia zahàňa minimálne funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu (kľúčové funkcie).

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni poisťovni a zaisťovni voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť tú to funkciu v praxi, ak sa v zákone nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií poisťovne a zaisť ovne. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborní kov v súlade s obmedzeniami stanovenými v zákone.

V malých a menej zložitých poisťovniach a zaisťovniach môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia poisťovne a zais ťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo č inností.

Podrobnejšie požiadavky na systém správy a riadenia a odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo vykonávajú iné kľú čové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, podrobnejšiu charakteristiku a požiadavky na výkon jednotlivých funkcií a podmienky, za ktorých sa m ôže vykonávať zverenie výkonu činnosti, budú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie.

K § 24

Ustanovením sa transponuje článok 42 smernice Solventnosť II. Stanovuje sa, že všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, poboč ke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne musia spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť, pričom podliehajú oznamovacej povinnosti voči Národnej banke Slovenska. Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností osôb, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ich odborná kvalifikácia a skúsenosti, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory. Na účely zákona sa definuje dôveryhodná fyzická osoba.

K § 25

Ustanovením sa transponuje článok 44 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočká m zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci straté gie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizí k minimálne zahàňať.

K § 26

Každá poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne by mala mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorné ho modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Hodnotenie sa má vykonávať v pravidelných intervaloch, avšak minimálne raz ročne, ako aj po každej významnej zmene rizikového profilu spoločnosti. Vý sledky každého hodnotenia by mali byť oznámené Národnej banke Slovenska ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

K § 27

Ustanovením sa transponuje článok 46 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočkám zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetk ých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a funkciu dodržiavania súladu s predpismi. Zároveň sa v zmysle smernice Solventnosť II vymedzuje funkcia dodr žiavania súladu s predpismi.

K § 28

Ustanovenie transponuje článok 47 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Zároveň sa stanovuje, že funkcia vnútorného auditu musí byť nezávislá od operačných činností. Osoba alebo organizačná jednotka zodpovedná za vý kon funkcie vnútorného auditu nesmie vykonávať inú funkciu. Pre dosiahnutie objektívneho a nezávislého výkonu funkcie vnútorného auditu je potrebné , aby osoby zodpovedné za vykonávanie tejto funkcie m ali prístup k potrebným informáciám a, aby každé svoje zistenie a odporúčanie oznámili predstavenstvu alebo dozornej rade.

K § 29

Ustanovením sa transponuje článok 48 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovň a, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Osoby vykonávajúce aktuársku funkciu musia mať znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Zároveň musia byť schopn é preukázať, že ich schopnosti primerane zodpovedajú platným profesným pravidlám.

K § 30

Ustanovenie predmetné ho paragrafu transponuje článok 49 smernice Solventnosť II. V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými prostredníctvom zverenia výkonu č innosti je dôležité, aby Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu mala prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastní poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, č i je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly, resp. dohľad na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok zverenia výkonu činnosti by Národná banka Slovenska mala byť informovaná pred zverením výkonu kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností.

K § 31

Ustanovením sa stanovuje povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne upraviť organizačnú štruktúru a nastavenie vnútorných procesov spôsobom zabezpečujú cim minimalizovanie rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Na účely zistenia konfliktov záujmov sa najmä berie do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv alebo za uzatváranie iných ako poistných zml úv nie sú voči klientom v osobitnom vzťahu, resp. postavení. Stanovuje sa povinnosť zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov, ktoré musia byť vypracované v p ísomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štrukt úry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.

K § 32

Stanovuje sa povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťa žností a ich evidenciu umožňujúci spravodlivé vyšetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

K § 33 až 35

Ustanoveniami sa transponujú články 51, 53, 54 a 55 smernice Solventnosť II.V záujme zaručenia transparentnosti je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná najmenej raz ročne zverejni ť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Ustanovenia tohto zákona zároveň nebránia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie. Bližšia charakteristika náležitosti správy o solventnosti a finanč nom stave ako aj ďalšie súvisiace povinnosti budú upravené vykonávacím nariadením.

K § 36

Stanovuje sa všeobecný princíp oceňovania aktív a pasív poisťovňou, zaisťovňou, poboč kou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne. V dôsledku povahy niektorých aktív a pasív je možný odklon od stanoveného spôsobu oceňovania, ak tak stanovuje zákon v ďalší ch ustanoveniach alebo vykonávacie nariadenie.

K § 37 až 44

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poboč ka zahraničnej zaisťovne je povinná zriadiť primerané technické rezervy s cieľom dodržať svoje z áväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia.

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záv äzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovň a, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technick ých rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisť ovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného alebo zaistného kmeňa.

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných a zaistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

Hodnota technických rezerv je určená súčtom najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže. Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budú cim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záv äzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s t ýmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov.

Príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier zohľadňuje dlhodobý charakter poistných záväzkov. Preto z dôvodu zníženia vplyvu krátkodobých vý kyvov na finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní sa pri jej zostrojení zohľadňuje párovacia úprava alebo úprava volatility. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách a hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhš ími splatnosťami ku konečnej forwardovej sadzbe.

Ïalšie spresnenia výpočtu technických rezerv budú stanovené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 45 až 47

Kapitálové požiadavky kladené na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne by mali byť kryté vlastnými zdrojmi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a poboč ky zahraničnej zaisťovne bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená.

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prí pade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v návrhu zákone mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predá vajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto fondy akumulovaný ch prostriedkov sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

Fondy akumulovaných prostriedkov by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v návrhu zákona.

V súvislosti so stanovením vlastných zdrojov, klasifikáciou vlastných zdrojov a použiteľnosť ou vlastných zdrojov budú viaceré náležitosti ako napr. kritéria schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov Národnou bankou Slovenska, zoznam položiek vlastných zdrojov jednotlivých tried, metódy použiteľn é Národnou bankou Slovenska pri schvaľovaní hodnotenia a zaradenia položiek vlastných zdrojov do jednotlivých tried, kvantitatívne limity pre jednotlivé triedy a pod. upravené vykonávacím nariadením vydaným Komisiou.

K § 48

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

Na zabezpečenie toho, že poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničný ch poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi kryjúcimi kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, sú povinné minimálne raz ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, priebežne ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikov ého profilu.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa ur čí ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistní kom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál sa musí počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto pois ťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničn ých poisťovní lebo pobočiek zahraničných zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika a účinkov diverzifikácie.

K § 49 až 53

Stanovuje sa štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahranič nej zaisťovne hodnotiť jej ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca platí modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kateg órii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zais ťovne, môže táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska použiť tieto svoje špecifické parametre.

Zároveň sa povoľuje zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných poisť ovní a zaisťovní.

V prípade, ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza š tandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže nariadiť použitie parametrov charakteristických pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu.

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými spoločnosťami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť prostredníctvom š tandardného vzorca, Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia stanoví viaceré náležitosti ako napr. úpravu štandardného vzorca, podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká patriace do príslušných rizikových modulov, metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, korelačné parametre rizík, metódy a parametre použiteľné pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, metódy použiteľné na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu te chnických rezerv a odložených daní absorbovať straty a pod.

K § 54 až 62

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa môže na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použiť namiesto štandardného vzorca čiastočný alebo úplný vn útorný model. S cieľom zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb podlieha použitie čiastočného alebo úplného vnútorného modelu predchádzajúcemu schváleniu Ná rodnej banky Slovenska. Pri schvaľovaní čiastočného alebo vnútorného modelu sa postupuje podľa vykonávacieho nariadenia vydan ého Komisiou.

Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prí padoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. Za odôvodnený prípad sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vn útorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne. Ak po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa prestanú dodržiavať stanovené požiadavky, sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek nie je významný.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch a pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho alokáciu vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti.

S cieľom zabezpečiť zosúladený postup pri používaní vnútorných modelov v celom Spoločenstve vydá Komisia vykoná vacie nariadenie stanovujúce podrobnejšie podmienky.

K § 63

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použ iteľnými vlastnými zdrojmi. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť stanovuje minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom. Poisťovňa a zaisť ovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledky výpočtu oznámiť Národnej banke Slovenska. Minimálna kapitálová pož iadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne sa pohybuje v intervale 25% až 45% kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne. Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Komisia vydá vykonávacie nariadenie upresňujúce výpo čet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 64

Ustanovenie zavádza v zmysle čl ánku 132 smernice Solventnosť II zásadu 'obozretnej osoby', ktorou by sa mali riadiť všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne. V porovnaní s doterajšou reguláciou, návrh zákona nestanovuje zoznam prípustných aktív. Poisťovňa a zaisťovňa však investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môžu riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných po žiadaviek. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie Komisia môže vydať vykonávacie nariadenie spresňujúce kvalitatívne pož iadavky pre investovanie poisťovní a zaisťovní.

K § 65

Stanovuje sa, že ustanovenia návrhu zá kona upravujúce oceňovanie aktív a záväzkov, technické rezervy, vlastné zdroje, kapitálovú po žiadavku na solventnosť, minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a investovanie sa primerane vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti a zais ťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 66

V zmysle článku 211 smernice Solventnosť II sa umožňuje zriadenie a činnosť účelovo vytvorených subjektov na území Slovenskej republiky na základe predchádzajúceho povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Èinnosť účelovo vytvorených subjektov spočíva v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré ú čelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom. Rozsah povolenia, povinné podmienky, ktoré sa zahrnú do všetkých vydaných zmlúv, po žiadavky vhodnosti a odbornosti na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt, požiadavky na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel, mechanizmy vn útornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu, požiadavky na účtovníctvo a obozretné podnikanie a požiadavky na solventnosť účelovo vytvorených subjektov budú upravené vo vykonávacom nariadení vydanom Komisiou.

K § 67

Na základe článku 172 smernice Solventnosť II Komisia príjme vykonávacie opatrenia, ktorými stanov í kritéria na zhodnotenie, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovaciu činnosť poisťovní a zaisťovní so sídlom v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom Solventnosť II. Ak sa usúdi, že režim solventnosti v tretej krajine je rovnocenný, zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v tejto tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Uvedeným postupom sa zabezpečí pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

K § 68

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky rozdeľuje Ministerstvo vn útra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K § 69

V zmysle článku 209 smernice Solventnosť II sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného v životnom poistení, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za krytie rizika, na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby sa umožnilo poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.

K § 70

Ustanovením odseku 1 sa stanovujú poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne viaceré povinnosti majúce za cieľ vykonávanie činnosti s odbornou starostlivosťou v záujme ich klientov, poskytovanie informácií potrebných na uzavretie poistnej zmluvy a zákaz používania nepravdivých alebo zavádzajúcich inform ácií pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

Ustanoveniami odseku 2 a 3 sa stanovuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisť ovne povinnosť postupovať v uvedených prípadoch podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovením odseku 4 sa upravuje povinnosť poskytnúť poistníkovi v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím poistnej zmluvy dôležité zmluvné podmienky uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Dostatočný časový predstih sa chápe ako časový priestor potrebn ý na zodpovedné rozhodnutie sa pre poistný produkt, pričom jeho reálne trvanie závisí od skúseností a znalostí klienta v oblasti konkrétneho poistného produktu, ako aj od charakteru a zložitosti predmetného poistn ého produktu. Dostatočný časový predstih potrebný pre konkrétneho klienta je na posúdení osoby, ktorá s klientom uzatvára poistnú zmluvu.

Nasledujúce odseky ustanovujú povinnosť pre členov predstavenstva a členov dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcich pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcich pobočky zahraničnej zaisťovne, nútených správcov, zástupcov nútených správcov, prokuristov a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať svoju činnosť spôsobom zohľadňujúcim a minimalizujúcim riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov a v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov. Upravuje sa zodpovednosť za skutočnú škodu spôsobenú členom predstavenstva poisťovne a zaisťovne a vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne a vedú cim pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 71

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľ adiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ïalej sa ustanovuje, aby obchody s takýmito osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne a zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

K § 72

V tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť vybraným fyzickým osobám zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na zá klade svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Rovnako sa stanovuje povinnosť zachovať mlčanlivosť vo vzťahu k osobným údajom klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v s úlade s článkom 68 smernice Solventnosť II, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Ná rodnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zais ťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní v zákonom určených dôvodov a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a vymedzenými osobami.

K § 73

S cieľom chrániť záujmy poistníkov alebo poistených sa stanovuje, ž e poisťovňa vykonávajúca súčasne činnosti životného poistenia aj neživotného poistenia (tzv. univerzálna poisťovňa) je povinná riadiť tieto činnosti osobitne. Predovšetkým sa stanovuje, ž e na tieto poisťovne sa vzťahujú rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zoh ľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

V súvislosti s možnosťou vykonávať súčasne poisťovaciu činnosť aj zaisťovaciu činnosť sa stanovuje, že ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť je povinná vykonávať tieto činnosti tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených a zaistených a viesť oddelenú analytickú evidenciu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť viesť oddelenú správu, viesť oddelen ú analytickú evidenciu a uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pois ťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví.

K § 74

Ustanovuje sa povinnosť viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorš ích predpisov, pričom účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni a pobočke zahranič nej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorý bol poverený overením účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voč i osobe audítora alebo audítorskej spoločnosti výhrady, môže výber odmietnuť. V prípade, ke ď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora alebo audítorskú spoločnosť, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora alebo audítorskú spolo čnosť, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovň ami a ochrany poistníkov sa stanovuje povinnosť audítorov a audítorských spoločností okamžite ohlásiť Národnej banke Slovenska akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať závažný vplyv na finančnú situá ciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 75

V zmysle článku 159 smernice Solventnosť II sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska týkajúca sa cezhraničného vykonávania poisťovacej č innosti a zaisťovacej činnosti. Informácie sa poskytujú osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v príslušnom členskom št áte a osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Pre neživotné poistenie sa informácie poskytujú v členení podľa skupín odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu z ákona, pre životné poistenie v členení podľa poistných odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu zákona.

Zároveň sa stanovuje povinnosť pre poisťovňu, poboč ku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetv í uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, pričom ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štá tu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.

K § 76

V súlade s článkami 57 a 61 smernice Solventnosť II sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce zrušiť alebo znížiť svoju priamu alebo nepriamu kvalifikovanú účasť na základnom imaní poisť ovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa u stanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Pois ťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak sa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účasti na základom imaní alebo na hlasovacích právach, ktoré spôsobia, ž e tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc stanovených v návrhu zákona. V súlade s článkom 61 smernice Solventnosť II sa zároveň stanovuje, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenska.

K § 77

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uveden ých v návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v pois ťovni alebo zaisťovni v stanovených hraniciach, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predaj podniku, vrá tenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, vykonávanie finančné ho sprostredkovania, neuverejnenie informácií, ktoré obsahuje správa o solventnosti a finančnom stave, viaceré žiadosti týkajúce sa stanovenia a zaradenia vlastných zdrojov, nahradenie niektorých parametrov v štandardnom vzorci parametrami charakteristickými pre prí slušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, schválenie a následné zmeny vnútorného modelu, viaceré žiadosti pri aplikácii osobitného režimu.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktor ý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 78

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni, poboč ke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje v prípade fyzickej osoby, identifikačné údaje v prípade prá vnickej osoby, kontaktné údaje, doklady potrebné na splnenie požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy a taktiež umožniť získať osobné údaje kop írovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním. Následne sa upravuje spracovávanie údajov poisťov ňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a podmienky ich poskytovania tretím osobám.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ď alej ustanovuje povinnosť poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sa stanovuje poisťovni, pobo čke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne povinnosť zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy v životnom poistení nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné poistné zmluvy vrátane ich zmien a súvisiacich dokladov, údaje a k ópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použit ých klientom na uzavretie poistnej zmluvy uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 79

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahàňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Prá vomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú bližšie upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu ako kontrola vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa z ákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záv äzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov.

V zmysle Hlavy I Kapitoly III smernice Solventnosť II sa stanovujú všeobecné právomoci dohľadu, všeobecné zásady výkonu dohľadu, postup pri výkone dohľadu pri cezhraničnom poskytovaní služieb, poskytovanie informácii pre účely dohľadu a poskytovanie informácii Národnou bankou Slovenska iným subjektom.

K § 80

S cieľom zabezpečiť výkon dohľadu Národnej banky Slovenska nad zvereným výkonom funkcií a činností sa v zmysle článku 38 smernice Solventnosť II stanovujú podmienky, ktoré musí poisť ovňa a zaisťovňa splniť, keď zveruje výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe. Zároveň sa upravuje režim výkonu dohľadu na mieste v priestoroch poskytovateľa služieb pri cezhraničnom zverení výkonu funkcie alebo č innosti.

K § 81 až 86

V zmysle článku 212 smernice Solventnosť II sa definuj ú subjekty podliehajúce výkonu dohľ adu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, skupina, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť. Zároveň sa definujú subjekty podieľajúce sa na výkone dohľadu nad skupinou, a to orgán dohľadu nad skupinou a kolégium orgánov dohľadu.

V súlade s článkom 213 smernice Solventnosť II sa stanovuje rozsah a prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou. Pre vybrané subjekty sa v určených prípadoch stanovuje možnosť uplatňovať len ustanovenia zákona upravujúce dopl ňujúci dohľad.

V súlade s článkom 214 sa stanovuje rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou. Vymedzujú sa prí pady, kedy môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľ adu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu z dohľadu nad skupinou.

Dohľad nad skupinou sa v každom prípade uplatňuje na ú rovni konečnej materskej spoločnosti so sídlom v Spoločenstve. V súlade s opciou danou členským štátom uvedenou v článku 216 smernice Solventnosť II sa však povoľuje Národnej banke Slovenska vykonávať v primeranom rozsahu dohľad nad skupinou na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni. V takom prípade je Národná banka Slovenska oprávnená uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských š tátoch, kde sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na ú rovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

V súvislosti s výkonom dohľadu nad skupinou budú viaceré podrobnosti upravené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 87 až 96 a 99

Na úrovni skupiny je potrebné kalkulovať solventnosť za pois ťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu tvoriace súčasť skupiny. Pois ťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou alebo v prípade holdingových poisťovní, poisťovňa alebo zaisťovňa v skupine, sú povinné zabezpečiť, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny. Uvedené výpočty sa vykonaj ú minimálne raz ročne, a to buď poisťovňou s účasťou, zaisťovňou s účasťou alebo holdingovou poisťovňou a predložia sa orgánu dohľadu nad skupinou. Ak sa rizikový profil skupiny vý znamne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa opätovne bezodkladne vypočíta a ozná mi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Stanovujú sa technické zásady a metódy výpoč tu solventnosti skupiny. Poisťovňa s účasť ou alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii alebo, ak orgán dohľadu nad skupinou určil po konzultácii s ostatnými príslušn ými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou z dôvodu vhodnosti metódu založenú na odpočte a agregácii alebo kombináciu oboch metód.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná ú časť, ktorú má spoločnosťou s účasťou vo svojich prepojených spoločnostiach. Pomerná účasť sa stanoví buď ako percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov alebo ako pomer upísan ého kapitálu v priamej alebo nepriame držbe spoločnosti s účasťou. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej pož iadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou a príbuznou spoločnosťou, spoločnosť ou s účasťou alebo inou príbuznou spoločnosťou niektorej z jej spoločností s účasťou.

K § 97

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypoč íta na základe vnútorného modelu len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitá lovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s ú časťou alebo zaisťovňa s účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. V súlade s článkom 231 smernice Solventnosť II sa stanovuje proces schvaľovania použitia vnútorného modelu.

K § 98

Pri nariadení navýšenia kapitá lu skupiny sa postupuje primerane podľa § 142 návrhu zákona a vykonávacieho nariadenia. Pri stanovení, č i konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny sa na úrovni skupiny posudzuje najmä to, či existujú riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté a, či sú uložené navýšenia kapitálu príbuzným spoločnostiam, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

K § 100

V súlade s článkom 235 smernice Solventnosť II sa stanovuje výpočet solventnosti skupiny, ak je poisťov ňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Spoločenstva. Na úč ely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou podliehajú ca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 101 až 105

V súlade s článkami 236 až 240 smernice Solventnosť II sa upravuje osobitný režim pre poisťovňu a zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisť ovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prí pade splnenia podmienok a uplatnenia režimu rozhodnutia Národnej banky Slovenska týkajúce sa navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, požiadavky na vý počet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca alebo požiadavky, aby pri v ýpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika, poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardné ho vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, podliehajú predchádzajúcej konzultácii príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolé gia postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktor é môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgá nom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnut ím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovň ou alebo zaisťovňou. Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dň a zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, príjme stanovisko k návrhu ozdravného plánu. Národná banka Slovenska príjme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a v ýhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni. S výnimkou situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu. N árodná banka Slovenska uloží opatrenie prijaté kolégiom orgánov dohľadu poisť ovni alebo zaisťovni a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predlož ený touto poisťovňou alebo zaisťovňou. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môž e postúpiť skutočnosti Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). V takom prípade Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Eur ópskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgá nu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane.

V zmysle článku 240 smernice Solventnosť II sa stanovujú prípady, kedy sa na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu prestane osobitný režim uplatňovať.

K § 106

V zmysle článku 244 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad na koncentráciou rizík na úrovni skupiny, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môž e vydať vykonávacie nariadenie stanovujúce vymedzenie a identifikáciu významnej koncentrácie rizík a predkladania správ o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 107

V zmysle článku 245 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad nad vnútroskupinovými transakciami, ktorý vykonáva orgán dohľ adu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môže vydať vykonávacie nariadenie stanovuj úce vymedzenie a identifikáciu významnej vnútroskupinovej transakcie a predkladania správ o významných vnútroskupinových transakciách v rámci skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 108

V zmysle článku 246 smernice Solventnosť II sa upravuje riadenie rizík a vnútorná kontrola na úrovni skupiny, ktoré podliehajú kontrole orgánom dohľadu nad skupinou. Vnútorná kontrola skupiny zahàňa minimálne primerané procesy týkajúce sa solventnosti skupiny umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a identifikova ť prislúchajúce použiteľné vlastné zdroje a postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík. Stanovuje sa povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré podlieha kontrole orgánu dohľadu nad skupinou. Po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou sa môže vykonať súčasne s vlastným posúdení m rizika a solventnosti na úrovni skupiny aj posúdenie na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia, ktorý sa predloží všetkým príslušným orgá nom dohľadu.

K § 109

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu pr íslušných členských štátov. V súlade s článkom 247 smernice Solventnosť II sa stanovuje spôsob určenia orgánu dohľadu nad skupinou. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci potrebné pre v ýkon dohľadu nad skupinou.

K § 110 až 112

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktor ých majú poisťovne, poisťovne z iných členských štátov, zaisťovne a zaisťovne z iných členských štátov skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostrední ctvom kolégia orgánov dohľadu. Všetci členovia kolégia orgánov dohľadu by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sú stavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. V rámci kolégia by sa malo zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu.

Èinnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Orgány dohľ adu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovan ých kritérií.

K § 113

V zmysle článku 251 smernice Solventnosť II sa upravuje výmena informácii medzi orgánom dohľadu nad skupinou a orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorých má materská spoločnosť svoje ú stredie, a ktoré samotné nevykonávajú dohľad nad skupinou. S cieľom zabrániť dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom zapojeným do dohľadu, kontaktuje orgán dohľadu na skupinou pri informáci ách, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu, ak je to možné.

K § 114

V súlade s článkom 252 smernice Solventnosť II sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu členských štátov zodpovednými za dohľad nad bankami alebo subjektmi kolektívneho investovania, ak poisťovňa alebo zaisťovňa a banka so s ídlom v inom členskom štáte, alebo subjekt kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte sú priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločnú spoločnosť s účasťou.

K § 115

V zmysle článkov 254 a 255 smernice Solventnosť II sa upravujú práva a povinnosti Národnej banky Slovenska v procese získavania a výmeny informácií. Pri výkone dohľadu nad skupinou môže Národná banka Slovenska požadovať informácie potrebné na ú čely výkonu tohto dohľadu priamo od spoločnosti v skupine, ak aj nevykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak už tieto informácie boli vyžiadané, ale neboli v primeranej časovej lehote poskytnuté. V prípade, že Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, stanovuje sa jej právomoc udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov v intervaloch kratší ch ako jeden rok na úrovni skupiny a z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny s tým, že v obidvoch prí padoch musia byť splnené stanové podmienky. Získané informácie je Národná banka Slovenska oprávnená overiť dohľadom na mieste. Upravuje sa režim pri cezhraničnom overovaní predložených informácií a možnosť obrátiť sa na Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 116 a 117

V súlade s článkom 256 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia vzťahujúce sa na zverejňovanie správy na sólo úrovni. Sprá va o solventnosti a finančnom stave môže na základe žiadosti konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva a so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou obsahovať aj informácie za každú dcérsku spolo čnosť v rámci skupiny. Tieto informácie musia byť jednotlivo identifikovateľné a uverejnené v súlade s pravidlami pre uverejňovanie na sólo úrovni.

V súlade s článkom 256a smernice Solventnosť II sa stanovuje pre poisťovňu, zaisťovňu, holdingovú poisťovňu a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť povinnosť minimálne raz ročne zverejniť právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru skupiny.

K § 118

V zmysle článku 257 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisť ovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sú povinné spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pri výkone svojich funkcií. Na plnenie požiadaviek sa uplatňujú ustanovenia paragrafu upravujúcom požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sólo entít.

K § 119

V súlade s článkom 258 smernice Solventnosť II sa upravujú postupy voči poisťovacej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti pri nedodržaní príslušných požiadaviek zá kona alebo pri potenciálnom ohrození solventnosti, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisť ovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou príslušnej poisťovacej holdingovej spoločnosti.

K § 120 až 123

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Z uvedeného dôvodu je potrebn é zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k urč eniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách sa Komisii umožňuje prijatie záväzných rozhodnutí týkajúcich sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajiná ch. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a v spoluprá ci s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 124

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (ďalej len 'smernica 2002/87/ES) sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 125

V súlade s článkom 2 smernice 2002/87/ES sa definuj ú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančný m sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastú pené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 126

Ustanovenie v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančn ým konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovň ou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľ ad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať vý kon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 127

Na základe článkom 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančný ch konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a Komisii.

K § 128

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na úč ely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výš ky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s článkom 3 smernice 2002/87/ES.

K § 129

V zmysle článku 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisť ovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na ú rovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štá te, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska urči ť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 130

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s článkom 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomer átu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastn ých zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpoč tu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 131

V súlade s článkom 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz roč ne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 132

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s článkom 8 smernice 2002/87/ES.

K § 133

V súlade s článkom 9 smernice 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho doh ľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je sú časťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnú troskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 134

Ustanovenie v zmysle článku 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Ná rodnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňuj úceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 135

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon dopl ňujúceho dohľadu.

V súlade s článkom 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre vý kon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 136

Návrh zákona v súlade s článkom 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu doh ľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasť ou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný org án dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 137

V súlade s článkom 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navz ájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v predmetných ustanovenia návrhu zákona.

K § 138

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon dopl ňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Ú daje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 139

Predmetné ustanovenie návrhu zákona upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a ná pravu zistených nedostatkov, povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, skončiť nepovolenú činnosť, peňažnú pokutu, obmedziť alebo pozastaviť oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď. Za nedodržiavanie podmienok podľ a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť vybrané sankcie aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

K § 140

V súlade s článkom 17 smernice 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad ako aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností sú visiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.

K § 141

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisť ovne.

V odseku 2 sa stanovujú prípady, kedy môže Národn á banka Slovenska nariadiť prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo ich častí. V lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovň a alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu vrátane súhlasné ho vyjadrenia preberajúcej poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. V prípade, ak v tejto lehote nená jde preberajúci subjekt, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska.

K § 142

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapit álová požiadavka na solventnosť. Národná banka Slovenska by preto mala mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prí padoch uvedených v návrhu zákona a po preskúmaní stavu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môž u však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné . Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každej poisťovne alebo zaisťovne než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažný ch zlyhaní v oblasti správy by Národná banka Slovenska mala zabezpečiť, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vynaložila maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navý šenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať poč as niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

Podrobnejšie okolnosti, za ktorých sa môže uložiť navýšenie kapitálu a metódy jeho výpočtu ustanoví Komisia vo vykonávacom nariadení.

K § 143

V zmysle článku 52 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska informovať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o navýšeniach kapitá lu nariadených Národnou bankou Slovenska.

K § 144

V s úvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahranič nej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu. Do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisť ovne povinná predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska realistický ozdravný plán.

Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahrani čnej poisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, dosiahla nápravu stavu a to buď obnovou použiteľný ch vlastných zdrojov na požadovanú úroveň alebo znížením svojho rizikové ho profilu. Uvedená lehota môže byť Národnou bankou Slovenska predĺžená o tri mesiace, v prípade mimoriadnej situácie na finančný ch trhoch aj o dlhšie obdobie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Ná rodnej banke Slovenska správu o vývoji.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska bude situácia poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne ďalej zhoršovať, môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie ozdravného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 145

V súvislosti s minimálnou kapitálovou pož iadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a in ých podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺň a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť na schválenie Ná rodnej banke Slovenska realistický krátkodobý finančný plán. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahranič nej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od zistenia dosiahnuť nápravu stavu a to buď zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje na požadovanú úroveň alebo znížiť svoj rizikový profil.

Národná banka Slovenska môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie finančného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 146

Ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ak si to situácia vyžaduje, uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovň a alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila túto pobočku.

K § 147 až 155

Núten ú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov pois ťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reš trukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situá cie poisťovne alebo zaisťovne, alebo jej likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možn ú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného sprá vcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na prá va tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na ú zemí Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a N árodná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zais ťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov pois ťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V ustanoveniach sa ďalej upravuje informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prí pade potreby môže správca jedného zo zástupcov po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska prizvať odborných poradcov. V návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaž deniu, vo vzťahu k záväzkom a majetku poisť ovne alebo zaisťovne, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na odobratie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o v ýkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisť ovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje zákon k súčinnosti pri výkone nútenej správy. Ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni, pričom je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdi ť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďal šie zotrvanie v poisťovni alebo zaisťovni je nežiaduce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so v šeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského št átu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem pois ťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatn ých veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne alebo zaisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 155 upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej sprá vy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy.

K § 156 a 157

Ustanovenia návrhu zákona upravujú prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa ku ktorému môže dôjsť buď na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne, odovzdávajúcej pobočky zahraničnej pois ťovne, odovzdávajúcej zaisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne alebo na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa § 141. Poistný kmeň ako súbor uzavretých platný ch poistných zmlúv alebo zaistný kmeň ako súbor uzavretých platných zaistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami a zaisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spô sob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených, a preto je takýto prevod mož né uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajú cej spoločnosti splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú nálež itosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťov ňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote uvedenej v návrhu oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorý ch poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťovňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej spoločnosti, ktoré boli predmetom prevodu. Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností , pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti neschv áli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicou Solventnosť II upravuje postup prevodu poistného kmeňa a zaistného kmeňa v rámci členských štátov. Poisťovňa, poboč ka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo zaistný kmeň na poisťovňu z iného členského štátu, zaisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu preberajúcej spoločnosti. Obdobne sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý požiadal Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 158 a 159

V týchto ustanoveniach sú v súlade s článkom 144 smernice Solventnosť II taxat ívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na zá klade ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej pois ťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť t úto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné zmluvy alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo poboč ka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt vš etky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje po žiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvid áciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 160

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vzniku skutočností vedúcich k zániku povolenia.

K § 161 a 162

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne a zaisťovne. Naprí klad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne zabezpečujú ce ochranu poistených a príjemcov poistného plnenia.

V súlade s článkom 160 smernice Solventnosť II sa ustanovuje, že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.

Ïalej sa upravujú pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z in ého členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov. Ustanovujú sa postupy Národnej banky Slovenska pri zrušení poisťovne a zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ïalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iné ho členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ïalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky ako aj ďalš ie informácie.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného č lenského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukáza ť sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 163

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisť ovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zá kona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na s úd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 164

V tomto ustanovení sa upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistn ú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovn í.

Vytvára sa inštitút hlavného spolupoisťovateľa, ktorý musí byť uvedený v poistnej zmluve a zároveň v prípade viacerých spolupoisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému spolupoisťovateľovi len v prí pade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom spolupoisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov, ak nebolo dohodnuté inak.

K § 165

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre č innosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej sú ťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by hlavný spolupoisťovateľ mal stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Ïalej sa zabezpečuje osobitná spoluprá ca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi Národnou bankou Slovenska a Komisiou.

K § 166

V s úlade s článkom 198 smernice Solventnosť II sa definuje poistenie právnej ochrany. Následne sa v zmysle článku 200 smernice Solventnosť II stanovujú opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutoč nosti, že poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne súčasne s poistením právnej ochrany poskytuje aj poistenie v inom odvetví neživotného, prí padne pri univerzálnych poisťovniach, aj životného poistenia. Za týmto účelom je možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi, pričom poisťovňa alebo pobočka zahraničnej pois ťovne je povinná zabezpečiť minimálne jedno z týchto opatrení.

K § 167

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce podmienky, že hrubé predpísané poistné za účtovne obdobie neprevyšuje 5 miliónov eur, celkové technické rezervy poisť ovne neprevyšujú 25 miliónov eur, ak poisťovňa patrí do skupiny, tak celkové technické rezervy skupiny neprevyšujú 25 miliónov eur, poisťovňa nevykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť v poistných odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 10 až 15, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 500 000 eur, technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 2 500 000 eur, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 10 % jej celkového hrubého predpísaného poistného alebo technické rezervy zo zaisťovacej č innosti neprevyšujú 10 % jej celkových technických rezerv, ak poisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť a poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iného č lenského štátu na základe jednotného európskeho pasu, sú vyňaté z pôsobnosti príslušných častí návrhu zákona v zmysle článku 4 smernice Solventnosť II. V zmysle smernice Solventnosť II sa vš ak nebráni poisťovniam spĺňajúcim uvedené kritéria pokračovať v režime Solventnosť II pri splnení zákonom stanovených požiadaviek.

K § 168

Stanovujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Národnou bankou Slovenska v prípade, že žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukáže, že budúca poisť ovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky stanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7 návrhu zákona.

K § 169

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprá vňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť len na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by poisťovňa chcela využiť možnosti jednotného európskeho pasu musí požiadať o povolenie podľa § 7 zákona. Ustanovenie ďalej stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľ uje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, ž e povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne informovať N árodnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 168.

K § 170

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 návrhu zákona, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životn é poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 171 až 178

Ustanovenia upravujú tvorbu technických rezerv poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim. Technické rezervy sa tvoria v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola v každom okamihu zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia závä zkov, ktoré vznikli z poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú v zákone taxatívne vymedzené a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto technických rezerv, poisťovňa je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

V súlade s doterajšou praxou sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technický ch rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo zahraničnými bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných pouk ážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 178 návrhu zákona. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením. Stanovuje sa povinnosť umiestniť prevažnú časť prostriedkov technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa poisťovňa zaviazala plniť.

K § 179

Ustanovením sa upravuje solventnosť poisťovne, t.j. schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej č innosti alebo zaisťovacej činnosti. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia poisťovni splni ť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia. Za týmto účelom je poisťovňa povinná kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastný mi zdrojmi. Definuje sa minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť, ktorej absolútnu spodnú hranicu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K § 180

Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém sprá vy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Organizačná štruktúra poisťovne musí byť primerane transparentná s jasným a vhodným rozdelením zodpovedností tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo vzniku konfliktu záujmov. Zároveň musí byť zabezpečená účinná výmena informácií v rámci poisťovne. Poisťovňa je povinná v organizačnej štruktúre zahrnúť útvar vnútorného auditu, útvar riadenia rizík a útvar aktuárskych výpočtov, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne. Za účelom sústavného dodrž iavania požiadaviek je poisťovňa povinná vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne v rozsahu uvedený ch činností ako aj povinnosť prehodnocovať túto písomnú koncepciu. Stanovujú sa povinnosti pri aktívnom a pasívnom výkone finitného zaistenia.

K § 181

Stanovuje sa, že členovia predstavenstva a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva musia po celý čas spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť. Zmeny týkajúce sa týchto osôb podliehajú notifikačnej povinnosti zo strany poisťovni voč i Národnej banke Slovenska. Pre účely posúdenia sa definuje odborná spôsobilosť a dôveryhodná osoba.

K § 182

Poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežné ho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizík minimálne zahàňať. Stanovuje sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizika, pričom náležitosti správy ustanoví Národná banka Slovenska opatren ím vyhláseným v zbierke zákonov.

K § 183

Stanovujú sa úlohy útvaru aktuárskych výpočtov. Poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný re žim, je povinná zabezpečiť osobám vykonávajúcim činnosti v útvare aktuárskych výpočtov prístup k všetkým potrebným informáciá m. Stanovujú sa povinnosti vedúcemu útvaru aktuárskych výpočtov pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne.

K § 184

Stanovuje sa povinnos ť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, kontrolné procesy a postupy a procesy a postupy upravujúce oznamovanie informá cii na všetkých úrovniach poisťovne. Stanovujú sa povinnosti útvaru vnútorného auditu. Výkon vnútorného auditu musí byť objektívny a nezá vislý od operačných činností. S týmto cieľom návrh zákona stanovuje určité požiadavky na útvar vnútorného auditu – jeho vedúci nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne, ktorej je zamestnancom, osoby vykonávajúce vnútorný audit musia mať prístup k informáciám potrebných na výkon ich úloh a vedúci útvaru je povinný ozn ámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu poisťovne. Poisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatý ch opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok. Nálež itosti tohto oznámenia môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

K § 185

Ustanovuje sa možnosť poisťovne, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, zveriť jednu alebo viac činností inej osobe na základe zmluvy o zverení činnosti schválenej predstavenstvom poisťovne. Zverením výkonu činnosti nezaniká zodpovednosť poisťovne za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných právnych predpisov. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí poisťovňa zabezpečiť pri zverení v ýkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon činností v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, pričom je povinná následne informovať o významných zmenách v súvislosti s týmito činnosťami. Ustanovujú sa náležitosti zmluvy o zverení výkonu činnosti.

K § 186

Ak poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie je povinná zriadiť z hľadiska personá lneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie. Táto oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistený ch v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu. Stanovujú sa podmienky ohľadne stanovenia a krytia kapitálových požiadaviek. Ïalej sa stanovuje povinnosť viesť účtovnú evidenciu osobitne pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia a pripraviť účtovné závierky tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady, najmä poistné , platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Rozdelenie spoločných položiek musí byť akceptované Národnou bankou Slovenska. Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, ak výška položiek použiteľn ých základných vlastných zdrojov v súvislosti s činnosťou v jednom poistnom druhu nie je dostatočná na krytie minimálnych kapitálových požiadaviek v druhom poistnom druhu.

K § 187

Stanovuje sa povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť schopnosť poisťovne plniť závä zky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť pravidelného predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ďalších údajov a informácií vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ. Údaje iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazn é, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 188

Ustanovenie upravuje väzbu návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stanovuje sa forma akcií vydaných poisťovňou a zaisťovňou.

K § 189

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťov ňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 190

V predmetom ustanovení sa určuje v akých prí padoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

K § 191 až 193

Ustanovenie upravuje väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami n ávrhu zákona najneskôr do 1. januára 2016.

Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali pois ťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľ a tohto zákona.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajš ích predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Povolenie na vznik a činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, ktoré je platné k 31. decembru 2015, sa považuje za povolenie na činnosť pois ťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa tohto zákona.

Národná banka Slovenska vydá ku dňu účinnosti tohto zákona poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne osvedčenie o rozsahu poisťovacej činnosti alebo zaisť ovacej činnosti podľa prílohy č. 1 návrhu zákona, ktorú je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oprávnená vykonávať na základe povolenia.

Nedostatky zistené v činnosti poisťovní, zaisťovní a iných osôb sa budú posudzovať a prejednávať podľ a tohto zákona a pokuty sa budú ukladať podľa tohto zákona, ak to bude pre tieto subjekty priaznivejšie bez ohľadu na to, či sa do účinnosti tohto zákona začalo o týchto nedostatkoch konanie alebo sa začne až po účinnosti tohto zákona.

K § 194

S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016 sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje mo žnosť poisťovne a zaisťovne podať od 1. apríla 2015 žiadosť o schválenie potrebných náležitostí. Pri ich posudzovaní postupuje Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a vykonávacieho nariadenia. Zároveň sa stanovuje právomoc Ná rodnej banky Slovenska posudzovať ďalšie požiadavky od 1. júla 2015. Súhlasy, povolenia a iné rozhodnutia vydané v tejto súvislosti sú vykonateľné najskôr od 1. januára 2016.

K § 195

S cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje právomoc N árodnej banky Slovenska rozhodnúť od 1. apríla 2015 o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

K § 196

V s úlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre poisťovne a zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavia uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktoré sa zaviazali Národnej banke Slovenska ukončiť svoju činnosť do 1. januá ra 2019.

K § 197

V súlade s článkami 129 a 131 smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa stanovenia a krytia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 198

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa predkladania informácií pre účely dohľadu.

K § 199

V súlade s článkom 77f smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa poskytovania informácii Národnou bankou Slovenska Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 200

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa zahrnutia položiek skutočnej miery solventnosti stanovených v súlade s doterajšími predpismi do triedy 1 alebo triedy 2 základných vlastných zdrojov.

K § 201

V súlade s člá nkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa investovania do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011 a parametrov štandardné ho vzorca podmodulu rizika koncentrá cie a podmodulu rizika úverového rozpätia.

K § 202

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre prípad, že poisťovň a alebo zaisťovňa k 31. decembru 2015 spĺňa požadovanú mieru solventnosti v súlade s doterajšími predpismi, ale v roku 2016 nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa tohto zákona.

K § 203

V súlade s článkom 308c smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier v prípade prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov.

K § 204

V súlade s článkom 308d smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu N árodnej banky Slovenska na prechodné zníženie technických rezerv.

K § 205

V súlade s článkom 308e smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa povinností poisťovne alebo zaisťovne uplatňujúcej prechodné ustanovenie informovať Národnú banku Slovenska o tom, že by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia.

K § 206

Preberané právne záväzné akty Európskej únie sú vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 207

Uvedené ustanovenie obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodom 1 až 3

V súlade s článkami 183 a 185 smernice Solventnosť II sa upravuje poskytovanie informácií poistníkom, a to pred uzavretím poistnej zmluvy a poč as trvania poistnej zmluvy.

K bodu 4

V zmysle článku 199 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že krytie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy.

K bodu 5

Stanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.

K bodu 6

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej ú nie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodu 3

Navrhovaná zmena vyplýva z právnych dôsledkov vyplývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 4

Stanovuje sa povinnosť poisťovateľa zohľadňovať pri stanovovaní poistného v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodový priebeh buď formou zľ avy na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia zodpovednosti alebo formou príplatku k poistnému (malus) v prípade, ak došlo z poistenia zodpovednosti k poistnému plneniu. Úlohou systému bonus-malus je tiež zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistné ho, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením systému bonus-malus by malo poistné korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Zavedenie systému bonus-malus sa bude vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy v poistení zodpovednosti.

K bodu 5

Z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa stanovuje maximálna lehota na zánik poistnej zmluvy z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené v deň jeho splatnosti.

K bodu 6

Vypúšťa sa ustanovenie stanovujúce povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo počas poistného obdobia pre neplatenie poistného. Uvedené ustanovenie spô sobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu, keď poistený platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie bodu 6.

K bodu 8

Vypúšťa sa ustanovenie odseku 12 § 11 stanovujúce, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemož no uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacn ásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhradu škody) za neho môže vyplati ť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.

K bodom 9 a ž 12

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodom 13 a 14

Navrhované zmeny vyplývajú z právnych dôsledkov vypl ývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 15

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. IV

Stanovuje sa účinnosť návrhu zákona. S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016, sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona ustanovujúcich možnosť poisťovne a zaisťovne podať žiadosť o schválenie potrebných náležitostí Národnej banke Slovenska. Zároveň s cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona umožňujúcich Národnej banky Slovenska rozhodnúť o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore